Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Boris Šiška, PhD.
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15Csp/73/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119206956
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4119206956.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu : Intrum Slovakia s.r.o., so
sídlom Mýtna 48 Bratislava IČO: 35 831 154 zastúpený : JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48,
Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., v konaní o zaplatenie
sumy 1840,52 eura, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 720,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 720,04 eura od 02.12.2016 do zaplatenia sa zastavuje.
II. V zastavujúcej časti sa žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1120,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 1120,48 eura od 02.12.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Vo vyhovujúcej časti sa žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná obchodná banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., žalobou
požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť mu 1840,52 eura s úrokom z omeškania
5 % ročne od 02.12.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je právny nástupca spoločnosti
Consumer Finance Holding a.s., z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s. Poukázal na to,
že žalobca ako veriteľ (resp. jeho právny predchodca, ktorý zanikol zlúčením) a žalovaný ako dlžník
uzatvorili 22.12.2014 zmluvu o pôžičke č. 6194245/558225591, na základe ktorej veriteľ poskytol
žalovanému pôžičku vo výške 2000 eur. Žalovaný mal pôžičku splácať v pravidelných 60 mesačných
splátkach v sume 54,97 eura až do celkovej sumy pôžičky vo výške 3.298,20 eura. Žalovaný uhradil
do dňa podania žaloby 879,52 eura. Pretože žalovaný porušil svoju povinnosť splácať povinné splátky
riadne a včas, listom zo dňa 28.09.2016 - predžalobná upomienka ho žalobca (resp. jeho právny
predchodca) vyzval na úhradu dlžných splátok, poskytol mu dodatočnú lehotu na plnenie a upozornil ho
na to, že ak nedôjde k ich úhrade bude oprávnený úver zosplatniť. Pretože žalovaný splátky neuhradil,
úver dňa 19.11.2016 zosplatnil o čom žalovaného informoval listom zo dňa 26.11.2016 - Oznámenie o
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Úver bol zosplatnený vo vzťahu k splátke splatnej bezprostredne
pred zosplatnením, pričom splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou
splátkou. Žalovaný omeškané splátky neuhradil. Žalovaný mal ku dňu podania žaloby zaplatiť 2720,30
eura, pričom zaplatil 879,52 eura a preto je jeho dlh 1840,52 eur, ktorú sumu požaduje zaplatiť spolu s
úrokmi z omeškania od 6. dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti. K žalobe
pripojil notársku zápisnicu, prílohu k projektu, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, prehľad splátok a úhrad,
predžalobnú upomienku, doručenku a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho
súd uznesením zo dňa 04.06.2020 v plnom rozsahu zrušil. Uvedeným uznesením zároveň súd rozhodol,
že pripúšťa zmenu strany sporu, tak že namiesto pôvodného žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.)
vstúpil do konania terajší žalobca. Vzhľadom na uvedené, aktívna vecná legitimácia svedčí žalobcovi.
3. Žalovaný sa nevyjadril k žalobe, ktorá mu bola doručená po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia o
podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu podľa § 116 ods. 2 CSP, pretože sa
súdu nepodarilo doručiť mu žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a ani
zistiť jeho skutočný pobyt po uskutočnení všetkých potrebných úkonov.
4. Vzhľadom na predbežné právne posúdenie v zmysle ktorého považoval súdu poskytnutý
spotrebiteľský úver za bezúročný a bezpoplatkový, súd vyzval žalobcu pred nariadením pojednávania,
či trvá na podanom návrhu. Žalobca vzal na výzvu súdu žalobu v časti o zaplatenie istiny 720,04 eura
s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu
len rozdiel medzi poskytnutou sumu úveru 2000 eur a zaplatenou sumou (úhrady žalovaného) 879,52
eura, t. j. 1.120,48 eura spolu s prislúchajúcim úrokom zo meškania.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom žalobca súhlasil, aby súd vykonal pojednávanie v jeho
neprítomnosti a to s poukazom na § 1 ods. 1 písmeno p) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní, verejných zasadnutí v
čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu. Súhlas žalovaného síce súd nezískal, pretože mu všetky
písomnosti doručoval prostredníctvom úradnej tabule a webovej stránky súdu, avšak v danej veci
zdôrazňuje, že ide o reštančnú vec, pri ktorej bolo potrebné vykonať pojednávanie z dôvodu, že vec
neznesie odklad. Okrem toho, súd nevyhnutne poznamenáva, že ďalšie odročovanie pojednávania by
nebolo hospodárne, pretože by konanie opätovne neúmerne predlžovalo, a spôsobilo by navyšovanie
trov konania. Z uvedených dôvodov súd vykonal pojednávanie, pretože žiaden dôležitý dôvod na
odročenie pojednávania nevzhliadol.
6. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a jeho právneho predchodcu
vychádzal z dôkazov, ktoré predložil a vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložil žalobca a za
preukázané považoval nasledovné skutočnosti:
7. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.12.2014 číslo zmluvy 1638869 vyplýva, že žalovaný ako
klient požiadal spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľa o poskytnutie bezúčelového
spotrebiteľského úveru prevodom na jeho účet, ktorý sa mu zaviazal vrátiť spolu s odplatou v splátkach,
pričom úver bol poistený. V zmluve bol uvedený druh úveru, jeho výška a mena 2000 eur, odplata
22,40 %, výšky splátky 54,97 eur mesačne do ktorej bola zahrnutá dojednaná splátka za poistenie
úveru (poistenie činilo sumu 1,55 eura), počet splátok 60, splatnosť prvej splátky 20.01.2015, každej
ďalšej 20. dňa v mesiaci, konečná splatnosť úveru 12/2019. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť
veriteľovi bola uvedená vo výške 3205,20 eura. V zmluve bola uvedená RPMN a aj táto je uvedená v
správnej výške 22,40 %, ktorá zodpovedá odplate vo výške 22,40 %. V zmluve bolo uvedené, že doba
trvania zmluva je do splatenia všetkých záväzkov žalovaného podľa zmluvy. Z prehľadu splátok a úhrad
žalovanéhovyplýva,žežalovanýzaplatilveriteľovisumucelkom879,52eura.Zpredžalobnejupomienky
zo dňa 28.09.2016 vyplýva, že veriteľ upozornil žalovaného na jeho nedoplatok vo výške 274,85 eur s
tým, že ak do 05.11.2016 nepríde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 07/2016 bude oprávnený úver
zosplatniť. Z doručenky vyplýva, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, keďže si ju žalovaný
nevyzdvihol. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 26.11.2016 vyplýva, že
veriteľ oznámil žalovanému, že celý jeho úver je splatný a jeho dlh je vo výške 1841,44 eur. Z notárskej
zápisnice spísanej notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou dňa 11.12.2017 N 3283/2017, NZ 54215/2017,
NCRls 55029/2017 vplýva, že bol schválený projekt rozdelenia zlúčením tak, že veriteľ zanikol a jeho
právnym nástupcom je žalobca a VÚB Leasing, a.s.. Z prílohy č. 1 k projektu vyplýva, že táto pohľadávka
prešla na žalobcu. Z výpisu z obchodného registra veriteľa bolo preukázané, že zanikol 31.12.2017
výmazom z obchodného registra. Žalobca vzal pred nariadením pojednávania žalobu späť v časti o
zaplatenie sumy 720,04 eura s príslušenstvom, vzhľadom na predbežné právne posúdenie súdu, ktorý
dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.8. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10.Podľa§146ods.1CSP,súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Pretože žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal návrh späť v časti o zaplatenie sumy
720,04 eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania, skôr ako sa začalo predbežné prejednanie sporu
podľa § 168 alebo pojednávanie, súhlas žalovaného so späťvzatím návrhu nebol potrebný, súd
akceptovalčiastočnéspäťvzatiežalobyakonanievčastiozaplateniesumy720,04eura sprislúchajúcim
úrokom z omeškania zastavil. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu pri
rozhodovaní o trovách konania vždy skúmať procesné zavinenie na zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pojem „procesné zavinenie“,
použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti
za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto
zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v
doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany
sporu(teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany
(uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). Súd za účelom rozhodnutia o nároku
na náhradu trov konania v zastavujúcej časti zisťoval zavinenie na zastavení konania niektorej zo strán
konania. V uvedenom prípade možno konštatovať, že procesné zavinenie na zastavení konania možno
pričítať žalobcovi, keďže tento sa stotožnil s predbežným právnym posúdením súdu, ktorý dospel k
záveru,žeposkytnutýúverjebezpoplatkovýabezúročný.Kzastaveniukonaniatedaprišlopresprávania
žalobcu. S poukazom na uvedené, čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca, preto by mal nárok
na náhradu trov konania patriť žalovanému. Žalovanému však nie je možné priznať nárok na náhradu
trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli, ani zo spisu žiadne nevyplývajú. Vzhľadom na to,
súd rozhodol, že v zastavujúcej časti sa žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
nepriznáva. Súčasne súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by v danej veci odôvodňovali iné
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
15. Podľa 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí zo strany žalobcu ostalo len zaplatenie sumy 1.120,48
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.120,48 eura od 02.12.2016 do
zaplatenia. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že medzi veriteľom a žalovaným existoval
záväzkový vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej 22.12.2014 podľa § 497
Obchodného zákonníka a aj to, že veriteľ pri uzatváraní a plnení z tejto zmluvy konal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti teda ako dodávateľ a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou tak nekonal a teda bol
spotrebiteľom a preto je uvedená zmluva spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
úveroch. Z obsahu zmluvy vyplýva, že zmluva má písomnú formu, obsahuje všetky obligatórne zákonné
náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. V danom prípade však nebolo nevyhnutné podrobiť
predmetnú spotrebiteľskú zmluvu prísnemu prieskumu, pretože žalobca si po späťvzatí uplatňoval len
rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a úhradami zo strany žalovaného(2000 eur - 879,52 eura =
1120,48 eura), v dôsledku čoho sám uznal, že uvedený úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov. V konaní ďalej nebolo sporné, že veriteľ poskytol žalovanému úver, že ho poskytol vo výške
2000 eur a že jeho vrátenie bolo dohodnuté v splátkach, pričom žalovaný sa do omeškania trvajúceho
3 mesiace sa dostal so zaplatením časti splátky splatnej 07/2016 (20.07.2016) a vrátil veriteľovi celkom
879,52 eura. V konaní bolo listom zo dňa 28.09.2016 preukázané, že veriteľ upozornil žalovaného na
jeho omeškanie a možnosť požadovať predčasné vrátenie celého úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, ktoré si uplatnil ku dňu 26.11.2016 a preto úver oprávnene zosplatnil, čo žalovaný v danom
konaní ani nenamietal. Z uvedených listín bolo preukázané, že veriteľ úver zosplatnil pre omeškanie
žalovaného so zaplatením splátky splatnej 20.07.2016. Súd zároveň z úradnej povinnosti skúmal, či
právo veriteľa nie je premlčané a to s poukazom na ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka v spojení
§ 879v Občianskeho zákonníka, keďže konanie sa začalo po účinnosti uvedeného ustanovenia. Veriteľ
si preto právo na zaplatenie celého úveru podľa § 103 Občianskeho zákonníka mohol žalobou na súde
uplatniť najskôr dňom 21.07.2016. Pretože toto právo bolo uplatnené 21.06.2019 bolo uplatnené v 3 -
ročnej premlčacej dobe, ktorá by uplynula 21.07.2019. Z uvedeného dôvodu právo veriteľa na zaplatenie
dlžnej sumy nie je premlčané, keďže žaloba bola podaná v 3-ročnej premlčacej dobe. Vzhľadom na
uvedené, žalobca legitímne požadoval zaplatenie sumy, ktorá pozostáva len z nesplatenej časti istiny
(po odrátaní úhrad realizovaných žalovaným, ktoré boli započítané na istinu). Keďže sa žalovaný dostal
s platením peňažného dlhu do omeškania a žalobca oprávnene v súlade so zákonom zosplatnil úver,
má právo požadovať úroky z omeškania z celej dlžnej sumy a to od 02.12.2016, (26.11.2016 - vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti + 5 dní doba obvyklá na doručenie obyčajnej listovej zásielky). S poukazom
na vyššie uvedené, súd zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 5 % ročne podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., pretože základná úroková sadzba
ECBboladňa02.12.2016,odkedyžalobcapožadujeúrokyzomeškaniapriznaťvžalobe0%ažalobcovi
patrí úrok z omeškania o 5 bodov vyšší, pretože 02.12.2016 bol už žalovaný s celou dlžnou sumou v
omeškaní. 1.120,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.120,48 eura od
02.12.2016dozaplatenia.Súdtak žalovanémuuložilzaplatiť1.120,48euraspolusúrokomzomeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 1.120,48 eura od 02.12.2016 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, pretože nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce uloženie inej lehoty na plnenie.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP, s poukazom na § 262 odsek 1
CSP a v konaní úplne úspešnému žalobcovi vo vyhovujúcej časti priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ktorá lehota podľa
§ 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony v čase odo dňa účinnosti tohto zákona t.j. od 19.01.2021 do 28.02.2021 neplynie, a to
prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.