Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, February 19, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620206041
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7620206041.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň
JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej, v spore žalobcu FAGUS, s.r.o., IČO: 36 203 831,
Krompachy, Hlavná 42, právne zastúpeného PUCHALA, SLÁVIK & partners s.r.o. Košice - Staré Mesto,
Kmeťova 24, proti žalovanému Rímskokatolícka cirkev, Rožňavská katedrálna kapitula, IČO: 42327857,
Rožňava, Námestie baníkov 27, právne zast. JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou, Banská Bystrica,

Janka Kráľa 7, IČO: 45 026 556, o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní žalovaného, proti
uzneseniu 8C/1/2021 - 85 zo 7.1.2021 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením I. uložil žalovanému, aby sa zdržal konania,
ktorým žalobcovi znemožní, obmedzí alebo sťaží vykonávanie práv nájomcu a plnenie zmluvných
povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 01.02.2001 v znení jej neskorších
dodatkov uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, vrátane vykonávania práv správcu nehnuteľností
a obhospodarovateľa lesa lesných pozemkov, zapísaných na liste vlastníctva č. X Okresného úradu
Spišská Nová Ves, odbor katastrálny, Okres: Spišská Nová Ves, Obec: Slovinky, katastrálne územie: C.

I. a na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Spišská Nová Ves, odbor katastrálny, Okres: Spišská
Nová Ves, Obec: Slovinky, katastrálne územie: R. I., a to do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Spišská Nová Ves, pod spisovou značkou č. 13Cb/58/2020 a II. v prevyšujúcej časti
návrh zamietol.

2.V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, žalobca sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia

(prideleným sudcovi do senátu 8C/1/2021 dňa 5.1.2021) domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa konania, ktorým žalobcovi znemožní, obmedzí alebo sťaží vykonávanie práv nájomcu a
plnenie zmluvných povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 01.02.2001 v
znení jej neskorších dodatkov uzatvorenej medzi navrhovateľom a povinným, vrátane vykonávania práv
správcu nehnuteľností a obhospodarovateľa lesa lesných pozemkov, zapísaných na liste vlastníctva č.
X Okresného úradu Spišská Nová Ves, odbor katastrálny, Okres: Spišská Nová Ves, Obec: Slovinky,

katastrálne územie: C. I. a na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Spišská Nová Ves, odbor
katastrálny, Okres: Spišská Nová Ves, Obec: Slovinky, katastrálne územie: R. I., a to do času
skončenia Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 1.2.2001 v znení jej neskorších dodatkov uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným, že návrh na neodkladné opatrenie sa týka nehnuteľností vo vlastníctve
žalovaného, ktorého právny predchodca 1.2.2001 uzavrel so žalobcom Zmluvu o nájme nehnuteľností
na dobu nájmu 30 rokov, teda do 1.2.„2013“ (podľa návrhu 2031, pozn. odv. súdu) a Zmluvu o výkone

správy nehnuteľnosti, ktorou sa na žalobcu ako správcu postúpili všetky práva a povinnosti vyplývajúce z
vlastníctva k predmetu správy v rozsahu, v akom na neho neprešli na základe nájomnej zmluvy. Žalobcaje ako nájomca oprávnený na výkon hospodárskej činnosti v lese a tiež má oprávnenie brať plody a
úžitky z toho vyplývajúce. Je oprávnený na prenajatých nehnuteľnostiach vykonávať právo poľovníctva.
Dodatkom zo 6.2.2001 došlo o.i. aj ku zriadeniu predkupného práva k prenajatým nehnuteľnostiam a

k dojednaniu zápisu nájomného vzťahu do katastra nehnuteľností. Druhým dodatkom z 1.8.2009 sa
vyhlásilo, že zmluvné strany si záväzky riadne plnia, pričom pri prenajatých nehnuteľnostiach došlo k
obnove katastrálneho aparátu. Zmluvne strany si novým spôsobom vymedzili predmet nájmu. Tretím
dodatkom z 15.7.2014 vstúpil žalovaný do všetkých práv a povinností svojho právneho predchodcu.
Žalovaný vyvinul snahu predčasne ukončiť nájomnú zmluvu aj zmluvu o výkone správy bez toho, aby

preto existoval právne relevantný dôvod. Na strane žalobcu by tak vznikla škoda a u žalovaného by
došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor. Napriek snahe o riešenie sporu formou stretnutia
aj formou uzavretia dohody o ukončení zmluvného vzťahu, k takejto dohode nedošlo. Došlo však k
tomu, že žalovaný rozhodnutím Okresného úradu Spišská Nová Ves, pozemkový a lesný odbor z
30.10.2020 bol zapísaný do evidencie lesných pozemkov ako obhospodarovateľa lesa vo vzťahu k
pozemkom, ktorých obhospodarovateľom je žalobca. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný má snahu

reálne znemožniť žalobcovi vykonávanie všetkých činností, na výkon ktorých je oprávnený, chce prinútiť
žalobcukuzavretiudohodyoukončenýpredmetnýchzmlúv.Jepretonutnébezodkladneupraviťpomery,
aby žalovaný nepokračoval v porušení zmluvných povinností, či poškodí práva a právom chránené
záujmy žalobcu.
2.1.Konštatoval, že „žalovaný“ (správne žalobca, pozn. odv. súdu) spolu s návrhom na osvedčenie

svojho nároku na dočasnú úpravu pomerov predložil: list vlastníctva č. X okresného úradu Spišská
Nová Ves, odbor katastrálny, okres: Spišská Nová Ves, obec: Slovinky, katastrálne územie: C. I.; list
vlastníctva č. XXX okresného úradu Spišská Nová Ves, odbor katastrálny, okres: Spišská Nová Ves,
obec: Slovinky, katastrálne územie: R. I. z ktorých je zrejmé, že ich vlastníkom je žalovaný; Zmluvu o
nájmenehnuteľnostíuzavretú1.2.2001nadobuurčitúato30rokov,stýmžeakékoľvekzmenyadodatky

k tejto zmluve musia mať písomnú formu, inak sú neplatné; Zmluvu o výkone správy nehnuteľnosti z
1.2.2001 z ktorej je zrejmé, že žalobca sa stal správcom na ktorého postúpili všetky práva a povinnosti
vyplývajúce z vlastníctva k predmetu správy v rozsahu, v akom na neho neprešli na základe nájomnej
zmluvy; Dodatok k zmluve zo 6.2.2001, ktorým si zmluvné strany o.i. dohodli, že žalobcovi vzniká
predkupné právo na prenajaté nehnuteľnosti; Dodatok k zmluve z 1.8.2009, v ktorom zmluvné stany

vyhlásili, že si záväzky riadne plnia; Dodatok k zmluve o nájme z 15.7.2014 z ktorého je zrejmé, že
žalovaný vstúpil do všetkých práv a povinností svojho právneho predchodcu; Zápisnicu z rokovania
zmluvných strán z 1.10.2020, kde sa zmluvné strany dohodli, že vzájomné vzťahy ukončia dohodou
za splnenia určitých podmienok a dohodli, čo bude obsahom dohody o ukončení zmluvných vzťahov;
Rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves, pozemkový a lesný odbor z 30.10.2020, ktorým sa

žalovaný stal obhospodarovateľom lesa. V závere rozhodnutia je uvedené, že pri lesných pozemkoch
uvedených v návrhu je v evidencii lesných pozemkov doposiaľ ako obhospodarovateľ lesa vedený
žalobca; Dohodu o skončení zmluvy a ukončení spolupráce, ktorá nie je zmluvnými stranami podpísaná.
2.2.Súd konštatoval, že z jeho činnosti je známe, že sa na Okresnom súde Spišská Nová Ves č.k.
13Cb/58/2020 vedie konania o vypratanie nehnuteľnosti, kde žalobca je v pozícii žalovaného a žalovaný

v pozícii žalobcu. K ukončeniu nájmu malo dôjsť dohodou ku dňu 15.10.2020, avšak 13.10.2020 žalobca
mal žalovanému doručiť stanovisko, že neakceptuje dohodu o ukončenie predmetných zmlúv (o nájme,
aj o výkone správy) a chce nehnuteľnosti ďalej užívať.
2.3.Citujúc znenie § 324 ods.1, § 325 ods.1,2, § 328 ods.2 veta prvá, § 329 ods.1, § 331 ods.1, §
336 ods.1,2,3 CSP a uzavrel, že má za to, že žalobca predložením listinných dôkazov osvedčil právny

záujem na bezodkladnej úprave pomerov medzi ním a žalovaným, ktorý spočíva v uložení povinnosti
žalovanému, aby sa zdržal konania, ktorým žalobcovi znemožní, obmedzí alebo sťaží vykonávanie
práv nájomcu a plnenie zmluvných povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o nájme nehnuteľností vrátane
vykonávania práv správcu nehnuteľností a obhospodarovateľa lesa lesných pozemkov, avšak do doby
pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté vo veci vedenej pod spisovou značkou č. 13Cb/58/2020 a v

prevyšujúcej časti návrh zamietol s poukazom na to, že pri rozhodovaní o otázke časového obmedzenia
neodkladného opatrenia súd nie je viazaný návrhom strany, časové obmedzenie môže vo výroku
uznesenia vyjadriť aj vtedy, keď strana podávajúca návrh tak neurobila.
2.4.O nároku na náhradu trov konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia, súd rozhodne až v
konečnom rozhodnutí vo veci samej v súlade s citovaným ustanovením (§ 262 ods.1 CSP).

3.Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, čo do výroku I. z dôvodov, že rozhodoval
vylúčený sudca [§ 365 ods.1 písm. c) CSP], súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods.1 písm. f) CSP], rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzaz nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP], rozhodnutie súdu prvej inštancie
je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a neurčitosť [§ 365 ods.1 písm. d) CSP], neboli splnené
procesné podmienky [§ 365 ods. 1 písm. a) CSP].

3.1.Žalovaný v prvom rade namietol, že o vydaní neodkladného opatrenia rozhodol vylúčený sudca a
poukázal na ním podanú námietku zaujatosti voči sudkyni JUDr. Blažene Fedorkovej ako aj všetkým
ostatným sudcom okresného súdu.
3.2.Z ustanovení CSP upravujúcich inštitút neodkladného opatrenia vyplývajú jednak obsahové
náležitosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a tak isto z nich vyplýva, že súd môže nariadiť

neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch: ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Namietol, že mu zo strany súdu nebol spolu s napadnutým
uznesením doručený návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia a tento návrh sa v tom čase
ani nenachádza v elektronickom súdnom spise. Návrh bez príloh bol doručený až 13.1.2021 a to na
základe telefonickej urgencie. Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom návrhu žalobcu na vydanie
neodkladného opatrenia má za to, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladného opatrenia. Žalobca

ako vo svojom návrhu uvádza ako dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia: A. Žalovaný vyvinul
snahu predčasne ukončiť nájomnú zmluvu a zmluvu o výkone správy bez toho, aby preto existoval
právne relevantný dôvod. Urobil tak s cieľom vrátiť predmet nájmu do svojej plnej dispozície, čím by
sa ale obohatil na úkor žalobcu, pokiaľ by súčasne nedošlo aj k vysporiadaniu vzájomných vzťahov.
B. Žalovaný a žalobca absolvovali 1.10.2020 rokovania, avšak k uzavretiu žiadnej písomnej dohody o

ukončení nájomnej zmluvy ani zmluvy o výkone správy do dnešného dňa nedošlo. C. Napriek tomu, že
nedošlo k ukončeniu zmlúv žalovaný podal na Okresný úrad v Spišskej Novej Vsi návrh na zápis ako
obhospodarovateľa do evidencie lesných pozemkov. Povinný teda úradu predkladal nesprávne, resp.
vedome nepravdivé informácie a doklady, ktoré navrhovateľovi môže reálne znemožniť vykonávanie
všetkých činností. Povinný (žalovaný) sa tohto naoko rafinovaného úskoku a šikanózneho výkonu práva

dopustil s cieľom narušiť a sťažiť, resp. priamo znemožniť riadne plnenie práv a povinností žalobcu
z nájomnej zmluvy, zmluvy o výkone správy. D. Postup žalovaného porušuje doterajší pokojný stav
špekulatívnym, nedobromyseľným, nedôvodným odmietnutím dodržiavania záväzkov. Povinný tak robí
praktikami, ktoré priamo vyžadujú bezodkladnú úpravu pomerov a zásah súdu.
3.3.K predmetným tvrdeniam žalobcu uviedol nasledovné:

A. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že žalovaný vyvinul snahu predčasne ukončiť nájomnú zmluvu a
zmluvu o výkone správy bez toho, aby preto existoval právne relevantný dôvod. V mesiaci jún 2020 bol
žalovaný upozornený na to, že žalobca ako nájomca vykonáva neoprávnený výrub dreva v 5. stupni
ochrany. Tieto poskytnuté informácie si žalovaný overil a to jednak porovnaním snímok z rokov 2006 až
2019, ako aj ohliadkou na mieste samom, ktoré ohliadky sa uskutočnili v mesiaci júl a august 2020. Pri

ohliadke žalovaný zistil, že v rozmedzí rokov 2006 až 2019 došlo k masívnemu úbytku drevnej hmoty a
krov na pozemkoch, ktoré sú predmetom nájmu a ktoré sa nachádzajú v 5. stupni ochrany, a to najmä
v porastoch 149-0 a 152-0 na pozemku E KN s parc. č. 1756/1 a v porastoch 84-0 a 85-0 na pozemku
E KN s parc. č. 1812/1, oba zapísané na liste vlastníctva č. 374 v katastrálnom území R. I.. Pri prvotnej
ohliadke predmetu nájmu žalovaný zistil, že došlo k nezákonnému výrubu a odcudzeniu minimálne 100

kusov majestátnych stromov drevín buk lesný, jedľa biela, smrek obyčajný a borovica lesná a ťažbou a
približovanímzároveňbolipoškodenébiotopyrastlínaživočíchov.Zatýmtoúčelomsižalovanýnásledne
objednal, okrem iného, aj vypracovanie znaleckého posudku a zároveň vyzval spoločnosť žalobcu
k osobnému stretnutiu za účelom ukončenia zmluvného vzťahu. V súčasnosti žalovaný disponuje
niekoľkými posudkami, ktoré jednoznačne deklarujú sústavné porušovanie platných právnych predpisov

a zmlúv zo strany žalobcu. Ide o nasledovné posudky: 1. znalecký posudok č. 23/2020 z 5.11.2020, ktorý
vypracoval znalec X.. K. Q., N., C. XX, 2. Odborný posudok č. 6/2020 z 23.11.2020, ktorý vypracoval X..
N. P. - Geoflex - katastrálna zememeračská služba Košice, Gemerská 3 Košice, 3. Odborný posudok č.
7/2020 zo 4.12.2020, ktorý vypracovali X.. N. P. - GEOFLEX - katastrálna zememeračská služba Košice
- Juh a X.. I. Š., N., ktorého prílohou je aj znalecký posudok č. 23/2020 vypracovaný znalcom X.. K. Q.

z 5.11.2020. Posudzovatelia zistili, že žalobca ako nájomca a ako obhospodarovateľ lesa neevidoval
všetku vyťaženú drevnú hmotu. Pri spracovaní posudku sa zamerali len na 9 % celkovej prenajatej
plochy, čo predstavuje cca 184,14 ha a pri tejto výmere zistili, že nájomca nezaevidoval vo výkazoch
88,58 % z vyťaženej hmoty. Posudzovatelia len pre názornosť uviedli, že skutočne vyťažená drevná
hmota by bola obvykle odvezená 75 kamiónmi, z ktorých 9 bolo zaevidovaných a 66 nezaevidovaných

v lesnej hospodárskej evidencii príslušného obhospodarovateľa lesa. Z uvedených posudkov je zrejmé,
že žalobca systematicky, dlhodobo vykonával opakujúci sa a rozsiahly nezákonný výrub drevín na
území spadajúcom pod 5. stupeň ochrany. Zdôraznil, že vyššie uvedené porasty v 5. stupni ochrany sa
nachádzajú vo vnútornej časti lesných pozemkov, ktoré boli v nájme a v správe žalobcu, prístup k nímje chránený závorami - rampami, s ktorými vedel disponovať iba žalobca. Žalovaný považuje za priam
nemožné, aby výrub takého rozsahu, evidentnej systematickosti a značnej koordinácie mohla vykonať
ináosobaakotá,ktoráichmalavspráveapožívaprávovýhradnéhoprístupuknim.Zároveňžalobcaako

obhospodarovateľ lesa prostredníctvom svojho odborného lesného hospodára nezaevidoval (aktuálne
§ 44 ods.1 z.č. 326/2005 Z. z. o lesoch) v lesnej hospodárskej evidencii žiadnu ťažbu dreva v týchto
štyroch porastoch aj napriek tomu, že sa tam ťažba vykonávala, čo naznačuje, že to chcel žalobca
pravdepodobne zatajiť. Ako obhospodarovateľ lesa predkladal evidenčné výkazy Okresnému úradu
Spišská Nová Ves a túto ťažbu tam vôbec neuvádzal. Týmto svojim konaním spôsobil škodu nielen

žalobkyni ale ja štátu, nakoľko k ťažbe došlo v 5. stupni ochrany. Na základe vyššie uvedeného
podali trestné oznámenia pre podozrenie so spáchania trestných činov porušovanie ochrany stromov
a krov podľa § 306 ods.1,3 Trestného zákona, porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305
Trestného zákona a porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237, § 238 Trestného
zákona, legalizácia príjmov z trestnej činnosti. 14.1.2021 bolo žalobkyni doručené upovedomenie o
tom, že mimo ňou podaných trestných oznámení bolo 7.1.2021 začaté trestné stíhanie vyšetrovateľom

KrajskéhoriaditeľstvaPZvKošiciach,odborkriminálnejpolície,2.oddelenievyšetrovaniavovecizločinu
porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods.1,3 písm. b) Trestného zákona a to na tom
základe podaného realizačného návrhu operatívneho oddelenia kriminálnej polície. Zo skutočností a
dôkazovvyššieuvedenýchjezrejmé,žežalovanýmalprávnydôvodnaukončeniezmluvnýchvzťahovso
žalobcom, pričom týmto právnym dôvodom bolo sústavné porušovanie povinností a platných právnych

predpisov zo strany žalobcu, čoho dôkazom sú aj prebiehajúce trestné konania.
B. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že žalovaný a žalobca absolvovali 1.10.2020 rokovania, avšak
k uzavretiu žiadnej písomnej dohody o ukončení nájomnej zmluvy ani zmluvy o výkone správy
do dnešného dňa nedošlo. Po prvotnej ohliadke predmetu nájmu, kedy žalovaný zistil, že došlo k
nezákonnému výrobu v 5. stupni, vyzval žalobcu k osobnému stretnutiu. Tak ako vyplýva z obsahu

zápisnice o rokovaní z 1.10.2020, žalobca ako nájomca sa v predmetný deň dostavil na rokovanie,
pričom rokovania sa zúčastnil pán S. D. - konateľ spoločnosti a pán S. F. - odborný lesný hospodár.
Na úvod rokovania bol žalobca ako nájomca oboznámený s výsledkami kontroly a s tým, že žalovaný
ako prenajímateľ nemá, s ohľadom na výsledky kontroly, záujem zotrvať v zmluvnom vzťahu. Tak isto
bol žalobca ako nájomca upozornený na to, aké ďalšie kroky žalovaná podnikne. Po oboznámení

sa s dôvodmi a upozornením na možnosti skončenia nájomného vzťahu zo strany žalovanej ako
prenajímateľa, bola poskytnutá žalobcovi ako nájomcovi, na základe jeho žiadosti, krátka prestávka
na poradu s tým, že zástupcovia žalobcu mali možnosť osamote sa dohodnúť na ďalšom postupe.
Po krátkej porade došlo k uzavretiu dohody o skončení zmluvy o nájme nehnuteľností z 1.2.2001 v
znení jej dodatkov a dohoda o skončení zmluvy o výkone správy nehnuteľností z 1.2.2001, pričom boli

dohodnuté podstatné náležitosti dohody. Následne zástupcovia spoločnosti žalobcu túto zápisnicu aj
riadne podpísali, pričom nevzniesli žiadne námietky voči obsahu zápisnice. Žalovaný ďalej citoval §
34 OZ, § 35 OZ, § 37 OZ a mal za to, že z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že podstatnou
náležitosťou právneho úkonu, teda aj dohody o skončení nájmu je vôľa, ktorá musí byť slobodná a
vážna. Na platnosť dohody o skončení nájomného vzťahu a zmluvy o výkone správy nie je potrebná

písomná forma. Podmienkou dohody o skončení je jednak prejav vôle zmluvných partnerov smerujúci
ku skončeniu nájomného vzťahu a jednak stanovenie určitého dňa, ku ktorému má zmluvný vzťah
skončiť. Doba skončenia zmluvného vzťahu musí byť však v týchto prípadoch určená tak, aby nevznikli
pochybnosti o dojednanom dni, ktorým má zmluvný vzťah skončiť. Dohoda o skončení zmluvy o
nájme nehnuteľností z 1.2.2001 v znení jej dodatkov a dohoda o skončení zmluvy o výkone správy

nehnuteľností z 1.2.2001, ktoré sú obsiahnuté v zápisnici z rokovania z 1.10.2020 sú platnými právnymi
úkonmi a spĺňajú všetky náležitosti dohody, sú to určité a zrozumiteľné právne úkony, nakoľko z obsahu
dohody o ukončení nájmu a dohody o skončení výkonu správy je zrejmý aj úmysel strán sporu ukončiť
nájomný vzťah ku 15.10.2020. Žalobca ako nájomca deklaroval, že dohoda o skončení nájmu je
prejavom jeho slobodnej a vážnej vôle a uvedené aj potvrdil svojim podpisom na dokumente, ktorý je

nazvaný ako zápisnica o rokovaní zmluvných strán, pričom súčasťou tohto dokumentu je aj dohoda o
skončení nájomnej zmluvy. Poukázal na platnú judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/12/2011
z 20.6.2012, z ktorého odôvodnenia citoval. Má za to, že že predložením zápisnice, obsahom ktorej
je aj dohoda o skončení nájmu a dohoda o skončení zmluvy o výkone správy dostatočným spôsobom
preukázal, že ku 15.10.2020 došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu a uzavretie tejto dohody bolo

zhodným prejavom vôle oboch zmluvných strán.
C. Pokiaľ žalobca uvádza ako dôvod na vydanie neodkladného opatrenia to, že žalovaný podal
na Okresný úrad v Spišskej Novej Vsi návrh na zápis ako obhospodarovateľa do evidencie
lesných pozemkov s ohľadom na uzavretie dohody s ohľadom na uzavretie dohody z 1.10.2020požiadal žalovaný Okresný úrad Spišská Nová Ves o zápis do evidencie obhospodarovateľov.
Okresný úrad Spišská Nová Ves, pozemkový a lesný odbor, oddelenie lesného hospodárstva č.
k.: OU-SN-PLO2-2020/014991 z 30.10.2020 vydal rozhodnutie, ktorým zapísal “žalobkyňu“ ako

obhospodarovateľa. Žalobca však už vo svojom návrhu na neodkladné opatrenie, ktoré je datované
4.12.2020, a ktoré bolo podané na okresný súd 5.1.2021 neuviedol, že podal voči uvedenému
rozhodnutiu odvolanie a Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice,
prerušilkonaniezdôvodu,ženiejeoprávnenýrozhodnúťoplatnostiresp.neplatnostidohodyoskončení
nájmu a zároveň zaslal účastníkom konania výzvu na odstránenie nedostatkov. V čase podania návrhu

na vydanie neodkladného opatrenia žalobca už touto informáciou disponoval, napriek tomuto účelovo
uviedol nepravdivé informácie. Poukázal na to, že z jeho strany došlo k podaniu návrhu na zápis do
evidencie obhospodarovateľ z dôvodu, že 15.10.2020 došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu dohodou a
podľa názoru žalovaného je táto dohoda platným právnym úkonom. Nakoľko však došlo k prerušeniu
konania o zápis do evidencie obhospodarovateľov ako aj z dôvodu, že odvolací orgán vyzval strany
sporu ako účastníkov konania na odstránenie nedostatkov, podal žalovaný na Okresný súd v Spišskej

Novej Vsi žalobu o určenie platnosti dohody, ktoré konanie je t.č. vedené pod sp.zn. 13Cb/2/2021.
D. Pokiaľ žalobca uvádza ako dôvod na vydanie neodkladného opatrenia to, že postup žalovaného
porušuje doterajší pokojný stav špekulatívnym, nedobromyseľným a nedôvodným odmietnutím
dodržiavania záväzkov, povinný tak robí praktikami, ktoré priamo vyžadujú bezodkladnú úpravu
pomerov a zásah súdu uviedol, že žalovaný ako zmluvná strana má za to, že došlo k platnému

skončeniuzmluvnýchvzťahovsožalobcomdohodou.Žalobcapouzavretídohodyspočiatkutútodohodu
akceptoval a 6.10.2020 odovzdal žalovanému kľúče od rámp, aby mohol žalovaný vykonať kontrolu
predmetu nájmu pred ich protokolárnym odovzdaním a prevzatím. Uvedené potvrdil žalobca zápisom
z 6.10.2020 skutočnosť, že 2.10.2020 žalobca začal vypratávať sklady dreva a skutočnosť, že žalobca
skončil k 1.10.2020 pracovný pomer so zamestnancom, ktorý vykonával funkciu odborného lesného

hospodára. 4.1.2021 vykonal žalovaný ohliadku na mieste samom prostredníctvom X.. Š. O. X.. V..
Menovaní zistili, že na pozemkoch naďalej prebieha ťažba a žalobca naďalej užíva nehnuteľnosti.
Žalobca pred 4.1.2021 ohradil pozemky rampou, vymenil zámky na vstupnej rampe a týmto znemožnil
akýkoľvek prístup k pozemkom. Prístup je však nevyhnutý aj za účelom zabezpečenia znaleckého
dokazovania, nakoľko v súčasnosti bola zmapovaná len časť neoprávnenej ťažby. V súčasnosti žalobca

svojou činnosťou spôsobuje škodu na majetku nielen žalovanej, ale aj škodu štátu, pretože prebiehajúca
ťažba bude prebiehať v 5. stupni ochrany. Uvedené potvrdzuje aj prehlásenie menovanej osoby, a
to X.. N. Š. z 4.1.2020 a K. V. z 5.1.2020. Zo skutočnosti vyššie uvedených je zrejmé, že žalobca
ničím nepreukázal potrebu vydania neodkladného opatrenia, ide len o tvrdenia v rovine subjektívnych
pocitov, ktoré nie sú postačujúce na ochranu neodkladným opatrením. Naopak tak, ako vyplýva z nimi

predložených dôkazov, žalobca naďalej ťaží a ťažil aj pred podaním návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia, žalobca si pozemky uzavrel ešte pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie len z dôvodu, že žalobca subjektívne uvádza, že žalovaný
rôznymi praktikami porušuje doterajší pokojný stav špekulatívnym, nedobromyseľným, nedôvodným
odmietnutím dodržiavania záväzkov a toto je dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia. Pre

nariadenie neodkladného opatrenia takéto tvrdenie je nepostačujúce.
3.4.Taktiež poukázal na to, že samotný návrh na vydanie neodkladného opatrenia neobsahuje riadny
a vykonateľný petit navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože neobsahuje riadnu špecifikáciu
nehnuteľnosti. Z uvedeného mal súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť.
3.5.Tvrdí, že navrhované neodkladné opatrenie by neprimerane zasiahlo do práv žalovaného ako

vlastníka nehnuteľností, pokiaľ by bol žalobca oprávnený vykonávať naďalej ťažbu na pozemkoch a
to napriek tomu, že z predložených posudkov, ako aj znaleckých podkladov preukazujúcich začatie
trestného stíhania jednoznačne vyplýva, že žalobca spôsobil škodu tak žalovanému, ako aj štátu,
znamenalo by to neustále narastanie nielen spoločenskej škody, ale aj škody na majetku žalovaného.
V súčasnosti je už uvedená škoda minimálne vo výške 200 000 eur a táto škoda neustále narastá

činnosťou - ťažbou žalobcom.
3.6.Takisto namietal nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia z dôvodu jeho neurčitosti a
nezrozumiteľnosti. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku súdu. Napadnuté rozhodnutie je však stručné, okresný súd v bode
14. svojho odôvodnenia len stručne uvádza, že žalobca predloženými listinami osvedčil právny záujem

na bezodkladnej úprave pomerov. Z odôvodnenia rozhodnutia však nie je zrejmé, akými úvahami sa súd
riadil pri rozhodnutí o tom, že práve tieto listiny a ktorá časť z týchto listín osvedčuje potrebu vydania
neodkladného opatrenia. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia vidí aj v tom, že v napadnutom výroku nie
sú dostatočným spôsobom špecifikované nehnuteľnosti , na ktoré sa zákaz vzťahuje. Nehnuteľnostisú opísané len odkazom na listy vlastníctva, avšak vo výrokovej časti absentuje bližšie popísanie
nehnuteľnosti, číslo parcely, druh parcely, výmera a podobne.
3.7.Pri vydávaní neodkladného opatrenia je súd povinný vždy vykonať dokazovanie, vzhľadom na

neodkladné opatrenie je potrebné vydať do 30 dní nie je dostatok časového priestoru na rozsiahle
dokazovanie, avšak súd je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia dôkazy osvedčujúce dôvodnosť
návrhu riadne vyhodnotiť. V prejednávanej veci bol návrh na vydanie neodkladného opatrenia pridelený
do senátu 5.1.2021, 6.1.2021 bol štátny sviatok a 7.1.2021 súd vydal napadnuté uznesenie, ktoré
bolo v uvedený deň aj expedované do elektronickej schránky žalovaného. Súd teda rozhodol o vydaní

neodkladného opatrenia vo veľmi krátkom čase a nevykonal vo veci žiadne dokazovanie. V čase
rozhodovania mal k dispozícii doklady od žalobcu, zmluvu o nájme nehnuteľnosti s dodatkami, zmluvu
o výkone správy s dodatkami, zápisnicu z rokovania, rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová
Ves, pozemkový a lesný odbor, a nepodpísanú dohodu o skončení. Tieto doklady mali osvedčiť
obmedzovanie práv žalobcu a dôvodnosť naliehavosti úpravy pomerov neodkladným opatrením. Súd
je viazaný skutkovým stavom zisteným v čase rozhodovania, teda k 7.1.2021. Od podania návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia do rozhodnutia súdu súd nemal k dispozícii žiadne informácie o
zmene, resp. vývoji vzťahu žalobcu a žalovaného, žiadne informácie ohľadom rozhodovania správnych
orgánov o zápise do evidencie obhospodarovateľov, neboli predložené žiadne listiny osvedčujúce
dôvodnosť podaného návrhu a nutnosti rýchlej úpravy pomerov strán sporu. Postup súdu pre
rozhodnutie vo veci nebol správny. Za daného stavu - obsah návrhu na vydanie neodkladného opatrenia

a predložené doklady - žalobca neosvedčil do rozhodnutia súdu dôvody nariadenia neodkladného
opatrenia, preto mal súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť.
3.8.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd Košice ako odvolací súd vydal
uznesenie, ktorým mení uznesení Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 8C/1/2021 zo 7.1.2021 vo
výroku I. tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamieta. Žalovaná má nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %.

4.Žalovaný svoje odvolanie a tvrdenia v ňom obsiahnuté preukázal:
4.1.Čestným prehlásením X.. K. V. zo 7.1.2021, v ktorom uviedla, že pri obhliadne nehnuteľnosti
22.12.2020 a 23.12.2020 za účasti X.. N. P. v katastri C. I. videla motorové vozidlo V3S, ŠPZ: Q.

XXXBC a vozidlo Tatra ŠPZ: I. XXXCV, ktoré odvážali drevo z lesa vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi,
Rožňavská katedrálna kapitula, že 4.1.2021 bola na ohliadke nehnuteľnosti za účasti X.. N. P., pričom do
predmetu nájmu už nevedeli dostať, pretože bol vymenený zámok na vstupných rampách. Z lesa počuli
zvuk píl a predpokladá, že na pozemkoch vo vlastníctve Rímskokatolíckej cirkvi, Rožňavská katedrálna
kapitula prebiehala ťažba.

4.2.Čestným vyhlásením X.. N. P. zo 7.1.2021, ktorý uviedol, že pri ohliadke nehnuteľnosti 22.12.2020
a 23.12.2020 za účasti X.. V. K., videl motorové vozidla V3S ŠPZ: Q. XXXBC a vozidlo Tatra ŠPZ: I.
XXXCV. Rovnako skonštatoval, že 4.1.2021 sa na ďalšiu ohliadku nehnuteľnosti nevedeli dostať.
4.3.Uznesením z 10.10.2016 sp. zn. 11C/185/2016, z ktorého je zrejmé, že predseda Okresného súdu
Spišská Nová Ves určil, že sudcovia Okresného súdu Spišská Nová Ves JUDr. Radoslav Baláž, JUDr.

Mária Blahovská, JUDr. Viera Dubovinská, JUDr. Blažena Fedorková, JUDr. Jana Gargulová, JUDr.
Eva Herichová, JUDr. Denisa Hiščáková, JUDr. Mária Husárová, JUDr. Monika Kráľová, JUDr. Ján
Lapšanský, JUDr. Darina Puklušová, JUDr. Radoslav Rusnák, JUDr. Stanislava Semanová a JUDr.
Katarína Šťastná, sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.
4.4.Uznesením z 10.10.2016 sp. zn. 11C/185/2016-24, z ktorého je zrejmé, že predseda Okresného

súdu Spišská Nová Ves JUDr. Ján Slovinský je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
4.5.Žalovaný ďalej predložil znalecký posudok č. 23/2020 vo veci porušovania ochrany stromov a krov
podľa § 306 ods.1 Trestného zákona (č.l. 192), v ktorom znalec X.. N. P. v závere konštatoval, že na
základe ohliadky, zamerania, zadokumentovania stavu veci, že v národnej prírodnej rezervácii Červené
skaly na území s 5. stupňom ochrany v katastri kat. úz. R. I. vo vlastníctve Fagus s.r.o. so sídlom

Krompachy bol vykonaný výrub lesného biotopu. Plocha, na ktorej došlo k poškodeniu resp. zničeniu
biotopu a zároveň k odstráneniu stromov a krov predstavuje výmeru 1379 m2, tiež bol vykonaný výrub
okolo plota z vonkajšej strany, výstavba budovy stavieb, betónových stupňov, betónového oplotenia a
oplotenia zámkovej dlažby, betónových prepadov, bráničky, odvodňovacích jarkov, zničenie pôvodného
biotopu a premena na technický trávnik v najvyššom stupni ochrany prírody NPR Červené skaly. Pod

tabuľou NPR Červené Skaly - 5. stupeň ochrany našli 2 výtokové rúry ústiace do potoka v najvyššom
stupni ochrany. K tejto činnosti sa nepodarilo získať žiadne doklady o pôvodnej kolaudácii ani na
následnej prestavbe a výstavbe, výrubu a už vôbec nie k stavbe v 5. stupni ochrany. Neboli získané
žiadne súhlasy a povolenia dotknutých orgánov ani vyjadrenie vlastníka susednej parcely, o to zvlášť, žesa jedná o najvyšší bezzásahový stupeň ochrany mimoriadneho európskeho významu, na ktoré žiadateľ
Fagus poberá dotácie. Súradnice hraníc boli určené kartograficky.
4.6.Žalovaný predložil odborný posudok 7/2020 z 4.12.2020 (č.l. 192-248), v ktorom v závere na č.l.

199 na základe zisteného a posúdeného stavu znalec uviedol, že skutočný objem vyťaženého dreva
všetkých drevín je vyšší oproti zaevidovanému objemu ťažby o 157 m3 drevnej hmoty, z toho pri drevine
buk lesný o 69 m3, jedľa biela o 34 m3 a smrek obyčajný o 54 m3, a to v poraste 124-0 a v poraste
125a 1,2. Na základe hospodárskej evidencie zistil, že na výmere 184,14 ha nebolo zaevidovaných až
88,58 % vyťaženej drevnej hmoty a pre názornosť uviedol, že skutočne vyťažená drevná hmota by bola

obvykle odvezená 75 kamiónmi, z ktorých 9 bolo zaevidovaných a 66 nezaevidovaných.
4.7.Žalovaný oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin podal
oznámenie na Krajskú prokuratúru Košice (č.l. 249), v ktorom uviedol, že je oznamovateľ a poškodený
ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, že medzi právnym predchodcom oznamovateľa ako prenajímateľom
a spoločnosťou FAGUS s.r.o. bola uzatvorená zmluva o nájme nehnuteľností a zmluva o výkone
správy nehnuteľností. Krajská prokuratúra Košice postúpila z dôvodu miestnej príslušnosti na zákonu

zodpovedajúci postup Okresnej prokuratúre v Spišskej Novej Vsi.
4.8.Krajské riaditeľstvo PZ odbor kriminálnej polície druhé oddelenie vyšetrovania, Kuzmányho 8,
Košice, na č.l. 251 oznámilo žalovanému, že bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu porušovania
ochrany stromov a krov podľa § 306 ods.1,3 písm. b/ Trestného zákona.
4.9.Žalovanýpredložilzápisnicuorokovanízmluvnýchstrán,nazákladektorejsazmluvnéstranydohodli

ukončiť k 15.10.2020 zmluvu o nájme nehnuteľnosti z 1.2.2001 a zmluvu o výkone správy nehnuteľnosti
z 1.2.2001 dohodou.
4.10.Záznam zo 6.10.2020, z ktorého je zrejmé, že žalobca odovzdal žalovanému kľúč od rampy v
Poráckej doline, kľúč od rampy v Lacemberskej doline, kľúč od ostatných rámp. 4.11.Žalovaný predložil
odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Spišská Nová Ves, pozemkový a lesný odbor z

30.10.2020 (č.l. 254).
4.12.Rozhodnutie Okresného úradu odbor opravných prostriedkov z 11.12.2020 (č.l. 258), na základe
ktorého došlo k prerušeniu konania do odstránenia sporu medzi navrhovateľom a vlastníkom
predmetných lesných pozemkov.
4.13.Žalovaný predložil kópiu žaloby (č.l. 260), predmetom ktorej je určenie platnosti dohody o

skončení nájmu v spojení s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia. Navrhovaným neodkladným
opatrením žalobca žiadal zakázať žalovanému, t.j. spoločnosti FAGUS s.r.o. (v tomto konaní žalobca)
vstupovať na nehnuteľnosti, užívať nehnuteľnosti, vykonávať ťažbu drevnej hmoty na nehnuteľnostiach
a vykonávať práva a povinnosti obhospodarovateľa lesa v zmysle z.č. 326/2005 o lesoch a to na
presne špecifikovaných nehnuteľnostiach a vo veci samej žiadal určiť, že dohoda o skončení zmluvy

o nájme nehnuteľností z 1.2.2001 v znení jej dodatkov a dohoda o skončení zmluvy o výkone správy
nehnuteľnosti z 1.2.2001, ktorá dohoda o skončení bola uzatvorená 1.10.2020, je platným právnym
úkonom, aby súd určil, že zmluva o nájme nehnuteľností a zmluva o výkone správy skončili dohodou
k 15.10.2020.

5.Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného, a to k námietke zaujatosti uviedol, že zaujatosť sudkyne
nie je daná a poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn. 4 Ncd/65/2010-110.
5.1.K nedoručeniu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedol, že žalovaný sa mal možnosť
oboznámiť s návrhom a vyplýva to z toho, že podal podrobné odvolanie k uzneseniu z čoho je zrejmé,
že obsah návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bol mu známy.

5.2.K dôvodom odvolania voči uzneseniu uviedol, že údajné dôvody spočívajúce v neoprávnenom
výrube dreva a žalovaným predložených znaleckých posudkov a odborných posudkov (ktoré on v
celom rozsahu odmieta a považuje za účelové a ku ktorým sa z dôvodu procesnej ekonómie pre
ich zjavný nesúvis s prejednávanou vecou nateraz bližšie vyjadrovať nebudem) sú v prvom rade pre
posúdenie celej veci absolútne bezpredmetné a ich cieľom je podľa neho len zahltiť konajúci súd

s vecou nesúvisiacimi dôkazmi a skutočnosťami. Už z týchto dôvodov na nich nemožno prihliadať.
Bezpredmetnými sú najmä preto, že tieto dôvody neviedli k spisovaniu zápisnice o rokovaní zmluvných
strán z 1.10.2020, ktorú žalovaný účelovo považuje a predkladá príslušným orgánom ako údajnú dohodu
o ukončení zmluvných vzťahov so žalobcom, ktoré skutočnosti sú absolútne legitímnym dôvodom
neodkladného opatrenia nariadeného uznesením. Potvrdzuje to ako obsah zápisnice, tak aj skutočnosť,

že znalecké a odborné posudky boli vypracované v novembri a v decembri 2020, teda dávno po
žalovaným svojvoľne nastolenom nezákonnom stave predstierajúcom údajné ukončenie zmluvných
vzťahov. Zvýraznil, že ako zavádzajúca vlastná a účelová interpretácia rôznych listín je zrejme doslova
„pracovnou metódou“ žalovaného. Prejavuje sa to ako vo vzťahu k obsahu zápisnice o rokovanízmluvných strán z 1.10.2020, tak aj vo vzťahu k žalovaným predloženým znaleckým posudkom, o
ktorých žalovaný neváha konštatovať, že deklarujú sústavné porušovanie právnych predpisov a zmlúv
zo strany žalobcu, čo nie je pravda a čo zákonné znalecké posudky ani nie sú spôsobilé deklarovať.

Vo vzťahu k uzneseniu je najdôležitejšie, že žalovaným uvádzané skutočnosti nijako nepotvrdzujú
existenciu dôvodov na konanie žalovaného a už vôbec nie na skutočnosť, že zmluvné vzťahy mali
byť ukončené dohodou, ktorému nezákonnému stavu nastolenému žalovaným uznesenie bráni a voči
ktorému poskytuje žalobcovi predbežnú ochranu.
5.3.Ako už uviedol na stretnutí 1.10.2020 bol prítomnými informovaný o údajnom nezáujme na strane

žalovanéhoajehoprávnehopredchodcuzotrvaťvovzájomnomzmluvnomvzťahusožalobcomstým,že
ak sa majú zmluvné vzťahy predčasne ukončiť, je potrebné to spraviť samostatnou písomnou dohodou,
ktorá sa má vrátane súvisiacich náležitostí a vzájomných nárokov dojednať a uzatvoriť do 15.10.2020.
K uzavretiu žiadnej nájomnou zmluvou požadovanej písomnej dohody o ukončení nájomnej zmluvy,
ani zmluvy o výkone správy však nikdy nedošlo. Uvedené potvrdzuje aj postup žalovaného, emaily
z 12.10.2020. Z tohto postupu žalovaného je celkom zrejmé, že na oboch stranách neboli 1.10.2020

splnenézákladnénáležitostiprávnehoúkonu,vrátaneabsentujúcejvôleobochstránpovažovaťspísanie
zápisnice o rokovaní zmluvných strán z 1.10.2020 za dohodu o ukončení zmlúv. Žalobca okamžite
prostredníctvom právneho zástupcu odmietol návrh dohody o skončení zmlúv a ukončení spolupráce.
Žalobca nikdy neuzavrel a nikdy neakceptoval dohodu o skončení zmlúv. Robí tak opäť účelovou
a nepravdivou interpretáciou žalovaný napríklad aj zo zápisu zo 6.10.2020, ktorý pritom celkom

jednoznačne hovorí len o odovzdaní kľúčov z dôvodu kontroly, ktorej výkon žalobca žalovanému ako
prenajímateľovi umožnil a je pripravený umožniť kedykoľvek na jeho požiadanie. Uvedené skutočnosti
budú predmetom riadneho dokazovania.
5.4.Žalovaný sa snaží odvrátiť pozornosť súdu od zásadnej veci, a to, že sám žalovaný účelovo
a zavádzajúco postupoval a predložil k návrhu na rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová

Ves, Pozemkový a lesný odbor (ďalej len úrad) zápisnicu o rokovaní zmluvných strán z 1.10.2020
ako údajný dokument, ktorým chcel deklarovať úradu svoje nepravdivé tvrdenia o zániku nájomnej
zmluvy dohodou strán. Týmto postupom sa snažil dosiahnuť svoje zapísanie do evidencie lesných
pozemkov ako obhospodarovateľ lesa k pozemkom, pri ktorých je zapísaný a pri ktorých je oprávnený
vykonávať činnosť obhospodarovateľa lesa výlučne žalobca s tým, aby mu znemožnil vykonávanie

všetkých činností na výkon ktorých je oprávnený v zmysle nájomnej zmluvy, ako aj na základe zápisu
žalobcu ako obhospodarovateľa lesa. Ďalší postup úradu rozhodnutie o prerušení konania, na ktorý sa
odvoláva žalovaný potvrdzuje skutočnosť nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia a vecnú
správnosť uznesenia aj preto, že na základe pochybného a zavádzajúceho návrhu žalovaného úrad
nielenže prvostupňovým rozhodnutím rozhodol o zmene zápisu obhospodarovateľa lesa, ale následným

prerušením konania aj nedôvodne obmedzil žalobcu pri výkone práv a povinností v zmysle § 4b ods.
3 zákona o lesoch.
5.5.Poukázal na to, že žalovaný v podanom odvolaní namieta, že odôvodnenie uznesenia je
nedostatočné, neurčité, nezrozumiteľné a vydané vo veľmi krátkom čase bez vykonania dokazovania.
S uvedenými námietkami nemožno súhlasiť. Odôvodnenie uznesenia obsahuje podrobne rozhodujúci

skutkový stav, popísaný doterajší priebeh konania, aktívnu činnosť súdu vo vzťahu k zisteniam iného
súvisiaceho sporu na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 13Cb/58/2020 o vypratanie
predmetu nájmu, citáciu aplikovaných právnych noriem, právne závery a dôvody vyžadujúce dočasnú
úpravu pomerov strán a napokon aj čiastočné zamietnutie návrhu práve v nadväznosti na trvanie
neodkladného opatrenia na právoplatné skončenie konania o vypratanie predmetu nájmu. Uvedené

samo o sebe ilustruje precízny a dôsledný postup súdu rešpektujúci práva oboch strán sporu.
Prijaté právne závery súd primerane a na účel predbežnej ochrany aj nanajvýš dostatočne vysvetlil
a odôvodnil. Uznesením nariadené neodkladné opatrenie zachováva doterajší stav, naproti tomu
postavenie žalovaného sa ani po nariadení neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nezhoršilo,
nakoľko sám žalovaný podľa svojich tvrdení v odvolaní voči uzneseniu iniciuje konanie o vypratanie

predmetu nájmu a súčasne konanie o určenie platnosti dohody o skončení zmlúv, t.j. je si vedomý, že v
otázke neskončenia zmlúv je medzi stranami spor a do jeho vyriešenia je v záujme predchádzania vzniku
škodám žiaduce rešpektovať dlhodobo zachovávanú a uzavretú nájomnú zmluvu. Žalobca nariadeným
neodkladným opatrením žiadnu výhodu nezískava, naopak, snaží sa len ochrániť a zakonzervovať
užívací stav, pretrvávajúci na základe platnej nájomnej zmluvy viac ako 19 rokov. Všetky námietky

žalovaného v tomto smere v odvolaní sa týkajú veci samej a majú byť a budú predmetom dokazovania v
konaní o vypratanie nehnuteľnosti, resp. o určenie platnosti ukončenia zmluvy, ktoré sú ale s ohľadom na
doteraz uvedené skutkové a právne okolnosti veci podľa presvedčenia žalobcu odsúdené na procesný
neúspech žalovaného.5.6.Na základe uvedeného žalobca považuje napadnuté uznesenie za správne v celom rozsahu a
navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

6.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej len odvolací súd) podľa § 34 CSP prejednal odvolanie
žalobcu voči napadnutému uzneseniu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), v rozsahu
vyplývajúcomz§380ods.1,2CSPazistil,ženiesúsplnenépodmienkynapotvrdenie(§387ods.1CSP)
uznesenia, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

7.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. c) CSP, že rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd.
7.1.Ústavná požiadavka na nezávislý a nestranný súd sa zabezpečuje buď namietnutím zo strany sudcu

alebo zo strany účastníka v zmysle § 49 ods.1,2 CSP.
7.2.Z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaný spolu s podaným odvolaním vzniesol aj námietku zaujatosti
voči zákonnej sudkyni, JUDr. Blažene Fedorkovej a všetkým sudcom Okresného súdu v Spišskej
Novej Vsi, JUDr. Radoslavovi Balážovi, JUDr. Monike Balážovej, JUDr. Márii Blahovskej, JUDr. Viere
Dubovinskej, JUDr. Alene Ernestovej, JUDr. Ing. Lenke Figulovej, JUDr. Jane Gargulovej, JUDr. Eve

Herichovej, JUDr. Denise Hiščákovej, JUDr. Márii Husárovej, JUDr. Miroslavovi Juríčkovi, JUDr. PhD.
Richardovi Klimekovi, JUDr. Monike Kráľovej, JUDr. Jánovi Lapšanskému, JUDr. Matejovi Okálymu,
JUDr. Petre Pavlisovej, JUDr. Darine Puklušovej, JUDr. Dušanovi Puobišovi, JUDr. Erike Romanovej,
JUDr. Radoslavovi Rusnákovi, JUDr. Stanislave Semanovej, JUDr. Kataríne Šťastnej, JUDr. Júlii
Weiserovej, o existencii ktorej sa dozvedel 7.1.2021, kedy mu bolo doručené uznesenie. Námietku

zaujatosti odôvodnil nasledovne: Žalovaný ako strana sporu disponuje právoplatnými rozhodnutiami
Okresného súdu Spišská Nová Ves z 10.10.2016 vo veci vedenej pod sp. zn. 11C/185/2016, z obsahu
ktorých vyplýva, že všetci sudcovia Okresného súdu Spišská Nová Ves sú vylúčení z prejednania v danej
veci. Dôvodom na vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi je skutočnosť, že
všetci sudcovia osobne poznajú S. D. - jediného spoločníka a konateľa spoločnosti, nakoľko menovaný

je otcom JUDr. Moniky Kráľovej, ktorá je sudkyňou na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi. Toto zhodne
konštatovali všetci sudcovia súdu v Spišskej Novej Vsi, teda aj sudkyňa JUDr. Blažena Fedorková, ktorej
vec bola 5.1.2021 pridelená na rozhodnutie do senátu 8C/1/2021. Je zrejmé, že pokiaľ sudkyňa JUDr.
Blažena Fedorková, ktorej vec bola pridelená do senátu 8C/1/2021 cítila sa byť zaujatá vo veci vedenej
pred Okresným súdom v Spišskej Novej Vsi pod sp.zn. 11C/185/2016 z vyššie uvedených dôvodov,

ktoré trvajú doteraz a dôvodmi na jej vylúčenie aj v konaní o vydanie neodkladného opatrenia, ktoré
iniciuje žalobca - spoločnosť FAGUS, s.r.o., v ktorej je jediným spoločníkom a štatutárnym orgánom -
konateľom pán S. D.. Tak isto je zrejmé, že pokiaľ ostatní sudcovia Okresného súdu v Spišskej Novej
Vsi cítili sa byť zaujatí vo veci vedenej pred Okresným súdom v Spišskej Novej Vsi 11C/185/2016 z
vyššie uvedených dôvodov, tieto dôvody trvajú aj doteraz a sú dôvodmi na ich vylúčenie aj v konaní

o vydanie neodkladného opatrenia, ktoré iniciuje žalobca spoločnosť FAGUS s.r.o., v ktorej je jediným
spoločníkom a štatutárnym orgánom - konateľom pán S.Á. D.. Poukázal na to, že Okresný súd v Spišskej
Novej Vsi v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza v bode 3, že súdu je z jeho činnosti známe, že
na Okresnom súde Spišská Nová Ves č.k. 13Cb/58/2020 vedie konania o vypratanie nehnuteľnosti,
kde žalobca je v pozícii žalovaného a žalovaný z pozícii žalobcu. K ukončeniu nájmu malo dôjsť ku

dňu 15.10.2020, avšak 13.10.2020 žalobca mal žalovanému doručiť stanovisko, že neakceptuje dohodu
o ukončení predmetných zmlúv a chce nehnuteľnosti ďalej užívať. V tomto smere poukázal na to, že
v žalobe o vypratanie nehnuteľností, ktorá je vedená pod sp.zn. 13Cd/58/2020 je obsahom článku
III. námietka zaujatosti voči všetkým sudcom okresného súdu, ktorí boli vymenovaní. Prílohou žaloby
sú aj právoplatné rozhodnutia Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi z 10.10.2016 vo veci vedenej

pod sp.zn. 11C/185/2016. Pokiaľ teda okresný súd v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že má vedomosť
o prebiehajúcom súdnom konaní pod sp.zn. 13Cd/58/2020 vo veci žaloby o vypratanie nehnuteľností
má vedomosť aj o obsahu žaloby a musel mať v čase vydania uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia aj vedomosť o vznesenej námietke zaujatosti a po oboznámení sa s obsahom námietky
zaujatosti a predložených právoplatných rozhodnutí, musela JUDr. Blažena Fedorková ako sudkyňa,

ktorej bola vec pridelená do senátu dospieť k záveru, že je v danej veci zaujatá, a preto mala postupovať
podľa § 50 a nasledujúcich CSP a bezodkladne uvedené oznámiť predsedovi súdu. JUDr. Blažena
Fedorková však takto nepostupovala. Citoval znenie § 49, § 52, § 50 ods.1,2,3 CSP a uviedol, že účelom
citovaných ustanovení je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu k stranám,k ich zástupcom a osobám zúčastneným v konaní. Zámerom je tiež predísť možnosti neobjektívneho
rozhodovania. Rozhodovať nestranne, nie je právom, či výsadou, či privilégiom sudcov. Ide o základnú
povinnosť sudcov o štrukturálny prvok súdneho systému. Len nestranný súd poskytuje stranám rovnaké

príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II.ÚS 71/97). Pokiaľ sudcovia
Okresného súdu Spišská Nová Ves a medzi nimi aj JUDr. Blažena Fedorková, ktorej bola vec pridelená
do senátu v minulosti vyjadrili vo vzťahu k osobe S. D. - jediného spoločníka a konateľa spoločnosti
žalobcu, že sa cítia byť vo veci zaujatí, vzhľadom na ich priateľský vzťah s S. D. a jeho dcérou JUDr.
Kráľovou, ktorá je zároveň sudkyňou Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi je jednoznačné, že vzťah

uvedenej povahy a intenzity v spojitosti so subjektívnym vnímaním povahy takéhoto vzťahu sudcami,
či už potencionálne alebo aj reálne povolanými k rozhodnutiu vo veci za účasti ich kolegu, zakladá
skutočnosť relevantnú z hľadiska § 49 ods.1 CSP a je dôvodom pre ich vylúčenie z prejednávania
a rozhodovania v danej veci. Takto definované vzťahy, priateľské, či súkromné zakladajú pochybnosť
o nezaujatosti sudcov pre ich pomer k strane sporu z oboch hľadísk, tak zo subjektívneho, ako aj
objektívneho a za stavu nedostatku dôvodov pochybovať o skutočnostiach sudcami uvádzaných sú

spôsobilé naplniť zákonné predpoklady pre vylúčenie týchto sudcov z prejednávania a rozhodovania
veci. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby Krajský súd v Košiciach ako nadriadený súd vydal
uznesenie, ktorým sudcovia JUDr. Blažena Fedorková, JUDr. Radoslav Baláž, JUDr. Monika Balážová,
JUDr. Viera Dubovinská, JUDr. Alena Ernestová, JUDr. Ing. Lenka Figulová, JUDr. Jana Gargulová,
JUDr. Eva Herichová, JUDr. Denisa Hiščáková, JUDr. Mária Husárová, JUDr. Miroslav Juríčko, JUDr.

PhD. Richard Klimek, JUDr. Monika Kráľová, JUDr. Ján Lapšanský, JUDr. Matej Okály, JUDr. Petra
Pavlisová, JUDr. Darina Puklušová, JUDr. Dušan Puobiš, JUDr. Erika Romanová, JUDr. Radoslav
Rusnák, JUDr. Stanislava Semanová, JUDr. Katarína Šťastná, JUDr. Júlia Weiserová, sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej pred Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp.zn.
8C/1/2021.

7.3.K vznesenej námietke zaujatosti sa vyjadrila zákonná sudkyňa JUDr. Blažena Fedorková, ktorá
uviedla, že 14.1.2021 žalovaná strana podala námietku zaujatosti v zmysle § 52 CSP voči JUDr.
Blažene Fedorkovej ako aj všetkým sudcom Okresného súdu Spišská Nová Ves z dôvodu, že
disponuje právoplatným rozhodnutím tunajšieho súdu vydaným pod 11C/185/2016, ktorým boli sudcovia
z prejednávania a rozhodovania sporu vylúčení. Z uznesenia vyplynulo, že sudcovia Okresného súdu

Spišská Nová Ves boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania v spore žalobcu S. D. proti žalovanému
Urbárskej a pasienkovej spoločnosti Vyšné Slovinky o uloženie povinnosti nahliadnuť do dokladov
týkajúcich sa hospodárenia spoločnosti a povinnosti vydať kópie týchto dokladov. K námietke zaujatosti
uviedla, že v spore 8C/1/2021 je žalobcom firma FAGUS s.r.o. Krompachy, Hlavná 42, ktorej konateľmi
je nielen S. D., otec jej kolegyne K. J., s ktorou naďalej je v priateľskom vzťahu, ale aj X.. S. Q..

Poukazuje na skutočnosť, že žalovaná strana z rovnakého dôvodu ako je uvedený v konaní 8C/1/2021
vzniesla námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni JUDr. Kataríne Šťastnej v konaní 13Cb/58/2020.
Tentospissado15.1.2021nachádzalnaKrajskomsúdevKošiciachzaúčelomrozhodovaniaonámietke
zaujatosti, teda aj v čase kedy rozhodoval súd o návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia.
Dala do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Košiciach 4Ncb/65/2020-110 zo 17.12.2020, ktorým

odvolací súd rozhodol, že zákonná sudkyňa JUDr. Katarína Šťastná nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania sporu vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves 13Cb/58/2020, pretože blízky
vzťah ku kolegyni JUDr. Monike Kráľovej nemôže byť dôvodom pre vylúčenie sudcu, a teda ani jej osoby.
7.4.Odvolací súd preskúmal vznesenú námietku zaujatosti uplatnenú žalovaným, ako aj uznesenie z
10.10.2016 vo veci vedenej pod sp. zn. 11C/185/2016 a zistil, že v prejednávanej veci je stranou sporu

spoločnosťFAGUSs.r.o.Krompachy,Hlavná42,ktorejspoločníkomakonateľomjeS.D.,(oteckolegyne
Moniky Kráľovej), že zákonná sudkyňa nepopiera priateľský vzťah k JUDr. Monike Kráľovej. Druhým
konateľom spoločnosti FAGUS s.r.o. je X.. S. Q..
7.5.Podľa § 49 ods.1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať

odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
7.6.Podľa § 50 ods.1 CSP ak sudca, ktorý má spor prejednať a rozhodnúť, zistí skutočnosti, pre ktoré je
vylúčený, bezodkladne ich oznámi predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré
nepripúšťajú odklad. Predseda súdu oznamuje svoje vylúčenie podpredsedovi súdu.
7.7.Citované § 49 ods.1 CSP predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu k sporu, alebo taký jeho

osobný vzťah k stranám sporu, alebo ich zástupcom, že aj pri všetkej snahe o nezaujatosť v konaní
a rozhodovaní, ovplyvňovalo by to jeho objektívny postoj k veci, ktorú prejednáva. Zaujatosť sudcu je
stav, keď by sudca mohol byť osobne zainteresovaný na výsledku konania alebo ak vopred získal taképoznatky o prejednávanej veci, ktoré by mal získať až v priebehu konania, a ktoré by mohli ovplyvniť jeho
nestrannosť v rozhodovaní. Sudca je vylúčený aj vtedy, ak možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
7.8.Podľa § 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
7.9.Podľa čl. 6 ods.1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach, alebo záväzkoch,

alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
7.10.Žalovaný poukazuje na to, že v inom konaní boli sudcovia Okresného súdu Spišská Nová Ves
uznesením predsedu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 11C/185/2016 zo 10.10.2016 vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves.
7.11.Krajský súd však konštatuje, že v konaní, v ktorom boli vylúčení všetci sudcovia Okresného súdu
Spišská Nová Ves, nešlo o totožné strany sporu v porovnaní s týmto prejednávanym sporom vedenom

pod sp.zn. 8C/1/2021. V konaní sp.zn. 11C/185/2016 bol žalobcom priamo S. D. a v tomto spore je
žalovaným obchodná spoločnosť FAGUS s.r.o., Hlavná 42, Krompachy, v ktorej je S. D. jeden z dvoch
konateľov žalovaného a zároveň spoločníkom, a druhým konateľom je X.. S. Q.. K rovnakým zisteniam
dospel aj KS v konaní 4Ncb/65/2020-110 rozhodujúc o námietke zaujatosti v konaní 13Cd/58/2020.
7.12.Krajský súd k tomu udáva, že najvyššie súdne autority Slovenskej republiky už vo viacerých

svojich rozhodnutiach poukázali na to, kedy možno dôvodne predpokladať vzťah sudcu k strane sporu.
Predovšetkým je potrebné vychádzať z toho, že vzájomný vzťah sudcu k strane sporu podľa § 49 ods.1
CSP je významný vtedy, ak má sudca blízky príbuzenský alebo rýdzo osobný pozitívny alebo negatívny
pomer k strane sporu. Ide o vzťah sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo
blízkeho rodinného vzťahu, alebo veľmi blízkeho iného osobného vzťahu, ktorý by mohol ovplyvniť jeho

objektívny postoj v prejednávanom spore. Každý sudca má dbať o svoju nestrannosť a má zachovať
vecnýprístupkrozhodovaniusporu.Máovládaťnielensvojekonanie,aleajsvojevnútornépocity.Pokiaľ
by takúto schopnosť nemal, nebol by spôsobilý vykonávať funkciu sudcu.
7.13.Konajúca sudkyňa JUDr. Blažena Fedorková poukázala na svoj vzťah ku svojej kolegyni JUDr.
Monike Kráľovej, ktorá je dcérou S. D.H. O. X.. S. Q. je švagrom JUDr. Moniky Kráľovej avšak, tak

ako uzavrel Krajský súd v Košiciach v konaní 4Ncb/65/2020 - 110, „s odkazom na viaceré rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. uznesenie sp.zn. 1Co/36/2012 z 30.7.2012, podľa ktorého,
ak konajúci sudca namieta profesionálny resp. kolegiálny vzťah medzi dvomi sudcami, ktorý vyplýva z
ich profesionálneho alebo kolegiálneho vzťahu len na tom základe, že sudcovia pôsobia na tom istom
súde, v takomto prípade chýba objektívny základ na konštatovanie o zaujatosti zákonného sudcu voči

strane sporu, pretože vzájomné vzťahy medzi sudcami sú založené predovšetkým na profesionalite
a kolegiálnosti. Ak by bol z toho vyvodzovaný opačný záver, znamenalo by takéto posudzovanie,
že výlučne pracovný a kolegiálny vzťah medzi sudcami vo všeobecnosti by prezumoval porušovanie
sudcovských povinností a zásad sudcovskej etiky, ak by sudca na takomto základe cítil, že nemôže
rozhodovať objektívne. Vzťahy medzi sudcami neprekračujú bežný kolegiálny a pracovný rámec, a preto

nemajú samé o sebe povahu dôvodov vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Ani tá
skutočnosť, že sudca pozná stranu sporu ako svojho kolegu z iného súdu, nie je taktiež dôvodom pre
vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania vo veci.“ s uvedeným sa v celom rozsahu stotožňuje
odvolací súd aj v tomto konaní a rovnako mutatis mutandis poukazuje aj ostatné dôvody uvedené v
uznesení 4Ncb/65/2020 - 110 a nemá dôvod sa od nich odchýliť.

7.14.Odvolací súd dospel k záveru, že zákonná sudkyňa JUDr. Blažena Fedorková nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania vo veci 8C/1/2021 a uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
7.15.Záverom odvolací súd konštatuje, že námietka zaujatosti bola vznesená žalovaným potom, ako
súd vo veci rozhodol, preto odvolací súd rozhodol o nej v rámci posúdenia uplatneného odvolacieho
dôvodu a nevydával o tom samostatné rozhodnutie.

8.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a

ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkovézistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to

vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
8.1.Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré boli žalobcom predložené v návrhu. V kontexte so žalovaným podaným odvolaním a nim
predloženými dôkazmi je nutné skonštatovať, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre

rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne a uplatnený odvolací dôvod je daný.

9.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú
subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú

dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom
prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1
CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania

(§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných
otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania
môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní
pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou
konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s

príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník
konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore
s § 204 CSP a p..
9.1.Žalovanývpodanomodvolanížiadnuvadu,ktorúbybolomožnésubsumovaťpoduplatnenýodvolací
dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

10.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. a) CSP spočíva v tom, že neboli
splnené procesné podmienky, ktorými sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia
byťsplnenénato,abysadosiaholcieľsúdnehokonania,vyplývajúcizozákladnýchustanoveníCivilného
sporového poriadku. Právna teória rozdeľuje procesné podmienky a) na strane súdu (právomoc

a príslušnosť); b) na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť
zastúpenia...); c) vecné procesné podmienky (existencia žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti);
d) negatívne procesné podmienky (prekážky rei iudicatae, listispendencie). Na procesné podmienky
konania súd prihliada kedykoľvek počas konania.
10.1.Žalovaný nepoukazuje na žiadne procesné podmienky, ktoré neboli splnené a žiadne porušenie

nezistil ani odvolací súd.

11.Podľa § 324 ods.1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.12.Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12.1.Podľa § 325 ods.2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14.Podľa § 329 ods.1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14.1.Podľa § 329 ods.2 CSP Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15.Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery účastníkov,
ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda

požiadavka rýchlosti. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba
zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z
ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených

listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho
posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá
vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie NS SR 2MCdo 3/2010).
15.1.Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní

nemusí sa dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa,
vzhľadom na všetky okolnosti, javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie NS SR 6Cdo 171/2010).
15.2.„Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie rýchlej a efektívnej ochrany ohrozeným
subjektívnom právam navrhovateľa. Naplnenie tohto účelu bezprostredne súvisí s včasnosťou súdnej
ochrany a kladie zvýšené nároky na zachovanie kritérií podľa čl. 17 CSP" (Civilný sporový poriadok,

Praha, C.H. Beck 2016 , str. 1115).

16.Z predložených listinných dôkazov odvolací súd mal osvedčené, že medzi stranami existoval zmluvný
vzťah založený na zmluve o nájme nehnuteľností z 1.2.2001 a dodatkov k nej (č. l. 28 - 38) a zmluve
o výkone správy z 1.2.2001 (č. l. 39) a že žalovaný bol vlastníkov a prenajímateľom nehnuteľností a

žalobca nájomcom a správcom.
16.1.Odvolací súd rovnako považoval za nesporné a listinným dôkazom osvedčené (zápisnicou o
rokovaní č. l. 41 - 42), že strany sporu uzatvorili 1.10.2020 dohodu, že k 15.10.2020 sa zaviazali ukončiť
nájomný vzťah a zmluvu o výkone správy nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Nižné
a Vyšné Slovinky, s ktorou žalobca následne, 12.10.2020 nesúhlasil, čo vyjadril písomne oznámením a

výzvou na rokovanie doručeným žalovanému 15.10.2020. Žalovaný na toto oznámenie nereagoval, ale
požiadal Okresný úrad Spišská Nová Ves, pozemkový a lesný odbor 20.10.2020 o vydanie rozhodnutia
na zápis do evidencie lesných pozemkov uvedených v prílohe ako obhospodarovateľa lesa týchto
pozemkov na žalovaného. Okresný úrad Spišská Nová Ves, pozemkový a lesný odbor rozhodol č. OU-
SN-PLO2-2020/14991 z 30.10.2020 o zápise lesných pozemkov podľa prílohy a nezapísal ho v časti

týchto pozemkov, ktoré nie sú lesnými (č. l. 53 - 67).

17.Žalovaný spolu s podaným odvolaním predložil znalecký posudok č. 23/2020 z 5.11.2020 (č.l. 192) a
odborné posudky č. 6/2020 z 23.11.2020 a 7/2020 z 4.12.2020, teda všetko z obdobia pred nariadením
neodkladného opatrenia a z týchto vyplynulo, že žalobca realizoval ťažbu, ktorá nebola zaevidovaná,

ale aj to, že vymenil zámky na závorách a ďalej ťažbu realizoval.
17.1.Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca nijako neosvedčil naliehavosť potreby nariadiť
neodkladné opatrenie, ale ani existenciu (trvanie) právneho vzťahu medzi nim a žalovaným vzhľadom
na dohodu o ukončení nájmu a zmluvy o výkone správy a vrátení kľúčov od prenajatých nehnuteľností.Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto skrátenom konaní súd nie je oprávnený posudzovať platnosť tejto
dohody ani prípadné účinky odstúpenia od nej ani dôvodnosť a rozsah žalobcom realizovanej ťažby.

18.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

19.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21.Žalovaný mal v odvolacom konaní úspech preto mu bola v odvolacom konaní priznaná náhrada trov
tohto konania v rozsahu 100% proti žalobcovi.

22.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).