Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. marec 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/173/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315215527
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4315215527.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu

JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s.,
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: V. N., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/
XX,XXXXXX.,ozaplatenie8274,74eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresného
súdu Levice č.k. 11C/629/2015- 82 zo dňa 13. septembra 2018 v spojení s opravným uznesením č.k.
11C/629/2015- 96 zo dňa 11. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku (II.), ako aj vo výroku
o trovách konania m e n í takto:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7 229,94 eura v mesačných splátkach po 100 eur, vždy do
25. dňa mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého dlhu.

Vo zvyšku žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku ( I.), ktorým povolil žalovanému splácať sumu
8 134,30 eura s príslušenstvom v splátkach po 150 eur mesačne, p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.134,30
eura, poplatky za poistenie 10,11 eura, úrok 371,26 eura, úrok z omeškania 3,42 eura, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 8.274,74 eur od 25.6.2015 do 29.9.2015, úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 8.205,74 eur od 30.9.2015 do 26.10.2015, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
8.134,30eurod27.10.2015dozaplatenia,úrokzomeškania5%ročnezosumy371,26eurod25.6.2015

do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 150,00 eur splatných vždy do 25. dňa toho-ktorého
mesiaca počnúc 25. dňom nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia ( výrok I.). Žalobu v časti o zaplatenie
úroku 13,90 % ročne: zo sumy 8.274,74 eura od 25.6.2015 do 29.9.2015, zo sumy 8.205,74 eura od
30.9.2015 do 26.10.2015, zo sumy 8.134,30 eura od 27.10.2015 do zaplatenia zamietol. Vo zvyšnej
časti konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania
proti žalovanému v rozsahu 100 %. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah žaloby, ktorou žalobca

žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 8274,74 eura ako nezaplatenú istinu, sumu
10,11 eura ako nezaplatené poplatky za poistenie, sumu 371,26 eura ako nezaplatené úroky (do dátumu
predčasnej splatnosti úveru), sumu 3,42 eura nezaplatené úroky z omeškania (do dátumu predčasnej
splatnosti úveru), úrok 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 8274,74 eura od 25.6.2015 do zaplatenia aúrok z omeškania 5% ročne z nezaplatenej istiny 8274,74 eura a nezaplatených úrokov 371,26 eura od
25.6.2015 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že dňa 13.12.2013 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č.
94647 (ďalej aj „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške

8900 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných
splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný zaplatiť do 20.11.2023. Po vyčerpaní
poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a preto bol listom z 24.6.2015 vyzvaný
na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 7.4.2015. Napriek výzve nebola pohľadávka
žalobcu voči žalovanému žalobcovi uhradená.

1.2 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 497, § 502 ods. 1, § 504 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1,2,3,4, § 54 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a),b), d), § 9 ods.
1, 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj zisteným skutkovým stavom z ktorého vyplynulo, že žalobca
a žalovaný uzatvorili dňa 13.12.2013 Úverovú zmluvu č.94647, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru vo výške úveru 8900 eur,

pri úrokovej sadzba 13,9 % ročne, a výške splátky 137,51 eura s termínom splatnosti prvej anuitnej
splátky 20.12.2013. Žalobca v písomnej výzve zo dňa 24.6.2015 v dôsledku neplnenia podmienok
Úverovej zmluvy č.94647 oznámil žalovanému, že sa rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru.
Vyzval zároveň žalovaného na úhradu celého dlhu vo výške 8716,27 eura s príslušenstvom najneskôr
do 4.7.2015.

1.3 Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v priebehu konania žalobu vzal sčasti späť vzhľadom na
čiastočné splnenie dlhu a žiadal, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 8134,30
eura, nezaplatenú istinu, 10,11 eur nezaplatené poplatky za poistenie, 371,26 eura nezaplatené úroky ,
3,42 eura nezaplatené úroky z omeškania, úrok 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 8274,74 eura

od 25.6.2015 do 29.9.2015, z nezaplatenej istiny 8205,74 eura od 30.9.2018 (správne 30.9.2015) do
26.10.2015, z nezaplatenej istiny 8134,30 eura od 27.10.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 5%
ročne z nezaplatenej istiny 8274,74 eur od 25.6.2015 do 29.9.2015, z nezaplatenej istiny 8205,74 eura
od 30.9.2015 do 26.10.2015, z nezaplatenej istiny 8134,30 eura od 27.10.2015 do zaplatenia, úrok z
omeškania 5% ročne z nezaplatených úrokov 371,26 eura od 25.6.201 do zaplatenia.

1.4 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, nárok žalobcu je dôvodne
uplatnený v časti, v akej ju súd priznal žalobcovi vo výroku I. rozsudku. Poukázal na to, že žalovanému
bol poskytnutý úver 8900 eur a do dátumu zosplatnenia úveru uhradil žalovaný 625,26 eura, na základe
čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 8274,74 eura. Žalobcovi vznikol nárok na

zaplatenie nezaplatenej istiny úveru 8274,74 eura, nárok na zaplatenie nezaplateného úroku z úveru do
dňa zosplatnenia, nárok na zaplatenie nezaplatených poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver,
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania jednak z poskytnutého úveru a jednak z úrokov z úveru do
splatnosti úveru, s platením ktorých sa dostal do omeškania. V priebehu konania došlo k úhrade sumy
69 eur dňa 29.9.2015 a k úhrade sumy 71,44 eura dňa 26.10.2015 zo strany žalovaného a o tieto sumy

sa znížil dlh na istine úveru. Dlh na istine k úveru ku dňu rozhodnutia súdu predstavoval sumu 8134,30
eura. Súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie úroku 13,90 % ročne zo sumy 8.274,74 eura od
25.6.2015 do 29.9.2015, zo sumy 8.205,74 eura od 30.9.2015 do 26.10.2015, zo sumy 8.134,30 eura
od 27.10.2015 do zaplatenia zamietol, a to z dôvodu, že od 25.6.2015, t.j. po splatnosti úveru žalobcovi
úrok 13,90 % z nezaplatenej istiny úveru neprislúcha. Argumentoval, že zmluvný úrok je plnenie, ktoré

má akcesorickú povahu a je spojený s istinou úveru, od ktorej závisí aj samotný zmluvný úrok. Zmluvný
úrok predstavuje v podstate odplatu veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi. Ak veriteľ
poskytne dlžníkovi úver, má nárok na vrátenie poskytnutej sumy a tiež aj na úhradu zmluvných úrokov. V
prípade zosplatnenia úveru ide o splatnosť celého dlhu, ktorého plnenie bolo dohodnuté v splátkach. Pri
zosplatneníúverusdohodnutýmizmluvnýmiúrokmizúverutedadochádzakzrušeniupovinnostisplácať

dlh v splátkach, v ktorých boli zahrnuté úroky z úveru a veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
istiny úveru, vrátane úrokov z úveru, ktoré boli kapitalizované ku dňu zosplatnenia úveru. Zdôraznil,
že po zosplatnení úveru žalovaný (spotrebiteľ) nemá už právny titul mať u seba peňažné prostriedky z
úveru a žalobca (dodávateľ - veriteľ) tak nemal dôvod, aby naďalej inkasoval úroky z úveru, ktoré by
mu patrili len vtedy, ak by ich žalovaný (dlžník - spotrebiteľ) mal oprávnene a užíval ich. Ak by došlo

k dohode medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spotrebiteľ má popri úrokoch z omeškania
povinnosť platiť aj úroky z úveru po splatnosti pohľadávky, t. j. od zosplatnenia až do splatenia úveru,
takáto dohoda by spôsobovala značnú nerovnováhu na škodu spotrebiteľa, ktorého postavenie by savýrazne zhoršilo čo by vyvolávalo hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany, ktorou spotrebiteľ nesporne je. Súd preto v tejto časti žalobu zamietol.

1.5 Súd prvej inštancie povolil žalovanému zaplatiť dlžnú sumu v splátkach po 150 eur mesačne. Súd
prihliadol na celkové finančné pomery žalovaného, ktorý uviedol, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti,
vlastní motorové vozidlo. Súdu predložil listiny o výdavkoch, z ktorých vyplynulo, že na základe
zmluvy s Consumer Finance Holding, a.s. spláca mesačne 216, 90 eura, podľa platobného rozkazu 13
Csp/17/2017 je povinný uhradiť sumu 760,26 eura, spoločnosti Telervis plus,a.s. na základe platobného

rozkazu 9Csp/338/2017 mu bolo uložené zaplatiť istinu 594 eur aj s prísl. Na základe platobného
rozkazu 15 Csp/44/2018 má uhradiť pre VÚB,a.s. 634,87 eura aj s príslušenstvom a dlh voči Prvej
stavebnej sporiteľni spláca po 150 eur mesačne, a to na základe rozsudku Okresného súdu Levice
15C/47/2016- 136 z 21.2.2018 bol zaviazaný spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 25 327,09 eur
s príslušenstvom. Súd poukázal aj na to, že žalovaný je živnostník a pracuje v zahraničí, bol však
operovaný 21.5.2018, išlo o operáciu ľavej dolnej končatiny a z toho dôvodu nemohol vykonávať žiadnu

činnosť. V súčasnosti nepoberá nemocenské dávky a nemá žiaden príjem. Žiadal o povolenie splátok
po 150 eur mesačne. Súd prvej inštancie prihliadol na to, že vzhľadom na majetkové pomery žalobcu a
jeho celkovú zadĺženosť nie je reálne, aby bol schopný zaplatiť dlžnú sumu naraz, avšak pri pravidelnom
splácaní dlžnej sumy je predpoklad, že dlh žalovaného môže byť splatený skôr, než by uplynula pôvodne
dohodnutá splatnosť úveru v zmysle úverovej zmluvy (pôvodne dohodnutá splatnosť úveru 20.11.2023).

Z hľadiska lehoty na splatenie dlhu žalobca nebude povolením splátok žalovanému v stanovenej výške
vážne poškodený. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má právo
na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. Uviedol, že žalobca mal v konaní čiastočný
procesnýúspech,avšakprocesnýneúspechmallenvnepatrnomrozsahu,pokiaľideočasťuplatneného
príslušenstva pohľadávky - úroku 13,90 % ročne za obdobie od 25.6.2015. Súd tiež prihliadol na to, že

k čiastočnému zastaveniu konania došlo len pre správanie žalovaného, ktorý zaplatil žalobcovi už po
začatí konania celkove sumu 140,44 eur , teda procesné zavinenie za čiastočné zastavenie konania je
na strane žalovaného, preto prichádza do úvahy použiť ustanovenie § 256 ods.1 CSP.

2.1 Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie v časti zamietajúceho výroku a výroku o povinnosti

zaplatiťdlhvsplátkachpo150euranavrholnapadnutýrozsudokvuvedenejčastizmeniťtak,žeodvolací
súd žalobe žalobcu vyhovie. Dôvodil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, že v rozpore s § 151 CSP súd skúmal tvrdenia
žalobcu, ktoré neboli žalovaným spochybnené. Žalovaný pritom uznal nárok žalobcu v celom rozsahu.
K zmluvnému úroku žalobca v odvolaní poukázal na ust. § 502 ods. 1, § 503 ods. 3, § 497 Obchodného

zákonníka konštatujúc, že z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno
vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úroky trvá až do doby vrátenia úveru. Akcentoval na to, že pri
omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na
úrok z omeškania. Vychádzajúc z ust. § 497 Obchodného zákonníka, obsahom záväzku dlžníka
nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z

omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník
ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to
či už v lehote alebo omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka,
ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku
na úrok z úveru neovplyvňuje. V tomto kontexte poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k.

11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/193/2017-88 zo dňa
7.12.2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.11.2017, č.k. 43Co/23/2017- 92,
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. 33Cdo 212/2014 a iné. Doplnil, že rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 4 Obo 143/98, na ktoré súd poukazuje, sa netýka samotného uplatňovania nároku
na dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov po zosplatnení úveru.

2.2 K rozhodnutiu súdu o povolení splácať dlh v mesačných splátkach poukázal na to, že Pri určení
mesačnej splátky vo výške 150 Eur bude žalovaný iba istinu splácať viac než 4,5 roka. Uviedol, že nie je
možné prihliadnuť len na finančnú situáciu žalovaného, pretože žalobca má nepochybne právo, aby mu
jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote a je potrebné rešpektovať zásadu spravodlivostí

uvedenú v Čl. 2 ods. 1 CSP. Žalobca mal za to, že výška priznanej splátky 150 Eur je neadekvátna
výške pohľadávky 8134,30 eura s prísl., pretože lehota na splatenie pohľadávky sa predĺžila na min.
4,5 roka. Uviedol, že v danom prípade nie sú naplnené odôvodnené dôvody pre priznanie plnenia v
splátkach, zohľadňujúc výšku dlhu, ako aj ľahostajný prístup žalovaného k plneniu si svojich zmluvnýchpovinností. Poukázal aj na aktuálnu judikatúru, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Trnave čk.
24Co/322/2016-85 zo dňa 1.3.2017, rozsudok Krajského súdu v Bratislave čk. 8Co/116/2017-64 zo dňa
30.1.2018 a iné. Navrhol, aby odvolací súd zaviazal žalovaného zaplatiť dlžnú sumu s príslušenstvom

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v

zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom zamietajúcom výroku zmeniť s poukazom
na ustanovenie § 388 CSP a vo výroku, ktorým povolil žalovanému splácať dlžnú sumu s v splátkach

po 150 eur mesačne potvrdiť ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

5. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, avšak
z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávny právny záver. Predmetom odvolacieho konania bol celý
zamietajúci výrok týkajúci sa zaplatenia úroku 13,90 % ročne zo sumy 8.274,74 eura od 25.6.2015 do
29.9.2015, zo sumy 8.205,74 eura od 30.9.2015 do 26.10.2015, zo sumy 8.134,30 eura od 27.10.2015

do zaplatenia, ako aj povolenie splácať dlh v mesačných splátkach po 150 eur. Súd prvej inštancie v tejto
časti dospel k záveru, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere sa platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí
platiť len úroky z omeškania. Odvolací súd s týmto záverom súdu prvej inštancie nesúhlasil, pretože
dôvody, pre ktoré súd vo zvyšku žalobu zamietol považuje za nesprávne. V predmetnej veci zmluvné

strany uzavreli úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodného zákonníka, pričom žalovanému žalobca
poskytol úver vo výške 8900 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru, nedoplatok na
splátkach neuhradil, preto žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 24.06.2015.

7. Je nepochybné, že aj na zmluvy o spotrebiteľských úveroch sa v zásade aplikujú ust. § 497

a nasl. Obch. zákonníka a zároveň ide o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. V danom prípade medzi zmluvnými stranami bola uzavretá úverová zmluva
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc zo
znenia ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté
peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Zmluvný úrok

z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv ani omeškanie dlžníka, ktoré navyše zakladá vznik nových
sankčných záväzkov. Zmluvný úrok je plnenie, ktoré má akcesorickú povahu. Je teda spojený s istinou
úveru a od jej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok. Veriteľovi, ktorý poskytne dlžníkovi úver, popri
nároku na vrátenie poskytnutej sumy úveru vzniká aj právo na zmluvné úroky, teda na akúsi odmenu za
to, že svoje finančné zdroje poskytol inému, za podmienok a vo výške, ktoré si dohodnú v zmluve.

8. Oproti zmluvným úrokom je úrok z omeškania odlišným inštitútom definovaným v ustanovení § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. v § 369 Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania je sankciou za
to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku, dôsledkom čoho je, že veriteľ nemôže disponovať
svojimi peňažnými prostriedkami a dlžník ich zasa neoprávnene, bez súhlasu veriteľa, využíva vo svoj

prospech. Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebojehočasti.Dlžníksanemôžezbaviťpovinnostiplatiťúrokyzomeškaniapoukázanímnato,žesvoju
povinnosť nesplnil pre okolnosti vylučujúce zodpovednosť. To znamená, že nárok na úroky z omeškania
vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Ide o objektívnu zodpovednosť. Úroky z omeškania
sú v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že konečná splatnosť úveru bola stanovená na 20.11.2023. Žalobca vyhlásil
úver za predčasne splatný listom zo dňa 24.06.2015 a oznámil žalovanému, že musí celý dlh uhradiť do
04.07.2015, nasledujúci deň sa teda žalovaný dostal s plnením dlhu do omeškania. Do podania žaloby( zároveň aj zosplatnenia úveru) žalovaný zaplatil žalobcovi titulom poskytnutého úveru sumu 625,26
eura, preto dlžná suma ku dňu zosplatnenia predstavovala výšku 8274,74 eura. V priebehu konania
zaplatil žalovaný sumu 69 eur a 71,44 eura, preto žalobca v tejto časti zobral žalobu späť a súd konanie

zastavil.

10. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie v tom, že žalobcovi patrí zmluvný úrok
len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a v tejto zamietajúcej časti považoval rozhodnutie súdu
prvej inštancie za nesprávne. Predčasnú splatnosť úveru vyhlásil žalobca z dôvodu neplnenia povinnosti

dlžníka riadne poskytnutý úver splácať. Ak by od momentu predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol
povinný platiť úroky, potom by veriteľovi nebola priznaná odplata (odmena) a za poskytnutie finančných
prostriedkov by už dlžník neplatil žiadnu sumu. Predčasná splatnosť úveru je sankciou za porušenie
povinností dlžníka. Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru (pôžičky) predstavujú odplatu (odmenu) za
užívanie požičanej istiny, pričom tento nárok žalobcu nemožno priznať v neobmedzenej miere, inak
by mohol spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa.

11. S ohľadom aj na závery Najvyššieho súdu SR uvedené uznesení sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16.
júna 2020 odvolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi
náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Preto

odvolací súd priznal žalobcovi nárok na úrok z istiny v takej výške, v akej by mu žalovaný zaplatil pri
riadnom splatení úveru v zmysle úverovej zmluvy. Ako je už vyššie uvedené, riadna splatnosť úveru by
nastala až dňa 20.11.2023, pričom výška zmluvných úrokov v prípade zaplatenia úveru v 120 splátkach
by predstavovala sumu 7229,94 eura. Žalovaný mal zaplatiť 120 splátok po 137,51 eura čo predstavuje
sumu 16 501,20 eura + poplatok za úver v sume 445 eur, a to sa rovná celkovej čiastke uvedenej v

úverovej zmluve 16 946,20 eura. Zo sumy 16 501,20 eura po odpočítaní poskytnutej istiny 8900 eur,
zmluvné úroky predstavujú čiastku 7 601,20 eura. Keďže žalovaný by pri riadnom plnení povinností z
úverovej zmluvy zaplatil na úrokoch sumu 7 601,20 eura, odvolací súd zohľadnil už priznanú sumu
titulom úrokov t.j. sumu 371,26 eura ( výrok I. rozsudku) a rozdiel t.j. sumu 7 229,94 eura ( 7 601,20-
371,26) titulom zmluvných úrokov žalobcovi odvolací súd priznal.

12. Žalobca žiadal priznať úrok 13,90 % ročne zo sumy 8.274,74 eura od 25.6.2015 do 29.9.2015,
zo sumy 8.205,74 eura od 30.9.2015 do 26.10.2015, zo sumy 8.134,30 eura od 27.10.2015 až do
zaplatenia. Táto suma by však v prípade nesplatenia istiny stále narastala a to až do úplného zaplatenia
istiny. Takto priznaný úrok by niekoľkonásobne prekročil sumu, ktorú žalobca poskytol žalovanej titulom

úveru, čo odvolací súd považoval za cenu neprimerane vysokú . V súlade s názorom Najvyššie súdu
SR vysloveným v uznesení vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16. júna 2020
odvolací dospel k záveru, že : „dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté
úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie

je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ“. V bode 23.1. uznesenia Najvyšší súd SR konštatoval,
že : „pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého
obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by
totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania,
musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného

splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie
peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie,
tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie
koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť“ . Ďalej v bode 23.2. uznesenia Najvyšší
súd SR uviedol : „túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje

navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový
úsek svojho omeškania nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez
fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne
azrozumiteľne.Ztohtodôvodupotomdojednanie,ktorýmsadlžník-spotrebiteľzaviažeplatiťdohodnuté
úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie
je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ“. Vyššie uvedený právny záver prijal Najvyšší súd
Slovenskej republiky aj v uznesení zo dňa 28. augusta 2020 sp.zn. 6Cdo 193/2018 a v uznesení zo
dňa 26. augusta 2020 sp. zn. 7Cdo 118/2019.13. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu
predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných
rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,
pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v
skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne

nadviazali.

14. Odvolací súd s ohľadom na skutočnosť, že vyššie uvedené právne závery, ktoré Najvyšší súd SR
uviedol opakovane vo svojich rozhodnutiach, a ktoré doposiaľ neboli spochybnené neskôr vydanými
rozhodnutiami považoval tieto rozhodnutia za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.

15. Žalobca namietal v odvolaní aj časť výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým povolil
žalovanému splácať dlžnú sumu v splátkach po 150 eur mesačne. Žalovaný na pojednávaní žiadal o
povolenie splátok poukazujúc na svoju nepriaznivú majetkovú a zárobkovú situáciu. Súd prvej inštancie
v bode 35 odôvodnenia rozsudku podrobne popísal sociálnu situáciu žalovaného, ktorý má dlhy voči
rôznym bankovým či nebankovým subjektom. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie nepracoval,

poberal len nemocenské dávky, inak pracuje ako živnostník v zahraničí. Odvolací súd je toho názoru, že
súd prvej inštancie správne rozhodol, keď povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v splátkach po 150
eur mesačne, pretože je zrejmé, že žalovaný priznanú sumu s ohľadom na jej výšku nie je schopný
zaplatiť jednorázovo v lehote niekoľkých dní, preto v zmysle § 232 ods. 3, 4 CSP považoval danú vec
za taký odôvodnený prípad, na ktorý môže toto zákonné ustanovenie aplikovať. Z rovnakých dôvodov

aj odvolací súd povolil žalovanému splácať žalobcovi sumu 7 229,94 eura, ktorá predstavuje výšku
zmluvných úrokov, a to v mesačných splátkach po 100 eur. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že
v prípade ak žalovaný nebude dlžnú sumu splácať riadne a včas a dostane sa do omeškania s plnením,
nastáva splatnosť celého dlhu.
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil

v napadnutom zamietajúcom výroku (II.) a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7 229,94
eura v mesačných splátkach po 100 eur, vždy do 25. dňa mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu. Vo zvyšku
žalobu zamietol. Vo vyhovujúcom výroku ( I.), ktorým povolil žalovanému splácať sumu 8 134,30 eura
s príslušenstvom v splátkach po 150 eur mesačne, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil

s poukazom na § 187 ods. 1 CSP. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd v zmysle
ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorého neúspech v konaní
bol nepatrný v pomere k rozsahu jeho nároku, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov celého
(prvoinštančného aj odvolacieho) konania v plnom rozsahu.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).