Uznesenie Judgement was issued on Friday, May 15, 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9Er/677/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415211138
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4415211138.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v exekučnej veci oprávneného: MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 852 453 (ex offo vymazaný z obchodného registra dňa 15.11.2016), zast.:
Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: V. A.P.S.Á., D..
XX.XX.XXXX, N. N. XXX, XXX XX S. G., o vymoženie 190,00 Eur s prísl. a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom oprávneného a to spoločnosťou MINIHOTOVOST,

SE, so sídlom T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211, zapísanou
v Obchodnom registri Krajského súdu v Brne, v oddiely: H, vo vložke číslo: 602.

II. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, zo dňa 04.03.2015 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie (zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom) zo dňa
04.03.2015 domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na vymoženie 190,00 Eur s príslušenstvom a trov
exekúcie, keď poukazoval na rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 15937/14 zo dňa 28.11.2014 (ďalej len
„rozhodcovský rozsudok“), ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Slovenská rozhodcovská,
a.s., ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 23.12.2014 a vykonateľnosť dňa 29.12.2014 (ďalej
len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť

istinu vo výške 190,- Eur, známy úrok z omeškania vo výške 1,84 Eur, úrok z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 190,- Eur od 01.05.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 12,-
Eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 94,99 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku.

2. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o úvere (ďalej len „zmluva“), ktorá bola

uzavretá prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk dňa 16.12.2013 medzi oprávneným
(MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 852 453) a povinnou.
Zmluva bola uzatvorená podľa ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na jej základe
sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej ako spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový úver vo výške
200,- Eur v lehote dvoch dní, prevodom na účet povinnej a povinná sa poskytnuté finančné prostriedky

zaviazala vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom v lehote uvedenej v zmluve,

3. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

4. V deň uzavretia zmluvy t. j. 16.12.2013 bola uzavretá taktiež rozhodcovská zmluva. V čl. I.-
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA sa uvádza, ktorý súd sa rozumie pod pojmom rozhodcovský súd na účely

zmluvy a čo pod rozhodcovským konaním. V čl. III. zmluvy nazvanom „Poučenie o rozhodcovskom
konaní“, je vysvetlený priebeh rozhodcovského konania. Článok II. nazvaný „Predmet zmluvy“ obsahujevymedzenie súdov, pred ktorými sa môžu riešiť prípadné spory, vzniknuté z predmetnej zmluvy
nasledovne: „1. Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 4432303 uzatvorenej dňa 27.02.2014,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení

zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, pričom právo voľby príslušného
Stáleho rozhodcovského súdu podľa čl. 1 bod 1 tejto zmluvy má žalujúca zmluvná strana;; rozhodcovské
konaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovzvolenéhoStálehorozhodcovskéhosúdu,atojedným

rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník
rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku
podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský
rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského
súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1. tohto článku zmluvy
vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto

skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského
súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

3. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj
bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť
v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane.“.

5. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.06.2015 požiadal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý,

PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava (ďalej len „súdny exekútor“) tunajší
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

6. Z Obchodného registra súd zistil, že oprávnený v dôsledku zlúčenia zanikol a dňa 15.11.2016
bol z Obchodného registra vymazaný. Právnym nástupcom oprávneného sa stala spoločnosť

MINIHOTOVOST, SE, so sídlom T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČO: 043
55 211.

7. Podľa § 9a odsek 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017
sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 64 zákona č. 160/2015 Z. z. o civilnom sporovom poriadku ak strana zanikne počas

konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym
nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 65 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. o Civilnom sporovom poriadku právny nástupca podľa
§ 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.

11. Na základe uvedených skutočností, v dôsledku univerzálnej sukcesie, súd rozhodol o pokračovaní
v konaní s právnym nástupcom pôvodného oprávneného tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto
uznesenia.

12. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným
titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihujemajetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2, písm. d) Exekučného poriadku).

13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne.

14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného ku dňu 27.02.2014, kedy
bola zmluva uzavretá (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

23. Zo zabezpečených podkladov vyplynulo, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 16.12.2013 zmluvu
o úvere na základe zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ako už aj zo samotného
názvu zmluvy vyplýva, ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom Európska únia venuje problematike ochrany
spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo svojich rozhodnutiach
zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako
slabšej strany. Vo svojom rozhodnutí vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina

Rodrígues Noguiera zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez
návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim
alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiťvšetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.

24. Povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku pre exekučný súd vyplýva aj z ust. § 44 EP a v rámci
tohto prieskumu okrem iného zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, a či je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný oprávneným
orgánom, posudzuje exekučný súd aj platnosť rozhodcovskej doložky, pokiaľ exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok.

25. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Najvyšší
súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej

zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní
nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so

zákonom, a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b/ zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z
ust. § 45 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo/5/2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011).

26. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý
návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné
predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a

pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto
fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe
rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

27. Taktiež súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.10.2012 sp.

zn. 6 Cdo/179/2011, podľa ktorého exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského

súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky
dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou
doložkou viazaná.

28. Na základe uvedených skutočností bolo potrebné aj bez návrhu, v súlade s požiadavkou Európskej

únie na „ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok", tejto zmluvu a rozhodcovskú zmluvu podrobiť.

29. Rozhodcovská zmluva je samostatná listina, pričom zmluvným stranám dáva na výber riešenie
prípadného sporu pred rozhodcovským súdom alebo pred štátnym súdom. Obsahuje poučenie o
rozhodcovskom konaní, jeho opis. Napriek týmto skutočnostiam má súd za to, že uzavretá v rozpore

s ustanovenia Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy. Rozhodcovská zmluva má
klasickú predpripravenú formu, kde boli iba doplnené osobné údaje povinnej. Súd má za to, že nejde
o individuálne dojednanú zmluvu resp. ustanovenia, tak ako to vyžaduje § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, aj keď sa nachádza na samostatnom papieri, dáva na výber druh súdu, avšak povinnýnemohol ovplyvniť jej obsah. Mohol ju iba ako celok podpísať, alebo odmietnuť. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 21XECdo/8/2016 zo dňa
22.02.2017, kde tento v odôvodnení uviedol: „V preskúmavanej veci odvolací súd nesprávne vyhodnotil

zákonnosť prijatej rozhodcovskej zmluvy, pričom sa obmedzil len na konštatovanie že bola podpísaná,
čím došlo k jej individuálnemu dojednaniu, preto podľa jeho názoru nemôže byť považovaná za
neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že
rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už v deň podpisu zmluvy, i keď

na samostatnej, individuálnej listine, avšak formou predtlačeného formulára. Dovolací súd priznáva
žalovanejakpoukazujenanevyváženosťdohodnutejrozhodcovskejdoložky,nakoľkojejobsahnemohla
ovplyvniť, nakoľko spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
povinnej ako spotrebiteľa. Ak sa spotrebiteľ vzdáva svojho ústavného práva na prejednanie veci pred
všeobecným súdom (alebo iným štátnym orgánom Slovenskej republiky) potom vôľa spotrebiteľa v
takomto prípade musí byť jasne preukázaná a nespochybniteľná.“

30. Z uvedeného teda vyplýva, že pod individuálnosťou dojednania sa nemyslí iba podpísanie
rozhodcovskej zmluvy na samostatnom papier, ale osobitné individuálne dojednanie rozhodcovskej
zmluvy medzi oprávneným a povinným, pri ktorom by mal povinný právo meniť resp. ovplyvniť obsah
zmluvy.

31. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá už v čase podpisu zmluvy. Táto
skutočnosť je však v rozpore s dobrými mravmi, keďže slabšia strana (povinná) si svoj osud v závažnej
veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokázala v čase podpisu zmluvy, náležite
naplánovať.

32. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky resp.
zmluvy osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a
právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže
sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva

arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.

33. Pojem dobré mravy nie je definovaný ani v Občianskom zákonníku ani v inom všeobecne záväznom
právnom predpise. Definíciu dobrých mravov ponúka Uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS
55/2011-19 z 24. 2. 2011, podľa ktorého dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v

prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Podľa
Najvyššieho súdu SR sa dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch v súdnej praxi rozumie súbor
spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými
vzťahmimedziľuďmiamravnýmiprincípmispoločenskéhozriadeniaaktorývhistorickomvývojiosvedčil
istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou

spoločnosti a majú povahu základných noriem (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.
zn. 5 Cdo 26/2011).

34. Predmetná rozhodcovská doložka sa potom ako neprijateľná zmluvná podmienka prieči dobrým
mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne

odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

35. Na základe uvedených skutočností, keďže rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná ako
to vyžadujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom spôsob jej uzavretia taktiež odporuje dobrým
mravom, je potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je materiálne nevykonateľný, a bolo

potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku II. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd. Podľa § 363 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku v odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akýchdôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Podľa § 364 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365

ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo

rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo
veci samej. Podľa § 365 ods. 3 z. č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku odvolacie dôvody a
dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.