Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 29, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoCsp/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119207329
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119207329.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu S., K., so sídlom S. XX, XXX XX C.,
P.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátkou JUDr. Katarína Hegedüšová, so sídlom Majerníkova
3A, 841 05 Bratislava - Karlová Ves, proti žalovanému Z. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/
X, XXX XX S. - K., o zaplatenie 350,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č.k. 19Csp/92/2019-44 zo dňa 22. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalobu zamieta.

II. Nárok na náhradu trov konania žalovanej strane nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 a nasl., § 39a, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 107 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník, § 54a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom

od 05.12.2018, § 7, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 255, § 262
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa XX.XX.XXXX bola na formulárovom tlačive vypísaná žiadosť o úver,
v ktorej boli uvedené osobné údaje žalovaného (rodinný stav, zamestnanie, výška príjmu, mesačné
výdavky neboli uvedené žiadne). V časti žiadosti, ktorá obsahovala doklady dodané k žiadosti nebolo
uvedené, aby bol žalovaný ako žiadateľ predložil niektorý z dokladov, ktoré sú tam uvedené. Zo

žiadosti taktiež vyplynulo, že žiadateľ bol už klientom spoločnosti, pričom výška predchádzajúceho úveru
bola 1.100,- Eur na 12 mesiacov, a táto suma bola uhradená. Dňa 15.04.2015 bola medzi žalobcom
a žalovaným na formulárovom tlačive uzatvorená T. o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 350,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
vrátiť a zaplatiť odplatu vo výške 372,- Eur, t.j. celkovo sa zaviazal zaplatiť sumu 672,- Eur. Odplata pri
poskytnutí peňažných prostriedkov bola vo výške 98,- Eur, čo predstavuje RPMN vo výške 28%, ktorá
sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných

podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ vzal na vedomie. Úrok bol vo výške
64% ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru
v dohodnutom termíne predstavuje sumu 224,- Eur. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli,
že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úverunastane dňa 15.04.2016. V zmluve bola taktiež upravená zmluvná pokuta vo výške 33,- Eur a povinnosť
uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- Eur. V zmluve bolo ďalej uvedené, že
výška priemernej hodnoty ročne RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platná ku dňu podpísania

tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola vo výške 21,35%. Žalobca pripojil k žalobe aj Všeobecné
podmienkyposkytnutiaspotrebiteľskéhoúveruplatnéod13.03.2015,ktoréneboližalovanýmpodpísané.
Prehľad o splácaní úveru, ako aj dôkaz o odosielaní upomienok žalobca nepredložil. Žalobca na výzvu
súdu, aby predložil dôkazy o splnení odbornej starostlivosti opísal, ako bola po spísaní žiadosti o
poskytnutie úveru zisťovaná bonita klienta, a to prostredníctvom tzv. Overovacieho formulára o histórii

klienta a verifikovaním skóringu klienta.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnom prípade bol žalovaný klientom žalobcu, kedy
bral ďalší úver, pričom bola zneužitá jeho finančná tieseň, tak aj finančná závislosť, a jeho plnenie
je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Podľa prehľadu úrokových sadzieb NBS bola
v apríli 2015 u spotrebiteľských úveroch splatných do 1 roka, priemerná úroková miera u nových

spotrebiteľských úverov bola vo výške 7,66%, teda prekročenie tejto úrokovej miery poskytnutej navyše
je toľkonásobné, že úroky nemožno považovať za iné, než úžerné. Keďže žalobca mohol nárok na
súde uplatniť v dvojročnej subjektívnej lehote, ktorá mu začala plynúť poskytnutím plnenia žalovanému
a najneskôr začala plynúť dňom, kedy nezaplatil požičanú istinu, ale neuplatnil ju ani v trojročnej
objektívnej lehote od tohto dňa, kedy suma bola poskytnutá, súd prihliadol k premlčaniu a deklaroval, že

nárok je premlčaný a žalobu bolo potrebné zamietnuť s poukazom na ustanovenie § 54a Občianskeho
zákonníka v spojení s § 879v Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že pokiaľ by aj nepovažoval
zmluvu za absolútne neplatnú pre úžeru, poskytovateľ úveru si nesplnil svoju povinnosť skúmať s
odbornou starostlivosťou bonitu žalovaného, čoho dôkazom je aj to, že v časti formulára o iných
mesačných výdavkoch, a to K., bývanie, telefón je uvedená 0,- Eur, čo je absolútne nepredstaviteľné,

aby nejaká osoba nemala žiadne výdavky s týmito nákladmi súvisiace. Súd preto aj pre nezodpovedné
konanie dodávateľa pri zisťovaní s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného počas doby trvania
dohodnutej v zmluve splácať splátky, považuje úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2
zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Vtakomprípadebynároknebolpremlčaný,aležalobcabymalnárok
iba na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru a sumou zaplatenou, čo by predstavovalo

sumu 350,- Eur a nie žalovanú sumu. Keďže však nárok posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia,nárokjepremlčanýakpremlčaniuprihliadolzúradnejpovinnosti,keďžežalobabolapodaná
po 05.12.2018 a žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto mu súd

nárok na ich náhradu nepriznal.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1
písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Poukázal na to, že
žalovaný svoju vôľu uzavrieť Zmluvu o úvere potvrdil svojim podpisom a svojich záväzkov vyplývajúcich

z predmetnej zmluvy si bol vedomý. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej zmluvy sú aj Všeobecné
podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, a to nielen z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska
ich materiálneho prevedenia. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o
úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj týmito všeobecnými podmienkami. Z uvedeného
tak vyplýva, že uzatvorenie zmluvy samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný

všeobecnými podmienkami neprichádza do úvahy. Predložením zmluvy a všeobecných podmienok
si na jednej strane splnil svoju informačnú povinnosť a na strane druhej bola splnená aj podmienka
písomnej formy. Mal za to, že jednoznačne špecifikoval svoj nárok vyplývajúci zo zmluvy. V prípade,
ak žalovaný po podpise nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo odplata, úrok, či RPMN
je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy do 14 kalendárnych dní od jej uzatvorenia bez uvedenia

dôvodu, čo však nevyužil. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný súhlasil s obsahom zmluvy a so všetkými
podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. V prípade osoby žalovaného mal za to, že sa jedná o
osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť
zmysel a účel konania, ako aj jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré
podpísal, navyše žiadnym spôsobom nebol k podpisu zmluvy donútený. Uviedol, že vážnosť vôle nie je

možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa a poukázal pritom na Súdnym dvorom EÚ zadefinovaný
pojem priemerného spotrebiteľa. Ďalej poukázal na to, že žalovaný ku dňu podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu uhradil 0,- Eur a svoj nárok si uplatnil pred uplynutím premlčacej lehoty. Ďalej
poukázal na bod 3. zmluvy, z ktorej vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínusplátok istiny a iných poplatkov. Uzatvorená zmluva tak nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez
poplatkov, vzhľadom k tomu, že spĺňa zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Rovnako poukázal
na to, že neabsentuje ani údaj o RPMN, keďže tento je vypočítaný v zmysle prílohy č. 2 zákona o

spotrebiteľských úveroch. Poukázal na žalovaným podpísané Potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti,
ktorá sa nachádza na konci uzatvorenej zmluvy. V uvedenom prípade teda nie je sporné prevzatie
zmenky zo strany žalovaného. Záverom sa nestotožnil s konštatovaním, že došlo k premlčaniu jeho
nároku a konštatovanie súdu považoval za nesprávne, pričom poukázal na znenie § 101 Občianskeho
zákonníka. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či
riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí

byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

11. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie

je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci

sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne

nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal

odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka nebola naplnená.13. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že
predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená Zmluva

o spotrebiteľskom úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval
v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto

sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo
jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

14. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným
je absolútne neplatná pre úžeru, pričom poukázal aj na to, že v prípade, ak by zmluva nebola ako
celok postihnutá sankciou absolútnej neplatnosti, potom by bola postihnutá sankciou bezúročnosti

a bezpoplatkovosti. Odvolací súd pri prieskume odvolania zistil, že toto v plnej miere nereflektuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku, preto sa v prvom rade zaoberal preskúmaním postupu a
rozhodnutia súdu prvej inštancie s dôrazom na tie odvolacie námietky, ktoré reflektovali na odôvodnenie
napadnutého rozsudku, t.j. najmä na nesúhlas žalobcu s prijatím záveru o premlčaní jeho nároku.

15. V prvom rade odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie na predmetný prípad správne aplikoval
už platné a účinné ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka, ktoré tak súdom dáva možnosť ex
offo skúmať, či žalobcom uplatnené právo na zaplatenie dlhu zo strany spotrebiteľa nie je premlčané.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu, ktorá hovorí, že: „Základným cieľom
navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv

boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami
štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku
čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo
spotrebiteľskej zmluvy sa tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť
dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu

(dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného
dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie
súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie.“ Z uvedeného ustanovenia teda možno
vyvodiť oprávnenie súdov ex offo prihliadať na premlčanie v prípade spotrebiteľských sporov, avšak s

poukazom na prechodné ustanovenie § 879v Občianskeho zákonníka, tak súdy môžu postupovať len v
prípade konaní začatých po účinnosti uvedeného ust. § 54a Občianskeho zákonníka, t.j. po 05.12.2018.
Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade bola žaloba, resp. návrh na vydanie platobného rozkazu
podaný na súd dňa 16.04.2019, t.j. už za účinnosti ust. § 54a Občianskeho zákonníka, bolo možné ust.
§ 54a Občianskeho zákonníka v predmetnom prípade aplikovať.

16. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dospel k záveru, že úrok upravený v
uzatvorenej zmluve nemožno považovať za iný ako úžerný, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluvný úrok bol upravený vo výške 64% ročne, pričom súd prvej
inštancie správne uvedený úrok porovnával s výškou priemerných úrokových sadzieb poskytovaných

bankami v danom období.

17. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že sú to predovšetkým nebankové
subjekty, ktoré pri uzatváraní úverových zmlúv s dlžníkmi zakotvia v zmluvách také úroky, ktoré
sú neprimerané a odporujúce dobrým mravom. V prípade nebankových subjektov, poukazujúc na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, je potrebné skúmať, či
v zmluve dohodnutá úroková miera nie je neprimerane vyššia ako priemerná úroková sadzba, ktorá
bola poskytovaná bankami v čase, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy. V prípade, ak dohodnutá úroková
sadzbe medzi nebankovým subjektom a dlžníkom prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu bánk aspoň
viac ako dvojnásobne, potom možno konštatovať, že takáto dohoda je absolútne neplatná a v rozpore

s dobrými mravmi.

18. Súd prvej inštancie správne zistil z webovej stránky Národnej banky Slovenska, že priemerná
úroková miera poskytovaná bankami v prípade nových spotrebiteľských obchodov splatných do 1 rokabola v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, t.j. v apríli 2015 vo výške 7,66%. Z uvedeného tak vyplýva,
že v zmluve zakotvený úrok vo výške 64% viac ako 8,3-násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu
poskytovanú bankami v danom období, preto ho možno považovať za úžerný.

19. Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť,
pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje
na celý právny úkon, je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a nemožnosti

oddelenia právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu
a nie len z hľadiska oddeľovanej časti. Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonom určené pojmové znaky,
treba chápať ako neoddeliteľný celok. V danom prípade síce bolo možné oddeliť časť zmluvy, ktorá
v sebe obsahovala dohodu o výške úrokov od samotnej zmluvy, avšak jej obsah tvorí neoddeliteľný
celok vo vzťahu k dojednaniu o výške úrokov. Navyše pri neprimeranom dojednaní úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru je možné hovoriť o občianskoprávnej úžere, ktorá žiadnu právnu ochranu

nepožíva. Neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slabšie obyvateľstvo a úverový
právny úkon za takéto neprimerané protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Takéto úverové
praktikysúzcelospoločenskéhohľadiskanebezpečnévsúvislostisneprimeranýmúverovýmzaťažením
obyvateľstva. Občianskoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu, pretože
sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru.

20. V čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 15.04.2015 Občiansky zákonník upravoval v §
39a úžeru. V zmysle tohto ustanovenia sa za neplatný považoval právny úkon urobený fyzickou osobou,
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužil tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a

dal sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na
vzájomné plnenie v hrubom nepomere. Vychádzajúc z uvedeného s úžerou je spojená absolútna
neplatnosť právneho úkonu, teda v danom prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.04.2015.
Z uvedeného dôvodu teda možno konštatovať, že záver súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti
uzatvorenej zmluvy a povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie bol správny.

21. Z uvedeného dôvodu bolo možné už pri posúdení výšky úrokovej sadzby dospieť k záveru o
neplatnosti uzatvorenej zmluvy ako celku a nebolo potrebné skúmať ani splnenie odbornej starostlivosti
žalobcu ako veriteľa pri skúmaní bonity žalovaného.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené tak možno dospieť k záveru, že v dôsledku absolútnej neplatnosti
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX vznikla žalovanému povinnosť vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle zásad uvedených v
ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

23. Ako správne už poukázal súd prvej inštancie, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha
premlčaniu, a to podľa § 107 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného ustanovenia sa právo
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V predmetnom prípade nebolo ničím
preukázané, aby na strane žalovaného došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, a preto pri

posúdení premlčania je potrebné vychádzať z trojročnej objektívnej premlčacej doby.

24. Súd prvej inštancie správne ustálil, keď začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby počítal odo
dňa, kedy bola žalovanému poskytnutá suma, t.j. odo dňa 15.04.2015 kedy bola uzatvorená Zmluva o
spotrebiteľskomúvere,nakoľkovtentodeňbolžalovanémuakodlžníkoviposkytnutýúvervovýške350,-

Eur, čo potvrdil aj žalobca v podanom odvolaní. Od uvedeného dátumu, t.j. od 15.04.2015 možno odvíjať
začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 15.04.2018. Žaloba, resp. návrh na
vydanieplatobnéhorozkazubolpodanýnasúddňa15.04.2019,tedabolpodanýužpouplynutítrojročnej
objektívnej premlčacej doby. Na zdôraznenie správnosti však odvolací súd uvádza, že v predmetnom
prípade došlo aj k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť nasledujúci deň po dni, do

ktorého mal žalovaný splatiť požičanú čiastku, t.j. od 16.04.2016, pretože od uvedeného dňa nadobudol
žalobca vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na to, že žaloba, resp. návrh na
vydanie platobného rozkazu bol podaný dňa 15.04.2019, tento bol podaný aj po uplynutí subjektívnej
premlčacej doby.25. Žalobca ako oprávnený sa môže domáhať svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
len v rámci plynutia tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby, pričom v prípade, ak dôjde k

uplynutiu jednej z nich, nemá možnosť domáhať sa svojho práva z bezdôvodného obohatenia, nakoľko
došlo k jeho premlčaniu. V predmetnom prípade sa žalobca domáhal svojho práva po uplynutí oboch
premlčacích dôb, preto mu nebolo možné premlčané právo priznať.

26. Odvolací súd záverom uvádza, že žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil so záverom o premlčaní

ním uplatneného nároku a vo vzťahu k premlčaniu poukazoval na znenie § 101 Občianskeho zákonníka,
k čomu odvolací súd uvádza, že § 101 Občianskeho zákonníka je úpravou všeobecnou, t.j. lex generalis
a § 107 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má
pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Z uvedeného dôvodu nebolo možné na predmetný prípad
aplikovaťplynutiepremlčaniapodľavšeobecnejúpravy§101Občianskehozákonníka,alebolopotrebné
aplikovať špeciálnu právnu úpravu § 107 Občianskeho zákonníka, dôvodu, že uzatvorená zmluva bola

absolútne neplatná a na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré bol povinný vydať.

27. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

28. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

29. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

396 ods. 1 C.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa
nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady

trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).