Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 9C/327/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512212436
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2512212436.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci navrhovateľa:

K..V.H.,trvalýpobyt:H.,D.XXXX/X,právnezastúpenýadvokátom1/:JUDr.OľgaŠajdíková,advokátka,
sídlo: Bratislava, Nevädzová č. 5, a advokátom 2/: JUDr. Mgr. Michal Mrva, PhD., LL. M., advokát, sídlo:
Bratislava, Nevädzová č. 5, proti odporkyni 1/: X.. K. H.Á., N.., trvalý pobyt: H., D. XXXX/X, odporkyni
2/: V. K., trvalý pobyt: H., D. XXXX/X, obe právne zastúpené: G. Lehnert, k.s., sídlo: Bratislava, Carlton
Savoy Building, Mostová č. 2, IČO: 31 347 762, o návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť spoločne a nerozdielne odporkyni v 1/ rade a odporkyni v 2/ rade
100 % náhrady trov konania do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom z 28.09.2012, doručeným súdu 04.10.2012, navrhol, aby súd určil, že navrhovateľ
a odporkyňa 1/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX Správy
katastra Hlohovec, k. ú. Hlohovec - rodinný dom so súpisným č. XXXX, postaveným na parc. č. XXXX/
XX a na parc. č. XXXX/XX, a tiež garáž, ktorá je postavená na parc. č. XXXX/XX v podiele 1/1. Návrh
navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporkyňa 1/ uzatvorili 19.05.2001 manželstvo. V priebehu

trvania manželstva začali spoločne na pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. úz. Hlohovec, zapísaných
na LV č. XXXX Správy kat. Hlohovec ako parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere
202 m2, parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 44 m2, s výstavbou rodinného
domu a garáže. Pozemkové nehnuteľnosti, na ktorých bol postavený predmetný rodinný dom, boli v
čase uzatvorenia manželstva navrhovateľa a odporkyne 1/ vo výlučnom vlastníctve odporkyne 1/, ktorá
tieto nadobudla ako dar od svojej matky. Predmetný rodinný dom a garáž boli skolaudované v priebehu
trvaniamanželstvarozhodnutímOkresnéhoúraduvHlohovci,odboromživotnéhoprostredia,Oddelením

stavebného poriadku, č. OŽP B/00856/2002-LM. Rodinný dom so s.č. XXXX v kat. úz. Hlohovec,
zapísaný na LV č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX/XX a na parc. č. XXXX/XX a garáž, ktorá sa
nachádza v kat. úz. Hlohovec a je zapísaná na LV č. XXXX, postavená na parc. č. XXXX/XX, vybudovali
navrhovateľ a odporkyňa 1/ na základe stavebného povolenia z 24.05.2001 vydaného po uzatvorení
manželstva. Túto stavbu financovali z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Napriek tejto skutočnosti však na liste vlastníctva po dokončení stavby figurovala ako
vlastníčka výlučne odporkyňa 1/, pretože táto bola aj stavebníkom na základe stavebného povolenia

z 24.05.2001. Táto skutočnosť však nemôže byť na ujmu navrhovateľovi, ktorý rodinný dom aj garáž
budoval spolu s odporkyňou 1/, svojou bývalou manželkou, ktorých manželstvo zaniklo rozvodom
k 23.07.2012. Z dôvodu zhoršenia vzťahov medzi navrhovateľom a odporkyňou 1/ došlo k rozvodu
ich manželstva, ako aj z dôvodu, že odporkyňa 1/ si bola vedomá, že po rozvode manželstva sanavrhovateľbudedomáhaťvysporiadaniaichBSM,previedlaodporkyňa1/nazákladeDarovacejzmluvy
z 21.06.2011 vlastnícke právo k predmetnému rodinnému domu a garáži na odporkyňu 2/, teda na
svoju matku. Navrhovateľ považuje Darovaciu zmluvu z 21.06.2011 uzatvorenú medzi odporkyňou

1/ ako darkyňou a odporkyňou 2/ ako obdarovanou, ktorej predmetom bol okrem iného prevod
vlastníckeho práva k rodinnému domu a garáži, za neplatnú z dôvodu, že odporkyňa 1/ ako bezpodielová
spoluvlastníčka týchto nehnuteľností nemohla sama a bez súhlasu navrhovateľa previesť vlastnícke
právo na odporkyňu 2/. Navrhovateľ má na určení, že špecifikované nehnuteľnosti RD a garáž patria
do bezpodielového spoluvlastníctva jeho a odporkyne 1/, naliehavý právny záujem, pretože bez tohto

určenia je jeho právne postavenie ako vlastníka neisté a nemôže sa pred súdom domáhať vysporiadania
BSM vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam.

Odporkyne 1/ a 2/ vo Vyjadrení z 29.05.2013 navrhli návrh navrhovateľa zamietnuť. Popreli tvrdenia
navrhovateľa, že nehnuteľnosti vybudovali navrhovateľ a odporkyňa 1/ po uzatvorení manželstva z
finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože nehnuteľnosti

boli síce vybudované po uzatvorení manželstva, avšak výlučne z finančných prostriedkov odporkyne
1/, ktoré jej na tento účel poskytli rodičia. Odporkyňa 1/ teda bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností a
bola oprávnená s týmito nakladať aj bez súhlasu navrhovateľa. Darovacia zmluva zo 17.06.2011, ktorou
odporkyňa 1/ darovala nehnuteľnosti odporkyni 2/, je preto platná a výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
je odporkyňa 2/. V prospech výlučného vlastníctva odporkyne 1/ a jej úmyslu nadobudnúť nehnuteľnosti

do svojho výlučného vlastníctva pritom svedčí aj všetka právna dokumentácia týkajúca sa výstavby
nehnuteľností. Predovšetkým sa jedná o Zmluvu o dielo z 15.05.2001 so spoločnosťou Mikrovrt,
predmetom ktorej je zhotovenie nehnuteľností, pričom účastníkom tejto zmluvy na strane objednávateľa,
a teda budúcim vlastníkom bola výlučne odporkyňa 1/. Rovnako odporkyňa 1/ je jediným stavebníkom v
stavebnom, ako aj v kolaudačnom konaní, čo potvrdzuje Stavebné povolenie č. OŽP 12496/2001-LM z

24.05.2001 a Kolaudačné rozhodnutie z 23.07.2002. Výstavba nehnuteľností bola teda v celom rozsahu
financovaná z prostriedkov poskytnutých odporkyni 1/ jej rodičmi, v súlade s čím odporkyňa 1/ mala vždy
úmysel stať sa a aj sa stala výlučným vlastníkom nehnuteľností.

Navrhovateľ pred súdom 21.10.2013 potvrdil, že časť finančných prostriedkov na stavbu predmetných

nehnuteľností darovala odporkyňa 2/ odporkyni 1/, avšak ďalšia časť prostriedkov, ktoré boli použité na
stavbu predmetných nehnuteľností, patrili do BSM. Čo sa týka konverzie právneho úkonu v zmysle § 41
Obč. zákonníka, nie je to možné, pretože ak odporkyne uzatvorili darovacie zmluvy a zmluvy o pôžičke,
bol zrejmý ich úmysel, a teda ak by chceli uzatvoriť darovaciu zmluvu, túto by aj uzatvorili a neboli by
nutné uzatvárať zmluvy o pôžičke aj s ohľadom na časové obdobie, v ktorom boli predmetné zmluvy

uzatvorené. Preto je zrejmý aj úmysel odporkýň - uzatvoriť zmluvu o pôžičke, ktorú aj uzatvorili, pričom
poukázal na judikát R 57/70.

Odporkyne 1/ a 2/ pred súdom 21.10.2013 uviedli, že uzatvorenie zmluvy o pôžičke a následné
uzatvorenie darovacej zmluvy je práve takým konaním, ktoré formálne upravovalo pomery medzi

odporkyňami, teda že nikdy nebol úmysel vymáhať tieto finančné prostriedky, práve naopak, preukazuje
to skutočnosť, že tieto prostriedky boli poskytnuté s úmyslom darovať ich. Bolo by nelogické uzatvoriť
zmluvu o pôžičke len s odporkyňou 1/ s úmyslom ju vymáhať, keď by mala nehnuteľnosť patriť aj
navrhovateľovi, avšak bez akéhokoľvek záväzku voči odporkyni 2/.

Odporkyne 1/ a 2/ vo Vyjadrení z 20.11.2013 uviedli, že faktúry a k nim zodpovedajúce príjmové doklady,
doklady z registračnej pokladne a zmluvy, resp. dohody s potvrdením o ich zaplatení zodpovedajú
nákladom na výstavbu nehnuteľností (dom a garáž), ktoré zaplatila v plnom rozsahu zo svojich vlastných
peňažných prostriedkov v hotovosti (s výnimkou podláh dodávateľovi Eminent, spol. s r.o., ktoré zaplatila
prevodom zo svojho bankového účtu, a zábradlia dodávateľovi Lexmed, ktoré platila vkladom na účet)

k rukám jednotlivých dodávateľov odporkyňa 2/. Na časti týchto dokladov síce ako odberateľ formálne
figuruje odporkyňa 1/, keďže bola objednávateľom podľa Zmluvy o dielo z 15.05.2001, ako sa však
obe odporkyne zhodne vyjadrili na pojednávaní, odporkyňa 1/ s dodávateľmi nikdy nejednala, ani
im nikdy nič neplatila. Toto všetko robila výlučne odporkyňa 2/. Predložené účtovné doklady pritom
zodpovedajúnosnýmnákladomnastavebnúčasťnehnuteľnostivcelkovejvýškepribližne6700000,-Sk

a pozostávajú najmä z projektových prác, stavebného dozoru a ďalších súvisiacich služieb, stavebných
prác realizovaných predovšetkým dodávateľom Mikrovrt, s.r.o., na základe zmluvy o dielo, nákladov
na vybudovanie vodoinštalácie, vykurovacieho systému, kanalizácie a elektroinštalácie a nákladov
na dodávku a montáž zábradlia, podláh, okien a dverí. Odporkyňa 2/ v celom rozsahu a rovnakýmspôsobomfinancovalaajterénneasúvisiaceúpravypozemkuzastavanéhonehnuteľnosťami(oplotenie,
záhradný zavlažovací systém) v celkovej výške presahujúcej 1 500 000,- Sk ako aj značnú časť
interiérového vybavenia. Jednotlivé písomné zmluvy uzatvorené medzi odporkyňou 1/ a odporkyňou

2/, resp. jej rodičmi (Zmluva o pôžičke z 20.10.2001 na sumu 1 500 000,-Sk, Darovacia zmluva zo
06.12.2001 na sumu 500 000,-Sk, Darovacia zmluva z 05.05.2012 na sumu 2 460 000,-Sk, Darovacia
zmluva zo 17.04.2012 na sumu 2 000 000,-Sk, zmluva označená ako Zmluva o pôžičke z 19.06.2002
na sumu 2 000 000,-Sk a Darovacia zmluva z 05.02.2013 na sumu 2 000 000,-Sk, celkom 8 460
000,-Sk, predstavovali snahu o vytvorenie formálneho rámca za účelom zdokladovania, že peniaze boli

darované výlučne odporkyni 1/ a nie aj navrhovateľovi. Podľa uvedených zmlúv účastníci v skutočnosti
nepostupovali. Rodičia odporkyne rátali s tým, že nehnuteľnosti bude užívať aj navrhovateľ ako jej
manžel, avšak mu nikdy nemali úmysel darovať peniaze na výstavbu nehnuteľnosti, ani žiadnym iným
spôsobom umožniť mu získať k nehnuteľnostiam vlastnícke právo. Uvedené potvrdzuje skutočnosť, že
na akýchkoľvek písomným dokumentoch, ako aj na samotným písomným zmluvách je vždy uvedená
odporkyňa 1/. Celá výstavba nehnuteľnosti bola financovaná tak, že odporkyňa 2/ vždy priamo platila

jednotlivým dodávateľom, t.j. peniaze neboli odporkyni 1/ nikdy odovzdané ani na základe darovacích
zmlúv a ani na základe zmlúv označených ako zmluvy o pôžičke. To, že všetky peňažné prostriedky
na výstavbu nehnuteľnosti poskytli rodičia odporkyni 1/ pritom nespochybňuje ani samotný navrhovateľ,
ktorý svoj nárok opiera výlučne o zmluvy označené ako zmluvy o pôžičke, v nadväznosti na čo
účelovo tvrdí, že časť peňazí na výstavbu nehnuteľnosti bola získaná pôžičkou, a preto patria do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rodičia odporkyne 1/ však nikdy nemali úmysel peniaze
odporkyni 1/ požičať, ale darovať, čo plne potvrdzuje okrem ich výpovedí aj ich následné správanie
- nikdy nebolo zriadené zabezpečenie v podobe záložného práva k nehnuteľnostiam predpokladané
v Zmluve o pôžičke z 19.06.2002. Žiadnu z pôžičiek od odporkyne 1/ odporkyňa 2/ nikdy nijako
nevymáhala, ale práve naopak, namiesto vymáhania s odporkyňou 1/ uzatvorila 05.02.2003 Darovaciu

zmluvu a následne 23.05.2007 uzatvorila ďalšiu Darovaciu zmluvu, ktorou opäť výlučne odporkyni 1/
darovala celkom 8 pozemkov zapísaných na LV č. XXXX a XXXX pre kat. úz. Hlohovec. Práve 10-ročný
časový odstup od uzatvorenia zmlúv označených ako zmluvy o pôžičke a správanie zmluvných strán
počastohtoobdobianemožnozažiadnychokolnostíoznačiťakosprávaniedlžníkaaveriteľaaposkytuje
jednoznačný podklad pre skúmanie ich skutočnej vôle, ktorou vzhľadom na uvedené rozhodne nebolo

požičaniepeňazí.Navyšejeviacakoabsurdnépredpokladať,žeakbyajodporkyňa2/malavôľupeniaze
na výstavbu nehnuteľnosti požičať a nie darovať, že by zmluvu o pôžičke uzatvorila len s odporkyňou 1/,
svojou dcérou, a nie aj s navrhovateľom, t.j. svojím bývalým zaťom, keďže takto by bolo zaviazaná na
jej vrátenie len jej dcéra, zatiaľ čo navrhovateľ by sa stal bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
bez akéhokoľvek záväzku na vrátenie pôžičky. Písomné zmluvy vrátane zmlúv označených ako zmluvy

o pôžičke vyhotovoval pre odporkyne právnik a ich účelom bolo zdokladovať, že všetky peniaze boli
poskytnuté len odporkyni 1/. Odporkyne 1/ a 2/ sú matka s dcérou, a preto bolo pre ne prirodzene
bezvýznamné, či sú zmluvy označené ako darovacia alebo zmluvy o pôžičke. Ich úmyslom bolo všetky
peniaze odporkyni 1/ darovať a písomne potvrdiť ich určenie výlučne pre odporkyňu 1/, na čo z ich
laického pohľadu tieto zmluvy postačovali. V žiadnom prípade nechceli časť peňazí odporkyni 1/ darovať

a časť požičať a už vôbec nemali vôľu, aby sa vlastníkom nehnuteľnosti stal aj navrhovateľ. Okrem
toho ak by aj pristúpili na navrhovateľove tvrdenie, že zmluvy o pôžičke sú zmluvami o pôžičke, čo
však odmietajú, je na navrhovateľovi, aby dokázal, že na základe týchto zmlúv sa skutočne plnilo, t.j.
že na základe Zmluvy o pôžičke z 20.10.2001 odporkyňa 2/ 20.10.2001 požičala odporkyni 1/ sumu 1
500 000,- Sk a na základe Zmluvy o pôžičke z 19.06.2002 jej požičala sumu 2 000 000,-Sk, a že tieto

peniaze z pôžičky použila na výstavbu nehnuteľnosti. Samotná zmluva totiž nie je v žiadnom prípade
dôkazom toho, že došlo aj k jej splneniu a najmä v tom prípade, kedy odporkyňa 1/ a 2/ ako účastníčky
týchto zmlúv zhodne tvrdia, že pri financovaní výstavby nehnuteľnosti nepostupovali podľa týchto ani
zvyšných písomných zmlúv, ale tak, že odporkyňa 2/ platila priamo dodávateľom a takýmto spôsobom
peniaze postupne darovala odporkyni 1/. Všetky peniaze na výstavbu nehnuteľnosti poskytli rodičia

odporkyni 1/. Žiadne iné peňažné prostriedky ako peňažné prostriedky od rodičov odporkyne 1/ na
výstavbu nehnuteľnosti použité neboli. Odporkyne zároveň pripojili Sumarizáciu nákladov na výstavbu
nehnuteľností spolu s fotokópiami listinných dokladov o vyplatení nákladov v sume 6 761 904,60 Sk .

Navrhovateľ vo Vyjadrení z 23.06.2014 uviedol, že ak by súd zmluvy o pôžičke posúdil ako zmluvy o

pôžičke a nie ako zmluvy darovacie s ohľadom na rozhodnutie súdu R 42/1972, celý dom by patril do
masy BSM. Ak by súd predmetné zmluvy ako zmluvy o pôžičke neposúdil a vychádzal by z tvrdení
odporkýň 1/ a 2/, že úmyslom predmetných zmlúv bolo darovanie, potom nevyhnutne musí vziať do
úvahy všetky okolnosti právneho úkonu s ohľadom na § 39 Občianskeho zákonníka. V roku 2001uzatvorili odporkyne 1/ a 2/ medzi sebou jednu zmluvu darovaciu a jednu zmluvu o pôžičke. Predmetom
darovania bola suma 500 000,- Sk a predmetom pôžičky suma 1 500 000,- Sk. V roku 2001 bol účinný
zákon č. 318/1992 Z.z. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z dani z prevodu o prechode

nehnuteľnosti. V priebehu roku 2001 až do 01.04.2002 bola v zmysle príslušných ustanovení tohto
zákona hodnota daru vo výške 500 000,- Sk oslobodená od dane z darovania v prípade darovania
medzi osobami tvoriacimi tzv. prvú skupinu, t.j. medzi rodičmi a deťmi. Je zrejmé, že odporkyne 1/ a
2/ uzatvorili zmluvu o pôžičke, a tiež darovaciu zmluvu s odstupom necelých 2 mesiacov v roku 2001,
pričom predmetom darovania bola práve suma 500 000,- Sk a predmetom pôžičky bola suma 1 500

000,- Sk. Z tohto konania, kedy v priebehu krátkeho časového obdobia došlo k uzatvoreniu jednak
zmluvy o pôžičke a tiež darovacej zmluvy je potom zrejmé, že úmysel odporkýň 1/ a 2/ bol buď uzatvoriť
zmluvu o pôžičke alebo obísť daň z darovania. Tvrdenie, že odporkyne nie sú právničky, a teda forme
právneho úkonu neprikladali žiadnu váhu, vôbec neobstojí v kontexte nasledujúcich právnych úkonov v
roku 2002. Od 01.04.2004 (?) nadobudla účinnosť novela zákona č. 318/1992 Z.z., v zmysle ktorej podľa
novelizovaného ustanovenia § 7 ods. 2 základ dane z darovania sa v prvej skupine znižoval o sumu 2

000 000,-Sk. Už 17.04.2002 darovala odporkyňa 2/ odporkyni 1/ sumu 2 000 000,- Sk, v ktorej darovacej
zmluve je v článku III v druhom odseku výslovne uvedené, že obdarovaná podá daňové priznanie k dani
z darovania a má právo uplatniť si zníženie základu dane o čiastku 2 000 000,- Sk, nakoľko sa jedná o
dar medzi osobami v prvej skupine. Dňa 19.06.2002 už odporkyne uzatvorili Zmluvu o pôžičke, ktorej
predmetom bola suma 2 000 000,- Sk. Išlo teda jednoznačne o sumu prevyšujúcu čiastku, o ktorú bolo

možné znížiť základ dane z darovania. Dňa 05.02.2003 potom odporkyne opätovne uzatvorili Darovaciu
zmluvu, ktorej predmetom bolo darovanie sumu 2 000 000,- Sk, a v ktorej je opätovne uvedené, že
obdarovaná podá daňové priznanie k dani z darovania a má právo uplatniť zníženie základu dane
o čiastku 2 000 000,- Sk, nakoľko sa jedná o dar medzi osobami v prvej skupine. Z predmetného
konania odporkýň 1/ a 2/ je celkom zrejmé, že ich konanie pri uzatváraní predmetných zmlúv bolo

celkom jasne motivované cieľom vyhnúť sa daňovej povinnosti. Či už chceli uzatvoriť zmluvu o pôžičke
alebo išlo o simulovaný právny úkon je zrejmé, že značná suma peňazí, z ktorej bol rodinný dom
postavený práve z prostriedkov patriacich do BSM, či už z titulu pôžičky alebo z titulu bezdôvodného
obohatenia. Navrhovateľ zároveň poukázal, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len
„naoko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon tvz. (disimulovaný právny

úkon) je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov
urobiť tento úkon. V takýchto prípadoch platí zastieraný právny úkon. Podmienkou ale je, že zastieraný
právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť.
Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, „priečil by sa zákonu,“ bol by tiež neplatný podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. Absolútne neplatnou je preto zmluva pre obchádzanie zákona, ktorá

síce neodporuje výslovnému zákazu zákona, ale svojimi dôsledkami smeruje k výsledku, ktorý zákonu
odporuje. Pokiaľ ide o výpis z účtu ČSOB z roku 2002, je zrejmé, že peňažné prostriedky z tohto účtu
vybrala odporkyňa 1/ v auguste 2002 a boli použité na stavbu ich rodinného domu, nakoľko v tomto
období iné výdavky takéhoto rozsahu navrhovateľ a odporkyňa 1/ nemali.

Odporkyne 1/ a 2/ vo Vyjadrení k dôkazu z 18.08.2014 uviedli, že navrhovateľ predložil kópiu výpisu
účtu navrhovateľa z roku 2002 vedeného v ČSOB s tým, že z tohto výpisu vyplýva, že odporkyňa 1/ v
auguste2002vybralazúčtunavrhovateľasumu47000,-Sk02.08.2002asumu200000,-Sk13.08.2002,
ktoré mali byť podľa vyjadrenia navrhovateľa použité buď na zaplatenie faktúry spoločnosti Mikrovrt
s dátumom 25.08.2002 alebo na zaplatenie faktúry za dvere Danielovi Nitkovi na základe Dohody z

14.08.2002. Keďže navrhovateľ tvrdí, že prostriedky na tomto účte boli prostriedkami patriacimi do BSM
manželov, vyvodzuje z toho, že do BSM manželov navrhovateľa a odporkyne 1/ patrí celý rodinný dom.
Odporkyňa tiež uviedla, že predmetný výpis z účtu dokazuje len to, že v auguste 2002 odporkyňa 1/
vybrala z účtu navrhovateľa sumu 247 000,- Sk, pričom však tento výpis v žiadnom prípade nie je
dôkazom toho, že by takto vybrané peňažné prostriedky boli použité na zaplatenie akejkoľvek faktúry

súvisiacej s výstavbou domu. Navrhovateľ takto nepreukázal, že by rodinný dom bol nadobudnutý z
peňažných prostriedkov patriacich do BSM manželov. Odporkyne 1/ a 2/ tiež poukázali na to, že všetky
peňažné prostriedky zodpovedajúce ťažiskovým nákladom na stavbu domu v celkovej výške 6 700
000,-Sk boli poskytnuté zo strany odporkyne 2. Peňažné prostriedky vo výške 247 000,-Sk vybrané
z účtu navrhovateľa, o ktorých navrhovateľ tvrdí, že boli použité na stavu domu, boli použité výlučne

na kúpu interiérového vybavenia a vybavenia domácnosti, čomu nezodpovedá tvrdenie navrhovateľa,
že v čase bezprostredne nasledujúcom po výbere sumy 247 000,-Sk z účtu navrhovateľa nemali s
odporkyňou 1/ žiadne iné výdavky ako výdavky týkajúce sa stavby domu, keďže uvedené peňažné
prostriedky boli použité na kúpu nábytku dodaného na základe Dohody uzatvorenej s Danielom Nitkomzo 14.08.2002 za kúpnu cenu 198 000,-Sk, rýchlovarnej kanvice za kúpnu cenu 1 800,-Sk, vstavaných
skríň od spoločnosti Komandor za kúpnu cenu 67 290,90 Sk, kuchynské stoličky za kúpnu cenu 4 253,40
Sk a žulová kuchynská doska za kúpnu cenu 15 015,- Sk. Z uvedených dokladov teda vyplýva, že v

období bezprostredne nasledujúcom po výbere sumy 247 000,- Sk z účtu navrhovateľa bola zaplatená
celkom suma 249 499,40 Sk, pričom sa jednalo výlučne o kúpu interiérového zariadenia a vybavenia
domácnosti. Ani použitie týchto prostriedkov, keďže boli použité na kúpu interiérového zariadenia
domácnosti a nie na stavebnú časť domu, teda nemení právny stav v tom zmysle, že by rodinný
dom patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľa a odporkyne 1/. Odporkyne tiež

poukázali na to, že odporkyňa 1/ s dodávateľmi nikdy nejednala a ani im nikdy nič neplatila, všetko robila
výlučne odporkyňa 2/. Písomné zmluvy označené ako darovacie zmluvy alebo zmluvy o pôžičke pritom
dokladujú, že odporkyňa 2/ poskytla odporkyni 1/ sumu 8 460 000,-Sk, ktorá úplne pokrýva akékoľvek
náklady na stavebnú časť domu (aj na vonkajšie terénne úpravy) a nebol teda žiadny dôvod na to, že by
sa na zaplatenie stavebnej časti domu použili aj iné peniaze, ako peniaze odporkyne 2/. Odporkyne 1/
a 2/ tiež uviedli k tvrdeniam navrhovateľa vo Vyjadrení z 23.06.2014, že zmluvy o pôžičke nemôžu byť

platné pre nedostatok vážnosti vôle (samotné odporkyne sa vyjadrili, že nikdy nemali úmysel si peniaze
požičať, ale si ich darovať, čo potvrdili aj ich následné viac ako 10 rokov trvajúce správanie). Tiež uviedli,
že ak by uzatvárali písomné zmluvy o pôžičke, hoci v skutočnosti chceli uzatvoriť darovacie zmluvy,
aby sa vyhli povinnosti zaplatiť daň z darovania ako to tvrdí navrhovateľ, zákon by predsa obchádzali
zmluvy o pôžičke, keďže pri nich povinnosť zaplatiť daň z darovania nie je a nie disimulované darovacie

zmluvy, ktoré v skutočnosti chceli uzatvoriť, a pri ktorých povinnosť zaplatiť daň z darovania existuje. To,
či takúto daň z darovania zaplatili alebo nie, je pri otázke platnosti darovacích zmlúv irelevantné, keďže
zaplatenie dane nemá na platnosť darovacích zmlúv žiadny vplyv.

Navrhovateľ pred súdom 11.09.2014 uviedol, že zmluvy uzatvorené medzi odporkyňami musí súd buď

posúdiť ako zmluvy o pôžičke a ak nie, tak môže ich posudzovať v zmysle konverzie právnych úkonov za
zmluvy darovacie, avšak tieto by boli s ohľadom na ustanovenia § 39 zmluvami absolútne neplatnými. Ak
odporkyne uzavreli zmluvu o pôžičke s ohľadom na všetky skutkové okolnosti daného prípadu, keď ešte
v samotných darovacích zmluvách sa uvádza, že sú si vedomé daňovej povinnosti dane z darovania, je
potom nevyhnutné posudzovať takýto právny úkon ako úkon neplatný z dôvodu, že obchádza povinnosť

zaplatiť daň. V takomto prípade by išlo o plnenie poskytnuté bez právneho dôvodu a toto opätovne patrí
do masy BSM, rovnako ako v prípade, ak by aj zmluvy boli posudzované ako platné v prípade zmlúv o
pôžičke. Ak zmluvy predstavovali len formálny rámec a podľa nich sa skutočne neplnilo, tak potom nie
je zrejmé, prečo sa vôbec uzatvárali.

Odporkyne 1/ a 2/ pred súdom 11.09.2014 uviedli, že peniaze boli darovávané takým spôsobom, že
matka odporkyne 1/ priamo vyplácala dodávateľov a takýmto spôsobom tam bolo veľa čiastkových
darovaní. Účelom papierových zmlúv bolo zachytenie, že peniaze boli naozaj určené odporkyni 2/.
Čiže konštrukcia, že ak nie zmluva o pôžičke, tak darovacia zmluva, ktorá je ale neplatná, teda ide o
bezdôvodné obohatenia, je neopodstatnená, pretože išlo o darovanie. Aj keby tie zmluvy boli neplatné,

tak dochádzalo k faktickému darovaniu, čo potvrdili obe odporkyne a dokazuje to aj celý následný
priebeh. Nikdy nedošlo k žiadnemu vráteniu peňazí, žiadnej žiadosti o vrátenie peňazí. Išlo o vzťah
medzi matkou a dcérou, čiže tým papierovým vyhotoveniam zmlúv neprikladali význam a reálne to celé
prebiehalo reálnym vyplácaním dodávateľov.

Navrhovateľ právom záverečnej reči zotrval na písomne podanom návrhu na začatie konania, zároveň
si uplatnil náhradu trov konania. Tiež uviedol, že v konaní sa jedná o posúdenie otázky, či nehnuteľnosť
- stavba rodinný dom patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne
1/. V tejto súvislosti sú asi najzávažnejšou otázkou posúdenia platnosti, resp. neplatnosti a právnych
následkov tzv. zmlúv o pôžičke, alebo zmlúv označených ako zmluvy o pôžičke. Pokiaľ ide o právnu

argumentáciu právnej zástupkyne odporkyne 1/ a 2/, navrhovateľ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho
súdu ČR vo veci 21Cdo 4901/2007 a 29Cdo 457/2011, z ktorých vyplýva, s ohľadom na poukaz vôľu
aj prejav, že vôli je možné dať prednosť, resp. zohľadniť ju pri interpretácii právneho úkonu len v tom
prípade, ak je právny úkon z hľadiska svojho slovného vyjadrenia nejasný a táto vôľa účastníkov toho
právneho vzťahu môže prispieť k jeho objasneniu, čo sa týka argumentácie odporkýň, že medzi nimi išlo

o vzťah matky a dcéry, a teda že mali vôľu darovať si peniaze. Pokiaľ ide o argumentáciu, že predmetné
zmluvy mali predstavovať iba akýsi formálny rámec, podľa ktorého sa nikdy neplnilo, tak táto skutočnosť
sa nejaví ako málo pravdepodobná, nakoľko zmluvy boli uzatvárané v určitom časovom období a je
tu jasná väzba na zákon o dani z darovania, čiže je zrejmé, že ak by súd predmetné zmluvy posúdilnie ako zmluvy o pôžičke, ale posudzoval by ich ako darovacie, potom musí zobrať do úvahy aj tú
skutočnosť, že cieľom a zmyslom týchto právnych úkonov bolo jednoznačne vyhnúť sa platbe alebo
zaplateniu dani z darovania, a takýto právny úkon by jednoznačne obchádzal zákon, a preto nemôže

byť platný, pričom peňažné prostriedky poskytnuté bez právneho dôvodu predstavujú bezdôvodné
obohatenie a bezdôvodné obohatenie predstavuje masu BSM. Pokiaľ ide o skutočnú argumentáciu
odporkýň 1/ a 2/ ohľadom peňažných prostriedkov použitých z prostriedkov patriacich do BSM, prípadne
z výlučných prostriedkov navrhovateľa, peňažné prostriedky navrhovateľa sa zmiešali s peňažnými
prostriedkami patriacimi do masy BSM, konkrétne išlo o sumu 247 000,- Sk. Odporkyne poukázali, že z

týchto peňazí bola kúpená kuchyňa, vešiaková stena, vstavané skrine od spoločnosti Komandor, žulová
kuchynská doska a iné veci. Pokiaľ ide o tieto menované veci, poukazujem na ustanovenia § 120 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súčasťou veci a všetkého čo k nej podľa povahy patrí a nemôže
byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Tieto veci, keďže sú vstavané, predstavujú súčasť
hlavnej veci nehnuteľnosti, a tým pádom aj hlavná vec, pokiaľ ide o ustálenú judikatúru slovenských
súdov, musí patriť nevyhnutne do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Odporkyne 1/ a 2/ právom záverečnej reči navrhli návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť, uplatnili
si náhradu trov konania. Tiež uviedli, že predpokladom toho, aby predmetné nehnuteľnosti patrili do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda úspešnosti návrhu, je preukázanie toho, že aspoň časť
peňažných prostriedkov použitých na výstavbu tohto domu patrila do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. K tomuto v celom priebehu konania nedošlo, nakoľko takýmto dôkazom určite nie je výpis

predložený navrhovateľom, nakoľko z neho vyplýva iba toľko, že odporkyňa 1/ v auguste 2001 z účtu
navrhovateľa vybrala určitú sumu peňazí, v žiadnom prípade však nebolo zdokladované zo strany
žalobcu, načo tieto peniaze boli použité. Práve naopak, odporkyňa 1/ s odporkyňou 2/ zdokladovali,
že odporkyňa 2/ na výstavbu domu poskytla takmer 8 500 000,- Sk, čo bola čiastka, ktorá úplne
pokrývala všetky náklady potrebné nielen na výstavbu domu, ale ešte aj na terénne úpravy. Taktiež

bolo preukázané, že boli v danom čase aj iné výdavky než výdavky, ktoré tvoria stavebnú súčasť domu.
Popreli, že žulová doska do kuchyne, prípadne vstavaná skriňa, sú také súčasti domu, ktoré nemôžu
byť oddelené bez toho, aby sa dom znehodnotil, sú to súčasti, ktoré ľudia bežne vymieňajú, nakoľko
sa opotrebovávajú, a teda určite nie sú vecami, ktorých kúpa by spôsobovala to, že celý dom patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. S dodávateľmi bola počas celej výstavby domu v styku

výlučne odporkyňa 2/, ktorá ich aj vyplácala, čo nepopieral ani navrhovateľ. Čo sa týka judikatúry, na
ktorú poukazoval navrhovateľ, táto sa skôr týka výkladu právnych úkonov a v podstate ak by mala
byť použitá na tento prípad, tak vlastne popiera simuláciu a disimuláciu právnych úkonov, nakoľko
predmetom konania nie je nejasnosť obsahu zmluvy o pôžičke, ale skutočnosť, že nikdy nebola vážnosť
vôle takýto úkon uzatvoriť, a preto sa nemôže jednať o zmluvu o pôžičke. Vždy bol úmysel, aby tieto

nehnuteľnosti patrili výlučne odporkyni 1/. Iba ona bola stavebníkom, iba ona bola objednávateľom zo
zmluvy o dielo a vlastne už pred uzatvorením manželstva sa rodičia s ňou dohodli, že tieto nehnuteľnosti
budú financované takým spôsobom, že oni budú vyplácať všetkých dodávateľov a takýmto spôsobom
jej tieto peniaze darujú. Keďže potom došlo k uzatvoreniu manželstva, tak to bol dôvod, prečo sa pokúsili
o určitú formalizáciu týchto úkonov a malo to slúžiť len ako dôkaz toho, že tieto peniaze boli naozaj

určenélenpreodporkyňu1/.Pokiaľideoobchádzaniedaňovýchpovinností,tútoskutočnosťjevovzťahu
k daným úkonom irelevantná, nakoľko aj prípadné nesplnenie daňových povinností z týchto úkonov
nemôže mať žiadny vplyv na ich platnosť alebo neplatnosť. Poukázali na nález Ústavného súdu SR
č. 4US 340/2012, podľa ktorého snaha vyhnúť sa, aj keby pripustili, že bola snaha vyhnúť sa plneniu
daňových povinností, nespôsobuje neplatnosť právnych úkonov, nakoľko takýmto spôsobom sa daňová

povinnosťobísťnedáanedásajejvyhnúť,nakoľkodaňovýúradtakčitakmusívychádzaťzoskutočného
obsahu právneho úkonu a vlastne vedie iba k sťaženiu zisťovania pre daňový úrad, aká skutočná daň
má byť vyrubená. Nepodanie daňového priznania, resp. nepriznanie skutočnosti daňovým orgánom na
určenie základu alebo výšky dane alebo nezaplatenie dane vo výške, ktorú právny poriadok spája s
určitým právnym úkonom, nespôsobuje neplatnosť príslušného právneho úkonu, a dokonca poukazuje

na judikát Rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora 1B 483/51, ktorý vyslovene uviedol, že údaj o nižšej
cene v kúpnej zmluve, ako bola skutočne dojednaná, na účel zavádzania daňového úradu nespôsobuje
neplatnosť zmluvy. Odporkyne 1/ a 2/ tvrdili, že to nie je zmluva o pôžičke, nakoľko tá vôľa tam nikdy
nebola a ani sa nikdy tak nesprávali, nikdy nebolo na túto pôžičku nič zaplatené ani zo strany odporkyne
1/, ani zo strany navrhovateľa. Táto pôžička nikdy nebola vymáhaná a naopak, potom ešte došlo k

ďalším darovaniam zo strany odporkyne 2/ odporkyni 1/. Pôžička je neplatná a neexistuje z dôvodu, že
jednak tam chýbala vôľa zmluvu o pôžičke uzatvoriť a jednak, že sa na základe nej ani nikdy neplnilo,
nakoľko zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a peniaze tak, ako to predpokladá jej papierové vyhotovenie,
nikdy neboli poskytnuté. Pokiaľ ide o tvrdenie, že ak by teda pôžička ako simulovaný právny úkonbola z dôvodu obchádzania zákona neplatná a následne na to aj darovacia zmluva ako disimulovaný
právny úkon, takýto výklad popiera zmysel simulácie právnych úkonov a neexistuje žiadny dôvod, pre
ktorý by mala byť neplatná darovacia zmluva, ktorá vlastne zákon o dani neobchádza, nakoľko pri nej

povinnosť zaplatiť vzniká. Takýto výklad je aj v rozpore s účelom zdaňovania takýchto úkonov, nakoľko
by potom dospel k záveru, že neexistuje úkon, pri ktorom by bola povinnosť zaplatiť daň, čo určite nebolo
úmyslom zákonodarcu. Peniaze boli darované, tento dôvod tam bol, čiže nie je dôvod na to, prečo by sa
poskytnutie peňazí zo strany rodičov svojej dcére malo vykladať ako bezdôvodné obohatenie. Písomné
vyhotovenie úkonov slúžilo len na zdokladovanie toho, že tieto peniaze boli poskytnuté výlučne pre

odporkyňu 1/.

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že peniaze z jeho z účtu vo výške 247 000,- Sk vyberala odporkyňa 1/,
avšak sa nepamätal, na úhradu ktorej faktúr boli použité. Táto suma predstavovala jeho úspory, rodinné
dary, promočné dary, tiež v tom období už niekoľko rokov zarábal. Okrem tejto sumy uhradil 3 000,-
Sk, 5 000,- Sk, čo však nevedel zdokladovať. Potvrdil, že peniaze, ktoré jednotlivým dodávateľským

spoločnostiam uhrádzala odporkyňa 2/, boli tie, ktoré im požičala.

Z výsluchu odporkyne 1/ súd zistil, že výstavba predmetných nehnuteľností nebola financovaná z
finančných prostriedkov patriacich do BSM, pretože bola výlučne financovaná z finančných prostriedkov
od jej rodičov. S navrhovateľom sa osobne nezúčastňovali stavby nehnuteľností, ani z ich príjmov

nehradili akékoľvek faktúry, tiež nerokovali s dodávateľmi. Všetko zabezpečovala výlučne jej matka,
ktorá priamo aj uhrádzala všetky faktúry týkajúce sa stavby nehnuteľností. Tieto nehnuteľnosti boli
financované s úmyslom, že budú v jej výlučnom vlastníctve, na základe čoho bola na všetkých
dokladoch uvádzaná iba odporkyňa 1/. Na stavbu dotknutých nehnuteľností bola prefinancovaná čiastka
presahujúca sumu 6 000 000,-Sk, s terénnymi úpravami okolia a plotu presahovala

8 000 000,- Sk. V čase stavania bol príjem odporkyne asi 15 000,-Sk, podobne aj navrhovateľov, s
navrhovateľom mali každý svoj účet, na ktorý im chodila výplata. Spoločný účet nemali. Od rodičov si
žiadne finančné prostriedky nepožičiavali, od odporkyne 2/ ich ani nedostala. Úmyslom zmlúv bolo dať
finančným prostriedkom nejaký právny vzťah, ich úmyslom nebolo nikdy ich vrátenie.

Z výsluchu odporkyne 2/ súd zistil, že jej dcéra si o stavebné povolenie požiadala ešte ako slobodná a
predtým sa dohodli, akým spôsobom bude dom financovaný. Keďže ona nemala mať z čoho prostriedky,
prostriedky boli vo výlučnom vlastníctve odporkyne 2/, a potom aj manželovom, keďže predali starý
rodinný dom. Finančné prostriedky, z ktorých boli financované predmetné nehnuteľnosti, boli vyplatené
odporkyňou 2/. Taktiež rokovala s dodávateľmi, vôbec to nebola odporkyňa 1/ a ani navrhovateľ.

Jednotlivé časti rodinného domu boli zhotovené spoločnosťou Mikrovrt, resp. subdodávateľmi. Dôvodom
stavby týchto nehnuteľností bola skutočnosť, že jej manžel ochorel, pričom rodinný dom, ktorý vlastnili,
bol na kopci a manžel mal problém sa do neho dostať, preto zvažovali postaviť rodinný dom s
2 samostatnými bytmi. Nikdy nebolo úmyslom, že tento rodinný dom bude v inom, ako výlučnom
vlastníctve jej dcéry. Prvá zmluvy o pôžičke z októbra 2001 bola prekvalifikovaná na darovaciu zmluvu

05.02.2003, bol vyhotovený doklad o tom, že vlastne darovacou zmluvou bude predmetná zmluva o
pôžičke splatená. Iný úmysel ako darovanie z ich strany neexistoval, jediné, čo si zabezpečili, bolo právo
doživotného užívania predmetnej nehnuteľnosti.

Z Kolaudačného rozhodnutia Okresného úradu v Hlohovci, č. OŽPB/00856/2002 - LM z 23.07.2002

súd zistil, že bolo vydané za účelom povolenia užívania stavby - rodinného domu, parc. č. XXXX/XX,
XXXX/XX a garáže na parc. č. XXXX/XX v kat. úz. Hlohovec pre odporkyňu 1/. Stavba bola vybudovaná
na základe Stavebného povolenia vydaného Okresným úradom v Hlohovci 24.05.2001 pod č. OŽP
12496/2001 - LM.

Zo Zmluvy o dielo z 15.05.2001 súd zistil, že objednávateľom bola odporkyňa 2/ a zhotoviteľom
spoločnosť Mikrovrt, s.r.o. v Hlohovci. Predmetom zmluvy bolo zhotovenie stavby v rozsahu hrubej
stavby rodinného domu, hrubej stavby garáže, stavebnej elektroprípojky a prípojky vody vrátane
vodomernej šachty.

Z Rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 9P 74/2011-190 z 20.06.2012 súd zistil, že súd manželstvo
účastníkovkonanianavrhovateľaaodporkyne1/rozviedol,pričomnačasporozvodeschválilrodičovskú
dohodu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 23.07.2012.Z Darovacej zmluvy zo 06.12.2011 súd zistil, že odporkyňa 2/ ako darujúca darovala odporkyni 1/ ako
obdarovanej finančnú čiastku v hodnote 500 000,- Sk za účelom výstavby rodinného domu.

Z Darovacej zmluvy zo 17.04.2002 súd zistil, že odporkyňa 2/ ako darujúca darovala odporkyni 1/ ako
obdarovanej finančnú čiastku v hodnote 2 000 000,- Sk za účelom výstavby rodinného domu.

Z Darovacej zmluvy uzatvorenej 15.05.2002 súd zistil, že odporkyňa 2/ a jej manžel ako darujúci darovali
odporkyni 1/ ako obdarovanej finančnú čiastku v hodnote 2 460 000,-Sk za účelom výstavby rodinného

domu.

Z .Darovacej zmluvy z 05.02.2003 súd zistil, že odporkyňa 2/ ako darujúca darovala odporkyni 1/ ako
obdarovanej finančnú čiastku 2 000 000,-Sk za účelom výstavby rodinného domu.

Zo Zmluvy o pôžičke z 20.10.2001 súd zistil, že bola uzatvorená medzi odporkyňou 2/ ako veriteľkou

a odporkyňou 1/ ako dlžníčkou, pričom na jej základe odporkyňa 2/ požičala odporkyni 1/ sumu 1 500
000,- Sk za účelom výstavby rodinného domu.

Zo Zmluvy o pôžičke z 19.06.2002 súd zistil, že odporkyňa 2/ požičala odporkyni 1/ sumu 2 000 000,-Sk
za účelom dokončenia výstavby rodinného domu. Účastníčky sa dohodli, že na zabezpečenie pôžičky

bude zriadené záložné právo v prospech odporkyne 2/, zapísané do listu vlastníctva č. 5817.

Z Prehlásenia z 05.02.2003 súd zistil, že odporkyňa 2/ prehlásila, že Zmluva o pôžičke z 19.06.2002 v
čiastke 2 000 000,-Sk, ktoré požičala jej dcére - odporkyni 1/, tým, že 05.02.2003 uzatvorili Darovaciu
zmluvu, je ukončená, a teda pôžička je splatená.

Z Výpisu z účtu navrhovateľa č. 2/2002 súd zistil, že odporkyňa 1/ vybrala z účtu navrhovateľa
02.08.2002 sumu 47 000,- Sk a 13.08.2001 sumu 200 000,- Sk.

Z Výpisu Listu vlastníctva č. XXXX Úradu geodézie, kartografie a katastra SR - Okresný úrad Hlohovec,

katastrálny odbor, súd zistil, že odporkyňa 2/ je vedená ako vlastník stavby súp. č. XXXX na parcele
č. XXXX/XX - rodinný dom, súp. č. XXXX/XX - rodinný dom a stavby - garáž na parc. č. XXXX/
XX. Predmetné nehnuteľnosti nadobudla odporkyňa 2/ na základe Darovacej zmluvy č. V975/11 z
21.06.2011.

Zo Žiadosti - odpovede Daňového úradu Trnava z 13.10.2014 súd zistil, že odporkyňa 1/ a 2/ za r. 2001,
2002, 2003 nepodali daňové priznanie k dani z darovania.

Podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo

je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný

(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany navrhovateľovho práva, či sa ním môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Určovací návrh je spravidla prípustný pri spornosti práv
(právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci
návrhu môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky už

v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 98/2004 (na ktorý poukázal aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1 Cdo 91/2006 a ktorý opätovne pripomenul v uznesení sp. zn. 3 Cdo 36/2007) uviedol, že
ak právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu (len) predbežnej otázky vo
vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení)
tejto predbežnej otázky. Stav ohrozenia práva navrhovateľa alebo neistota v jeho právnom postavení

sa samotným vyriešením tejto (iba predbežnej) otázky definitívne neodstráni; želaný stav sa dosiahne
až určením, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo (povinnosť). V už spomenutom rozhodnutí
sp. zn. 1 Cdo 91/2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky dodal, že nedostatok naliehavého právneho
záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sámosebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“ (porovnaj rozsudok NS SR z 06.03.2012, sp. zn. 3
Cdo 112/2011).

Za základnú otázku, ktorú bolo nevyhnutné v predmetnom konaní vyriešiť pred tým než by sa pristúpilo
k samotnému posudzovaniu veci z hľadiska vecnej stránky, súd považoval otázku, či navrhovateľ má
na určovacej žalobe naliehavý právny záujem.

V predmetnej veci navrhovateľ dôvodil, že jeho naliehavý právny záujem na ňom požadovanom určení,

že sporné nehnuteľnosti - rodinný dom a garáž - patria do BSM, spočíva v tom, že odporkyňa 2/ je v
katastri nehnuteľností vedená ako ich výlučná vlastníčka na základe darovacej zmluvy z 21.06.2011,
uzatvorenejsodporkyňou1/,hocibolinadobudnutépočastrvaniamanželstvanavrhovateľaaodporkyne
1/ z ich spoločných prostriedkov, a teda patria do BSM.
Zo spisu vyplynulo, že odporkyňa 2/ je v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníčka sporných
nehnuteľností, pričom manželstvo navrhovateľa a odporkyne 1/ zaniklo rozvodom 23.07.2012. Doposiaľ

nebol podaný návrh na vyporiadanie BSM navrhovateľa a odporkyne 1/. Odporkyňa 1/ pritom
spoluvlastníctvo navrhovateľa k nehnuteľnostiam počas celého konania popierala. Z uvedenej situácie
potom vyplýva záver, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria
do BSM, pretože po právoplatnom rozhodnutí dôjde k odstráneniu spornosti aktív patriacich do BSM.
Navrhovaným určením v porovnaní s existujúcim stavom sa môže právne postavenie navrhovateľa

zlepšiť a uspokojivo odstrániť jeho neistota, nakoľko navrhovateľ s odporkyňou 1/ by boli zapísaní ako
bezpodieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností, čím by v rámci konania o vyporiadania BSM do tejto
masy patrili aj predmetné nehnuteľnosti.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí
tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa § 628 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo
sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. 2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je
predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri
darovaní.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal určenia jeho vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému

domuagaráži,oktorýchtvrdil,žeichvýstavbufinancovalispolusodporkyňou1/zprostriedkovpatriacich
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Napriek tejto skutočnosti však na liste vlastníctva po
dokončení stavby figurovala ako vlastníčka výlučne odporkyňa 1/, ktorá na základe Darovacej zmluvy
z 21.06.2011 previedla vlastnícke právo na odporkyňu 2/. Darovacia zmluvu z 21.06.2011 je neplatná z
dôvodu, že odporkyňa 1/ ako bezpodielová spoluvlastníčka týchto nehnuteľností nemohla sama a bez

súhlasu navrhovateľa previesť vlastnícke právo na odporkyňu 2/.
Tieto tvrdenia odporkyne 1/ a 2/ popreli z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti boli síce vybudované
po uzatvorení manželstva, avšak výlučne z finančných prostriedkov odporkyne 1/, ktoré jej na tento
účel poskytli rodičia, teda aj odporkyňa 2/ ako matka. Odporkyňa 1/ teda bola výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností a bola oprávnená s týmito nakladať aj bez súhlasu navrhovateľa.

Na základe uvedeného sa súd najprv zaoberal otázkou, či výstavba nehnuteľností bola, resp. nebola
financovaná zo spoločných prostriedkov navrhovateľa a odporkyne.

Výsluchom odporkýň 1/ a 2/ mal súd za preukázané, že úmyslom odporkyne 2/ ako darujúcej bolo,

aby finančné prostriedky použité na výstavbu nehnuteľnosti boli darované iba odporkyni 1/, a teda
aby nehnuteľnosť postavená za tieto finančné prostriedky patrila výlučne odporkyni 1/. Uvedené
preukazuje aj skutočnosť, že 1/ k úkonom predchádzajúcim začatiu stavby (vydanie stavebného
povolenia) došlo ešte pred uzatvorením manželstva navrhovateľa a odporkyne 1/ 19.05.2001, keďžeodporkyňa 2/ bola objednávateľom zo zmluvy o dielo už 15.05.2001, keď stavebné povolenie bolo
vydané bezprostredne 24.05.2001, 2/ odporkyňa 2/ ako dodávateľ zmluvy o dielo vyplácala všetkých
dodávateľov (čo navrhovateľ v konaní nepopieral), ktoré konanie potvrdzuje tvrdenia odporkýň 1/ a

2/ o výlučnej vôli odporkyne 2/ darovať finančné prostriedky na výstavbu domu výlučne odporkyni 1/,
3/ na všetkých písomných dokumentoch, ako aj na dodávateľských zmluvách bola ako objednávateľ
vždy uvedená iba odporkyňa 1/ (čo navrhovateľ v konaní tiež nenamietal), 4/ nikdy nebolo zriadené
zabezpečenie pohľadávky odporkyne 2/ ako veriteľky v podobe záložného práva k nehnuteľnostiam,
predpokladané v Zmluve o pôžičke z 19.06.2002, 5/ žiadnu z pôžičiek od odporkyne 1/ odporkyňa 2/

nikdy nijako nevymáhala, pričom namiesto vymáhania s odporkyňou 1/ uzatvorila 05.02.2003 Darovaciu
zmluvu a následne 23.05.2007 uzatvorila ďalšiu darovaciu zmluvu, ktoré skutočnosti navrhovateľ tiež
nespochybňoval.
Celkom takto odporkyňa 2/ darovala na účel výstavby predmetných nehnuteľností odporkyni 1/ sumu vo
výške 6 960 000,- Sk (z toho časť v sume 2 460 000,- Sk aj otec odporkyne 1 - manžel odporkyne 2/),
ktorých vyplatenie odporkyňou 2/ preukazuje Sumarizácia nákladov na výstavbu nehnuteľností spolu

s fotokópiami listinných dokladov o vyplatení nákladov v sume 6 761 904,60 Sk, ktorých uhradenie
odporkyňou 2/ navrhovateľ nespochybnil.

V ďalšom odporkyne 1/ a 2/ tvrdili, že časť finančných prostriedkov vo výške 3 500 000,- Sk bola získaná
na základe síce formálne uzatvorených zmlúv o pôžičke, ktoré však v skutočnosti boli uzatvorené iba s

úmyslom vytvoriť právny rámec poskytnutým finančným prostriedkom, nikdy nebola vážnosť vôle takýto
úkon uzatvoriť, preto sa nemôže jednať o platne uzatvorené zmluvy o pôžičke. Úmyslom odporkyne 2/
bolo tieto prostriedky v konečnom dôsledku darovať odporkyni 1/.
Tieto tvrdenia namietal navrhovateľ uvádzajúc, že v krátkom časovom období necelých 2 mesiacov v
roku 2001, došlo k darovaniu sumy 500 000,- Sk a požičaniu sumy 1 500 000,- Sk, z čoho vyplýva úmysel

odporkýň 1/ a 2/ uzatvoriť aj zmluvu o pôžičke, aj zmluvu o darovaní.
Z vykonaného dokazovania výsluchom odporkýň 1/ a 2/ mal však súd za preukázané, že vôľou
odporkyne 2/ bolo darovať finančné prostriedky odporkyni 1/, čo vyplynulo aj z predošlého odôvodnenia
súdom. Dôkazné bremeno, že medzi odporkyňami 1/ a 2/ boli okrem darovacích zmlúv fakticky
uzatvorené aj zmluvy o pôžičke takto prešlo na navrhovateľa aj v tom, že pokiaľ zmluva o pôžičke je

reálnym kontraktom, bolo na navrhovateľovi preukázať, že na základe týchto zmlúv sa skutočne plnilo,
t.j. že na základe Zmluvy o pôžičke z 20.10.2001 odporkyňa 2/ 20.10.2001 odovzdala odporkyni 1/ sumu
1500000,-SkanazákladeZmluvyopôžičkez19.06.2002sumu2000000,-Sk.Dôkaznéprostriedkyna
preukázanie týchto skutočnosti navrhovateľ v konaní neprodukoval, ani nenavrhol vykonanie takéhoto
dôkazu. Súd tiež poukazuje na tvrdenie navrhovateľa vo vyjadrení z 23.06.2014, v ktorom uviedol,

že z konania odporkýň 1/ a 2/ bolo celkom zrejmé, že ich konanie pri uzatváraní predmetných zmlúv
bolo jasne motivované cieľom vyhnúť sa daňovej povinnosti, pričom ozrejmil svoj myšlienkový postup,
na základe ktorého aj citovaním zákonnej úpravy týkajúcej sa dani z darovania, dospel k uvedenému
záveru, čím sám pripustil, že skutočnou vôľou odporkýň 1/ a 2/ nebolo finančné prostriedky požičať, ale
ich darovať.

Ako už súd uviedol, v konaní navrhovateľ tiež namietal, že účelom uzatvorenia zmlúv o pôžičke mohla
byť aj snaha odporkýň 1/ a 2/ vyhnúť sa platbe dani z darovania, ktorá by vyplynula odporkyniam 1/ a
2/ pri poskytnutí sumy 3 500 000,- Sk na základe darovacích zmlúv, pričom pre obchádzanie zákona
mali byť darovacie zmluvy neplatné, je nutné ich považovať za bezdôvodné obohatenie, ktoré spadá

do masy BSM.
Odporkyne 1/ a 2/ tieto tvrdenie navrhovateľa o obchádzaní zákona popreli, pričom ich výsluchom mal
súd za preukázané, že vôľou odporkyne 2/ bolo finančné prostriedky darovať výlučne odporkyni 1/, čo
potvrdzuje aj skutočnosť uvádzaná odporkyňami 1/ a 2/, t.j. že by bolo nelogické uzatvoriť zmluvu o
pôžičke len s odporkyňou 1/ s úmyslom ju vymáhať, keď by mala nehnuteľnosť patriť aj navrhovateľovi,

avšak bez jeho akéhokoľvek záväzku voči odporkyni 2/. Súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ
dôkazy podporujúce tieto jeho tvrdenia o ním tvrdenej skutočnej vôli odporkýň 1/ a 2/ uzatvoriť aj zmluvy
o darovaní a zmluvy o pôžičke neprodukoval, ani nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov, a preto súd túto
skutočnosť nemal za preukázanú.
Pre úplnosť súd poukazuje (ak by bol preukázaný úmysel odporkýň 1/ a 2/ zastrieť darovanie s účelom

vyhnúť sa daňovej povinnosti) na judikát Najvyššieho súdu SR z 19. 10. 2010, sp. zn. 5M Cdo 11/2009,
podľa ktorého „ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to
zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho
zákonníka). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom, t.j. konkrétne právnymúkonom predstieraným, resp. urobeným naoko (tzv. simulovaným právnym úkonom), zastieraný iný
právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej
vôle subjektov ho skutočne uzavrieť neplatný. V takých prípadoch platí tento iný, t.j. zastieraný právny

úkon. Podmienkou však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u
neho splnené i ostatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (napr. že vyhovuje zákonu,
že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom). Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon
nedovolený, bol by rovnako neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). .... Z uvedeného potom vyplýva,
že ak má byť určitým právnym úkonom, t.j. konkrétne právnym úkonom predstieraným, resp. urobeným

naoko (tzv. simulovaným právnym úkonom), zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon),
je simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej vôle subjektov ho skutočne uzavrieť neplatný.
V takých prípadoch platí tento iný, t.j. zastieraný právny úkon. Podmienkou však je, že zastieraný
právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti požadované
zákonom pre jeho platnosť (napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým
mravom). Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, bol by rovnako neplatný. Z uvedeného

jednoznačne vyplynulo, že ak mali byť zmluvy o pôžičke predstieraným, resp. urobeným naoko, tzv.
simulovaným právnym úkonom, a zastierajúcim darovacie zmluvy, tzv. disimulovaný právny úkon, potom
zmluvy o pôžičke ako simulované právne úkony boli neplatné pre nedostatok potrebnej vôle odporkýň
1/ a 2/.“
Takto by platil zastieraný právny úkon, t.j. darovacie zmluvy, nakoľko (ako to už súd uviedol a odôvodnil

vyššie), takýto právny úkon zodpovedal vôli odporkyne 2/ darovať finančné prostriedky odporkyni 1/.
Súd tiež dopĺňa, že z tvrdení navrhovateľa vyplynulo, že ak vôľou odporkýň 1/ a 2/ bolo uzatvorenie
zmlúv o pôžičke, hoci v skutočnosti chceli uzatvoriť darovacie zmluvy za účelom vyhnúť sa povinnosti
zaplatiť daň z darovania, zákon by takto práve obchádzali zmluvy o pôžičke, keďže ich uzatvorením
povinnosť zaplatiť daň z darovania nevzniká. Takto zákon nemohli obchádzať darovacie zmluvy, ktoré v

skutočnosti aj odporkyne chceli uzatvoriť, pričom pri ich uzatvorení povinnosť zaplatiť daň z darovania
vzniká po splnení zákonom stanovených podmienok. Skutočnosť, že súd mal z odpovede daňového
úradu za preukázané, že odporkyne 1/ a 2/ nepodali daňové priznanie k dani z darovania za obdobie
po uzatvorení zmlúv, na uvedenom potom nemôže nič meniť, keďže s nepodaním daňového priznania
a nezaplatením dane z darovania zákon nespája následok neplatnosti darovacích zmlúv.

Na základe uvedeného potom nemožno ani prisvedčiť tvrdeniam navrhovateľa, že poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 3 500 000,- Sk boli poskytnuté bez právneho dôvodu, keďže boli poskytnuté
darovaním, a teda nemohli predstavovať bezdôvodné obohatenie patriace do masy BSM, keďže v
konečnom dôsledku došlo 05.02.2003 aj k prehláseniu odporkyne 2/, že 05.02.2003 došlo k uzatvoreniu
darovacej zmluvy, ktorou došlo k splateniu pôžičky z 19.06.2002 v sume 2 000 000,- Sk.

Navrhovateľ tiež uviedol, že poskytol svoje výlučné prostriedky vo výške 247 000,- Sk na výstavbu
rodinného domu, ktoré sa zmiešali s darovanými, čím sa stali súčasťou masy BSM, nakoľko v tomto
období iné výdavky takéhoto rozsahu navrhovateľ a odporkyňa 1/ nemali. Z výsluchu navrhovateľa
však súd nemal za preukázané, že tieto finančné prostriedky boli použité na výstavbu domu, keďže

navrhovateľ sa nepamätal, na úhradu ktorých faktúr mali byť použité, pričom tiež tvrdil, že okrem sumy
247 000,- Sk uhradil 3 000,- Sk, 5 000,- Sk, čo však tiež nevedel zdokladovať.
Odporkyne 1/ a 2/ pritom uviedli, že zo sumy 247 000,- Sk bola kúpená kuchyňa, vešiaková stena,
vstavané skrine od spoločnosti Komandor, žulová kuchynská doska, pričom zároveň predložili listinné
dôkazy týkajúce sa zaplatenia zálohy 6 000,- Sk za žulovú pracovnú dosku, doplatku 9 015,- Sk za

pracovnú dosku, 1 799,- Sk za rýchlovarnú konvicu, dohodu z 14.08.2002 na dodanie postele, 3 ks
komod, 1 kuchynskej linky a vešiakovej steny v celkovej sume 198 000,- Sk. Uvedené veci však s
ohľadom na ich hnuteľný a spotrebný charakter, ako aj obstarávaciu cenu 214 800,- Sk, ako aj jej
výšku v porovnaní s celkovou sumou 6 700 000,- Sk použitou na výstavbu, súd nepovažoval za súčasť
predmetných nehnuteľností ako hlavnej veci. Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniam navrhovateľa, že

znehodnotením týchto hnuteľných vecí by došlo k znehodnoteniu nehnuteľností (ak by bol preukázaný
opak, týkalo by sa to iba rodinného domu, nie aj garáže, keďže tieto hnuteľné veci boli použité iba
na zariadenie rodinného domu) pretože k jej znehodnoteniu by došlo iba znehodnotením stavby, t.j.
znehodnotením prvkov dlhodobej životnosti (hlavne zvislých a vodorovných konštrukčných prvkov,
konštrukcie strechy a schodišťa) a prípadne väčšiny ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú, čo

za uvedené hnuteľné veci nemožno považovať.
Súd dopĺňa, že účtovné doklady o nákladoch na zhotovenie stavby, ako je to uvedené vyššie, predložené
odporkyňami 1/ a 2/ pritom zodpovedajú nosným nákladom na stavebnú časť nehnuteľnosti, keďže
finančné prostriedky odporkyne 2/ boli použité na projektové práce, stavebný dozor a ďalších súvisiacichslužieb, stavebných prác realizovaných predovšetkým dodávateľom Mikrovrt, s.r.o., na základe zmluvy o
dielo, nákladov na vybudovanie vodoinštalácie, vykurovacieho systému, kanalizácie a elektroinštalácie
a nákladov na dodávku a montáž zábradlia, podláh, okien a dverí ešte v r. 2002 až 2003. Nebolo pritom

rozhodné ani to, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané pre odporkyňu 1/, pretože vznik stavby nie je
totožný s jej stavebnou dokončenosťou. Vznikom stavby ako veci v právnom zmysle nadobúda k nej
zásadne vlastnícke právo stavebník, t.j. ten kto stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mať ju pre
seba, v danom prípade odporkyňa 1/ na základe výlučných prostriedkov darovaných jej odporkyňou 2/
Navrhovateľ takto nepreukázal, že rodinný dom a garáž boli nadobudnuté z peňažných prostriedkov

patriacich do masy BSM zmiešaním jeho finančných prostriedkov vo výške 8 198,90 eur (247 000,- Sk)
s finančnými prostriedkami vo výške 224 454,44 eur darovanými odporkyňou 2/ výlučne odporkyni 1/ na
výstavbu predmetných nehnuteľností, na základe čoho súd dospel k záveru, že výstavba nehnuteľností
bola financovaná z výlučných (darovaných) prostriedkov odporkyne 1/. Preto bola odporkyňa 1/ na
základe kolaudačného rozhodnutia dôvodne zapísaná na LV č. XXXX Úradu geodézie, kartografie
a katastra SR - Okresný úrad Hlohovec, katastrálny odbor, ako výlučná vlastníčka nehnuteľností -

rodinného domu so súpisným č. XXXX, postaveným na parc č. XXXX/XX a na parc.č. XXXX/XX,
a tiež garáže, postavenej na parc. č. XXXX/XX, na základe čoho mohla právnymi úkonmi s týmito
nehnuteľnosťami disponovať bez súhlasu navrhovateľa. Na základe uvedeného preto súd uzatvára, že
došlo k platnému prevodu nehnuteľností odporkyňou 1/ darovacou zmluvou z 21.06.2011 na odporkyňu
2/, z ktorého dôvodu súd navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins

c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Keďže súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, odporkyne 1/ a 2/ boli v konaní plne úspešnými

účastníkmi v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením. Preto im súd priznal náhradu trov
konania vyjadrenú percentom - 100%, keďže mali plný úspech. O presnej výške náhrady trov konania
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia

na Krajský súd v Trnave prostredníctvom Okresného súdu Piešťany 3 x.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.