Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. január 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/190/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113216723
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7113216723.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobkyne: S.,

bytom W. zastúpená JUDr. Petrom Pórom, advokátom, Kováčska 32, Košice proti žalovaným: 1) R.,
bytom W., 2) C., bytom XXX Y., 3) JM., bytom I. všetci žalovaní zastúpení Advokátskou kanceláriou
JUDr. Rudolf Manik, PhD. - ADVOKÁT s.r.o., Masarykova 2, Košice o určenie, že dôvody vydedenia
nie sú dané takto

r o z h o d o l :

I. Dôvody vydedenia uvedené v Listine o vydedení zanechanej O., naposledy bytom N. spísanej dňa
21.12.2010 na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Pavlíka pod č. N 224/2010, Nz 57967/2010, nie sú dané.

II. Priznáva žalobkyni náhradu trov konania v 100 %-nej výške. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 10.6.2013 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd určil, že
dôvody vydedenia uvedené v Listine o vydedení zanechanej O. naposledy bytom N. spísanej dňa
21.12.2010 na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Pavlíka pod č. N 224/2010, Nz 57967/2010, nie sú dané.
Zároveň žiadala nahradiť trovy konania.

2. Podanie žaloby odôvodnila tým, že jej to bolo uložené uznesením Okresného súdu Košice I č.k.

23D/53/2012-62, Dnot 26/2012 zo dňa 30.4.2013. Tým preukázala aj naliehavý právny záujem na
podanej žalobe.

3. Žalobkyňa uviedla, že dôvody vydedenia neuznáva, lebo sú nepravdivé. Matku, O. riadne
navštevovala, nedopustila sa voči nej nečestného konania. Taktiež nie je pravdou, že by bez jej vedomia
mala prepísať byt kúpený za jej peniaze na svojich synov a nie je pravdou ani tvrdenie o vkladných
knižkách. Fyzicky ani slovne matku nikdy v živote nenapadla, nikdy sa k nej nesprávala povýšenecky,

arogantne, či dokonca surovo. Po smrti otca v roku 1984 bola jediná, čo sa o matku starala. Mala
ďalších troch súrodencov. Sestra R. žalovaná v 1. rade žila dlhodobo v X., do T. sa vrátila až na prelome
rokov 2008, 2009. Druhá sestra C. - žalovaná v 2. rade sa odsťahovala do USA niekedy v roku 1990
alebo 1991. Na Slovensku nechala manžela a aj dve dcéry. V S. žije doteraz. Mala ešte brata I. - otca
žalovaného v 3. rade, ten však s mamou nemal dobrý vzťah. Veľmi sa nenavštevovali, čiže od smrti otca
v roku 1984 bola žalobkyňa jediná, čo sa o matku starala. Matka do roku 1995 bývala v C.. Často si
spolu telefonovali, keď čokoľvek potrebovala, autom ju išli navštíviť. Mama často chodievala aj za nimi

do T.. Asi v roku 1995 sa dohodli na tom, že sa mama presťahuje do T.. Sama našla kupcu na jej byt v C.
V tom čase syn E. chcel investovať peniaze do bytu, preto kúpili 1-izbový byt na P. ulici v T.. Babka mu
na kúpu tohto bytu prispela sumou 60.000,-Sk. V tomto byte potom mama bývala celý čas sama. Keď už
žila v T., navštevovali sa ešte častejšie. V podstate každý víkend mama trávila u nich v byte na W.. Mamao akú pomoc požiadala, takú jej poskytli. Vozili ju k lekárovi, neskôr, keď už nevarila, jej zabezpečovali
stravu. Najskôr jej stravu nosili, neskôr zabezpečili službu, ktorá stravu rozváža. Keď potrebovala lieky
alebo akúkoľvek zdravotnú starostlivosť, všetko jej vybavovala žalobkyňa. Tak to bolo až do roku 2009,

kedy sa zo X. do T. presťahovala žalovaná v 1. rade. V tom čase mala mama už 90 rokov.

4. Dovtedy žalovaná v 1. rade mamu navštevovala len sporadicky. Keď prišla do T., ani u nej v byte na
P. nespala. Druhá sestra C., ktorá žije v S., na návštevy z S. skoro vôbec nechodila. Jej dcéry chodili za
mamou, teda za svojou babkou len 2-krát do roka. Chodili na jej narodeniny, pretože vedeli, že babka

im vždy niečo dá.

5. Žalobkyňa poukázala aj na výpoveď svojej matky na pojednávaní dňa 21.6.2011 vo veci 16C/11/2011
vedenej na Okresnom súde Košice - okolie o vrátenie daru, kde v podstate poprela všetko, čo je uvedené
v listine o vydedení. Mama nemala žiaden dôvod, aby žalobkyňu vydedila. Taktiež nemala žiaden dôvod,
aby vydedila aj jej synov E. a K., pretože títo sa o ňu tiež riadne starali. Vždy, keď niečo potrebovala,

boli ochotní jej pomôcť, vozili ju autom, keď nemohol manžel žalobkyne. Chodili jej upratovať, pomáhali
jej so stravou, s nákupmi. Žiaden iný vnuk alebo vnučka sa o poručiteľku tak nestarali.

6. Poukázala na to, že mama nevedela veľmi dobre po slovensky. Je vylúčené, aby sama vedela
naformulovať notárovi do zápisnice text, ako je uvedený vo vydedení. Aj na súdnom pojednávaní

potrebovala tlmočníka. Všetko to zinscenovala žalovaná v 1. rade, po tom, ako sa dostala do priazne
matky. Ovplyvnila ju natoľko, že mama potom spísala listinu o vydedení.

7. Ďalej uviedla, že sa o mamu starala riadne až do začiatku roka 2010, kedy žalované v 1. a 2. rade
matku umiestnili do zariadenia pre seniorov a ani o tom žalobkyni nepovedali. Zistila to tak, že prišla za

mamou do bytu na P. ulici a byt bol prázdny. Mamu potom v tomto zariadení už nenavštívila, bála sa
žalovanej v 1. rade. Keď však bola mama v nemocnici v Šaci, kde ona pracuje, tam za ňou bola. Potom
žalovaná v 2. rade napísala vedeniu nemocnice list, aby jej zakázali stýkať sa s matkou. V zariadení
pre seniorov mala známu, cez ktorú sa telefonicky informovala, ako sa mame darí. V tomto zariadení
ešte za mamu zaplatila nedoplatky. Mamu potom premiestnili do domova dôchodcov na N. ulicu v T.,

kde v januári 2012 zomrela.

8. Žalovaní v 1. - 3. rade zhodne žiadali žalobu zamietnuť.

9. Žalovaná v 1. rade uviedla, že 40 rokov žila v X. pri B.. Keď sa matka presťahovala do T., telefonovala

jej, že sa cíti zle, že je chorá. Volala aj sestre S., avšak tá s ňou k lekárovi ísť nechcela. Keď ona bola
s mamou u lekárky, lekárka jej povedala, že už v jej veku a pri jej zdravotnom stave nie je vhodné, aby
mama bývala sama. Žalovaná v 1. rade potom telefonovala svojej sestre C. do S., aby sa dohodli, ako to
vyriešia. Na to C. telefonovala žalobkyni, či by si mamu k sebe nezobrala, avšak ona jej mala povedať,
že si mamu k sebe nezoberie, pretože ju nemá rada a ani ju nikdy rada nemala.

10. Čo sa týka predaja bytu v C., keď sa mama presťahovala do bytu v T., bola veľmi prekvapená z toho,
že na byte je menovka syna žalobkyne. Bola z toho smutná a plakala.

11. Žalovaná v 1. rade naviac vo svojej výpovedi na Okresnom súde Košice - okolie vo veci 16C/11/2011

dňa 21.10.2011 uviedla, že vzťah medzi žalobkyňou a matkou sa zhoršil niekedy v roku 2008, keď mama
dala nejaké peniaze dcéram žalovanej v 2. rade. Keď to žalobkyňa zistila, kričala na mamu, že kde sú
zvyšné peniaze, avšak mama jej to vraj nepovedala. Potom, keď niečo od žalobkyne chcela, tá jej mala
povedať, že nech ide ten, komu dala peniaze a podobne.

12. Taktiež uviedla, že raz telefonovala s matkou, tá jej povedala, že má zdravotné problémy. Mala
hnačku. Ona zavolala syna žalobkyne - E., ten akurát nemohol, avšak neskôr pre babku išiel. Vyjadroval
sa o nej tak, že jej nič nie je, že je herečka a podobne. Taktiež, že babka chce ísť do nemocnice, tak
ako keby tam chcela ísť napr. na víkend alebo si oddýchnuť. Tiež sa stalo, že mama šla sama pešo ku
lekárke, tá zistila, že má zápal pľúc.

13. Žalovaná v 1. rade ďalej uviedla, že od 31.8.2009 do konca februára 2010 bola odcestovaná v I.. So
žalovanou v 2. rade sa dohodli, že ona príde na Slovensko a bude sa o mamu starať. Mária skutočne
v septembri 2009 pricestovala. C. v tom čase vybavila aj umiestnenie matky v sociálnom zariadení preseniorov. Tam boli mesačné poplatky vo výške 330,-EUR. Mama mala dôchodok len 320,-EUR. Boli
potrebné peniaze. Vedeli, že mama má peniaze na vkladných knižkách, preto podali na žalobkyňu aj
trestné oznámenie a ona s manželom napísali žiadosť o vrátenie daru za mamu.

14. Mama jej tiež mala povedať, že sa sťažovala žalobkyni, že jej netesní okno v byte na P. ulici, že
jej je tam zima. Na to jej žalobkyňa mala povedať, aby si tam napchala handry. To sa mame nepáčilo.
Ďalej uviedla, že kým bola v Japonsku, sestra C. zobrala mamu z bytu na P. do bytu svojej dcéry I. a
tam mama bývala až do odchodu do zariadenia pre seniorov.

15.Žalovanáv1.radenapojednávanípredOkresnýmsúdomKošice-okolietaktiežuviedla,žemamasa
na žalobkyňu nehnevá, ona sa nevie na nikoho hnevať, odpustí, ale zle jej padlo, že ju žalobkyňa chcela
vyhlásiť za nesvojprávnu. Nikdy nebola svedkom toho, že by sa žalobkyňa s mamou niekedy hádala
alebo jej vulgárne nadávala. Avšak to, že žalobkyňa na mamu kričala, by vedela potvrdiť sesternica I..

16. Žalovaný v 3. rade uviedol, že babka O. až do konca života bola schopná sa sama o seba postarať.
Pamätal si, že aj v pokročilom veku vedela cestovať autobusom, nosila nákupy. Až posledné dva roky
nevládala chodiť, preto bola umiestnená v sociálnom zariadení. Pamätal si, že babka ešte v čase, keď
žila v C. sa o neho starala. K babke chodil riadne ako vnuk. Potom, keď sa presťahovala do T., už za
ňou nechodil. Keď bola umiestnená v sociálnom zariadení, bol za ňou spolu so žalovanou v 1. rade,

žalovanou v 2. rade a aj so svojou matkou asi 3 alebo 4-krát. Pamätal si, že zo zdravotného hľadiska
mala problém akurát so sluchom, slabšie počula, ale inak vnímala všetko. Nemala žiadnu psychickú
poruchu.

17. Žalovaní v 1. - 3. rade zhodne poukázali na to, že absentuje naliehavý právny záujem na určovacej

žalobe, keďže poručiteľka pani O. nezanechala žiaden majetok, čiže ani určením, že vydedenie je platné
alebo neplatné sa v podstate nič nové nezíska. Čo sa týka samotnej listiny o vydedení, ako aj následnej
žaloby o vrátenie daru, poukázali na tri dôvody, prečo pani D. vydedila žalobkyňu. Jednak to, že jej
zobrala celoživotné úspory, ktoré mala nasporené na svoj pohreb. Zobrala jej dve vkladné knižky. Na
jednej boli úspory vo výške 85.000,-Sk, na druhej vo výške 26.000,-Sk. Vrátenie týchto vkladných knižiek

chcela následne aj v konaní o vrátenie daru na Okresnom súde Košice - okolie. Matka mala našetrené
nejaké peniaze, mala odložené aj peniaze na pohreb. Tieto peniaze boli použité na účely, na ktoré
pôvodneurčenéneboli.Žalobkyňaichpoužilanarekonštrukciubytusvojhosyna.Druhýmdôvodombolo,
že mama mala jedinú nehnuteľnosť a bývala v družstevnom byte v C.. Členský podiel bol predaný. Za
utŕžené peniaze bol kúpený byt pre syna žalobkyne v T., čiže z týchto peňazí opäť poručiteľka nevidela

nič.Tretímdôvodombolastarostlivosť,akúposkytovala,resp.neposkytovalažalobkyňaakodcérasvojej
matke. V podstate od roku 2010 až do jej smrti sa o ňu nezaujímala, nenavštevovala ju, neposkytovala
jej potrebnú starostlivosť tak, ako by sa patrilo na obdarovanú voči darkyni.

18. Svedkyňa, O., ktorá bola kolegyňou žalobkyne uviedla, že pani D., matku žalobkyne poznala od

roku 2002. Najskôr ju poznala len z telefonického kontaktu, neskôr aj osobne. Keď telefonovala, vznikali
humorné situácie, pretože matka žalobkyne hovorila výlučne po maďarsky, čiže museli zohnať niekoho,
kto vedel maďarsky. Neskôr sa s ňou zoznámila aj osobne, keď chodila za žalobkyňou do nemocnice.

19. Potvrdila, že vždy, keď mala matka žalobkyne nejaký problém, tak žalobkyni buď zavolala alebo

prišla osobne. Nik iný by jej vtedy aj tak nevedel pomôcť, pretože jej ďalšie dcéry v tom čase bývali
mimo Košíc. Žalobkyňa sa o matku starala. Vybavovala jej hospitalizácie, konzultovala jej zdravotný
stav s lekármi, zabezpečovala jej najlepšie lieky. O žiadnych problémoch medzi žalobkyňou a jej matkou
nemala vedomosť. Naopak, mala vedomosť o tom, že aj ostatní členovia rodiny, t.j. manžel žalobkyne
a aj ich synovia sa o babku starali. Dokonca aj budúca nevesta, ktorá matke žalobkyni pomáhala nosiť

obedy.

20. Pamätala si, že žalobkyňa pomáhala vybavovať zdravotné vyšetrenia aj pre svoju sestru R. a
zabezpečovala aj nejakú starostlivosť pre jej druhú sestru, ktorá žije v S..

21. Pamätala si, že raz prišla žalobkyňa do práce s plačom s tým, že jej bolo od sestry zakázané stýkať
sa s matkou, ale taktiež vedela, že žalobkyňa sa telefonicky informovala o zdravotnom stave svojej
matky a ako sa jej darí. Potom bola spokojnejšia.22. Taktiež bola svedkom ako R. slovne napadla a kričala na žalobkyňu v nemocnici, v čase, keď
žalobkyňa cvičila s pacientkou v telocvični. Čo sa medzi nimi stalo nevidela, iba počula zo sesterskej
izby. Keď R. odišla, žalobkyňa mala ublížené na prste ruky. Ešte jej hovorili, aby si to dala ošetriť.

23. Taktiež si spomenula na to, že keď bola matka žalobkyne umiestnená v domove dôchodcov, bola
hospitalizovaná u nich v nemocnici. Žalobkyňa ju bola navštíviť, prišla taká rozľútostená, ale spokojná,
že videla matku, že sa pekne porozprávali. Svedkyni nepripadalo, že by bol vzťah medzi žalobkyňou
a jej matkou nejakým spôsobom vyhrotený. Po tejto návšteve však došiel nejaký list do nemocnice na

vedenie, kde sestra žalobkyne žiadala, aby žalobkyni zakázali kontakt s jej matkou.

24. Svedkyňa, B. uviedla, že je susedou žalobkyne, býva v byte nad ňou. Okrem brata žalobkyne,
poznala všetkých jej súrodencov. Poznala aj jej matku, ktorá často chodievala k žalobkyni na návštevu.
Stávalo sa, že keď žalobkyňa alebo jej synovia neboli doma a pani D. si zabudla zobrať kľúče od ich
bytu, tak ich čakala u svedkyne. O žalobkyni sa vždy vyjadrovala veľmi pekne. Každú sobotu chodila

k dcére na onduláciu. Matku žalobkyne často stretávala aj na zastávke, keď išla ku žalobkyni alebo od
nej odchádzala. Taktiež sa stávalo, že svedkyňa stretla E., ako idú s plnými taškami prádla, keď išli
upratovať matke žalobkyni alebo ich videla, že tam chodili s vysávačom. Tiež mala vedomosť o tom,
že jej zabezpečovali obedy. Žalobkyni v podstate závidela, aký má pekný rodinný vzťah. Napriek tomu,
že matka žalobkyne hovorila po maďarsky a svedkyňa po maďarsky veľmi dobre nevie, vedeli sa spolu

porozprávať.

25. Po prečítaní časti odpisu závetu a listiny o vydedení svedkyňa vyjadrila pochybnosť, že vzhľadom k
tomu, aké mala jazykové schopnosti v slovenčine, tak určite by nevedela povedať po slovensky takýto
text.

26. Vo veci ako svedok vypovedal aj manžel žalobkyne, G.. Čo sa týka listiny o vydedení, podľa jeho
názoru, svokra ju podpísala bez toho, aby vedela, čo podpisuje, pretože aj keď bola na pojednávaní
na Okresnom súde Košice - okolie, musela mať tlmočníka, pretože bez tlmočníka by po slovensky
nerozumela. Určite by nevedela po slovensky povedať to, čo je uvedené v notárskej zápisnici, ohľadom

vydedenia. Nie je pravdou, že by sa manželka nestarala o svoju matku, naopak, jedine ona sa o ňu
starala, keďže jedna sestra žila pri B. a druhá žije v S.. Svokra, aj keď mala 90 rokov, bola ešte
samostatná, avšak nevedela si upratať, navariť, umyť okná, preto ku nej chodili a tieto práce robili za
ňu. Robili jej nákupy, zabezpečili jej dovoz stravy.

27. Ďalej uviedol, že nevie, akého nečestného a podvodného konania sa mala dopustiť jeho manželka
voči matke. Nevie, aké listiny jej mala dať podpísať. Taktiež nie je pravda, že by bez jej vedomia dala
prepísať byt kúpený za jej peniaze na svojich synov. Čo sa týka prevodu jej bytu, v C., toto všetko si
zariaďovala svokra sama. Sama prišla s tým, že si našla kupca na svoj byt. Po vzájomnej dohode sa asi
v roku 1995 alebo 1996 presťahovala do T.. Syn E. v tom čase podnikal. Mal našetrené nejaké peniaze,

chcel ich investovať do bytu. Sama svokra prišla s tým, že dá synovi 60.000,-Sk na kúpu bytu. Syn kúpil
1-izbový byt za 210.000,-Sk.

28. Svedok taktiež nemal vedomosť o tom, že by jeho manželka zobrala matke nejaké listiny alebo
dokumenty, ktoré vôbec nie sú v listine o vydedení konkretizované.

29. Poprel, že by na vkladných knižkách malo byť 85.000,-Sk a 26.000,-Sk. Na jednej vkladnej knižke
bolo 70.000,-Sk a na druhej 20.000,-Sk. Tieto vkladné knižky dala svokra do úschovy im, pretože sa
stalo, že prišli nejakí podomoví obchodníci a zo skrinky jej ukradli 11.000,-Sk. O tomto bol urobený aj
záznam na polícii. Potom sa doma rozprávali o tom, že by chceli zrekonštruovať dom v I.. Svokra bola pri

tom, sama povedala, aby nebrali pôžičku, aby použili jej peniaze. Svedok povedal, že dobre, ale budú
to brať ako pôžičku, že jej ich potom vrátia. Svokra povedala, že v žiadnom prípade, že tieto peniaze
môžu použiť bez toho, aby jej ich museli vrátiť.

30. Ďalej uviedol, že svokra mala dostatok peňazí. Po tom, ako sa presťahovala z C. do T., nerušene

bývala 15 rokov v byte syna bez toho, aby musela platiť akékoľvek nájomné. Platila len inkaso. Dostávala
dôchodok okolo 300,-EUR. Aj z tohto dôchodku dokázala 150,-EUR každý mesiac ušetriť. Väčšinou sa
stravovala u nich, robili jej všetky nákupy, ktoré potrebovala. Svokra bola v podstate piatym členom ich
domácnosti. Poprel aj tú skutočnosť, že by sa jeho synovia E. a K. s babkou nestretávali, že by s ňouneudržiavali žiaden kontakt a neprejavovali o ňu žiaden záujem. Svokra predsa bývala vo E. byte. E.
tam pravidelne chodil po poštu. O byt sa musel aj starať. Keď bolo čokoľvek pokazené, tak išiel on alebo
išli spoločne a opravili to. Keď si E. našiel priateľku, chceli bývať samostatne, preto sa byt previedol

na syna K.. E. si našiel iný byt. Taktiež, keď svokra potrebovala niekam odviezť, tak buď svedok alebo
jeho synovia ju vozili.

31. Svedok poprel, že by žalobkyňa mala svoju matku v roku 2009 fyzicky napadnúť. Stalo sa to, že
svokra telefonovala ku ním domov, že spadla, aby jej žalobkyňa priniesla Heparoid. Doma mali ešte

vnučku, pretože syn aj nevesta boli ešte v práci. Zobrali vnučku a išli autom do bytu ku svokre. Pred
vchodom bytovky stretli manželkinu sestru C., ktorá bola na Slovensku na návšteve z A.. Keďže ju
predtým nevideli, sami ju zavolali, aby išla naspäť do bytu ku mame. Ešte ani poriadne nezatvorili dvere
a C. začala na nich kričať, ako sa o mamu starajú, že má v byte bordel, a že matka nebude platiť žiadne
nájomné. Oni nevedeli, o čo sa jedná. C. sotila do svedka tak, že ten prešiel cez pol miestnosti. C. potom
svedka držala za ruky, vtedy prišla ku ním svokra, aby prestali. On sa chcel C. vytrhnúť a vtedy nechtiac

buchol do svokry, ale bolo to len také švihnutie jeho ruky po ruke svokry. To bol celý incident. Žalobkyňa
počas celej doby držala na rukách vnučku.

32. Svedkovia, E. - synovia žalobkyne zhodne uviedli, že ich vzťahy s babkou boli veľmi dobré.
Navštevovali sa minimálne raz do týždňa. Chodili do bytu upratovať, nosili jej stravu. Keď bolo treba

babku niekam odviezť, tak ju vozili oni alebo ich otec. Okrem nich sa počas celej doby, čo babka bývala
v T. nik iný nestaral. Aj keď prišla žalovaná v 1. rade na návštevu do T., u babky na byte nikdy nespala.

33. Ďalej uviedli, že po tom, ako bola babka umiestnená v sociálnom zariadení, resp. v domove
dôchodcov, navštívili ju už iba raz. Báli sa tam chodiť kvôli žalovanej v 1. rade. Ak by ich náhodou stretla,

báli sa, že by sa s nimi hádala alebo, že by ich tam opľula. V podstate z vnukov sa o ňu normálne starali
a navštevovali ju len oni, bez toho, aby od nej niečo chceli.

34. Svedok, E. naviac uviedol, že keď babička predala byt v C., tak približne 60.000,-Sk mu dala na kúpu
jeho bytu. Bol to takisto 1-izbový byt. Vtedy ho kúpil za približne 210.000,-Sk. Babička mala v C. taktiež

1-izbový byt, avšak tento mal vyšší štandard.

35. Svedok, K. uviedol, že čo sa týka poplatkov za byt, tieto si babka platila, akurát mali združený
elektromer. Keďže on má dom v X., elektrárne to spravili tak, že platili jednu platbu, ale on si platil svoje
a babka si platila svoje.

36. Svedkyňa, S. uviedla, že je sesternicou žalobkyne aj žalovaných v 1. a 2. rade. Ich mamy boli sestry.
Vypovedať prišla z dôvodu, lebo sa dopočula o klamstvách, ktoré boli pred súdom povedané. Čo sa týka
žalobkyne, svedkyňa uviedla, že jej matka, pani D., na ňu nikdy škaredo nehovorila. Žalobkyňa sa k nej
vždy správala slušne. Pani D. mala rada aj žalovanú v 2. rade, avšak tej až tak nedôverovala. Stala sa

taká vec, že žalovaná v 1. rade nemala kľúče od bytu pani D.. Raz prespávala v T., to bolo ešte v čase,
keď bývala v X. a zostala spať u svojej matky. Tá jej nechala kľúče od bytu. Prvé, čo žalovaná v 1. rade
urobila bolo to, že išla a urobila si kópiu kľúča od tohto bytu. Aj to, že pani D. nedala kľúče od svojho
bytu žalovanej v 1. rade svedčí o tom, že jej až tak nedôverovala.

37. Keď žalovaná v 1. rade, pokiaľ ešte bývala v X. chodievala na návštevu do T., tak nikdy nespávala
u mamy. Spala u nej možno len 2-krát.

38. Žalovaná v 1. rade povedala svedkyni niekedy v roku 2008, že pani D. má našetrených 53.000,-Sk.
Spolu ich boli vložiť na vkladnú knižku. Neskôr, keď už bola pani D. v domove dôchodcov, žalovaná v

1. rade sa svedkyni sťažovala, že treba za ňu ešte doplácať a potrebuje aj peniaze na lieky. Svedkyňa
sa jej vtedy spýtala, čo je s tými 53.000,-Sk, ktoré mala na vkladnej knižke. Vtedy jej žalovaná v 1. rade
povedala, že žalovaná v 2. rade už tieto peniaze minula.

39. Svedkyňa ďalej uviedla, že v čase, keď už bola pani D. v domove dôchodcov, bola na návšteve u

žalovanej v 1. rade v jej byte v T.. Videla, že má kúpené nové skrine. Spýtala sa jej, že či ich kúpila
a ona povedala, že áno, že za peniaze od mamy, pretože musela niekam odložiť mamine veci, takže
pani D. musela mať odložené peniaze.40. V čase, keď bola pani D. v domove dôchodcov, aj tam ju navštevovala. Nikdy od nej nepočula na
žalobkyňu zlé slovo.

41. Potvrdila, že vnuci E. babke pomáhali. Keď bolo treba, tak ju vozili. Okrem toho, všetko s pani D.
vybavovala žalobkyňa. Svedkyňa si taktiež pamätala, že E. neoslovila inak iba E.. Keby ho nemala rada,
určite by ho takto nevolala.

42. Ďalej svedkyňa uviedla, že od žalobkyne sa dozvedela, ako vypovedala na pojednávaní vo veci

16C/11/2011 na Okresnom súde Košice - okolie jej sestra pani J.. Mala tvrdiť, že ona bola s pani
D. na ošetrení, keď mala hnačku. Toto nie je pravda. Pani D. telefonovala svedkyni, že je jej zle, že
hnačkuje, či by s ňou svedkyňa vedela zájsť k lekárovi, pretože žalobkyňa bola v tom čase na dovolenke
v Chorvátsku. Svedkyňa tete povedala, aby si zobrala Endiaron alebo Endiex, že ide po ňu autobusom.
Cesta jej trvala približne hodinu, pretože išla zo sídliska Nad Jazerom na KVP. Keď prišla ku nej domov,
teta bola v bledomodrom župane. Povedala jej, aby sa obliekla. Ona povedala, že netreba, pretože príde

po ňu E. a ten aj skutočne o chvíľu prišiel a odviezol ich spolu na polikliniku. Svedkyňa potom volala aj
svojej sestre pani J., tá jej povedala, že aj jej volala pani D., ale ona jej mala povedať, že nie je doma,
že je v X., čo však nebola pravda. Bola doma. Sestra jej vtedy ešte povedala, že prečo by ona mala
ísť s krstnou mamou, teda s pani D. ku lekárovi, keď je tam aj I., teda dcéra pani Q., ktorá s ňou tiež
mohla ísť. Bola to jej vnučka.

43. Na Okresnom súde Košice - okolie vo veci 16C/11/2011 dňa 21.6.2011 vypovedala pani O. za pomoci
tlmočníčky z jazyka maďarského. Uviedla, že dcéra S. jej nevrátila vkladné knižky, ktoré si u nej ešte
dávno uložila. Na jednej bolo vložených 85.000,-Sk, tento vklad sa ešte zúročil, na druhej vkladnej knižke
mala sumu 25.000,-Sk na pohreb. Tieto vkladné knižky jej dcéra nevrátila. Okrem toho, dcéra prepísala

na svojho syna aj byt v C.. Ďalej uviedla, že ona svojej dcére nič nedarovala, nemala vedomosť o tom,
kto vlastní dom v I., nemá žiadne papiere. Všetko jej zobrali. S manželom I. mali dom v I.. Po jeho smrti
tento dom vlastnila len ona. Dom sa nepredával, nikomu sa nedával. V tomto dome býval jej syn I., ktorý
už tiež zomrel a teraz tam býva jeho manželka S.. Chce, aby časť domu v I., ktorú vlastní žalobkyňa,
vlastnila manželka zomrelého syna I., pretože ona tam býva.

44. Ďalej uviedla, že keď bývala v T. na P. ulici, sama išla k lekárovi po lieky. Lekár jej povedal, že je
veľmi chorá, zistili jej zápal pľúc. Ona nežiadala dcéru S., aby išla s ňou k lekárovi. Na dcéru sa nehnevá,
ale neteší ju, že sa o ňu nestará. Vyčíta jej, že povedala, že ju nikdy nemala rada, pretože ona má rada
len peniaze. Taktiež uviedla, že dcéra S. ju nikdy nebila. Jej manžel ju raz udrel, mala na ruke modrinu.

45. Čo sa týka vkladných knižiek, pani D. uviedla, že tieto dala dcére S. s tým, že budú uložené u nej.
S. jej potom mala povedať, že peniaze už minula, pričom tam mala odložené peniaze na pohreb. Ona
však peniaze od svojej dcéry nežiadala, nejaké peniaze ešte u seba mala. Ani polícii neoznámila krádež
týchto vkladných knižiek. Aj dcéra R. vedela o týchto vkladných knižkách, pretože bolo potrebné zaplatiť

za žalobu.

46. Z bytu na P. ju nikto nevyháňal, z tohto bytu sa odsťahovala sama, pretože už bola stará a nemohla
bývať sama. Odvtedy bývala v domove dôchodcov.

47. Súd považoval za potrebné uviesť, že samosudkyňa počas výpovede pani D. vo veci 16C/11/2011
zo dňa 21.6.2011 v zápisnici uviedla, že komunikácia s pani D. je sťažená, reaguje až na opakovane
kladené otázky.

48. Svedkyňa, S. uviedla, že je manželkou po zomrelom bratovi žalobkyne. S pani D. ako svokrou,

nemala nikdy nejaký blízky vzťah, nenavštevovali sa. Svokra nemala nejaký blízky vzťah ani ku svojmu
synovi, teda jej manželovi. Svokra ku nim do I. nechodila. Oni boli u svokry v T. iba raz. Keď už bola
svokra v domove dôchodcov, bola ju 2-krát navštíviť. Keď bola navštíviť svokru v domove dôchodcov v
Košiciach, tá spomínala, že dala peniaze synovi žalobkyne, myslí, že Viktorovi dala 60.000,-Sk, pretože
musí dokončiť byt a spomínala tiež, že peniaze za predaj jej bytu boli použité na byt E., pričom ona v

tomto byte bývala. Nespomínala, že by ju niekto okradol alebo niečo v takom zmysle. Nehovorila to v
zlom, len jednoducho o tom hovorila.49. Vo veci bola vypočutá aj svedkyňa J., dcéra žalovanej v 2. rade. Má vedomosť o tom, že v rodine
bolo dohodnuté, že o babičku, teda pani D. sa má starať žalobkyňa. Bolo to prirodzené, pretože obe
bývali v T.. Žalobkyňa je zdravotná sestra a aj s prihliadnutím na to, že dostala spomedzi detí najväčší

majetok. Mrzelo ju, že žalobkyňa nedodržala dohodu, ktorá bola medzi sestrami, čo sa týka starostlivosti
o babičku. Táto síce napriek vysokému veku bola v dobrej mentálnej kondícii a bola sebestačná, ale
v poslednom období, keď ešte žila v T. na P. ulici, už začala mať problémy. Častejšie spadla, stalo sa,
že ju aj okradli, mala problémy sa aj sama okúpať a podobne. Aj babičkina lekárka jej hovorila, že by
už nemala bývať sama. Na toto žalobkyňu upozornila aj žalovaná v 2. rade. Navrhla žalobkyni, aby jej

zariadila opatrovateľku, prípadne, aby si ju zobrala k sebe. Svedkyňa mala od svojej matky vedomosť,
že žalobkyňa to odmietla, pričom mala napísať, že svoju matku nikdy nemala a ani nemá rada. Potom
sa do T. presťahovala druhá matkina sestra, R., aby sa mohla o mamu starať. Keď žalovaná v 1. rade
musela odcestovať do Japonska, kde mala dcéru, ktorej potrebovala poskytnúť pomoc, dohodla sa so
žalovanou v 2. rade, že počas jej neprítomnosti sa bude o babičku starať ona. Mama prišla do T. v
roku 2009 na pol roka. Babičku potom pravidelne navštevovala, poskytovala jej pomoc, sprevádzala ju

k lekárovi a zariaďovala pre ňu všetko potrebné.

50. Svedkyňa mala vedomosť aj o fyzickom napadnutí manžela žalobkyne, ktorý pri hádke fyzicky
napadol žalovanú v 2. rade a udrel aj babičku.

51. Taktiež uviedla, že babička sa o žalobkyni nevyjadrovala v tom zmysle, že by ju táto okradla, ale
bola veľmi sklamaná z toho, že nemá byt, peniaze ani lásku a starostlivosť. Svedkyňa taktiež uviedla, že
babka sa rozhodla domáhať sa vrátenia daru. Zrejme si uvedomila, že správanie žalobkyne k nej bolo
len zištné, s cieľom získania majetku. Vzťahy medzi babičkou a žalobkyňou boli dlho dobré, ale keď už
babička naozaj potrebovala starostlivosť, keď sa malo naplniť to, k čomu sa žalobkyňa zaviazala, už

sa to zhoršilo a žalobkyňa to nebola ochotná splniť. Svedkyňa si spomenula, že jej mama (žalovaná v
2. rade) hovorila, že babička sa sťažovala, cítila sa zle, pýtala sa do nemocnice. Žalobkyňa ju obvinila,
že je herečka s tým, že jej nič nie je, pričom ona bola zdravotná sestra v nemocnici a mohla jej
lekárske vyšetrenie alebo hospitalizáciu zariadiť. Taktiež mala svedkyňa vedomosť o tom, že žalobkyňa
si privlastnila babičkine vkladné knižky, na ktorých bolo približne 100.000,-Sk s tým, že ona si tieto

peniaze zaslúži.

52. Ďalej uviedla, že žalobkyňa nevidela svoju matku 3 roky, okrem prípadu, keď bola babička
hospitalizovaná v nemocnici v Šaci, kde za ňou žalobkyňa prišla. Vyčítala jej rôzne veci, čo samozrejme
babičku rozrušilo, plakala, a preto jej žalovaná v 2. rade zariadila, aby v nemocnici dohliadli na to, aby

žalobkyňa nechodila za babičkou. Toto svedkyňa vedela z rozprávania jej matky, t.j. žalovanej v 2. rade.

53. Svedkyňa, I. v konaní na Okresnom súde Košice - okolie uviedla, že pani D. je jej krstnou matkou.
Pravidelne sa s ňou 2-krát týždenne stretávala, cestovali spolu autobusom z T. do C.. Svedkyňa ďalej
pokračovala do X., kde má chalupu. Pani D. v utorok a v stredu chodievala do C. na náboženské

stretnutia, ale aj na návštevy kamarátok. V autobuse sa rozprávali o všeličom, okrem iného, jej pani
D. povedala, že má našetrené peniaze na vkladných knižkách, tieto si odložila u dcéry S. s tým, že
peniaze budú použité na jej pohreb. Ďalej uviedla, že pani D. bola napriek vysokému veku samostatná
až dovtedy, kým nešla do domova dôchodcov. Ešte aj tam bola spočiatku v dobrom stave, dalo sa s
ňou normálne rozprávať.

54. Svedkyňa si taktiež spomenula, ako jej pani D. ukázala výpis za elektrinu. Bola tam suma 800,-
Sk a nejaká dosť vysoká suma za telefón. Svedkyňa sa aj čudovala, že platí koncesionárske poplatky,
napriek svojmu veku. Potom to povedala aj žalovanej v 1. rade, ktorá prišla zo X.. Následne to dávali
do poriadku. Taktiež si spomenula, že pani D. jej povedala, že dala 60.000,-Sk na byt pre jedného zo

synov žalobkyne, pričom to povedala tak, že aj toto si od nej vypožičali.

55. Nejaké fyzické alebo slovné útoky zo strany žalobkyne jej pani D. nespomínala.

56. Ako listinný dôkaz bol do spisu doložený odpis závetu vo forme notárskej zápisnice č. N 224/2010,

Nz 57967/2010 napísanej dňa 21.12.2010 na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Pavlíka. V tejto zápisnici
O. vydedila svoju dcéru S. a to v celosti, ako aj jej potomkov, t.j. vnukov E. v celosti. Svoje rozhodnutie
o vydedení odôvodnila tým, že dcéra S. ju nenavštevuje, nestará sa o jej osobu ako o matku, nepomáha
jej v starobe a v chorobe a neprejavuje o ňu žiaden skutočný záujem, ktorý by ako dcéra prejavovaťmala. Dcéra sa dopustila voči nej nečestného a podvodného konania, keď zneužila jej dobromyseľnosť
a dôveru a predložila jej k podpisu rôzne listiny, v dôsledku čoho, bez jej vedomia dala prepísať byt
kúpený za jej peniaze na svojich synov. Bez jej vedomia jej zobrala listiny, písomnosti a dokumenty, ktoré

doteraz nevrátila a ona má obavy, že ich môže využiť v jej neprospech. V dobrej viere jej odovzdala
do úschovy dve vkladné knižky vedené v Slovenskej sporiteľni na jej meno na sumu cca 85.000,-Sk a
26.000,-Sk, na ktorých vkladoch aj s jej nebohým manželom si ušetrila finančné prostriedky ako rezervu
na pohreb, ktoré vkladné knižky jej odmietla vrátiť s tým, že tieto peniaze si dcéra údajne zaslúžila.
Z toho dôvodu túto skutočnosť oznámila ako podvod, na príslušných orgánoch Prokuratúry SR ako

podozrenie zo spáchania trestného činu sprenevery a podvodu. Dcéra S. sa ku nej správa povýšenecky,
arogantne, surovo a dokonca ju napadla fyzicky v roku 2009, o čom je lekársky záznam. Jej synovia E.
a K. neudržiavajú s ňou žiaden kontakt, neprejavujú ku nej záujem, aký by mali prejavovať ako vnuci.
Z toho dôvodu ich taktiež vydedila.

57. Do spisu bola doložená aj Darovacia zmluva uzatvorená medzi darkyňou O. ako obdarovanou zo dňa

20.3.1987. Touto darovacou zmluvou O. darovala svojej dcére S. nehnuteľnosť v katastrálnom území
I., zapísanú v evidencii nehnuteľností na LV č. XXX ako parcelu č. XXX - dom č. XXX, dvor o výmere
576 m2, parcelu č. XXX - záhrada o výmere 1398 m2 v podiele 1/2. K tomu bolo pripojené čestné
prehlásenie S. zo dňa 23.3.1987, že vyplatí svojej sestre R. sumu 16.000,-Kčs a sestre C. sumu 8.000,-
Kčs vo veci darovania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX ako parcely č. XXX - dom a parcely č. XXX

- záhrada v katastrálnom území I.. XXX. Ďalej bolo pripojené čestné prehlásenie I. zo dňa 23.3.1987, že
vyplatí svojej sestre R. sumu 16.000,-Kčs a sestre C. sumu 8.000,-Kčs vo veci darovania nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXX ako parcely č. XXX - dom a parcely č. XXX - záhrada v katastrálnom území
I.. XXX. Predložené bolo aj čestné prehlásenie S. zo dňa 23.3.1987 v kópii, kde pod strojom písaným
textom bol rukou písaný text, že „dňa 23.3.1987 R. prevzala sumu 5.000,-Kčs, dňa 24.9.1987 prevzala

sumu 8.000,-Kčs“. K tomu boli pripojené fotokópie ústrižkov poštových poukážok preukazujúcich, že
žalobkyňa zaslala žalovanej v 1. rade postupne sumu 5.000,-Kčs, 5.000,-Kčs a 1.000,-Kčs.

58. Žalobkyňa do spisu doložila aj výpisy zo svojho účtu, ktorými preukázala, že ako doplatok za pani
O. zaplatila zariadeniu pre seniorov na N. dňa 24.1.2011 sumu 30,-EUR, dňa 24.2.2011 sumu 30,-EUR,

dňa 24.3.2011 sumu 30,-EUR, dňa 25.4.2011 sumu 30,-EUR. Ďalej do spisu doložila výpis ošetrení
a hospitalizácií O. v nemocnici Košice - Šaca. Z výpisu je zrejmé, že pani D. bola hospitalizovaná
v nemocnici v Šaci v čase od 25.2.2003 do 7.3.2003, od 2.4.2003 do 7.4.2003, od 18.10.2004
do 23.10.2004, od 19.1.2005 do 1.2.2005, od 12.10.2005 do 24.10.2005, dňa 30.3.2007 bola na
vyšetrení, hospitalizovaná ďalej bola od 19.4.2007 do 26.4.2007, od 2.8.2007 do 6.8.2007. Vyšetrenia

absolvovaladňa16.12.2007,11.11.2008.Hospitalizovanábolaod16.2.2009do26.2.2009,od26.2.2009
do 19.3.2009 a od 27.8.2010 do 2.9.2010.

59. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 23D/53/2012 z oznámenia o úmrtí mal
súd preukázané, že pani O. zomrela dňa 22.1.2012. Z uznesenia Okresného súdu Košice I č.k.

23D/53/2012-62 zo dňa 30.4.2013 mal súd preukázané, že S. bolo uložené, aby do 30 dní od
právoplatnosti uznesenia podala žalobu, že dôvody vydedenia uvedené v Listine o vydedení zanechanej
O. spísanej dňa 21.12.2010 formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Pavlíka pod
č. N 224/2010, Nz 57967/2010, nie sú dané. Zároveň bola S. upozornená, že ak žaloba nebude v
stanovenej lehote podaná, súd bude pokračovať v dedičskom konaní bez zreteľa na ňu.

60. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 16C/11/2011 mal súd preukázané, že O.
podala dňa 11.1.2011 žalobu proti S. o vydanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území
I., zapísanej na LV č. XXX, a to domu č. súpisné XXX, postaveného na pozemku parcela KN-C č. XXX
v podiele 1/2 k celku, ako aj pozemkov parcela KN-C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere

578 m2 v podiele 1/2 k celku a parcela KN-C č. XXX - záhrady o výmere 978 m2 v podiele 1/2 k celku.

61. Do tohto spisu bola doložená aj žiadosť O. zo dňa 17.12.2010 o vrátenie daru, ktorá bola adresovaná
S. Dar žiadala vrátiť z dôvodu, že v darovacej zmluve bolo zriadené vecné bremeno, a to právo
doživotnéhoužívaniadarovanejnehnuteľnosti.Žiaľzápisboluskutočnenýbezzápisuvecnéhobremena,

a to práva užívania. Ďalej žiada dar vrátiť z dôvodu, že v období posledných dvoch rokov sa vzťah S. k
O. podstatne zhoršil. Prestala sa o ňu zaujímať, raz mesačne sa u nej zastavila, a to len preto, aby si
vyinkasovala peniaze za režijné náklady na byt. Byt bol kúpený za jej peniaze, ale záhadným spôsobom
bol napísaný na jej syna E. a neskôr na druhého syna K.. Ešte dodnes nedala vysvetlenie, ako a prečo,hoci ju o to písomne požiadala. Vôbec ju nezaujímalo, že jej zdravotný stav sa veľmi zhoršil, nereagovala
ani na upozornenia jej obvodnej lekárky, že už potrebuje celodennú opateru a nemôže zostať sama.
Keď sa sťažovala na bolesti, odbila ju s tým, že je herečka a len vymýšľa. Správala sa ku nej čím ďalej

tým surovejšie, dokonca v októbri 2009 ju so svojim manželom aj fyzicky napadla. Má o tom aj lekársky
záznam zo dňa 22.10.2009. Zobrala od nej do úschovy dve vkladné knižky so sumami 85.000,-Sk a
26.000,-Sk s tým, že je stará, a že u nej budú na bezpečnejšom mieste. Tú druhú mala rezervovanú na
svoj pohreb. Teraz by už naozaj potrebovala tie peniaze, lebo jej dôchodok nestačí na úhradu nákladov
v zariadení sociálnych služieb, kde je teraz umiestnená, na lieky a ostatné veci osobnej potreby. Keďže

za posledný rok ju vôbec nenavštevovala, bola nútená listom zo dňa 23.7.2010 požiadať o ich vrátenie.
Na to ju navštívila v nemocnici v Šaci, kde bola práve hospitalizovaná, a kde S. pracuje. Vulgárne jej
vynadalazatenlistaoznámilajej,žepeniazenevráti,lebotiesionazaslúži.Obralajuovšetko:usporené
peniaze, dom, byt, chatu so záhradou, sústavne ju podvádzala, preto sa rozhodla podať na ňu trestné
oznámenie za spreneveru a podvod. Na základe uvedeného správania ju žiada o vrátenie daru v súlade
s § 630 Občianskeho zákonníka.

62. Do tohto spisu bol doložený aj výpis z LV č. XXX pre katastrálne územie I., obec I., okres Košice -
okolie, preukazujúci, že parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 578 m2, na ktorej je
postavený dom súpisné č. XXX, ako aj parcela č. XXX - záhrada o výmere 978 m2 patria do podielového
spoluvlastníctva vo veľkosti podielov 1/2 S..

63. Do spisu bolo doložené oznámenie R. zo dňa 15.12.2010 o skutočnostiach nasvedčujúcich, že S.
spáchala trestný čin. Oznámenie bolo podané z poverenia 91-ročnej O., v ktorom sa uvádza:

64. S. zobrala do úschovy od svojej matky dve vkladné knižky v roku 1994, keď bývala ešte v C., keďže

matku presvedčila, že u nej bude na bezpečnejšom mieste, lebo ona je už stará a ešte jej ich ukradnú.
Na jednej knižke bolo 85.000,-Sk, na druhej 26.000,-Sk, túto čiastku mala rezervovanú na svoj pohreb.
Matka doporučeným listom zo dňa 23.7.2010 ju požiadala o vrátenie uvedených vkladných knižiek +
úrokov. S. však list neprevzala a pošta zásielku vrátila. Následne 23.8.2010 bol list opätovne doporučene
zaslaný, ale už na jej pracovisko v nemocnici v Šaci, kde bol aj doručený. Matka bola hospitalizovaná

práve v tej nemocnici. Ona išla k nej na nemocničnú izbu, surovo matke vynadala a povedala jej, že
tieto peniaze nevráti, lebo ona si tie zaslúži. Pretože od spomenutej návštevy žiadnym iným spôsobom
nereagovala na výzvu, matka sa rozhodla podať na ňu oznámenie o spáchaní trestného činu sprenevery.
65. Matka bývala vo svojom družstevnom byte v C., ktorý byt bol predaný a namiesto toho bol kúpený
1-izbový byt v T. na ulici P.. XX. Všetky záležitosti spojené s predajom a kúpou vybavovala jej dcéra S..

Matka ani nevedela, že byt v Košiciach nie je napísaný na jej meno, ale na meno E., teda vnuka. Neskôr
byt zase menil majiteľa a bol prepísaný na druhého syna K.. Matka po určitom časovom odstupe síce
prišla na to, že nie ona je vlastníkom bytu, a keď to vyčítala svojej dcére S., tá jej hrubo vynadala a
vyhrážala sa, že keď sa jej nepáči, tak ju vysťahujú a môže ísť naspäť do C., ale už len do starobinca.
Matka sa zľakla, bála sa svojej dcéry a jej manžela a radšej mlčala. Ani ostatným deťom nič nepovedala.

66. Podstata bola taká, že S. podviedla svoju matku, keď za jej peniaze kúpený byt dala napísať nie na
matkine meno, ale na svojho syna E.. V skutočnosti mamu sústavne poplietli a ošalili, lebo sa spoliehali
na jej vek. Dali jej popodpisovať všelijaké papiere a ona v dobrom a spoliehajúc sa na ich dobrý úmysel
to podpísala. Keď prišla na to, že ju podviedli, tak už bolo neskoro, čo sa odzrkadlilo aj na tom, že keď sa

mali o ňu postarať do smrti, tak musí posledné roky svojho života tráviť v domove, aj keď byt prepísala
na jej syna (vnuka) a mala tam doživotné právo bývať. K tomu bol pripojený aj list písaný strojom v
maďarskom jazyku podpísaný O. dňa 23.7.2010.

67. V spise sa nachádza aj list žalovanej v 2. rade zo dňa 20.5.2011 nazvaný ako „Výpoveď“. Žalovaná

v 2. rade v liste uvádza, že ich matka O. darovala po smrti otca v roku 1984 jednu polovicu domu v
I. a chatu v T. dcére S. s tým, že mamku dochová do smrti. Ostatní súrodenci s tým súhlasili. Mamka
nepotrebovala žiadnu starostlivosť do veku 86 rokov. Sama si nakupovala, chodila k lekárovi, upratovala
si a dokonca cestovala každý týždeň z T. do C.. Neskôr však nastali problémy a o mamku sa bolo treba
starať. Mamkina obvodná lekárka niekoľkokrát upozornila sestru S., že mamka už nemôže byť sama.

Žalovaná v 2. rade, keďže žije v A., s matkou denne telefonovala. Mamka sa začala sťažovať na hrubé
správanie sestry S. voči nej, že keď potrebovala lekára, tak sa jej vysmiala, že každý je chorý, čo vlastne
chce, veď už je stará a umierajú mladí ľudia. Stalo sa, že mamka volala S., že je chorá. S. jej povedala,
že je herečka, a že si vymýšľa. Mamka sa vybrala k lekárke sama. Tá sa zhrozila a volala ihneď sanitku.Mamka mala obojstranný zápal pľúc. Žalovaná v 2. rade taktiež volala sestre S., aby matke vybavila
cestovný pas, že ju vezme k sebe do A.. S. jej povedala, že matka má rakovinu, aby ju nikam nebrala.
Súhlasila s tým. Neskôr sa dozvedela, že matka žiadnu rakovinu nemala. Taktiež sestre navrhla, že keď

nemá čas chodiť za matkou, aby si ju zobrala k sebe do bytu. Ona ju vysmiala, že mamku nezoberie,
lebo ju nemá rada a nikdy ju ani rada nemala. Tak jej povedala, aby vrátila peniaze, ktoré zobrala od
mamky do úschovy, že ona sa postará, aby mala slušný penzión, kde dožije svoj život spokojne a na
úrovni. Sestra ju znovu vysmiala, že nič nevráti. Následne v roku 2008 sa preto sestra R. aj s manželom
presťahovali do T. a začali sa starať o mamku. Postupne od mamky zisťovali, ako sa S. voči nej hrubo

správala. Keď sestra R. musela v septembri 2009 odísť do Japonska za dcérou, ona prišla z A., aby
sa mohla o matku starať. V nemocnici v Šaci sa od kolegyne sestry S. z rehabilitačného pracoviska
dozvedela, že S. zobrala matke všetky doklady, lebo ju chcela vyhlásiť za psychicky narušenú, aby
mohla poberať matkin dôchodok. Žalovaná v 2. rade bola na Slovensku pol roka, ale S. za ten čas
prišla matku navštíviť iba 1-krát, aby od nej zinkasovala peniaze za nájom. Keď sestra prišla pre peniaze
aj s manželom, stretli sa. Ona im vtedy povedala, že matka im už nič nebude platiť, pokiaľ nebudú

účty na jej meno. Vtedy ju žalobkyňa aj s manželom slovne aj fyzicky napadli. Manžel žalobkyne vtedy
napadol aj matku. Udrel ju po ruke tak, že ju mala modrú od pleca až po dlaň. Po tomto incidente v
decembri 2009 presťahovala matku aj niekoľko jej vecí z bytu ku svojej dcére, kde bývala s tým, že
mamke dá vymeniť okno a vymaľuje, pokiaľ nedostane domov dôchodcov. Po troch dňoch zistila, že
zámok na dverách bytu je vymenený. V byte zostal všetok matkin nábytok. Podarilo sa jej pre matku

vybaviť ubytovanie v sociálnom zariadení na I., kde matka nastúpila vo februári 2010. Neskôr jej sestra
R. vybavila pobyt v domove dôchodcov na N. ulici v T.. Medzičasom sa stalo, že mamka ochorela a
dostala sa do nemocnice v Šaci, kde pracuje S.. Sestra R. upozornila personál, že majú rodinný problém
a poprosila, aby nedovolili ubližovať ich mamke zo strany S.. Sľúbili, že na to dohliadnu. Keď potom
volala mamke z A., aby zistila, ako sa cíti, tá plakala a ťažko dýchala, nechcela jej povedať, čo sa stalo.

Nevedela ju ukľudniť. Hneď volala službukonajúcu sestru, aby skontrolovala mamku. Na druhý deň jej
matka vysvetlila, že ju navštívila dcéra S., nadávala jej, že žiadne peniaze, ktoré jej mamka zverila do
úschovy nevráti, lebo tie peniaze si vraj zaslúži. Mamka mala peniaze našetrené na starobu a pohreb. S.
mamke hrubo nadávala, vyhrážala sa jej. Po tých mesiacoch, ktoré ju nevidela, nestarala sa o ňu a ani
sa nezaujímala, kde vôbec je a ako sa má, preto žalovaná v 2. rade napísala list riaditeľovi nemocnice

a primárovi oddelenia, kde im vysvetlila situáciu a poprosila ich o nápravu a dohľad nad jej mamkou.

68. Do spisu 12C/190/2013 bola doručená fotokópia vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ v
C. ČVS: ORP-1469/MO-KS-2010 pre prečin podvodu a sprenevery proti S. V spise je založené vyššie
uvedenéoznámenieR.zodňa15.12.2010ospáchanítrestnéhočinuS..Vspisesanachádzaajvýpoveď

O. za prítomnosti R. Výpoveď bola tlmočená z maďarského jazyka do slovenského jazyka. V spise sa
nachádza aj zápisnica o výpovedi R. zo dňa 8.1.2011.

69. Vypovedala aj svedkyňa P., ktorá do zápisnice dňa 25.1.2011 uviedla, že niekedy v roku 1994 alebo
1995 odkúpili od pani D. 1-izbový byt v C.. Pani D. poznala, keďže pochádzajú z jednej dediny. Kúpu 1-

izbového bytu vybavovala ona. Kúpna cena 130.000,-Sk bola vyplatená v hotovosti za prítomnosti dcéry
pani D., ktorá pracovala v nemocnici ako sestrička a jej manžela.

70. V spise sa nachádza aj list žalovanej v 2. rade zo dňa 29.8.2010 adresovaný riaditeľovi nemocnice
v Šaci, aby zakázal prístup S. ku jej matke, ktorá je v nemocnici hospitalizovaná. S., keď sa dopočula,

že matka je v nemocnici, išla do jej izby, začala jej nadávať a kričať na ňu a zakázala jej, aby žalovaným
v 1. a 2. rade nič nepovedala. Keď jej potom žalovaná v 2. rade telefonovala, mamka veľmi plakala,
bolela ju hlava a veľmi ťažko dýchala.

71. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.72.Podľa§469aods.2citovanéhozákonapokiaľtoporučiteľvlistineovydedenívýslovneurčí,vzťahujú
sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

73. Podľa § 469a ods. 3 citovaného zákona o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia
obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

74. Podľa § 473 ods. 2 citovaného zákona, ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel
rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich

potomci.

75. Podľa § 476 ods. 1 citovaného zákona poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho
zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

76. Podľa § 476 ods. 2 citovaného zákona v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy

bol podpísaný, inak je neplatný.

77. Podľa § 476 ods. 3 citovaného zákona spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.

78. Podľa § 480 ods. 1 citovaného zákona závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri

ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.

79. Podľa § 480 ods. 2 citovaného zákona poručiteľ zruší závet aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol
napísaný.

80. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

81. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

82. Podľa § 197 ods. 1 CSP, ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na

pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu.

83. Vydedenie je inštitút, ktorý umožňuje poručiteľovi, aby svojim právnym úkonom zabránil dedeniu zo
zákona tomu z neopomenuteľných dedičov, ktorý kvalifikovaným spôsobom prejavil zjavný nezáujem
o poručiteľa v situácii, keď tento potreboval jeho pomoc. Vydedenie ako jednostranný právny úkon

poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia
je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1
Občianskeho zákonníka taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre
všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi.

84. Pokiaľ dôvodom vydedenia je neposkytnutie pomoci v chorobe, v starobe alebo v iných závažných
prípadoch, treba posúdiť jednak potrebnosť takej pomoci na strane poručiteľa a jednak objektívnu
možnosť toho, kto bol poručiteľom vydedený, poskytnúť poručiteľovi potrebnú pomoc. Tento dôvod
nebude daný, ak poručiteľ zásadne odmieta potrebnú pomoc zo strany vydedeného dediča a zrejme
ani vtedy, ak vydedenému dedičovi v poskytnutí pomoci poručiteľovi bránili objektívne dôležité prekážky.

Existenciu dôvodu vydedenia treba posudzovať vždy so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu.

85. V tomto prípade poručiteľka O. spísala Listinu o vydedení vo forme notárskej zápisnice dňa
21.12.2010 na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Pavlíka. Notárska zápisnica bola zapísaná pod č. N

224/2010, Nz 57967/2010.

86. Poručiteľka vydedila svoju dcéru - žalobkyňu, ako aj svojich vnukov E. - synov žalobkyne z viacerých
dôvodov.87. Prvým dôvodom vydedenia bolo to, že dcéra S. nenavštevuje poručiteľku, nestará sa o ňu ako o
matku, nepomáha jej v starobe a v chorobe a neprejavuje o ňu žiaden skutočný záujem, ktorý by ako

dcéra prejavovať mala.

88. Z vykonaného dokazovania mal súd dostatočne preukázané, že žalobkyňa sa o svoju matku riadne
starala v podstate od smrti otca, t.j. od roku 1984. Sestra R. bývala od roku 1968 do roku 2009 v X.,
druhá sestra C. žije od roku 1990 v A., brat I. býval v I., avšak ako uviedla jeho manželka, s matkou sa

veľmi nestretávali. Čiže, keď poručiteľka niečo potrebovala, pomoc jej poskytovala práve žalobkyňa.

89. Poručiteľka do roku 1995 bývala v C.. Potom, po vzájomnej dohode so žalobkyňou a jej manželom
byt v C. predala a presťahovala sa do T.. V Košiciach bývala v 1-izbovom byte svojho vnuka E., až do
roku 2009. O tom, že sa o poručiteľku žalobkyňa riadne starala, svedčia výpovede samotnej žalobkyne,
jej manžela G., synov E. a K., ako aj susedy pani N., či sesternice pani N.. Taktiež skutočnosť, že

žalobkyňa sa o matku riadne starala potvrdila vo svojej výpovedi svedkyňa V., ktorá bola kolegyňou
žalobkyne. Svedkyňa N. dokonca závidela, aký majú krásny rodinný vzťah. Taktiež potvrdila, že ku
žalobkyni poručiteľka chodievala nielen cez víkendy, ale aj počas pracovných dní. Mala od ich bytu kľúč,
ak si ho náhodou zabudla, na žalobkyňu počkala u svedkyni.

90. To, že sa žalobkyňa starala o svoju matku, keď bola chorá, svedčí jednak výpis ošetrení a
hospitalizácií poručiteľky v nemocnici Košice - Šaca za obdobie rokov 2003 - 2010, a taktiež výpoveď
pani V., ktorá bola kolegyňou žalobkyne v nemocnici.

91. Je pravdou, že poručiteľka v podstate až do svojej 90-ky nepotrebovala nejakú zvlášť starostlivosť.

Všetci svedkovia potvrdili, že bola čiperná, samostatná, avšak žalobkyňa, resp. jej rodina zabezpečovala
poručiteľke stravu, chodili jej upratovať. Taktiež, keď bolo potrebné poručiteľku niekam odviesť autom,
viezli ju manžel žalobkyne, resp. vnuci E. alebo K..

92. Taktiež mal súd preukázané, že keď poručiteľka odišla z bytu K., v ktorom bývala a bola umiestnená

v sociálnom zariadení a neskôr v domove dôchodcov, žalobkyňa ju už nenavštevovala, avšak z dôvodu,
aby nevznikali konfliktné situácie medzi ňou, resp. jej rodinou a žalovanými v 1. a 2. rade. Keď bola
poručiteľka v roku 2010 hospitalizovaná v nemocnici v Šaci, žalovaná v 2. rade požiadala vedenie
nemocnice, aby zakázala kontakt žalobkyne s poručiteľkou. Ako uviedol E.r, babičku navštívil v domove
dôchodcov, avšak bál sa tam za ňou chodiť z dôvodu, že keby náhodou stretol žalovanú v 1. rade, tak

by sa s ním pohádala alebo by ho opľula.

93. O tom, že žalovaná v 1. rade má konfliktnú povahu svedčí aj jej správanie na pojednávaní
dňa 21.6.2011 na Okresnom súde Košice - okolie vo veci 16C/11/2011, kedy komentovala výpoveď
žalobkyne so slovami: „Veď ešte dostaneš“ a musela byť napomínaná sudkyňou, ktorá ju pre

neprimerané správanie vyzvala, aby opustila pojednávaciu miestnosť.

94. Naviac súd konštatuje, že v čase, keď bola poručiteľka umiestnená v sociálnom zariadení a následne
v domove dôchodcov, tam o ňu bolo riadne postarané pracovníkmi týchto zariadení. Taktiež, keď
poručiteľke vznikol v zariadení pre seniorov dlh za obdobie január - apríl 2011, žalobkyňa tento dlh za

poručiteľku uhradila. Toto mal súd preukázané z výpisov z účtu žalobkyne.

95. Ak žalovaní tvrdili, že žalobkyňa neposkytla matke potrebnú starostlivosť, že jej nepomáhala v
starobe a v chorobe, nepredložili o tom žiaden priamy dôkaz. Naopak, žalobkyňa preukázala, kedy
zabezpečila pre svoju matku hospitalizáciu v nemocnici v Šaci, že za ňu uhradila dlh. Keď poručiteľka

hnačkovala, na polikliniku ju viezol vnuk E., čo mal súd preukázané zo svedeckej výpovede pani N.,
ktorá s ňou na poliklinike taktiež bola. Žalobkyňa, resp. jej synovia poručiteľku pravidelne v byte na
P. navštevovali, upratovali jej tam, zabezpečovali stravu. Toto mal súd preukázané z výpovedí vnukov
poručiteľky, manžela žalobkyne, ako aj pani N. a pani N..

96. Podľa názoru súdu, v čase, keď bola poručiteľka umiestnená v sociálnom zariadení a neskôr v
domove dôchodcov, existovali u žalobkyni objektívne dôvody, prečo poručiteľku nenavštevovala, a to
strach zo žalovaných v 1. a 2. rade. Napriek tomu sa žalobkyňa telefonicky o zdravotný stav svojej
matky zaujímala, čo potvrdila svedkyňa V. a žalobkyňa zaplatila za matku aj dlh, ktorý jej vznikol vzariadení pre seniorov. Na základe vyššie uvedeného mal potom súd za to, že dôvod, že žalobkyňa
poručiteľku nenavštevovala, nestarala sa o jej osobu ako o matku, nepomáhala jej v starobe a v chorobe
a neprejavovala o ňu žiaden skutočný záujem, ktorý by ako dcéra prejavovať mala, nebol daný.

97. Ďalej v listine o vydedení ako ďalší dôvod poručiteľka uviedla, že dcéra sa dopustila voči nej
nečestného a podvodného konania, keď zneužila jej dobromyseľnosť a dôveru a predložila jej k podpisu
rôzne listiny, v dôsledku čoho, bez jej vedomia dala prepísať byt kúpený za jej peniaze na svojich synov.
Ani tento dôvod, podľa názoru súdu, nebol daný. Poručiteľka v roku 1995 sa po dohode so žalobkyňou

a jej manželom rozhodla, že byt v C. predá. Ako to vyplýva z výpovede pani P. z vyšetrovacieho
spisu Obvodného oddelenia PZ v C., kúpnu zmluvu 1-izbového bytu pani D. zabezpečovala ona. Čiže
poručiteľka musela vedieť o tom, že sa predáva jej byt, pričom aj kúpna cena 130.000,-Sk bola vyplatená
k jej rukám. Taktiež poručiteľka od počiatku musela vedieť, že byt na P. ulici v T. je na syna žalobkyne
E., pričom ona sama mu prispela sumou 60.000,-Sk na jeho kúpu. Aj všetky faktúry za služby spojené
s užívaním tohto bytu museli chodiť na meno vlastníka tohto bytu.

98. V listine o vydedení nie je pravdivé tvrdenie, že žalobkyňa bez vedomia poručiteľky dala prepísať
byt kúpený za jej peniaze na svojich synov. Žalobkyňa nedala prepísať žiaden byt, ktorý predtým patril
poručiteľke na svojich synov.

99. V listine o vydedení taktiež nie je konkretizované, akého podvodného konania sa žalobkyňa mala
dopustiť, keď zneužila dobromyseľnosť a dôveru svojej matky a predložila jej k podpisu rôzne listiny, na
základe ktorých malo dôjsť k prepisu bytu. Nie je zrejmé, aké rôzne listiny mala poručiteľka podpísať,
aby došlo k prepisu bytu na jej synov. E. kúpil byt bez toho, aby k tomu potreboval akýkoľvek podpis
svojej babky. Súdu neboli žiadnym spôsobom konkretizované listiny, ktoré mala poručiteľka v dôsledku

podvodného konania žalobkyne podpísať.

100. Ďalším dôvodom na vydedenie bolo, že žalobkyňa bez vedomia svojej matky zobrala listiny,
písomnosti a dokumenty, ktoré jej nevrátila, pričom poručiteľka mala obavy, že ich môže využiť v jej
neprospech. Ani v tomto prípade nebolo súdu konkretizované, o aké listiny, písomnosti a dokumenty sa

malo jednať. Taktiež nebolo preukázané, že by žalobkyňa nejaké dokumenty využila vo svoj prospech
na úkor poručiteľky. Žalobkyňa poprela, že by matke nejaké listiny, písomnosti a dokumenty zobrala.
Pretože ani v tejto časti nebol preukázaný dôvod na vydedenie žalobkyne, súd preto rozhodol, že dôvody
vydedenia v tejto časti, nie sú dané.

a) Ďalším dôvodom na vydedenie uvedeným v listine o vydedení bolo, že poručiteľka v dobrej viere
odovzdala do úschovy žalobkyni dve vkladné knižky vedené v Slovenskej sporiteľni na meno poručiteľky
na sumu približne 85.000,-Sk a 26.000,-Sk, na ktorých vkladoch aj s jej nebohým manželom si ušetrili
finančné prostriedky ako rezervu na pohreb, ktoré vkladné knižky jej žalobkyňa odmietla vrátiť s tým, že
tieto peniaze si žalobkyňa údajne zaslúžila.

b) Samotná pani D. na pojednávaní dňa 21.6.2011 vo veci 16C/11/2011 na Okresnom súde Košice -
okolie uviedla, že ona spomínané vkladné knižky dala dcére S. s tým, že budú uložené u nej. Ona
povedala, že matka je už stará, a že ona ich bude mať uložené u seba. Potom sa poručiteľka pýtala
dcéry na peniaze, už si nespomínala, kedy to bolo, ale už bývala v T. na P. ulici, pričom dcéra jej mala

povedať, že tieto peniaze už minula. Boli tam aj peniaze na jej pohreb. Poručiteľka ďalej uviedla, že
ona nežiadala dcéru, aby jej tie peniaze vrátila, pretože nejaké peniaze mala ešte u seba. Taktiež ani
neoznamovala na polícii krádež týchto vkladných knižiek.

101. Ďalej súd k tomuto bodu uvádza, že v listine o vydedení je uvedené, že vkladné knižky boli na

meno poručiteľky. Ak žalobkyňa chcela disponovať s peniazmi z týchto vkladných knižiek, musela byť
pri výbere peňazí aj poručiteľka, pretože inak by k výberu nemohlo dôjsť.

102. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 13.1.2017 uviedla, že vkladné knižky boli na heslo, čiže bez
vedomosti tohto hesla by s vkladnými knižkami nemohla vôbec disponovať. Keď robili výber, tak bola

prítomná aj matka.

103. V listine o vydedení je uvedené, že vkladné knižky boli na meno. Žalobkyňa vo svojej výpovedi
uviedla, že vkladné knižky boli na heslo. V jednom aj v druhom prípade však žalobkyňa nemohla samadisponovať s peniazmi z týchto vkladných knižiek. Buď musela byť pri výbere aj poručiteľka alebo
poručiteľka musela oznámiť svojej dcére heslo od týchto vkladných knižiek. Súd však vychádzal z toho,
čo je uvedené v listine o vydedení. Mal za to, že vkladné knižky boli na meno, čiže poručiteľka musela byť

v takom prípade prítomná pri výbere peňazí z vkladných knižiek. V prípade, ak by peniaze z vkladných
knižiek vybraté neboli, patrili by do dedičstva.

104. Ako uviedol svedok, G., peniaze z vkladných knižiek boli použité na rekonštrukciu domu v I.. Na
túto rekonštrukciu chceli brať pôžičku, avšak poručiteľka sa sama ponúkla, že môžu použiť peniaze z jej

vkladných knižiek, pričom sama uviedla, že nežiada, aby jej ich vrátili.

105. Súd vychádzal aj z toho, že v podstate všetci svedkovia zhodne tvrdili, že poručiteľka bola až
do svojho umiestnenia v zariadení pre seniorov začiatkom roka 2010, vo veľmi dobrom fyzickom aj
psychickom stave. Ak sa peniaze z vkladných knižiek vyberali, potom musela o tom vedieť. Preto, podľa
názoru súdu, dôvody vydedenia v tejto časti listiny o vydedení, nie sú dané.

106. Ďalej sa v listine o vydedení uvádza, že poručiteľka z dôvodu nevrátenia vkladných knižiek,
túto skutočnosť oznámila na príslušných orgánoch Prokuratúry SR ako podvod, resp. podozrenie zo
spáchania trestného činu sprenevery a podvodu. Súdu nebolo preukázané, že by žalobkyňa bola za
tento skutok odsúdená, a teda nebol daný ani dôvod na vydedenie v zmysle § 469a ods. 1 písm. c)

Občianskeho zákonníka.

107. V listine o vydedení je ako ďalší dôvod uvedené, že dcéra S. sa ku poručiteľke správa povýšenecky,
arogantne, surovo a dokonca ju v roku 2009 napadla fyzicky, o čom je lekársky záznam. Ani v tejto časti
dôvody na vydedenie neboli preukázané. K fyzickému napadnutiu zo strany žalobkyne voči svojej matke

nedošlo. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že ku konfliktu v byte na P. ulici v T. malo dôjsť
medzi manželom žalobkyne a žalovanou v 2. rade, pričom pri vzájomnej potýčke mal manžel žalobkyne
udrieť aj poručiteľku. Toto potvrdila aj samotná žalovaná v 2. rade vo svojom liste, ktorý dňa 25.5.2011
doručila do spisu 16C/11/2011 na Okresnom súde Košice - okolie.

108. Čo sa týka povýšeneckého, arogantného a surového správania sa žalobkyne voči poručiteľke, toto
jej správanie nebolo žiadnym spôsobom konkretizované, ako sa mala povýšenecky, arogantne a surovo
voči matke správať, kedy a kde sa tak stalo. Ide o neurčité a súdu nepreukázané tvrdenie.

109. V žiadosti o vrátenie daru zo dňa 17.12.2010, ktorý podpísala poručiteľka, a ktorý adresovala

žalobkyni uvádza, že žalobkyňa mala poručiteľke vulgárne vynadať v čase, keď bola hospitalizovaná
v nemocnici v Šaci v auguste 2010. Je pravdou, že podpis poručiteľky na tejto žiadosti overil notár
JUDr. Pavlík. Tak zo svedeckých výpovedí, ako aj zo spisu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn.
16C/11/2011 bolo preukázané, že poručiteľka nevedela veľmi dobre po slovensky. Ak vypovedala,
potrebovala tlmočníka. Je veľmi nepravdepodobné, že samotnú žiadosť o vrátenie daru napísala

poručiteľka. Skutočnosť, že by v čase hospitalizácie poručiteľky v auguste 2010 vznikol medzi ňou
a žalobkyňou nejaký konflikt, nebol súdu ničím preukázaný. Naopak, svedkyňa V., ktorá pracuje v
nemocnici v Šaci potvrdila, že keď bola pani D. už v domove dôchodcov a bola hospitalizovaná u nich
v nemocnici, samozrejme, že žalobkyňa ju bola navštíviť. Prišla taká rozľútostená, ale spokojná, že
sa videla s matkou, a že sa pekne porozprávali. Nepripadalo jej, že by bol vzťah medzi nimi nejakým

spôsobom vyhrotený.

110. V žiadosti o vrátenie daru sa taktiež uvádza, že keď sa poručiteľka sťažovala na bolesti, žalobkyňa
ju mala odbiť s tým, že je herečka, a že si len vymýšľa.

111. To, že poručiteľka je herečka a len vymýšľa, uviedla vo svojej výpovedi dňa 21.10.2011 vo veci
16C/11/2011 aj žalovaná v 1. rade. Pred ňou sa takto o poručiteľke mal vyjadriť E.. Súdu teda nebolo
preukázané, či sa o poručiteľke ako herečke vyjadrila žalobkyňa alebo jej syn. Okrem toho, takéto
vyjadrenie nebolo ničím preukázané. Iné povýšenecké, arogantné a surové správanie žalobkyne voči
poručiteľke súdu preukázané nebolo. Preto mal súd za to, že ani v tejto časti nebol daný dôvod

vydedenia.112. Ďalším dôvodom vydedenia uvedeným v listine o vydedení bolo, že synovia žalobkyne E. a K.
neudržiavajú s poručiteľkou žiaden kontakt, neprejavujú ku nej záujem, aký by mali prejavovať ako vnuci,
a preto aj ich vydeďuje.

113.Zvyjadreniažalobkyne,akoajzvýpovedísvedkovG.,paniN.,paniN.,akoajzvýpovedísamotných
vnukov E. mal súd preukázané, že títo sa o poručiteľku ako o svoju babku riadne starali, pravidelne
chodili ku nej do bytu na P. ulici v T.. Keď potrebovala odviesť autom, tak išiel buď manžel žalobkyne
alebo E.. Žiaden iný vnuk, resp. vnučka poručiteľku autom nevozili. Do doby, kým poručiteľka bývala v

byte na P. ulici v T., E. aj K. s ňou udržiavali pravidelný kontakt. Ak sa jej v byte niečo pokazilo, prišli
to opraviť, robili jej nákupy, zabezpečovali stravu. Je pravdou, že keď bola poručiteľka umiestnená v
zariadení pre seniorov, resp. v domove dôchodcov, už ju nenavštevovali. E. ju navštívil raz, avšak to, že
ju nenavštevovali bolo spôsobené tým, že sa báli konfliktov so žalovanou v 1. rade. Aj v tomto prípade
súd videl objektívnu príčinu, prečo vnuci E. a K. nechodili za poručiteľkou do zariadenia pre seniorov
a následne do domova dôchodcov.

114. Ako bolo uvedené vyššie, poručiteľ môže vydediť svojich potomkov v zmysle ust. § 469a
Občianskeho zákonníka len na základe dôvodov daných v tomto paragrafe. Ako bolo preukázané,
žalobkyňa aj jej synovia vedú usporiadaný život, čiže nie je daný dôvod, že potomkovia trvalo vedú
neusporiadaný život. Taktiež nebolo preukázané, že by žalobkyňa alebo jej synovia boli odsúdení pre

úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej 1 rok. Súd nemal za preukázanú ani tú
skutočnosť, že by žalobkyňa alebo jej synovia o poručiteľku trvalo neprejavovali opravdivý záujem, ktorý
byakopotomkoviamaliprejavovať.Oporučiteľkusariadnestarali,vpodstateaždojejodchoduzbytuna
P. ulici v T. koncom roka 2009. Následne, keď bola umiestnená v zariadení pre seniorov, resp. v domove
dôchodcov, už boli objektívne dôvody, prečo poručiteľku nenavštevovali. Žalobkyňa sa aj napriek tomu

telefonicky informovala o tom, ako sa poručiteľke darí. Toto isté sa dá povedať aj pri ďalšom zákonnom
dôvode vydedenia, že potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc
v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch. Súd opakuje, že žalobkyňa aj jej synovia sa
o poručiteľku do doby, kým bývala v byte na P. riadne starali. Po odchode z bytu koncom roka 2009
žalobkyňa za poručiteľku zaplatila jej dlh, ktorý jej vznikol v zariadení pre seniorov za obdobie január -

apríl 2011. Keď bola poručiteľka hospitalizovaná v nemocnici v Šaci v auguste 2010, tak ju tam navštívila.

115. Na základe vyššie uvedeného dokazovania mal súd preukázané, že dôvody vydedenia uvedené v
Listineovydedenízanechanejporučiteľkouspísanejdňa21.12.2010naNotárskomúradeJUDr.Pavlíka,
neboli dané.

116.Sudcanapojednávanídňa21.6.2016vyzvalstranysporu,abyzabezpečiliúčasťsvedkovnaďalšom
pojednávaní. Po tomto dátume boli pojednávania dňa 30.9.2016, 22.11.2016 a 13.1.2017. Právny
zástupcažalovanýchnapojednávanídňa13.1.2017navrhol,ženaďalšiepojednávaniezabezpečíúčasť
svojich svedkov. Súd jeho návrh zamietol s tým, že mal dostatočný časový priestor, aby účasť svedkov

zabezpečil. Naviac, malo sa jednať o svedkov, ktorí už vypovedali na Okresnom súde Košice - okolie vo
veci 16C/11/2011. S výpoveďami týchto svedkov sa súd oboznámil z pripojeného spisu.

117. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

118. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

119. Vzhľadom k tomu, že vo veci mala plný úspech žalobkyňa, súd priznal žalobkyni náhradu trov

konaniav100%-nejvýške,pričomovýškenáhradytrovkonaniasúdrozhodnesamostatnýmuznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia lenv rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (ust. § 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(ust. § 366 CSP).