Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4T/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119010289
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Korbeľová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119010289.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Korbeľovej a prísediacich
Zlaty Hegyiovej a Daniely Slobodníkovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. 10. 2019 v Banskej
Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 281 ods. 1 Tr. por. z dôvodov § 9 ods. 1 písm. f) Tr. por. sa z a s t a v u j e trestné stíhanie
obžalovaného T.. A.P. O., G.. XX.XX.XXXX Z. L., trvale bytom Z.R. XX, L., pre zločin sprenevery podľa

§ 213 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
ako predseda predstavenstva spoločnosti Bystrická elektrárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Banská
Bystrica, Komenského 12c, IČO: 46 905 553, po tom, ako bol na riadnom valnom zhromaždení
spoločnosti Bystrická elektrárenská spoločnosť, a.s. dňa 27.03.2014 odvolaný z funkcie predsedu
predstavenstva tejto spoločnosti, neodovzdal Y. H., E. K. B. L. XXX, zvolenému na riadnom valnom
zhromaždení dňa 27.03.2014 za nového predsedu predstavenstva spoločnosti Bystrická elektrárenská

spoločnosť, a.s., pokladnicu spoločnosti Bystrická elektrárenská spoločnosť, a.s., za ktorú bol do
27.03.2014 ako predchádzajúci predseda predstavenstva zodpovedný, taktiež na následnú výzvu zo
dňa 08.08.2014 na vrátenie pokladnice a peňažnej hotovosti vo výške 27.500 € nereagoval, peňažné
prostriedky spoločnosti Bystrická elektrárenská spoločnosť, a.s. nevrátil, čím spoločnosti Bystrická
elektrárenská spoločnosť, a.s. spôsobil škodu vo výške 27.500 €, kde táto predstavuje základné imanie

spoločnosti vo výške 25.000 €, ktoré bolo vložené zápisom spoločnosti do obchodného registra dňa
16.11.2012 do pokladnice spoločnosti Bystrická elektrárenská spoločnosť, a.s. aj spolu so zákonným
rezervným fondom vo výške 2.500 €,
pre neprípustnosť trestného stíhania podmieneného súhlasom poškodeného, pretože súhlas
poškodeného spol. Bystrická elektrárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Banská Bystrica, Komenského
12c, IČO: 46 905 553, bol podľa § 212 ods. 2 Tr. por. výslovným vyhlásením vzatý späť.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Banská Bystrica bola dňa 08. 04. 2019 doručená obžaloba prokurátorky Okresnej
prokuratúry Banská Bystrica pod sp. zn. 2Pv 32/17/6601-72 zo dňa 08. 04. 2019 na obžalovaného T..
A. O., G.. XX.XX.XXXX Z. L., pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., ktorého
sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. 10. 2019 predseda senátu prítomné strany oboznámil s

emailovým podaním obhajcu obžalovaného zo dňa 22.10.2019 a s jej prílohami, ktoré podanie aj v jeho
originály obhajca súdu krátkou cestou predložil, pričom bolo zistené, že preložené prílohy obsahujú
výslovný nesúhlas s trestným konaním zo strany obžalovaného T.. A. O. ako predsedu predstavenstva
poškodenej spoločnosti, B.. K. U. Q. M.. Y. Z. ako členov predstavenstva, M.. M. K. ako člena dozornej
rady.ZuvedenéhodôvodusasúdoboznámilsaktuálnymúplnýmvýpisomzObchodnéhoregistraoddielu:Sa,
vložky č.:1056/S z 22.10.2019 spoločnosti Bystrická elektrárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Banská
Bystrica, Komenského 12c, IČO: 46 905 553, z ktorého bolo zistené, že :

obžalovaný T.. A. O., ako jeden zo zakladateľov bol predsedom predstavenstva Bystrickej elektrárenskej
spoločnosti, a.s. Banská Bystrica v období od 16. 11. 2012 do 27. 06. 2014, teda až do jeho odvolania
riadnym valným zhromaždením spoločnosti dňa 27. 03. 2014, kedy do funkcie predsedu predstavenstva
zvolilo Y. H., ktorý túto funkciu vykonával do 02. 10. 2019,
počnúc dňom 03.10.2019 došlo v poškodenej spoločnosti k zmene štatutárneho orgánu, ako i k zmene

v konaní v mene spoločnosti.

Od 03.10.2019 sú zapísaní ako štatutárny orgán poškodenej spoločnosti:
- T.. A. O. - predsedu predstavenstva
- M.. Y. Z. - člen predstavenstva
- B.. K. U. - člen predstavenstva

všetci so vznikom funkcie dňa 24. 09. 2019

Od 03.10.2019 došlo k zmene aj v konaní menom spoločnosti v tom smere, že v mene spoločnosti
koná a podpisuje každý člen predstavenstva samostatne tak, že k vytlačenému alebo inak zobrazenému
obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis.

Z týchto zistených okolností sa súd musel vysporiadať s predbežnými otázkami a teda či došlo
k relevantnému späťvzatiu súhlasu poškodeného s trestným stíhaním, podmieneného súhlasom
poškodeného v zmysle § 211 ods. 1 Trestného poriadku.

Podľa § 211 ods. 1 Trestného poriadku, trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na
zdraví podľa § 157
a 158 , ohrozovania
pohlavnou chorobou podľa § 167 , neposkytnutia pomoci podľa § 177 a 178 , krádeže podľa § 212 , sprenevery podľa § 213 , neoprávneného užívania cudzej veci podľa §
215 , neoprávneného

používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 a 217 , podvodu podľa § 221 , podielnictva podľa § 231 a 232 , úžery podľa § 235 ,zatajeniavecipodľa§236, porušovania povinností pri správe cudzieho majetku
podľa § 237 a
238 , poškodzovania

veriteľa podľa § 239 ,
zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 , poškodzovania cudzej veci podľa § 245 a 246 , poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa

§ 247 , porušovania
autorského práva podľa § 283 , krivého obvinenia podľa § 345 , nebezpečného prenasledovania podľa § 360a , ohovárania podľa §

373 , poškodzovania
cudzích práv podľa § 375 Trestného zákona proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej
by mal poškodený ako svedok právo odoprieť výpoveď, ako aj pre trestný čin opilstva podľa § 363Trestného zákona , ak
inak vykazuje znaky skutkovej podstaty niektorého z týchto trestných činov, možno začať a v už začatom
trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. Ak je poškodených jedným skutkom

niekoľko, stačí súhlas len jedného z nich.

Podľa § 211 ods. 2 Trestného poriadku, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak takým činom bola spôsobená smrť alebo
poškodeným je štát, obec, vyšší územný celok, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu alebo

právnická osoba, ktorá hospodári s verejnými financiami.

Z citácie tohto ustanovenia je teda zrejmé, že Trestný poriadok platný na území Slovenskej republiky
zakotvuje, že pri taxatívne vymedzených trestných činoch možno začať a v už začatom trestnom stíhaní
pokračovať, iba so súhlasom poškodeného, ktorým je aj právnická osoba, ktorá nie je s majetkovou
účasťou štátu a ktorá nehospodári s verejnými financiami.

V danom prípade je zrejmé a nikým nenamietané, že poškodená spoločnosť Bystrická elektrárenská
spoločnosť, a.s., so sídlom Banská Bystrica, Komenského 12c, IČO: 46 905 553 ako právnická osoba,
nie je s majetkovou účasťou štátu a ani nehospodári s verejnými financiami.

Podľa§46ods.1vetaprváTrestnéhoporiadku,poškodenýjeosoba,ktorejbolotrestnýmčinomublížené
na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné
zákonom chránené práva alebo slobody.

Podľa § 47 ods. 1 Trestného poriadku, oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v

trestnom konaní stíhaný ako spoluobvinený.

Skutočnosť uvedená v § 47 ods. 1 Trestného poriadku, a teda že samotný obžalovaný T.. A. O. ako
predseda predstavenstva poškodenej spoločnosti nemá oprávnenie poškodeného, by podľa súdu bolo
namieste iba v prípade, ak by dňom 03.10.2019 nedošlo k zmene v spôsobe konania spoločnosti, kedy

dovtedy bol oprávnený konať v mene spoločnosti predseda predstavenstva vždy spolu s jedným členom
predstavenstva. Po zmene konania menom spoločnosti, v mene spoločnosti koná a podpisuje každý
člen predstavenstva samostatne, teda okrem obžalovaného konajú samostatne v mene spoločnosti
aj členovia predstavenstva M.. Y. Z. Q. B.. K. U., ktorí svojimi samostatnými podaniami každý zvlášť,
vyslovili výslovný nesúhlas s trestným konaním, teda pôvodne daný súhlas vzali späť.

Práve z tohto dôvodu súd zamietol návrh prokurátora na ustanovenie opatrovníka poškodenému v
zmysle § 48 ods. 3 Trestného poriadku. Obžalovaný síce ako štatutárny orgán poškodeného, ktorý
je právnickou osobou, by sám nemohol vykonávať práva poškodeného, ale v danom prípade práva
poškodeného okrem neho majú samostatne aj členovia predstavenstva M.. Y. Z. Q. B.. K. U..

Nutnosť súhlasu poškodeného s vedením trestného konania aj v prípade osoby poškodeného ako
právnickej osoby potvrdzuje aj súdna prax v Slovenskej republike, ktorá vyžaduje rovnako súhlas
poškodenej právnickej osoby (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XTo XXX/XXXX zo
dňa 26. 02. 2013, rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. XT XXX/XXXX zo dňa31. 05. 2012),

kde konajúce súdy jasne vyslovili, že v prípade trestných činov uvedených v § 211 ods. 1 Trestného
poriadku, aj keď sa jedná o osobu poškodeného ako právnickej osoby, je potrebný súhlas poškodeného.

Ustanovenie § 211 Trestného poriadku teda upravuje dispozičné právo poškodeného, ktoré sa vzťahuje
na celé trestné stíhanie vrátane odvolacieho konania a ide o výnimku zo zásady oficiality a legality a pri

vymenovaných trestných činoch rieši konflikt záujmu štátu na trestnom stíhaní a záujmu poškodeného,
ktorý má blízky vzťah k páchateľovi (obvinenému) v prospech poškodeného, ktorý môže byť v dôsledku
potrestaniapáchateľanepriamotiežpostihnutý.Pretopodľaplatnejprávnejúpravyzačaťtrestnéstíhanie
pre trestné činy uvedené v odseku 1, a ak už bolo trestné stíhanie začaté, pokračovať v ňom, možno
iba so súhlasom poškodeného a súhlas poškodeného treba získať ešte pred začatím trestného stíhania

a ak už bolo trestné stíhanie začaté, ihneď po tom, čo bol zistený pomer poškodeného a páchateľa
predpokladaný v tomto ustanovení, teda bez meškania. Pomer poškodeného a obvineného musí
existovať v čase, keď sa trestné stíhanie má viesť alebo vedie, a nie v čase, keď bol spáchaný trestný
čin. V začatom trestnom stíhaní nemožno pokračovať, ak v jeho priebehu takýto pomer vznikne, a tonielen vtedy, keď poškodený súhlas odoprie, ale aj vtedy, keď o udelenie súhlasu nebol požiadaný, alebo
v prípade jeho späťvzatia.

Potom ostalo na súd zásadné posúdenie, či je spoločnosť Bystrická elektrárenská spoločnosť, a.s.,
vo vzťahu k obžalovanému T.. A. O. takou osobou, voči ktorému by mala ako svedok právo odoprieť
výpoveď.

Podľa § 130 ods. 1 Trestného poriadku, právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v

priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Ak je obvinených viac a svedok je
v uvedenom pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných obvinených len
vtedy, keď nemožno oddeliť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede týkajúcej sa obvineného, s ktorým
je svedok v tomto pomere.

Podľa § 130 ods. 2 Trestného poriadku, svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou

spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu
súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo
obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu. Svedok je oprávnený odoprieť
vypovedať aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá
mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou

starostlivosťou.

Podľa § 127 ods. 4 Trestného zákona sa blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v
priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom
pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá

právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

V nadväznosti na vyššie uvedené, bolo nevyhnutné určiť, kto je teda osobou blízkou právnickej osoby.

Je zrejmé, že v oblasti našej právnej úpravy absentuje legálne vymedzenie pojmu „blízka osoba

právnickej osoby“ a pri výklade tohto pojmu je nevyhnutné použiť analógiu, ktorú de facto trestné právo
nielen povoľuje, ale dokonca na jej použitie odkazuje.

V zmysle § 20 Občianskeho zákonníka, právnické osoby sú subjekty, ktoré boli vytvorené ľuďmi
(fyzickými osobami), a ktorým zákon priznáva postavenie právnických osôb. Pre právnickú osobu

je okrem iného charakteristické, že svoju vôľu nevytvára sama o sebe, ale len prostredníctvom
fyzických osôb a to tých, ktoré sú podľa povahy práva na to určené. Je nevyhnutné si uvedomiť,
že len prostredníctvom fyzických osôb právnická osoba prejavuje svoju vôľu navonok (predovšetkým
realizuje právne úkony). Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach za ňu realizujú členovia
jej štatutárnych orgánov a tiež jej zamestnanci alebo členovia, pripadne iné osoby, pokiaľ to ustanovujú

osobitné predpisy alebo je to vzhľadom k ich pracovnému zaradeniu obvyklé.

Pri fyzických osobách, ktoré konajú (môžu konať) za právnickú osobu právne úkony, je nevyhnutné,
predovšetkým s prihliadnutím k tomu, že ich prostredníctvom sa vytvára vôľa právnickej osoby, počítať
s tým, že majú z titulu svojho postavenia (a z toho vyplývajúcej zodpovednosti) k tejto právnickej osobe

taký vzťah, že by dôvodne pociťovali ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú.

Znenie § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 9/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov upravuje pojem „spriaznená osoba právnickej osoby“, ktorou sa rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej

rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,
c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej
rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),

e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a)
až d) kvalifikovanú účasť.
Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako
aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť.V predmetnej trestnej veci je nepochybné, že v čase skutku a opätovne aj od 03.10.2019 je v spoločnosti
Bystrická elektrárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Banská Bystrica, Komenského 12c, IČO: 46 905 553

obžalovaný T.. A. O. predsedom predstavenstva poškodenej spoločnosti.

Keďže ohľadom posúdenia vzťahu medzi fyzickými a právnickými osobami, resp. určenia právnickej
osoby, ako osoby blízkej, v našej súdnej praxi je evidentné vákuum a Najvyšší súd Slovenskej republiky
sa touto otázkou ešte nezaoberal, súd za použitia právnej komparatistiky poukazuje na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 01. 08. 2002 sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX, podľa ktorého:
"Je nepochybné, že medzi právnickou osobou a fyzickými osobami vznikajú vzťahy, a to nie len vzťahy
právne a že ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, môžu (niektoré) fyzické osoby dôvodne pociťovať ako
ujmu vlastnú. Vzhľadom k tomu, že právnická osoba prejavuje svoju vôľu navonok iba prostredníctvom
fyzických osôb, vznikajú rovnako vzťahy medzi právnickou osobou a týmito fyzickými osobami, fyzické
osoby, ktoré vytvárajú vôľu právnickej osoby a ktoré prejavujú jej vôľu navonok, majú zrejme vždy blízke

väzby a vzťahy k tejto (svojej) právnickej osobe). U fyzických osobách, ktoré konajú (môžu konať) za
právnickú osobu právne úkony, majú vzťahy k právnickej osobe a záujem na jej pomeroch ďalšie fyzické
osoby.Zhľadiskaichvystupovaniavprávnychvzťahochvšaknemôžebyťvýznamnýichakýkoľvekvzťah
tejto k právnickej osobe. Tak ako vo vzťahoch medzi fyzickými osobami nie je z hľadiska ustanovenia
§ 116 Občianskeho zákonníka podstatná ich akákoľvek vzájomná väzba, ale len vzťah určitej kvality,

založenýnapomererodinnomalebonapomereobdobnomrodinnémupomeru,musíajvzťahtejtoďalšej
fyzické osoby k právnickej osobe - pokiaľ má mať právny význam - vykazovať určité vlastnosti. Tak je
tomupredovšetkýmvprípade,akjefyzickáosobaspoločníkom,členomalebozamestnancomprávnickej
osoby, alebo má k právnickej osobe iný obdobný vzťah, a súčasne sa jej pomery právnickej osoby
podstatným spôsobom dotýkajú. Za analogického použitia ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka,

preto dovolací súd dôvodil, že za osobu blízku právnickej osoby je treba považovať taktiež fyzickú osobu,
ktorá je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby, alebo ktorá má k právnickej osobe
iný obdobný vzťah, a súčasne, keby dôvodne pociťovala ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu
vlastnú. "

Z uvedeného rozhodnutia je teda zrejmé, že český najvyšší súd vychádza pri definovaní blízkej osoby
vo vzťahu k právnickej osobe z dikcie § 116 Občianskeho zákonníka, ktorý má takmer totožné znenie,
ako už vyššie citované ustanovenie § 127 ods. 4 Trestného zákona o osobe blízkej a teda de facto
priznal, že ujma, resp. škoda, ktorá vznikne právnickej osobe, môže fyzická osoba pociťovať ako škodu/
ujmu vlastnú.

Podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku, súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí,
že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.

Podľa § 9 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku, trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté,

nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom
poškodeného a nebol súhlas daný alebo bol vzatý späť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a teda že medzi právnickou osobou Bystrická elektrárenská
spoločnosť, a.s., so sídlom Banská Bystrica, Komenského 12c, IČO: 46 905 553 a fyzickou osobou

obžalovaného T.. A. O. existuje vzťah, ktorý v zmysle § 211 ods. 1 Trestného poriadku podmieňuje
trestné stíhanie súhlasom poškodenej právnickej osoby a tento súhlas bol vzatý späť na to oprávnenými
osobami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a poškodený podať sťažnosť v lehote 3 pracovných dní od jeho

vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Sťažnosť má odkladný účinok.