Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Róbert Urban

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/347/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710205695
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5710205695.7

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne U. U., nar. X.X.XXXX,
bytom I., D. I. XXXX/XX, proti žalovanej I. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. nad U. XXX, právne
zastúpenej advokátkou JUDr. Dašenou Gombíkovou, so sídlom I., Y. X, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č.

k. 8C/117/10-464 zo dňa 3. februára 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo k pozemkom parc. č. 7429/3,
7446/2 a 7438/1 v kat. území I. (ďalej bez uvádzania katastrálneho územia) zapísaným na LV č. XXXX a
pridelil (správne prikázal - pozn. odvolacieho súdu) do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorej súčasne

uložil titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 1.142,65 eur.
Vychádzal zo záveru, že predmet podielového spoluvlastníctva sporových strán - tri vyššie označené
nehnuteľnosti - nie je deliteľný, preto neprichádza do úvahy prvý zo spôsobov vyporiadania podielového
spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 Obč. zák. Konštatoval, že pozemok parc. č. 7429/3, ktorého
reálnej deľby sa žalovaná predovšetkým domáhala, je trvalým trávnym porastom, na ktorom podľa
stanoviskaÚtvaruhlavnéhoarchitektaMestaMartinjezadodržaniastanovenýchpodmienoksícemožná

výstavbachát,alevzmysleoznámeniaOkresnéhoúraduMartin,pozemkovýalesnýodbor,naoznačený
pozemok nebol orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy vydaný súhlas s budúcim možným použitím
poľnohospodárskej pôdy na stavebné a iné zámery pri obstarávaní a spravovaní územnoplánovacej
dokumentácie. Následne okresný súd pri rešpektovaní § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. uzavrel,
že nie je možné rozdeliť pozemok parc. č. 7429/3 (o výmere 5.259 m2), lebo na podiel žalovanej
(3/8-iny) pripadá iba 1.972,125 m2, teda menej než 2.000 m2, čo je minimálna prípustná výmera

novovzniknutého pozemku. Obdobne nie je možné rozdeliť ani lesný pozemok parc. č. 7446/2 o výmere
800 m2 (minimálna výmera novovzniknutého pozemku musí byť 5.000 m2).
2. Keďže medzi sporovými stranami nedošlo k dohode ani ohľadne ceny dotknutých nehnuteľností,
za účelom jej stanovenia bol okresný súd „nútený“ nariadiť znalecké dokazovanie, pričom každý z
pozemkov oceňoval iný znalec. Všetky znalecké posudky boli podľa názoru súdu spracované správne a
neboli spochybnené žiadnym relevantným dôkazom zo strany žalovanej. Nadväzne určil výšku náhrady

prináležiacej žalovanej z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumou 1.142,65 eur.
3. Rozhodnutie o trovách konania si vymienil okresný súd na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote (obsahovo pomerne rozsiahle) odvolanie
žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietala nedostatočné

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia; najmä v otázke jej „obrany po právnej stránke“. S poukazom (aj)
na § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. mala za to, že dotknuté pozemky (predovšetkým parc. č. 7429/3)sú z hľadiska označeného zákona deliteľné. Tvrdila, že okresný súd nariadil znalecké dokazovanie za
účelom stanovenia hodnoty nehnuteľností bez toho, aby sa najskôr dôsledne zaoberal prvou možnosťou
vyporiadania, v ktorej spojitosti neakceptoval žiaden z dôkazných návrhov žalovanej.

5. Odvolateľka dávala do pozornosti, že predmetom konania je tiež (zrušenie a) vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. 7438/1, ktorý je zastavaný starou chatkou; nie je teda
poľnohospodárskym a ani lesným pozemkom. Nadväzne aplikácia zákona č. 180/1995 Z. z. vo vzťahu
k nemu neprichádza do úvahy; z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nie je zrejmé, na základe
čoho i tento pozemok prikázal okresný súd do výlučného vlastníctva žalobkyne.

6. Žalovaná taktiež namietala výšku znalcami stanovenej hodnoty pozemkov, ktorú považovala za
neprimerane nízku, preto nejde o primeranú náhradu v zmysle § 142 ods. 1 Obč. zák. Za hodnotu
finančného vyrovnania (1.142,65 eur) nie je možné kúpiť v danej lokalite obdobný pozemok. Odvolateľka
veľmi podrobne vysvetlila svoj nesúhlas so závermi znalcov, ktorým vyčítala najmä nevychádzanie
z platných a účinných dokumentov Mesta Martin, pričom ani nový územný plán nepočíta s využitím
dotknutých pozemkov na poľnohospodárske účely (nie je teda problém predať daný pozemok za

účelom výstavby); či riadne (ne)oboznámenie sa s obsahom spisu. Zároveň okresný súd dostatočne
neodôvodnil, prečo sa namiesto vypočutia znalcov uspokojil len s ich písomnými posudkami. Žalovaná
dodala, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o jej námietke voči znalkyni Ing. Kalabusovej; naopak, údajne
na základe jej námietky voči znalkyni Ing. Vičanovej rozhodol okresný súd o zmene v osobe znalca
(uznesenie z 13.1.2012), pričom žiadne také námietky žalovaná neuplatnila.

7. Žalobkyňa žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Zdôraznila, že podľa údajov katastra nehnuteľností
v prípade pozemku parc. č. 7429/3 ide o poľnohospodársku pôdu. Pokiaľ aj Úrad hlavného architekta
Mesta Martin pripustil tzv. „možnosť“ výstavby, súčasne (tiež) potvrdil, že sa jedná o poľnohospodársku
pôdu. Iná skutočnosť nevyplynula ani z ďalšieho dokazovania; iba žalovaná nechce uvedené

akceptovať. O predmetné listinné dôkazy sa správne opierali aj znalci ustanovení súdom. Žalobkyňa
tvrdila, že v danej lokalite nie je zvýšený dopyt po pozemkoch, keďže tam nie je žiadna vybavenosť -
elektrina, pitná voda, verejne udržiavaná cestná komunikácia a nejde ani o chatovú oblasť.
8. V reakcii na nárok protistrany na pozemok parc. č. 7438/1 o výmere 27 m2 žalobkyňa uviedla,
že žalovaná by sa „k svojim 10 m2“ nedostala cez pozemok žalobkyne (ona by určite s uvedeným

nesúhlasila) a iný prístup k danému pozemku nie je. V spojitosti so znaleckými posudkami doplnila, že
na námietky žalovanej reagovali priamo znalci a aj odvolací súd potvrdil rozhodnutia okresného súdu
o priznaní znaleckých odmien.
9. V ďalšom štádiu odvolacieho konania zostali sporové strany nečinné.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý
rozsudok zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
podľa § 391 ods. 1 CSP.

11. Okresný súd konštatoval nemožnosť reálnej deľby nehnuteľností tvoriacich spoluvlastníctvo
strán len odkazom na ich výmeru. Pozemok parc. č. 7429/3, ktorý je trvalým trávnatým porastom
(poľnohospodárskou pôdou), má výmeru 5.259 m2 a v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.
jeho rozdelením (aj súdnym rozhodnutím) nemôže vzniknúť pozemok menší ako 2.000 m2. Vzhľadom
na veľkosť spoluvlastníckych podielov strán (5/8 a 3/8) by na podiel žalovanej pripadlo len 1.972,125

m2, z ktorého titulu okresný súd uzavrel, že dotknutý pozemok nie je reálne deliteľný. Rovnaký záver
vyslovil vo vzťahu k pozemku parc. č. 7429/2, ktorý je lesným pozemkom s výmerou 800 m2 a ohľadne
danéhodruhu//kultúrypozemkuvzmysleoznačenejprávnejnormyniejemožné,abyrozdelenímvznikol
pozemok menší ako 5.000 m2.

12. K nemožnosti deľby „tretieho“ pozemku parc. č. 7429/1 okresný súd neuviedol žiaden dôvod.
Obdobne nevymedzil žiaden dôvod, prečo vyporiadavané nehnuteľnosti prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne. Nevysvetlil, prečo nie je možný postup podľa § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.
z., či (taktiež) nezdôvodnil, prečo nevykonal dôkazy navrhované žalovanou sporovou stranou.
13. Uvedená takmer úplná absencia odôvodnenia dotknutých čiastkových záverov, resp. postupu

okresného súdu dosahuje takú intenzitu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý
nedostatok - vzhľadom na jeho rozsah - nie je prípustné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
V tomto smere je teda dôvodnou odvolacia námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti napadnutého
rozsudku. Len na okraj krajský súd dodáva, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia jeneoddeliteľnou súčasťou základného práva na spravodlivý proces, resp. ústavného práva na súdnu a
inú právnu ochranu. Pokiaľ je súdne rozhodnutie nedostatočne zdôvodnené, tento nedostatok vylučuje
nielen jeho náležitý prieskum súdom vyššej inštancie, ale predovšetkým znemožňuje stranám sporu

relevantne sa brániť vlastnou (proti)argumentáciou.

14. Krajský súd nevyhodnotil ako náležitý ani postup a právnu úvahu okresného súdu týkajúci sa
spôsobu vyporiadania zrušovaného spoluvlastníctva. Predmetné pozemky sú pozemkami, ktoré na
mieste samom tvoria v podstate jeden celok; ide o bezprostredne súvisiace plochy zemského povrchu.

Nadväznejeplneprimeranévotázkeichvyporiadania(prioritnereálnehorozdelenia)vychádzaťzosúčtu
výmer všetkých dotknutých nehnuteľností, t.j. z celkovej výmery 6.086 m2 (5.259 + 27 + 800). Vzhľadom
na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej - 3/8 - z tejto výmery na jej podiel pripadá 2.282,25
m2. Pri rešpektovaní faktu, že pozemok parc. č. 7429/1 je zastavaný stavbou vybudovanou právnym
predchodcom žalobkyne a nedeliteľnosť lesného pozemku parc. č. 7429/2 (s výmerou 800 m2) je na
mieste výmeru zodpovedajúcu spoluvlastníckemu podielu žalovanej tejto reálne vydeliť z pozemku parc.

č. 7429/3. Takýmto postupom nedôjde ani k rozporu s ustanoveniami tretej časti zákona č. 180/1995 Z. z.

15. V dotknutej spojitosti krajský súd zdôrazňuje, že údaj o výmere nehnuteľností nepatrí medzi záväzné
a hodnoverné údaje katastra nehnuteľností (§ 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. a contrario). Je viac-
menej všeobecne známou skutočnosťou, že najmä v extravilánoch je údaj o výmere pozemku nepresný,

keď odchýlka i v mapách s najlepšou kvalitou pri pozemku s výmerou 800 m2 je 11 m2 (v mapách s
najhoršou kvalitou pri pozemku s výmerou 800 m2 je to až 66 m2; zdroj napr. Hospodárske noviny,
5.9.2016, Podnikanie, s. 15,16). S poukazom na výmeru parc. č. 7429/3 odchýlka teda môže dosiahnuť
aj viac ako 30 až 40 m2. Pritom pri zohľadnení/vyporiadaní izolovane len tejto nehnuteľnosti žalovanej
„chýba“ do požadovanej výmery novovzniknutého pozemku 2.000 m2 iba 28 m2.

16. Predovšetkým je však nutné mať na zreteli, že reálne rozdelenie predmetu zrušeného podielového
spoluvlastníctva je prvým spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva na základe konkrétneho úmyslu
zákonodarcu rešpektujúceho základné/ústavné právo vlastniť majetok. Len týmto spôsobom totiž
zostáva (bývalým) spoluvlastníkom zachované ich vlastnícke právo in natura, t.j. v užšom slova

zmysle. V prípade ďalších dvoch spôsobov vyporiadania strácajú (bývalí) spoluvlastníci, resp. časť
u nich bezprostredné naplnenie základných obsahových atribútov práva vlastniť určitú vec. Získanie
finančného vyrovnania alebo časti výťažku z predaja je transformáciou majetkových hodnôt len z
hľadiska ekonomického, ale z hľadiska vlastníckych oprávnení (držať, užívať, požívať jeho plody a
nakladať s predmetom vlastníctva) je faktickým zánikom vlastníctva.

17. Úlohou okresného súdu v ďalšom postupe vo veci sa bude prioritne zaoberať možnosťou reálneho
rozdelenia; osobitne vyššie naznačeným spôsobom. Na mieste samom bude potrebné ustáliť, či
je (takéto) reálne rozdelenie možné; napríklad aj z hľadiska zabezpečenia prístupu oboch strán
k (eventuálne) novovzniknutým pozemkom. Len v prípade nemožnosti reálnej deľby je namieste

prikročiť k druhému spôsobu vyporiadania, pričom okresný súd musí jednoznačne vymedziť dôvod
výberu spoluvlastníka, ktorému nehnuteľnosť, resp. nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva.
Povinnosť riadneho odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP sa vzťahuje taktiež na všetky ďalšie
čiastkové závery okresného súdu. V tejto spojitosti krajský súd dodáva, že ani odôvodnenie formuláciou
„znalecké posudky ... neboli spochybnené žiadnym relevantným dôkazom zo strany žalovanej“ nie je

akceptovateľné; najmä, ak žalovaná predložila konkrétne protiargumenty k jednotlivým konštatovaniam/
hodnoteniam znalcov.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.