Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. február 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118210459
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118210459.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: Q. V., K.. X.X.XXXX,

O. I. Š. X, XXX XX V., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4,
811 02 Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Antol, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 546/14, 902 01
Pezinok, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 771,43 Eur s prísl. a o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX z 21.6.2011, v
Obchodných podmienkach, v článku 5. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie - bod

5.6.,vznení:„PlatbyodKlientasavočipohľadávkeBankyzapočítavajúbezohľadunato,naakézáväzky
bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka (2) úrok z omeškania
(3) úrok z úveru (4) splátka istiny úveru.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Vo vzťahu k výroku I. p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %.

IV. Vo vzťahu k výroku II. p r i z n á v a žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 15.9.2018 žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie
771,43 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia a určiť neprijateľnosť zmluvnej
podmienky uvedenej v čl. 5 bodu 5.6 obchodných podmienok.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 21.6.2011 uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX,
v ktorej absentujú obligatórne náležitosti predpokladané ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. uvedením
druhu spotrebiteľského úveru, doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť s uvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, ako aj výšky, počtu
a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

3. Ďalej zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v čl. 5 bodu 5.6 zmluvy s tým, že uvedené

zmluvné dojednanie zakladá nevyvážený vzťah medzi ňou a žalovaným pokiaľ ide o započítavanie jej
platieb na predmetný úver, keďže umožňuje žalovanému postupovať v tomto smere nepredvídateľne a
započítavanie jej platieb sa tak stáva pre ňu netransparentné.4. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že zmluva obsahuje obligatórnu náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z., keďže predmetný právny predpis ani iný nešpecifikujete
druh úveru, ktorý by mal byť uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa dôvodovej správy k

zákonu tento nemá ambíciu vzhľadom na rôznorodosť spotrebiteľských úverov na trh definovať druhy
spotrebiteľských úverov. Avšak možno veriteľom naznačiť niektoré základné typy, ktoré by mohli uvádzať
do predzmluvných formulárov a ide napr. o uvedené druhy: kontokorentný úver, klasický bezúčelový
spotrebiteľský úver, spotrebiteľský úver vo forme splátkového predaja, finančný leasing, kreditné karty,
ako aj ostatné typy. Obchodná akcia Poštovej banky, v rámci ktorej bol predmetný úver poskytnutý, bola

označená ako Dostupná pôžička - šikovná rezerva.

5. Taktiež sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že v predmetnej zmluve absentuje obsahová náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. Z obsahu zmluvy vyplýva, že dlžník bol povinný poskytnutý
úver splácať v pravidelných 24 mesačných splátkach vždy do 28. dňa v kalendárnom mesiaci. Takto
vymedzené obdobie trvania záväzku dlžníka je zároveň dobou trvania zmluvy, a to v spojení s § 1, hlavou

7 ukončenia zmluvy úverových zmluvných podmienok. Taktiež sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne,
že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú predpoklady na výpočet RPMN, keďže v čl. 3 bodu 3
zmluvy o úvere sú uvedené všetky predpoklady, a to výška úroku, výška mesačnej splátky, počet splátok,
ako aj výška poskytnutého úveru.

6. Zároveň je nesprávny právny názor žalobkyne o absencii obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015.

7. Súčasne voči uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný vzniesol námietku
premlčania, keďže žalobkyňa predmetný úver v celosti splatila 16.9.2013 a žaloba súdu bola doručená

až 17.9.2018.

8. Okrem iného podľa aktuálnej právnej úpravy rozhodnutie súdu podľa § 298 ods. 1 CSP je rozhodnutím
v individuálnom spore spotrebiteľa a zaväzuje výlučne žalobkyňu a žalovaného a nie akékoľvek iné
subjekty. Rozsudok v tzv. individuálnom spotrebiteľskom spore je záväzný len v prejednávanej veci a

v žiadnom prípade nie je záväzný pre každého. Poukázal na skutočnosť, že ust. § 53a Občianskeho
zákonníka, na ktoré sa odvoláva v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie, nie je možné vzhľadom na
zmeny v súvislosti so zavedením nového procesného kódexu aplikovať na predmetný prípad, vzhľadom
na skutočnosť, že podľa právnej teórie ust. § 53a je potrebné aplikovať na výsledky abstraktnej kontroly
v spotrebiteľských veciach. Vzhľadom na splnenie záväzku zo zmluvy je v danom prípade aj konanie o

neprijateľnosť akejkoľvek zmluvnej podmienky bez právneho významu.

9. Súd na základe skutkových tvrdení žalobkyne, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

10. Žalobkyňa ako fyzická osoba - spotrebiteľ uzatvorila so žalovaným dňa 21.6.2011 zmluvu o
poskytnutí úveru (Dostupná pôžička - šikovná rezerva) č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru vo výške 2 000 Eur s uvedením výšky mesačnej splátky 44 Eur, celkovej výšky
nákladov 1 073,17 Eur, dátumu konečnej splatnosti úveru 10.4.2017, dátumu prvej platby do 10.7.2011,
úrokovej sadzby 16 %, dátumu každej ďalšej platby k 10. dňu v mesiaci, počtu mesačných splátok 70,

priemernej hodnoty RPMN 17,62 % a hodnoty RPMN 17,23 %.

11. Žalobkyňa v prospech žalovaného poukázala úhrady titulom splátok úveru vo výške 2 771,43 Eur.

12. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010, v znení účinnom k 21.6.2011, zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18)
musíobsahovaťtietonáležitosti:a)druhspotrebiteľskéhoúveru,b)obchodnémeno,sídloaidentifikačné
číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu
trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj

finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko
a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru aleboslužbeneprechádzanaspotrebiteľaokamihomodovzdaniaaprevzatiatovarualeboslužby,apodmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a

konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo
služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide
o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o
zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej

sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie
o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a
súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie
istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu,
ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné
poplatkyprineplnenízmluvyospotrebiteľskomúvere,p)upozornenietýkajúcesanásledkovnesplácania
spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených
spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na
splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveruaspôsoburčeniavýškypoplatkuzasplateniespotrebiteľskéhoúverupredlehotousplatnostipodľa
§ 16 , u) spôsob zániku záväzku
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas
ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti
spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)
názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 , y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

13. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9
ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) ,
r) a y) a § 10 ods. 1 , b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.14. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

15. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v

dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

18. Podľa § 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných
knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

19. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

20. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

21. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by

aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

22.Vdanomprípadesasúdnestotožňujestvrdenímžalobkyne,žepredmetnázmluvaospotrebiteľskom
úvere neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z.
neuvedením druhu spotrebiteľského úveru.

23. Z ust. § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. Podľa dôvodovej správy odloženou platbou sa rozumie napr. splátkový nákup, platobná karta
predajcu bez možnosti úveru. Pôžičkou je akýkoľvek druh hotovostného úveru, ktorý na byť vyrovnaný
splátkami alebo jednorazovou platbou, či už za účelom kúpy tovaru (služby) alebo bez spojitosti s
takouto transakciou, udelená buď v rámci bežného účtu v banke (prečerpanie) alebo nie (kreditné
karty s kreditnou opciou). Pojem „obdobná finančná pomoc“ je akákoľvek finančná dohoda umožňujúca

dosiahnuť ekvivalentný výsledok ako odložená platba alebo pôžička, teda iné formy spotrebiteľských
úverov vyvinuté v budúcnosti, z ktorých ani jeden sa nezhoduje s odloženou platbou alebo pôžičkou.

25. Okrem iného v čl. 3 bodu 1 žalovaný uviedol druh spotrebiteľského úveru, ktorý označil ako Dostupná
pôžička - šikovná rezerva.

26. Súčasne sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne o absencii obligatórnej náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. neuvedením doby trvania zmluvy.
Z obsahu zmluvy totižto vyplýva, že dlžník bol povinný poskytnutý úver splácať v pravidelných 70
mesačných splátkach vždy k 10. dňu v mesiaci s dátumom splatnosti prvej splátky dňa 10.7.2011 a

konečnoudobousplatnostidňa10.4.2017.Taktovymedzenéobdobietrvaniazáväzkudlžníkajezároveň
dobou trvania zmluvy, a to aj v spojení s bodom 6.1 obchodných podmienok pre úver Dostupná slúžtička,
podľa ktorého záväzok klienta zo zmluvy o úvere zaniká splatením všetkých jeho splatných záväzkov
z tejto zmluvy.27. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je podľa ust. § 9 ods. 2 písm.
j/ zák. č. 129/2010 aj uvedenie RPMN, celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť s uvedením

všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto RPMN. V prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
tieto náležitosti neobsahuje, podľa § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zák. sa poskytnutý spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

28. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o RPMN, pretože tento zohľadňuje

všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany
v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej
úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve
spomínaný údaj chýba.

29. Súd preto musel dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný
údaj v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j/ cit. zák. spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na
výpočet RPMN, a preto sa predmetný úver podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z. z. považuje za
bezúročný a bez poplatkov, a teda žalobkyni vznikla iba povinnosť vrátiť žalovanému istinu poskytnutého

úveru.

30.Vdanomprípadesasúdnestotožňujestvrdenímžalobkyne,žepredmetnázmluvaospotrebiteľskom
úvere neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. z dôvodu,
že neobsahuje špecifikáciu, v akom rozsahu splátka úveru zahŕňa v sebe úhradu istiny, úrokov a iných

poplatkov s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/2015, zo záverov
ktorého vyplýva, že čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny.
Zároveň nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na

konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok.

31. Uvedený záver vyplynul aj z rozhodnutí NS SR pod sp. zn. 3Cdo/146/2017, sp. zn. 4Cdo/211/2017
a sp. zn. 3Cdo/56/2018, zo záverov ktorých vyplýva, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom

úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky.

32. V zmluvách uzatváraných podľa zák. č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich
uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach. Pokiaľ ust. § 9 ods.
2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy výška alebo počet či termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje,
čo splátka úveru zahrňuje.

33.Zčl.2ods.2CSPnespornevyplýva,žekaždásporovástranamáprávo,abyjejsporbolrozhodnutýv
súlade s princípom právnej istoty, ktorý je definovaný ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,

že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;
ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý spravodlivo.

34. Z uznesenia NS SR z 24.1.2018 pod sp. zn. 6Cdo/29/2017 nesporne vyplýva, že za ustálenú

rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a stanoviská
publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutia súdov SR, vydané NS SR
od 1.1.1993, ako aj rozhodnutia NS SR, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo
výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia NS SR názory obsiahnuté v
tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali (R 71/2018 - Zbierka

stanovísk a rozhodnutí NS SR 8/2018).

35. Na základe uvedeného, preto súd prvej inštancie vyššie uvedený právny záver prijal v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou NS SR.36. S poukazom na vyššie uvedené závery potom žalobkyni v súlade s ust. § 451 Občianskeho
zákonníka vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu realizovaných úhrad

splátok úveru a poskytnutých úverových prostriedkov.

37.Zpredloženýchlistínnespornevyplýva,žežalovanýnazákladepredmetnejúverovejzmluvyposkytol
žalobkyniúverovéprostriedkyvcelkovejvýške2000Euražalobkyňarealizovalavjehoprospechúhrady
vo výške 2 771,43 Eur, a teda má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 771,43 Eur.

38. S poukazom na vznesenú námietku premlčania sa v danom prípade súd zaoberal otázkou, či
uvedený nárok žalobkyne bol uplatnený v rámci subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej doby s
poukazom na ust. § 107 Občianskeho zákonníka.

39. Podľa názoru súdu prvej inštancie právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia, sa môže

premlčať tak v subjektívnej, ako aj objektívnej dobe. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno
oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň
jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej lehoty je stanovený odlišne a na
sebe nezávislý je aj priebeh plynutia, ako aj ich skončenie. Pre začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej
premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo

k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej
premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. V
prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia
doba, t.j. subjektívna a objektívna. Subjektívna premlčacia doba je kratšia - 2-ročná a objektívna
premlčacia doba je buď 3-ročná v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo

10-ročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru súdu v posudzovanom prípade je
rozhodujúcou otázkou kedy začala plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia lehota. Za rozhodujúci pre
začiatok jej plynutia treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie
o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce,
že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. V danom prípade teda nie

je podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa žalobca pri riadnej starostlivosti musel alebo mohol
dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale je rozhodujúce kedy sa o
tejto okolnosti skutočne dozvedel. V danom prípade tak pri posudzovaní vedomostí žalobkyne o vzniku
bezdôvodného obohatenia a o tom v prospech koho k obohateniu došlo, treba z hľadiska § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka vychádzať zo dňa (dní), kedy splatila žalovanému úver, z ktorého požadovala

vydanie bezdôvodného obohatenia pozostávajúceho zo splatených úrokov a poplatkov, a to bez ohľadu
na skutočnosť, či skutočne vedela o prípadnej bezúročnosti a bez poplatkovosti predmetného úveru a
o tom, že sa bezdôvodne žalovaný obohacuje.

40. Nie sú teda vôbec relevantné jeho právne znalosti (platí zásada neznalosť zákona neospravedlňuje),

tedaniejepodstatnéčivedelopríslušnejprávnejúpravealebojudikatúresúdov,atedačibolsubjektívne
schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti. Tieto závery vyplývajú z viacerých rozsudkov NS ČR pod
sp. zn. 26Cdo/785/2011 zo dňa 24.4.2012, 28Cdo/685/2011 zo dňa 28.3.2012, 28Cdo/3977/2007 zo
dňa 18.3.2008, 33Odo/306/2005 zo dňa 25.3.2017, ale aj z rozsudku NS SR sp. zn. 1Cdo/67/2011,
nálezu ÚS SR III. ÚS 143/2016 zo dňa 15.3.2016, ako aj rozsudkov všeobecných súdov SR - KS v Nitre

25Co/119/2015 zo dňa 27.7.2016 a 6Co/220/2015 zo dňa 27.1.2016.

41. V danom prípade sa žalobkyne o skutkových okolnostiach bezdôvodného obohatenia dozvedela
najneskôr 16.9.2013, kedy zaplatila žalovanému poslednú splátku úveru, a preto vzhľadom na dátum
podanej žaloby dňa 15.9.2018 bol premlčaný nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Avšak vzhľadom na väčšinovú rozhodovaciu prax senátov KS v Prešove súd prvej inštancie vychádzal
z právneho záveru o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby oboznámením právneho posúdenia
zo strany Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 31.8.2018.

42. V zmysle rozsudku NS SR pod sp. zn. 3Cdo/145/2014 za rozhodujúci pre začiatok plynutia

subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v
zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom
prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal, nie
je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr.43. Právne významné sú aj názory vyplývajúce z odbornej literatúry, z ktorých vyplýva, že pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa

vyžaduje skutočná, nielen predpokladaná vedomosť oprávneného.

44. Podobne česká judikatúra (rozsudok NS ČR pod sp. zn. 25Cdo/3306/2007) upriamuje pozornosť
na to, že v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu je pre
začiatok plynutia premlčacej doby rozhodujúci subjektívny moment, kedy oprávnený zistí také okolnosti,

z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon, z ktorého bolo plnené, je neplatný. Z hľadiska premlčania
nároku zo zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku neplatnosti právneho úkonu sú rozhodujúcimi
informáciami v zmysle uvedeného skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon je
neplatný a informácie o osobe, ktorej možno pripočítať zavinenie na spôsobení neplatného právneho
úkonu (rozsudok KS v Prešove sp. zn. 18Co/22/2018, sp. zn. 11Co/49/2017, sp. zn. 2Co/113/2017).

45. Keďže však žalobkyňa poslednú splátku úveru realizovala v prospech žalovaného dňa 16.9.2013,
súd prvej inštancie s poukazom na dátum podanej žaloby musel dospieť k záveru, že tento nárok
žalobkyne bol uplatnený po uplynutí 3-ročnej objektívnej lehoty v zmysle ust. § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

46. V predmetnej veci je vylúčená aplikácia 10-ročnej objektívnej lehoty pre úmyselné bezdôvodné
obohatenie s poukazom na uznesenie NS SR pod sp. zn. 1Cdo/238/2017 zo dňa 18.10.2018.
47. Z dôvodov uvedeného rozhodnutia vyplýva, že v uvedenej právnej veci odvolací súd konštatoval
nepriamy úmysel žalovaného získať majetkový prospech bez právneho dôvodu na úkor žalobkyne s
tým, že tento je daný určitými faktormi a okolnosťami, ktoré spočívajú v profesionálnosti a odbornosti

žalovaného a v jeho dlhoročnom pôsobení na finančnom trhu.

48. Tu dovolací súd konštatoval, že samotné všeobecné skutočnosti o profesionálnom podnikateľskom
postavení finančných subjektov v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa
ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať nepriamy

úmysel nebankového subjektu (veriteľa). V danom prípade je nutné dôsledne skúmať vôľovú a
vedomostnú zložku zavinenia aplikujúc analógiu podľa trestného práva hmotného pri právnom posúdení
formy zavinenia, a to s dôrazom na čas konania protiprávneho úkonu, resp. získania neoprávneného
majetkového prospechu. Pri bezdôvodnom obohatení je preto dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo
z objektívneho hľadiska a v tom čase preukázať úmysel veriteľa, resp. jeho zavinenie, aby bolo

možné jednoznačne posúdiť, či je potrebné aplikovať 3-ročnú alebo 10-ročnú premlčaciu lehotu. Z
uvedeného teda zákonite vyplýva, že v prvom rade je potrebné správne posúdiť, z akého dôvodu došlo
k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Iná situácia nastáva napr. pri
bezdôvodnom obohatení bez právneho dôvodu ako pri bezdôvodnom obohatení z neplatného právneho
úkonu z časového hľadiska, kedy k obohateniu reálne došlo.

49. Zároveň podotkol, že v prípade, ak nebankový subjekt koná nekorektne a neuvedie do úverovej
zmluvy všetky predpísané údaje, je toto jeho konanie zo zákona sankcionované tým, že zmluva sa
stáva bezúročnou a bezpoplatkovou, čo v podstate znamená, že spotrebiteľ je povinný zaplatiť veriteľovi
len samotnú istinu úveru. Táto skutočnosť má preto za následok automatickú neplatnosť tých častí

zmluvy, ktoré sa týkajú práva odplaty a úrokov sa poskytujú úver. Je preto dôležité správne posúdiť,
či zmluva je platná s výnimkou častí o úrokoch a odplate, alebo má ešte aj iné vady, pre ktoré je ako
celok neudržateľná, a preto v celosti neplatná. Z právneho záveru rozhodnutia NS SR potom vyplýva,
že samotný fakt, že bankový subjekt poskytujúci úver spotrebiteľovi je v postavení profesionálneho
podnikateľa vo všeobecnosti, bez ďalšieho nemôže zakladať úmysel tohto nebankového subjektu

bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa.

50. S poukazom na vyššie uvedený právny záver rozhodnutia NS SR v spojení s čl. 2 ods. 2 CSP a
rozhodnutím NS SR sp. zn. R 71/2018 zverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR 8/2018 súd
prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru o nemožnosti aplikácie objektívnej 10-ročnej premlčacej

lehoty z dôvodu úmyselného bezdôvodného obohatenia.

51. V danom prípade síce súd prvej inštancie dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
avšak len z dôvodu absencie neuvedenia všetkých predpokladov rozhodujúcich pre výpočet RPMN,ktoré však majú iba za následok neplatnosť tej časti zmluvy, ktorá sa týka úrokov, avšak nemá žiadne
iné vady, pre ktoré by bola ako celok neplatná.

52. Na základe uvedeného, preto súd prvej inštancie nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného
platenia s poukazom na uplynutie objektívnej premlčacej lehoty zamietol.

53. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných

zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

54. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

55. Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ
plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť
práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo
k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú

zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť
alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti
za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním
poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f)
umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to

neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu
uzavretúnadobuneurčitúbezprimeranejvýpovednejlehoty,h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetky
záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne
zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb
bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb

bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy
je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú
prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa
práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo

úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť
spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku
voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia,
na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie
na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že

jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi
stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane

vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody
o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej
poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa,
aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvymožno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých
spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená
v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, w) požadujú, aby spotrebiteľ

poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje
jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.

56. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

57. Žalobkyňa sa ďalej domáhala určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 5.6
obchodných podmienok v znení: „Platby od klienta sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu

na to, na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: 1. Poplatky podľa sadzobníkov
poplatkov, 2. Úrok z omeškania, 3. Úrok z úveru, 4. Splátka istiny.“

58. Podľa názoru súdu prvej inštancie žaloby upravené v ust. § 137 písm. c/ a d/ CSP nevylučujú žalobný
návrh o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu v zmysle ust. §

298 CSP. Zo samotného znenia ust. § 137 CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba
demonštratívny výpočet žalôb.

59. Aj zo znenia ust. § 298 CSP vyplýva, že súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu
určiť,žezmluvnápodmienkapoužívanádodávateľomvspotrebiteľskejzmluvejeneprijateľnouzmluvnou

podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj individuálnom
spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného
nároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania.

60. Okrem iného zo samotného zák. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem

žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky ktorá spôsobuje
nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

61. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre

spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

62. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej

zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej
podmienky za neprijateľnú.

63. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže

byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými
obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.

64. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z., z čoho taktiež naliehavý

právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s judikatúrou Európskeho
súdneho dvora a ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

65. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v bode 5.6 obchodných podmienok má súd prvej inštancie
za to, že táto nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná, je hrubo nevyvážená, pretože nerešpektuje

nepochybný a oprávnený ekonomický záujem spotrebiteľa na tom, aby najskôr splatil istinu úveru, ktorá
je základom pre úročenie pohľadávky, ale pripúšťa v tak závažnej otázke, akou je rozhodnutie o účele
platby spotrebiteľa ľubovôľu dodávateľa, teda jeho svojvoľné rozhodnutie o výške nielen príslušenstva,
ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky. Vzťah sa tak v tejto otázke stáva prespotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa nepredvídateľným. V prípade nezaplatenia splátok
úveru môže veriteľ od zmluvy odstúpiť, prípadne úver predčasne zosplatniť, a tak udržiavať základ pre
narastanie úrokov z omeškania zo stále nezaplatenej istiny splátky.

66. NS SR viacerými rozhodnutiami okrem iného rozsudkom zo dňa 28.5.2014 pod sp. zn.
8MCdo/13/2014 konštatoval, že ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhoprávavzťahujeajnaprávnevzťahyzaložené

pred jeho účinnosťou. Z uvedeného dôvodu banka pri započítaní čiastkových úhrad žalobkyne titulom
splátok úveru mala postupovať podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo nesporne vyplýva z
ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Záverom teda možno konštatovať, že uvedená zmluvná
podmienka nielenže zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,
pretože nerešpektuje jeho vôľu a oprávnené záujmy a umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť
jeho ekonomické záujmy, ale aj odporuje ust. § 52 ods. 2 v spojení s ust. § 566 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

67. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
68.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

69. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania
úspešnému žalovanému voči úspešnej žalobkyni a vo vzťahu o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky priznal nárok na náhradu trov konania úspešnej žalobkyni voči neúspešnému žalovanému.

70. O výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia súdu vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.