Rozsudok – Zmenky ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoZm/3/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119200932
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4119200932.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Pavla
Lukáča a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, Y.,
právne zast.: Mgr. Michal Ferčák, advokát, so sídlom Bernolákova 1652/29, Topoľčany proti žalovanému:
U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, právne zast.: JUDr. Marián Macko, advokát, Koceľova 2, Nitra,
o zaplatenie 12.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.
k. 31CbZm/2/2019-110 zo dňa 16.07.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 31CbZm/2/2019-110 zo dňa 16.07.2020 v napadnutej
časti p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na
účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške
náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkový
úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 12.000,- eur od 02.02.2016 do 23.06.2016 a zmenkovú odmenu vo
výške 20,- eur. V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol a zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 95,08 %.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom
doručeným súdu dňa 28.01.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 6.000,- eur spolu s príslušenstvom titulom predloženej zmenky vystavenej za účelom
zabezpečenia vrátenia pôžičky vo výške 6.000,- eur. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný
ako vystaviteľ vystavil dňa 18.01.2016 v Nitre na rad žalobcu celkom tri vlastné zmenky, každú na
sumu 6.000,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazal zaplatiť bez protestu s dátumom splatnosti 1. februára
2016 v mieste plnenia F. X, XXX XX X.. Predmetné zmenky boli vystavené za účelom zabezpečenia
vrátenia troch pôžičiek, každej v sume 6.000,- eur, ktoré žalobca poskytol žalovanému v hotovosti dňa
18.01.2016 v Nitre. Napriek osobným a telefonickým výzvam žalobcu žalovaný predmetné zmenky
žalobcovi nezaplatil.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 31CbZm/2/2019-74 zo dňa 15.08.2019, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.000,- eur spolu s príslušenstvom.
Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, doručený súdu dňa 10.09.2019, v
ktorom uviedol, že so žalobou ako aj výškou žalovanej sumy čo do dôvodu a výšky nesúhlasí. Predmetná
pohľadávka bola žalobcovi uhradená, čo preukazoval aj v konaní vedenom pod sp. zn. 32CbZm/1/2019
a sp. zn. 29CbZm/2/2019, kde doložil čestné prehlásenia svedkov o tejto skutočnosti ako aj výber z

účtu, kde žalobcovi vyplatil žalovanú istinu. Okrem toho žalobcovi zaplatil za mesiac január až máj
úroky spolu vo výške 5.000,- eur, ktoré mu dával osobne do rúk každý mesiac po 1.000,- eur. Z dôvodu
podania žaloby na jeho osobu už v konaní vedenom pod sp. zn. 32CbZm/1/2019 podal na žalobcu
trestné oznámenie pre podvod, čo je tiež súčasťou spisových podkladov vyššie uvedeného konania. V
rámci dokazovania navrhol pripojiť spisy Okresného súdu Nitra vedené pod sp. zn. 32CbZm/1/2019 a
29CbZm/2/2019 a vypočuť svedkov: R. D. a E. P..

4. Súd uznesením č. k. 31CbZm/2/2019-88 zo dňa 27.01.2020 spojil na spoločné konanie veci vedené
pod sp. zn. 31CbZm/2/2019 a 29CbZm/2/2019.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca vystavil žalovanému celkovo tri zmenky,
všetky na zmenkovú sumu vo výške 6.000,- eur so splatnosťou dňa 01.02.2016. Predmetom tohto
konania sú dve z týchto troch zmeniek, keď konanie sp. zn. 32CbZm/1/2019, ktorého predmetom bola
tretia zmenka, bolo už právoplatne skončené. Predmetné zmenky boli vystavené za účelom vrátenia
troch pôžičiek, každá v sume 6.000,- eur, ktoré žalobca poskytol žalovanému v hotovosti dňa 18.01.2016
v Nitre. Poskytnutie sumy 18.000,- eur žalovanému a vystavenie zmeniek neboli v konaní sporné,
sporná nebola ani výška zmenkovej sumy a ani splatnosť zmeniek. Spornou skutočnosťou bolo tvrdenie
žalovaného o tom, že tieto zmenky boli z jeho strany vyplatené, teda že žalobcovi bola zaplatená suma
vo výške 18.000,- eur ako aj suma 5.000,- eur na úrokoch, kde žalobca popieral, že by mu boli tieto sumy
žalovaným zaplatené. Z uvedeného dôvodu súd považoval za dôvodné vykonať výsluch navrhovaných
svedkov, za účelom objasnenia tejto spornej skutočnosti.

6. V danom prípade mali predložené zmenky nasledovné náležitosti podľa Článku I. § 75 ZZŠ:

1. Zmenky majú zákonné označenie, že ide o zmenky pojaté do vlastného textu listiny v slovenskom
jazyku „Za túto zmenku zaplatím“ (Článok I. § 75 bod 1. ZZŠ).
2. Zmenky obsahujú sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu - 6.000,- eur slovom a aj v číslach (Článok I.
§ 75 bod 2. ZZŠ).
3. Zmenky obsahujú údaj o zročnosti (splatnosti) - 1. februára 2016 (Článok I. § 75 bod 3. ZZŠ).
4. Zmenky obsahujú údaj miesta, kde sa má plniť - F. X, XXX XX X., R. K. (Článok I. § 75 bod 4. ZZŠ).
5. Zmenky obsahujú meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - Y. J., nar. XX.XX.XXXX, ďalej je
uvedené rodné číslo osoby, bytom F. X, XXX XX X., R. republika (O. I. § 75 bod 5. ZZŠ).
6. Zmenky obsahujú dátum a miesto vystavenia zmenky - v Nitre, dňa 18. januára 2016 (Článok I. §
75 bod 6. ZZŠ).
7. Zmenky sú podpísané vystaviteľom - žalovaným U. O., nar. XX.XX.XXXX, ďalej je uvedené rodné
číslo, bytom L. XXX/X, XXX XX X. - F., R. K. (O. I. § 75 bod 7. ZZŠ).

7. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť v celom
rozsahu. Žalovaný na preukázanie dôvodnosti svojich námietok označil priamy dôkaz, a to svedecké
výpovede svedkov R. D. a E. P. a tiež nepriamy dôkaz v podobe pohybov na účte, ktorého majiteľom bol
žalovaný. Svedkyňa R. D. v rámci svojho výsluchu potvrdila, že bola priamo svedkom vyplatenia sumy
18.000,- eur žalobcovi v 500-eurových a 100-eurových bankovkách, pričom tieto mala aj sama zrátať.
Zároveň potvrdila, že videla zmenky, ktoré mali byť vyššie uvedenou sumou zaplatené, vedela určiť aj ich
konkrétny počet (tri zmenky) ako aj konkrétnu zmenkovú sumu 6.000,- eur na každej zmenke. Pokiaľ ide
o konkrétne detaily zmenky, súd si ustálil, že vzhľadom na uplynutie približne štyroch rokov od doby, kedy
malo dôjsť k odovzdaniu peňazí, nie je reálne možné, aby bola svedkyňa schopná určiť konkrétne detaily
zmenky, t. j. tvar zmenky, alebo či bola zmenka vyplnená nejakým konkrétnym spôsobom, respektíve
či bola predtlačená. K obdobnému záveru súd dospel aj pokiaľ ide o žalobcom tvrdené rozpory v tom,
kto zmenky roztrhal, alebo akým spôsobom prevzal žalobca peniaze od žalovaného. Súd opätovne aj
vzhľadom na značný časový odstup od doby, kedy mali byť peniaze žalobcovi odovzdané, ako aj na
zjavnú neformálnosť spôsobu odovzdania peňazí, tieto rozpory nepovažoval za tak relevantné, že by
to viedlo k inému záveru súdu pokiaľ ide o vyhodnotenia dôvodnosti žalovaným vznesenej kauzálnej
námietky. Čo bolo pre rozhodnutie súdu podstatné je tá skutočnosť, že svedkyňa potvrdila zaplatenie
sumy 18.000,- eur a existenciu troch zmeniek so zmenkovou sumou 6.000,- eur na každej jednej
zmenke, ktoré mali byť žalovaným zaplatené, kde zaplatenie sumy vo výške 18.000,- eur žalobcovi
bolo potvrdené aj druhým svedkom E. P., pričom v priebehu konania súdu nevyplynula existencia iných
záväzkov žalovaného voči žalobcovi, okrem žalovaných zmeniek. Ani sám žalobca v konaní netvrdil
existenciu iných ďalších záväzkov žalovaného voči nemu okrem zmenkových nárokov, ktoré si uplatnil

v tomto konaní respektíve v konaní vedenom pod sp. zn. 32CbZm/1/2019, kde by prichádzala do
úvahy potenciálna možnosť krytia sa dlhov žalovaného voči žalobcovi z týchto troch zmeniek s inými
potenciálnymi záväzkami žalovaného voči žalobcovi, následkom čoho by mohlo dôjsť k prípadným
pochybnostiam, či sa zaplatenie sumy 18.000,- eur netýkalo iných nárokov žalobcu voči žalovanému.

8. Súd ďalej poukazuje na to, že predložený výpis z účtu žalovaného tiež korešponduje s výpoveďou
svedkyne R. D. o tom, že mal žalovaný predať byt na L. N.. X za účelom získania finančných prostriedkov
na zaplatenie dlhov voči žalobcovi a nevyvracia to tvrdenie samotného žalovaného, že si zvyšných
3.000,- eur požičal. Suma vybratá z účtu predstavuje sumu vo výške približne 15.000,- eur, kde
mala byť podľa tvrdenia svedkov žalobcovi zaplatená suma vo výške 18.000,- eur, teda suma, ktorá
mala byť žalovanému požičaná zodpovedá rozdielu vyplatenej sumy 18.000,- eur a výberom z účtu
žalovaného vo výške približne 15.000,- eur. Podľa predloženého výpisu z účtu žalovaný uskutočňoval
výbery v období od 10.06.2016 do 22.06.2016, čiže v období, ktoré časovo predchádza zaplateniu
čiastky 18.000,- eur žalobcovi, kde k zaplateniu malo dôjsť dňa 23.06.2016, kde uvedená skutočnosť
bola svedkyňou potvrdená v jej čestnom vyhlásení a zároveň v zmysle jej výpovede, túto skutočnosť
vedela od žalovaného, keď si tento vyberal peniaze z banky na zaplatenie dlhu, kde posledný výber
z predloženého výpisu pripadá na deň 22.06.2016, čiže je tu daná aj časová následnosť vrátenia
peňažných prostriedkov na realizáciu ich výberov z účtu žalovaného. Pokiaľ aj žalobca namietal výsluch
svedkyne D., kde táto je priateľkou žalovaného, súd mal za to, že samotná skutočnosť takéhoto vzťahu
medzi žalovaným a svedkyňou nemôže viesť k automatickému záveru o nehodnovernosti tejto svedeckej
výpovede, pri absencii iných preukázaných a konkrétnych skutočností týkajúcich sa dôveryhodnosti
svedkyne, ktoré by takýto záver prípadne odôvodňovali, keď žalobca namietal jej výsluch výslovne
len z dôvodu, že má ísť o priateľku žalovaného. Svedkyňa sama uviedla, že je priateľkou žalovaného
a neodoprela svedeckú výpoveď, napriek vedomosti prípadných trestných následkov krivej svedeckej
výpovede.

9. Súd bol v zmysle vyššie uvedeného toho názoru, že práve výpoveď svedkyne R. D. predstavuje
dostatočný základ pre záver súdu o splnení dôkaznej povinnosti žalovaného vo vzťahu k tvrdeniu o
splnení kauzálneho záväzku žalovaným žalobcovi vrátením poskytnutých finančných prostriedkov a o
unesení dôkazného bremena žalovaného, pričom táto výpoveď je podporená aj výpoveďou svedka E.
P. v časti pokiaľ ide o vrátenie sumy 18.000,- eur žalobcovi, kde tento potvrdil, že bol pri odovzdaní
tejto sumy. Obaja svedkovia zároveň zhodne uviedli v akých bankovkách boli peniaze vrátené žalobcovi
a že sa vrátenie peňazí uskutočnilo vo vonkajšom priestore a uviedli aj približne rovnakú lokalitu, keď
svedkyňa uviedla ako styčný bod B. J. a svedok uviedol aj konkrétnu ulicu za Z., kde ide o objekty,
ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti miesta, kde malo aj podľa zmeniek dôjsť k zaplateniu zmenkovej
sumy. Podstatnou skutočnosťou v tomto smere bolo potvrdenie zaplatenia sumy vo výške 18.000,- eur
oboma svedkami žalobcovi pri absencii tvrdenia a prípadného preukázania existencie iných záväzkov
žalovaného voči žalobcovi.

10. Pokiaľ ide o ďalšie príslušenstvo zmenky, t. j. zmenkové úroky a zmenkovú odmenu, súd nemal za
preukázané zaplatenia sumy vo výške 5.000,- eur, ktorou mali byť hradené úroky zo strany žalovaného
v pravidelných mesačných splátkach po 1.000,- eur, keďže ani jeden svedok neuviedol, že by bol
priamo svedkom zaplatenia tejto sumy zo strany žalovaného, keď svedkyňa R. D. mala mať vedomosť
o zaplatení len od žalovaného a svedok E. P. priamo uviedol, že nebol svedkom zaplatenia tejto sumy.
V zmysle vyššie uvedených skutočností tak súd mal za preukázané zaplatenie zmenkovej sumy vo výške
12.000,- eur žalovaným, nemal ale za preukázané zaplatenie zmenkového úroku a zmenkovej odmeny.
Súd bol na základe uvedeného toho názoru, že žalobcovi patrí zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo
sumy 12.000,- eur od 02.02.2016 do 23.06.2016 ako aj zmenková odmena vo výške 20,- eur, keďže
uhradenie týchto nárokov žalobcu nemal súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za preukázané.
Konštatujúc vyššie uvedené skutočnosti, súd si ustálil, že návrh žalobcu je dôvodný iba sčasti, keď na
základe vykonaného dokazovania mal za dostatočne preukázaný záver o zaplatení zmenkovej sumy
vo vzťahu k obom zmenkám, ktoré boli predmetom tohto konania. Zároveň ale nemal za preukázané
zaplatenie ďalších nárokov zo zmeniek, z tohto dôvodu rozhodol tak, že žalobcovi priznal zmenkový
úrok za obdobie do zaplatenia zmenkovej sumy ako aj zmenkovú odmenu vo výške 20,- eur a vo zvyšnej
časti súd žalobu zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd

poukazuje na to, že v konaní mal úspech žalovaný. Celková suma žalobcom uplatňovaných nárokov
predstavuje čiastku vo výške 12.302,08 eura (zmenková istina vo výške 12.000,- eur, zmenkový úrok
vo výške 6 % ročne zo sumy 12.000,- eur za obdobie od 02.02.2016 do 23.06.2016 vo výške 282,08
eura a zmenková odmena vo výške 20,- eur), pričom bol v konaní úspešný len v časti zmenkového
úroku vo výške 282,08 eura a zmenkovej odmeny vo výške 20,- eur, spolu teda v sume 302,08 eura,
čo predstavuje úspech v konaní v rozsahu 2,46 %. Žalovaný tak bol v konaní úspešný v rozsahu 97,54
%. Súd z uvedeného dôvodu uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu
95,08 % (rozdiel 97,54 % - 2,46 %).

12. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalobca, pričom rozsah svojho
odvolania vymedzil na výroky II. a III. rozsudku.

13. Žalobca vo svojom obsahovo rozsiahlom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie napadnutým
rozhodnutím poprel povahu zmenky ako dokonalého, abstraktného cenného papiera, ktorý stelesňuje
právo samé o sebe. Súd prvej inštancie opomenul, že zmenka nie je iba dôkazom o práve, ale
právom samotným. Nároky zo zmenky majú nesporný, abstraktný a priamy charakter. Žalobca predložil
súdu prvopisy zmeniek spĺňajúce všetky formálne náležitosti, čo súd, ani žalovaný nespochybňovali.
Predložením prvopisov zmeniek žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal dôvodnosť
uplatneného nároku. Z judikatúry aj teórie zmenkového práva vyplýva, že dôkazné bremeno na
preukázanie námietok proti plateniu zmenky nesie žalovaný dlžník. Záväzok zo zmenky je teda
záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným
spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu
majiteľovi právo na jej zaplatenie. Dôkazné bremeno sa tak presunulo na žalovaného, ktorý ho ale
neuniesol, napriek tomu súd jeho tvrdenia považoval za preukázané. Bez ohľadu na to, či by žalovaný
uplatnil kauzálne námietky alebo by namietal zaplatenie zmenkovej sumy, zaťažovalo by ho dôkazné
bremeno vo vzťahu k preukázaniu akú sumu zaplatil žalobcovi a kedy. Súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalovaný svoje dôkazné bremeno uniesol, a to predložením výpisov z účtu a svedeckými
výpoveďami R. D. a E. P.. Závery súdu prvej inštancie nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, súd
svojim postupom neprimerane zasiahol do práva na rovnaké postavenie strán sporu a pri hodnotení
vykonaných dôkazov - svedeckej výpovede R. D., svedeckej výpovede E. P. a žalovaným predložených
bankových výpisov nepostupoval v súlade s ustanovením čl. 15 bodu 1 a § 191 CSP.

14. Jednoznačné ustálenie dátumu zaplatenia je podstatné predovšetkým aj kvôli určeniu obdobia
platenia úrokov podľa § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb. Pokiaľ ide o dátum údajného zaplatenia,
súd prvej inštancie ho ustálil na dátum 23.06.2016. Tento dátum uvádzala vo svojom čestnom vyhlásení
svedkyňa R. D., ktorá na pojednávaní konanom dňa 22.06.2020 uviedla, že konkrétny dátum vie od
žalovaného. Z výpovede svedka E. P. vyplynulo, že tento nevedel uviesť konkrétny dátum, kedy malo
dôjsť k odovzdaniu peňazí, povedal však, že „bolo to možno rok, rok a pol, neviem presne, nepamätám
sa, bolo to medzi 15-16 hodinou“. V prvom rade nie je zrejmé, ako potom môže svedok vierohodne
preukazovať zaplatenie nejakej sumy, keď nevie, kedy k nemu malo dôjsť. Predovšetkým ale súd prvej
inštancie opomenul zohľadniť, že sama svedkyňa D. pri svojom výsluchu priznala, že dátum údajného
odovzdania peňazí vie od žalovaného. Rovnako tak je málo pravdepodobné, že by svedok P. vedel aj
s odstupom 4 rokov pomerne presne uviesť hodinu, kedy malo dôjsť k odovzdaniu peňazí, no nevedel
by ani približne odhadnúť rok. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie sa so vzniknutými rozpormi
ohľadom údajného dátumu odovzdania peňazí nevysporiadal presvedčivým spôsobom a konkrétny
dátum zaplatenia ustálil výlučne na základe tvrdení žalovaného. Záver súdu prvej inštancie, že k
zaplateniu malo dôjsť dňa 23.06.2016, a teda, že žalobca má nárok na zmenkový úrok vo výške 6 %
ročne zo sumy 12.000,- eur iba od 02.02.2016 do 23.06.2016 nie je logickým vyústením vykonaného
dokazovania, ale prejavom svojvôle a arbitrárnosti súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov.

15. Z výpisov z účtu nevyplýva žiadna priama, ale ani nepriama súvislosť medzi hotovostnými výbermi
a odovzdaním vybratých súm žalobcovi. Žalovaný nevedel žiadnym spôsobom vysvetliť, prečo vyberal
peniaze z účtu postupne po menších sumách, v období cca dvoch týždňov. Ak by žalovaný skutočne
vyberal peniaze z účtu za účelom ich zaplatenia žalobcovi, logické by bolo, že ak sú peniaze určené na
jeden účel, vybral by ich naraz. V tejto súvislosti neobstojí ani tvrdenie, že žalovanému prišli dve splátky
kúpnej ceny za predaj bytu. Žalovaný totiž nevybral peniaze ani dvomi výbermi. Možným a pomerne
logickým vysvetlením postupného vyberania peňazí z bankového účtu v nezodpovedajúcich sumách je
skutočnosť, že tieto peniaze neboli použité na splnenie záväzku v celkovej sume istiny 18.000,- eur voči

žalobcovi, ale že dátum údajného zaplatenia tohto záväzku bol prispôsobovaný „vhodným“ pohybom
na účte žalovaného.

16. Výpoveď svedkyne R. D. nepreukázala, že dňa 23.06.2016 odovzdal žalovaný žalobcovi sumu
18.000,- eur. Z toho vyplývajú dve podstatné skutočnosti, že svedkyňa svoju výpoveď vopred
konzultovala so žalovaným a prispôsobovala ju želaniam žalovaného a že svedkyňa neváhala vydávať
tvrdenia žalovaného za výsledok svojho vlastného bezprostredného vnímania. Pravdou totiž bolo,
že svedkyňa konkrétny dátum údajného zaplatenia nevedela, napriek tomu je jej čestné vyhlásenie
naformulované tak, pravdepodobne aby vzbudilo dojem vyššej dôveryhodnosti, že si svedkyňa pamätá
konkrétny dátum zaplatenia. Rovnako tak svedkyňa uvádzala ako fakt, že žalovaný zaplatil žalobcovi
sumu 5.000,- eur ako úroky, pritom počas svojho výsluchu pred súdom priznala, že svedkom ich
odovzdania nikdy nebola a že túto informáciu vie iba od žalovaného. Sama svedkyňa tak svoju
vierohodnosť vlastnou výpoveďou zásadne spochybnila. Ak si svedkyňa D. nepamätá na detaily
zmeniek, hoci práve kvôli nim mala byť na dané miesto žalovaným volaná, ako potom mohla, dokonca aj
pre účely trestného konania vierohodne svedčiť, že žalobcom predložené zmenky mali byť už v danom
mieste a čase zničené?

17. Z výpovede svedka E. P. vyplynulo, že tento nevedel uviesť konkrétny dátum, kedy malo dôjsť
k odovzdaniu peňazí, keď uviedol „bolo to možno rok, rok a pol“ Svedok P. taktiež potvrdil, že nebol
svedkom odovzdania sumy 5.000,- eur ako úrokov, čiže rovnako ako svedkyňa D. vychádzal len z tvrdení
žalovaného. Rovnako ako svedkyňa D. aj tento svedok uvádzal, že žalobca zmenku uplatnenú v tomto
konaní pri údajnom odovzdaní peňazí zničil. Zároveň, ale svedok priznal, že zmenku pri odovzdaní ani
nevidel a že ho ani nezaujímala. Svedok P. navyše hovoril iba o jednej zmenke, nie o troch. Zásadný
rozpor nastal nielen v počte zmeniek (keď svedkyňa D. hovorila o troch zmenkách, svedok P. iba o
jednej), ale aj pri uvedení osoby, ktorá mala zmenky roztrhať. Svedkyňa D. a rovnako svedok P. tvrdili,
že predmetné zmenky mal roztrhať žalobca, kým žalovaný v trestnom oznámení zo dňa 28.05.2019,
ktoré doložil súdu, tvrdí, že zmenky roztrhal on, teda žalovaný, nie žalobca. Z výpovedí svedkov nielenže
nevyplýva dátum údajného odovzdania sumy 18.000,- eur žalobcovi, ale ani skutočnosť, aká suma mala
byť žalobcovi údajne odovzdaná. Súd prvej inštancie pritom za podstatnú skutočnosť považoval práve
potvrdenie zaplatenia sumy vo výške 18.000,- eur oboma svedkami.

18. V prípade hodnotenia vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti je zrejmé, že
žalovaný svoje dôkazné bremeno v tomto konaní neuniesol. Vykonané dokazovanie nepreukázalo, či
vôbec, kedy a v akej sume mal žalovaný nejakú sumu peňazí žalobcovi odovzdať. Z vyššie uvedených
skutočností vyplýva, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie sú v danom prípade zjavne
neodôvodnené, arbitrárne a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a že odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku nespĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku.

19. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu, napriek výzve súdu nevyjadril.

20. Odvolací súd preskúmal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom zdôrazňuje,
že sa cíti byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak
ako to zistil súd prvej inštancie.

21. Po preskúmaní odvolania v napadnutom rozsahu, rešpektujúc vyššie uvedené kritériá, dospel
odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

22. Zároveň odvolací súd poukazuje na ods. 2 cit. ust. v zmysle ktorého, ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. V súlade s cit. ustanovením preto odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje ako v rovine skutkových zistení, ktoré zodpovedajú vykonanému
dokazovaniu, tak aj v rovine právneho posúdenia, a preto nevidí dôvod odchýliť sa od logických a
správnych záverov a úvah súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.

24. Vzhľadom na obsah odvolania považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že už samotné odvolanie
žalobcu v sebe zahrňuje určitú vnútornú rozpornosť, keď na jednej strane vymedzil rozsah odvolania
len na výroky II. a III. rozsudku, pričom z obsahu odvolania vyplýva, že spochybňuje súdom prvej
inštancie určený časový rámec omeškania žalovaného, vymedzený vo výroku I. Toto spochybňovanie
v sebe obsahuje určitú logickosť v tom, že žalobca s takto vymedzeným rozsahom nesúhlasí z dôvodu
jeho tvrdenia o nezaplatení zmenkovej sumy ako takej, na druhej strane však tento výrok odvolaním
nenapadol. To, že žalobca nemienil napadnúť aj výrok I. rozsudku vyplýva aj z jeho ďalšieho kroku,
keď sa podaním zo dňa 26.10.2020 domáhal vyznačenia právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku
Okresného súdu Nitra a to v časti výroku I.

25. Bez ohľadu na uvedené je však potrebné uviesť, že v súlade s ust. § 379 písm. a) CSP by odvolací
súd musel preskúmať aj správnosť a zákonnosť výroku I. rozsudku, ak by dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné a teda, že by súd nedospel k záveru o zaplatení zmenkovej sumy.
26. Inak povedané, v prípade ak by v dôsledku odvolania žalobcu došlo k revízii ním napadnutého výroku
rozhodnutia, je zrejmé, že by to malo vplyv aj na ostatné, odvolaním nenapadnuté výroky.

27. Vzhľadom však na vyššie uvedený názor odvolacieho súdu (ods. 22, 23 tohto rozsudku), vo vzťahu k
odvolaniu žalobcu takáto situácia nenastala, nakoľko odvolací súd považuje napadnuté výroky za vecne
správne.

28. Tak ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu správne vyhodnotil
výsledky vykonaného dokazovania, keď správne vyhodnotil vykonané dôkazy (výsluch svedkov)
jednotlivo ale hlavne v ich vzájomnej súvislosti, ktoré skutkové zistenia do seba logicky a časovo
zapadajú.

29. Žalobca sa v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie zameral na spochybňovanie výpovedí
vypočutých svedkov, tieto interpretoval účelovo až špekulatívne. Toto tvrdenie sa vzťahuje na výpoveď
svedkyne D. a svedka P.. Podstatné a relevantné pre súd prvej inštancie boli ich tvrdenia o tom, že
žalovaný žalobcovi sumu 18.000,- eur vrátil, z čoho vyplynul pre súd jediný možný záver o tom, že žaloba
v časti istiny nie je dôvodná. Uvedené tvrdenie platí aj napriek určitým nezrovnalostiam vo výpovediach
týchto svedkov, čo je však vzhľadom na časový odstup, kedy malo dôjsť k odovzdaniu peňazí a dátumu
ich výpovede (cca 4 roky) pochopiteľné. Nemožno od svedkov žiadať, aby si vzhľadom na časový
odstup pamätali presne a úplne všetky detaily, ktoré s odovzdaním sumy 18.000,- eur súviseli. Už aj
z uvedeného vyplýva, že svedkovia vypovedali spontánne, tak ako si na predmetnú situáciu pamätali,
čo svedčí aj o tom, že si svoje výpovede dopredu nekoordinovali. O pravdivosti ich tvrdení svedčí aj
skutočnosť, že takéto svoje tvrdenia poskytli aj pre účely prípadného trestného konania voči žalobcovi,
so všetkými dôsledkami, ktoré sú s takýmto konaním spojené, vrátane následkov krivej výpovede.

30. Ako už odvolací súd uviedol, viaceré úvahy odvolateľa vyznievali účelovo až špekulatívne a hlavne
nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu. To sa vzťahuje na úvahy prečo a za akým účelom žalovaný
vyberal alebo mohol vyberať peniaze z účtu, koľko mohlo časovo trvať prepočítavanie bankoviek
žalovaným a svedkyňou; resp. prečo si svedkyňa nepamätá na detaily zmeniek. Uvedené sa vzťahuje
aj na rozpor svedkov ohľadne počtu zmeniek alebo tvrdení svedkov a žalovaného o tom, kto predmetné
zmenky roztrhal.

31. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne a logicky ustálil aj dátum, kedy malo
dôjsť k odovzdaniu sumy 18.000,- eur žalobcovi. Keďže z vykonaného dokazovania jednoznačne aj pre
odvolací súd vyplýva, že žalovaný sumu 18.000,- eur žalobcovi zaplatil, súd musel vychádzať z tvrdenia
žalovaného o tom, kedy žalovanú sumu žalobcovi zaplatil, ktorú výpoveď podporila aj svedkyňa D.. Z jej
výpovede totiž vyplýva, že na to, aby žalovaný splatil žalobcovi sumu 18.000,- eur, musel predať byt a
po tom, ako obdržal finančné prostriedky, tieto odovzdal žalobcovi, čomu muselo zákonite predchádzať
ich vybratie z účtu.
Z výpovede svedkyne vyplýva, že o týchto vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným mala detailné
informácie, nakoľko žije so žalovaným v spoločnej domácnosti a vo svojej výpovedi ohľadne dátumu
odovzdania peňazí uviedla, že mala vedomosť od žalovaného, kedy si vyberal peniaze z banky. Túto
výpoveď potvrdzuje aj výpis z účtu v peňažnom ústave zo dňa 22.06.2016, kedy mal žalovaný pripravené
peniaze na odovzdanie. Z celého kontextu vyššie uvedených dôkazov, nie je dôvod nesúhlasiť so
záverom súdu prvej inštancie o tom, kedy došlo zo strany žalovaného k splneniu záväzku.

32. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, v smere, že súd poprel povahu zmenky, keď opomenul, že zmenka
nie je dôkazom o práve, ale právom samotným, čím žalobca predložením prvopisu zmenky uniesol svoje
dôkazné bremeno a je na žalovanom aby preukázal kedy a akú sumu žalobcovi zaplatil, odvolací súd
uvádza, že bol to samotný žalobca, ktorý okrem toho, že sa domáhal plnenia na základe predložených
zmeniek, v podanej žalobe poukázal aj na kauzálny vzťah, ktorý predmetné zmenky mali zabezpečovať.
Obranu žalovaného v podanom odpore ale aj následne treba potom chápať v zmysle týchto žalobcových
tvrdení. Tvrdenie, že žalovaný žalobcovi nič nedlhuje, môže byť relevantné len v spojení s tvrdeným
zánikom dohodnutého dôvodu vystavenia zmeniek, preto aj odvolací súd považuje obranu žalovaného
za relevantnú a zároveň preukázanú.
Je potrebné uviesť, že žalobca podal predmetné žaloby za účinnosti CSP, kedy už súd nevydáva
zmenkový platobný rozkaz, a možné námietky proti nemu boli založené na prísnej koncentračnej
zásade t. j. žalovaný musel už v podaných námietkach uviesť všetko, pre čo zmenkový platobný rozkaz
neakceptuje, pretože na neskoršie námietky už nemohol prihliadať. To však už neplatí za účinnosti CSP,
kde obranou proti platobnému rozkazu je podaný odpor.
Súd prvej inštancie v ďalšom konaní postupoval konzistentne v súlade s ust. CSP, ktoré mu umožňujú
prihliadať aj na neskôr uplatnené prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany (§ 153 ods. 2
a § 154 CSP).

33. Napokon odvolací súd sa nestotožňuje ani so žalobcovým tvrdením o arbitrárnosti napadnutého
rozhodnutia, keď podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými, pre rozhodnutie
vo veci relevantnými námietkami, pričom svoje rozhodnutie v tomto smere riadne odôvodnil. Podľa už
ustálenej judikatúry súdov totiž nie je úlohou súdu reagovať na všetky námietky uplatnené účastníkmi
počas konania, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie vo veci význam a sú vo vzťahu k uplatnenému
nároku relevantné.

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil a argumentáciou žalobcu, okrem už vyššie uvedeného, týkajúcou sa
odvolaním nenapadnutého výroku, sa bližšie nezaoberal.

35. Vzhľadom na výsledok konania je zrejmé, že žalovaný mal v konaní pred odvolacím súdom plný
úspech, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením (§ 255 ods. 1 a § 262 CSP).

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 31. 10. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.