Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 17, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/79/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818205735
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3818205735.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: Z. proti žalovaným: 1/ B., 2/ A., o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a iné, na odvolanie žalovanej 1/ a žalovaného 2/
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 8. novembra 2019, č.k. 8C/34/2018-262, v spojení s
opravným uznesením zo dňa 21. januára 2020, č.k. 8C/34/2018-279, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti výroku III. v časti
splatnosti dlhu, vo výrokoch IV., VI. a v závislých výrokoch VII. a VIII. p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh na prerušenie konania zamietol.
Výrokom II. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej 1/ k
rozostavanému domu postavenému na parc. CKN č. XXX/X, evidovanému Okresným úradom S., odbor

katastra, Okres S., Obec D., kat. územie D., zapísanom na LV č. XXXX a predmetný rodinný dom
prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej 1/. Výrokom III. žalovanú 1/ zaviazal titulom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 50.500 eur, v lehote do 60
dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. žalovaného 2/ zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 2.760 eur
v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. v prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému
2/ zamietol. Výrokom VI. vzájomnú žalobu žalovanej 1/ zamietol. Výrokom VII. žalobcovi priznal nárok

na náhradu trov konania voči žalovanej 1/ v rozsahu 100 % a výrokom VIII. žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ v rozsahu 33,4 %. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou
sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a zaplatenia náhrady za
neužívanie spoločnej veci a vzájomnej žaloby žalovanej 1/, podanej v priebehu konania, o náhradu
vložených investícií do spoločnej veci. V rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa v čase podania žaloby
bola s pôvodne žalovaným A. K. (teraz žalovaný 2/) podielovým spoluvlastníkom v 1 k predmetnej

nehnuteľnosti, pričom žalobkyňa nemala záujem ďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a žiadala
jehozrušenieavyporiadanietak,ženehnuteľnosťbudeprikázanádovlastníctvažalovaného.Vpriebehu
konania pôvodne žalovaný A. K. darovacou zmluvou previedol svoj spoluvlastnícky podiel na B. K.,
ktorá ďalej v konaní vystupovala ako žalovaná 1/. Žalobkyňa sa potom voči žalovanému 2/ domáhala
zaplatenia náhrady za neužívanie spoločnej veci z dôvodu, že nemohla užívať predmetnú nehnuteľnosť,
a hoci ju fakticky neužíva ani žalovaný 2/, práve on umožňuje užívať predmetnú nehnuteľnosť žalovanej

1/ a jej manželovi Q. K.. Z uvedeného dôvodu žiadala náhradu za obdobie dvoch rokov pred podaním
žaloby a po pripustení zmeny petitu od podania žaloby dňa 10.12.2018 do 18.03.2019 (kedy sa žalovaná1/ dňa 19.03.2019 stala podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti), vo výške mesačných
nájmov po 150 eur, v celkovej výške 4.140 eur. Žalovaná 1/ v priebehu konania
podala vzájomnú žalobu, ktorou si uplatnila sumu 43.000 eur za investície, ktoré do predmetnej stavby

vynaložil jej právny predchodca. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne
na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol dôvodný. Žalovaná 1/ so zrušením a
vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasila, strany sporu sa zhodli aj na výške ocenenia
predmetnej nehnuteľnosti v zmysle predloženého znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 19.03.2019
vypracovaného P.. R. R. na sumu 101.000 eur. Preto podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej

1/ zrušil, nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej 1/, ktorá súhlasila s prikázaním
nehnuteľnosti do jej vlastníctva a na vyrovnanie podielov zaviazal žalovanú 1/ vyplatiť žalobkyni sumu
50.500 eur, v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. K uplatnenej náhrade za nemožnosť
užívania predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňou súd uviedol, že v konaní nebolo sporným, že predmetnú
nehnuteľnosť užívali rodinní príslušníci žalovaného 2/, a to bývalý manžel žalobkyne Q. K. spolu so
žalovanou 1/, čo žalovaní 1/ a 2/ v konaní nespochybňovali. Nakoľko na takéto užívanie nehnuteľnosti

tretie osoby nedostali súhlas žalobkyne a užívali ju rodinní príslušníci žalovaného 2/ na základe jeho
súhlasu už od obdobia, v ktorom bol podielovým spoluvlastníkom do 18.03.2019, má žalobkyňa nárok na
náhradu bezdôvodného obohatenia. Skutočnosť, že žalovaný 2/ súhlasil, aby predmetnú nehnuteľnosť
užívala aj žalovaná 1/ nebola počas celého konania žalovanou 1/ ani len spochybnená. Dôkazom o
užívaní nehnuteľnosti tretími osobami okrem Q. K., a to žalovanou 1/, na základe súhlasu žalovaného

2/, bola podľa názoru súdu aj tá skutočnosť, že žalovaný 2/ darovacou zmluvou zavkladovanou dňa
19.03.2019 následne daroval žalovanej 1/ svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti, aby
žalovaná 1/ mohla aj naďalej nerušene užívať predmetnú nehnuteľnosť tak, ako ju užívala do uvedeného
dátumu ako rodinný príslušník žalovaného 2/, bez námietok žalovaného 2/ voči takémuto užívaniu.
Súd mal za to, že pokiaľ by žalovaný 2/ namietal užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovanou 1/, k

prevodu vlastníckeho práva k predmetnému podielu darovacou zmluvou by nepristúpil. Súd mal potom
za to, že žalovaná 1/ spolu s manželom Q. K. ako rodinní príslušníci žalovaného 2/ užívali predmetnú
nehnuteľnosť nie inak ako len na základe súhlasu žalovaného 2/. Keďže žalobkyňa tak nemohla reálne
užívať predmetnú nehnuteľnosť za obdobie dvoch rokov spätne od podania žaloby, t. j. do decembra
2018 a následne po podaní žaloby až do zmeny vlastníctva, t.j. do 18.03.2019 a bola tak vylúčená zo

spolurozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou, mal súd za to, že nárok žalobkyne na náhradu za
nemožnosť užívania svojho podielového spoluvlastníctva v 1 v alikvotnej výške porovnateľných nájmov
nehnuteľností v danej lokalite je dôvodným. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa na poslednom pojednávaní
uviedla, že by akceptovala i vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v hodnote 100 eur za
jednotlivé uplatnené mesiace, súd vzhľadom na polovičný podiel vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti

potom žalobkyni priznal nárok za 27 mesiacov a alikvotnú časť 18 dní z marca 2019 vo výške 2.760 eur a
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vzájomnú žalobu žalovanej 1/ na zaplatenie 43.000 eur považoval
za nedôvodnú z dôvodu, že v danom prípade žalovaná 1/ nie je vo veci vecne legitimovaným subjektom.
Poukázal na to, že počas celého konania žalovaná 1/ tvrdila, že suma 43.000 eur sú investície do
predmetnej nehnuteľnosti, ktoré vynaložil jej právny predchodca Q. K.. Žalovaná 1/ v konaní žiadnym

spôsobom nepreukázala súdu nadobudnutie pohľadávky v takto uplatnenej výške od svojho právneho
predchodcu; zmenou vlastníctva prešli v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka na žalovanú 1/ len práva
a povinnosti, ale nie uvádzaná pohľadávka predošlého podielového spoluvlastníka. Žalovaná 1/ naviac
vôbec nešpecifikovala z čoho predmetná suma má pozostávať, z ktorých konkrétnych nákladov na
zhodnotenie predmetnej nehnuteľnosti a súdu tieto náklady zo strany žalovanej 1/ neboli preukázané.

Vzhľadom na žalobkyňou vznesenú námietku premlčania mal súd aj za to, že pohľadávka 43.000 eur,
ak by bola pohľadávkou exmanžela žalobkyne ako to uvádzala žalovaná 1/, že sa jedná o investície Q.
K. (žalobkyňa a Q. K. boli rozvedení právoplatne dňa XX.XX.XXXX), za podmienky, že túto by vynaložil
zo svojho majetku na spoločný majetok, tak takáto pohľadávka ako jeho investícia do spoločnej veci
bola uplatnená po uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty troch rokov, ktorá začala plynúť najskôr dňom

investície, v danom prípade zánikom manželstva žalobkyne a Q. K.. Pokiaľ by sa jednalo o výlučné
prostriedky Q. K., mal sa domáhať náhrady svojich investícií v lehote troch rokov počas
vyporiadaniaBSM,vkonaníovyporiadaníBSMvšaktakátopohľadávkauplatnenánebola.Súdpoukázal
aj na skutočnosť, že žalovaná 1/ uvádzala, že jej právny predchodca Q. K. vynaložil náklady vo výške
43.000 eur na predmetnú nehnuteľnosť už v roku 2002. Preto vzájomnú žalobu žalovanej 1/ zamietol.

Návrh na prerušenie konania podaný v priebehu konania zamietol z dôvodu, že nie je hospodárnym a
dôvodným prerušovať toto konanie z dôvodu podania žaloby o neplatnosť darovacej zmluvy uzavretej
medzi Q. K. a žalobkyňou zo dňa 25.01.2002, keď mal za to, že predmetná žaloba zo strany Q. K. je
účelová, nakoľko nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu o vrátenie daru bola nadobudnutá vytvorenímnovej veci, o čom bolo rozhodnuté súdom právoplatne v konaní sp. zn. 7C/220/2009. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1/ a žalovaný 2/. Žalovaná 1/
napadla odvolaním výrok VI. o zamietnutí vzájomnej žaloby a výrok III. v časti splatnosti dlhu. K
výroku VI. uviedla, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa toto vyporiadava
buď v užšom zmysle, alebo sa vykonáva vyporiadanie v širšom zmysle, teda sa vyporiadavajú aj
investície, ktoré boli na spoločnú vec niektorým zo spoluvlastníkov vynaložené. Pokiaľ to niektorý zo

spoluvlastníkov požaduje, súd je povinný vyporiadať spoluvlastníctvo v širšom zmysle. Súd zamietol
žalobu o vyporiadanie spoluvlastníctva v širšom zmysle, ktorá bola prejavená vzájomným návrhom
s tým, že nebolo preukázané, že by právny predchodca postúpil pohľadávku na žalovanú 1/. Aká
pohľadávka a akým spôsobom mala byť postúpená, súd neuvádza. Zo súdnej judikatúry vyplýva, že
investície vynaložené jedným zo spoluvlastníkov v priebehu trvania spoluvlastníctva sa neuplatňujú
bezprostredne po ich vynaložení, ale až po zániku podielového spoluvlastníctva. Zohľadňujú sa

pritom len investície do spoločnej nehnuteľnosti, ktoré viedli k jej zhodnoteniu, nezahrňujú sa náklady
vynaložené na opravu či údržbu. Žalovaná 1/ v priebehu konania preukázala, že na dokončenie
stavby do podoby, v ktorej je nehnuteľnosť dnes, boli vynaložené investície jej právnym predchodcom.
Pri prechode vlastníctva nemožno vyčíslovať nejaké finančné náklady vynaložené predchádzajúcim
vlastníkom, pretože tieto sa vysporiadavajú až pri zániku podielového spoluvlastníctva. S prechodom

vlastníckeho práva prechádzajú na nového vlastníka aj všetky práva a povinnosti s prevádzaným
majetkom spojené, nebol preto žiadny dôvod preto, aby v konaní nemalo byť vysporiadané podielové
spoluvlastníctvo v širšom zmysle. Ďalej namietala voči povinnosti, uloženej jej vo výroku III., uhradiť
stanovenú sumu na vyrovnanie podielov v mesačných splátkach vo výške 2.500 eur, pretože takéto
splátky sú pre ňu neúnosné, nakoľko je invalidnou dôchodkyňou a jej mesačný príjem dosahuje

sumu 380 eur. Z uvedeného dôvodu bola aj oslobodená od platenia súdneho poplatku za vzájomný
protinávrh. Stanovenie mesačných splátok v uvedenej výške by automaticky po niekoľkých mesiacoch
a neschopnosti takúto sumu splácať viedla k exekúcii na jej majetok, preto žiadala súd o určenie takých
mesačných splátok, ktoré budú primerané jej príjmu a ktoré bude môcť priebežne uhrádzať.

3.Žalovaný2/odvolanímnapadolvýrokIV.rozsudkusúduprvejinštancie.Poukázalnaplatnújudikatúru,
podľa ktorej nárok jedného neužívajúceho spoluvlastníka voči inému spoluvlastníkovi je oprávnený len
vtedy, keď druhý spoluvlastník spoločnú vec aj skutočne užíva. V prípade, že spoločnú vec neužíva
ani jeden zo spoluvlastníkov, nevzniká medzi spoluvlastníkmi povinnosť za užívanie platiť. V danej
veci v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný 2/ predmetnú nehnuteľnosť neužíva, ani

nikdy neužíval a trvale sa zdržuje v C.. Žalovaný 2/ nikdy výslovne osobám, ktoré užívajú predmetnú
nehnuteľnosť, súhlas na užívanie nedal. Pokiaľ by sa malo jednať o nejaký konkludentný súhlas, tak
je v rovnakom postavení ako žalobkyňa, ktorá rovnako výslovný súhlas na užívanie nehnuteľnosti
nikomu neudelila, ale ani sa voči užívaniu nehnuteľnosti nijako neohradila, takže rovnako konkludentne
s užívaním nehnuteľnosti súhlasila.

4. Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/
uviedla, že odvolanie žalovanej 1/ neobsahuje odvolacie dôvody pre ktoré žalovaná 1/ považuje
napadnuté rozhodnutie za nesprávne; len strohé odkázanie na platnú judikatúru a jej následné citovanie
bez uvedenia konkrétnych dôvodov nie je postačujúce pre riadne prejednanie odvolania na odvolacom

súdu, ktorý je odvolacími dôvodmi viazaný. Dôvod na odmietnutie odvolania pokiaľ toto smeruje proti
výroku IV. napadnutého rozhodnutia je daný aj tým, že odvolanie proti uvedenému výroku podala
neoprávnená osoba, pretože napriek tomu, že predmetné odvolanie je na konci podpísané žalovanou
1/ a rovnako aj žalovaným 2/, z obsahu odvolania jednoznačne vyplýva, že toto odvolanie vo svojom
mene a sama za seba podáva len žalovaná 1/. V predmetnom konaní pritom ide o dva samostatné

nároky, v ktorých každý zo žalovaných vystupuje v rámci samostatného spoločenstva sám za seba
a teda jednotlivé úkony musí urobiť samostatne, vo svojom mene. Z uvedeného dôvodu žiadala, aby
odvolací súd odvolanie žalovanej 1/ odmietol ako odvolanie podané po uplynutí odvolacej lehoty, ktoré
neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a v prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru, že nie sú
naplnené dôvody na odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. d) CSP navrhla, aby odvolací

súd odvolanie žalovanej 1/ smerujúce proti výrokom IV. a VIII. podľa § 386 písm. b) CSP odmietol
ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. K odvolaniu proti výroku VI. a výroku VII. uviedla, že
z odvolania žalovanej 1/ nie je zrejmé, z akého dôvodu tento výrok rozhodnutia napáda. Ak by však
odvolací súd dospel k záveru, že v uvedenom prípade nie je dôvod na odmietnutie odvolania, považujev tejto časti rozhodnutie súdu za vecne správne. Pokiaľ sa žalovaná 1/ vzájomným návrhom domáhala
od žalobkyne zaplatenia sumy vo výške 43.000 eur titulom vynaloženia investícií do spoločnej veci,
nebola na priznanie takého nároku aktívne legitimovaná, a to z dôvodu, že finančné prostriedky, na ktoré

žalované 1/ poukazuje, do nehnuteľnosti investoval jej manžel a žalobkyňa ešte v r. 2002. Žalovaná 1/ v
tomto smere nielenže nepreukázala nadobudnutie pohľadávky od pôvodného vlastníka (nadobudnutie
pohľadávky nemôže odvodzovať od toho, že jej právnymi predchodcami boli A. K. a Q. K.), ale neuniesla
ani dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia. Nárok žalovanej 1/ na zohľadnenie investícií
jedného podielového spoluvlastníka do spoločnej veci v rámci širšieho vyporiadania podielového

spoluvlastníctva bolo potrebné zamietnuť aj z dôvodu, že žalobkyňa kvalifikovaným spôsobom vzniesla
námietku premlčania, na ktorú súd prvej inštancie správne prihliadol pri tej skutočnosti, že investície
jedného spoluvlastnícka do spoločnej veci sú majetkovým právom investujúceho spoluvlastníka, ktoré
sa premlčuje bez ohľadu na druh investícií už za trvania spoluvlastníctva (rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 22Cdo 1596/2000). K odvolaniu v časti povolenia splátok uviedla, že tento odvolací dôvod je
zmätočný, pretože súd prvej inštancie ani v jednom zo svojich výrokov neumožnil žalovanej 1/ splácať

sumu na vyrovnanie podielov v mesačných splátkach, práve naopak, súd výrokom III. napadnutého
rozhodnutia zaviazal žalovanú 1/ zaplatiť žalobkyni sumu 50.500 eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vzhľadom na uvedené mala za to, že rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť. V doplnení vyjadrenia žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná 1/ v
konaní povolenie splatiť dlh v splátkach ani nežiadala, preto súd o takomto návrhu ani nemal dôvod a

možnosť rozhodnúť, pretože inak by žalovanej 1/ priznal iné, než navrhovala. Ďalej poukázala na to, že
súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj platobnú schopnosť žalovanej 1/, keď jej umožnil
záväzok zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, teda poskytol jej lehotu na plnenie dlhšiu ako 3
dni (§ 232 ods. 3 CSP). Takto poskytnutá dlhšia lehota na plnenie umožňovala žalovanej 1/, ktorá mala
záujem nadobudnúť nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva, získať finančné prostriedky napr.

formou úveru pre potreby výplaty vyrovnacieho podielu odstupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi.

5. Žalovaná 1/ v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že s obsahom vyjadrenia
žalobkyne nesúhlasí, ňou podané odvolanie evidentne v texte odvolania obsahovalo časť textu o tom, že
žiada súd o povolenie mesačných splátok na zaplatenie sumy, ktorá bola určená vo výroku III. rozsudku.

Podľa jej vedomosti účastník konania môže hocikedy v priebehu konania požiadať o povolenie platenia
súdom určenej finančnej sumy v splátkach a môže tak učiniť aj po vynesení rozsudku, v podanom
odvolaní. V tejto súvislosti poukázala napr. na obsah uznesenia NS SR sp. zn. 2 Obdo 1/2011 zo dňa
27.01.2011. Podľa jej názoru je tým pádom zrejmé, že podaným odvolaním napadla aj výrok III. rozsudku
napriek tomu, že v texte podaného odvolania nie je výrok III. rozsudku uvedený.

6. Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne v následnom vyjadrení uviedla, že so splatením
vyrovnacieho podielu v splátkach žalovanou 1/ s poukazom na jej sociálnu situáciu nesúhlasí, pretože by
bolonespravodlivédávaťnaťarchužalobkyni,abyjejvyrovnacípodielvhodnote50.500eurbolsplácaný
viac ako 40 rokov. Pokiaľ žalovaná 1/ nie je objektívne schopná zaplatiť náhradu za spoluvlastnícky

podiel žalobkyni v primeranej lehote, nemôže očakávať poskytnutie súdnej ochrany v podobe prikázania
nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, ale v takomto prípade malo dôjsť k predaju nehnuteľnosti a
k rozdeleniu výťažku, čo by zodpovedalo spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi a bolo
by aj v súlade s rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky.

7. Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v napadnutej časti výroku III. v časti
splatnosti dlhu, v napadnutej časti výrokov IV. a VI. a v závislých výrokoch VII. a VIII. a zistil, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a vo výroku III. v časti, v ktorej súd zaviazal
žalovanú 1/ zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 50.500 eur,
odvolaním napadnuté nebol, preto je rozsudok súdu prvej inštancie v týchto výrokoch právoplatný a
týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 CSP).

9. Odvolací súd sa predovšetkým, vzhľadom na vznesenú námietku zo strany žalobkyne zaoberal tým,
či odvolanie v predmetnej veci bolo podané aj žalovaným 2/, nakoľko žalobkyňa vo svojom vyjadrení
namietala, že hoci odvolanie bolo podpísané oboma žalovanými, v záhlaví písomnosti označenej akoodvolanie absentujú údaje žalovaného 2/, ako odosielateľ je v záhlaví uvedená len žalovaná 1/ a
žalovaná 1/ celé odvolanie písala v prvej osobe jednotného čísla, z čoho možno vyvodiť, že toto
odvolanie vo svojom mene a sama podávala len žalovaná 1/.

10. Preskúmaním podaného odvolania odvolací súd zistil, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej
inštancie bolo podané v zákonom stanovenej odvolacej lehote. Odvolanie je podpísané žalovanou 1/ aj
žalovaným2/,vzáhlavíakoodvolateľkajevšakuvedenáibažalovaná1/.Zobsahuodvolaniavyplýva,že
odvolanie smeruje výslovne proti výrokom IV. a VI. napadnutého rozsudku, teda voči nárokom týkajúcim

sa tak žalovanej 1/, ako aj žalovaného 2/, pričom ide o samostatné nároky. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/
vo svojom následnom stanovisku zo dňa 03.02.2020, doručenom súdu prvej inštancie dňa 05.02.2020
písomnepotvrdili,žeobajazotrvávajúnapodanomodvolaní.Nazákladeuvedenéhoodvolacísúddospel
k záveru, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané oboma žalovanými, teda aj
žalovaným 2/ A. K..

11. Ďalej, vzhľadom na nejasnosti podaného odvolania, sa odvolací súd zaoberal tým, či odvolanie
žalovanej 1/ smerovalo aj proti výroku III. rozsudku, v časti určenia splatnosti dlhu, nakoľko žalovaná 1/ v
odvolaní síce výslovne neuviedla, že odvolaním napáda aj výrok III. rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale
v odvolaní vzniesla námietky proti povinnosti zaplatiť vyrovnací podiel v mesačných splátkach (takáto
možnosť jej súdom prvej inštancie nebola vôbec priznaná). Keďže žalovaná 1/ sa aj v následnom

exekučnom konaní bránila tým, že odvolaním napadla aj výrok III. rozhodnutia v časti splatnosti dlhu, súd
vyzval žalovanú 1/, aby výslovne uviedla, či jej odvolanie smerovalo aj proti tejto časti rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Žalovaná následne potvrdila podanie odvolania v tejto časti s tým, že žiada o povolenie
zaplatenia vyrovnacieho podielu formou mesačných splátok.

12. Preto odvolací súd považoval rozsudok súdu prvej inštancie za napadnutý vo výrokoch III. v časti
splatnosti dlhu, vo výrokoch IV., VI. a v závislých výrokoch VII. a VIII.

13. Žalovaný 2/ odvolaním napadol výrok IV. rozsudku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni
sumu 2.760 eur titulom zaplatenia náhrady za neužívanie spoločnej veci. Namietal, že predmetnú

nehnuteľnosť v minulosti nikdy neužíval a ani ju neužíva, konkludentný súhlas iným osobám s užívaním
predmetnej nehnuteľnosti nikdy nedal, a preto mu nemôže byť uložená povinnosť vyplatiť druhému
spoluvlastníkovi náhradu za neužívanie spoločnej veci.

14. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného 2/ nepovažoval za dôvodnú.

15. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

16. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

17. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

18. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho)

práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v
spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka
na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej
veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený
spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi

nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo
na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom
korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takého plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z
užívania spoločnej veci poskytnúť.

19. V posudzovanej veci zo skutkových zistení vyplynulo, že v rozhodnom období bola žalobkyňa
podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, a to v rozsahu jednej ideálnej polovice.
Vlastníkom druhej ideálnej polovice predmetnej nehnuteľnosti bol do 18.3.2019 žalovaný 2/ A. K.,
pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nehnuteľnosť v celom rozsahu užívala žalovaná 1/ sbývalým manželom žalobkyne a súčasným manželom žalovanej 1/ Q. K. (bratom žalovaného 2/). Medzi
stranami nebolo sporné, že žalovaný 2/ A. K. predmetnú nehnuteľnosť neužíval, možno však súhlasiť s
názoromsúduprvejinštancie,žežalovaná1/aQ.K.predmetnúnehnuteľnosťužívalinazákladesúhlasu

žalovaného 2/. Túto skutočnosť žalovaná 1/ v konaní jednak nepoprela, jednak skutočnosti, že žalovaný
2/ dal súhlas uvedeným osobám na užívanie nehnuteľnosti nasvedčuje aj ďaľšie konanie žalovaného
2/, a to, že žalovaný 2/ darovacou zmluvou, zavkladovanou dňa 19.03.2019, následne previedol svoj
spoluvlastnícky podiel na žalovanú 1/. Nepochybne tak urobil s úmyslom, aby žalovaná 1/ mohla naďalej
pokračovať v užívaní nehnuteľnosti tak, ako ju užívala do uvedeného dátumu ako rodinný príslušník

žalovaného 2/, bez námietok žalovaného 2/ voči takémuto užívaniu. Je tak zrejmé, že žalovaná 1/ spolu
s manželom Q. K. ako rodinní príslušníci žalovaného 2/ užívali predmetnú nehnuteľnosť na základe
súhlasu žalovaného 2/, a to aj v časti podielu prislúchajúceho žalobkyni. Naproti tomu, súhlas žalobkyne,
a to ani konkludentný, na užívanie jej spoluvlastníckeho podielu žalovanou 1/ a jej manželom nebol v
konaní preukázaný.

20. Pokiaľ uzavrie jeden zo spoluvlastníkov bez súhlasu druhého spoluvlastníka zmluvu, ktorou umožní
tretej osobe užívať predmet spoluvlastníctva, nie je „opomenutý“ spoluvlastník (ten, ktorý nedal k
užívaniu spoločnej veci súhlas) legitimovaný požadovať po tejto tretej osobe vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré jej užívaním predmetu spoluvlastníctva podľa neplatnej zmluvy vzniklo, je povolaný
požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia iba po druhom spoluvlastníkovi, a to v rozsahu, v ktorom

svoj spoluvlastnícky podiel „nadužíval“ (rozsudok NS ČR sp.zn. 30 Cdo 4894/2007 z 3.12.2009).
V posudzovanej veci žalovaný 2/ síce žalovanej 1/ a svojmu bratovi Q. K. priestory v predmetnej
nehnuteľnosti neprenajal, na základe výsledkov vykonaného dokazovania však možno dospieť k záveru,
že súhlasil s tým, aby nehnuteľnosť tieto osoby fakticky užívali, a to aj nad rámec jeho spoluvlastníckeho
podielu. Žalobkyňa vo vzťahu k žalovanej 1/ a k jej manželovi Q. K. nie je aktívne vecne legitimovaná

požadovať náhradu za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu, nakoľko pasívnu legitimáciu vo vzťahu k
nej nemajú osoby, ktoré v spornej nehnuteľnosti bývali, ale iba žalovaný 2/, ktorý týmto spôsobom svoj
spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti „nadužíval“. Námietka žalovaného 2/, že žalobkyňa
od neho nemôže požadovať náhradu za nadužívanie spoločnej veci, z dôvodu, že ju sám neužíval,
preto neobstojí, pretože v zmysle uvedeného sa má za to, akoby nehnuteľnosť nad rámec svojho podielu

užíval sám.

21. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku IV., ktorým súd zaviazal
žalovaného 2/ zaplatiť žalobkyni titulom náhrady za neužívanie spoločnej veci sumu 2.760 eur (výška
sumy žalovaným 2/ nebola namietaná), považoval za vecne správny.

22. Odvolanie žalovanej 1/ smerovalo proti výroku VI., ktorou súd jej vzájomnú žalobu, ktorou sa
domáhala zaplatenia sumy 43.000 eur titulom investícií vložených do predmetnej nehnuteľnosti,
ktorú vynaložil jej právny predchodca Q. K., zamietol. Žalovaná 1/ v odvolaní namietala, že sa
domáhala zaplatenia tejto sumy titulom širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom

zo súdnej judikatúry vyplýva, že investície vynaložené jedným zo spoluvlastníkov v priebehu trvania
spoluvlastníctva sa neuplatňujú bezprostredne po ich vynaložení, ale uplatňujú sa až pri zániku
podielového spoluvlastníctva. Uviedla, že v konaní preukázala, že na dokončenie stavby do podoby, v
ktorej je nehnuteľnosť dnes, boli vynaložené investície jej právnym predchodcom. Súd prvej inštancie
vzájomný návrh žalovanej 1/ zamietol z dôvodu, že suma 43.000 eur, ktorá mala predstavovať investície

do predmetnej nehnuteľnosti, vynaložil právny predchodca žalovanej 1/ Q. K., pričom žalovaná 1/ v
konaní žiadnym spôsobom nepreukázala súdu nadobudnutie tejto pohľadávky v uplatnenej výške od
svojho právneho predchodcu; z dôvodu, že žalovaná 1/ nešpecifikovala, z čoho predmetná suma má
pozostávať, z ktorých konkrétnych nákladov na zhodnotenie predmetnej nehnuteľnosti a súdu tieto
náklady zo strany žalovanej 1/ neboli ani preukázané; ako aj z dôvodu, že pohľadávka 43.000 eur, ak

by bola pohľadávkou exmanžela žalobkyne, za podmienky, že túto by vynaložil zo svojho majetku na
spoločný majetok, takáto pohľadávka ako jeho investícia do spoločnej veci bola uplatnená po uplynutí
všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť najskôr dňom investície, v danom prípade
zánikom manželstva žalobkyne a Q. K. dňa 27.12.2004, teda sa mal domáhať náhrady svojich investícií
v lehote troch rokov počas vyporiadania BSM, pričom v konaní o vyporiadanie BSM takáto pohľadávka

uplatnená nebola. Súd zároveň poukázal na skutočnosť, že Q. K. vynaložil náklady vo výške 43.000 eur
na predmetnú nehnuteľnosť už v r. 2002.23. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

24. Podľa § 142 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

25. Zmyslom vyporiadania spôsobom podľa § 142 ods. 1 vety tretej Občianskeho zákonníka nie je len
poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa
vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. So

zreteľom na to sa toto vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci ktorého
sa prihliada aj k tomu, či a do akej miery ten - ktorý spoluvlastník zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť
investíciami, prípadne iným spôsobom.

26. V danej veci z vykonaného dokazovanie vyplynulo, že žalovaná 1/ spornú nehnuteľnosť vlastnými

investíciami nezhodnotila; tak ako žalovaná 1/ sama uviedla a vyplynulo aj z vykonaného dokazovania,
domáhala sa náhrady za investície, ktoré mal do nehnuteľnosti investovať pôvodný manžel žalobkyne a
súčasný manžel žalovanej 1/ Q. K. v roku 2002, teda ešte počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov so žalobkyňou. Žalovaná 1/ nadobudla spoluvlastnícky podiel od brata Q. K. - žalovaného 2/ v
roku 2019 (tento vynaloženie žiadnych investícií do nehnuteľnosti netvrdil); tak ako správne konštatoval

súd prvej inštancie, prevodom spoluvlastníckeho podielu darovacou zmluvou na žalovanú 1/ došlo iba
k zmene spoluvlastníckeho vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti, avšak žalovaná 1/ v konaní netvrdila
a ani nepreukázala, že by na ňu bola prevedená akákoľvek pohľadávka za zhodnotenie nehnuteľnosti
investíciami predchádzajúceho podielového spoluvlastníka. Keďže žalovaná 1/ nepreukázala, že by
ona svojimi vlastnými investíciami zhodnotila predmetnú nehnuteľnosť a tak, ako už bolo uvedené,

nepreukázala ani nadobudnutie takejto pohľadávky od niektorého z predchádzajúcich podielových
spoluvlastníkov, nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom oprávneným domáhať sa náhrady za
vložené investície do spoločnej nehnuteľnosti.

27. Súd prvej inštancie tak správne vzájomnú žalobu žalovanej 1/ zamietol.

28. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej 1/ proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti splatnosti
vyrovnacieho podielu a žiadosti žalovanej 1/ o umožnenie zaplatiť vyrovnací podiel vzhľadom k jej
sociálnej situácii vo forme mesačných splátok, ani v tejto časti odvolací súd odvolanie žalovanej 1/
nepovažoval za dôvodné.

29. Podľa § 232 ods. 3 až 4 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
vodôvodnenýchprípadochurčiťdlhšiulehotu.Aksúduložilpovinnosťsplniťopakujúcesaavbudúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za

následok splatnosť celého plnenia.

30. Súdna prax pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa
môže vykonávať v splátkach, vychádza z konkrétnych okolností prípadu. Je nutné prihliadnuť na osobné
a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného,

prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po ktorej by umožnenie vykonania plnenia v
splátkach došlo k zaplatenia prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie
dlžníka na úkor veriteľa, ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane
nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa. Súd pritom môže určiť, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Preto súd musí určiť lehotu na plnenie tak, aby jej dĺžka

nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty
medzi sporovými stranami.31. V danej veci je predmetom sporu konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
pričom v zmysle cit. ust. § 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka, jedným zo spôsobov
vyporiadania podielového spoluvlastníctva je, že súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo

viacerým spoluvlastníkom, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Pri rozhodovaní o tomto spôsobe
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd ako jedno z podstatných kritérií posudzuje, či
spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná do výlučného vlastníctva, je schopný a spôsobilý náhradu
ustupujúcemu spoluvlastníkovi vyplatiť, inak by mu vec nemohol prikázať do vlastníctva, pričom v
posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná 1/ v konaní deklarovala, že dokáže ustupujúcu

spoluvlastníčku vyplatiť. Žalovaná 1/ sa síce nachádza v nepriaznivej sociálnej situácii, túto však súd
prvej inštancie zohľadnil v tom, že žalovanú nezaviazal zaplatiť vyporiadací podiel v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, ako je to bežné v zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP, ale v lehote 60
dní od právoplatnosti rozsudku, teda súd určil žalovanej 1/ dlhšiu lehotu na vyplatenie vyrovnacieho
podielu práve s prihliadnutím k jej sociálnej situácii. Nebolo by preto korektné voči žalobkyni, aby
odvolací súd v odvolacom konaní povolil žalovanej 1/ zaplatiť vyrovnací podiel formou mesačných

splátok, nakoľko tak, ako na to poukázala správne žalobkyňa vo svojom vyjadrení, pokiaľ by žalovaná 1/
vkonaníuviedla,ženemáfinančnéprostriedkynavyplatenievyrovnaciehopodielu,neboldôvodsúhlasiť
s týmto spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale súd mal pristúpiť k predaju
nehnuteľnosti a k rozdeleniu výťažku. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že od rozhodnutia súdu
prvej inštancie už uplynula doba takmer 1,5 roka, počas ktorej si žalovaná 1/, ktorá s takýmto spôsobom

vyporiadania podielového spoluvlastníctva súhlasila, mohla zadovážiť alebo zabezpečiť prostriedky na
výplatu uloženej povinnosti, ktorej výšku v konaní nenamietala.

32. Z uvedených dôvodov odvolací súd žiadosti žalovanej 1/ o povolenie splátok nevyhovel a rozsudok
súdu prvej inštancie v celej napadnutej časti, teda vo výroku III. v časti splatnosti dlhu, vo výrokoch IV.,

VI. a v závislých výrokoch VII. a VIII., podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal voči žalovanej 1/ a žalovanému
2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči každému v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2

CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).