Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 13, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116224528
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116224528.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré
Grúnty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného: JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Na
Vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. - Q. XXX, XXX XX I. -
Q., zastúpenej: S.. Richard Kováč, advokát so sídlom Družstevná 219/23, XXX 45 Horné Lefantovce,
o zaplatenie 1 529 eur s prílušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo
dňa 08. júna 2018 č. k. 14Csp/101/2016 - 103, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania p o

t v r d z u j e.

Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením súdneho
úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1 181
eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 181 eur od 13.06.2015 do zaplatenia.
Žalobu v ostatnej časti zamietol a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 54%.

1.2. Dôvodil § 1 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných pôžičkách v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), §52
ods. 1 a 2, § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).

1.3. Konštatoval, že v konaní bolo spornou skutočnosťou uzatvorenie zmluvy zo strany žalovanej,
tvrdiacej, že žiadnu zmluvu neuzatvárala, resp. nevedela, že podpisuje zmluvu o úvere. Namietala

nevyplatenie finančných prostriedkov a nepoznanie čísla účtu uvedené v zmluve, kam mali byť finančné
prostriedky vyplatené.

1.4. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že tvrdenie žalobkyne o nepodpísaní zmluvy je
rozporné, pretože z originálu zmluvy vyplýva, že zmluva bola podpísaná na predpripravenom tlačive
formátu A3, výrazne žltej farby, kde žalovaná podpísala zmluvu dolu na strane 1, dolu na strane 2 a na
strane 3 na dvoch miestach. Zo zmluvy jasne vyplývalo že ide o spotrebiteľský úver. Nestotožnil sa s

jej tvrdením, že jej finančné prostriedky neboli vyplatené, pričom toto tvrdenie mal preukázať žalobca.
Uviedol, že zmluva o úvere je konsenzuálny kontrakt, zmluvné strany sú ňou viazané jej uzatvorením,
na jej platnosť sa nevyžaduje odovzdanie predmetu zmluvy. Samotná žalovaná pripojila svoj podpis pod
žiadosť o prevedenie finančných prostriedkov na daný účet. Vzhľadom na to mala preukázať súhlass poukázaním úveru na uvedený účet, resp. že o tom nemala vedomosť. Tvrdenie žalovanej, že jej
peňažné prostriedky neboli vyplatené, neznamená, že jej plnenie nebolo poskytnuté. Bolo preukázané,
že finančné prostriedky boli poukázané na účet spoločnosti FINWAY SR, s.r.o., ktorá v obdobných

úverových vzťahoch konala ako osoba prijímajúca plnenia od dlžníkov v prospech žalobcu (čo však
v danom prípade poukázané nebolo). Zároveň zo splátkového kalendára k predchádzajúcemu úveru
žalovanej poskytnutému žalobcom vyplýva, že bol jednorazovo splatený vo výške 1 022,75 eura dňa
20.11.2014, v ten istý deň, kedy došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy. Z uvedených dôkazov nepriamo
vyplýva, že úver bol poskytnutý na refinancovanie predošlého úveru žalovanej (toto je sčasti podporené

aj tvrdením žalovanej, že podpisuje ukončenie predchádzajúceho úveru). Dospel preto k záveru, že
zmluva je v celom rozsahu platná a žalovaná je ňou viazaná.

1.5. Pri posudzovaní predmetnej zmluvy zistil, že nemá zákonom požadované náležitosti, údaje o
konečnej splatnosti úveru, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve formulované
splatnosti splátok sú netransparentné a nie je z nich zrejmé, kedy sú splátky splatné. Pretože zmluva

nemala zákonom uvedené požadované náležitosti zmluvy - určitú splatnosť splátok a konečnú splatnosť
úveru, úver považoval bez úroku a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Vzhľadom na uvedené priznal žalobcovi len rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a vo
zvyšnej časti nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

2. Žalovaná podala voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie v zákonom stanovenej lehote v zmysle
§ 365 ods. 1 f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Uviedla, že súd
prvej inštancie správne posúdil právny vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský.

2.1. Namietala, že peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere neobdržala a účet uvedený v

zmluve jej nepatrí. Tvrdila, že p. I., ktorá sprostredkovala úver, jej dala podpísať prázdny papier. Na
základe predchádzajúcich zmlúv čerpala úver tak, že jej finančné prostriedky vyplatila p. I. v hotovosti
za žalobcu. Splátky platila v hotovosti p. I., ktorej dôverovala. Na základe predmetnej zmluvy o úvere
mali byť finančné prostriedky vyplatené na jej účet. V konaní sa však zistilo, že boli poukázané na účet
spoločnosti FINWAY SR, s.r.o. Žalobca neplnil jej ale spoločnosti FINWAY SR, s.r.o., ktorú nepozná a

s ktorou nemá žiadny vzťah. Nepamätá si podpisovanie zmluvy o úvere, pretože v roku 2014 si úver od
žalobcu nevzala. Nedisponovala so zmluvou o úvere. Namietala nepreukázanie refinancovania úveru.
Ďalej uviedla, že pokiaľ by aj išlo o refinancovanie, tak úveru žalobcu a nie spoločnosti FINWAY SR,
s.r.o. V závere uviedla, že pokiaľ by aj prišlo k podpisu predmetnej zmluvy, bola uvedená do omylu a
v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka je potrebné takýto úkon považovať za neplatný. Závery súdu

prvej inštancie, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, považovala za vecne správne.

3. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovanej podaním doručeným súdu dňa 30.08.2018. Uviedol, že
tvrdenia žalovanej považuje za účelové. Skutočnosť, že p. I. dala žalovanej podpísať prázdny papier,
je podľa jeho názoru nezmysel, pretože pri uskutočňovaní štyroch podpisov na jednej listine vopred

predtlačenej nemohol byť „prázdny papier.“ Nešlo o žiadne refinancovanie predchádzajúceho úveru
a tvrdenia žalovanej je potrebné považovať za účelové. Poskytol úver žalovanej vo výške 1 200 eur
na účet, ktorý si sama určila, bezhotovostným prevodom v plnej výške. Z výpovede p. I. vyplýva, že
žalovanej nič nebránilo, aby do „žiadosti o prevod finančných prostriedkov“ uviedla iné číslo účtu, napr. v
OTP banke, ako uvádza v odvolaní. Tvrdil, že žalovanú niekoľkokrát kontaktoval telefonicky aj osobne,

preto je nemysliteľné, aby nevedela, že v roku 2014 uzavrela zmluvu o úvere.

4. Žalovaná sa vyjadrila k podaniu žalobcu podaním doručeným súdu dňa 23.10.2018. Uviedla, že si
nepamätá okolnosti uzavretia predmetnej zmluvy a pamätá si len ako jej p. I. dala podpísať prázdny
papier. Uvedená skutočnosť však nebola preukázaná. V tejto súvislosti sa objektívne nepodarilo

vyhodnotiť okolnosti uzavretia predmetnej zmluvy. Tvrdila, že od začiatku spochybňovala existenciu
uvedeného vzťahu založeného na základe predmetnej zmluvy o úvere. Mala za to, že pokiaľ k jej
podpísaniu aj prišlo, išlo jednoznačne o omyl a vo svetle ostatných súvislostí, ktoré uvádzala vo svojom
odvolaní, tento omyl vyvolal žalobca. Preto je tento úkon potrebné považovať podľa § 49a Občianskeho
zákonníka za neplatný. Nestotožňovala sa s vyjadrením žalobcu, že nešlo o žiadne refinancovanie

predchádzajúceho úveru. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 18.05.2018 sám pripustil možnosť, že
by mohlo ísť o refinancovanie úveru. Opätovne tvrdila, že finančné prostriedky neobdržala.5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom

tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie začalo na návrh žalobcu doručený súdu dňa 13.09.2016. V
predmetnej žalobe sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorý určí žalovanej povinnosť

zaplatiť sumu vo výške 1 529 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
K220143262 zo dňa 20.11.2014 (ďalej len „zmluva“). Dôvodom bolo, že žalovaná si neplnila svoju
povinnosť splácať úver v zmysle dohodnutého splátkového kalendára. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že
dlžník sa zaväzuje zaplatiť celkovú dlžnú sumu na úhradu vo výške 1 548 eur, v ktorej je popri istine
vo výške 1 200 eur je zahrnutý úrok vo výške 240 eur a servisný poplatok vo výške 108 eur. Dlžník

sa zaväzuje uhradiť úver riadne a včas vrátane odplaty trinástimi mesačnými splátkami tak, že prvé
tri splátky mali byť vo výške po 6 eur a nasledujúcich desať splátok malo byť vo výške po 153 eur.
Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň
po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN ku dňa podpisu zmluvy bola podľa zmluvy vo
výške 36,30 %. Podľa bodu 1 zmluvy bola RPMN vo výške 50,22%. Súd vykonal dokazovanie a rozhodol

napadnutým rozsudkom.

8. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

9.Podľa§296CSPspotrebiteľmôžepredložiťalebooznačiťvšetkyskutočnostiadôkazynapreukázanie
tvrdenínajskôrdovyhláseniarozhodnutiavovecisamej.Ustanoveniaosudcovskejkoncentráciíkonania
sa nepoužijú.

10. Podľa § 291 ods. 3 CSP ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.

11. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

12. Podľa § § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

13. Relatívne neplatný právny úkon podľa § 40a Občianskeho zákonníka vyvoláva všetky účinky ako

platný právny úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti
opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti. Právny úkon je teda podmienečne platný. Dovolanie
sa relatívnej neplatnosti je jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi
(ostatným účastníkom právneho úkonu). Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa
premlčujevovšeobecnejtrojročnejpremlčacejlehote.Pojejuplynutíužniejemožnéúspešnesadovolať

relatívnej neplatnosti. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán
právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na
relatívnu neplatnosť.14. Tiež je potrebné uviesť, že z hľadiska dôkaznej povinnosti je pre konanie podľa civilného sporového
poriadku typická prísna koncentrácia konania. V prípade sporov, v ktorých majú obe strany rovné
postavenie a rovnakú možnosť prístupu k informáciám atď. majú strany možnosť sa účinne brániť do

okamihu, kým súd nevyhlási dokazovanie za skončené. V prípade sporov s tzv. slabšou stranou by
ale táto prísna koncentrácia bola kontraproduktívna na úkor schopnosti spotrebiteľa, preto spotrebiteľ
môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr
do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o dokazovaní v odvolacom konaní tým ale nie
sú dotknuté. Zároveň však treba upriamiť na pozornosť na skutočnosť, že žalovaná bola v priebehu

konania zastúpená advokátom. V zmysle § 291 ods. 3 sa preto ustanovenie § 296 nepoužije. Dôvodom
je tá skutočnosť, že ako je vyššie uvedené § 296 CSP poskytuje ochranu tzv. slabšej strane. Ak sa
dá spotrebiteľ zastúpiť advokátom, stráca postavenie tzv. slabšej strany, pretože advokát disponuje
kvalifikovanou právnou pomocou.
15. Žalovaná sa vo svojom odvolaní domáha určenia neplatnosti právneho úkonu v súvislosti s tou
skutočnosťou, že bola uvedená do omylu ľsťou, keď podpisovala prázdny papier, o ktorom si myslela, že

je akýmsi potrebným dokumentom k ukončeniu úveru. Žalovaná v priebehu konania omyl nenamietala
a nedovolávala sa neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka. Námietku
neplatného právneho úkonu spočívajúcu v uvedení do omylu uplatnila až v odvolacom konaní. Námietku
teda z hmotnoprávneho hľadiska uplatnila po uplynutí objektívnej trojročnej lehote, pretože sa dovoláva
neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.11.2014. Odvolanie žalovaná

doručila súdu dňa 25.07.2018, čo je viac ako tri roky. Zároveň žalovaná námietku neplatnosti právneho
úkonu neuplatnila včas ani z procesnoprávneho hľadiska, pretože ako je vyššie uvedené, túto možnosť
mala len do okamihu, kedy súd prvej inštancie vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. Vzhľadom
na to súd na námietku žalovanej neprihliadal.

16. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že rozsudok v
dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri
rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie správne uviedol, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere je v celom rozsahu platná a žalovaná je ňou viazaná. Odvolací súd sa stotožňuje
s odôvodnením a preto na správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti ďalej

iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

17. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. K námietke žalovanej týkajúcej sa tej skutočnosti, že finančné prostriedky boli vyplatené na účet
spoločnosti FINWAY SR, s.r.o. odvolací súd uvádza, že tiež nie je dôvodná.

18.1. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa veriteľ

v zmluve o úvere zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť veriteľovi úroky. Pri
uzatváraní zmluvy ide o absolútny obchod (§ 261 ods. 3 Obchodného zákonníka), preto sa na uvedený
právny vzťah použijú ustanovenia Obchodného zákonníku bez ohľadu na povahu účastníkov tohto
záväzkového vzťahu, a teda aj v prípade spotrebiteľského vzťahu. Zmluva o úvere má konsenzuálnu

povahu, t. j. vzniká už dohodnutím jej obsahu a dlžník má právo v budúcnosti čerpať na jej základe
dohodnutý úver. Uvedené je jedným zo základných rozdielov medzi zmluvou o úvere a zmluvou o
pôžičke v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 657 Občianskeho zákonníka). Kým v zmluve o úvere, ako
je uvedené vyššie, na vznik záväzkového vzťahu postačuje dohodnutie obsahu, v zmluve o pôžičke je
vznik zmluvy podmienený reálnym odovzdaním peňazí.

18.2. V kontexte s uvedeným výkladom odvolací súd zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že finančné
prostriedky neboli poskytnuté na účet žalovanej nespôsobuje, že by zmluva o spotrebiteľskom úvere
nevznikla, pretože táto sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a jej vznik nastal dohodnutím
obsahu. Zároveň je potrebné uviesť, že tvrdenie žalovanej, že jej finančné prostriedky neboli vyplatené

prevodom na jej číslo účtu neznamená, že jej plnenie nebolo poskytnuté. V tejto súvislosti súd
prvej inštancie správne uviedol, že samotná žalovaná pripojila svoj podpis pod žiadosť o prevedenie
finančných prostriedkov na daný účet spoločnosti FINWAY SR, s.r.o. Opäť je potrebné vyzdvihnúť, že
žalovaná svoj podpis žiadnym spôsobom nespochybnila.18.3. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že na základe rozhodnutia Bankovej rady Národnej banky
Slovenska zo dňa 19.07.2018 uložila Národná banka Slovenska spoločnosti TELERVIS PLUS a.s.

pokutu vo výške 90 000 eur za porušenie práv finančných spotrebiteľov a za porušenie povinností
v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa osobitných predpisov. Jedným z dôvodov porušenia
bola práve tá skutočnosť, že v zmluvách o spotrebiteľských úveroch nezabezpečených záložným
právom boli prostredníctvom spoločnosti FINWAY SR, s.r.o. poskytnuté finančné prostriedky v hotovosti.
Prvostupňový orgán dohľadu nepochybne preukázal, že spoločnosť TELERVIS PLUS a.s. (žalobca)

síce prevádzal finančné prostriedky na účet (aby naplnil zákonný predpoklad pre poskytnutie finančných
prostriedkov), avšak vždy sa jednalo o účet spoločnosti FINWAY SR, s.r.o. Povedané inými slovami,
finančné prostriedky na poskytnutie spotrebiteľských úverov boli poukázané z bankového účtu žalobcu
na bankový účet spoločnosti FINWAY SR, s.r.o. tak, ako je to aj v predmetnom konaní.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností je nepochybná platnosť uvedenej zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, ktorú žalovaná v odvolaní spochybňovala. Odvolaciemu súdu neušlo pozornosti
ani rozporné tvrdenie žalovanej, keď na jednej strane spochybňuje platnosť zmluvy, a na strane druhej
v závere súhlasí s jej platnosťou, s tým, že je bezúročná a bez poplatkov. Rovnako tiež sú rozporné
tvrdenia žalovanej týkajúce sa refinancovania prechádzajúceho úveru. V odvolaní namietala, že účelom
úveru nebolo refinancovanie predchádzajúceho úveru. Túto skutočnosť potvrdil vo vyjadrení k odvolaniu

aj žalobca. Avšak k vyjadreniu žalobcu vo svojom vyjadrení žalovaná spochybňovala jeho tvrdenia,
keď nepripustil možnosť, že by išlo o refinancovanie úveru. Povedané inými slovami pripustila možnosť
refinancovania predchádzajúceho úveru, a teda aj samotnú platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorá je predmetom tohto konania.

20. Záverom odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že každý účastník právneho
vzťahu, nevynímajúc spotrebiteľa, je povinný zachovávať určitú mieru opatrnosti pri uzatváraní právnych
úkonov, pričom nie je možné poskytnúť ochranu subjektu, ktorý koná ľahkovážne a nezodpovedne, teda
že sa ani neoboznámi s obsahom dokumentu, ktorý podpisuje. Navyše úlohou súdov v spotrebiteľských
sporoch je poskytnúť spravodlivú ochranu priemernému spotrebiteľovi a nie definovať spotrebiteľa

ako jedinca bez rozumu. Priemerný jedinec nepozbavený spôsobilosti na právne úkony musí a má
byť obozretný vo svojom konaní, pretože jeho primárnym pudom je ochrana seba samého. V tomto
smere je potrebné doplniť, že tvrdenie žalovanej, že podpisovala čistý biely papier, by bolo nanajvýš
nezodpovedné. V uvedenom smere je potrebné uzavrieť, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezbrehá
a zájsť tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď

uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca podpíšu čokoľvek. Taký postup orgánov ochrany práva je nielenže
absolútne „nevýchovný,“ paternalistický, ale aj absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus
iura, neminem laedere a pod., ktoré by mali v podstate platiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa;
opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko
nevymoženia ani len elementárneho nároku.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

22. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov

odvolacieho konania tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O
výške náhrady trov odvolacieho konania, ako aj o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie v napadnutej časti končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).