Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 16, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9CoE/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414206419
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6414206419.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 865 141, proti povinnej: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX K. Z., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60,
821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 10326/14 na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 205,92

Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
5Er/366/2014-13 zo dňa 10. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/366/2014-13 zo dňa 10.
septembra 2018 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým

uznesením č. k. 5Er/366/2014-13 zo dňa 10. septembra 2018 prvou výrokovou vetou exekúciu zastavil.
Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že dňa 28. mája 2014 poveril exekučný súd súdneho
exekútora vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 01769/12 zo dňa 11. júna 2012. Oprávnený v priebehu
exekučného konania predložil fotokópiu zmenky zo dňa 5. januára 2011, Zmluvy o úvere zo dňa 5.

januára 2011 (ďalej len „Zmluva“) a Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru. Exekučným
titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok, z ktorého vyplýva, že vymáhaný nárok bol priznaný
oprávnenému ako nárok zo zmenky. Zmluvu o úvere považoval exekučný súd za spotrebiteľskú zmluvu,
keďže oprávnený Zmluvu uzatváral ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti a povinná ako dlžník
do zmluvného vzťahu s oprávneným nevstupovala v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej
podnikateľskej činnosti. Zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo v čase uzavretia Zmluvy

podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon
o spotrebiteľských úveroch“) zakázané. Zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo v čase
uzavretia Zmluvy zakázané ustanovením § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmenka bola z
tohto dôvodu vystavená a oprávneným vyplnená v rozpore so zákazom vyplývajúcim zo zákona, pričom
v rozhodcovskom konaní nebol uvedený rozpor so zákonom zohľadnený. Nakoľko v rozhodcovskom

konaní nebolo prihliadnuté na zákaz použitia zmenky, exekučný súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods.
1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“).

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolanie
oprávnený. Svoje odvolanie oprávnený odôvodnil tým, že dôvod na zastavenie Exekučného konania

podľa § 57 ods. 1 písm. m) nebol daný, pretože tento dôvod sa vzťahuje iba na prípady, ak medzi
oprávneným a povinným existuje spotrebiteľský vzťah. Povinná pred uzatvorením Zmluvy dobrovoľne vžiadostioposkytnutieúveruuviedla,žemázáujem,abyjejbolúverposkytnutýnaúčelvýkonupovolania,
a teda daný úver nemožno považovať za spotrebiteľský. Oprávnený uviedol, že dôležité je, na aký účel
bol úver povinnej poskytnutý, nie na aký účel povinná peňažné prostriedky skutočne použila. Skutočnosť

na čo konkrétne bol povinnej poskytnutý úver aj skutočne použitý oprávnený neskúma, nakoľko je to
už pre neho nepodstatná informácia. Podľa oprávneného je potrebné zohľadniť jeho dobrú vieru, s
ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval a táto argumentácia je podľa jeho názoru v plnom
súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Právnu úpravu
ochrany spotrebiteľa nie je podľa oprávneného možné neobmedzene aplikovať na všetky prípady, kde

je spolukontrahentom fyzická osoba. Oprávnený dodržal úroveň osobitnej starostlivosti zodpovedajúcej
čestnej obchodnej praxi, či všeobecnej zásady dobrej viery. Povinná v Zmluve výslovne vyhlásila a
svoje vyhlásenie osobitne potvrdila svojím podpisom, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na účel
výkonu povolania, a teda nie na súkromnú potrebu. Oprávnený uviedol, že zmluvné vzťahy uzatvárané
medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom, spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho
vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z

účastníkov právneho vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy nemožno citovaný
právny predpis použiť. S poukazom na uvedené mal oprávnený za to, že úvery poskytnuté na účel
zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o
obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje.

Vzhľadom na uvedené oprávnený žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a
uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i
až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú

len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 243f ods. 1 a 4 Exekučného poriadku (1) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie

exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (4) Ak sa v konaniach podľa
odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

8. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a

ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa

1) neprijateľné zmluvné podmienky,
2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom

ku dňu uzavretia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorýchobsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením č. k. 5Er/366/2014-13 zo
dňa 10. septembra 2018 exekučný súd exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznal.PodkladomnavykonanieexekúciejeRozhodcovskýrozsudokvydanýStálymrozhodcovským

súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Kraloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 01769/12 zo dňa 11. júna 2012, ktorý oprávnený predložil s
vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 23. júla 2012 a vykonateľnosti dňa 26. júla 2012, a ktorým
bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 192,- Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej
odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 05. januára 2011 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 100,-

Eur. V ten istý deň bola povinnou vystavená neúplná zmenka bez uvedenia zmenkovej sumy. Súdu
prvej inštancie, ako ani odvolaciemu súdu, rozhodcovská zmluva, od ktorej rozhodcovský súd odvodil
právomoc vo veci konať a rozhodnúť oprávneným predložená nebola.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov konštatuje vecnú správnosť

napadnutého uznesenia exekučného súdu, pričom k veci uvádza:
13. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinnej ako spotrebiteľa, keďže vychádzal z vyhlásenia
povinnej v Zmluve, že sa jedná o úver poskytnutý na výkon povolania, pričom Zmluvu uzatváral podľa
§ 497 Obchodného zákonníka ako tzv. absolútny obchod. Oprávnený sa mýli, ak tvrdí, že vzhľadom na
skutočnosť, že Zmluva je zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, nejedná sa o vzťah

zo spotrebiteľskej zmluvy. Skutočnosť, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka neznamená, že aplikácia kogentných ustanovení OZ o ochrane spotrebiteľa
je vylúčená, keďže to nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené je preto podstatné, či v danom

zmluvnom vzťahu povinný vystupuje v postavení spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 4 OZ je spotrebiteľ
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z citovaného ustanovenia § 52 ods. 4 OZ tak
vyplýva, že za spotrebiteľa je potrebné považovať každú fyzickú osobu, ktorá zmluvu s dodávateľom
neuzatvára v postavení podnikateľa, ktorý koná v rámci predmetu svojho podnikania, resp. obchodnej

činnosti. Povinná je v Zmluve označená menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu a
číslomobčianskehopreukazu.Vzáhlavírozhodcovskéhorozsudkujepovinnátaktiežoznačenámenom,
priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. To znamená, že povinná je v Zmluve a v
exekučnom titule jednoznačne označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Povinná nie je označená
údajmi, ktoré by ju identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 Obchodného

zákonníka. Ak by povinná nemala byť považovaná za spotrebiteľa, ako to tvrdí oprávnený, v zmysle
§ 52 ods. 4 OZ by muselo byť zrejmé, že povinná je podnikateľom a zároveň pri uzatváraní Zmluvy
konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu a z
oprávneným predložených listín však tento záver nevyplýva, a teda možno skonštatovať, že oprávnený
neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že povinná nie je v postavení spotrebiteľa.

14. Odvolací súd ďalej uvádza, že Zmluva má adhézny charakter, čo znamená, že bola
vopred pripravená oprávneným, pričom povinný nemohol v zásade meniť jej znenie a jej
súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Dodávateľom vopred naformulované vyhlásenie
o poskytnutí finančných prostriedkov na účel „povolania“ považoval odvolací súd za formalistický

pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na predformulovanom tlačive vylúčiť tento
záväzkovoprávny vzťah spod pôsobnosti predpisov a ochranu spotrebiteľa.

15.Podľaprávnejúpravyzavedenejzákonomč.438/2015Z.z.,ktorájeplatnáaúčinnáod23.decembra
2015 a obsiahnutá v prechodnom ustanovení § 243f ods.1 Exekučného poriadku, sú exekučné súdy,

ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, povinné
ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bola povinnému
v konaní pred všeobecnými a rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu
ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Zákonodarca jednoznačne stanovilpovinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek existencii právoplatného exekučného titulu, ak
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na

rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, pričom nebol preukázaný opak. Ustanovenie § 243f ods.
4 Exekučného poriadku predstavuje jednoznačnú právnu domnienku, že v prípadoch uplatňovania
nárokov zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je daný dôvod na zastavenie exekúcie,
ak nie je preukázaný opak, pričom platí, že dôkazné bremeno na preukázanie opaku má oprávnený.

16. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný
titul, nevyplýva, že by sa rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky, zaoberal tým, či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho
vzťahu,ktorýmalspotrebiteľskýcharakter.Vexekučnomkonanípritomvyšlonajavo,ževymáhanýnárok
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so

zákonom. Oprávnený tak svoje dôkazné bremeno za účelom vyvrátenia právnej domnienky v § 243f
ods. 4 Exekučného poriadku neuniesol.

17. Skutočnosť, že rozhodcovský súd v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, neprihliadol na
neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s

dobrými mravmi alebo so zákonom, je v prípade už začatej exekúcie v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného
poriadku dôvodom na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

19. Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli
relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

20. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov X:X (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).