Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 5, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418200263
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1418200263.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci žalobcu: F. A.,

narodenýD., bytom X. J. 26, 841 01 Bratislava, zastúpený: JUDr. Viera Petrášová, advokátka, s.r.o., so
sídlom Šancova 33, 831 04 Bratislava, IČO: 47 257 245, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava -
Karlova Ves, Námestie sv. Františka 8, 842 62 Bratislava, IČO: 00 603 520, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 15. 01. 2018 (žalobným petitom špecifikovaným v podaniach
zo dňa 20. 04. 2018 a 21. 08. 2018) domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť po nadobudnutí

právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku zverejniť v najbližšom vydaní Karloveských novín „Karlova
Ves“, na úvodnej strane vo forme písma Times New Romana veľkosti 14, ako oficiálneho mesačníka
Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves a TASR tlačovú správu v znení „Spor v Karlovej Vsi pokračuje.
F. Kadnár koná a konal v súlade s právnymi predpismi SR. Mestská časť Karlova Ves sa ospravedlňuje
F.ovi A.ovi. Svojimi vyhláseniami nezohľadnila vlastné konanie a premiestnenie kontajnera a plechovej
garáže z pozemku vo vlastníctve F.a A.a bez jeho predchádzajúceho súhlasu.“ a aby uložil Mestskej
časti Karlova Ves povinnosť, aby na úvodnej stránke v časti „Aktuality“ po dobu jedného mesiaca po

nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku, tak aby sa toto znenie nachádzalo vždy na prvom
mieste pred ostatnými správami v časti „Aktuality“ a malo rovnaký formát ako všetky ostatné správy
v časti „Aktuality“ správu so znením: „Spor v Karlovej Vsi pokračuje. F. A. koná a konal v súlade s
právnymi predpismi SR. Mestská časť Karlova Ves sa ospravedlňuje F.ovi A.ovi. Svojimi vyhláseniami
nezohľadnila vlastné konanie a premiestnenie kontajnera a plechovej garáže z pozemku vo vlastníctve
F.a A.a bez jeho predchádzajúceho súhlasu.“. Žalobu odôvodnil žalobca vo svojich podaniach tým, že je
vlastníkom pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. 4290, vedenom Okresným úradom Bratislava,

katastrálnym odborom pre okres Bratislava IV, obec Bratislava - mestská časť Karlova Ves, katastrálne
územie Karlova Ves, ktoré sa nachádzajú v tzv. vnútrobloku obytných domov, ktoré sú z časti zastavané
obytnými domami, ale z veľkej časti tvoria prázdny priestor medzi obytnými domami. Poukázal na to,
že sa s Mestskou časťou Bratislava - Karlova Ves niekoľko rokov pokúšal dohodnúť na primeranej
náhrade za obmedzenie jeho vlastníckych práv. Uviedol, že na jeho pozemkoch sa nachádzajú chodníky
pre chodcov a detské ihrisko, postavené bez právoplatného stavebného povolenia a súhlasu žalobcu
alebo jeho právnych predchodcov. Uvádzal, že dňa 04. 08. 2016 bol v denníku SME zverejnený článok

s nadpisom „Na detskom ihrisku si postavil bez povolenia garáž“. V znení článku sa podľa žalobcu
uvádzajú viaceré difamujúce informácie, najmä „Kontajner a plechová garáž však podľa mestskej časti
na detské ihrisko nepatria a v najbližších dňoch chce Karlova Ves vyzvať poslanca A.a, aby ich odtiaľ
odstránil“. „Zároveň budeme od pána A.a vymáhať daň za zaujatie verejného priestranstva“, povedalhovorcaKarlovejVsiBranislavHeldes“.Zároveňuviedol,ževseptembrovomvydaníKarloveskýchnovín
„Karlova Ves“ ako oficiálneho mesačníka mestskej časti Karlova Ves vyšiel článok s názvom „Karlova
Ves je proti kontajneru a garáži na X.“. Článok cituje starostku mestskej časti Karlova Ves: „F. A. umiestnil

kontajnery na infraštruktúru, ktorá mu nepatrí. Obyvatelia z tejto lokality nemôžu používať chodník, ktorý
je vlastníctvom mestskej časti a slúži verejnému záujmu.“. Dňa 27. 09. 2016 bol kontajner a plechová
garáž umiestnený do zabezpečených priestorov Mestskej časti Karlova Ves a do priestoru Spojenej
školy so sídlom K. 14, Bratislava, pričom bol na kontajneri vymenený zámok. Vyjadrenie Mestskej časti
Bratislava - Karlova Ves považoval žalobca za difamačné, pričom uvádzal, že Mestská časť Bratislava

- Karlova Ves nepreukázala legitimitu drobných stavieb postavených na pozemku žalobcu ani legitimitu
odstránenia hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu. Tvrdenia Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves
predstavujú podľa žalobcu neoprávnený zásah v tom zmysle, že vytvárajú dojem, že k položeniu
plechovej garáže, ktorá nemá pevné základy so zemským povrchom je potrebné stavebné povolenie,
že žalobca umiestnil kontajner a garáž na pozemok, ktorý mu nepatrí a že žalobca konaná v rozpore
s bližšie neurčeným zákonom SR. Tvrdenia Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves predstavujú podľa

žalobcu šírenie tzv. difamačných informácií, ktoré majú za cieľ zdiskreditovať žalobcu a poškodiť jeho
dobré meno, nielen ako obyvateľa Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves, ale aj ako podnikateľa, ktorý
má prevádzku na území Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves a v čase uverejnenia vykonával funkciu
poslanca miestneho zastupiteľstva a bol politicky činnou osobou. Znenie uverejnené Mestskou časťou
Bratislava - Karlova Ves podľa žalobcu vyvoláva dojem, že porušuje právny poriadok SR, koná v rozpore

so záujmami obyvateľov Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves, vytvára klamlivú predstavu, že deti
nemôžu využívať detské ihrisko, vytvára klamlivú predstavu, že kontajner je určený na odvoz smetí a
vytvára klamlivú predstavu o tom, že plechová garáž je pevne spojená so zemou a k umiestneniu garáže
a kontajnera je potrebné stavebné povolenie. Žalobca má za to, že zverejnenie informácie o porušovaní
zákona o obmedzovaní bližšie neurčeného verejného záujmu je spôsobilé ohroziť jeho osobnostné

práva. Podľa žalobcu sa jedná o konanie, ktoré má za cieľ narušiť jeho dobré meno nielen ako fyzickej
osoby, ale aj ako podnikateľa a ako verejne činnej osoby. Tvrdenia Mestskej časti Bratislava - Karlova
Ves považuje žalobca za difamujúce, predstavujúce zásah do jeho osobnostných práv a spôsobujúce
objektívnu ujmu na jeho právach.

2. Žalovaný vo svojich podaniach uvádzal, že za účelom zhodnotenia zásahu do práva na ochranu
osobnosti (v konkrétnom prípade dobrého mena žalobcu) je potrebné uplatniť test proporcionality
vyjadriteľný otázkami KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO. Uviedol, že žalobca smeruje žalobu
voči dvom konkrétnym výrokom, tak výroku hovorcu Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves, ako
aj výroku starostky Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves. Uviedol, že samotný žalovaný bol v

čase uverejnenia výrokov verejne činnou osobou, čím sa mení aj stupeň dovolenej verejnej kritiky
podľa charakteristiky adresáta. Podľa žalovaného Mestská časť Bratislava - Karlova Ves sledovala
zverejnením vec verejného záujmu, nakoľko sa jednalo o problém traumatizujúci obyvateľov X. ulice.
Výrok hovorcu Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves považovala žalovaná za hodnotiaci úsudok, bez
spôsobilosti privodiť ujmu žalobcovi. Výrok starostky Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves považovala

za pravdivé tvrdenie s ohľadom na skutočnosť, že mestská časť je správcom stavieb, na ktoré boli
umiestnené kontajner a garáž. Oba výroky, tak výrok hovorcu Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves,
ako aj výrok starostky Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves boli uverejnené v lokálnych médiách, výrok
hovorcu v regionálnom vydaní denníka SME, výrok starostky v regionálnych novinách Karlovej Vsi, resp.
v internetových portáloch zameraných na regionálne spravodajstvo. K zverejneniu napádaných výrokov

došlo v súvislosti s rozhodnutím mestskej časti pristúpiť k odstráneniu kontajneru a garáže, ktoré bránili
užívaniu verejnej infraštruktúry, pričom dôvodom bolo informovať dotknutú verejnosť o spôsobe riešenia
veci vo verejnom záujme.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami sporu, a to listom zo dňa 18.09.2017

adresovaným žalovaným právnemu zástupcovi žalobcu; uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava IV
zo dňa 27.06.2017; odpoveďou žalovanej zo dňa 21.06.2017 na list právneho zástupcu žalobcu zo dňa
25.05.2017, preberacím protokolom z zo dňa 12. 12. 2017, článkom uverejneným v periodiku Mestskej
časti Bratislava - Karlova Ves, článkom uverejneným na portáli bratislava.dnes.24.sk dňa 10. 08. 2016,
článkom uverejneným na portáli denníka SME 04. 08. 2016, článkom uverejneným na portáli TERAZ

dňa 09. 08. 2016; zápisnicou zo 17. zasadnutia miestneho zastupiteľstva MČ BA Karlova Ves zo dňa
25.07.2016, a protokolmi zo dňa 23.03.1992 a z 31.12.1992 a zistil nasledovný skutkový stav:4. Z listu zo dňa 18.09.2017 adresovaného žalovaným právnemu zástupcovi žalobcu (č. l. 9 v spise) súd
zistil, že žalovaný reagoval na zaujatie stanoviska vo veci žalobcu na žiadosť z 08. 08. 2017. Žalovaný
predmetným listom žalobcovi oznamoval, že požiadavke určiť súhlas s umiestnením stavieb a zariadení

pevne spojených so zemským povrchom nemôže vyhovieť a to s poukazom na neúčelnosť a rozpor so
záujmami obyvateľov Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves. Taktiež žalovaný žalobcovi oznamoval, že
nemôže vyhovieť žiadosti o premiestnenie a odovzdanie prepravného kontajnera a hliníkovej garáže na
miesto, kde boli umiestnené a navrátenia ich do pôvodného technického stavu nemôže vyhovieť.

5. Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 27.06.2017 (č. l. 10 až 18 v spise) prokurátor
Okresnej Prokuratúry Bratislava IV zamietol ako nedôvodnú sťažnosť podanú žalobcom proti uzneseniu
vyšetrovateľa PZ, Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV, sp. zn. ČVS:
ORP-796/1-VYS-B4-2016 zo dňa 03. 05. 2017, ktorým odmietol trestnú vec súvisiacu s oznámením
žalobcu pre podozrenie z trestného činu - prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného
činu - prečinu krádeže, ktorého sa mal dopustiť doposiaľ neznámy páchateľ konajúci za žalovaného tým,

že v presne nezistenom čase do 27. 09. 2016 rozhodol o odstránení a presunutí prepravného kontajnera
a hliníkovej garáže nachádzajúcich sa na spevnenej ploche - chodníku vnútrobloku X. ulica XX:XX, X.
ulica 32-40, X. ulica X a neznámy páchateľ v presne nezistenom čase asi od 10:00 hod. dňa 02. 10.
2016, presne nezisteným spôsobom odcudzil z vnútrobloku obytných domov na X. ulici 6-36 v Bratislave,
skladový lodný kontajner šedej farby s rozmermi asi 6 metrov x 2,4 metra, vysoký asi 2,5 metra v hodnote

asi 1.728 eur, a montovanú plechovú garáž pozinkovanej farby s rozmermi asi 5 metrov x 3,5 metra a
výške asi 2,2 metra s dvojkrídlovou bránou a kotviacimi skrutkami celkovo v hodnote asi 400 eur, čím
mal spôsobiť oznamovateľovi škodu vo výške 2.128 eur. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV v
odôvodneníuzneseniaokreminéhouviedol,žepremiestnenieobjektov(kontajneraagaráže)nazáklade
sťažností obyvateľov mestskej časti (bránenie v užívaní verejnosti prístupných priestorov) nesvedčí

pre záver o úmysle starostky Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves a spôsobiť inému škodu alebo
zadovážiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Uviedol tiež, že v
predmetnej veci nebolo preukázané, že by zo strany zástupcov Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves
došlo k úmyselnému nezákonnému konaniu v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo
inému neoprávnený prospech. Taktiež uviedol, že postup zástupcov Mestskej časti Bratislava - Karlova

Ves, ktorí informovali vlastníka vecí (žalobcu) o mieste ich uloženia, nemožno považovať za úmyselné
prisvojenie si cudzej veci jej zmocnením sa, teda odňatie veci z dispozície vlastníka v úmysle natrvalo
nakladať s vecou ako vlastnou a vlastníka natrvalo vylúčiť z možnosti nakladať s vecou.

6. Z odpovede žalovanej zo dňa 21.06.2017 na list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 25.05.2017 (č.

l. 19-20 v spise), súd zistil, že pre zámenu nehnuteľnosti medzi žalobcom a žalovaným je potrebné
prerokovanie s Magistrátom hlavného mesta. Žalovaný tiež informoval žalobcu, že nemá vyčlenené v
rozpočte finančné prostriedky na pokrytie nájmu za prenájom pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Návrh
žalobcu z roku 2016 na uzatvorenie nájomnej zmluvy s výškou nájomného 6.000 eur za celý predmet
nájmu/rok nebol miestnou radou odporučený na rokovanie Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti

Bratislava - Karlova Ves. Odstránenie stavieb a zariadení na pozemkoch žalobcu považoval žalovaný za
nemožné, neúčelné a rozporné so záujmami obyvateľov Mestskej časti - Karlova Ves. Zároveň žalovaný
deklaroval nezáujem o odkúpenie pozemkov vlastnených žalobcom, deklaroval však tiež ochotu rokovať
so žalobcom a informoval o mieste uloženia prepravného kontajnera a hliníkovej garáže.

7. Z preberacieho protokolu zo dňa 12. 12. 2017 (č. l. 23 v spise), súd zistil, že žalobca odmietol
prevziať prepravný kontajner a hliníkovú garáž premiestnené z vnútrobloku X. X-XX a X. XX-XX, X. X-
X uskladnených žalovaným v areáli B. ul. č. 13 a K. č. 14 v Bratislave. Vo vzťahu k hliníkovej garáži
vytkolžalobcapretekajúcuderavústrechu,prehnutýspodnýrám,prehnutúpravústranuazdeformované
ľavé dvere, vo vzťahu k prepravnému kontajneru vytkol žalobca chýbajúci kľúč zámky, umiestnenie na

hlinenom povrchu, postriekanie, značnú koróziu, nemožnosť otvoriť kontajner.

8. Z článku uverejneného v periodiku Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves (z č. l. 43 v spise), súd
zistil, že pod názvom „Karlova Ves je proti kontajneru a garáži na X.“ bol uverejnený text „Vedenie
mestskej časti Bratislava - Karlova Ves začína pritvrdzovať v snahe odstrániť lodný kontajner a garáž

na X. ulici. Hoci miestny úrad niekoľkokrát vyzval vlastníka pozemku poslanca F.a A.a, na ich odvoz,
kontajner aj garáž zostali na svojom mieste. Starostka I. G. preto nariadila pozemok vypratať. Zároveň
úrad pripravil aj výmer za zaujatie verejného priestranstva. „F. A. umiestnil kontajnery na infraštruktúru,
ktorá mu nepatrí. Obyvatelia z tejto lokality nemôžu používať chodník, ktorý je vlastníctvom mestskejčasti a slúži verejnému záujmu,“ vysvetlila starostka Karlovej Vsi Dana G.. Ak F. A. neuposlúchne
výzvu, prípad pravdepodobne skončí na súde.“. Pod článkom boli uverejnené dve fotografie, ktoré
zobrazujú umiestnenie plechového kontajnera a garáže, obe vo vlastníctve žalobcu, na infraštruktúre

vo vnútrobloku na X. ulici.

9. Z článku uverejneného na portáli denníka XX. zo dňa 04. 08. 2016 (z č. l. 46 - 47 v spise), súd
zistil, že pod názvom „Na detskom ihrisku si postavil bez povolenia garáž“ sú uvedené výroky hovorcu
žalovaného, B. O., a to výrok „Zároveň budeme od pána A.a vymáhať daň, za zaujatie verejného

priestranstva“ a tiež výrok „Obyvatelia tejto lokality nemôžu používať chodník, ktorý je vlastníctvom
mestskej časti“.

10. Z článku uverejneného na portáli XX. dňa 10. 08. 2016 (z č. l. 44-45 v spise) a z článku uverejneného
na portáli K. dňa 09. 08. 2016 (z č. l. 48-49 v spise) súd zistil, že tieto články informovali o plánovanom
postupe žalovaného vo vzťahu k objektom vo vlastníctve žalobcu umiestneným na infraštruktúre vo

vnútrobloku na X. ulici (kontajner a garáž).

11. Zo zápisnice zo 17. zasadnutia miestneho zastupiteľstva MČ BA Karlova Ves zo dňa 25.07.2016 (z
č. l. 68-100 v spise), súd zistil, že na zasadnutí vystúpil obyvateľ Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves,
ktorý okrem iného uvádzal, že obyvateľom Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves prekáža umiestnenie

kontajnera a plechovej garáže, patriacich žalobcovi, vo vnútrobloku na X. ulici, a žiadajú nariadiť ich
odstránenie.

12. Z protokolu zo dňa 23.03.1992 (č. l. 101 až 104 v spise) súd zistil, že Hlavné mesto Bratislava zverilo
Mestskej časti Karlova Ves do správy komunikácie III. a IV. triedy a verejné priestranstvá (okrem iných)

aj na X., resp. X. ulici. Z protokolu z XX.XX.XXXX (č. l. 106-107 v spise) súd zistil, že Hlavné mesto
Bratislava zverilo Mestskej časti Bratislava - Karlová Ves do správy 22 ihrísk a pieskovísk, okrem iných
pod bodmi 16 až 19. aj pieskoviská a ihriská X. - X., X. 27, X. 18, X. 36, X. 44.

13. Žalobca navrhoval v konaní vypočuť ako svedka starostku Mestskej časti Bratislava - Karlova, L. G..

Tento návrh na vykonanie dôkazu však predniesol až na pojednávaní konanom 14. 11. 2018, potom, čo
ho mal možnosť navrhnúť či už v samotnej žalobe, prípadne v replike k vyjadreniu alebo na predbežnom
prejednaní sporu. Súd preto s ohľadom na ustanovenia § 153 ods. 1 a 2 na tento prostriedok procesného
útoku neprihliadal. Súd navyše uvádza, že predmetom konania bol žalobcom tvrdený zásah do jeho
práva na ochranu osobnosti žalovaným, s označením, ktorými uverejnenými výrokmi, malo k zásahu

dôjsť. Na posúdenie nároku tak navrhované dokazovanie nebolo účelné, nakoľko samotné výroky,
resp. obsah zverejnených článkov mal súd za preukázaný listinným dôkazmi. Účelné by mohlo byť tak
nanajvýš na objasnenie okolností užívania pozemkov vo vlastníctve žalobcu žalovaným a prípadného
práva žalobcu na prípadného práva žalobcu, na primeranú náhradu, toto však nebolo predmetom tohto
konania. Predmetom tohto konania bol žalobcom uplatnený nárok súvisiaci s jeho právom na ochranu

osobnosti.

14. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby

sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

15. Súd nepovažoval žalobcom uplatnený nárok spojený s uplatnením práva na ochranu osobnosti za
dôvodný. Je pri tom potrebné uviesť, že predmetom konania bol v tomto prípade práve nárok spojený

s právom na ochranu osobnosti, pričom podľa tvrdení žalobcu malo byť toto jeho právo porušené práve
výrokmi uverejnenými v denníku A., kde bol zverejnený článok s nadpisom „Na detskom ihrisku si
postavil bez povolenia garáž“. V znení článku sa podľa žalobcu uvádzajú viaceré difamujúce informácie,
najmä „Kontajner a plechová garáž však podľa mestskej časti na destské ihrisko nepatria a v najbližších
dňoch chce Karlova Ves vyzvať poslanca A.a, aby ich odtiaľ odstránil“. „Zároveň budeme od pána A.a

vymáhať daň za zaujatie verejného priestranstva“, pričom sa jednalo o výroky hovorcu Mestskej časti
Karlová Ves, Bratislava O. a vo vydaní Karloveských novín „Karlova Ves“ ako oficiálneho mesačníka
mestskej časti Karlova Ves, kde vyšiel článok s názvom „Karlova Ves je proti kontajneru a garáži na
X.“ so znením „Vedenie mestskej časti Bratislava - Karlova Ves začína pritvrdzovať v snahe odstrániťlodný kontajner a garáž na X. ulici. Hoci miestny úrad niekoľkokrát vyzval vlastníka pozemku poslanca
F.a A.a, na ich odvoz, kontajner aj garáž zostali na svojom mieste. Starostka L. G. preto nariadila
pozemok vypratať. Zároveň úrad pripravil aj výmer za zaujatie verejného priestranstva. „F. A. umiestnil

kontajnery na infraštruktúru, ktorá mu nepatrí. Obyvatelia z tejto lokality nemôžu používať chodník,
ktorý je vlastníctvom mestskej časti a slúži verejnému záujmu,“ vysvetlila starostka Karlovej Vsi L.
G.. Ak F. A. neuposlúchne výzvu, prípad pravdepodobne skončí na súde.“. Predmetom tohto konania
nebol samotný postup mestskej časti pri premiestnení vecí vlastnených žalovaným - teda premiestnenie
kontajnera a plechovej garáže z vnútrobloku na X. ulici do priestorov areálov B. ul. č. 13 a K. č. 14 v

Bratislave. Je síce zrejmé, že medzi stranami sporu existuje aj iný spor, a to spor súvisiaci s užívaním
pozemku vo vlastníctve žalobcu žalovaným v súvislosti s komunikáciami a detským ihriskom na tomto
pozemku postavenými (v súčasnosti zverené do správy žalovanému Hlavným mestom Bratislava),
pričom samotná skutočnosť, že pozemky zapísané na liste vlastníctva č. 4290, vedenom Okresným
úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres Bratislava IV, obec Bratislava - mestská časť
Karlova Ves, katastrálne územie Karlova Ves, ktoré sa nachádzajú v tzv. vnútrobloku obytných domov

sú vo vlastníctve žalobcu sporná nebola. Tento spor však nie je predmetom tohto konania.

16. Súd sa preto zaoberal posúdením, či mohli žalobcom napádané výroky prednesené či už hovorcom
žalovaného alebo uverejnené v periodiku vydávanom žalovaným zasiahnuť do práva na ochranu
osobnosti žalobcu.

17. Ak žalobca uvádzal, že k neoprávnenému zásahu malo dôjsť v tom zmysle, že výroky vytvárajú
dojem, že k položeniu plechovej garáže, ktorá nemá pevné základy so zemským povrchom, je potrebné
stavebné povolenie, súd uvádza, že nemožno prijať záver, že by niektorý z napádaných výrokov vytváral
žalobcom tvrdený dojem. Žiaden z výrokov pojem stavebné povolenie neobsahuje. Z výrokov je len

zrejmýnesúhlasžalovanéhoskonanímžalobcuazámeržalovanéhopostupovaťtak,abybolipredmetné
hnuteľné veci odstránené. Ak aj článok uverejnený v denníku SME mal názov „Na detskom ihrisku si
postavil bez povolenia garáž“ je potrené uviesť, že ani tento názov neznamená, že sa jedná o stavebné
povolenie v zmysle predpisov o stavebnom konaní a tiež je potrebné uviesť, že tento názov nie je ani
výrokom samotného hovorcu Mestskej časti Karlova Ves, ani jej starostky.

18. Ak žalobca uvádzal, neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti má predstavovať tvrdenie,
že žalobca umiestnil kontajner a garáž na pozemok, ktorý mu nepatrí, súd uvádza, že takéto tvrdenie
nezaznelo ani vo výroku hovorcu Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves, ani v článku uverejnenom
vo vydaní Karloveských novín. Ak aj uvádzala starostka Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves v

článku uverejnenom vo vydaní Karloveských novín, že „žalobca umiestnil kontajnery na infraštruktúru,
ktorá mu nepatrí“, resp. že „obyvatelia z tejto lokality nemôžu používať chodník, ktorý je vlastníctvom
mestskej časti a slúži verejnému záujmu“, resp. hovorca mestskej časti uvádzal, že „obyvatelia tejto
lokalitynemôžupoužívaťchodník,ktorýjevlastníctvommestskejčasti“trebauviesť,žeanijedenztýchto
výrokov nepopieral vlastníctvo žalobcu k predmetnému pozemku. Všetky vymedzené výroky sa týkajú

infraštruktúry - chodníka, umiestnených na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, samotná infraštruktúra
však nie je vo vlastníctve žalobcu, ale je vo vlastníctve Hlavného mesta - Bratislavy, zverená do správy
žalovanému.

19. Ak žalobca poukazuje na to, že znenie napádaných výrokov vytvára dojem, že žalobca konaná

v rozpore s bližšie neurčeným zákonom SR, resp. že porušuje právny poriadok SR, súd poukazuje
na to, že takéto výroky ani zo strany hovorcu Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves, ani v článku
uverejnenom vo vydaní Karloveských novín nezazneli. Napriek tomu súd uvádza, že tak Ústava SR,
ako aj Občiansky zákonník obsahujú limity pre výkon vlastníckeho práva, keď Ústava čl. 20 ods. 3 v
druhej vete uvádza, že vlastníctvo nemožno zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými

záujmami chránenými zákonom. Taktiež Občiansky zákonník v § 127 ods. 1 v prvej vete upravuje, že
vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím
by vážne ohrozoval výkon jeho práv, pričom v ďalšom texte demonštratívnym spôsobom uvádza akého
konania sa má vlastník zdržať. Postavenie kontajnera, resp. plechovej garáže na infraštruktúru slúžiacu
obyvateľom Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves (hoci sa táto infraštruktúra nachádza na pozemku

vo vlastníctve žalobcu) možno považovať za konanie, ktoré obmedzuje práva obyvateľov mestskej časti
Bratislava - Karlova Ves, a na tom nič nemení nedoriešený vzťah Mestskej časti Karlova Ves k právu
používať pozemky vo vlastníctve žalobcu.20. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že znenie, ktoré zverejnila Mestská časť Karlova Ves, vytvára klamlivú
predstavu, že deti nemôžu využívať detské ihrisko, prípadne vytvára klamlivú predstavu, že kontajner je
určený na odvoz smetí, súd uvádza, že s týmto tvrdením sa nemožno stotožniť. Ani výrok prednesený

hovorcom mestskej časti Bratislava - Karlova Ves, a ani článok uverejnený vo vydaní Karloveských novín
takéto znenie neobsahuje a nie je ani zrejmé, z čoho by malo vyplývať, že by mohli výroky mohli vytvárať
takýto dojem, resp. klamlivú predstavu.

21. Pokiaľ ide o výhrady, že v druhá veta článku vo vydaní Karloveských novín, ktorá odkazuje na

opakované výzvy pre žalobcu, ktoré neboli preukázaná, resp. že podľa tretej vety tohto článku štatutárny
orgán žalovaného nariadil pozemok vypratať, pričom žiadne takéto rozhodnutie nebolo žalobcovi nikdy
doručené a podľa štvrtej vety „úrad pripravil aj daňový výmer za zaujatie verejného priestranstva“,
pričom žiaden výmer nebol žalobcovi doručený, súd uvádza, že sú to výhrady k činnosti žalovaného,
resp. správnosti postupu pri tejto činnosti. Cieľom týchto informácií bolo informovať o postupe a
úkonoch žalovaného, ktorého sa tieto informácie týkajú. Ak by sa aj tieto informácie o postupe a

úkonoch žalovaného nezakladali na pravde, majú význam len z pohľadu zodpovednosti za správny
úradný postup, prípadne by eventuálne mohli zakladať zodpovednosť za porušenie právnych predpisov
pri realizácii vypratávania priestorov, ktoré mal žalovaný v správe, nakoľko sa však týkajú postupov
žalovaného, nezasahujú do práva na ochranu osobnosti žalobcu.

22. Nakoľko súd z vyššie uvedených dôvodov uzavrel, že výroky hovorcu žalovaného v článku
uverejnenom v denníku Q. dňa 04. 08. 2016 pod názvom „Na detskom ihrisku si postavil bez povolenia
garáž“, kde hovorca žalovaného uviedol, že „Zároveň budeme od pána A.a vymáhať daň, za zaujatie
verejného priestranstva“ a tiež výrok „Obyvatelia tejto lokality nemôžu používať chodník, ktorý je
vlastníctvom mestskej časti“ (bod 9. odôvodnenia), a ani výroky v periodiku Mestskej časti Bratislava -

KarlovaVespodnázvom„KarlovaVesjeprotikontajneruagarážinaX.“kdeboluverejnenýtext„Vedenie
mestskej časti Bratislava - Karlova Ves začína pritvrdzovať v snahe odstrániť lodný kontajner a garáž
na X. ulici. Hoci miestny úrad niekoľkokrát vyzval vlastníka pozemku poslanca F.a A.a, na ich odvoz,
kontajner aj garáž zostali na svojom mieste. Starostka L. G. preto nariadila pozemok vypratať. Zároveň
úrad pripravil aj výmer za zaujatie verejného priestranstva. „F. A. umiestnil kontajnery na infraštruktúru,

ktorá mu nepatrí. Obyvatelia z tejto lokality nemôžu používať chodník, ktorý je vlastníctvom mestskej
časti a slúži verejnému záujmu,“ vysvetlila starostka Karlovej Vsi L. G.. Ak F. A. neuposlúchne výzvu,
prípad pravdepodobne skončí na súde.“ (bod 8 odôvodnenia) nie sú neoprávneným zásahom do práva
na ochranu osobnosti, nepovažoval súd žalobu za dôvodnú ani v časti uplatneného nároku na primerané
zadosťučinenie.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania strane podľa jej pomeru úspechu vo veci.
V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, nakoľko však samotný žalovaný výslovne uviedol, že
si v konaní žiadne trovy neuplatňuje, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.