Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. január 2012

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2Er/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212200017
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Edita Tišová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2012:8212200017.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o.,
Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 869 464, proti povinnému P. I.,
E.. XX.X.XXXX, I. P. E.G. XXXX/X, XXX XX I., o vymoženie 574,84 €
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Exekučné konanie zastavuje.

Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
sp. zn. IIB1110019 zo dňa 23.09. 2011, vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM
zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská

cesta 7, 831 04 Bratislava, sa dňa 14.12.2011 začalo exekučné konanie proti povinnému.
Podaním zo dňa 03.01.2012 súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.
Súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a zistil
nasledovné:

Rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému istinu vo
výške 574,84 €, úrok vo výške 23,00 % ročne zo sumy 574,84 € od 02.07.2010 do zaplatenia
istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 574,84 € od 02.07.2010 do zaplatenia
istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti
celého úveru vo výške 43,82 €, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo
dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01.07.2010 vo výške

189,98 €, sumu dlžných poplatkov vo výške 38,18 €, náhradu poplatku za rozhodcovské
konanie vo výške 33,87 €.
Z predloženej zmluvy o úvere č. 2783151407 zo dňa 25.04.2007 uzavretej medzi
právnym predchodcom oprávneného (Poštovou bankou, a.s., Prievozská 2/B, 821 09
Bratislava) súd zistil, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 995,82 €, ktorý sa
dlžník zaviazal vrátiť v 40 mesačných splátkach po 35.25 € mesačne.

Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet
činnosti právneho predchodcu oprávneného ako aj vzhľadom k tomu, že je súdu z
jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený vystupuje v obdobných prípadoch opätovne.
S ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou
osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného je na predmetný právny vzťah nutné

aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré
vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa

doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods.
1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na
dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže

poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely
tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne

v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.
Príloha Smernice Rady 93/13/EHS obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi ne patrí zmysle ods. 1 písm. q) aj

neposkytnutie spotrebiteľovi právo alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup
k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa
riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na právne
poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda
o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame
dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej výkladom prostredníctvom rozhodnutiavnútroštátneho súdu.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno
Grupo Editorial SA c/a Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý

od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa
zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe
takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má vnútroštátny súd oprávnenie
zhodnotiť z úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom
dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria
Mostaza Claro c/a Centro Móvil Milénium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu,
z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňuje
to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom

Telecomunicaciones SL c/a Cristine Rodríguezovej Nogueirovej smernica č. 93/13 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd,
ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol
vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými
okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej

doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom
podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží
vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho
práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd v záujme ochrany spotrebiteľa v konaní o žiadosti
o udelenie poverenia je nútený ex offo preskúmať zmluvu zakladajúcu právny vzťah medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, pričom v prípade výskytu nekalej zmluvnej podmienky
v súlade s § 45 ods. 1 a 2 č. 244/2002 Z. z. zákona o rozhodcovskom konaní ( ďalej len
„zákon č. 244/2002 Z. z.“ ) exekučné konanie zastaví. K tomuto záveru dospel aj Krajský súd

v Prešove vo svojom rozhodnutí č. k. 7CoE 34/2009 zo dňa 30.09.2009, kde konštatuje, že
hoci podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už
nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu, táto okolnosť neznamená nemožnosť jeho preskúmania
v exekučnom konaní. Preskúmanie takého rozhodcovského rozsudku a prípadné zastavenie

exekučného konania umožňuje totiž § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z..
Podľa § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnom
poriadku v platnom znení, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie. Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné,
súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné

odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol
nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo

na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu,
ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Zo Zmluvy o úvere vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky pre
úver podľa ktorých si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku. Podľa článku 11.2Obchodných podmienok sa totiž zmluvné strany dohodli, že v prípade nedosiahnutia dohody
Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo
súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP,

v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti
ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., podľa jeho vnútorných predpisov.
Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podradia s tým, že toto rozhodnutie bude pre
nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.
V danom prípade bola vo Obchodných podmienkach pre úver, ktoré tvoria súčasť

Zmluvy o úvere, v článku 11.2 obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul
v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa tým, že ho núti sa podrobiť rozhodcovskému konaniu
v prípade nedosiahnutia dohody. Spotrebiteľovi v takom prípade nie je umožnené zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli navrhovateľa.

Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol zmluvu len ako celok odmietnuť
alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak
ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská doložka, ktorá nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná, a ktorá umožňuje dodávateľovi výber rozhodcovského konania, má zásadný

dopad na vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Vo vyššie uvedenom znení nenapĺňa
záujem na ochrane spotrebiteľa, a preto ju súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá je ako taká v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Stály rozhodcovský
súd je teda vopred zakotvený vo obchodných podmienkach pre úver ešte pred vznikom
samotnej štandardnej zmluvy. Rozhodcovské konanie by mohlo byť akceptovateľné, ak by si

spotrebiteľ osobitne vyjednal takýto spôsob rozhodnutia sporu len na už existujúce spory a
bol podnikateľom dostatočne poučený o význame a dôsledkoch uzavretia takejto
rozhodcovskej doložky. V tomto prípade však táto doložka nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu.
Súd svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o stanovisko

Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet
Sustikné Gyôrfi bod 40, v ktorom tento súd konštatuje, že vopred stanovená podmienka
v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES),
ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce
zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predaj cu alebo dodávateľa, spĺňa všetky

podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda
podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už
len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecných
súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.
V rozhodovanej veci nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd

zvolený oprávneným.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej
doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a táto je v rozpore s ust.
§ 52 anasl. Občianskeho zákonníka, a bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský

rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Keďže predmetná rozhodcovská doložka je v rozpore so zákonnou
úpravou a dobrými mravmi zároveň, aj akékoľvek plnenie priznané rozhodcovským súdom na
základe takejto doložky možno považovať za plnenie, ktoré je právom nedovolené, resp.
v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto po preskúmaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v súlade
s § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. exekučné konanie zastavil.
Vzhľadom k tomu, že nedošlo k vymoženiu predmetného plnenia a exekučné konanie
sa zastavilo ešte pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie, súd o náhrade trov súdneho
exekútora rozhodol v súlade s § 251 ods. 4 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že súdnemu

exekútorovi náhradu trov konania nepriznal.
O trovách exekučného konania súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 v spojení s § 146 ods.
1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania,
keďže oprávnený zavinil zastavenie konania a povinnému žiadne trovy v tomto konanínevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Bardejov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.