Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 3, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/152/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710205695
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5710205695.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne U. H., nar.
X.X.XXXX, bytom I., D. I. XXXX/XX, proti žalovanej I. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. T. U. XXX, právne
zastúpenej advokátkou JUDr. Dašenou Gombíkovou, so sídlom I., Y. X, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č.
k. 8C/117/10-606 zo dňa 7. septembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že
z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k pozemku zapísanému na liste vlastníctva

č. XXXX katastrálneho územia I. ako parcela č. 7429/3, trvalý trávnatý porast o výmere 5.259 m2, ktorý
r o z d e ľ u j e tak, že
pozemok parc. č. 7429/3 trvalý trávnatý porast o výmere 3.259 m2, katastrálne územie I., vytvorený
z pozemku parc. č. 7429/3 geometrickým plánom č. 170/2020 zo dňa 5.8.2020, overeným Okresným
úradom Martin, katastrálny odbor dňa 7.8.2020 pod číslom G1-804/2020, p r i k a z u j e do výlučného
vlastníctva (v celosti) žalobkyni - U. H., rod. Q., nar. X.X.XXXX, bytom I., S. I. XXXX/XX, a
pozemok parc. č. 7429/11, trvalý trávnatý porast o výmere 2.000 m2, katastrálne územie I., vytvorený

z pozemku parc. č. 7429/3 geometrickým plánom č. 170/2020 zo dňa 5.8.2020, overeným Okresným
úradom Martin, katastrálny odbor dňa 7.8.2020 pod číslom G1-804/2020, p r i k a z u j e do výlučného
vlastníctva (v celosti) žalovanej - I. N., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. T. U. XXX.

Geometrický plán č. 170/2020 zo dňa 5.8.2020, overeným Okresným úradom Martin, katastrálny odbor
dňa 7.8.2020 pod číslom G1-804/2020, je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

zrušuje podielovéspoluvlastníctvožalobkyneažalovanejkpozemkomzapísanýmnalistevlastníctva

č. XXXX katastrálneho územia I. ako parcela č. 7438/1, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 27 m2
a parcela č. 7446/2, lesný pozemok o výmere 800 m2, ktoré p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva
(v celosti) žalobkyni - U. H., rod. Q., nar. X.X.XXXX, bytom I., S. I. XXXX/XX s tým, že žalobkyňa j e
p o v i n n á zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu sumu 363,56 eur v lehote
3 dní do právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k
pozemkom parc. č. 7429/3, 7446/2 a 7438/1 v kat. území I. (v ďalšom texte odôvodnenia
bez uvádzania katastrálneho územia, keďže všetky dotknuté nehnuteľnosti sú situované v kat. úz. I.)
zapísanýmnaLVč.XXXXa„pridelil“ichdovýlučnéhovlastníctvažalobkyne,ktorejsúčasneuložiltitulomvyporiadania podielového spoluvlastníctva povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 1.142,65 eur. Vychádzal
zo záveru, že predmet podielového spoluvlastníctva sporových strán - všetky tri vyššie označené
nehnuteľnosti - nie je deliteľný, preto neprichádza do úvahy prvý zo spôsobov vyporiadania podielového

spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 Obč. zák. Osobitne zdôraznil obmedzujúce ustanovenia zákona
č. 180/1995 Z.z., ktoré bránia drobeniu poľnohospodárskych a lesných pozemkov (ide o pozemky parc.
č. 7429/3 a 7446/2), pričom v súdenej veci sa nejedná ani o výnimku predpokladanú § 24 ods. 3
označeného právneho predpisu umožňujúcu drobenie pod výmeru 2000m2 pri poľnohospodárskom
pôdnom fonde. Na spoluvlastnícky podiel žalovanej pripadá len 1972,125m2 z (najväčšieho) pozemku

parc. č. 7429/3.
2. Vzhľadom na veľkosť podielov a účelné využitie pozemkov okresný súd tieto „pridelil“ žalobkyni,
ktorá uviedla, že ich už užíva (má tam vysadené ríbezle a orechy). Naproti tomu žalovaná nijako
nepreukázala „využívanie“ daných pozemkov. V nadväznosti na rozhodnutie ohľadne nedeliteľných
pozemkov parc. č. 7429/3 a 7446/2 žalobkyni „pridelil“ aj pozemok parc. č. 7438/1. V tomto smere
prihliadol tiež na preventívny charakter súdnych rozhodnutí. Pokiaľ by dotknutý pozemok prikázal do

výlučnéhovlastníctvažalovanej,nepochybnebydochádzalokďalšímsporom,leboprístupnaňjemožný
len cez ďalšie dva vyporiadávané pozemky. Dodal, že na sporné pozemky je možné prísť motorovým
vozidlom len cez nehnuteľnosti, ktoré (spolu)vlastnícky nepatria žalovanej ani žalobkyni. K hodnote
finančného vyrovnania „dospel na základe znaleckého dokazovania“.
3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že uložil žalovanej povinnosť

ich uhradiť v spore plne úspešnej žalobkyni v celom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala
jeho zmeny tak, že podielové spoluvlastníctvo strán k sporným pozemkom bude zrušené a tieto budú
(ako celok) geometrickým plánom rozdelené podľa veľkosti podielov medzi žalobkyňu a žalovanú.

Trvala na možnosti reálneho rozdelenia predmetného spoluvlastníctva, čomu nebráni ani zákon č.
180/1995 Z. z., keďže obsahuje výnimky zo zákazu drobenia, napr. ak sa pozemok rozdeľuje pre účely
výstavby. Z vykonaného dokazovania bolo pritom nepochybné, že v danej lokalite sa nachádza viacero
stavieb - chát; dokonca na samotných sporných pozemkoch sú situované dve stavby/chaty. Odvolateľka
namietala, že ohľadne užívania nehnuteľností okresný súd nevykonal žiadne dokazovanie. Neobstojí ani

jeho poukaz na predchádzanie konfliktom/sporom, lebo počas dlhodobého užívania sporných pozemkov
oboma stranami nedošlo medzi nimi ku konfliktu. Ani jedna zo strán nemá zabezpečený prístup k
vyporiadávaným pozemkom cez nehnuteľnosti vo svojom (spolu)vlastníctve, avšak v prípade reálnej
deľby spôsobom navrhovaným žalovanou by bol tento možný tak, že by každá zo sporových strán
používala iný z aktuálne zaužívaných prístupov.

5. Žalovaná považovala postup okresného súdu v štádiu pred vyhlásením napadnutého rozsudku
za prekvapivý. Po vykonaní ohliadky totiž okresný súd konštatoval, že zváži ďalšie dokazovanie, ale
na následnom pojednávaní „bez ďalšieho“ vo veci meritórne rozhodol, pričom nedodržal procesný
postup ani tým, že nevyslovil svoj predbežný právny názor. Celkovo napadnutému rozsudku odvolateľka
vytýkala nepresvedčivosť, okrem iného aj vo vzťahu k záverom predchádzajúceho zrušujúceho

rozhodnutia odvolacieho súdu. Finančné vyrovnanie - podľa nej - nie je primerané, keďže znalci
nezohľadnili reálnu možnosť výstavby v danej lokalite; samotný znalec Ing. Blaško pritom uviedol, že
časť pozemku parc. č. 7446/2 je stavebným pozemkom. Dodala, že za okresným súdom určenú výšku
náhrady nie je možné v danej lokalite kúpiť obdobný pozemok.
6. Žalovaná poukazovala tiež na to, že žalobkyňa nemala v spore plný úspech, lebo ako náhradu za

jej spoluvlastnícky podiel navrhovala iba sumu 114,35 eur. Navyše, pred podaním žaloby protistrana
žalovanú ani neoslovila s náležitou ponukou na možnosť vyporiadania veci dohodou. Nedostatkom
konkrétnychskutkovýchtvrdeníohľadnehodnotypozemkovtrpelaisamotnážaloba.Odvolateľkadávala
do pozornosti aj svoju nepriaznivú sociálnu situáciu (nízky dôchodok, zlý zdravotný stav), na ktorú je
nutné prihliadať v zmysle § 257 CSP; čo okresný súd neučinil.

7. Žalobkyňa žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zotrvávala na stanovisku, že sporné
nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné. Pozemok parc. č. 7429/3, o ktorý v prvom rade ide, je nepochybne
poľnohospodárskym pozemkom. Tak je vedený v katastri nehnuteľností a tak bol (a i je) užívaný; v
minulosti pre pasenie/chov dobytka a chov včiel. Nadväzne sa na daný pozemok vzťahuje zákon č.

180/1995 Z.z., ktorý neumožňuje jeho drobenie pod výmeru 2000 m2, ktorú spoluvlastnícky podiel
žalovanej nedosahuje.
8. Žalobkyňa zdôraznila, že dotknutá lokalita - N. - nie je z hľadiska realitného trhu žiadaná,
nenachádzajú sa tam žiadne „chato-domy“ (ako uvádza protistrana) a nedochádza ani k predajutamsituovanýchpozemkov.Pokiaľsúnaokolitýchpozemkochumiestnenéchaty,jednásaochatypostavené
ešte za bývalého režimu. Za náležité považovala tiež prihliadanie na preventívnu funkciu súdneho
rozhodnutia,keďževzťahymedzistranamisúhlbokonarušené.Vzhľadomnacelkovémajetkovépomery

žalovanej nesúhlasila ani s jej prezentovaním sa ako nemajetnej osoby.

9. V následných vyjadreniach obe sporové strany zotrvali na svojich stanoviskách, vrátane podstatnej
časti súvisiacej argumentácie. Doplňujúco sa vyjadrovali len k širším okolnostiam vzťahov medzi nimi;
osobitne vzťahov medzi žalovanou a jej bratom (právnym predchodcom/otcom žalobkyne).

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a po doplnení dokazovania, vrátane vykonania ohliadky na mieste samom
a nadväzujúceho geometrického plánu rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je
konštatované vo výroku tohto rozhodnutia.

11. Po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu (uznesenie Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 10Co/347/2016 z 30.11.2016) okresný súd síce vykonal ohliadku na mieste samom, avšak
zaznamenanie jej obsahu bolo značne nedostačujúce. Textové vymedzenie pozostávalo doslova z
niekoľkých riadkov a k pripojeným fotografiám absentoval akýkoľvek popis. Z daného titulu krajský súd
na pojednávaní dňa 25.7.2019 prostredníctvom doplňujúcich vyjadrení strán sa pokúsil ustáliť aspoň

základné súvislosti bezprostredného umiestnenia sporných pozemkov v teréne. Zároveň oboznámil
strany s predbežným právnym názorom, ktorý naďalej akcentoval určujúce východisko zachovania
„reálneho“ vlastníctva pre každého zo spoluvlastníkov, t. j. (aspoň sčasti) reálnu deľbu sporných
pozemkov. Stranám poskytol priestor i na mimosúdne usporiadanie veci, ku ktorému však nedošlo.

12. Nielen s poukazom na spomínané výrazné nedostatky zaznamenania ohliadky okresným súdom,
ale predovšetkým pre potreby jednoznačného ustálenia skutkového stavu krajský súd považoval za
nevyhnutné zopakovanie/vykonanie ohliadky na mieste samom. V rámci dotknutého dôkazu bolo
zistené, že sporné pozemky sa nachádzajú v lokalite, ktorou prechádzajú asfaltové komunikácie
bez akéhokoľvek dopravného značenia; orientácia bez znalostí miestnych podmienok je tak fakticky

vylúčená. Z dotknutej asfaltovej komunikácie je k sporným pozemkom možný prístup len cez pozemky
vo vlastníctve iných osôb. Pozemok parc. č. 7438/1 je integrálnou súčasťou pozemku parc. č. 7429/3,
dokonca sa nachádza v tej jeho časti, ktorá je značne zarastená náletovými drevinami. Rozhodne
sa tak nejedná o zastavanú plochu v jej obvyklom ponímaní. Na danom pozemku umiestnená stará
chata (položená na betónových paneloch) je jednoduchým objektom v značne zanedbanom až úplne

nefunkčnom stave. V blízkosti tejto chaty, ale už na pozemku parc. č. 7429/3, sa nachádza ďalší objekt
- drevený včelín, rovnako vo veľmi zlom technickom stave.
13. Pozemok parc. č. 7429/3 sa v smere od prístupu od asfaltovej komunikácii mierne zvažuje nadol,
jeho predná časť je trávnatou plochou, pričom na pravej strane je zrejmá štandardná miera udržiavania,
vrátane vysadenia úžitkových drevín. V tejto časti je situovaná i stavba žalobkyne, vo vzťahu ku ktorej

je aktuálne prerušené konanie o dodatočné stavebné povolenie. Vo vzdialenosti niekoľko metrov od
nej je situovaný prístrešok zhotovený žalovanou a staršia unimobunka, na pozemok taktiež umiestnená
žalovanou. Smerom nadol na pozemku parc. č. 7429/3 pribúdajú náletové dreviny, časť v ktorej sa
pozemok „lomí“ a začína stúpať výraznejšie nahor je už značne zarastená drevinami. Približne v danom
lome pozemku ním prechádza potok. Na túto - protiľahlú a zalesnenú - časť pozemku parc. č. 7429/3

nadväzuje lesný pozemok parc. č. 7446/2.

14. Po vykonaní ohliadky, v rámci jej „finalizácie“ (pre výrazne nepriaznivé počasie v čase ohliadky)
na pojednávaní dňa 20.11.2019 krajský súd opätovne vyslovil (aktualizovaný) predbežný právny názor,
v zmysle ktorého je reálne deliteľný pozemok parc. č. 7429/3 s tým, že jeho faktickou súčasťou je i

pozemok parc. č. 7438/1. Napriek východiskovému súhlasu strán s dotknutým návrhom riešenia neboli
strany spôsobilé dospieť k (mimosúdnej) dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
Nadväzne krajský súd nariadil vyhotovenie geometrického plánu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto
rozhodnutia.

15. Ako už bolo konštatované, krajský súd v plnej miere zotrval na východiskovom právnom závere,
v zmysle ktorého je reálna deľba (spoločného) pozemku jediným spôsobom vyporiadania zrušeného
spoluvlastníckeho vzťahu, ktorý zachováva bývalým spoluvlastníkom ich vlastnícke právo v užšom slova
zmysle zahŕňajúcom všetky jeho elementárne oprávnenia (držať, užívať, požívať plody a nakladať spredmetom vlastníctva). Z daného pohľadu je tento (i zákonodarcom definovaný v § 142 ods. 1 Obč.
zák. ako prvý/prioritný) spôsob vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva absolútne preferovaný, preto
úplne prirodzenou ambíciou konajúceho súdu má/musí byť snaha o jeho naplnenie.

16. V súdenej veci sa reálna deľba týkala výmerou najväčšieho pozemku parc. č. 7429/3. Po vykonaní
ohliadky na mieste samom krajský súd uzavrel, že pre účely reálnej deľby za fakticky integrálnu
súčasť tohto pozemku je potrebné považovať i pozemok parc. č. 7438/1, ktorý je len evidenčne
vedený ako zastavané plochy a nádvoria. Naproti tomu, práve na základe výsledkov ohliadky bolo

zrejmé, že lesný pozemok parc. č. 7446/2, hoci bezprostredne susedí s pozemkom parc. č. 7429/3,
predstavuje samostatný pozemok so všetkými relevantnými atribútmi, ktorý musí byť i samostatne
(právne) posúdený. V tomto smere krajský súd čiastočne korigoval pôvodné stanovisko, o čom strany
na pojednávaní dňa 20.11.2019 výslovne upovedomil.

17. Napriek tomu, že vzhľadom na konkrétne podmienky v danej lokalite je využitie pozemku parc. č.

7429/3 na poľnohospodárske účely skôr vyslovene hypotetické (s uvedeným korešpondujú aj vyjadrenia
príslušných správnych orgánov prezentované bezprostredne v súdenej veci, ako i v administratívnom
konaní o dodatočné povolenie stavby žalobkyne), krajský súd pri reálnej deľbe rešpektoval obmedzujúce
ustanovenia III. časti zákona č. 180/1995 Z.z. To znamená, že vykonal jeho rozdelenie tak, aby vznikli
nové pozemky s výmerou minimálne 2000 m2. V zmysle geometrického plánu č. 170/2020 z 5.8.2020

(overeného Okresným úradom Martin, odbor katastra dňa 7.8.2020 pod G1-804/2020) prikázal „nový“
pozemok parc. č. 7429/3 o výmere 3259 m2 do výlučného vlastníctva žalobkyne a pozemok parc. č.
7429/11 o výmere 2000 m2 do výlučného vlastníctva žalovanej.
18. V rámci konkrétneho rozdelenia akceptoval doterajší stav faktického užívania pozemku parc. č.
7429/3, t.j. že jeho pravá časť (v zmysle smerovania vymedzeného pri ohliadke) pripadla žalobkyni a

ľavážalovanej.Neobstojípoukazovaniežalovanejnasvojimspôsobomažuzurpujúceužívaniedotknutej
pravej časti, ktorá má byť „bonitnejšia“, žalobkyňou, resp. ešte jej právnym predchodcom/otcom p. N.
Q. (bratom žalovanej). O užívaní predmetu spoluvlastníctva, v právnom vyjadrení o hospodárení so
spoločnou vecou rozhodujú podľa § 139 ods. 2 Obč. zák. spoluvlastníci na základe princípu majorizácie,
teda väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Keďže žalobkyňa (ako aj jej právny predchodca) je

väčšinovou spoluvlastníčkou, jej stanovisko k spôsobu užívania spoločnej veci je určujúce a menšinový
spoluvlastník je povinný ho rešpektovať. Pokiaľ žalovaná (ako menšinový spoluvlastník) sa domnievala,
že rozhodnutie väčšinového spoluvlastníka o užívaní predmetu spoluvlastníctva predstavuje dôležitú
zmenu spoločnej veci, mohla svoje právo uplatniť v zmysle § 139 ods. 3 Obč. zák. žalobou na súde.
Žalovaná však ani len netvrdila, že by takéto súdne konanie iniciovala; dokonca netvrdila ani to, že by

eventuálny nesúhlas s rozhodnutím väčšinového spoluvlastníka výslovne uplatnila bezprostredne voči
nemu. Naopak, opakovane prezentovala dlhodobé užívanie pozemku parc. č. 7429/3, osobitne jeho
prednej (nezarastenej drevinami) časti práve uvedeným spôsobom.

19. Nakoľko pozemok parc. č. 7438/1 bol zohľadňovaný (z hľadiska výmery zarátaný) pri vyporiadaní

reálnou deľbou pozemku parc. č. 7429/3 za jeho prikázanie do výlučného vlastníctva žalobkyne (keďže
bol/je integrálnou súčasťou tej časti pozemku parc. č. 7429/3, ktorá pripadla žalobkyni) nebolo potrebné
priznať žalovanej primeranú náhradu. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že faktické začlenenie pozemku
parc.č.7438/1preúčelyvyporiadaniazrušenéhospoluvlastníctvadonovovytvorenéhopozemkuparc.č.
7429/3 neprinesie žalobkyni žiaden osobitný benefit. Skôr naopak, pokiaľ by mienila dotknutý pozemok

bezprostredne využívať, musí odstrániť nefunkčný a značne schátralý objekt starej chatky. Taktiež je
žiaduce zopakovať, že pozemok parc. č. 7438/1 je len čisto evidenčne zastavanou plochou, na mieste
samom ide svojou povahou o úplne identickú plochu ako okolitá, už značne náletovými drevinami
zarastená, časť pozemku parc. č. 7429/3.

20. Lesný pozemok parc. č. 7446/2 je v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. nedeliteľný.
Keďže jeho výmera činí len 800 m2, je logicky nemožné ho rozdeliť na pozemky s výmerou aspoň
5000 m2. Označený právny predpis v ustanovení § 23 ods. 2 a 5 je pri definovaní kritéria výberu
toho zo spoluvlastníkov, ktorý má vyporiadávaný pozemok nadobudnúť, pomerne strohý - „ten, u
koho sú najlepšie predpoklady pre jeho obhospodarovanie“. Napriek tomu, že uvedené kritérium

nie je možné brať doslovne, ako schopnosť jednotlivých spoluvlastníkov vlastnou činnosťou fyzické
obhospodarovanie vykonávať, ako subsidiárne hľadisko by mohla byť lepšia fyzická dispozícia (daná
nižším vekom) žalobkyne zohľadnená. Prioritne však pri určení žalobkyne za výlučnú vlastníčku
pozemku parc. č. 7446/2 bol zohľadnený jej majoritný spoluvlastnícky podiel a dôvodný predpokladúčelného využívania pozemku vychádzajúci z nesporne preukázanej výraznejšej faktickej aktivity pri
doterajšom užívaní spoločných pozemkov.

21. Pri určení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej v lesnom pozemku parc.
č. 7446/2 krajský súd rámcovo vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Blaška. Menovaný ocenil 700
m2 dotknutého pozemku sumou 902,45 eur; čiže spriemerovaná hodnota pripadajúca na m2 činila
1,2892 eur. Na spoluvlastnícky podiel žalovanej pripadala výmera 300m2, od ktorej však bolo potrebné
odpočítať 18 m2, lebo v rámci reálnej deľby pozemku parc. č. 7429/3 (aj po zarátaní podielu z

výmeru pozemku parc. č. 7438/1) jej matematicky počítaný podiel bol „navýšený“ do výmery 2000
m2 novovzniknutého pozemku parc. č. 7429/11 práve o 18 m2. Nadväzne primeraná náhrada, ktorú
je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanej titulom finančného vyrovnania jej spoluvlastníckeho podielu z
pozemku parc. č. 7446/2 predstavuje sumu 363,56 eur (282 x 1,2892).
22. Takýto spôsob vyporiadania spoluvlastníctva medzi stranami, vrátane otázky primeranej náhrady, v
plnej miere rešpektuje spravodlivé usporiadanie ich vzťahov, nakoľko došlo k zachovaniu vlastníctva in

natura žalovanej k novovzniknutému pozemku 7429/11. Bez ohľadu na to, že bezprostredne znalecké
ustálenie ceny pozemku ani nekorešponduje s podstatou kategórie primeranej náhrady v zmysle § 142
ods. 1 Obč. zák., prípadné „znalecké doceňovanie“ chýbajúcich 100 m2 pozemku parc. č. 7446/2 by
bolo značne nehospodárne.

23. V záujme komplexnosti krajský súd k znaleckému posudku Ing. Blaška dodáva, že konštatovanie
znalcaotom,že100m2zpozemkuparc.č.7446/2jestavebnýmpozemkom,nemáoporuvovykonanom
dokazovaní. Nielenže druh dotknutého pozemku v katastri nehnuteľností je dlhodobo a konštantne
evidovaný ako lesný pozemok, ale predovšetkým z ohliadky na mieste samom je nepochybné, že
predmetný pozemok je v plnej miere absolútne štandardným (z pohľadu niektorých evidenčne lesných

pozemkov v Slovenskej republike dokonca nadštandardným) lesom. Pokiaľ aj znalec odkazoval na
vyjadrenie Útvaru hlavného architekta Mesta Martin z roku 2013 o možnosti výstavby rekreačných
objektov na sporných pozemkoch, ide v reáliách miesta samého o veľmi teoretickú možnosť. Dokonca
až všeobecného charakteru, že stavať je možné na ktoromkoľvek mieste zemského povrchu. Takéto do
určitej miery zjednodušené konštatovanie platí o to viac, že z územnoprávnej informácie (práve) Útvaru

hlavného architekta Mesta Martin z 14.7.2014 - popri výrazných obmedzeniach potenciálnej výstavby
- je zrejmé, že žiadna časť zo sporných pozemkov určených (prichádzajúcich do úvahy) na výstavbu
rekreačných objektov sa nenachádza na pozemku parc. č. 7446/2 (č.l. 297 až 300 spisu).

24. Pokiaľ žalovaná opakovane poukazovala na internetové ponuky realitných kancelárií, je potrebné

dodať, že ani jedna z nich sa netýkala bezprostredne lokality, v ktorej sú situované vyporiadávané
pozemky. Rovnako už z ich vyobrazenia bolo/je zrejmé, že ide o zásadne kvalitatívne (svahovitosťou,
dostupnosťou, nezalesnenosťou) odlišné nehnuteľnosti. Zároveň v rámci ohliadky bolo ustálené, že
v inkriminovanej lokalite nie sú ani postavené chaty lukratívnejšieho typu, či objekty označované
žalovanou ako „chato-domy“.

25. V súvislosti s termínom pojednávania dňa 3.12.2000, na ktorom bolo v odvolacom štádiu konania
vydané meritórne rozhodnutie, krajský súd dopĺňa, že obe procesné strany boli predvolané (aj) zákonom
predpokladanými inými vhodnými prostriedkami - formou e-mailovej komunikácie. Právna zástupkyňa
žalovanej požiadala o odročenie daného pojednávania z dôvodu údajnej kolízie s pojednávaním v

inej veci. Predmetný dôvod odročenia v podaní z 27.11.2020 nijako nepreukázala. Krajský súd po
posúdení žiadosti o odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 4 CSP bezodkladne upovedomil
žalovanú stranu, že tvrdený dôvod na odročenie pojednávania nepovažuje za dôležitý. Následne právna
zástupkyňa žalovanej vykonala ďalšie e-podanie, ku ktorému pripojila i zápisnicu z pojednávania v
inej veci, v ktorej bolo pojednávanie odročené (práve) na deň 3.12.2020. Nad rámec bezprostredných

procesných povinností krajský súd informoval žalovanú stranu, že trvá na prvotnom stanovisku a návrhu
na odročenie pojednávania nevyhovuje.
26. Je potrebné zdôrazniť, že povinnosť konajúceho súdu bezodkladne vyhodnotiť žiadosť o odročenie
pojednávania a o tomto výsledku informovať dotknutú sporovú stranu, neslúži na to, aby strana
požadujúca odročenie pojednávania dopĺňala svoju prvotnú žiadosť, či odstraňovala jej nedostatky.

Osobitne, ak všetky relevantné informácie a súvisiace doklady/ /dôkazy mala k dispozícii už v
čase vykonania prvotnej žiadosti o odročenie pojednávania; čo v súdenej veci je splnené. Prípadná
nedôslednosť pri vykonaní prvotnej žiadosti tak v plnej miere zaťažuje dotknutú (v tomto prípade
žalovanú) stranu.27. Nad bezprostredný rámec vysloveného určujúceho záveru krajský súd dodáva, že v zmysle
rozhodnutia Ústavného súdu SR (jednej z najvyšších súdnych autorít) sp. zn. I. ÚS 68/1998

kolízia pojednávaní (dokonca priamo účastníka/strany sporu, a nieto „len“ právneho zástupcu) nie
je akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania.
Navyše, v súdenej veci v danom štádiu už bolo (a to i odvolacím súdom) vykonané rozsiahle
dokazovanie, ku ktorému sa strany (aj opakovane) vyjadrili a taktiež opätovne bol prezentovaný
predbežný právny názor odvolacieho súdu.

28. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP rozhodoval
o trovách celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. S poukazom na výsledok konania možno
konštatovať, že úspech každej zo sporových strán bol čiastočný, a teda je namieste v zmysle druhej
alternatívy § 256 ods. 1 CSP vysloviť, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.