Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17C/205/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616212437
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6616212437.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobkyne R. U., F.. XX.XX.XXXX,

T. E. XX, štátny občan SR, zast. JUDr. Pavlom Kracinom, Zvolen, Nám. SNP 69/38 proti žalovanému M.
J., F.. XX.XX.XXXX, T. R., Š. XX, štátny občan SR v konaní o zaplatenie 23 500,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 5 735,- eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 04.08.2016
do zaplatenia v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie v časti zaplatenia sumy 17 765,- eur z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa na základe podanej žaloby žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie čiastky 23 500,-
eur s príslušenstvom. Ako dôvod uviedla, že na základe uzatvorených zmlúv o návratných investičných
pôžičkách uzatvorených medzi navrhovateľom a odporcom dňa 09.12.2011 zapožičala odporcovi sumu
4 500,- eur, dňa 19.01.2012 sumu 5 000,- eur a dňa 14.02.2012 sumu 14 000,- eur v hotovosti spolu

vo výške 23.500,- eur. Podľa zmluvy zo dňa 14.02.2012 mal odporca povinnosť vrátiť zapožičanú sumu
14 000,- eur v lehote do 31.12.2012. V ostatných dvoch zmluvách nebola dohodnutá lehota vrátenia
peňazí spolu vo výške 9 500,- eur. V prvej zmluve o pôžičke zo dňa 09.12.2011 bolo zmluvnými stranami
vzájomne dohodnuté, že mesačný úrok zo sumy 4 500,- eur sú 3,0%. Odporca napriek viacerým výzvam
navrhovateľky svoj dlh nesplatil a aj pokus o zmier zo dňa 01.08.2016 zostal bez odozvy. Navrhovateľka
v dobrej viere zapožičala odporcovi všetky svoje finančné prostriedky, ktorý ubezpečoval ich skoré
vrátenie.

2. Dňa 15.02.2017 vydal Okresný súd Lučenec v konaní č.k. 17C 205/2016 platobný rozkaz, voči
ktorému podal žalovaný odpor v ktorom uviedol, že navrhovateľ podal návrh na súd na vydanie
platobného rozkazu po premlčacej lehote, čo má za následok premlčanie zákonnej možnosti domáhania
sa vymoženia zaplatenia zvyšku požadovanej finančnej sumy súdnou cestou. Predmetná pôžička bola
realizovaná v dobrej viere i napriek tomu, že ďalší perspektívny zdroj financií na plánovaný zámer
nevyšiel no i napriek tomu podľa svojich možností predmetnú pôžičku priebežne postupne splácal k

spokojnosti a to súhlasom navrhovateľky. V roku 2012 previedol bankovým prevodom postupne celkovo
žalobkyni viac ako 20 splátok v rôznych sumách, ktoré sa pohybovali od 20,- až do 705,- eur. Zaplatil viac
ako 2 795,- eur. V roku 2013 previedol bankovým prevodom viac ako 13 splátok od 2,- až do 150,- eur,
celkovo viac ako 620,- eur. V roku 2014 bankovým prevodom zaplatil viac ako 6 splátok od 20,- do 90,-eur celkovo v objeme okolo 250,- eur. Celkovo teda zaplatil sumu viac ako 3 665,- eur. V dôsledku snahy
vyriešiť nepriaznivú situáciu zdravotne skolaboval. I napriek premlčaniu zákonnej povinnosti zvyšnú časť
predmetnej pôžičky si potom, ako mu to umožnia zdravotné podmienky a jeho finančná situácia voči

navrhovateľke sám dobrovoľne postupne splní mimosúdnym vyrovnaním.

3. Žalobkyňa zaslala dňa 12.05.2017 súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že neuznáva námietku
premlčania a to z dôvodu, že z troch uzatvorených zmlúv o návratnej investičnej pôžičke, v
dvoch prípadoch nebol zmluvne dohodnutý termín vrátenia pôžičky a teda platí, že táto je splatná

na požiadanie, čo sa stalo aj pokusom o zmier zo dňa 01.08.2016, ktorý ostal bez odpovede. V
prípade ďalšej zmluvy, v ktorej bol dohodnutý termín, odporca počas celého obdobia s navrhovateľkou
komunikoval e-mailovou poštou, ktorou ju mnohokrát ubezpečoval o vrátení pôžičky, potvrdzoval, že
údajná zmluva, na ktorú navrhovateľka účelovo poskytla odporcovi požičané sumy už bude uzatvorená,
žemádostaťďalšiefinančnéprostriedkyzosporuonehnuteľnosť,pričomvskutočnostitentolenzískaval
čas zavádzaním navrhovateľky, aby v závere použil námietku premlčania. Má za to, že sa u odporcu

jedná o úmyselné konanie, ktoré následne v spore aj preukáže a teda premlčacia doba je 10 rokov.
Okrem iných e-mailov odporca v rozpore s jeho vlastným vyjadrením v odpore zaslal navrhovateľke dňa
10.01.2017správu,ževmesiacijanuár2017užreálnemádôjsťkprefinancovaniupredmetnéhoprojektu
v dôsledku čoho aj vďaka stabilizácii jeho zdravotného stavu sa ich dlhodobý vzťah po finančnej stránke
vysporiada. V odpore však uvádza, že jeho plánovaný zámer nevyšiel z dôvodu, že ďalší perspektívny

zdrojfinancovaniamuchýbal.Uvedenélendokumentuje,žeodporcaodsaméhozačiatkunavrhovateľku
uvádzal do omylu, nepoužil ňou poskytnuté financie na zmluvne deklarovaný účel a teda tieto mali zostať
nedotknuté a mali byť na požiadanie aj vrátené.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22.08.2017 uviedol, že celkovo zaplatil minimálne 40 splátok

v celkovej sume 3 765,- eur. V predmetnej veci sa jednalo jednoznačne o jednu pôžičku dohodnutú na
celkovú sumu 24 000,- eur s tým, že bude celá dohodnutá suma poskytnutá na trikrát celkom najneskôr
do konca mesiaca február 2012, inak by s poskytnutím pôžičky nebol súhlasil. Taktiež bolo dohodnuté,
že doba návratnosti sa vpíše do všetkých výtlačkov tej istej zmluvy až po poskytnutí celej sumy 24 000,-
eur. Dňa 14.02.2012, keď mu navrhovateľka mala poskytnúť zvyšnú časť dohodnutej pôžičky v sume

14 500,- eur, táto poprosila, že mu vie poskytnúť už len 14 000,- eur, nakoľko zvyšných 500,- eur si
potrebovalaponechať.Stýmsúhlasil,pretoposkytlalen23500,-euranie24000,-eur,akobolopôvodne
dohodnuté. Do posledného tretieho výtlačku tej istej zmluvy o pôžičke pri vpisovaní tretieho výtlačku sa
dopísala zvyšná suma 14 000,- eur. Okrem iných údajov navrhovateľka vpísala aj najneskôr vráti do
31.12.2012. V tej dobe nemali pri sebe predchádzajúce výtlačky dvoch častí zmlúv, preto tam nemohli

vpísaťdobunávratnosti pôžičky.Tedajednoznačnesajednaloojednuzmluvuopôžičkenacelúsumu23
500,-eurstým,žebolaposkytnutánatrikrát,akobolopôvodnedohodnuté.Bolobyabsolútnenelogické,
že by prvé dve zmluvy, ktoré boli vypísané skôr, ako posledná tretia časť zmluvy a nemali by vypísanú
dobu návratnosti pôžičky a bolo by ponechané na neurčitú dobu návratnosti, keď najneskôr vypísaná
tretia časť zmluvy má vyznačenú dobu 31.12.2012. Jediné logické vysvetlenie je také, že muselo byť

dohodnuté, že doba návratnosti bude minimálne taká, ako bola dohodnutá v poslednej tretej časti zmluvy
vypísanej dňa 14.02.2012, teda do 31.12.2012.

5. Zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že medzi jeho klientkou a žalovaným boli spísané tri
zmluvy o pôžičke, na základe ktorých ona vyplatila žalovanému spolu žalovanú sumu. V jednom prípade

bol dohodnutý termín na vrátenie, v dvoch zmluvách nebol. Klientka v dobrej viere chcela pomôcť
žalovanému. Posledné peniaze, ktoré mala mu požičala s tým, že bola mnohokrát, aj pri podpise zmluvy
uisťovaná, že riadne a včas budú peniaze vrátené, čo sa nestalo. Mnohokrát počas tej doby vyzývala
odporcu na vrátenie alebo aspoň na čiastočné plnenie, pretože nie je zárobkovo činná, doslova trie
biedu. Platby boli realizované, ale medzi jeho klientkou a žalovaným pri uzatváraní zmluvy dohodli, že

mesačne, aby mala z čoho žiť, kým nebude splatená každá tá jedna dlžoba bude jej posielať úroky z
tej čiastky. Bolo to niečo cez 700,- eur. Peniaze mali byť určené na určitý cieľ a keďže plánovaný zámer
mu nevyšiel, peniaze mal jednoducho vrátiť. Išlo o tri zmluvy s tromi inými dátumami a z inou sumou a
s inými podmienkami. Zmluvy vypracovával sám žalovaný. Deklaroval, že má hodnotu domu v A., ktorý
získal na základe právoplatného rozsudku.

6. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že jej bol predstavený projekt, pýtala sa žalovaného, ako projekt
pokročil, lebo sa oň zaujímala. Bolo jej povedané, že pomaly postupuje a že žalovaný potrebuje
súrne zohnať peniaze, aby mohol vyplatiť 5 000,- eur konštruktérom, aby mohli pokračovať v kreslenídokumentácie. Povedala mu, že má peniaze, lebo predala byt, ale že mu ich nevie požičať, lebo ich
požičala kamarátovi, s ktorým spolupracovala a kamarát jej pravidelne mesačne vypláca úrok 705,- eur
mesačne, teda tie 3,0%. Povedala mu, že za týchto istých podmienok mu požičia peniaze. Pristúpil na

tieto podmienky a uzavreli zmluvu. Zo začiatku aj vyplácal 705,- eur, čo sú tie 3,0% z požičanej sumy.
Pôžička mala byť splatená, uisťoval ju, že nebude bez peňazí, že bude splácať a peniaze potrebuje
len do konca roka, ako prekleňovák, že si je istý v súdnom spore, kde sa súdil o dom v Lučenci, že
súd rozhodol v ich prospech. Potom tie splátky nedodržiaval a boli stále nižšie a nižšie. Dožadovala sa
niekoľkokrát stretnutí kvôli riešeniu veci, žiadala, aby predložil nejaké doklady, aby mala istotu, že je to

tak aj s tým domom. Tak jej prisľúbil, že sprostredkoval predaj dreva a že bude mať vyplatené, keď
mu vyplatia provízie. Stále ju len ubezpečoval, že nebude bez peňazí, že ich bude mať. Negatívne to
ovplyvnilo aj jej rodinný, súkromný život a zdravotný stav. Bol nútená si zobrať pôžičku so záložným
právom,ktorénevedelasplácaťaprišlaonehnuteľnosť.Dohodabolataká,žejejbudesplácaťpravidelne
úroky a peniaze jej vráti do konca roka, keď ich dostane. Bola ochotná sa stretnúť, aby si urobili splátkový
kalendár, ale k stretnutiu nedošlo. Pri dohode ohľadne úrokov bola prítomná len jeho manželka. Na

ostatných zmluvách to nie je napísané. Je to napísané len na zmluve, kde sa dohodli len na pôžičke
4 500,- eur. Na ostatné zmluvy to nedávala, nakoľko J. pozná už dlhšiu dobu a ústne sa dohodli a to
platilo na všetky zmluvy. Na stretnutí s pánom J. a pani J. oni doniesli zmluvy čisté, kde ona vypisovala,
ale tie zmluvy si odniesol on domov.

7. Žalovaný uviedol, že s navrhovateľkou sa pozná dlhú dobu. Ich vzťahy boli veľmi dobré. Pri jednom
obchodnom stretnutí sa zdôveril žalobkyni, že má udelený patent, ale finančné zdroje na realizáciu sa
zháňajú veľmi obtiažne. Ona sama navrhla, že by mu vedela pomôcť. Povedala, že by mu 24 000,- eur
vedeladať,alenaviackrát,lebojednorázovotozbankyvytiahnuťnevie. Povedaljej,ženechmupožičia
peniaze, ale nebola zmienka o nejakých 3,0%, ani v zmluve to nikde zachytené nie je. Keď to je tam

napísané, tak je to napísané bez jeho vedomia. Bolo dohodnuté, že to vráti do jedného roka. Súdny spor
prehral a dostal sa do ťažkej zdravotnej situácie. Výtlačok tej zmluvy slúžil viacmenej, ako potvrdenie o
prevzatí peňazí. Zmluva bola uzatvorená jednorázovo na 23 500,- eur, ale neboli uzatvorené 3 zmluvy
a zákon jasne hovorí, že je to už premlčané. Momentálne finančné prostriedky na vyplatenie nemá,
ale mohli by byť podľa partnerov do konca apríla alebo mája. Dňa 09.12.2011 sa zmluva vo Zvolene

na čiastku 4 500,- eur podpisovala, ako protiklad o prevzatí uvedenej hotovosti. Pri podpisovaní bola
prítomná moja manželka. 3,0% sa do zmluvy mohli dostať tak, že obaja odišli do auta a žalobkyňa
ostala sama pri stole a ponechali jej aj obidva vypísané výtlačky zmlúv. Vtedy bez ich súhlasu svojvoľne
urobila uvedené doplnenie a zmenu už uzatvorenej časti výtlačku zmluvy. Navrhuje, aby súd predmetnú
žalobu zamietol aj z tých dôvodov, že neoprávnené požadovanie zaplatiť mesačné úroky v sume 3,0%,

teda 36,0% je nezákonný, úžernícky úrok. Pri prvých dvoch poskytovaných čiastkach celkovej pôžičky
bolo potrebné aj pre účely preberania prvých dvoch čiastok pôžičky vystaviť doklad a preto bol v jednej
vypracovanej zmluve zapracovaný aj doklad o priebežnom preberaní realizovanej časti z poskytovanej
jednej pôžičky. Z textu vytlačených zmlúv o predmetnej pôžičke, ako aj z výpovede samotnej žalobkyne
aj vyplýva, že zmluva bola uzatvorená v trvaní návratnosti najneskôr do jedného roka. Teda to je dôkaz o

tom, že skutočne sa jednalo o jednu zmluvu o pôžičke poskytovanú na trikrát s tým, že na poslednej časti
výtlačku zmluvy o poskytovanej zvyšnej časti pôžičky na sumu 14 000,- eur poskytnutej dňa 14.02.2012
je dohodnutá jednoročná lehota návratnosti vrátiť najneskôr do 31.12.2012. Pokiaľ by sa malo jednať
o samostatnú zmluvu o pôžičke so splatnosťou jedného roka, tak by sa tam na treťom výtlačku časti
zmluvymalbyťvpísanýdátumnávratnostijedenrok,t.j.najneskôrdo14.02.2013anie,akojetovpísané

najneskôr do 31.12.2013. To jednoznačne preukazuje, že jednoročná doba návratnosti celkovej pôžičky
na sumu 23 500,- eur začala plynúť dňa 09.12.2011 poskytnutím jej prvej platby 4 500,- eur v lehote
trvania jedného roka do 09.12.2012, ako je zhodne uvedené zaokrúhlene do 31.12.2012.

8. Dokazovanie bolo vo veci vykonané oboznámením sa s obsahom zmluvy o uzatvorení návratnej

investičnej pôžičky zo dňa 19.01.2012, zmluvy o uzatvorení návratnej investičnej pôžičky zo 09.12.2011,
listín na úhradu dlžnej sumy - pokus o zmier, čestného prehlásenia žalobkyne, prílohovej obálky,
dokladov o platbách žalovaného, odporu proti platobnému rozkazu, vyjadrenia žalobcu k odporu, obsah
e-mailov, zmluvy o uzatvorení návratnej finančnej pôžičky zo dňa 14.02.2012, čiastočného späťvzatia
žalobného návrhu, vyjadrenia žalovaného k čiastočnému späťvzatiu návrhu, prípravy na pojednávanie.

9. Dňa 09.12.2011 uzatvorili strany sporu zmluvu o uzatvorení návratnej investičnej pôžičky (čl. 7).
Poskytovateľom pôžičky bola R. U.Á. a príjemcom pôžičky bol M. J.. Predmetom tejto pôžičky boloposkytnutie finančnej hotovosti v sume 4 500,- eur. Strany si dohodli 3,0% mesačný úrok. Zmluva bola
podpísaná vo Zvolene oboma stranami.

10. Dňa XX.XX.XXXX R. E. strany sporu uzatvorili ďalšiu zmluvu na sumu 5 000,- eur (čl. 4) a dňa
14.02.2012 vo W. tretiu zmluvu o uzatvorení návratnej investičnej pôžičky 14 000,- eur (čl. 60) s tým, že
príjemca sa zviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť do 31.12.2012.

11. Listom zo dňa 01.08.2016 (čl. 10) vyzvala žalobkyňa žalovaného na uhradenie dlžnej sumy vo výške

23 500,- eur v lehote 10 dní.

12. Z bankových výpisov, ktoré tvoria súčasť prílohovej obálky vyplýva, že žalovaný zaplatil žalobkyni
súhrnne za roky 2012 až 2014 čiastku 3 765,- eur.

13. Právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 15.10.2018 zobral žalobu v časti 17 765,- eur späť .

14. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

15. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

16. Podľa ods. 2, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí
žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

17. Podľa ods. 3, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku
nároku bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti.

18. Súd zastavil konanie v časti 17 765,- eur s príslušenstvom konečným rozhodnutím na základe
čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v súlade s citovaným ustanovením.

19. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

21. Podľa ods. 2 najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu
na zdraví.

22 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

23. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

24. Podľa § 564 Občianskeho zákonníka, ak je časť plnenia ponechaná na vôli dlžníka, určí ho na návrh
veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

25. Podľa § 658 ods. 1 pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

27. Podľa ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.28. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych
bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

29. Pre zmluvu o pôžičke je tak charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité veci druhovo
určené k voľnému nakladaniu, prípadne spotrebovaniu a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po určitej
dobe veci rovnakého druhu. Pri tejto zmluve tak musí ísť o prenechanie veci, ktoré sú druhovo určené (pri

peňažnej pôžičke určitá peňažná suma), teda nie individuálne určenej veci. Ďalším pojmovým znakom
tejto zmluvy je dočasnosť, avšak nevyhnutnou náležitosťou zmluvy nie je stanovenie doby vrátenia.
Splatnosť pôžičky tak môže byť dohodnutá aj neskôr. Ak nie je dohodnutá vôbec, je dlžník povinný
pôžičku vrátiť na požiadanie veriteľa v zmysle ustanovenia § 563 OZ. Pri zmluve o pôžičke ide o reálny
kontrakt, z čoho vyplýva, že k vzniku tohto záväzkovo právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom je
potrebná nielen ich dohoda o podstatných náležitostiach zmluvy, ale i skutočné odovzdanie predmetu

pôžičkydlžníkovi(pripeňažnejpôžičkeajbezhotovostnýmprevodomnaúčetdlžníka). Vsúdnomkonaní
tak žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že plnenie žalovanému poskytol, ale aj o tom, že plnenie
bolo žalovanému poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke so žalovaným uzavretej.

30. Na základe vykonaného dokazovania mal súd v konaní preukázané, že strany sporu uzavreli v

priebehu troch mesiacov tri zmluvy o zapožičaní návratnej investičnej pôžičky. V zmluve, ktorá bola
uzavretá dňa XX.XX.XXXX si strany dohodli splatnosť zmluvy do 31.12.2012 a keďže žaloba bola
podaná 28.09.2016, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti
tejto zmluvy, súd sa preto bližšie predmetnou zmluvou nezaoberal.

31. Na základe jednotlivých zmlúv, ako reálneho kontraktu došlo splnením záväzku žalobkyne, ako
veriteľa prenechať žalovanému, ako dlžníkovi predmet pôžičky - peniaze súhrnne z obidvoch zmlúv vo
výške 9 500,- eur. Žalovaný, ako dlžník sa zaviazal túto peňažnú sumu žalobkyni ako veriteľovi vrátiť.
Žalovanému tak z predmetnej zmluvy vznikol peňažný záväzok vrátiť žalobkyni peňažnú sumu, ktorej
skutočnosť v konaní nebola sporná. Keďže žalovaný uhradil časť dlžnej istiny vo výške 3 765,- eur, aj v

tejto časti zobrala žalobkyňa návrh späť a sporná ostala len istina vo výške 5 735,- eur, ktorú žalovaný
doposiaľ napriek prísľubom neuhradil.

32. Účastníci si v zmluvách nedohodli čas plnenia záväzku žalovaného, ako dlžníka z predmetnej
zmluvy, preto v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobkyni zákonné úroky

od 04.08.2016 do zaplatenia, nakoľko mal za to, že výzva na úhradu dlžnej sumy - pokus o zmier zo
dňa 01.08.2016 sa dostala žalovanému do dispozičnej sféry už dňa 03.08.2016 a od 04.08.2016 sa
žalovaný dostal s plnením do omeškania a preto ho súd v zmysle Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
zaviazal aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy 5 735,- eur. Súd
nepriznal žalobkyni úrok vo výške 5,05%, nakoľko úroková sadzba v rozhodnom období bola 5,0% a nie

ako požadovala žalobkyňa 5,05% (5,0%+0,05%).

33. Žalobkyňa taktiež požadovala 3,0%-tný mesačný úrok zo sumy 835,- eur, vychádzajúc pritom zo
zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX, kde si tento zmluvný úrok strany dohodli. Aj v tejto časti súd návrh
žalobkyne zamietol, nakoľko mal za to, že pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade

s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok. Neprimeranou a preto odporujúcou
dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek ( rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012). V
predmetnej veci súd zistil, že úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi konania v zmluve o uzatvorení

návratnejinvestičnej pôžičkypodstatneprevyšujeobvyklúúrokovúmieru, ktorávporovnanísúrokovými
sadzbami, ktoré poskytovali v tom čase banky je neprimerane vysoká, čo odporuje dobrým mravom,
nakoľko peňažné ústavy v tom čase zaťažovali klientov pri poskytovaní pôžičiek, úrokom od 13.03% do
13,08%, čo je v nepomere s dohodnutým úrokom 36,0% ročne.

34. Žalovaný v konaní namietal, že bola uzatvorená len jedna pôžička s termínom splatnosti najneskôr
do 31.12.2012 uvedením v zmluve uzatvorenej dňa 14.02.2012 do kedy sa mala vrátiť celá poskytnutá
pôžička vo výške 23 500,- eur a preto je celá pôžička premlčaná.35. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že bola uzatvorená len jedna zmluva, nakoľko mal
za to, že boli uzatvorené tri samostatné zmluvy v rôznych časových intervaloch a všetky podpísané
stranami sporu. Zmluva o pôžičke má neformálny charakter, čo znamená, že zmluvné strany zmluvu

môžu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o obsahu ich dojednania, pričom
k založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním peňazí, čo v súdenej veci žalovaný
nenamietal a to, že nedošlo k odovzdaniu peňazí, ktoré sčasti aj splatil. Medzi podstatné náležitosti
zmluvy patrí dohoda o dočasnom prenechaní druhovo určených vecí napriek tomu tak, ako to už bolo
aj vyššie uvádzané, nie je potrebné dohodnúť presnú dobu vrátenia tak, ako to nebolo dohodnuté ani

v zmluvách uzatvorených dňa 09.12.2011 a 19.01.2012, nakoľko vtedy sa uplatňuje ustanovenie §
563 OZ, takže neobstojí tvrdenie žalovaného, že v jednotlivých kolónkach pri prvých dvoch zmluvách
nie je uvedená návratnosť pôžičky a je uvedená len v poslednej tretej zmluve a preto by mala byť
uzatvorená len jedna zmluva, nakoľko táto skutočnosť a to neuvedenie presného dátumu vrátenia
finančných prostriedkov nemá vplyv na platnosť jednotlivých zmlúv. Keďže súd sa nestotožnil s názorom
žalovaného, že bola uzatvorená len jedna zmluva a mal za to, že boli uzatvorené tri samostatné

zmluvy , už sa bližšie nezaoberal ani otázkou premlčania, ktoré vzniesol žalovaný, vzhľadom na dátum
splatnosti finančných prostriedkov do 31.12.2012 uvedených v zmluve uzatvorenej dňa 14.02.2012,
nakoľko žalobkyňa zobrala žalobný návrh späť voči zaplateniu čiastky 14 000,- eur, ktorú mal žalovaný
zaplatiť na základe tejto zmluvy z dôvodu premlčania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. Podľa ods. 2. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania

žalobcovi nakoľko bol vo veci úspešný. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v
Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.