Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 30, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416201712
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8416201712.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcov: 1/ Q. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom J. K. XXXX/XX, XXX XX W. - V., 2/ Q. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/X, XXX
XX W., 3/ J.. D. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/X, XXX XX W., 4/ V.. P. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom V. XXXX/X, XXX XX W., 5/ Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX W.,
všetci právne zastúpení JUDr. Ľubou Berezňaninovou, advokátkou so sídlom Hlavná 45, 080 01 Prešov,
proti žalovanému: L. a K. Y., so sídlom Y. XXX, XXX XX Y., J.: XX XXX XXX, právne zastúpenému
JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, o určenie neplatnosti

uznesení valného zhromaždenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k.
9C 63/2016 - 945 zo dňa 02.06.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a II..

II. Žalobcovia 1/ - 5/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v konaní o určení neplatnosti uznesení valného
zhromaždenia rozhodol takto:

„I. U r č u j e, že uznesenia valného zhromaždenia žalovaného č. X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX,
X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, XX/XXXX a XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX sú neplatné.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1.-5. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu k rukám
zástupcu žalobcov JUDr. Ľuby Berezňaninovej, advokátky, Hlavná 45, Prešov, do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia súdneho úradníka o jej výške.

III. Z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Kežmarok zo dňa
3.11.2017 č. k. 9C/63/2016-501 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.1.2018 č.k.
9Co/1/2018-542.“

2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že uznesenia, ktoré boli prijaté na valnom zhromaždení
žalovaného konaného dňa XX.XX.XXXX sú neplatné s poukazom na skutočnosť, že plnomocenstvá,

ktorébolipredloženépriregistráciípodľaprezenčnejlistinynespĺňalináležitosťurčitostiazrozumiteľnosti
z pohľadu Zákona o pozemkových spoločenstvách, nakoľko pri výkone práv člena spoločenstva nejde
o právny úkon v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, a preto ani plná moc na zastúpenie nemôže byť
pripravená len podľa § 31 Občianskeho zákonníka, ale takáto plná moc musí mať obdobné náležitostiako plná moc podľa § 184 ods. 1 Obchodného zákonníka na výkon hlasovacích práv pri zastupovaní
akcionárov na valnom zhromaždení. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na valnom zhromaždení
nie je možné použiť tzv. všeobecnú generálnu plnú moc ako to bolo v prípade plných mocí predložených

na valnom zhromaždení dňa XX.XX.XXXX, kedy z obsahu určitého počtu plnomocenstiev nevyplýva, že
boli udelené v priamej nadväznosti na doručenie pozvánky členom spoločenstva na valné zhromaždenie
v deň XX.XX.XXXX, teda, že tieto sa vzťahujú na zastupovania hlasovanie na predmetnom zhromaždení
s jeho konkrétnym programom uvedeným v pozvánke. Tieto splnomocnenia preto nespĺňajú požiadavku
určitosti a zrozumiteľnosti a tomuto záveru svedčí aj skutočnosť, že z čestných vyhlásení mnohých

členov spoločenstva vyplýva, že došlo k omylu z ich strany pri podpisovaní týchto splnomocnení. Týmto
postupom by došlo k odňatiu členom spoločenstva ich práv zúčastniť sa na valnom zhromaždení, ktoré
rozhoduje o základných otázkach spoločenstva. Po odpočítaní týchto neplatných plnomocenstiev bolo
preukázané, že valné zhromaždenie konané dňa XX.XX.XXXX nebolo uznášania schopné, a preto ani
uznesenia, ktoré boli prijaté nemožno považovať za platné.

3. Zároveň súd prvej inštancie dospel k záveru, že valné zhromaždenie bolo predsedom spoločenstva
riadne ukončené a ďalší postup kedy „bolo zasadnutie obnovené podpredsedom spoločenstva“
neobstojí v zmysle ustanovení Zákona o pozemkových spoločenstvách. Podpredseda nekonal tak ako
to vyplýva zo zmluvy o spoločenstve, teda nejednalo sa o prípad neprítomnosti predsedu, pričom
predseda spoločenstva bol oprávnený rozhodnúť o ukončení valného zhromaždenia a pokiaľ tak urobil,

podpredseda spoločenstva svojvoľne v rozpore so zmluvou o spoločenstve v zasadnutí pokračoval.

4. Rovnako mal súd prvej inštancie za preukázané, že v programe pozvánky na predmetné
zhromaždenie neboli zaradené otázky postúpenia práva užívania poľovných pozemkov tvoriacich
poľovný revír a pokiaľ tento bod nebol zaradený do programu v pozvánke, nie je možné doplniť tento

program priamo na zasadnutí, okrem situácie, že je tak nutné, no pri doplnení programu je potrebné mať
na zreteli to, že pozvánka slúži na to, aby členovia spoločenstva boli oboznámení s akým programom sa
zhromaždenie uskutoční a na základe toho sa mohli rozhodnúť, či sa tohto zúčastnia alebo nie. Nakoľko
program zasadnutia uvedený v pozvánke bol diametrálne odlišný od skutočného programu zasadnutia,
je možné dospieť k záveru o neplatnosti rozhodnutí prijatých na tomto zasadnutí zhromaždenia.

5. Naviac súd prvej inštancie poukázal na to, že tento bod nebol ani uznesením X/XXXX. schválený
do zasadnutia, nakoľko až v rámci diskusie (bod XX programu) bol podaný návrh na zaradenie tohto
bodu do programu zasadnutia. Následne riadiaci zhromaždenia vyzval členov priamo na hlasovanie
o súhlase s postúpením práva poľovníctva bez toho, aby sa o zaradení tejto otázky do programu

zhromaždenie hlasovaním rozhodlo. Táto skutočnosť ako aj to, že takýto bod nebol zaradený do
programu zhromaždenia, spôsobuje neplatnosť uznesení č.X/XXXX a XX/XXXX. Ďalším dôvodom pre
neplatnosť uznesenia č. X/XXXX podľa názoru súdu prvej inštancie bola skutočnosť, že v zmluve o
spoločenstve je pri rozhodovaní o určitých otázkach, medzi inými aj pri otázkach predaja a prenájmu
nehnuteľného majetku v akejkoľvek hodnote aj nižšej ako 3.300,- Eur ponechané rozhodnutie na 2/3

väčšinu valného zhromaždenia, pričom pri zmluve o postúpení užívania poľovného revíru je nutnou
súčasťou dohoda o vyplatení dohodnutej náhrady za postúpenie poľovného revíru. Z uvedeného dôvodu
pri takejto otázke sa vyžaduje 2/3 kvórum pre prijatie takéhoto uznesenia. Nakoľko z celkového počtu
hlasov XXXXX predstavuje 2/3 kôru XXXXX hlasov, ktoré neboli pri oboch zápisniciach dosiahnuté, čo
značí, že tieto sú neplatné.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 3, § 9, § 13, § 14, § 15, § 30 Zákona č.
97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom v čase zasadnutia valného zhromaždenia
ako aj ustanovení § 137 písm. d/ CSP, § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka.

7.Súdprvejinštanciesarovnakovyporiadalsnámietkou,podľaktorejbolpriebehvalnéhozhromaždenia
osvedčený notárom tak, že v zmysle § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku sa jedná pri notárskej zápisnici o
verejnú listinu, pričom pravdivosť tejto listiny platí pokiaľ nie je preukázaný opak. Z vykonaných dôkazov
nebolo preukázané, že notárska zápisnica jednoznačne preukazuje situáciu na valnom zhromaždení,
ku ktorej došlo po odchode niekoľkých členov tak ako to vyplýva zo zápisnice o priebehu valného

zhromaždenia.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu.9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie žalovaným, ktorý poukázal na prejednaciu
zásadu sporového konania, podľa ktorej má strana sporu dôkaznú povinnosť a v prípade jej nesplnenia
nemôže byť úspešná. Poukázal na to, že žalovaný disponuje rozlohou XXXX,Xha, pričom valné

zhromaždenie bolo uznášania schopné, nakoľko boli prítomní vlastníci pozemkov vo výmere XXXXXha,
čo predstavuje XX,XX % celkovej výmery. Táto skutočnosť bola konštatovaná aj riadiacim valného
zhromaždenia a následne po nezvolení niektorých navrhovaných členov mandátovej komisie, riadiaci
vyhlásil skončenie valného zhromaždenia a toto opustil. Následne sa ujal vedenia podpredseda
výboru, ktorý po vykonanej prezentácií prítomných konštatoval prítomnosť XXXX hlasov, čo predstavuje

XX,XX %. Preto bolo valné zhromaždenie uznášania schopné. Samotní žalobcovia sa zúčastnili tohto
zhromaždenia so zámerom ho zmariť, nakoľko sa ani neprezentovali. V prípade, že tak urobili, je to
ich slobodné rozhodnutie, no nemali právo hlasovať. Súd prvej inštancie len všeobecne uviedol, že
žalovaný neviedol riadne zoznam svojich členov, čo však nebolo v kompetencii žalovaného, nakoľko
tieto veci mal na starosti žalobca v tomto konaní. Zároveň súd prvej inštancie popiera možnosť
použitia ustanovenia § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo § 242 Obchodného zákonníka, na

druhej strane toto ustanovenie vykladá v neprospech žalovaného, hoci je k dispozícií ustanovenie
Zákona o pozemkových spoločenstvách, ktoré je vo vzťahu lex specialis k Občianskemu zákonníku.
Žalovaný k odôvodneniu č. 32 rozsudku uviedol, že Občiansky zákonník neustanovuje formu pre
platnosť splnomocnenia tým, že by toto bolo očíslované, pričom k bodu 33 odôvodnenia uviedol,
že spoločenstvo si otázku týkajúcu sa priebehu valného zhromaždenia môžu upraviť, ale tak, aby

tieto úpravy neodporovali kogentným ustanoveniam zákonom. Zároveň žalovaný uviedol, že súd prvej
inštancie vychádzal z nepodložených tvrdení o manipulácií splnomocnení aj o plánovanom postupe
niektorých členov žalovaného. Zároveň samotní žalobcovia potvrdili, že napriek dohode nedošlo k
uvedeniu bodu v pozvánke postúpenia poľovného práva, hoci z tohto pochádza príjem spoločenstva, čo
je v záujem spoločenstva. Práve to, že mal byť zaradený do programu aj bod hlasovania o postúpení

práva poľovníctva, bolo dôvodom pre prizvanie notárky na zhromaždenie. K platnému postúpeniu práva
poľovníctva je potrebná notárska zápisnica. Je pravdou, že v pozvánke neboli body uvedené ako voľba
a odvolávanie členov spoločenstva, no potreba riešenia týchto bodov vystala zo situácie na valnom
zhromaždení, pričom podľa § 14 Zákona o pozemkových spoločenstvách nie je vylúčené, že takéto body
môžu byť doplnené do programu valného zhromaždenia.

10. Žalovaný nesúhlasil s posúdením súdu ohľadom neplatnosti splnomocnení, nakoľko splnomocniteľ
má zákonne právo nechať sa zastupovať podľa slobodného výberu a ani ustanovenia Zákona
o pozemkových spoločenstvách nevyžadujú špeciálne formulované plnomocenstvo. K bodu 52
rozhodnutia žalovaný uviedol, že pre počet hlasov, ktoré sú nutné pri hlasovaní, nie je rozhodujúce, či

osoba, ktorá sa odprezentovala sa takého hlasovania zúčastní alebo nie, rozhodujúce je to, či takáto
osoba je zapísaná v prezenčnej listine. Rovnako tak žalovaný nesúhlasil s označovaním niektorých
členov ako členov poľovníckeho združenia, nakoľko nikomu nemožno zakázať byť členom akéhokoľvek
združenia v zmysle zásady slobodného združovania. Rovnako tak žalovaný nesúhlasil s posúdením
vyhlásenia verejnej listiny za zmätočnej a rovnako zle súd prvej inštancie posúdil aj to, že niektorí

členoviasajednoduchovzdalimožnostihlasovaťaprocesuhlasovaniasanezúčastnili.Vdanomprípade
sa jednalo o pokračovanie v už otvorenej schôdzi, a preto je rozhodujúce koľko hlasov bolo za prijatie
jednotlivých uznesení. S prihliadnutím na neštandardné sa správanie predsedu spoločenstva, bolo
jedinou možnosťou zvoliť nové orgány spoločenstva, a preto prijaté rozhodnutia, po odchode dovtedy
riadiacej osoby, valného zhromaždenia sú platné a zákonné. K bodu 68 žalovaný uviedol, že z výpovede

K. A. vyplýva len to, že plnú moc za ňu podpísal jej manžel, čo zodpovedalo jej vôli. K bodom 69 a 70
uviedol,ženeexistujúzvyklostiohľadomsplnomocneníajeprípustné,abysačlenspoločenstvazúčastnil
na zasadnutí prostredníctvom svojho zástupcu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustanovenia
Občianskeho zákonníka týkajúcich sa zastúpenia na základe plnomocenstva. Z týchto vyplýva, že
záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého určitým spôsobom niektorí členovia žalovaného ovplyvňovali

hlasovanie na zhromaždení nie je správny. Žalovaný poukázal na to, že predošlé vedenie spoločenstva
vedené žalobcom 1/ nehospodárilo riadne s majetkom spoločenstva, o čom svedčí aj pokuta vydaná
Okresným úradom v Kežmarku vo výške 73.000,- Eur. V prípade konaného valného zhromaždenia
neexistoval vážny dôvod, aby predseda spoločenstva valné zhromaždenie ukončil, pričom zo žiadneho
predpisu nevyplýva možnosť predsedu svojvoľne ukončiť valné zhromaždenie bez hlasovania. Toto

konštatovanie súdu prvej inštancie je nedôvodné. Zákon nezakazuje rozšíriť program prejednávaných
bodov na valnom zhromaždení, pričom zaradenie bodov hlasovania mimo hlaseného programu bolo
vykonané z dôvodu potreby riešenia mimoriadnej a momentálnej situácie. V danom prípade teda nešlo
o odňatie možnosti niektorých členov zúčastniť sa hlasovania a vyjadriť svoj názor. Pokiaľ sa týkaodôvodnenia bodu 68, žalovaný uviedol, že zmluva o založení pozemkového spoločenstva nemôže
odporovať zákonných požiadavkám v zmysle § 15 Zákona o pozemkových spoločenstvách.. Zmluva o
postúpení práva poľovníctva nie je majetkovým právom a nespadá pod pojem prenájom, kedy bol súd

prvej inštancie názoru, že valné zhromaždenie nemá právomoc rozhodovať o prenájme nehnuteľnosti
2/3 väčšinou hlasov. Ide tu o postúpenie práva, nie o užívanie pozemku, pričom len v týchto prípadoch je
nutná 2/3 väčšina všetkých hlasov. V spise sa nachádzajú prezenčné listiny, ktoré preukazujú splnenie
podmienky riadneho konania valného zhromaždenia, kedy zo strany 18 vyplýva, aký je prehľad známych
vlastníkov, ktorí vlastnia 95,43 % výmery a na strane 21 je prehľad neznámych vlastníkov, ktorí vlastnia

asi 4,36 % celkovej výmery. Pôvodné prezenčné listiny predložené žalobcami mali za účel zmariť valné
zhromaždenie tak, aby toto nebolo uznášania schopné, a to tým spôsobom, že podielnik, ktorý vlastnil
menej ako pol hektára by nemal hlasovacie právo, nakoľko by sa táto výmera zaokrúhľovala nadol.
Takýto prepočet platí aj pri výmere nad X hektár, kedy pri výmere X,X ha má podielnik XX hlasov nie XX
hlasov a tieto skutočnosti mal súd tiež preukázané. Zmluva o spoločenstve teda nemôže byť v rozpore
s kogentnými zákonnými ustanovenia, napr. § ods. 1 Zákona č. 97/2013 Z.z.. Žalovaný tiež poukázal,

že výkon práva poľovníctva nie je prenájmom nehnuteľnosti, a preto súdu unikol fakt, kedy sa stotožnil s
názorom žalobcov, že na schválenie výkonu práva poľovníctva je potrebná 2/3 väčšina všetkých hlasov
všetkých vlastníkov. Z týchto dôvodov považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné
a zmätočné.

11. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že prvoinštančný súd sa riadil
záväzným právnym názorom odvolacieho súdu vo svojom zrušujúcom uznesení, pričom sú splnené
procesné podmienky na potvrdenie tohto rozsudku. Jednotlivé body odvolania, v ktorých žalovaný
namieta nezákonnosť rozsudku sú len účelovým výkladom okolnosti konania valného zhromaždenia
dňa XX.XX.XXXX.. Poukázali na to, že žalovaný aplikoval na konanie valného zhromaždenia Zákon č.

97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý bol účinný od 01.07.2018, pričom v prejednávanej
veci je nutné aplikovať Zákon č. 97/2013 účinný k 07.02.2016, preto sú aj odvolacie dôvody žalovaného
právne irelevantné. Žalovaný nedôvodne obviňuje žalobcu zo zámeru zmariť valné zhromaždenie,
pričom tieto jeho obvinenia nie sú preukázané. Námietky žalovaného týkajúce sa nedostatočného
odôvodnenia rozsudku sú založené na účelovom výklade jednotlivých viet a odsekov vytrhnutých z

kontextu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je náležite odôvodnené a
žalovaný nepredložil dôkazy, ktorými by oslabil dôkaznú pozíciu žalobcov. Zároveň žalobcovia namietli
listinný dôkaz predložený v odvolacom konaní ako neprípustnú novotu. Rovnako sa nestotožnil s
názorom, že rozhodujúcou skutočnosťou je to, či niektorý z členov bol prítomný pri hlasovaní alebo
len bol zapísaný v prezenčnej listine, nakoľko takýto výklad by viedol k zneužitiu hlasovacích práv

podielnikov, vychádzajú len z toho, že boli zapísaní v prezenčnej listine. Tomuto tvrdeniu zodpovedajú aj
závery, podľa ktorých do úvahy boli brané aj hlasy podielnikov, ktorí sa vyškrtli z prezenčnej listiny a odišli
v priebehu konania valného zhromaždenia. Rovnako tak žalobcovia sa stotožnili s argumentáciou súdu,
podľa ktorej je neprípustné, aby splnomocnenie na výkon hlasovacích práv na valnom zhromaždení
bolo formulované ako generálna plná moc na určité obdobie. Pokiaľ sa týka uloženej pokuty, tak

táto nie je právoplatná a nemožno nesplnenie tejto povinnosti pripisovať predchádzajúcemu vedeniu
žalovaného, teda žalobcovi 1/. Pokiaľ sa týka tvrdeného rozporu zmluvy o pozemkovom spoločenstve
zo dňa XX.XX.XXXX Zákonom č. 97/2013 Z.z., žalobcovia poukázali na to, že v danom prípade je
rozhodujúce znenie tohto zákona účinné ku dňu konania valného zhromaždenia. V danom prípade
zmluva zo dňa XX.XX.XXXX nie je rozporná s vtedy účinným Zákonom č. 97/2013 Z.z.. Pokiaľ nebolo

v programe valného zhromaždenia uvedené, že predmetom valného zhromaždenia bude aj postúpenie
práva poľovníctva na PZ A., hlasovanie o tejto otázke bolo vylúčené a zmluvne vyžadované kvórum 2/3
väčšiny je potrebné na prijatie uznesenia o postúpení výkonu poľovného práva, pričom takéto kvórum na
tomto valnom zhromaždení dosiahnuté nebolo. Z týchto dôvodov žiadali potvrdiť napadnutý rozsudok.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k duplike žalobcov uviedol, že trvá na dôvodoch svojho odvolania ako
aj na skutočnosti, že súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle inštrukcií odvolacieho súdu. Rovnako
zotrval na názore, že žalobcovia mali úmysel zmariť valné zhromaždenie, nesúhlasil s námietkou, podľa
ktorej dodatok k zápisnici je novotou v odvolacom konaní. Zotrval na názore, že je právom každého
podielnika hlasovať, zdržať sa hlasovania alebo odísť z hlasovacej miestnosti, pričom rozhodujúca

skutočnosť je to, že sa prezentoval do prezenčnej listiny a v takomto prípade sa jedná o osobu, ktorá
nehlasovala ani za ani proti. Poukázal na to, že predsedajúci nemal žiadnu právomoc ukončiť valné
zhromaždenie,nakoľkototoprávoprislúchalenvalnémuzhromaždeniuvoformehlasovania.Predmetné
valné zhromaždenie bolo vopred pripravované, nie však niektorými členmi žalovaného, ale samotnýmižalobcami, ktorí konaním svojho vtedajšieho predsedu porušili zákon a stanovy spoločenstva. Rovnako
žalovaný zotrval na svojom názore ohľadom náležitosti plnomocenstiev ako aj tvrdeniami o uloženej
pokute. Pokiaľ sa týka názoru žalobcov o aplikovateľnosti bodu o potrebe 2/3 väčšiny pri zaobchádzaní

s majetkom spoločenstva, tak takýto názor by spôsobil až nemožnosť fungovania spoločenstva pre
neschopnosť dosiahnutia takéhoto kôra.

13. Ďalšie podania v odvolacom konaní neboli zo strán sporu podané.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie

je dôvodné.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

17. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

18. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,

pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

19. Odvolací súd v celom rozsahu sa zhoduje s dôvodmi, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie vo
vzťahu k otázke uznášania schopnosti zhromaždenia podľa bodu 69 a nasledujúcu odôvodnenia svojho

rozsudku. V danom prípade je nutné vychádzať z ustanovení Zákona o pozemkových spoločenstvách,
pričom aj z komentára k predmetnému zákonu (systém ASPI - klient WOLTERS KLUWER s.r.o.), z
ktorého vychádzal aj súd prvej inštancie je zrejmé, že na zasadnutí zhromaždenia sa musí zabezpečiť
taká forma a spôsob hlasovania, aby bolo preukázateľné, že sa dosiahla potrebná väčšina na prijatie
rozhodnutia. Rozhodnutia na zhromaždení sa spravidla prijímajú spôsobom „za“, „proti“ a „zdržal sa

hlasovania“. Keďže je v praxi častý prípad, že niektorí členovia v priebehu zhromaždenia odídu a teda
zhromaždenia hoci bolo na začiatku schopné prijímať rozhodnutia podľa bodov programu, v priebehu
jeho zasadnutia už nebude uznášaniaschopné, je preto nutné prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že
nepostačuje pre uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia len to, že pri registrácií bol zaregistrovaný
taký počet hlasov, ktoré zabezpečujú uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia. Táto otázka musí byť

kontrolovaná a kvórum dosiahnuté v priebehu každého hlasovania, teda každého uznesenia.

20. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nestačí
generálne plnomocenstvo na zastupovanie, pričom v tomto prípade možno prevziať právny názor, ktorýsa vzťahuje na zastupovanie akcionára pri výkone akcionárskych práv na valnom zhromaždení, kedy
je v zmysle rozhodnutia NS ČR sp.zn. 29Odo 215/2002 potrebné špeciálne plnomocenstvo. Ani výkon
práv akcionára na valnom zhromaždení, ani hlasovanie člena valného zhromaždenia, nie je právnym

úkonom podľa § 34 Občianskeho zákonníka, a preto ani jeho zastupovanie nie je zastúpením na
uskutočnenie právneho úkonu. Z uvedeného dôvodu je nutné preukázať existenciu špeciálnej plnej
moci oprávňujúcej splnomocnenca na zastupovanie na valnom zhromaždení konkrétnej spoločnosti,
a to už či za účelom výkonu práv akcionára alebo za účelom výkonu práv člena spoločenstva,
pričom je nutné, aby plnomocenstvo na zastupovanie bolo špecifikované minimálne na konkrétne valné

zhromaždenie, a preto podľa názoru odvolacieho súdu rovnako nespĺňa túto náležitosť generálne
plnomocenstvo, ktoré splnomocňuje na zastupovanie v určitom dlhom časovom období, ako to bolo
v tomto prípade. K tomuto záveru odvolací súd dospel po zhodnotení situácie, kedy v zmysle platnej
právnej úpravy pri zvolávaní valného zhromaždenia sa vopred predkladá aj program, ktorý má byť
prejednaný, pričom práve vedomosť člena spoločenstva o tom, aký program bude prejednávaný na
valnomzhromaždení,jerozhodujúcouskutočnosťouapoznaním,nazákladektoréhosatentorozhoduje,

či sa takéhoto valného zhromaždenia chce zúčastniť alebo nie, resp. či niekoho splnomocní na
zastupovanie aj s možnosťou udelenia konkrétnych špecifických pokynov, akým spôsobom má zástupca
hlasovať pri jednotlivých bodoch programu. Z uvedeného dôvodu možno preto súhlasiť s názorom
súdu prvej inštancie, že generálne plnomocenstvo na obdobie, kedy môžu byť konané viaceré valné
zhromaždenia, nezodpovedá náležitostiam platného zastupovania členov pozemkového spoločenstva.

V danom prípade nejde o reštrikčný výklad ustanovení zákona, ide o výklad, ktorý smeruje k posunutiu
právnejistotyčlenovpozemkovýchspoločenstiev,apretosaodvolacísúdstotožnilstýmtozáveromsúdu
prvej inštancie. Ako vyplýva z komentára k Zákonu o pozemkových spoločenstvách, aj v prípade, že
neboli dodržané zákonné ustanovenia týkajúce sa zvolávania zasadnutia zhromaždenia alebo v prípade
výrazného rozdielu skutočného programu zasadnutia s programom uvedeným v pozvánke, tak tieto

dôvody sú relevantnými vo vzťahu k možnej neplatnosti rozhodnutí zhromaždenia. V tejto súvislosti
analogicky možno poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo 339/1998. Podľa
názoru odvolacieho súdu tieto nedostatky mali výrazný vplyv na výsledok hlasovania o konkrétnych
otázkach. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade došlo k relevantnej zmene programu
valného zhromaždenia, pričom zmena programu valného zhromaždenia nie je absolútne vylúčená, kedy

vzhľadom na realitu bežného života možno pripustiť určité zmeny v programe valného zhromaždenia,
ktoré však musia byť vecne odôvodnené a takýmto prípadom môže byť skutočnosť, ktorá vyplynula z
praktických potrieb. V danom prípade minimálne bod týkajúci sa postúpenia práva užívania poľovných
pozemkov poľovníckemu združeniu toto kritérium nespĺňa. Zároveň v súvislosti s týmto bodom programu
odvolací súd sa stotožňuje aj s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 76 o tom, že tento bod

programu nebol ani odsúhlasený vo vzťahu k zaradeniu do programu.

21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR z 01.01.2002 sp.zn. 1Obo 154/2002,
podľa ktorého, ak valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným rozhodlo o vylúčení
spoločníka zo spoločnosti, hoci v písomnej pozvánke takýto bod programu nebol uvedený a nebol ani

dodatočne zaradený do programu so súhlasom všetkých spoločníkov, zakladá bez ďalšieho dôvod na
určenie neplatnosti takéhoto rozhodnutia súdom. Rovnako tak možno poukázať na obdobné rozhodnutia
v obchodných veciach, ktoré podľa povahy hlasovania sú analogicky najbližšie povahe hlasovaniu
členov pozemkového spoločenstva, a preto podľa názoru odvolacieho súdu možno závery rozhodovacej
praxe Najvyššieho súdu v tomto smere aplikovať aj na tento prípad.

22. V súvislosti s týmto konštatovaním je irelevantná skutočnosť, že na začiatku konania valného
zhromaždenia prebehla registrácia aj na základe takýchto všeobecných splnomocnení. Takýto
postup nemohol konvalidovať plnomocenstvá, ktoré nespĺňali náležitosti pre platné zastúpenie členov
pozemkového spoločenstva.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd sa už nevenoval ostatným dôvodom
pre vyhovenie žaloby, nakoľko po odpočítaní členov, ktorí sa zúčastnili valného zhromaždenia v
zastúpení, počet členov nebol schopný pre uznášanie ani v rozsahu 1/2. Z obsahu spisu vyplýva, že
plnomocenstvá, na základe ktorých boli zastúpení členovia pozemkového spoločenstva sa nachádzajú

v spise od č.l. 278 po č.l. 390, pričom ako vyplýva zo zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa
XX.XX.XXXX (č.l. 184 spisu) po odchode žalobcu 1/ došlo k sčítaniu hlasov prítomných podielnikov
a bolo zistené, že je prítomných členov s počtom hlasov XXXX, čo predstavovalo XX,XX %. Týmto
počtom hlasov, teda XX,XX % z oprávnených následne boli prijímané všetky uznesenia na tomto valnomzhromaždení. Pri celkovom počte XXXXX hlasov činí polovica XXXX hlasov. Je zrejmé, že nadpolovičná
väčšina by bola dosiahnutá počtom XXXX hlasov. Pri hlasovaniach (aj na základe splnomocnení) bol
dosiahnutý počet XXXX hlasov, teda o XXX hlasov viac ako bolo potrebných. Bolo však zistené, že

minimálne takýto počet hlasov bol neplatných, preto neboli prijaté uznesenia platným spôsobom.

24. Odvolací súd po oboznámení sa s plnomocneniami, ktoré sa nachádzajú v spise na č.l. 278
až 390 mal za preukázané, že v celkovom počte sa tam nachádza 220 plnomocenstiev, ktoré
nespĺňajú náležitosť platného plnomocenstva, nakoľko splnomocniteľ týmto udelil splnomocnencovi

plnomocenstvo do 31.12.2016 bez špecifikácie ako je vyššie uvedené. Vychádzajúc zo skutočnosti, že
každýzosplnomocniteľovmalminimálnejedenhlas,pričomvniektorýchprípadochtakýtosplnomocniteľ
disponoval viacerými hlasmi, napríklad C. P. (splnomocnenie na č.l. 278), ktorý podľa prehľadu
disponoval výmerou v komposesoráte XXXXXmX, resp. XXXXXmX v urbariáte, čomu zodpovedal počet
hlasov 8 (č.l. 191), V. A., nar. XX.XX.XXXX ktorý disponoval počtom hlasov 4 (č.l. 192 a 288), C. K., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý tiež disponoval počtom hlasov 6 a ktorého plnomocenstvo sa nachádza na str. 333.

Po spočítaní týchto hlasov je zrejmé, že ich počet je vyšší než XXX hlasov, čo značí o tom, že valné
zhromaždenie nebolo uznášania schopné, nakoľko počet platných hlasov bol nižší než XXXX hlasov.
Tak pri počte týchto splnomocnení, ktoré nespĺňajú náležitosti XXX predstavuje počet neplatných hlasov
minimálne XXX, čo pri odpočítaní z počtu hlasov dosiahnutých v hlasovaní XXXX predstavuje počet
XXXX hlasov, čo je menej ako polovica, teda ako XXXX hlasov. Z týchto dôvodov považoval za právne

dôvodné odvolací súd potvrdiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

25. Odvolací súd taktiež poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 08.09.2015
pod sp.zn. 14Co 997/2014, z ktorého vyplýva, že ak žalovaný v čase konania zhromaždenia nemal
riadne zistený reálny počet svojich členov a výšku ich spoluvlastníckych podielov, ktoré reprezentujú už

táto skutočnosť objektívne znemožňuje zistenie, či dané spoločenstvo bolo uznášaniaschopné. Pokiaľ
takéto okolnosti nebolo možné preveriť riadne, možno dospieť k záveru, že zhromaždenie nebolo
uznášaniaschopné. Porovnateľná situácia nastala aj na valnom zhromaždení žalovaného po odchode
žalobcu 1/ a ďalších členov, ako to vyplynulo z vykonaných dôkazov.

26. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého po odchode niektorých
členov spoločenstva a po nedostatočnom vyhodnotení tejto situácie nebolo možné dospieť k záveru, že
zhromaždenie bolo uznášaniaschopné.

27. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou

proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite
veci bez významu.

28. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté výroky I. a II., nakoľko výrok III. nebol odvolaním

napadnutý.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP, keď v odvolaní úspešných žalobcom odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).