Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. február 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212222489
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4212222489.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Martin
Máčaj, proti povinnému: Y.. Y. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., C. XXX/XX, o vymoženie pohľadávky vo

výške 403,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno
č. k. 8Er/1597/2012-12 z 30. januára 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Oprávnenému voči povinnému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom v čase začatia exekúcie, ďalej len
„Exekučný poriadok“) uznesením č. k. 8Er/1597/2012-12 z 30. januára 2013, zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60,
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z 28. 09. 2012, vedenej pod sp. zn. 8Er/1597/2012, EX

22199/12.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 39, § 52 ods.
1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“ alebo len „OZ“), § 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní.

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísanom
vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 25. 09. 2012 sa oprávnený
domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 103,88 eura s príslušenstvom, trov konania a
trov exekúcie. K návrhu priložil kópiu zmenky č. 400700566, kópiu zmluvy o úvere č. 400700566 z 29. 10.
2010, rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej

a.s., IČO: 35 922 791, so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 07018/11 z 01. 08.
2011, ktorý je exekučným titulom. Súdny exekútor doručil dňa 26. 10. 2012 exekučnému súdu žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

4. Zmluvou o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným a ktorá bola podkladom pre vydanie
rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, sa veriteľ

(oprávnený), ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zaviazal poskytnúť dlžníkovi
(povinnému), ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskejčinnosti, poskytnúť úver vo výške 200 eur a dlžník sa zaviazal celkovo zaplatiť čiastku 396 eur v 12
mesačných splátkach. Exekučný súd posúdil predloženú úverovú zmluvu uzavretú dňa 29. 10. 2010 ako
zmluvu spotrebiteľskú. Zdôraznil, že zmluvný vzťah medzi dodávateľom - oprávneným a spotrebiteľom -

povinným je potrebné považovať za spotrebiteľský vzťah v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka
a je potrebné ho podriadiť právnemu režimu tejto normy upravujúcej problematiku spotrebiteľským zmlúv
a spotrebiteľských vzťahov.

5. Exekučný súd skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov
exekučnéhokonania,jerozsudokvydanývrozhodcovskomkonaní.Akrozhodcovskýrozsudokzaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b/ alebo c/.

6. Súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 14 obsahujú
rozhodcovskú doložku, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní
pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany
pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody

o vyplnení zmeniek vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie. Mediačná dohoda: Všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a
zmenky,vrátanesporuoich platnosť,výkladalebozrušeniemôžubyťriešenépredMediačnýmcentrom,
zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karlové rameno 8, 841
04 Bratislava I, IČO: 35 922 761.

7. Z úverových zmluvných podmienok spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktoré tvoria súčasť zmluvy,
vyplýva, že je v nich obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53
ods. 1 OZ. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného

sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel
medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské
konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda

aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na
začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná.

8. Zároveň konštatoval, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať

za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým,žeznemožňujespotrebiteľovizvoliťsispôsobriešeniaprípadnéhosporuaponechávahovýlučnena
vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo

sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle
občianskeho zákonníka neplatná. Nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný,
teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto

ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno
považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej
individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto
prípadeneboldodržaný.Povinnýsatakbezvlastnejvôleamožnostipričineniavzdalvopredsvojichpráv,
čo je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči
dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvekplnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi,
je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

9. Ak teda nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť
exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Rozhodnutie
predložené ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán,
ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý

je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je
neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, a preto exekučný súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti uznesenia.

10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd,
aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd

dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), ktoré vychádzalo z
posudzovania podľa právnej normy, ktorá na skutkový stav nedopadá alebo právnu normu určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Exekučný súd
v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/2995
Z. z. (Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Súd v prejednávanej veci okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na zistený skutkový
stav aplikoval aj ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Na správne
zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona
o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v
prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale mal za to,

že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval.

11. Pri udelení poverenia na výkon exekúcie súd z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť
o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie) skúmal exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych

náležitostí exekučného titulu podľa § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavanie materiálnej
stránky spočíva v preskúmavaní hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu (dovolenosť,
možnosť a súlad s dobrými mravmi). Súd pri preskúmavaní exekučného titulu po materiálnej stránke
nemohol skúmať rozhodcovské konanie, keďže samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera v napadnutom
uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie

rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie,
t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v
rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu (nemôže
vyplývať z vady konania). Požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu vyplýva zo samotnej povahy
exekučného konania, kde konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného titulu sa oboznámiť s

priebehom rozhodcovského konania.

12. Ak súd aplikoval na skutkový stav § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti
výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o
rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to právo na prejednanie veci pred príslušným

súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (§ 40 cit.
právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Rozhodnutie trpí procesnou vadou, ktorou je odôvodnenie rozhodnutia. Taktiež súd
pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že

zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka.

13. Oprávnený s povinným uzatvárali rozhodcovskú doložku podľa § 3 zákona o rozhodcovskom
konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné

strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, čím zaťažil konanie vadou
nedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu.Vzmyslečl.2predmetnejzmluvyjenáslednedanáprávomoc
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., rozhodnúť
spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenskározhodcovská a. s., postupuje v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní ako aj v zmysle svojho
Rokovacieho poriadku. Vzhľadom k tomu bol exekučný titul vydaný oprávneným orgánom v konaní
vedenom v zmysle už spomínaného osobitného právneho predpisu. Vo veci námietky konajúceho súdu

ohľadom znemožnenia voľby sporu pred štátnym súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, a teda exekučný súd vo veci konal nad rámec
zákonných ustanovení.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (podľa § 34 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“) rešpektujúc dispozičné právo odvolateľa (oprávneného) nakladať
s predmetom konania, postupom podľa cit. § 369 ods. 3 CSP a rozhodujúc bez nariadenia odvolacieho
pojednávania z dôvodu späťvzatia odvolania, odvolacie konanie zastavil.

15. Podľa § 369 ods. 1 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ

vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

16. Podľa § 369 ods. 2 CSP ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho

konania.

17. Podľa § 369 ods. 3 CSP ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

18. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený dňa 26. 10. 2012 doručil
súdu prvej inštancie Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorou sa domáhal udelenia
poverenia na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi na vymoženie pohľadávky vo výške 403,88 eura od
povinného. O žiadosti rozhodol prvoinštančný súd napadnutým uznesením tak, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonania exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie

oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Výzvou z 07. 03. 2013 exekučný súd vyzval oprávneného, aby uviedol, či trvá na podanom odvolaní,
pretože 17. 01. 2013 bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, v ktorom

oznámil, že pohľadávka oprávneného bola dňa 21. 12. 2012 uhradená celkom a súd by mohol rozhodnúť
o zastavení exekučného konania. Na výzvu súdu oprávnený reagoval podaním dourčeným exekučnému
súdu dňa 12. 04. 20213, v ktorom uviedol, že netrvá na udelení poverenia a netrvá ani na podanom
odvolaní.

20. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené podanie oprávneného - Odpoveď na výzvu súdu
odvolania uvádza, že pre civilné sporové konanie, a rovnako tak pre exekučné konanie, platí dispozičná
zásada, t. j. súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu. Platí to aj pre odvolacie konanie,
ktorého začatie musí byť iniciované niektorou zo strán, resp. iným subjektom konania. Dispozičná
zásada sa prejavuje aj v tom, že osoba, ktorá je oprávnená podať odvolanie, sa môže odvolania vzdať,

čo je tiež dispozičný úkon s predmetom konania. Ďalším dispozičným úkonom oprávnenej osoby je
späťvzatie odvolania. Odvolania, ktoré bolo podané odvolateľom, sa už nemožno vzdať, možno ho
však vziať späť. Odvolateľ, ktorý vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Po späťvzatí odvolania
odvolací súd konanie zastaví uznesením. Odvolateľ môže vziať späť odvolanie len sčasti - v tomto
prípade odvolací súd zastaví konanie len v časti, v ktorej bolo odvolanie vzaté späť.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, že odvolacie konanie
zastavil z dôvodu, že oprávnený vo svojom písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie uviedol,
že na podanom odvolaní netrvá.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 396 ods. 1 v spojení s §
256 ods. 1 CSP tak, že oprávnenému, ktorý vzal odvolanie späť z dôvodu, že povinný uhradil vymáhanú
pohľadávku po začatí exekučného konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči povinnému
nepriznáva.23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 393 ods. 2 veta druhá

Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).