Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 25, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118214748
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8118214748.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek

senátuJUDr.JanyBurešovejaJUDr.MariannyHirkovejvsporežalobcu:ŽelezniceSlovenskejrepubliky,
Bratislava, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501 proti žalovaným: 1) V. M., a.s.,
so sídlom T. cesta X/A, XXX XX S., právne zastúpenému spoločnosťou MST PARTNERS, s.r.o., so
sídlom Laurínska 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, 2) W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX
XX T., t.č. M. XXX/X, XXX XX B., o náhradu škody 2.560,61 eura s prísl., o odvolaní žalovaného v 1.
rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11C/44/2018-79 zo dňa 05.02.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 2.560,61 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého
žalovaného.
II. Žalobca má voči obom žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou z 19.10.2018 domáhal náhrady škody
vo výške 2.560,61 eura za poškodenie signalizačného zariadenia na železničnom priecestí T. - M. M., ku
ktorému došlo 20.06.2016 pri dopravnej nehode zavinenej žalovaným v 2. rade. O vinníkovi nehody sa
žalobca dozvedel z upovedomenia Okresného dopravného inšpektorátu v Sabinove zo dňa 07.11.2016.
Nárok uplatnil aj voči poisťovateľovi - žalovanému v 1. rade z titulu povinného zmluvného poistenia.

Škodabolavyčíslenána3.297,01eurapodľapripojenejšpecifikáciezodňa03.08.2016,pričomžalovaný
v 1. rade vyplatil poistné plnenie len vo výške 736,40 eura.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v 2. rade s k žalobe nevyjadril, žalovaný v 1. rade uviedol,
že nesúhlasí s výškou škody. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že zabezpečovacie
zariadenie podľa karty investičného majetku malo nadobúdaciu hodnotu k 31.03.2000 3.147,68 eura,
vyčíslené náklady na jeho opravu boli teda vyššie a preto oprava je nerentabilná. Pri likvidácii totálnej
škody bola v súlade s vyhláškou 492/2004 Z.z. od všeobecnej hodnoty vyčíslenej na 314,77 eura

odpočítaná hodnota predajných zvyškov 20 eur a pripočítaná doprava 441,63 eura. Škoda bola preto
vyčíslená na 736,40 eura. Dňa 20.06.2016 viedol žalovaný v 2. rade osobné motorové vozidlo S
s EČ O. XXX S. v smere od Obce Lipany na Krivany, pričom prednou časťou vozidla narazil do
železničného signalizačného zariadenia, ktoré poškodil. Za tento skutok bol uznaný vinným z priestupkuproti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch a
bola mu uložená poriadková pokuta 150 eur rozkazom ODI v Sabinove č. ORPZ-PO-ODI3-226/2016/
P zo dňa 30.09.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.10.2016. Z listín priestupkového spisu mal

súd za to, že priecestné zabezpečovacie zariadenie, náhrada za poškodenie, ktorého bola predmetom
konania, bolo v dôsledku konania žalovaného v 2. rade takmer úplne zničené. V priestupkovom spise sa
nachádzal kalkulačný list, ktorým boli stanovené celkové náklady na opravu vo výške 3.268,55 eura a
predmetná špecifikácia nákladov bola ako doklad predložená aj k žalobe. Podľa žalobcu cena materiálu
(bez vykonaných prác) druhovo totožného priecestného zabezpečovacieho zariadenia by predstavovala

sumu 12.740,06 eura.
Právne posudzujúc zistený skutkový stav mal súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok za dôvodný
v celom rozsahu. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v 2. rade prevádzkou motorového
vozidla poisteného povinným zmluvným poistením u žalovaného v 1. rade spôsobil žalobcovi škodu
zdemolovaním priecestného zabezpečovacieho zariadenia na železničnom priecestí. Bol tak daný
základ nároku na náhradu škody voči obom žalovaným. Spornou bola len výška škody. V danom

prípade za skutočnú škodu považoval súd prvej inštancie náklady, ktoré žalobca vynaložil na opravu
poškodeného zariadenia, ktoré boli preukázané vyčíslením predloženým žalobcom a to aj v prípade
ak by išlo o totálnu škodu. Tieto náklady boli nevyhnutné a účelné, keďže bolo nevyhnutné čo najskôr
dané zariadenie kvôli bezpečnosti premávke sfunkčniť. Argumentáciu žalovaného v 1. rade k správnemu
výpočtu škody, ktorá bola žalobcovi plnená, mal súd prvej inštancie za nesprávnu a jeho výklad ani za nie

spravodlivý. Výklad žalovaného súd nepovažuje za správny a ani spravodlivý. Ak žalovaný vychádzal
z faktu, že cena opravy bola vyššia ako nadobúdacia hodnota zariadenia v roku 2000, súd uvádza, že
tento rozdiel bol nepatrný (3.147,68 eura k 3.297 eura). Žalobca je poškodeným a má právo na náhradu
nákladov,ktorévynaložilnaopravuzariadeniaanemôžebyťznevýhodňovanýoprotiškodcovivýpočtami
nejakej technickej hodnoty, v dôsledku čoho by vlastne znášal väčší podiel nákladov na opravu. Tie

činili 3.297,01 eura, podľa žalovaného mu patrí len 736,40 eura, teda náklady v rozsahu 2.560,61 eura
čo je takmer 78 % z ceny opravy by mal znášať sám poškodený, čo súd považuje za absurdné a
extrémne v rozpore s princípom spravodlivosti. Len pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, vzhľadom
na argumentáciu žalovaného v 1. rade o jeho výpočte škody v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o
všeobecnej hodnote majetku, že žalovaný v 1. rade ani pri výpočte škody nevychádzal z úpravy danej

touto vyhláškou.
Súd prvej inštancie uviedol, že zmyslom a účelom § 443 Občianskeho zákonníka je zaistiť, aby bola
poškodenému v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. Stotožnil sa s názormi vyplývajúcimi z
Nálezov Ústavného súdu Českej republiky č. II. ÚS 2221/07 z 19.03.2008 a I. ÚS 1902/13 z 11.06.2014,
II. ÚS 155/16 zo 06.06.2017, z ktorých vyplýva, že úhrada celej ceny účelne vykonanej opravy by mala

byť pravidlom. Zdôraznený bol princíp v maximálne možnej miere plného odškodnenia keďže nie je
možné prenášať na poškodeného povinnosť k náhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu
a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti škodcovi čo je potrebné aplikovať aj pri tzv. totálnej škode.
Súd prvej inštancie odkázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, 3, §
443, na ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, 2.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
vychádzajúc z úplnosti úspechu vo veci žalobcu voči žalovaným s konštatovaním, že neboli zistené
žiadne dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v 1. rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
f) a h) Civilného sporového poriadku, tvrdiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Podľa žalovaného v 1. rade súd prvej inštancie bez ďalších úvah považoval náklady
vynaložené žalobcom na opravu zabezpečovacieho zariadenia za účelné len na základe toho, že

bolo nevyhnutné poškodené zariadenie čo najskôr sfunkčniť. Nevzal do úvahy vôbec to, že žalobca
nepreukázal účelnosť vykonanej opravy, len tvrdil aká by bola cena porovnateľného nového zariadenia
pôvodnú sumu 503.000 eur korigoval na čiastku 12.740,06 eura ako náklady na materiál. Tieto svoje
tvrdenia však súdu žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak tvrdil, že cena porovnateľného zariadenia by
bola vyššia ako cena vykonanej opravy, mal o tom súdu predložiť dôkazy, čo však žalobca neurobil.

Podľa žalovaného v 1. rade žalobca nepreukázal ani cenu vykonanej opravy keď predložil súdu iba výpis
spotrebovaného materiálu a pracovných výkonov z 03.08.2016, ktorý bol však vyhotovený samotným
žalobcom (jeho zamestnancom). Súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o
cene opravy, ktorá podľa jeho tvrdenia mala byť žalobcom preukázaná ako aj o jej účelnosti, pričom zNálezu Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 1902/13 z 11.06.2014, ktorý súd prvej inštancie
citoval, sa výslovnej uvádza, že s pravidlom by mala byť úhrada celej ceny účelne vykonanej opravy.
Cena opravy bola pritom vyššia ako hodnota poškodenej veci v čase jej poškodenia. Podľa žalovaného v

1. rade náhrada škody má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac,
tak ako to vyplýva z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4MCdo/23/2008 z 21.12.2009.
Podľažalovanéhov1.radezjudikatúryakoajzustanovení§442,§443Občianskehozákonníkavyplýva
ako sa má vypočítať skutočná škoda, t.j. pri určení výšky škody na veci sa má vychádzať z ceny v čase
poškodenia a ak náklady na uvedenie veci do predošlého stavu sú vyššie ako náhrada za zničenú veci,

poškodenie a právo na náhradu len do výšky hodnoty zničenej veci. Žalobca mal podľa žalovaného v
1. rade, ak nesúhlasil so spôsobom výpočtu všeobecnej hodnoty poškodeného zariadenia preukázať
iný spôsob výpočtu a za tým účelom prípadne navrhnúť znalecké dokazovanie, čo však neurobil a svoj
uplatnený nárok tak nepreukázal. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobu voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu zamietne a uloží žalobcovi nahradiť žalovanému v
1. rade trovy konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 1. rade k jeho odvolaniu uviedol, že odvolanie
žalovaného v 1. rade je nedôvodné. Žalobca dostatočne ozrejmil, zdôvodnil prečo z jeho strany došlo k
oprave zariadenia a nie k zadováženiu nového zariadenia. Vysvetlil aj to, že pôvodná informácia o cene
nového zariadenia vo výške 503.000,- Sk nebola relevantnou, pretože by išlo o náklady za kompletne

nové železničné priecestie, počnúc od projektovej dokumentácie až po samotnú realizáciu. Preto výška
priamych materiálových nákladov správne predstavovala sumu 12.740,06 eura.

4. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že zotrváva na tom, že
žalobcadostatočnenepreukázalanicenuvykonanejopravy,načoupozorňovalužvpísomnomvyjadrení

k žalobe. Opakovane poukazoval na nerentabilitu opravy a na vhodnejšiu možnosť zaobstarania nového
zariadenia. Bolo na žalobcovi aby preukázal účelnosť vykonanej opravy a svojich tvrdení o cenách
porovnateľných nových zabezpečovacích zariadení čo však neurobil; žalobca v reakcii uviedol vo vzťahu
k účelnosti opravy to, že postupoval ekonomicky, efektívne, žalovaný v 1. rade nepostupoval správne
keď skutočnú výšku škodu stanovil na sumu 736,40 eura. S odvolaním na amortizáciu vo výške takmer

76 % odvolanie žalovaného v 1. rade je tak potrebné ako nedôvodné zamietnuť.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj

konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúcich CSP. Odvolanie
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) vychádzajúc z toho, že nariadenie
pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý
verejný záujem.
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej

miery, že nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia
odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil
na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 04.02.2021 (§ 219 ods. 3
CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalovaného v 1. rade dôvodným nebolo.

6. Odvolacia argumentácia, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení súdu prvej
inštancie bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnom skutkovom zistení a tvrdení o nesprávnom
právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Odvolací súd posúdil relevantnosť tvrdeniami vymedzených pochybení, prihliadajúc na to, že v
odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a
ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazu alebo z vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania

najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.7. Právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom a jeho právnym posúdením súdom prvej inštancie má odvolací súd za to, že súd prvej

inštancie, rozhodnutím ku ktorému dospel, vystihol podstatu prejednávaného sporu a racionálne
vyhodnotil význam a dôsledky úkonov a procesnej aktivity tej strany sporu, ktorú zaťažovalo bremeno
tvrdenia a bremeno dôkazné a dospel tak k správnemu záveru s racionálnym prístupom k aplikácii
právnej normy na konkrétny skutkový stav. Na jeho správnom závere sa nič nezmenilo ani v priebehu
odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, majúc
za to, že pri existujúcej zhode so závermi právneho posúdenia sporu prvoinštančným súdom by

prípadné formulovanie totožného hodnotenia skutkových zistení a právnych záverov inými jazykovými
prostriedkami bolo len opakovaním nezodpovedajúcim princípu hospodárnosti konania, ktorého odraz
má byť premietnutý aj v rozhodnutí, ktoré je jeho výsledkom (§ 387 ods. 2 CSP, článok 17 CSP) a preto
k odvolacím dôvodom žalovaného v 1. rade na zdôraznení správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
len dodáva:

9. Predmetom konania je nárok na náhradu škody, vznik ktorej sporným nebol, sporným bola
kvantifikácia sumy, ktorá mala zodpovedať nároku žalobcu na náhradu skutočnej škody, ktorá mu vznikla
v dôsledku konania žalovaného v 2. rade.

10. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

11. Vychádzajúc zo znenia citovaných ustanovení zákon nedefinuje to čo je škoda, čo je skutočná škoda,

ani to o akú cenu poškodenej veci má ísť, čo znamená, že ak zákonné ustanovenie umožňuje formálne
rôzne interpretácie, má byť zvolená taká aplikácia, ktorá vychádza z práv a hodnôt chránených ústavou.
Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok, s čím súvisí
legitímne očakávanie na jeho ochranu v tom zmysle, aby plnenie osoby zodpovednej za škodu, resp.
povinnejkplneniu,vosvojomvýsledkuviedlokobnoveniustavuexistujúcemupredškodovouudalosťou.

12. V prejednávanej veci žalobca v dôsledku protiprávneho konania žalovaného v 2. rade zvolil v situácii
neodkladnej potreby funkčnosti priecestného zabezpečovacieho zariadenia jeho opravou vo vlastnej
réžii. Je síce možné súhlasiť so žalovaným v 1. rade v tom, že okolnosť urgentnej potreby opravy
zariadenia nemôže mať rozhodujúci vplyv na výšku náhrady škody, v tomto zmysle je len okolnosťou

sprievodnou, nie však s tým, že táto oprava v danej situácii mala byť neúčelnou. Prijatie argumentu o
neúčelnosti opravy by bolo popretím zásady práva na naturálnu reštitúciu vyplývajúceho z ustanovenia
§ 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka. To znamená, že pokiaľ žalobca zvolil taký postup, ktorý v jeho
vlastnej réžii viedol k obnoveniu funkčného stavu zariadenia pred škodovou udalosťou bol jeho postup
zákonný.

13. Čo sa týka namietaného nepreukázania hodnoty opravy v tom zmysle, že žalobca predložil len výpis
spotrebovaného materiálu, je potrebné uviesť, že pri nespochybnení toho, že samotná oprava vykonaná
bola ako aj toho, že pri likvidovaní poistnej udalosti sám žalovaný v 1. rade vychádzal zo sumy opravy
3.297,01 eura (list z 20.06.2016, č.l. 8 spisu) bolo na ňom, aby príslušným procesným prostriedkom takto

kvantifikovanú sumu spochybnil. Vo všeobecnosti platí, že výšku škody nie je možné spochybňovať len
preto, že poškodenú opravu zrealizuje sám, podstatné je či oprava smerovala k odstráneniu následkov
škodovej udalosti.Tvrdenia žalovaného v 1. rade o neúčelnosti opravy zostali tak len v rovine tvrdení ničím
nepreukázaných.

14. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v 1. rade bol v odvolacom konaní neúspešný, žalobca úspešný
bol, preto odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %. Kvantifikáciu trov zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola v zmysle §
257 CSP tvrdená a ani zo spisu nevyplynula.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.