Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 31, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/91/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416221003
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4416221003.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Express credit, s.r.o., so sídlom
Šaľa, Budovateľská 2256/46, IČO: 35 943 939, zastúpený Mgr. Ondrej Bartošovič, advokát so sídlom
Šaľa, Pázmaňa 2020/30, IČO: 42 335 299, proti žalovaným: 1. A. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. Y., M.
R.K.XXXX/XX,2.M.U.,nar.XX.XX.XXXX,bytomE.Y.,M.R.K.XXXX/XX,3.W.D.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom E. Y., M. R. K. XXXX/XX, o zaplatenie 12 726 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných v 1. a
3. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 09. 03. 2020, č. k. 9Csp/100/2016-298, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

Odvolací súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 3149 eur s 3% úrokom
z omeškania ročne z uvedenej sumy 06. 11. 2016 do zaplatenia zastavil. Žalovaných v 1., 2. a 3. rade
zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi istinu 9703 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5% zo sumy 9703 eur od 06. 11. 2016 do zaplatenia, a to pravidelnými mesačnými splátkami po 50
eur pod stratou výhody splátok vždy k 27. dňu v mesiaci, počnúc od právoplatnosti rozsudku s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatných žalovaných v celom rozsahu. Žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovaným v 1. až 3. rade
spoločne a nerozdielne. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovanými v 1. až 3.
rade bola dňa 25. 04. 2012 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8/2012, predmetom ktorej bol
záväzokveriteľaposkytnúťdlžníkompeňažnéprostriedkyvovýške9120eurazáväzokdlžníkovzmluvný
úver zvýšený o príslušné navýšenie vo výške 6000 eur zaplatiť najneskôr do 25. 04. 2020. Navŕšenie
predstavovalo úrok z úverovej zmluvy vo výške 5640 eur a odmenu za poskytnutie úveru vo výške 360
eur. Podľa zmluvy sa dlžníci zaviazali vrátiť veriteľovi sumu v celkovej výške 5120 eur. Žalovaní si podľa

zmluvy dohodli spôsob splácania úveru tak, že sa zaviazali zaplatiť ho v pravidelných 120. mesačných
splátkach každý vo výške 126 eur vždy k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca s tým, že splatnosť
prvej splátky bola zmluvne dohodnutá ku dňu 25. 02. 2012 a splatnosť poslednej v zmysle čl. X. zmluvy
na 25. 04. 2022. Úverová zmluva bola uzavretá na obdobie 10 rokov. Zmluvné strany dohodli fixný ročný
úrok vo výške 6,19%, RPMN vo výške 11,70%. Žalovaní ku dňu podania žaloby uhradili z poskytnutého
úveru iba sumu vo výške 2268 eur.

2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 30. 05. 2018, č. k. 9csp/100/2016-171 tak,
že zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade k povinnosti zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu v
celkovej výške 12 726 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8% zo sumy 12 726 eur od 06. 11.
2016 do zaplatenia a to pravidelnými mesačnými splátkami po 50 eur pod stratou výhody splátok, vždyk 27. dňu v mesiaci počnúc od právoplatnosti rozsudku. Doplňujúcim rozsudkom súd prvej inštancie
priznal žalobcovi voči žalovaným v 1. až 3. rade náhradu trov konania. Na základe podaného odvolania
bol rozsudok súdu prvej inštancie odvolacím súdom uznesením zo dňa 30. 12. 2019 pod sp. zn.

6Co/62/2019-265 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po právnej
stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) ako aj ust. § 51 ods. 1, 2, 4, § 53
ods. 6, 9, § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 497, § 499, § 502 ods. 1 prvá veta, § 503

ods. 2 Obchodného zákonníka, § 504 Obchodného zákonníka a § 506 Obchodného zákonníka. Súd
posúdil spor medzi stranami sporu v súlade so zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj
ustanoveniami Občianskeho a Obchodného zákonníka. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č. 8/2012
posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. V prvom rade sa zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky aktívnej
a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu, keď zistil, že žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia
sumy spotrebiteľského úveru ako veriteľ - dodávateľ, ktorý poskytol dlžníkom - spotrebiteľom finančné

prostriedky, teda je v konaní aktívne legitimovaný na podanie žaloby a nakoľko bolo preukázané, že
žalovaní ako dlžníci porušili podmienky zmluvy, prestali ju splácať riadne a včas. Vyplýva, že všetci
traja žalovaní sú dlžníkmi z predmetného úveru a teda sú pasívne vecne legitimovanými stranami sporu
v tomto konaní. Ďalej podrobil prieskumu zmluvu v zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom

úvere, ktorú strany sporu uzatvorili obsahovala aj ďalšie podmienky, ktoré ustanovenie § 9 ods. 2
Zákona o spotrebiteľských úveroch vyžaduje a to, že išlo o druh spotrebiteľského úveru a zároveň aj
písm. c/, d/, f/, keďže doba trvania zmluvy bola presne uvedená v čl. I. bod 5., keď dlžníci boli povinní
splatiť veriteľovi úver sporu s príslušenstvom najneskôr do 25. 04. 2002. Tiež bola splnená podmienka
písm. d/, kde v bode 3. bola uvedená celková výška úveru v sume 14 760 eur. Čo sa týka písm. i/

v podmienkach uvedenia úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru bola uvedená I. bod 3. s tým, že
veriteľ úrokovú sadzbu určil a vyčíslil ju fixnou pevnou sumou vo výške 5640 eur za celú dobu splácania
úveru a vyčíslil ju aj výškou ročného úroku 6,19% p. a. Čo sa týka písm. j/, teda vymedzenia a určenia
ročnej percentuálnej miery nákladov, tak táto bola uvedená v čl. I. bod 4. vo výške 11,70%. Zároveň v
tomto bode sú aj vyčíslené celkové náklady dlžníka v súvislosti s úverom, ktoré predstavujú v prípade

riadneho splácania úveru sumu 6550 eur. Zároveň má vyčíslenú aj predmetnú hodnotu RPMN platnú
ku dňu podpísania zmluvy a zverejnenú príslušným orgánom štátnej správy za príslušný kalendárny
štvrťrok 14,85%. Žalobca si splnil aj podmienku písm. j/, ust. § 9 ods. 2 citovaného zákona, keď
žalovaní požiadali dňa 18. 04. 2012 o poskytnutie spotrebiteľského úveru, kde každý z nich uviedol
svoj príjem. Všetci túto žiadosť osobne podpísali a bola predložená do spisu v origináli, ako aj ďalšie

listinné dôkazy, ktoré preukazovali bonitu žalovaných, teda ich príjmy v čase uzatvárania zmluvy a
zároveňajčestnéprehláseniežalovaných,ktorýmpreukázaližeichmesačnýpríjemzpracovnejčinnosti,
resp. i z iných zdrojov je celkovo vo výške 536,52 eura. Bola teda splnená podmienka § 7 a § 8
Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda že žalobca si pred podpisom zmluvy overoval a posudzoval
bonitu žalovaných s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ ide o podmienku, či žalobca splnil svoju povinnosť

vyplývajúcuzozmluvy,tedačiodovzdalfinančnéprostriedkyžalovaným,tátobolasplnenáatodôkazom,
ktorý žalobca do spisu doložil a to originálom potvrdenia o prevzatí sumy zo dňa 25. 04. 2012, ktorým
žalovaný svojimi vlastnoručnými podpismi potvrdili, že od konateľa žalobcu prevzali sumu 9120 eur a
zároveň žalobca preukázal, že v ten istý deň vkladom na účet žalobcu bolo z tejto sumy zaplatených
7120 eur, teda nedoplatok žalovanej v 1. rade z predchádzajúceho úveru č. 10/2000. Čo sa týka písm.

k/ ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom úvere, teda či žalobca dodržal v zmluve výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami na účel jeho splatenia uviedol,
že v čl. X. zmluvy o úvere je podrobný splátkový kalendár, ktorý obsahuje poradie splátok od jedna až
po stodvadsať, dátum splatnosti každej splátky, výšku mesačnej splátky, kde je presne uvedené, že

bude zaúčtovaná na istinu v sume 76 eur a na úrok v sume 47 eur a na odmenu v sume 3 eurá. V
posudzovanej veci preto vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami nie je možné vysloviť absenciu
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzených v § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských
úveroch, pokiaľ ide o výšku splátok. Čo sa týka výpovede svedkyne Mgr. A. G., manželky konateľa,
táto potvrdila, že pred poskytnutím úveru sa stretla so žalovanou v 1. rade, dala jej vzory úverovej

zmluvy a záložnej zmluvy, stretli sa na matrike v E. Y., kde žalovaní podpísali všetky listiny ohľadom
čerpania úveru. Čo sa týka zosplatnenia úveru uviedol, že žalobca striktne postupoval v súlade s ust.
§ 565 OZ, keď žalobca až trikrát upozorňoval žalovaných na možnosť celkového zosplatnenia úveru a
poskytol im zakaždým dodatočnú lehotu na zaplatenie dlžných splátok. Až nakoniec zaslal žalovaným13. 10. 2016 oznámenie o zosplatnení úveru, ktoré oznámenie žalovaní prevzali dňa 21. 10. 2016.
Žalobca v konaní preukázal, že žalovaní čerpali úver vo výške 9120 eur a splatili sumu 2268 eur. Po
rozhodnutí odvolacieho súdu žalobca upravil svoj žalobný nárok tak, že žalobu v časti 3149 eur spolu

s príslušenstvom zobral späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Žalovaní na vyjadrenie právneho
zástupcu žalobcu žiadnym spôsobom nenamietali, nevyjadrili sa k nemu, nezúčastnili sa pojednávania,
pričom ešte na pojednávaní dňa 30. 05. 2018 sa súhlasne vyjadrili, že súhlasia so zaplatením žalovanej
sumy v pravidelných mesačných splátkach 50 eur. Z týchto dôvodov súd mal za preukázané, že žalobca
preukázal v konaní splnenie zákonných podmienok ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. a nezistil

žiaden rozpor, pre ktorý by považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bezpoplatkovú
podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/, b/ a ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov
rozhodol tak, že zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť istinu
9703 eur spolu s úrokom z omeškania počnúc od 06. 11. 2016, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo
13. 10. 2016 a žalobca zaslal toto oznámenie žalovaným, ktorí ho prevzali 21. 10. 2016, pričom im
bola poskytnutá lehota 15 dní na zaplatenie, ktorá im uplynula 05. 11. 2016 a počnúc dňom 06. 11.

2016 sa dostali do omeškania. Súd povolil a umožnil žalovanú istinu žalovaným splácať v pravidelných
mesačných splátkach po 50 eur. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP a priznal žalobcovi
náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade v rozsahu 100%.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalovaní v 1. a 3. rade. Žalovaná

v 1. rade uviedla, že nesúhlasí s rozsudkom v plnom rozsahu, ďalej namietala, že žiadne peniaze jej pri
poslednom úvere vyplatené neboli a pani E. teraz G., zavádzala klientov, aj ostatných ľudí. Žiadala preto,
aby rozsudok bol zrušený a vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastní. Žalovaný v 3. rade vo
svojom odvolaní uviedol, že v tejto veci nemôže byť žalovaný, nakoľko 16. 07. 2019 bol oddlžený a to
právoplatnýmrozhodnutímpodsp.zn.28Odk/99/2019zverejnenýmvObchodnomvestníkuč.135/2019.

Týmto rozhodnutím súd uznal konkurz na hlavné insolvečné konanie a všetkých dlhov ho zbavil. Žiadal
preto, aby sa odvolací súd týmto odvolaním zaoberal a zohľadnil ho pri rozhodovaní.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v odvolaní nie je špecifikovaný žiaden z odvolacích
dôvodov, opätovne je napádaný samotný skutkový stav úverového vzťahu, s ktorým sa už prvostupňový

súd vyporiadal, a s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd. Rozsudok preto považuje za zákonný, vecne a
právne správny, riadne odôvodený a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje.

5. K odvolaniu žalovanej v 1. rade sa vyjadrila žalovaná v 2. rade, ktorá uviedla, že so všetkým, čo
uviedla žalovaná v 1. rade súhlasí. Zdôraznila, že vymáhaná suma pozostáva vo veľkej miere z úrokov,

preto žiadala o odpustenie úhrady úrokov a pripojila sa k uvedenému odvolaniu.

6. K vyjadreniu žalovanej v 2. rade ako aj k odvolaniu žalovaného v 3. rade sa vyjadril žalobca, ktorý
uviedol, že sa pridržiava všetkých doposiaľ vykonaných prednesov a podaní, rozsudok považuje v celom
rozsahu za vecne a právne správny a v celom rozsahu zákonný. ČO sa týka novouvedených skutočností

žalovaným v 3. rade a síce absolvovaným osobným bankrotom, resp. oddlžením, táto skutočnosť je vo
vzťahu k predmetnému konaniu a pohľadávke žalobcu irelevantná. Podľa § 166c ods. 1 písm. c/ zák.
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštruktualizácii v platnom znení, je oddlžením nedotknutá zabezpečená
pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytou hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ust. § 166b
ods. 1 písm. a/ a b/ tým nie je dotknuté. V prípade pohľadávky z úverovej zmluvy zo dňa 25. 04. 2012

na úver vo výške 9120 eur je zabezpečenou pohľadávkou. Táto pohľadávka je zabezpečená zmluvou
o zriadení záložného práva. Nakoľko sa jedná o zabezpečenú pohľadávku, nejedná sa o pohľadávku
podliehajúcu oddlženiu a nemá osobný bankrot na vplyv povinnosť žalovaných plniť.

7. Žalovaní v 1. až 3. rade zaslali súdu prvej inštancie dňa 24. 07. 2020 vyjadrenie, v ktorom opätovne

namietali, že im žiadne finančné prostriedky odovzdané neboli. Je si vedomá svojho záväzku v
maximálnej sume 300 eur a žiadala preto, aby to odvolací súd riadne prešetril.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti

viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.9. So zreteľom na obsah odvolania žalovaných v 1. a 3. rade je zrejmé, že bol napadnutý rozsudok vo
výroku, ktorým boli žalovaní zaviazaní zaplatiť žalobcovi istinu spolu s príslušenstvom, preto rozsudok
súdu prvej inštancie v zastavujúcej časti v dôsledku absencií odvolania nadobudol právoplatnosť a

prieskumom odvolacieho súdu zostala len vyhovujúca časť a v nej prináležiaca časť o náhrade trov
konania, teda výroky II. a III. rozsudku.

10. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými je
štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,

pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaní sú spotrebiteľmi, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného
je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona
o spotrebiteľských zmluvách. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový
stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo

vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky
dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil a pretože v
podstatnom zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia
v napadnutom rozsahu s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
jeho dôvodov a odkazuje na dostatočné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia

preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo
právnych záverov súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné.

11. Aj keď žalovaní vo svojom odvolaní odvolací dôvod nevymedzili, namietali, že finančné prostriedky,

ktoréimmalibyťposkytnuténazákladezmluvyoúvereimvyplatenéneboli.Tedaodvolacísúdvychádzal
z toho, že namietajú odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t. j., že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd konštatuje,
že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti

oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil

na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti
(dôležitosti) zákon okolnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení
týkajúcich sa dokazovania. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že takto uplatnený

odvolacídôvodvkonaní naplnenýnebol.Napadnutémurozsudkunebolomožnévytknúť,žebysúdprvej
inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu listín a ostatných vykonaných dôkazov nevyplynuli,
aniinaknevyšlivpriebehukonanianajavo,žebyprisvojomrozhodovaníopomenulniektorérozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický odpor.

12. V preskúmavanom prípade zo strany žalobcu bol predložený listinný doklad nachádzajúci sa na
č. l. 57 spisu, kde žalovaní v 1. až 3. rade prehlásili, že dňa 25. 04. 2012 prevzali v zmysle úverovej
zmluvy č. 8/2012 sumu 9120 eur. Aj keď žalovaní sa v priebehu konania bránili, že uvedený listinný
doklad nepodpísali, na preukázanie svojich tvrdení nenavrhli vo veci vykonať žiadne dokazovanie. Ak
je teda v spise založený listinný doklad, ktorý potvrdzuje prevzatie sumy žalovanými, nie je na mieste

pochybovať a odporuje pravidlám logického myslenia uveriť bez ďalšieho obrane dlžníkom, že predmet
úveru od veriteľa neprevzali. Napokon v konaní bolo jednoznačne preukázané, že predmetný úver
im bol poskytnutý na refinancovanie predchádzajúceho úveru na základe zmluvy o úvere č. 10/2008,
na ktorej žalovaná v 1. rade dlhovala žalobcovi sumu 7120 eur a preto aj uvedená suma 7120 eur
bola na účet žalobcu dňa 25. 04. 2012 pripísaná. Napokon v priebehu konania najmä žalovaná v 1.

rade viackrát uznala svoj záväzok, čo vyplýva aj z predžalobných výziev a výziev na úhradu žalovanej
listiny, kde vždy uvádzala, že si je vedomá svojho záväzku, avšak vzhľadom na finančnú situáciu, nie
je schopná uvedené splátky splácať a jej finančná situácia je nepriaznivá. Všetky tieto listinné doklady
potvrdzujú skutočnosť, že žalovanej bola poskytnutá suma úveru vo výške 9120 eur, z ktorej suma7120 eur bola použitá na refinancovanie predchádzajúceho úveru. V tejto súvislosti je potrebné len
dodať, že podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou
zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovateľ na ich preukázanie dôkazy je vecou strán

sporu. Teória procesné práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak v spore bremeno tieto
skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť
strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu
leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie

svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu
sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strán sporu. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strán za výsledok konania, pokiaľ je určený
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v

tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe
dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Z uvedených
dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno v tom smere, že
by im finančné prostriedky z úveru poskytnuté neboli. Tiež je nepochopiteľná obrana žalovaných, ktorí
vo svojom poslednom vyjadrení uviedli, že sú si vedomí svojho záväzku maximálne v sume 300 eur, keď

je nesporné, že im bol poskytnutý úver vo výške 9120 eur a z tohto uhradili sumu vo výške 2268 eur.

13. Odvolací súd nevzhliadol ani za dôvodnú obranu žalovaného v 3. rade o vyhlásení jeho osobného
bankrotu, keď v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 166c ods. 1 písm. c/ zák. č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštruktualizácii v platnom znení, podľa ktorého je oddlžením nedotknutá zabezpečená

pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva. V danom prípade
bola pohľadávka žalobcu zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva a preto táto pohľadávky
nepodlieha oddlženiu a osobný bankrot nemá vplyv na povinnosť žalovaných plniť.

14. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle

ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil a to i v časti o náhrade trov konania, nakoľko rozhodnutie je v tejto časti
vecne správne.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1.

až 3. rade v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).