Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. august 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418200263
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1418200263.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu

JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: F. A., Z.. X.X.XXXX, B. X.
J.XX,B.,zastúpený:JUDr.VieraPetrášová,advokátka,s.r.o.,sosídlomŠancova33,Bratislava,IČO:47
257 245 a žalovanej: F. Č. B. - A. V., Z. Q.. G. X, B., D.: XX XXX XXX, o ochranu osobnosti, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25C/3/2018-159 zo dňa 5.12.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči

žalovanej uloženia povinnosti uverejniť tlačovú správu v najbližšom vydaní A. Z. „. V. na ich úvodnej
strane vo forme písma Times New Roman veľkosti 14 a v TASR v znení : „ Spor v A. V. pokračuje. F. A.
koná a konal v súlade s právnymi predpismi SR. F. Č. A. V. sa ospravedlňuje F. A.. Svojimi vyhláseniami
nezohľadnila vlastné konanie a premiestnenie kontajnera a plechovej garáže z pozemku vo vlastníctve
F. A. bez jeho predchádzajúceho súhlasu.“; ďalej uloženia povinnosti uverejniť po dobu jedného mesiaca
po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku tlačovú správu na úvodnej stránke N..A..sk v
časti „T. v rovnakom formáte ako všetky ostatné správy v časti „.“ so znením: „ Spor V. A. V. pokračuje.

F. A. koná a konal v súlade s právnymi predpismi SR. Mestská časť A. V. sa ospravedlňuje F. A.. Svojimi
vyhláseniami nezohľadnila vlastné konanie a premiestnenie kontajnera a plechovej garáže z pozemku
vo vlastníctve F. A. bez jeho predchádzajúceho súhlasu.“ O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej
nárok na ich náhradu nepriznal.

2. V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby,
podľa ktorého sa žalobca ako poslanec mestskej časti B. A. V. a zároveň ako vlastník pozemkov

zapísaných na E. Č.. XXXX, katastrálne územie B. - A. V., nachádzajúcich sa vo vnútrobloku obytných
domov, ktoré sú z časti zastavané obytnými domami, chodníkmi pre chodcov a detským ihriskom, cítil
dotknutý na svojich osobnostných právach obsahom článkov uverejnených o jeho osobe; konkrétne
ide o článok uverejnený v L. Q. L. X.X.XXXX s názvom „ Na detskom ihrisku si postavil bez povolenia
garáž.“, v ktorom sa uvádzajú (podľa žalobcu) viaceré difamujúce informácie: „Kontajner a plechová
garážpodľamestskejčastinadetskéihriskonepatriaavnajbližšíchdňochchceA.V.vyzvaťposlancaA.,
aby ich odtiaľ odstránil. Zároveň budeme od pána A. vymáhať daň za zaujatie verejného priestranstva“,

povedal hovorca mestskej časti A. V. B. O.“; článok uverejnený v septembrovom vydaní A. Z. s názvom:
„A. V. je proti kontajneru a garáži na Púpavovej“, ktorý cituje starostku mestskej časti A. V.: „. A.
umiestnil kontajnery na infraštruktúru, ktorá mu nepatrí. Obyvatelia tejto lokality nemôžu používať
chodník, ktorý je vlastníctvom mestskej časti a slúži verejnému záujmu“. Súd prvej inštancie ďalej vodôvodnení napadnutého rozsudku zhrnul procesnú obranu žalovanej, podľa ktorej bol žalovaný v čase
uverejnenia dotknutých výrokov verejne činnou osobou, čo má vplyv aj na stupeň dovolenej kritiky,
pričomzverejnenímčlánkovsledovalvecverejnéhozáujmu,nakoľkosajednalooproblémtraumatizujúci

obyvateľov Púpavovej ulici. Výrok hovorcu mestskej časti B. - A. V. X.ovažuje za hodnotiaci úsudok,
ktorý nebol spôsobilý privodiť ujmu na žalobcových osobnostných právach, pokiaľ ide o namietaný výrok
starostky mestskej časti, išlo o pravdivé skutkové tvrdenie s ohľadom na skutočnosť, že mestská časť
je správcom stavieb, na ktoré žalobca umiestnil kontajner a garáž. K zverejneniu výrokoch v lokálnych
médiách došlo v súvislosti s rozhodnutím mestskej časti pristúpiť k odstráneniu kontajneru a garáže,

ktoré bránili užívaniu verejnej infraštruktúry, pričom dôvodom bolo informovať dotknutú verejnosť o
spôsobe riešenia veci vo verejnom záujme.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že v článku periodika F. Č. B. - A. V.
bol pod názvom „A. V. je proti kontajneru a garáži na X. uverejnený text „Vedenie mestskej časti B. - A. V.
začína pritvrdzovať v snahe odstrániť lodný kontajner a garáž na X. R.. Hoci miestny úrad niekoľkokrát

vyzval vlastníka pozemku poslanca F. A. na ich odvoz, kontajner aj garáž zostali na svojom mieste.
Starostka L. Č. preto nariadila pozemok vypratať. Zároveň úrad pripravil aj výmer za zaujatie verejného
priestranstva. F. A. umiestnil kontajnery na infraštruktúru, ktorá mu nepatrí. Obyvatelia z tejto lokality
nemôžu používať chodník, ktorý je vo vlastníctve mestskej časti a slúži verejnému záujmu“, vysvetlila
starostka A. V. L. Č.H.. Pod článkom boli uverejnené dve fotografie plechového kontajnera a garáže

patriace žalobcovi umiestnené na infraštruktúre vo vnútrobloku X. R.. Na portáli L. Q. bol dňa 4.8.2016
uverejnený článok pod názvom:“ Na detskom ihrisku si postavil bez povolenia garáž“, ktorý uverejnil
výroky hovorcu žalovaného B. O. : “Zároveň budeme od pána A. V.ymáhať daň za zaujatie verejného
priestranstva.„ a tiež výrok: „Obyvatelia tejto lokality nemôžu používať chodník, ktorý je vlastníctvom
mestskej časti“. Na portáli B..L. T. K. bol dňa 9. a 10.8.2016 uverejnené články, ktoré informovali o

plánovanom postupe žalovaného vo vzťahu k objektom žalobcu umiestneným na infraštruktúre vo
vnútrobloku na X.X. R. (kontajner a garáž).

4. Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 11, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, 2, 3 Obč. zák., dospel
súdprvejinštanciekzáveru,žežalobaniejedôvodná.Ktvrdeniužalobcu,ženapadnutévýrokyvytvárajú

dojem, že k položeniu plechovej garáže bolo potrebné stavebné povolenie uzavrel, že z ich obsahu
takýto záver nevyplýva a ide len o subjektívny dojem žalobcu, naviac žiaden z výrokov pojem „stavebné
povolenie“ neobsahuje. Skonštatoval, že z výrokov žalovanej je zrejmý jej nesúhlas s konaním žalobcu
a zámer postupovať tak, aby boli predmetné hnuteľné veci z infraštruktúry obce odstránené. K článku
uverejnenému v L. Q.: „Na detskom ihrisku si postavil bez povolenia garáž“ súd prvej inštancie uviedol,

že názov článku nie je výrokom hovorcu F. Č. A. V., ani jej starostky, a preto žalovaná za jeho obsah
nemôže zodpovedať. K tvrdenému neoprávnenému zásahu, ktorý má spočívať vo vyjadrení žalovanej,
že umiestnil kontajner a garáž na pozemok, ktorý mu nepatrí, súd prvej uviedol, že takéto tvrdenie vo
výroku hovorcu F. Č.T. B. - A. V. nezaznelo, rovnako tak ani v článku uverejnenom vo vydaní A. Z.Í.. Ak aj
starostka F. Č. B. - A. V. v článku uverejnenom vo vydaní A. Z. uviedla, že: „žalobca umiestnil kontajnery

na infraštruktúru, ktorá mu nepatrí“, resp., že „obyvatelia z tejto lokality nemôžu používať chodník, ktorý
je vlastníctvom mestskej časti a slúži verejnému záujmu“, resp. hovorca mestskej časti: „obyvatelia tejto
lokality nemôžu používať chodník, ktorý je vlastníctvom mestskej časti“ súd prvej inštancie uzavrel, že
ani jeden z týchto výrokov nepopieral vlastníctvo žalobcu k predmetnému pozemku. Všetky vymedzené
výroky sa týkajú infraštruktúry - chodníka, umiestnených na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, ktorá

nie je vo vlastníctve žalobcu, ale je vo vlastníctve O. F. - B., v správe žalovanej. K tvrdenia žalobcu, že
znenie napádaných výrokov vytvára dojem, že koná v rozpore s bližšie neurčeným zákonom SR, resp.
že porušuje právny poriadok SR, súd prvej inštancie uzavrel, že takéto výroky ani zo strany hovorcu F.
Č. B. - A. V., ani v článku uverejnenom v A. Z. nezazneli. Súd prvej inštancie dodal, že Ústava SR, ako
aj Občiansky zákonník obsahujú limity pre výkon vlastníckeho práva, pričom Ústava SR v čl. 20 ods. 3 v

druhej vete uvádza, že vlastníctvo nemožno zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými
záujmami chránenými zákonom. Poukázal tiež na § 127 ods. 1 Obč. zák. a v tomto kontexte ozrejmil, že
postavenie kontajnera, resp. plechovej garáže na infraštruktúru slúžiacu obyvateľom F. Č. B. - A. V. (hoci
sa táto infraštruktúra nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcu) možno považovať za konanie, ktoré
obmedzuje práva obyvateľov mestskej časti B. - A. V., na ktorom závere nič nemení ani nedoriešený

vzťah F. Č.T. A. V. k právu používať pozemky vo vlastníctve žalobcu. Ohľadom tvrdenia žalobcu, že
znenie zverejnené Mestskou časťou A. V., vytvára klamlivú predstavu, že deti nemôžu využívať detské
ihrisko, prípadne vytvára klamlivú predstavu, že kontajner je určený na odvoz smetí, súd prvej inštancie
uviedol, že výrok prednesený hovorcom mestskej Č. B. - A. V., ani článok uverejnený vo vydaní A. Z.takéto znenie neobsahuje a nie je ani zrejmé, z čoho by malo vyplývať, že by mohli výroky mohli vytvárať
takýto dojem, resp. klamlivú predstavu. Pokiaľ ide o výhrady, že druhá veta článku vo vydaní A. Z.,
ktorá odkazuje na opakované výzvy pre žalobcu, ktoré neboli preukázané, resp. že podľa tretej vety

tohto článku štatutárny orgán žalovaného nariadil pozemok vypratať, pričom žiadne takéto rozhodnutie
neboložalobcovinikdydoručené;podľa štvrtejvety„úradpripravilajdaňovývýmerzazaujatieverejného
priestranstva“, pričom žiaden výmer nebol žalobcovi doručený, súd prvej inštancie uzavrel, že ide o
výhrady k úradnej činnosti žalovanej. Súd prvej inštancie skonštatoval, že cieľom týchto informácií bolo
informovať o postupe žalovanej. Ak by sa aj tieto informácie nezakladali na pravde, majú význam len

z pohľadu zodpovednosti za prípadný nesprávny úradný postup žalovanej, eventuálne by mohli založiť
zodpovednosť žalovanej za porušenie právnych predpisov pri realizácii vypratávania infraštruktúry v
správe žalovanej, nakoľko sa týkajú jej administratívnych postupov, ktoré neboli spôsobilé zasiahnuť
do osobnostných práv žalobcu. Nakoľko súd prvej inštancie uzavrel, že napadnuté výroky hovorcu
žalovanej uverejnenom v článku L. Q. dňa 4.8.2016 pod názvom „Na detskom ihrisku si postavil bez
povolenia garáž“, ani výroky v zverejnené v periodiku F. Č. B. - A. V. pod názvom „A. V. je proti kontajneru

a garáži na X. nie sú neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobcu, nepovažoval za
dôvodnú ani žalobu v časti uplatneného nároku na primerané zadosťučinenie.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Plne procesne úspešnej
žalovanej však nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovaná výslovne uviedla, že si ich

nenárokuje.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol odvolaciemu súdu jeho zmenu tak,
že žalobe vyhovie. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie nezohľadnil všetky vykonané dôkazy a
preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Napadnutý rozsudok

je založený len na subjektívnom posúdení konkrétnej fyzickej osoby, ktorá môže a nemusí dôjsť k
obdobným záverom ako súd prvej inštancie. V súčasnosti nemožno odôvodňovať konanie o ochranu
osobnosti len na subjektívnom hodnotiacom úsudku ďalšej fyzickej osoby, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie a dokáže vyhodnotiť priebeh správneho konania pred žalovaným. Za neprimerané
považuje odvolateľ to, že súd prvej inštancie rozhodol na základne vlastnej potencionálnej právnej

analýzy správneho konania bez ohľadu na vplyv zverejnenia takýchto informácii širokej verejnosti, ktorá
nemá vedomosti o obsahu správneho spisu a internetový vyhľadávač takéto informácie neposkytne
v takom umiestnení, ako mal žalovaný záujme dosiahnuť pri ich zverejnení. Namietal, že súd prvej
inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil, že je aktívnym v F. Č. A. V., od roku 2010 podniká v oblasti
autoservisu a pneuservisu pod obchodným menom F. A. - A. Q..J..H.., ide o miestneho podnikateľa,

ktorý je závislý na verejnej mienke miestnych obyvateľov, je bývalým reprezentantom Československej
republiky na medzinárodných podujatiach, v čase zverejnenia článku bol poslancom miestneho
zastupiteľstva, v predchádzajúcich voľbách získal druhé miesto v počte preferenčných hlasov. Podľa
odvolateľa súd prvej inštancie nezohľadnil ani to, že je vlastníkom pozemkov X.. Č.. XXX/X, XXX/X,
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 2.340 m2

zapísaných na E. Č.. XXXX v katastrálnom území A. V., ktoré sa nachádzajú v tzv. vnútrobloku medzi
obytnými domami. Napriek nespornému vlastníctvu k pozemkom tieto nemôže užívať, nemôže sa na
ne dopraviť vlastným vozidlom a nemôže na nich postaviť žiadnu drobnú stavbu. Napriek opakovaným
výzvam určeným žalovanej a magistrátu hlavného mesta nemôže dôjsť k zámene pozemkov alebo jeho
odkúpeniuvlastníkmibytovvbytovýchdomov.Článok„A.V.jeprotikontajneruagarážinaX.“zverejnený

v roku 2016 v A. Z. považuje za tvrdenie, ktoré vyvoláva dojem, že prebehlo verejné hlasovanie alebo
iná forma referenda a väčšina obyvateľov mestskej časti A. V. nesúhlasí s kontajnerom a gáražou na
X. R.. Už len samotné označenie článku považuje za klamlivé a zavádzajúce tvrdenie, ktorým žalovaná
zneužila svoju právomoc ako správny a samosprávny orgán a konala v rozpore s čl. 2 Ústavy SR; pokiaľ
žalovaná nemala v úmysle zasiahnuť do jeho dobrej povesti, mala jednoznačne uviesť, ktorý orgán

alebo ktorá fyzická, či právnická osoba nesúhlasí s umiestnením predmetov na nehnuteľnosti žalobcu;
tvrdenie starostky, že ho vyzvala ako vlastníka pozemku, ako osobu, ktorá zabrala verejné priestranstvo
a neplatí za to dane, ako osobu, ktorá umiestnila cudziu infraštruktúru a uviedla pritom jeho meno
a priezvisko, na rozdiel od ostatných častí textu, vyznieva kontradiktórne; samotný názov článku je
klamlivý a zavádzajúci, pretože naznačuje, že najmenej nadpolovičná väčšina prítomných obyvateľov

A. V. je proti kontajneru; žalobca bol v čase zverejnenia článku poslancom mestského (miestneho,
poznámka odvolacieho súdu) zastupiteľstva a zúčastňoval sa na jeho rokovaniach, ak by žalovaná mala
záujem riadne a v súlade so zákonom vykonávať štátnu a samosprávnu moc, nemohla by vydať článok
s takýmto názvom v mesačníku, ktorý sama vydáva. Žalobca ďalej argumentoval tým, že z úvodnejvety článku „Vedenie mestskej časti B. - A. V. začína pritvrdzovať v snahe odstrániť lodný kontajner a
garáž na X.P. R. je zrejmé, že ide o úradný výkon verejnej moci a musí existovať protiprávne konanie
žalobcu k tomu, aby mohol orgán verejnej správy vykonať úkony, ktoré smerujú k tomu, aby odstránil

tento protiprávny stav, žiadny takýto opis skutkového stavu alebo označenie právneho predpisu, ku
ktorému smeruje porušenie nie je v článku uvedené, pričom slovné spojenie „ pritvrdzovať“ a „odstrániť“
bez predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy so slovným spojením „starostka“ vyvoláva
dojem, že napriek neexistencii protiprávneho konania a relevantného rozhodnutia, ide o nútený výkon
rozhodnutia.FarebnéfotografiezverejnenévmesačníkuA.Z.obsahujúoznačenie„úradpripravildaňový

výmer za zaujatie verejného priestranstva, a označenie „Starostka L. Č.H. nariadila vypratať pozemok“
predstavujú fikciu o právoplatne priznanom nároku žalovanej na bližšie neurčenú peňažnú náhradu,
pričom žalobca požiadal žalovanú o potvrdenie, že nemá nedoplatky na daniach, ktorý mu žalovaná
vydala. Mesačník A. Z. obsahuje v priemere niekoľko desiatok strán a článok s názvom „A. V. je proti
kontajneru a garáži na X.“ je umiestnený priamo pod článkom „Na rekonštrukciu škôl a škôlok išlo
takmer 200-tisíc eur“, pričom v tomto článku už žalovaná cituje stanovisko miestneho zastupiteľstva,

ktorého poslancom je aj žalobca. Pokiaľ ide o žalobný petit, má za to, že ten je v priamej príčinnej
súvislosti s ďalšou vetou, ktorá nadväzuje na článok o výkone verejnej moci žalovanou nepodporenou
žiadnym právnym aktom alebo verejnoprávnym konaním. Žalovaná mala podľa žalobcu dostatočný
časový priestor, aby zverejnila informácie o prebiehajúcom trestnom konaní, následnom nevyrubení
daňového výmeru za zaujatie verejného priestranstva a aby požiadala o súhlas s umiestnením tzv.

infraštruktúry na jeho nehnuteľnosti, napriek tomu tak neurobila. Žalobca tiež namietal záver súdu prvej
inštancie, že samotné zverejnenie nepravdivej informácie nemusí znamenať neoprávnený zásah do
osobnostných práv na ochranu osobnosti, ktorý považuje za rozporný s rozsudkom Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-131/12. V konaní totiž nejde len o tlačenú podobu vydania karloveských
novín, ale aj o prevzatie nepravdivých informácii inými elektronickými médiami, čo ho tiež poškodzuje

na osobnostných právach, pričom na účely potvrdenia podania žiadosti príslušnému internetovému
prehliadaču je nevyhnuté konštatovanie súdu o zasiahnutí do osobnostných práv žalobcu.
7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť
(§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť pre vec

podstatných skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktorý vo veci vykonal dokazovanie v
potrebnom rozsahu, správne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci a tento aj správne právne posúdil.

10. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 385/2012 z 21.1.2014, v ktorom ústavný súd vyslovil, že „z obsahu limitačnej klauzuly čl.

26 ods. 4 Ústavy SR a čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd explicitne
vyplýva, že ktokoľvek, kto vykonáva slobodu prejavu, má určité povinnosti a nesie určitú zodpovednosť,
v rámci ktorej nesmie prekročiť isté hranice stanovené v záujme štátnej bezpečnosti, ochrany práv
a slobôd iných a ostatných vymedzených relevantných sociálnych potrieb. Takto prezentované
výnimky ohraničujúce slobodu prejavu si však vyžadujú úzku interpretáciu, kde potreba obmedzenia

slobody prejavu musí byť preukázaná presvedčivým spôsobom, a to vzhľadom na význam tejto slobody
garantujúcej ducha tolerancie demokratickej spoločnosti“. Pri riešení kolízie medzi základným právom
na slobodu prejavu a základným právo na ochranu osobnosti je potrebné vziať v úvahu jednak: 1/
povahu výroku (či ide o skutkové tvrdenie, či hodnotiaci úsudok), 2/ obsah výroku, 3/ formu výroku (či
predmetný výrok je expresívny či vulgárny), 4/ postavenie kritizovanej osoby (či ide o osobu verejne

činnú,čiaktívnuvpolitickomživote),5/čisavýrok(kritika)dotýkasúkromnej,čiverejnejsférykritizovanej
osoby, 6/ chovanie kritizovanej osoby (napr. či kritiku sama „vyprovokovala“, ale ako sa následne ku
kritike postavila), 7/ autor výroku (novinár, bežný občan, politik a pod.), 8/ kto výrok predniesol a v akom
čase (viď aj nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2051/14).

11. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná preukázala, že žalobcom namietané skutkové tvrdenia
zodpovedali pravde, žalobca totiž skutočne umiestnil lodný kontajner a plechovú garáž do vnútrobloku
sídliska na X. R., do priestorov detského ihriska a na chodník, teda na infraštruktúru v správe žalovanej
slúžiacej potrebám verejnosti. Rovnako je nepochybné, že predmetné hnuteľné veci obmedzovaliobyvateľov mestskej časti vo využívaní jej infraštruktúry (chodníky, detské ihrisko). Žalobca svojim
konaním v podstate „vyprovokoval“ kritiku žalovanej, keď vlastnícke právo k pozemku, na ktorom je
dlhodobo umiestnená verejnosti slúžiaca infraštruktúra (teda aj v čase pred nadobudnutím vlastníckeho

práv žalobcu k pozemku), realizoval spôsobom, ktorý nemôže požívať právnu ochranu, a to ani za
stavu nečinnosti užívateľa pozemku k majetkovoprávnemu vysporiadaniu pozemku žalobcu. Vzniknutý
problém rieši zákon č. 66/2009 Z.z. (ako správne argumentovala žalovaná v rámci svojej procesnej
obrany), ktorý upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve
obce, ktoré prešli do jej vlastníctva podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a tiež vznik nároku

vlastníka pozemku na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva. Právna úprava pred rokom
1989 totiž umožňovala stavbu budov a zariadení aj bez majetkovoprávneho usporiadania vzťahov k
pozemkom, na ktorých boli predmetné stavby postavené. Spôsob, ktorý zvolil žalobca na riešenie
svojho právneho problému ohľadom pozemkov, však oporu v predmetnom právnom predpise nemá.
Pokiaľ ide o ostatné namietané výroky žalovanej, tieto síce boli expresívnejšie („vedenie mestskej časti
začína pritvrdzovať“, „A. V. je proti kontajneru a garáži na X., „ak F. A. neuposlúchne výzvu, prípad

pravdepodobne skončí na súde“), nevybočili však zo všeobecne uznávaných pravidiel primeranosti a
slušnosti a preto neboli spôsobilé neoprávnene zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Za danej
situácie žalobcom namietané výroky žalovanej nevybočili z medzí prípustnej kritiky, keďže sa týkali
vecí verejného záujmu, o to viac, že žalobca bol v relevantnom čase poslanec miestneho zastupiteľstva
F. Č. A. V., a teda osobou verejne činnou, ktorá v súlade so stabilizovanou judikatúrou musí zniesť v

porovnaní s inými osobami vyššiu mieru kritiky ako osoby, ktoré verejne činnými nie sú.

12. Odvolací súd poukazuje aj na nesprávne zvolený rozsudočný petit vo vzťahu k žalobcom
uplatnenému nároku na ochranu osobnosti, z ktorého nie je zrejmé, akým konkrétnym skutkovým
tvrdením, či hodnotiacim úsudkom mala žalovaná neoprávnene zasiahnuť do osobnostných práv

žalobcu, a teda za aké nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerané hodnotiace úsudky má žalovaná
poskytnúť žalobcovi satisfakciu v podobe ospravedlnenia, čo je ďalším dôvodom na zamietnutie
predmetnej osobnostnej žaloby.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok, vr. súvisiaceho výroku o trovách konania,

ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 396 ods. 1 C.s.p. Keďže plne procesne úspešnej žalovanej trovy v odvolacom konaní nevznikli,
odvolací súd jej nárok na ich náhradu nepriznal.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky,

a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).