Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119209054
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119209054.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. XXX, proti žalovaným 1./ Š.I. Z., nar. XX.XX.XXXX, 2./ Q.. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom
Q.Š. XXX, zastúpení JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Konštantínova 6, o
odstránenie stavieb s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
15.01.2020, č. k. 11C/20/2019 - 86 v spojení s opravným uznesením z 08.06.2020, č. k. 11C/20/2019
- 104 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Priznáva žalovaným v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie žalobu zamietol a
žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na to, že náležitosťou žaloby nie je právna
kvalifikácia uplatneného nároku, súd právne posúdi uplatnený nárok sám na základe tvrdených a

zistených skutkových okolností. Je zrejmé, že žalobca nevnímal v konaní rozdiel medzi neoprávnenou
a nepovolenou stavbou, keďže poukazoval na to, že pri niektorých žalovaných stavbách nebolo vydané
stavebné povolenie alebo že stavba bola postavená v rozpore s ním. Ide však o argumenty vedúce
k záveru o nepovolenej stavbe (teda v rozpore so stavebnými predpismi), ktorú má však v právomoci
riešiť len stavebný úrad v rámci správneho konania, prípadne krajský súd v rámci správneho súdnictva.
Preto aj argumenty o nevydaní stavebného povolenia, neohlásení drobnej stavby stavebnému úradu,
alebo stavbe postavenej v rozpore s projektovou dokumentáciou boli pre tento spor nepodstatné. Súd

prvej inštancie zdôraznil, že žalobca žiadal odstrániť garáž s tvrdením, že čiastočne jeden jej roh
zasahuje do jeho pozemku v šírke 19cm a domáhal sa odstránenia oporného múru stojaceho na
jeho pozemku s tým, že tieto stavby boli postavené bez jeho súhlasu. V takom prípade by išlo o tzv.
neoprávnenú stavbu, o ktorej súd rozhoduje podľa § 135c Občianskeho zákonníka, pričom však nie je
viazaný žalobným petitom, čo vyplýva z § 216 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie pripomenul, že podľa
aktuálneho sporového poriadku je dôkazná iniciatíva vo forme, či už predkladania alebo označovania
dôkazov, výlučne na stranách sporu, okrem prípadov uvedených v § 185 ods. 2, 3 CSP, ktoré však nie

sú dané v tomto spore. Žalobca má preto dôkaznú povinnosť preukázať, že sporné stavby stoja na jeho
pozemku a konkretizovať v akej časti. Pokiaľ ide o žiadané odstránenie oporného múru, je potrebné
jeho grafické znázornenie, aby žalobný petit bol vykonateľný. Vo vzťahu ku garáži navyše ani nie je
jednoznačne preukázané, že by čo len časť tejto garáže bola postavená na pozemku žalobcu, pretožeokrem súkromného náčrtu, ktorý vypracoval H.. P., iné dôkazy vrátane znaleckého posudku H.. X., (z
konania OS Prešov sp. zn. 19C/33/2014) to nepreukazujú. Zo spomínaného znaleckého posudku totiž
vyplýva, že garáž zasahuje do celkom inej parcely, ktorá vlastnícky patrí obci Q.. Žalobca preto ohľadom

nároku na odstránenie garáže neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal základný predpoklad
úspešnosti daného nároku a to, že by išlo o stavbu, ktorá zasahuje do jeho pozemku. Nároky na
odstráneniegaráže,opornéhomúrualeboajpivnice,oktorejžalobcasícevžalobetvrdil,žejepostavená
na pozemku žalovaných, následne, že stojí na hranici pozemkov, ak by aj bola pravda, že pivnica
zasahuje do pozemku žalobcu, bolo potrebné vychádzať z ust. § 135c Občianskeho zákonníka, ktorý

rieši pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby. Znamená to, že sporovými
stranami musia byť v takom prípade všetci vlastníci pozemku a všetci vlastníci neoprávnenej stavby. Je
to logické, keďže súd v takomto prípade nie je viazaný žalobným petitom a môže tieto vzťahy usporiadať
aj inak, napr. zriadením vecného bremena, ktoré by zaťažovalo všetkých vlastníkov pozemku. Preto
vlastníci pozemku v takomto prípade tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo. Prvoinštančný súd zistil,
že vlastníkom parcely CKN XX/X, na časti ktorej podľa žalobcu stoja spomínané stavby žalovaných,

nie je len žalobca, ale aj jeho manželka, ktorá však nie je stranou v tomto spore. Pre nedostatok
vecnej legitimácie preto súd žalobu v tejto časti musel zamietnuť. Žalobca sa domáhal aj odstránenia
komína, pričom je preukázané, že komín nepredstavuje samostatnú vec, ale je súčasťou rodinnému
domu žalovaných. Keďže žalobca v súvislosti s týmto komínom poukázal na neprimeraný zásah do jeho
práv zakázanými imisiami, popolom, či dymom, súd sa zaoberal aj posúdením tohto nároku podľa §

127 Občianskeho zákonníka. S poukazom na toto zákonné ustanovenie, ak by aj žalobca preukázal
porušenie jeho susedského práva zakázanými imisiami zo strany žalovaných, žalobca pripúšťa na jeho
ochranu len negatórnu žalobu, teda takú, ktorá môže znieť len na zdržanie sa určitého konania, teda
presne vymedzeného rušenia. Po vyhovujúcom súdnom rozhodnutí žalovaný rušiteľ má právo sám si
zvoliť postup na odstránenie závadného stavu, spočívajúceho vo vzniku a šírení imisií. Podľa § 127 ods.

1 Občianskeho zákonníka teda nie je možné úspešne sa domáhať toho, aby niečo konkrétne konal,
tak ako žaloval žalobca. Súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie ďalšieho dokazovania, pokiaľ išlo
o návrh žalobcu vypočuť zástupcu stavebného úradu v J., bez označenia konkrétnej osoby, či výsluch
starostu obce Q., keďže so zreteľom na uvádzané, tieto dôkazy považoval za irelevantné a nepotrebné
vzhľadom na vyššie spomínané právne závery o nesprávnosti žaloby a takýto postup by bol aj v rozpore

so sudcovskou koncentráciou konania upravenou v § 153 CSP.

3. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu, nakoľko neboli vykonané navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a podľa jeho názoru vydané rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nezobral do úvahy dôkazy uvedené v žalobe
a žalobca trvá na tom, že predmetná stavba garáže, súp. č. XXX, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, kat.
úz. Q., bola realizovaná v rozpore s projektovou dokumentáciou.

5. Žalovaní v 1. a 2. rade navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a
uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi. Poukazujú na to, že žalobca v odvolaní
neuvádza, ktoré dôkazy súd nevykonal na zistenie akých rozhodujúcich skutočností a nie je zrejmé,
v čom rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaní poukázali na

dokazovanie vykonané v predchádzajúcom konaní OS Prešov, sp. zn. 19C/33/2014, z tohto konania súd
prvej inštancie oboznámil potrebné dôkazy, a to pokiaľ ide o vytyčovací náčrt H.. P., či geometrický plán
č. XX/XXXX, so znázornením garáže žalovaných, z ktorých však nevyplýva, aby garáž sa nachádzala na
pozemku žalobcu D. XX/X. Z náčrtu vyplýva, že do tohto pozemku zasahuje len jeden bod rohu garáže
cca 19 cm. Pokiaľ ide o oporný múr, znázornené odchýlky vo vytyčovacom náčrte sú v rôznom rozsahu

od 19 do 46 cm, nie je však z tohto náčrtu konkretizovaný záber parcely D. XX/X, pričom žalobca sa
domáhal odstránenia oporného múru s tým, že ide o stavbu postavenú bez jeho súhlasu. Rovnako sa
to týka aj komína, ktorý je súčasťou domu žalovaných a pivnica bola zriadená výlučne na pozemku
žalovaných.Súdpodľaichnázorusprávnepoukázalnato,žežalobcamaldôkaznúpovinnosťpreukázať,
že sporné stavby stoja na jeho pozemku, konkretizovať v akej časti a túto povinnosť si nesplnil.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením v zmysle zásad
vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.

7. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie,
na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny
záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého
rozsudku a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza nasledovné.

8.Akojezrejmézobsahuspisu,súdprvejinštanciekonalarozhodovaložalobežalobcusmerujúcejproti
žalovaným, na základe ktorej sa domáhal odstránenia stavieb, ktoré realizovali žalovaní, a to garáže,
súp. č. XXX s argumentáciou, že zasahuje do jeho parcely CKN XX/X, kat. úz. Q., oporného múru, ktorý
sa má nachádzať opätovne na jeho pozemku a žiadal odstrániť komín a pivnicu s tým, že ide o stavby
neohlásené príslušnému stavebnému úradu, ktoré ho obmedzujú v riadnom užívaní jeho nehnuteľností.

9. Súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam poskytuje zákon v ust.
§ 126 Občianskeho zákonníka vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho
práva.

10. Podľa § 135c Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá

právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto
stavbu zriadil (ďalej len vlastník stavby).
Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi
pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

11. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež
zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

12. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby alebo staviteľa v zmysle predpokladov § 135c OZ
je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné právo

umožňujúce výstavbu. Ak stavebník zriadi stavbu na takomto pozemku, ide o neoprávnenú stavbu.

13. Od neoprávnenej stavby treba odlišovať nepovolenú stavbu, ktorou je stavba vybudovaná
bez príslušného stavebného povolenia alebo s nedodržaním ustanovení stavebných predpisov, keď
sankcionovanie týchto priestupkov rieši Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku - stavebný

zákon (do pozornosti R 2/1981).

14. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že nebolo v konaní preukázané, aby sporná garáž,
súp. č. XXX, ktorá je vlastníctvom žalovaných, sa nachádzala na parcele CKN XX/X, kat. úz. Q. a
zasahovala tak do vlastníctva žalobcu k tejto nehnuteľnosti. Aj odvolací súd poukazuje na listinné dôkazy

predložené v konaní Okresného súdu Prešov, sp. zn. 19C/33/2014, ktoré sa týkalo totožných strán a v
ktorom sa terajší žalovaní domáhali určenia práva z vecného bremena. Skutočnosť, že by stavba garáže
žalovaných, ktorá je postavená na parcele CKN XX/X, kat. úz. Q., zasahovala do pozemku žalobcu
CKN XX/X, kat. úz. Q., nevyplynula z geometrického plánu č. XX/XXXX, z vytyčovacieho náčrtu H.. V.
P., ktorý sa týkal vytýčenia hraníc medzi pozemkami strán konania CKN XX/X a CKN XX/X, kat. úz.

Q. a napokon ani zo znaleckého posudku č. X/XXXX, v ktorom znalec z odboru geodézie H.. Q. X.,
V.., graficky znázornil rozsah vecného bremena, ktorého sa v spomínanom konaní žalovaní domáhali.
Podľa tohto znalca garáž žalovaných je chybne zameraná a evidovaná v katastri nehnuteľností, avšak
s tým, že posun o cca 0,73 m nastal do inej parcely, a to pozemku D. XX/X, ktorej vlastníkom je R.
Q.. V znaleckom posudku č. X/XXXX v jeho grafickej časti je konštatovaný rozdiel medzi vlastníckou a

užívacou hranicou parciel CKN XX/X a CKN XX/X, kat. úz. Q. a pokiaľ ide o požadované odstránenie
oporného muru žalovaných, žalobcom nebolo predložené jeho grafické znázornenie tak, aby bolo
nepochybne zrejmé, v akej časti má zasahovať do parcely CKN XX/X tak, aby žalobný petit, ako to
zdôrazňuje prvoinštančný súd, bol konkrétny a vykonateľný. V súvislosti so žiadaným odstránením
daných stavieb súd prvej inštancie tiež správne akcentoval nedostatočnú aktívnu legitimáciu žalobcu v

spore, keďže podľa ustálenej súdnej praxe platí, že v prípade, ak je neoprávnená stavba alebo pozemok,
na ktorom bola zriadená v spoluvlastníctve viacerých osôb, musia byť všetky tieto osoby účastníkmi
tohto konania (do pozor. uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo/4896/2014).15. Vo vzťahu k nároku žalobcu o odstránenie komína bolo súdom prvej inštancie správne konštatované,
že tento nepredstavuje samostatnú vec v právnom slova zmysle, ale je súčasťou rodinného domu
žalovaných a žaloba žalobcu v tejto časti nezodpovedá kritériám § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa tohto zákonného ustanovenia, pokiaľ vlastník veci nerešpektuje v ňom uvádzané obmedzenia
jeho vlastníckeho práva, ten kto je ohrozený jeho neoprávnenými zásahmi, sa môže domáhať súdnej
ochrany, a to tak, aby sa zdržal presne opísaného a vymedzeného rušenia, ktorým žalovaný obťažuje
svojho suseda alebo ktorým vážne ohrozuje výkon jeho práv. Výrok navrhovaného súdneho rozhodnutia
tak musí obsahovať presný opis toho, čoho sa má vlastník zdržať, aby tento výrok bol materiálne

vykonateľný výkonom rozhodnutia alebo v exekučnom konaní a zo znenia tohto ustanovenia súčasne
vyplýva, že je vylúčené, opierajúc sa o tento právny dôvod žaloby, požadovať, aby sa vlastníkovi uložila
povinnosť niečo konkrétne konať.

16. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov podanú žalobu zamietol a odôvodnenie
jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nemožno

konštatovať, že by rozhodovacím procesom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti stranám
konať pred súdom a k porušeniu ich práv na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať
pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, ak súd prvej
inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Súd prvej inštancie tiež zdôvodnil,
prečo vo veci nevykonal ďalšie dôkazy, ktoré s ohľadom na zvolenú koncepciu žalobného návrhu a

chýbajúcudostatočnúaktívnulegitimáciunastranežalobcu,bynemohlimaťzanásledokinérozhodnutie
v prejednávanej veci.

17. Za situácie, že správne je aj rozhodnutie o trovách konania strán sporu, odvolací súd so zreteľom
na všetky vyššie uvádzané dôvody rozsudok v spojení s opravným uznesením potvrdil postupom podľa

§ 387 CSP prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (do pozor. Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

18. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania patrí žalovaným vo vzťahu k žalobcovi nárok
na náhradu vzniknutých trov, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods.
2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).