Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. august 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119203352
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:6119203352.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189,

so sídlom v Sučanoch, Priemyselná 10, právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom v
Martine, Kuzmányho 4, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO:
31 595 545, so sídlom v Bratislave - Staré Mesto, Štefánikova 17, právneho zastúpenému: JUDr. Felix
Neupauer, advokát so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 106,33 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 106,33 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v
plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

IV. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽaloboupostúpenouOkresnýmsúdomBanskáBystricavsúladesust.§14ods.3Zákonač.307/2016
Z.z. o upomínacom konaní, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.03.2019, sa žalobca voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 106,33 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 106,33
€ od 11.07.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že na základe škodovej udalosti došlo
ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla
poisteného v poisťovni žalovaného. Poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie

svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil
poškodenému faktúru, ktorú si ako náhradu uplatnil u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení
žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu.
Následne poškodený uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok
na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených
nákladov na prenájom náhradného vozidla. Uvedenú skutočnosť žalobca oznámil žalovanému.

2. Súd konal a rozhodol aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorému bolo predvolanie
doručené riadne a včas. Svoju neprítomnosť neospravedlnil. Nepožiadal o odročenie pojednávania.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:4. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica platobným
rozkazom zo dňa 04.02.2019, sp. zn. 26Up/28/2019, vyhovel žalobe v celom rozsahu.

5. Žalovaný podal proti uvedenému platobnému rozkazu včas podaný odpor, v ktorom uviedol, že
nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Uviedol, že žalobca si nesplnil zákonné kritéria
vyžadované ustanovením § 132 CSP. Mal označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré
svoj nárok opiera. Nie je zrejmý počet najazdených kilometrov. Mal presne špecifikovať o akú škodovú

udalosť ide a kto bol poškodený, údaje zo zmluvy o nájme, vystavenej faktúry, zmluvy o postúpení
pohľadávok. Žalobca nemá ako predmet svojho podnikania zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting,
či nadobúdanie pohľadávok. Vzhľadom k vedomosti o existencii ďalších zmlúv a iných súdnych konaní
možno činnosť žalobcu považovať za neoprávnené podnikanie. Žalobca svoj nárok opiera o ust. §
4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. a ust. § 442 ods. 1 OZ. Ďalej
svoj nárok nijako nekonkretizuje. Zákon o PZP vyslovene neuvádza údajný nárok žalobcu a tento

nevyplýva ani z Občianskeho zákonníka. Žalobca nie aktívne vecne legitimovaný z toho dôvodu, že
poškodený predstavoval dlžníka žalobcu a nemohol platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. K
úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu. Postúpenie pohľadávky považuje za
absolútne neplatný právny úkon z dôvodu neexistujúceho predmetu postúpenia.

6. Žalobca sa vyjadril k podanému odporu. Uviedol, že tvrdenia žalovaného ohľadom nedostatočnej
špecifikácie skutočností ako aj neoznačenia dôkazov považujú v plnom rozsahu za neopodstatnené
a účelové. Dňa 14.05.2018 došlo v Martine k škodovej udalosti spôsobenej poškodenej Ing. Z. L. na
motorovom vozidle zn. Škoda Octavia, EVČ: V. XXXDO. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla zn. BMW X1, Z.: C. XXXAP poisteného u žalovaného. Poškodený bol nútený užívať

náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v
zmysle zmluvy o nájme č. 294 zo dňa 23.05.2018. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému
faktúru na sumu 422,40 €. Žalovaný neuznal uplatnenú výšku škody a priznal náklady len vo výške
316,07 €. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené
už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie

žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu. Prenajatie
vozidla má byť kompenzáciou za spôsobenú škodu a slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho
komfortu poškodeného. Vozidlo je zapožičiavané na dni, nezávisle od počtu najazdených kilometrov.
Tvrdenia žalovaného o neexistencii pohľadávky, aktívnej legitimácii, či neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky sú neopodstatnené a účelové. Zmluva je platne uzavretá. Skutočnosť, že došlo k úhrade

faktúry za nájom súčasne s prevodom pohľadávky neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Sám žalovaný poskytol žalobcovi čiastočné plnenie. V
zmysle zmluvy o postúpení poškodený uhradil faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne
postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére
žalobcu. Krátenie poistného plnenia bolo neoprávnené. Prevádzkové náklady (pohonné hmoty) nie sú

súčasťou nájomného.

7. Zo zmluvy o nájme č. 294 uzavretej dňa 23.05.2018 medzi žalobcom ako prenajímateľom a
poškodenou Ing. Z. L., A. D. XXXX/X, V. ako nájomcom vyplýva, že došlo k prenájmu osobného
motorového vozidla zn. Kia Sportage, EVČ: A. XXXJP. Nájom bol dojednaný na dobu určitú od

23.05.2018 do: počas nevyhnutného času opravy, s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 52,80
€ s DPH/deň.

8. Faktúrou č. 180302 žalobca vyfakturoval poškodenej Ing. Z. L. cenu za prenájom náhradného vozidla
podľa zmluvy o nájme č. 294, a to vozidla zn. Kia Sportage, EVČ: A. XXXJP, od 23.05.2018 do

30.05.2018, t. j. za 8 dní, v celkovej výške 422,40 € s DPH.

9. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 25.06.2018 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 20.06.2018
bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti. Poistné plnenie je v celkovej výške 316,07 €. V prevyšujúcej
časti nebolo poistné plnenie priznané z dôvodu odpočítania prevádzkových nákladov počas doby

prenájmu.

10. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 30.05.2018 medzi žalobcom ako postupníkom a
poškodenou Ing. Z. L. ako postupcom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z titulu nárokuna náhradu účelne vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so
škodovou udalosťou zo dňa 14.05.2018 na vozidle zn. Škoda Octavia, EVČ: V. XXXDO. Postúpenie
pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 422,40 €. Zmluvné strany

sa dohodli, že došlo k započítaniu ich vzájomných nárokov, a to nároku na úhradu odplaty za postúpenie
pohľadávky a nároku na úhradu nájomného za náhradné vozidlo. Žalobca si bude pohľadávku vymáhať
vo vlastnom mene a na vlastný účet.

11. Oznámením o postúpení pohľadávok poškodená ako postupca oznámila žalovanému, že dňa

30.05.2018 postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie
z poistnej udalosti zo dňa 14.05.2018 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla vo výške 422,40 € spolu s jej príslušenstvom na žalobcu.

12. Z čestného prehlásenia poškodenej zo dňa 08.06.2018 vyplýva, že náhradné vozidlo využívala na
dochádzanie do práce v období od 23.05.2018 - 30.05.2018.

13.OkresnýsúdMartinvydaldňa11.06.2019rozsudokprezmeškaniežalovanéhoč.k.21C/19/2019-86.
Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 28.11.2019, č. k.
9Co/238/2019-115, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, nakoľko neboli
splnené všetky zákonom požadované kumulatívne podmienky na vydanie kontumačného rozsudku.

14. Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je
to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa 4 ods. 1, 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o PZP“) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 11 ods. 6 písm. b) Zákona o PZP Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné
vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol

v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška
poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal,
odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods. 8 Zákona o PZP Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.15a)

Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.21)
Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1, 2 OZ Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o

postúpení.

15. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyhovel
žalobe v časti uvedenej vo výroku I. rozsudku, nakoľko v tejto časti mal preukázanú jej dôvodnosť.Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 106,33 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 106,33 € od 11.07.2018 do zaplatenia titulom neuhradených nákladov za
prenájom náhradného motorového vozidla. Žalobca pohľadávku nadobudol od poškodenej na základe

Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú súd považuje za uzavretú v súlade s právnymi predpismi. Túto
skutočnosť poškodená ako postupca oznámila žalovanému ako dlžníkovi. Preto sú, v súlade s ust.
§ 526 ods. 2 OZ, námietky žalovaného týkajúce sa neplatnosti zmluvy o postúpení bezpredmetné.
Poškodená postúpila na žalobcu pohľadávku z titulu neuhradenej pohľadávky z poistnej udalosti,
ktorá je spôsobila na postúpenie. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky

a výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy neuhradenej faktúry. Zmluvné strany sa zároveň
dohodli na započítaní vzájomných nárokov, t.j. nároku na zaplatenie faktúry a nároku na zaplatenie
odplaty za postúpenie pohľadávky. Žalobca je tak aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku z
titulu náhrady škody. Dostatočným spôsobom boli opísané aj rozhodujúce skutočnosti, ktoré žalobca
opiera o predložené listinné dôkazy. Nemožno sa tak stotožniť s tvrdením žalovaného o neunesení
dôkazného bremena a absencii listinných dôkazov. V konaní bol preukázaný vznik škody a aj jej

výška. Skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom motorového vozidla,
ktoré prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len
v rozsahu v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci
zodpovedajúcej poškodenej veci. Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady
na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku

svojho automobilu, ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú
škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov. Škoda
predstavuje požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom,
ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Zodpovedný subjekt je povinný nahradiť
túto škodu len v rozsahu, v akom boli náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie

náhradnej veci. Zo Zmluvy o prenájme motorového vozidla vyplýva, že právny predchodca žalobcu si
prenajal náhradné motorové vozidlo zn. Kia Sportage. Čo sa týka porovnateľnosti náhradného vozidla
s poškodeným motorovým vozidlom, žalovaný nepredložil a netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by robili
sporným skutočnosť z hľadiska úžitkových a jazdných vlastností poškodeného a prenajatého vozidla.
Procesnú obranu žalovaného súd považuje za účelovú a zavádzajúcu. Žalovaný priznal žalobcovi na

základe rovnakého skutkového stavu poistné plnenie, ktorého výšku, rozsah len skrátil. Nárok žalobcu
nepovažoval za absolútne nedôvodný. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný musel mať jednoznačne
preukázané všetky žalobcom tvrdené skutočnosti. Žalovaný krátil poistné plnenie len o prevádzkové
náklady počas doby prenájmu. Nie je rozhodujúce, akú vzdialenosť prešiel poškodený s prenajatým
vozidlom. Prevádzkové náklady neboli predmetom zmluvy o nájme ani zmluvy o postúpení. Krátenie

poistného plnenia zo strany žalovaného bolo nedôvodné. Žalovaný v konaní nevyprodukoval žiadne
dôkazy,ktorébypopieralinárokžalobcu.Jehoargumentáciaostalalenvrovinenepreukázanýchtvrdení.
Obmedzenie poškodenej spôsobené poistnou udalosťou pominulo až odovzdaním opraveného vozidla.
Poškodená sa ocitla v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla po dobu opravy
svojho vozidla. Poistnou udalosťou bol poškodenej vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorý, ak

musela riešiť zapožičaním sa náhradného vozidla, tak náklady z nájomného sú nákladmi, ktoré je
povinný žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti zaplatiť žalovaný. Za obdobie, keď bolo auto v oprave
je nárok na náhradu škody v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Do stavu, do ktorého sa
poškodená dostala, a v ktorom bola obmedzená bol zavinený klientom žalovaného. Pokiaľ žalovaný
nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov namietal, bolo dôkazné bremeno na jeho strane. Vzhľadom

k uvedenému súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 106,33 €, nakoľko náklady
vynaložené poškodenou je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou,
dopravnou nehodou.

16. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázané

nesplnenie si povinnosti zo strany žalovaného v súlade s ust. § 11 Zákona o PZP. Žalovaný šetrenie
poistnej udalosti ukončil v stanovenej lehote, poskytol poškodenému ním priznané poistné plnenie ako
aj písomné vysvetlenie dôvodov jeho krátenia. Preto žalobcovi nevznikol nárok na úroky z omeškania.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Podľa § 396 ods. 1 CSP Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
Podľa § 396 ods. 3 CSP Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

18. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že úspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Zároveň bol súd
prvej inštancie povinný rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol

úspešný žalovaný, keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie na základe žalovaným
podaného odvolania. Preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Základné
ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 CSP (zásada úspechu v konaní)
nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania - prvoinštančného, odvolacieho i
dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní (§ 262
ods. 1 CSP) tromi samostatnými výrokmi. Takéto rozhodnutie potom tvorí základ pre rozhodnutie súdu

prvej inštancie postupom uvedeným v § 262 ods. 2 CSP. Možno preto uzavrieť, že dovolacie konanie
predstavuje v tomto smere samostatnú, od ostatného konania nezávislú časť konania, čo zakladá
súdu možnosť, nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania,
s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok
sporu (Uznesenie Ústavného súdu SR z 19. 11. 2019, sp. zn. I. ÚS 453/2019). O výške náhrady trov

prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.