Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2020

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 9C/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416201712
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2020:8416201712.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobcov: 1./ Q. A., N..

XX.XX.XXXX, C. A. Q.. K.Á. XXXX/XX, XXX XX W. - V., 2./ Q. T., N.. XX.XX.XXXX, C. A. V. XXXX/X, XXX
XX W., 3./ J.. Ž. T., N.. XX.XX.XXXX, C. A. V. XXXX/X, XXX XX W., 4./ V.. P. H., N.. XX.XX.XXXX, C. A. V.
XXXX/X, XXX XX W., 5./ Q. W., N.. XX.XX.XXXX, C. A. T. XX, XXX XX W., všetci právne zastúpení JUDr.
Ľubou Berezňaninovou, advokátkou so sídlom Hlavná 45, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Urbárske
a komposesorátne pozemkové spoločenstvo Osturňa, so sídlom Osturňa 295, 059 79 Osturňa, IČO: 17
085 829, právne zastúpenému JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom so sídlom Štefánikova 8, 058 01
Poprad, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že uznesenia valného zhromaždenia žalovaného č. 1/2016, 2/2016, 3/2016, 4/2016, 5/2016,
6/2016, 7/2016, 8/2016, 9/2016, 10/2016 a 11/2016 zo dňa 7.2.2016 sú neplatné.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1.-5. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu k rukám
zástupcu žalobcov JUDr. Ľuby Berezňaninovej, advokátky, Hlavná 45, Prešov, do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia súdneho úradníka o jej výške.

III. Z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Kežmarok zo dňa
3.11.2017 č. k. 9C/63/2016-501 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.1.2018 č.k.
9Co/1/2018-542.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 04.04.2016 žalobcovia v 1. - 5. rade požiadali, aby súd určil
neplatnosť uznesení č.1/2016, č. 2/2016, č. 3/2016, č. 4/2016, č. 5/2016, č. 6/2016, č. 7/2016, č. 8/2016,
č. 9/2016, č. 10/2016 a č. 11/2016 prijatých na zasadnutí valného zhromaždenia žalovaného konanom
dňa 07.02.2016 v kultúrnom dome v Y., a to s poukazom na ust. § 15 ods. 2 veta druhá zákona č. 97/2013
Z.z. o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého prehlasovaní členovia pozemkového spoločenstva

majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia pozemkového
spoločenstva.

2. Žalobu zástupkyňa žalobcov odôvodnila tak, že dňa 07.02.2016 sa v kultúrnom dome v Y. konalo
riadne valné zhromaždenie podielnikov žalovaného. V priebehu tohto zhromaždenia došlo k niekoľkým
pochybeniam, v dôsledku ktorých celý priebeh zasadnutia zhromaždenia bol nezákonný, čo zakladá
nezákonnosť všetkých uznesení prijatých na tomto zhromaždení. Podľa judikatúry uznesenia valného

zhromaždenia obchodnej spoločnosti (rovnako aj pozemkového spoločenstva ako právnickej osoby)
nie sú právnymi úkonmi. Relevantným pre posúdenie ich platnosti môže byť preto len rozpor uznesení
so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami (§ 131 Obchodného zákonníka). Podstatné
skutkové okolnosti týkajúce sa nezákonnosti priebehu predmetného zasadnutia valného zhromaždeniazástupkyňa žalobcov zhrnula do troch oblastí nasledovne: 1. Prezentácia účasti podielnikov na valnom
zhromaždení, 2. Ukončenie valného zhromaždenia, a 3. Obnovenie zrušeného valného zhromaždenia
a jeho priebeh.

3. Uviedla, že pri úvodnej prezentácií účasti podielnikov na zhromaždení vznikla neprehľadná situácia
a podozrenie z manipulácie s hlasmi podielnikov a z falšovania podpisov na predkladaných písomným
splnomocneniach. Zástupcovia Poľovníckeho združenia Bystrá pri úvodnej prezentácií účasti odmietli
akceptovať zoznam podielnikov zabezpečený výborom spoločenstva z Okresného úradu Kežmarok,

odbor katastrálny, a predložili vlastný zoznam podielnikov. Tento zoznam nebol odsúhlasený a
porovnaný s pripraveným zoznamom. Zástupcovia Poľovníckeho združenia Bystrá začali predkladať
vlastne pripravené písomné splnomocnenia, odlišné od splnomocnení pripravených a očíslovaných
výborom spoločenstva. Jednalo sa o tzv. generálne plné moci na zastupovanie vo všetkých veciach na
všetkých valných zhromaždeniach spoločenstva, ktoré sa uskutočnia do 31.12.2016. V momente, kedy
podielnik p. V. D. D. C. R. stojaci v rade na podpísanie svojej osobnej účasti začul, ako poľovník p.

D. registruje jeho účasť na valnom zhromaždení splnomocnením udeleným Poľovníckemu združeniu
Bystrá, a oznámil, že nikomu splnomocnenie neudelil a zhromaždenia sa chce zúčastniť osobne,
vzniklo podozrenie z falšovania podpisov na splnomocneniach predkladaných Poľovníckym združením
Bystrá. Podobnú skúsenosť mali aj ďalší podielnici, ktorí sa zhromaždenia riadne osobne zúčastnili.
Mnohí podielnici, ktorí splnomocnenia poľovníkom podpísali, vyhlásili, že boli oklamaní, pretože im bolo

tvrdené, že splnomocnenie sa vzťahuje iba na udelenie súhlasu na postúpenie výkonu poľovného práva
na poľovných pozemkoch spoločenstva. Väčšina si ich ani neprečítala, nakoľko k členom Poľovníckeho
združenia Bystrá mali dôveru. Vo viacerých prípadoch boli pri registrácii účasti predložené dve plné
moci na jednu osobu. Niektoré splnomocnenia boli tiež predložené na zosnulé osoby, a to na V. M.,
zomrelého dňa XX.XX.XXXX, a P. Ž., zomrelú dňa XX.XX.XXXX. O zmätku a chaose pri prezentácii

účasti podielnikov na zasadnutí zhromaždenia svedčia aj nezrovnalosti v notárskej zápisnici vyhotovenej
zo zasadnutia notárkou JUDr. Darinou Sčensnou. Podľa notárskej zápisnice na začiatku zasadnutia boli
prítomní podielnici s počtom hlasov 10 021, čo je 60,64 % z hlasov zodpovedajúcich celkovej výmere
16 526 ha lesných pozemkov, čo nikdy nebolo overené. Podľa výsledkov hlasovania o voľbe členov
mandátovej komisie v úvode zasadnutia však súčet hlasov „za“, „proti „ a „zdržali sa“ dáva iba 8 724

hlasov, čo je v rozpore s konštatovaným celkovým počtom hlasov 10 021 hlasov.

4. Keďže v štádiu registrácie účasti podielnikov na zasadnutí vznikol zmätok a chaos, predseda výboru
spoločenstva a riadiaci zhromaždenia Q. A. (žalobca v 1. rade) zhromaždenie ukončil a rozpustil,
a to ešte pred zvolením mandátovej komisie, ktorá mala overiť počet hlasov prítomných členov,

resp. ich zástupcov, pred zahájením akéhokoľvek hlasovania. Zo zasadnutia odišiel spolu s mnohými
ďalšími podielnikmi. Niektorí sa z prezentácie vyškrtli, iní nie. Q. A.K. ako predseda spoločenstva a
podľa zmluvy o pozemkovom spoločenstve zo dňa 22.06.2014 jediná osoba oprávnená do zvolenia
riadiaceho zhromaždenia zhromaždenie dočasne riadiť nepoveril žiadneho člena výboru spoločenstva
riadením zasadnutia. Aj napriek tomu zasadnutie pokračovalo. Jeho riadenia sa ujal podpredseda

spoločenstva Q. C.. Podľa zmluvy o spoločenstve zo dňa 22.06.2014 (čl. V. bod 4) pokračovať v
zasadnutí zhromaždenia riadne ukončeného predsedom spoločenstva Q. A. bolo možné len za situácie,
ak by zasadnutie zhromaždenia opakovane zvolal Okresný úrad Kežmarok, odbor pozemkový a lesný.
To sa v danom prípade nestalo. Preto žalobcovia všetky úkony súvisiace s pokračovaním v riadne
ukončenom zasadnutí zhromaždenia dňa 07.02.2016 a všetky uznesenia prijaté na takomto zasadnutí

považujú za nezákonné a právne neúčinné.

5. Na predmetnom zasadnutí zhromaždenia došlo k odvolaniu niektorých členov orgánov spoločenstva,
a to napriek tomu, že odvolávanie nebolo bodom programu zasadnutia. Bol odvolaný predseda
spoločenstva Q. A. (žalobca v 1. rade), a traja členovia výboru spoločenstva Q. T. (žalobca v 2. rade),

V. X. P. Q. X.. Odvolaný bol aj predseda dozornej rady spoločenstva V.. P. H. (žalobca v 4. rade). K
odvolaniu došlo na návrh niektorých podielnikov, ktorí sú členmi Poľovníckeho združenia Bystrá, na
základe ničím nepodložených tvrdení o nespokojnosti s ich činnosťou. Na odvolanie uvedených členov
orgánov spoločenstva neexistovali žiadne dôvody. Odvolávaným členom nebol daný žiadny priestor na
vyjadrenie k dôvodom odvolania. Takýto postup pri odvolávaní členov orgánov spoločenstva žalobcovia

považujú za protiprávny. Podľa zmluvy o pozemkovom spoločenstve zo dňa 22.06.2014 na platnosť
hlasovania valného zhromaždenia nie je potrebná prítomnosť notára. V čl. VI. v bode 5. tejto zmluvy
je zakotvená jediná výnimka, a to ak ide o voľbu členov orgánov spoločenstva. Keďže v pozvánke na
zasadnutiezhromaždeniaodvolávaniečlenovorgánovspoločenstvanebolouvedenéakobodprogramu,jeviacakoisté,žezvyšnípiatičlenoviavýboruspoločenstvaodvolanieuvedenýchštyrochčlenovvýboru,
vrátane jeho predsedu Q. A., dlhodobo plánovali. Inak by prítomnosť notárky JUDr. Dariny Sčensnej,
ktorej účasť na zasadnutí sami zabezpečili, bola bezpredmetná.

6. Na zasadnutí zhromaždenia došlo tiež k odsúhlaseniu žiadosti o schválenie postúpenia práv a
povinností spoločenstva Poľovníckemu združeniu Bystrá tak, že právo užívania poľovného revíru bude
postúpené tomuto poľovníckemu združeniu na obdobie 15 rokov, a to od 01.01.2017 do 31.12.2031.
Ani toto postúpenie práv spoločenstva nebolo súčasťou programu zasadnutia zhromaždenia. Za

postúpenie podľa zápisnice hlasovali jednohlasne všetci prítomní podielnici s počtom 8 478 hlasov.
Medzi podielnikmi pritom nepanuje takáto výnimočná zhoda v tom, aby užívanie poľovného revíru bolo
na takúto dlhú dobu postúpené tomuto poľovníckemu združeniu. Navyše, podľa čl. IV. písm. k.) zmluvy
o pozemkovom spoločenstve zo dňa 22.06.2014 zhromaždenie v prípade nakladania so spoločným
nehnuteľným majetkom spoločenstva rozhoduje dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov
spoločnej nehnuteľnosti. Podľa zápisnice zo zasadnutia predmetného zhromaždenia postúpenie

užívania poľovného revíru bolo schválené jednoduchou nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných
podielnikov, čo je v rozpore so zmluvou o pozemkovom spoločenstve zo dňa 22.06.2014.

7. Zástupca žalovaného žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že zasadnutie
zhromaždenia spoločenstva konané dňa 07.02.2016 bolo riadne zvolané a prebehlo v súlade so

zákonom. Jeho program sa nemenil. Niektoré body programu síce neboli uvedené v pozvánke, boli však
prerokované na rokovaní výboru spoločenstva dňa 28.12.2015. Predseda spoločenstva Q. A. nemal
oprávnenie zasadnutie zhromaždenia ukončiť a rozpustiť. Ukončiť ho mohlo len samotné zhromaždenie
ako najvyšší orgán spoločenstva hlasovaním o ukončení. Predseda spoločenstva zhromaždenie riadne
otvoril a skonštatoval jeho uznášaniaschopnosť. Následne zhromaždenie svojvoľne a bezdôvodne

ukončil a odišiel preto, že ním navrhnutí ľudia neboli zvolení do mandátovej komisie. Na jeho popud
odišli aj niektorí ďalší podielnici, ktorí neboli spokojní s úvodným priebehom zhromaždenia. Niektorí
z nich neboli ani zaregistrovaní v prezenčnej listine. Sám predseda výboru Q. A. sa nezaregistroval,
aby mohol manipulovať so zhromaždením, čo bolo zistené až po kontrole prezenčnej listiny. Tento
postup žalovaný považuje za účelový v snahe zmariť zasadnutie zhromaždenia, ktoré pri tak vysokom

počte podielnikov, ako má spoločenstvo, je problémom vôbec zvolať. Riadenia zhromaždenia sa po
odchode Q. A. ujal podpredseda spoločenstva Q. C.. Takéto oprávnenie podpredsedovi spoločenstva
vyplýva z § 16 zákona č. 97/2013 Z.z o pozemkových spoločenstvách a z čl. VII. bodu 8. zmluvy
o pozemkovom spoločenstve, podľa ktorých predsedu spoločenstva v prípade jeho neprítomnosti
zastupuje podpredseda spoločenstva. Valné zhromaždenie aj po odchode predsedu spoločenstva a

niektorých podielnikov bolo uznášaniaschopné a všetky prijaté uznesenia sú zákonné.

8. Okresný súd Kežmarok o žalobe rozhodol rozsudkom zo dňa 21.05.2018 č.k. 9C 63/2016-604
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Za rozhodujúce pre vyhovenie žalobe súd prvej inštancie
považoval záver, že predmetné riadne valné zhromaždenie spoločenstva nebolo uznášaniaschopné.

Skonštatoval, že aby zhromaždenie bolo uznášaniaschopné, museli sa na ňom zúčastniť členovia s
nadpolovičným počtom hlasov všetkých členov spoločenstva. Podľa notárskej zápisnice osvedčujúcej
priebeh zhromaždenia zasadnutia sa síce zúčastnili členovia spoločenstva s nadpolovičným počtom
všetkých hlasov. Vykonaným dokazovaním však bolo zistené, že množstvo splnomocnení predložených
pri prezentácií účasti na zhromaždení bolo falošných a zneužitých. Splnomocnenia vyhotovené

Poľovníckym združením Bystrá pre neurčitosť vymedzenia rozsahu oprávnenia zástupcu v nich
považoval za neplatné. Skonštatoval, že predseda spoločenstva riadiaci zhromaždenie nie je
štátnym orgánom. Preto môže konať všetko, čo mu zákon nezakazuje. Ak zhromaždenie nebolo
uznášaniaschopné alebo bol ohrozený verejný poriadok alebo zdravie, predseda mal oprávnenie
zhromaždenie ukončiť. Ak zhromaždenie ukončil, ďalšie pokračovanie v ňom odporuje zákonu.

9. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 27.08.2019 č.k. 21Co
136/2018-802 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Skonštatoval, že záver súdu prvej inštancie o neplatnosti uznesení prijatých na zasadnutí valného
zhromaždenia spoločenstva konaného dňa 07.02.2016 je predčasný, nedostatočne odôvodnený a nemá

oporu vo vykonanom dokazovaní. Vytkol súdu, že pri hodnotení uznášaniaschopnosti zhromaždenia
vychádzal iba z domnienok a dohadov, namiesto riadnej logickej úvahy o porovnaní počtu platných
a neplatných plnomocenstiev, a počtu platných a neplatných hlasov pri hlasovaní. Vytkol súdu, že sa
nezaoberal prezenčnými listinami nachádzajúcimi sa v spise, ktoré spĺňali podmienky pre riadne konaniezhromaždenia. Plnomocenstvá nachádzajúce sa v spise neporovnal s týmito prezenčnými listinami,
notárskou zápisnicou, a neurobil porovnávacie číselné závery vo vzťahu k dosiahnutému kvóru hlasov.
Uložil súdu prvej inštancie preskúmať plnomocenstvá nachádzajúce sa v spise jednotlivo a porovnať

ich s prezenčnými listinami a notárskou zápisnicou. Zistiť, ktoré plnomocenstvá a z akých dôvodov
sú neplatné, a aký vplyv mali na dosiahnutie potrebného kvóra hlasov pri hlasovaní. V prípade, že
súd dospeje k záveru, že zhromaždenie bolo v čase jeho začatia uznášaniaschopné, vyhodnotiť jeho
uznášaniaschopnosť po odchode predsedu a niektorých členov. Až následne sa z právneho pohľadu
zaoberať možnosťou alebo nemožnosťou pokračovania zasadnutia zhromaždenia bez prítomnosti

predsedu spoločenstva.

10. Súd vec opakovane prejednal na pojednávaniach konaných dňa 21.02.2020 a dňa 02.06.2020
za prítomnosti zástupcov oboch sporových strán. Obe strany trvali na svojich predchádzajúcich
prednesoch. Nenavrhli žiadne ďalšie dôkazy. V nadväznosti na závery vyslovené súdom druhej inštancie
v zrušujúcom rozhodnutí v rámci procesného úroku a procesnej obrany iba doplnili svoje tvrdenia

nasledovne:

11. Zástupkyňa žalobcov uviedla, že podľa splnomocnení predložených súdu notárkou, na
prezentáciu účasti na predmetnom zasadnutí zhromaždenia boli použité 3 rôzne formuláre písomných
splnomocnení. Očíslovaný formulár splnomocnenia zasielaný výborom spoločenstva spolu s pozvánkou

(používaný aj v minulosti), a to v počte 70 kusov. Formulár splnomocnenia rovnako ako splnomocnenie
zasielané výborom spoločenstva, ale bez očíslovania, a to 2 kusy. A formulár splnomocnenia
predkladaný Poľovníckym združením Bystrá v počte 220 kusov. To už samo o sebe zaviedlo chaos
do prezentácie účasti. Práve používaním jednotného formulára splnomocnenia sa v minulosti výbor
spoločenstva snažil predísť vzniku rozporov, podvodov a manipulácií. Za zásadnejšie však považuje to,

že formulár splnomocnenia pripravený výborom spoločenstva oprávňuje splnomocnenca na zastúpenie
a hlasovanie iba na valnom zhromaždení zvolanom na deň 07.02.2016, kým formulár splnomocnenia
Poľovníckeho združenia Bystrá na zastúpenie a hlasovanie na všetkých valných zhromaždeniach
konanýchdokoncaroku2016(tzv.generálnaplnámoc).SplnomocneniaPoľovníckehozdruženiaBystrá
na všetky valné zhromaždenia do konca roku 2016 sú v rozpore, resp. obchádzajú ust.§ 14 zákona č.

97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách a zmluvu o pozemkovom spoločenstve, ktoré upravujú
spôsob, ako sa má každé valné zhromaždenia osobitne zvolať. Takéto splnomocnenia odnímajú členom
spoločenstva možnosť rozhodnúť sa vždy pred konkrétnym valným zhromaždením podľa jeho programu
uvedeného vo včas doručenej pozvánke, či sa zhromaždenia zúčastnia osobne alebo splnomocnia
inú osobu. Osobitne, ak ide o tak závažné otázky, ako je voľba alebo odvolávanie členov orgánov

spoločenstva. Preto 220 splnomocnení s počtom celkom 6 124 hlasov nie je platných a potrebné kvórum
pri hlasovaní o uzneseniach nebolo dosiahnuté. Práve tieto formuláre splnomocnení boli dôvodom
celého chaosu. Podľa notárskej zápisnice na zasadnutí na základe vykonanej prezentácie bolo prítomní
podielnici s počtom hlasov 10 021, čo predstavuje 60,64 % hlasov všetkých členov spoločenstva. Pri
sčítaní hlasov „za“, „proti“ a „zdržal sa“ pri úvodnom hlasovaní o návrhoch na členov mandátovej komisie

podľa notárskej zápisnice však hlasovali podielnici s počtom len 8 724 hlasov, resp. 8 517 hlasov, nie
10 021 hlasov. Možno preto dôvodne predpokladať, že ešte pred odchodom predsedu a niektorých
podielnikov boli v sále prítomní podielnici s počtom hlasov maximálne 8 724 hlasov. Ak vychádzame
z prezenčnej listiny, na ktorej sú vyškrtnuté niektoré podpisy (čo je už samo o sebe zavádzajúce), a
odpočítame vyškrtnuté hlasy, ktorých je celkom 812, tak po odchode predsedu a niektorých podielnikov

boli v sále reálne prítomní podielnici s počtom hlasov iba 7 912 (8 724 - 812). Z toho 6 124 hlasov bolo
na základe neplatných splnomocnení Poľovníckeho združenia Bystrá. Na uznášaniaschopnosť valného
zhromaždenia bolo potrebných 8 264 hlasov. Preto zhromaždenie minimálne po odchode predsedu
spoločenstva a niektorých členov nebolo uznášaniaschopné. Po ukončení zhromaždenia predsedom
spoločenstva podľa podpredsedu Q. C. nová prezentácia účasti nebola vykonaná. Vychádzalo sa z

prvotnej prezentácie, pri ktorej však bol zmätok a niektorí podielnici sa vôbec ani nezaregistrovali. Počet
prítomných a ich hlasy neoverila žiadna mandátová komisia. Podľa niektorých výpovedí svedkov a
žalobcov niektorí členovia sa pri odchode zo sály stihli vyškrtnúť, iní nie. Ostalo tam iba cca 20 ľudí. Po
ukončení zhromaždenia predsedom spoločenstva nepochybne teda došlo k zmene počtu prítomných
osôb na zasadnutí. Bolo preto na mieste vykonať opakovane prezentáciu prítomných osôb, nie len

prepočítať hlasy. Za danej situácie aj pre notárku muselo byť problematické overiť počet prítomných
osôb. To je ďalší zmätok. Ďalej uviedla, že ak by aj predmetné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné, ak
nebol schválený jeho program, o ktorom sa rokovalo, prijaté uznesenia nemôžu byť platné. Hlasovanie o
odvolaní členov orgánov spoločenstva a o postúpení výkonu práva poľovníctva Poľovníckemu združeniuBystrá sú bez ohľadu na uznášaniaschopnosť zhromaždenia neplatné. Tieto body neboli predmetom
pozvánky na zhromaždenie. Je neprípustné, aby k odvolávaniu členov orgánov spoločenstva sa dospelo
na základe výsledku diskusie, a to vzhľadom aj na potrebu zabezpečenia prítomnosti notára.

12. Zástupca žalovaného poukázal na výsledky trestného konania, ktoré prebehlo na podnet žalobcov,
v rámci ktorého sa orgány činné v trestnom konaní zaoberali ako účasťou členov spoločenstva, resp. ich
zástupcov na zhromaždení, tak aj platnosťou splnomocnení. Uznesením zo dňa 25.01.2017 bolo trestné
stíhanie zastavené. Prokurátor nezistil nezákonnosť žiadnych splnomocnení. Všetky splnomocnenia

nachádzajúce sa v spise je preto potrebné považovať za zákonné. Orgány činné v trestnom konaní
tiež nezistili, že by účasť na zhromaždení nebola v poriadku. Zdôraznil, že naopak, ani jeden zo
žalobcov svoju účasť na zhromaždení nezaregistroval a nepredložil splnomocnenia, ktoré im boli
udelené. Žalobcovia nechceli, aby zhromaždenie bolo uznášaniaschopné, čo sa nestalo prvý krát.
Výbor spoločenstva je pritom povinný zvolať valné zhromaždenie tak, aby bolo uznášaniaschopné.
Valné zhromaždenie spoločenstva sa nekonalo niekoľko rokov, pretože nebolo uznášaniaschopné.

Práve ostatní členovia výboru spoločenstva (okrem žalobcov) urobili všetko preto, aby to tak konečne
nebolo. Žalovaný uznáva, že niekoľko splnomocnení nebolo platných. Ide o splnomocnenia týkajúce
sa zomrelých osôb (P. Ž., V. M., K. A. P. V. F.). Ide však celkom spolu o 120 hlasov. Tiež uznáva, že
boli členovia, ktorí najprv udelili splnomocnenie, a potom sa chceli zhromaždenia osobne zúčastniť.
Ich splnomocnenia, ako aj ostatné, sú však v poriadku. Ľudia splnomocnenia odovzdali. Preto nemohli

byť použité opakovane do konca roku 2016. Aj po odpočítaní spochybnených 120 hlasov bolo pri
hlasovaní na zhromaždení dosiahnuté potrebné kvórum. Po odchode predsedu spoločenstva a ďalších
podielnikov bola vykonaná kontrola prítomných osôb, čo osvedčuje notárska zápisnica osvedčujúca
priebeh zhromaždenia.

13. Podľa § 3 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom v čase
predmetného zasadnutia valného zhromaždenia žalovaného, tzn. ku dňu 07.02.2016 (ďalej len „Zákon
o pozemkových spoločenstvách„) spoločenstvo je podľa tohto zákona právnická osoba.

14. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1

písm. a) až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní zhromaždenia fond
vykonáva práva člena spoločenstva, ktorého podiel spoločnej nehnuteľnosti spravuje alebo s ktorým
nakladá podľa § 10 ods. 1 a 2, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a), b), d), h) a i).

15. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o pozemkových spoločenstvách členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká

prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti.

16. Podľa § 9 ods. 4 Zákona o pozemkových spoločenstvách pomer účasti členov spoločenstva na
výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi na spoločnej
nehnuteľnosti.

17. Podľa § 13 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách orgánmi spoločenstva sú:
a) zhromaždenie
b) výbor
c) dozorná rada

d) iné orgány spoločenstva zriadené zmluvou o spoločenstve.

18. Podľa § 14 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách najvyšším orgánom spoločenstva je
zhromaždenie. Zhromaždenie sa skladá zo všetkých členov spoločenstva. Zasadnutie zhromaždenia
zvoláva výbor spoločenstva najmenej raz za rok. Výbor je povinný pozvať na zasadnutie zhromaždenia

najmenej 30 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia všetkých členov spoločenstva a fond, ak
fond spravuje podiely spoločnej nehnuteľnosti alebo s nimi nakladá. Výbor najmenej 25 dní pred
termínom zasadnutia zhromaždenia uverejní oznámenie o zasadnutí zhromaždenia na obvyklom mieste
uverejnenia, na svojom webovom sídle alebo v médiu s celoštátnou pôsobnosťou; obvyklé miesto
uverejnenia určí spoločenstvo v stanovách. V pozvánke na zasadnutie zhromaždenia a v oznámení o

zasadnutí zhromaždenia výbor uvedie názov a sídlo spoločenstva, miesto, dátum a hodinu zasadnutia
zhromaždenia, údaj, či ide o čiastkovú schôdzu alebo mimoriadne zasadnutie zhromaždenia, program
zasadnutia zhromaždenia a poučenie o možnosti zúčastniť sa zasadnutia prostredníctvom zástupcu na
základe splnomocnenia. Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj podiel podľa § 9 ods.7 alebo ak fond prevádza podiel vo vlastníctve štátu podľa § 11 ods. 2, výbor to uvedie v programe
zasadnutia zhromaždenia. Výbor je povinný informovať obvodný lesný úrad o zasadnutí zhromaždenia
do 30 dní odo dňa jeho konania.

19. Podľa § 14 ods. 4 Zákona o pozemkových spoločenstvách do pôsobnosti zhromaždenia patrí:
a) schvaľovať zmluvu o spoločenstve a jej zmeny,
b) schvaľovať stanovy a ich zmeny,
c) voliť a odvolávať členov orgánov spoločenstva uvedených v § 13 ods. 1 písm. b) až d),

d) rozhodovať o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 2,
e)rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne
obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva,
f) schvaľovať ročnú účtovnú závierku,
g) rozhodovať o rozdelení zisku a spôsobe úhrady straty,
h) rozhodovať o vstupe a podmienkach vstupu spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo do

družstva,
i) rozhodovať o zrušení spoločenstva,
j)rozhodovaťoďalšíchzáležitostiachspoločenstva,akrozhodovanieonichniejezverenéinýmorgánom
spoločenstva.

20. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách každý člen spoločenstva má pri
rozhodovaní o právach a povinnostiach taký počet hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti člena
spoločenstva na výkone práv a povinností podľa § 9 ods. 4.

21. Podľa § 15 ods. 2 Zákona o pozemkových spoločenstvách zhromaždenie rozhoduje podľa §

14 ods. 4 písm. a), b), d), h) a i) nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva; v
ostatných prípadoch zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva,
ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods.
1 a 2. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti
rozhodnutia zhromaždenia.

22. Podľa § 30 Zákona o pozemkových spoločenstvách na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní.

23. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24. Úvodom súd v nadväznosti na cit. ust. § 30 Zákona o pozemkových spoločenstvách len udáva,
že rozhodovanie o žalobe o neplatnosť rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva patrí
nepochybne do právomoci civilných súdov podľa Civilného sporového poriadku, nie do právomoci

správnych súdov podľa Správneho súdneho poriadku (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn.1KO56/2017,ZSR41/2018).Pozemkovéspoločenstvoniejesprávnymorgánom,ktorýrozhoduje
o právach a povinnostiach svojich členov, tzn. nevykonáva verejnú správu. Rozhodnutia na zhromaždení
pozemkového spoločenstva prijímajú členovia spoločenstva. Argumenty v prospech rozhodovania
súdov v správnom súdnictve, ktoré sa opierali o cit. ust. § 30 Zákona o pozemkových spoločenstvách

v znení účinnom do 30.06.2018, boli prijatím novely Zákona o pozemkových spoločenstvách vykonanej
zákonom č. 110/2018 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2018 zákonodarcom odmietnuté. Novelou bolo ust. §
30 zmenené tak, že zákonodarca výslovne stanovil, že všeobecný predpis o správnom konaní sa použije
len na konanie podľa § 26 a § 27 až 29 Zákona o pozemkových spoločenstvách, tzn. iba v prípadoch
zápisu spoločenstva do registra spoločenstiev, zápisu zrušenia spoločenstva do registra spoločenstiev,

a v prípadoch štátneho dozoru.

25. V prípade žaloby o neplatnosť rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva ide o žalobu
podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, tzn. žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorá
má svoj základ v Zákone o pozemkových spoločenstvách. Jej procesnú prípustnosť zakladá vyššie

cit. ust. § 15 ods. 2 veta tretia tohto zákona. Preto v predmetnom konaní nebolo povinnosťou súdu
skúmať naliehavý právny záujem žalobcov na podanej žalobe. Na tomto závere nič nemení skutočnosť,
že žaloba bola podaná ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý bol
ust. § 473 Civilného sporového poriadku s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 zrušený (ďalej len „Občianskysúdny poriadok“). Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Súd len dodáva, že takúto žalobu,
ktorá aj pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku vyplývala z ustanovení Zákona o

pozemkovýchspoločenstvách,bolomožnépodaťajpodľa§80písm.c)Občianskehosúdnehoporiadku.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania bolo možné uplatniť,
aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem. Civilný sporový poriadok zo žalôb podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku iba vylúčil
žaloby o určenie právnej skutočnosti s tým, že ich procesnú prípustnosť výslovne podmienil existenciou

osobitného predpisu, ktorý takúto žalobu musí predpokladať (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 19.04.2018 sp.zn. 43 Cob 1/2018 ).

26. Z hľadiska procesnej prípustnosti predmetnej žaloby nebolo teda zo strany súdu potrebné
skúmať naliehavý právny záujem žalobcov na podanej žalobe. To však neznamená, že podanie
žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva zákonodarca

žiadnym spôsobom neobmedzil. Zákon o pozemkových spoločenstvách na podanie takejto žaloby
síce výslovne neustanovuje žiadnu prekluzívnu lehotu tak, ako je to napr. v prípade žalôb o určenie
neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 131 ods. 1
Obchodného zákonníka - 3 mesiace) alebo o určenie neplatnosti členskej schôdze družstva (§ 242
Obchodného zákonníka - 1 mesiac). V dôvodovej správe k novele § 15 ods. 2 Zákona o pozemkových

spoločenstvách vykonanej zákonom č. 110/2018 Z.z. však zákonodarca o.i. uvádza, že na oprávnenie
podať takúto žalobu sa vzťahujú „všetky všeobecné ustanovenia vrátane ustanovení o premlčaní, ktoré
sa vzťahujú na analogické oprávnenie podľa § 139 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka“. Preto súd
vychádzal z ust. § 101 Občianskeho zákonníka za včasné podanie takejto žaloby považoval podanie
žaloby vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote počítanej odo dňa prijatia napádaného rozhodnutia

zhromaždeniapozemkovéhospoločenstva.Vdanomprípadežalobcoviažalobuoneplatnosťrozhodnutí
prijatých zhromaždením spoločenstva dňa 07.02.2016 podali na súd dňa 04.04.2016, tzn. v trojročnej
premlčacej lehote.

27.Ajkeďzákonodarcavdôvodovejspráveknovele§15ods.2Zákonaopozemkovýchspoločenstvách

poukazuje na ust. § 139 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka upravujúce občianskoprávny režim
podielového spoluvlastníka k veci, súd v súlade s odbornou literatúrou zastáva názor, že v prípade
žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva nie je namieste
analógia s ust. § 139 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Takáto žaloba je svojou právnou povahou
príbuzná skôr žalobe o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením

obmedzeným (§ 131 Obchodného zákonníka), ktorej úprava sa primerane vzťahuje aj na prípady
neplatnosti rozhodnutí najvyšších orgánov akciovej spoločnosti a družstva. V prípadoch § 139 ods. 2 a
3 Občianskeho zákonníka ide o konštitutívne rozhodnutie súdu, ktorého účelom je vyriešenie konkrétnej
nezhody medzi podielovými spoluvlastníkmi veci. Nejde o určenie neplatnosti rozhodnutia podielových
spoluvlastníkov veci, o tzv. o deklaratórne rozhodnutie súdu (porovnaj napr. MASLÁK ,M., JAKUBÁČ,

R., Zákon o pozemkových spoločenstvách, Komentár Praha: Wolters Kluwer ČR, a.s. 2019, 229 s).

28. V kontexte analógie obchodného práva súd preto posudzoval aj aktívnu legitimáciu žalobcov
na podanej žalobe. Podľa cit. § 15 ods. 2 veta tretia Zákona o pozemkových spoločenstvách
aktívne legitimovaným na podanie žaloby je „prehlasovaný člen spoločenstva“. Podľa § 131 ods. 2

Obchodného zákonníka žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s
ručením obmedzeným možno úspešne podať, len ak „ porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo
stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha“. Súd preto pre účely
posúdenia aktívnej legitimácie žalobcov na podanej žalobe vychádzal z výkladu pojmu „prehlasovaný
člen spoločenstva“ tak, že ide o člena spoločenstva, ktorého práva mohli byť obmedzené porušením

zákona, zmluvy o pozemkovom spoločenstve alebo jeho stanov, resp. ktorý bol na svojich právach
člena spoločenstva týmto porušením ukrátený. Na podporu tohto výkladu súd poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.04.2018 sp.zn. 43Cob 1/2018, podľa ktorého: „Sankcia
určenia neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia ako kolektívneho orgánu je krajným riešením,
ktoré je možné aplikovať v prípadoch, kedy by spôsob, akým bolo valné zhromaždenie vedené alebo

akým bolo jeho rozhodnutie prijaté, porušoval právo niektorého z členov valného zhromaždenia tým,
že by ho ukrátil na jeho právach“. Pasívne legitimovaným na podanie žaloby o určenie neplatnosti
rozhodnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva je spoločenstvo ako právnická osoba (§ 3
Zákona o pozemkových spoločenstvách).29. Aplikujúc primerane režim obchodného práva súd vychádzal z toho, že dôvodom neplatnosti
rozhodnutiazhromaždeniapozemkovéhospoločenstvamôžebyťtakporušeniezákonaakoajporušenie

zmluvy o spoločenstve, resp. stanov spoločenstva, teda vnútorných dokumentov spoločenstva. Zákon o
pozemkových spoločenstvách dôvody neplatnosti bližšie nevymedzuje. Žaloba o neplatnosť rozhodnutia
pozemkového spoločenstva však nepochybne nesleduje cieľ, aby o neplatnosti bolo rozhodnuté pri
akomkoľvek porušení zákona alebo vnútorného dokumentu spoločenstva, ale len pri takom porušení,
ktoré neoprávnene zasiahne do práva člena spoločenstva. Súd je preto povinný vždy citlivo zvažovať

mieru porušenia zákona alebo vnútorných dokumentov spoločenstva a výsledok tohto porušenia (tzv.
princíp proporcionality). Súčasne aj tu je potrebné uprednostniť princíp prednosti platnosti rozhodnutia
pred jeho neplatnosťou.

30. Na základe výsledkov dokazovania vykonaného v danej veci súd prijal záver, že žalobcovia
sú v konaní aktívne legitimovaní, nakoľko v priebehu zasadnutia valného zhromaždenia žalovaného

konaného dňa 07.02.2016, na ktorom boli prijaté všetky napadnuté uznesenia, došlo k takým
porušeniam zákona a zmluvy o pozemkovom spoločenstve, že žalobcovia boli na svojich právach
člena spoločenstva ukrátení, a to tak, ako súd nižšie rozvádza. Pasívna legitimácia žalovaného
je zrejmá z aktuálneho výpisu z registra pozemkových spoločenstiev vedeného prostredníctvom
elektronického informačného systému lesného hospodárstva na webovej stránke lesníckeho portálu

www.forestportal.sk . Podľa tohto výpisu Urbárske a komposesorátne
pozemkové spoločenstvo Osturňa, so sídlom Osturňa 295, 059 79 Osturňa, IČO: 17085829, (ďalej len
„spoločenstvo“) je vedené v tomto elektronickom registri pozemkových spoločenstiev s dátumom zápisu
dňa 10.07.2014.

31. Žalobcovia žalobu o neplatnosť všetkých uznesení prijatých na zasadnutí riadneho valného
zhromaždenia spoločenstva konaného dňa 07.02.2016 dôvodili skutkovými okolnosťami zaradenými do
trochoblastí:1.Prezentáciaúčastičlenovnavalnomzhromaždení,2.Ukončenievalnéhozhromaždenia,
a 3. Obnovenie zrušeného valného zhromaždenia a jeho priebeh. Ide teda o skutkové okolnosti
týkajúce sa priebehu zasadnutia zhromaždenia. Neplatnosť uznesení žalobcovia nedôvodili skutkovými

okolnosťami týkajúcimi sa zvolania zhromaždenia, ktoré medzi stranami neboli v konaní sporné, a ktoré
ani súdom vykonaným dokazovaním neboli vážnejšie spochybnené. Preto súd v danej veci vychádzal
z právneho záveru, že zvolanie riadneho valného zhromaždenia spoločenstva na deň 07.02.2016
prebehlo v súlade so Zákonom o pozemkových spoločenstvách a vnútornými dokumentmi spoločenstva
tak, ako to v rámci predbežného právneho posúdenia veci aj uviedol na pojednávaní konanom dňa

20.01.2017. Na tomto predbežnom právnom posúdení okolnosti zvolania zhromaždenia súdom sa nič
nezmenilo ani v priebehu ďalšieho konania, a súd v týchto skutkových okolnostiach ani v priebehu celého
konania nezistil dôvody neplatnosti napadnutých uznesení.

32. Medzi stranami teda nebolo sporné a vykonaným dokazovaním vážnejšie spochybnené, že výbor

spoločenstva, ktorého predsedom v tom čase bol Q. A. (žalobca v 1.rade), písomnou pozvánkou
datovanou dňom 28.12.2015 predloženou súdu spolu so žalobou (čl. 51 spisu) zvolal na nedeľu
07.02.2016 o 10.00 hod do kultúrneho domu v Y. riadne valné zhromaždenie spoločenstva s
nasledujúcim programom: 1. Prezentácia od 8.00 hod - 9.45 hod. 2. Otvorenie VZ. 3. Voľba mandátovej
komisie - predbežná správa o účasti. 4. Schválenie rokovacieho poriadku. 5. Voľba riadiaceho VZ. 6.

Schválenie programu VZ. 7. Voľba zapisovateľa a overovateľa zápisnice. 8. Správa o činnosti výboru
za rok 2014. 9. Správa DR k záverečnému účtu 2014. 10.Správa predsedu zmierovacej komisie.
11.Diskusia. 12.Návrh uznesenia z VZ. 13.Záver. Pozvánka obsahuje poučenie, že v prípade, že sa
člen spoločenstva nemôže valného zhromaždenia zúčastniť osobne, môže splnomocniť rodinného
príslušníka, resp. iného známeho podielnika, resp. Q. A., Q., K. XXXX/XX, W.-V. (žalobcu v 1. rade)

a V.. P. H., V. XXXX/X, W. (žalobcu v 4. rade). Spolu s pozvánkou boli členom spoločenstva zaslané
aj očíslované formuláre plnomocenstiev pripravené predsedom spoločenstva a p. V. K., ktorá mala na
starosti technickú prípravu zasadnutia.

33. Zákon o pozemkových spoločenstvách neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by upravovali samotný

priebeh zasadnutia zhromaždenia spoločenstva (upravuje iba pôsobnosť valného zhromaždenia, jeho
zvolanie a rozhodovanie). Zákon tak predpokladá, že spoločenstvá si otázky týkajúce sa priebehu
zasadnutia valného zhromaždenia upravia vo svojich vnútorných dokumentoch. Podľa čl. VI. bodu 4.
zmluvy o založení spoločenstva zo dňa 22.06.2014 (ďalej len „zmluva o spoločenstve“): „Valnémuzhromaždeniu predsedá člen zvolený valným zhromaždením. Do jeho zvolenia riadi priebeh valného
zhromaždenia predseda spoločenstva. O priebehu zasadnutí a prijatých uzneseniach sa spisuje
zápisnica, ktorú podpisuje člen predsedajúci zasadnutiu a overovateľ zápisnice zvolený valným

zhromaždením. V tejto zápisnici sa musia uviesť všetky prijaté rozhodnutia, zachytené prípadné odlišné
názory jednotlivých členov, stanoviská výboru a výsledky hlasovania. Súčasťou zápisnice je prezenčná
listina,plnomocenstvá,prípadneinédokumenty,ktorébolipredmetomrokovaniavalnéhozhromaždenia.
Zápisnice zo zasadnutia vrátane ich príloh je výbor povinný archivovať a kedykoľvek na požiadanie
predložiť členom spoločenstvá k nahliadnutiu“. Podľa čl. VI. bodu 5. zmluvy o spoločenstve: „ O

voľbe členov orgánov spoločenstva sa vyhotoví notárska zápisnica“. Súd tu len dodáva, že okrem
zmluvy o spoločenstve súdu neboli stranami predložené žiadne iné vnútorné dokumenty spoločenstva,
napr. stanovy, ktoré podľa Zákona o pozemkových spoločenstvách nie sú obligatórnym vnútorným
dokumentom spoločenstva.

34.Žalobcoviaakodôkazopriebehupredmetnéhozasadnutiazhromaždeniaoznačiliaspolusožalobou

predložili notársku zápisnicu spísanú notárskou JUDr. Darinou Sčensnou so sídlom v Starej Ľubovni,
Obchodná 2., sp.zn. N 28/2016, NZ 4016/2016 a NCRIs 4130/2016 (ďalej len „notárska zápisnica“).
Súčasťou tejto notárskej zápisnice je prezenčná listina, na ktorej sú v abecednom poradí uvedené
mená členov spoločenstva, dátumy narodení, bydliská, celková výmera v m2 prislúchajúca podielom
jednotlivých členov na spoločných nehnuteľnostiach, tomu zodpovedajúci počet hlasov a vlastnoručné

podpisy dokumentujúce účasť na zhromaždení (ďalej len „prezenčná listina“). Súčasťou notárskej
zápisnice sú aj písomné plnomocenstvá predložené notárkou JUDr. Darinou Sčensnou na výzvu súdu,
na základe ktorých bola v prezenčnej listine zaznamenaná účasť zástupcov na zhromaždení (čl. 278 -
čl. 390 spisu). Z plnomocenstiev vyplýva, že na registráciu účasti členov spoločenstva na zhromaždení
v prezenčnej listine boli použité dva rozdielne formuláre plnomocenstva. Jednak formulár označený

ako „SPLNOMOCNENIE udelené v súlade s § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka“, podľa ktorého
splnomocniteľ splnomocnil splnomocnenca, aby ho zastupoval a hlasoval na valnom zhromaždení dňa
07.02.2016. Medzi stranami nebolo sporné, že tento formulár bol prílohou pozvánky na zhromaždenie
zasielanej predsedom spoločenstva a členmi, ktorí zasadnutie zhromaždenia pripravovali (ďalej len
„plnomocenstvo“). Jednak formulár označený ako „PLNOMOCENSTVO (§ 31 a nasl. Občianskeho

zákonníka, z. č 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov)“, podľa ktorého splnomocniteľ splnomocnil
splnomocnenca, aby ho zastupoval a hlasoval : „...na všetkých zvolaných zhromaždeniach UaKPS v Y.
o všetkých otázkach v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách a platnej zmluvy
o založení UaKPS v Y.. Splnomocniteľ udeľuje splnomocnencovi toto plnomocenstvo do 31.12.2016“.
Medzi stranami nebolo sporným, že tento formulár plnomocenstva nebol doručovaný v súvislosti s

prípravou zasadnutia spolu s pozvánkou, ale jeho vyhotovenie, vyplnenie a podpísanie zabezpečili
členovia Poľovníckeho združenia Bystrá v Osturni registrovaného v registri poľovníckych organizácií pod
IČO: 35 521 007 s dátumom vzniku 18.05.1993 (ďalej len „poľovnícke združenie“ a len „plnomocenstvo
poľovníckeho združenia“). Podľa internetového výpisu z registra poľovníckych organizácii štatutárnym
zástupcom a predsedom poľovníckeho združenia je R. X. a ďalším štatutárnym zástupcom J.. Q. S..

35. Podľa notárskej zápisnice uzneseniami č. 4/2016 a č. 6/2016, ktorých platnosť žalobcovia spolu s
ďalšími uzneseniami prijatými na zhromaždení žalobou napádajú, zhromaždenie hlasovaním schválilo
za riadiaceho zhromaždenia V. D., N.. XX.XX.XXXX, za zapisovateľa V.. C. K., N.. XX.XX.XXXX,
B. S. XXX, a za overovateľa zápisnice z valného zhromaždenia W. K., N.. XX.XX.XXXX, Y. XXX.

Žalovaná strana ako ďalší dôkaz o priebehu zasadnutia zhromaždenia predložila súdu listinu označenú
ako „Zápisnica z riadneho valného zhromaždenia Urbárskeho a komposesorátneho pozemkového
spoločenstva Osturňa, konaného dňa 7.2.2016 o 10.00 hod v kultúrnom dome v Y.“ datovanú dňom
09.02.2016 (ďalej len „zápisnica“). Zápisnica je podpísaná zapisovateľkou V.. C. K. a overovateľom
W. K.. Na zápisnici nie je podpis riadiaceho valného zhromaždenia tak, ako si to spoločenstvo

upravilo v zmluve o spoločenstve. Podľa obsahu zápisnice jej súčasťou má byť prezenčná listina.
Spolu so zápisnicou však žalovaná strana predložila súdu len menný zoznam členov spoločenstva v
abecednom poradí s uvedením ich dátumov narodenia, bydlísk, celkovej výmery v m2 prislúchajúcej
podielom jednotlivých členov na spoločných nehnuteľnostiach, tomu zodpovedajúci počet hlasov, bez
vlastnoručných podpisov dokumentujúcich účasť na zasadnutí (ďalej len „zoznam“). Predložený zoznam

žalovaná strana označila ako zmätočné prezenčné listiny predložené predsedom spoločenstva v úvode
prezentácie na zasadnutí zhromaždenia.36. Súd vyhodnotením výpovedí žalobcov, členov výboru spoločenstva a svedkov, v kontexte s
listinnými dôkazmi v spise, a to notárskou zápisnicou, zápisnicou, prezenčnou listinou, zoznamom,
plnomocenstvami a plnomocenstvami poľovníckeho združenia považoval bez závažnejších pochybností

za preukázané, že v úvode zasadnutia zhromaždenia pri prezentácii účasti členov vznikla neprehľadná
situácia, kedy za účelom prezentácie účasti bol predsedom spoločenstva a pracovníkmi poverenými
prípravou zasadnutia zhromaždenia vopred pripravený zoznam, ktorý nakoniec nebol na účely
prezentácie použitý, a ktorý žalovaná strana označuje ako zmätočnú prezenčnú listinu. Na účely
prezentácie bola použitá prezenčná listina pripravená členmi poľovníckeho združenia. Porovnaním

prezenčnej listiny a zoznamu súd zistil, že abecedný zoznam členov spoločenstva a ich osobné
údaje sú v oboch listinách zhodné. Tu súd len dodáva, že zoznam nebol súdu žalovanou stranou
predložený úplný. Chýba v ňom časť s členmi uvedenými v prezenčnej listine v abecednom poradí po
B. V., N.. XX.XX.XXXX, až po D. Y., N.. XX.XX.XXXX (teda časť abecedne od začiatočného písmena
„S“ po „Z“). U ostatných členov uvedených na oboch listinách sú zhodné aj celkové výmery v m2
zodpovedajúce podielom jednotlivých členov na spoločných nehnuteľnostiach. Rozdiel medzi listinami

je v počte hlasov priradených týmto podielom. V zozname podielu na nehnuteľnostiach menšiemu
ako jeden hektár nezodpovedá ani 1 hlas, na rozdiel od prezenčnej listiny, podľa ktorej každému
aj necelému hektáru zodpovedá 10 hlasov. Úvodnú prezentáciu účasti členov na zasadnutí ďalej
ovplyvnilo prekladanie dvoch rozdielnych formulárov plnomocenstiev, a to okrem vopred pripraveného,
zaužívaného, a spolu s pozvánkou na zasadnutie doručeného formuláru plnomocenstva aj formulár

plnomocenstva poľovníckeho združenia. Na zasadnutie sa tiež bez vedomia predsedu spoločenstva
a pracovníkov, ktorí zasadnutie pripravovali, na pozvanie niektorých členov výboru, ktorí sú súčasne
členmi poľovníckeho združenia, dostavila notárka JUDr. Darina Sčensná, a to bez toho, aby vzhľadom
na program zasadnutia uvedený v pozvánke a zmluvu o spoločenstve jej účasť bola potrebná (v
programe pozvánky neboli ako body programu uvedené voľba alebo odvolávanie členov spoločenstva).

37. Podľa výpovede predsedu spoločenstva Q. A. (žalobcu v 1. rade) táto situácia vyvolala
„tŕmu - vŕmu“ a nepokoje. Pri prezentácií prebiehala ostrá výmena názorov a štuchanie. Člen výboru
spoločenstva a člen poľovníckeho združenia W. V. „zhrabol“ pripravený zoznam a odmietol mu ho dať.
V tejto „tŕme-vŕme“ nebol priestor, aby sa sám zaregistroval do prezenčnej listiny.

38. Podľa výpovede Q. T. (žalobcu v 2. rade), člena výboru spoločenstva, keď vošiel do sály, vládol
tam pomerne veľký chaos. Členovia poľovníckeho združenia predkladali pracovníčkam vykonávajúcim
registráciu účasti na zasadnutí svoje splnomocnenia a nový zoznam členov. Tie sa pýtali, čo s tým majú
robiť. Nefungovali telefóny. Sám svoju účasť neregistroval, pretože sa nepostupovalo tak, ako to bolo

schválené na rokovaní výboru a celé to bolo jedno divadlo. Notárka na jeho otázku, čo tam robí, bola
ticho. Q. C. povedal, že on ju pozval. Na otázku, kto mu dal mandát, bol ticho. Okolo notárky sa za
predsedníckym stolom zhlukovali členovia poľovníckeho združenia.

39. Podľa výpovede J.. Ž. T. (žalobkyne v 3. rade), členky spoločenstva, keď spolu s predsedom Q. A.

vošli do sály, bolo tam veľa ľudí a nepokoj. Keď zisťovali, čo sa stalo, pracovníčky, ktoré overovali účasť
podielnikov a zapisovali do prezenčných listín povedali, že majú určité pochybnosti a nezrovnalosti,
a že sa nevedia dovolať predsedu. Podľa nej tam bola nejaká rušička telefónov. Prax v minulosti
bola vždy taká, že splnomocnenia predkladané podielnikmi boli očíslované, aby bolo zrejmé, že ide o
splnomocnenia vo vzťahu k spoločenstvu. Členovia poľovníckeho združenia tam však predkladali svoje

splnomocnenia, čomu sa pracovníčky pokúšali zabrániť, na čo bol na nich zo strany W.. C., W.. V., W..
X. P. W.. R. vyvíjaný tlak, aby ich akceptovali a zapisovali. Takže splnomocnenia sa nakoniec prijímali.
W.. A. prítomnej notárke povedal, že zasadnutia sa nemôže zúčastniť, pretože jej účasť nebola výborom
spoločenstva schválená. Na to notárka reagovala otázkou, kto jej to zaplatí. Zmätok a napätie sa zvýšili
po tom, čo vznikli pochybnosti o splnomocneniach predkladaných poľovníckym združením. V priebehu

prezentácie prišiel za ňou p. V. D., ktorý je povedal, že počul, ako sa p. D., člen poľovníckeho združenia,
zapisuje na základe jeho splnomocnenia, ktoré mu nikdy neudelil, a na zasadnutie sa osobne dostavil.
Na upozornenie W.. D. W.. D. splnomocnenie roztrhal. Zistilo sa tiež, že p. V. pri prezentácii zaregistroval
p. M., ktorý bol už v tom čase nebohý. Ľudia sa tiež dozvedeli, že bola zaregistrovaná aj prítomnosť p. Ž.,
ktorá tak isto bola v tom čase už nebohá, a tiež vlastným menom aj nebohý p. V. F.. Niektoré podpisy na

splnomocneniach boli tiež falšované, čo je uvedené aj uznesení polície, ktorá celú vec na jej oznámenie
prešetrovala. Keď zistila podozrenie z manipulácie, sama sa do prezenčnej listiny nezapísala. Dúfala,
že mandátová komisia nakoniec preverí splnomocnenia. P. V. a p. C. ubezpečovali predsedu Q. A.,že na základe splnomocnení, ktoré neboli zasielané spolu s pozvánkou, a u ktorých sa zistili uvedené
nezrovnalosti, zhromaždenie bude uznášaniaschopné.

40. Podľa výpovede V.. P. H. (žalobcu v 4. rade), predsedu dozornej rady spoločenstva, keď vošiel do
sály, myslel, že hneď odíde. Boli tam hádky, nervozita, odstrkovanie. Jeden z členov sa ho opýtal, či
vie o tom, že sa ráno dozvedel, že idú odvolávať členov výboru a dozornej rady, že došlo k dohode
medzi p. C., W.. V., W. X. P. W.. R. na tom. Sám sa nezaregistroval, lebo to pre chaos a napätie ani
nebolo možné. Zo všetkých strán na neho útočili s rôznymi otázkami, ako na predsedu dozornej rady.

Bol presvedčený, že zasadnutie ani nezačne.

41. Podľa výpovede Q. W., (žalobcu v 5. rade), člena spoločenstva, pri registrácii účasti bolo vo vestibule
veľa ľudí a hluk. Okolo každej pracovníčky, ktorá mala na starosti registráciu účasti, boli traja až štyria
členoviapoľovníckehozdruženia.Smialsa,čiimrobiaochranku.Keďpristúpilkstolu,bolotammnožstvo
rôznych listín. Pracovníčkam boli predkladané rôzne splnomocnenia, boli im trhané papiere. Dozvedel

sa, že sú tam splnomocnenia predkladané poľovníckym združením. Veľa ľudí bolo nešťastných, pretože
prišlinazasadnutieaužbolizaregistrovaní.Sámváhal,čisazaregistrovať.Nakoniecsanezaregistroval.
O 10.00 hod chlapci z poľovníckeho združenia vytrhli pracovníčkam zoznamy a odbehli na obecný úrad.
Ostal zaskočený. W.. A. ho poprosil, aby išiel čakať právnika, ktorý bol na zasadnutie pozvaný. Keď
vyšiel von, chlapci z poľovníckeho združenia povedali, že môžu robiť čo chcú, aj tak budú poľovať a my

prídeme o pozemky. Potom prišlo auto so staroľubovnianskou značkou, v ktorom sedela žena. Navigoval
ju do sály, kde si ju prevzali p. C. a p. V. a odviedli na pódium. Potom odišiel zo sály na chodbu, pretože
tam bolo také napätie, že stačila malá iskra a mohlo dôjsť aj k vážnejším fyzickým konfliktom.

42. Podľa svedkyne V.T. K., účtovníčky a ekonómky spoločenstva, p. A. ju poveril technickou

prípravou predmetného zasadnutia. Na deň 26.11.2015 bolo zvolané rokovanie výboru. W.. A.Č. tlačil
na čo najskorší termín, aby sa zasadnutie zhromaždenia stihlo pripraviť. Pán R. bol v tom čase
práceneschopný. P. V. povedal, že nemôže prísť. P. C. prisľúbil, avšak neprišiel. V deň rokovania
nedvíhal telefón a nedalo sa dovolať ani jeho manželke. Na rokovaní výboru sa prejednala výročná
správa, zvolanie a program zhromaždenia. Nevie, prečo sa to do zápisnice z rokovania výboru

nedostalo. V zápisnici zo dňa 29.01.2016 sa však dodatočne už uviedol program aj s bodom o žiadosti
o postúpenie výkonu poľovného práva. Dňa 11.12.2015 p. X. totiž podal žiadosť o postúpenie výkonu
poľovného práva, a o to, aby bol o jej vybavení informovaný. V tom čase pozvánky na zhromaždenie
už boli vytlačené. Ešte cez sviatky sa však zvolala schôdza výboru, na ktorej p. A. členov poľovníckeho
združenia ubezpečil, že tento bod bude do programu zhromaždenia dodatočne zaradený. Vtedy p. X.

povedal,abypozvánkybolivčasposlané,ažeoúčasťnazasadnutísapostarajú.Ažnáslednevkontexte
tohto sporu jej došlo, že to všetko bolo pripravené. Dňa 04.02.2016 prišli za ňou p. V. a p. C. a dožadovali
sa prezenčnej listiny. Na pokyn p. A. ju im odmietla dať, na čo sa jej začali vyhrážať. Celý rok sa o
chod výboru nezaujímali. Zrazu potrebovali prezenčné listiny, ktoré si nakoniec sami pokojne vyžiadali
z katastra. Dňa 07.02.2016 cca o 7.15 - 7.30 hod bola na urbáre a pripravovala pomôcky pre ďalšie

pracovníčky, ktoré mali vykonávať prezentáciu účasti. Bolo jej divné, že už v tom čase sa schádzali
skupinky poľovníkov a u p. X. sa svietilo. Okolo 8.00 hod išli do kultúrneho domu, kde boli pripravené tri
stoly, na ktoré dali prezenčné listiny. Keď p. S. a iní poľovníci začali predkladať vlastné splnomocnenia,
ktoré neboli zasielané s pozvánkou, dala pokyn, aby neboli akceptované. P. S. a p. X. na ňu zaútočili,
čo si to dovoľuje. Nevedela sa dovolať p. A., ani iným členom, lebo nefungovali telefóny. Napriek jej

pokynu pracovníčky pod nátlakom, ktorý bol na nich vyvíjaný, splnomocnenia predkladané poľovníckym
združením registrovali. Napríklad len p. X. mal 1.900 hlasov. P. X. jej povedal, že možno konečne
odvolajú aj predsedu. Preto tušila, že sa niečo deje. Bol tam pomerne veľký chaos. Asi okolo 9.30 hod
prišiel J.. H.. Potom p. A. spolu s p. T., ktorý tiež povedal, že splnomocnenia sa v žiadnom prípade
nemôžu registrovať. Sama sa nezaregistrovala, lebo vedela, že to nie je v poriadku. Prezenčná listina sa

použila tá, ktorú vytlačil z katastra p. S., aby bol pokoj. Voči obsahu prezenčnej listiny, ktorú pripravila,
boli námietky. Obe však pochádzali z jedného zdroja. Rozdiel podľa nej bol iba pri podielnikoch, ktorí sú
aj pri urbáre aj pri komposesoráte. Výsledný počet hlasov aj výmery však boli rovnaké. Podielnikom sa
vydal farebný papier, kde bol fixkou napísaný počet hlasov, ktorý zodpovedal počtu ha. Podielnik ho pri
hlasovaní dvíhal nad hlavu. Výbor neschválil účasť notárky na zasadnutí, a ani p. K. nedal poverenie

na spisovanie zápisnice.

43. Podľa svedka V. D. v kritický deň stál asi tretí alebo štvrtý v rade na prezentáciu, keď začul svoje
meno a meno svojho brata. Na to sa naklonil a povedal, že je tu a nikomu splnomocnenie nedal. Nato p. D. sa ospravedlnil a splnomocnenie pokrčil. Uviedol, že p. D. pozná iba z videnia a nikdy mu
splnomocnenie nedal. Sám mal splnomocnenie aj od svojho brata. Zasadnutie potom začalo asi s
hodinovým oneskorením. Bol tak krik, zvada a chaos. Preto sa odregistroval a odišiel.

44. Situácia pri úvodnej prezentácií účasti na zasadnutí zhromaždenia teda podľa výpovedí všetkých
žalobcov a svedkov V. K. a V. D. bola neprehľadná, sprevádzaná chaosom a zmätkom, krikom, napätím
a nepokojmi. Podľa výpovede žalobkyne v 3. rade J.. Ž. T. táto situácia bola spôsobená nie len dvoma
rôznymi listinami, ktoré boli na prezentáciu pripravené (zoznam a prezenčná listina) a dvoma rôznymi

formulármi plnomocenstva, ale aj už v tom čase zistenými nezrovnalosťami v plnomocenstvách. A
to že p. V. D., N.. XX.XX.XXXX, bol do prezenčnej listiny zaregistrovaný na základe plnomocenstva
poľovníckeho združenia, ktoré nikdy neudelil. Svedok V. D. v svojej výpovedi túto skutočnosť sám
potvrdil, keď uviedol, že p. D.M. sa mu za to ospravedlnil a splnomocnenie pokrčil. Podľa prezenčnej
listiny je pri jeho mene vlastnoručný podpis a preškrtnutá poznámka „SPL“. Táto skutočnosť vyplýva
aj z čestného prehlásenia K. K. nachádzajúceho sa na čl. 13 spisu. Ďalej tiež zisteniami, že do

prezenčnej listiny boli zaregistrované aj v tom času už mŕtve osoby, a to p. V. M., p. P. Ž. a p. V.
F.. Podľa úmrtného listu V. M., N.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. XXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX.
Podľa plnomocenstva poľovníckeho združenia neb. mal udeliť plnomocenstvo W. V., ktorého podpis
je na prezenčnej listine. Podľa úmrtného listu P. Ž., N.. XX.XX.XXXX, N. A. A., Y. XXX/XX, zomrela
dňa XX.XX.XXXX. Podľa plnomocenstva poľovníckeho združenia neb. mala udeliť plnomocenstvo Q.

K., ktorý je na prezenčnej listine podpísaný. V. F., N.. XX.XX.XXXX, N. A. W., R.. B. XXXX/X, zomrel
dňa XX.XX.XXXX. V prezenčnej listine je podpis „F.“ . Podľa výpovedi žalobcov v 4. a 5. rade napätie
pri úvodnej prezentácií bolo také, že mohlo dôjsť k fyzickým konfliktom. Táto situácia podľa výpovedí
všetkých žalobcov a svedkyne V. K. bola dôvodom, pre ktorú sami svoju účasť na zasadnutí v prezenčnej
listine nezaregistrovali, čo je z prezenčnej listiny zrejmé. Okrem žalobcu v 5. rade Q. W., ktorý v svojej

výpovedi uviedol, že sa nezaregistroval. V prezenčnej listine je však pri jeho mene nejaký vlastnoručný
podpis, neskôr škrtnutý.

45. Podľa výpovedí členov výboru spoločenstva a súčasne členov poľovníckeho združenia Q. C. a W. V.,
K. X., manželky predsedu poľovníckeho združenia, a svedka V. K., situácia v úvode zasadnutia súvisiaca

s registráciou účasti aj napriek vyššie uvedeným okolnostiam, ktoré nespochybnili, nebola sprevádzaná
chaosom a napätím, a prebehla vcelku v poriadku a štandardne. Chaos, napätie a zmätok nastal až
potom, čo do mandátovej komisie neboli zvolení členovia navrhnutí predsedom spoločenstva schválení
výborom spoločenstva a predseda spoločenstva do mikrofónu vyhlásil, že zasadnutie zhromaždenia
ukončuje.

46. Podľa výpovede Q.N. C., podpredsedu spoločenstva, na rokovaní výboru dňa 28.12.2015
zástupcovia poľovníkov podali žiadosť o schválenie postúpenia výkonu poľovného práva. Výbor to
odsúhlasil, avšak v pozvánke na zasadnutie zhromaždenia to nebolo. Preto začali mať podozrenie z
manipulácie s programom zasadnutia. Pri dnešných technických možnostiach považuje za čudné, aby

sa pozvánky tlačili s takým veľkým časovým odstupom pred zasadnutím. Keďže mali podozrenie z
manipulácie, dňa 04.02.2016 pre účely registrácie na zasadnutí požiadali v kancelárii spoločenstva o
zoznam podielnikov, na čo pracovníčka kancelárie na nich zavolala políciu. Notárka bola na zasadnutie
zavolaná z dôvodu, že už v minulosti zasadnutia boli zmanipulované. V deň konania zasadnutia J..
Q. S. zistil, že pripravené prezenčné listiny sú zmätočné, nakoľko nemá toľko hlasov, koľko by mu

podľa výmery patrilo. Celých 25 rokov bola v spoločenstve prax, že 1 hektáru zodpovedalo 10 hlasov.
Oboznámili o tom p. H.. Predložili iné prezenčné listiny, ktoré si vyžiadali z katastra, v ktorých počet
hlasov priradených k podielom na spoločnej nehnuteľnosti zodpovedal doterajšej praxi v spoločenstve,
a ktoré sú prílohou notárskej zápisnice. Registrácia účasti, ktorú vykonávali ľudia p. A. na pomocných
hárkoch, však prebehla v poriadku, a to v čase od 8.00 hod do 10.15 hod. Neboli tam žiadne urážky, ani

napätie. P. A. zasadnutie zhromaždenia riadne otvoril. Aj napriek dohode do mandátovej komisie neboli
schválení ľudia podľa jeho návrhu, pretože jeho ľudia sa riadne nezaregistrovali a nemali hlasovacie
právo. Až po tom vzniklo určité napätie, keď sa voči tomu niektorí členovia ohradili.

47. Podľa výpovede W. V., člena výboru spoločenstva, rokovanie výboru spoločenstva, na ktorom sa

dohodol termín predmetného zasadnutia zhromaždenia, sa konalo narýchlo vo štvrtok 26.11.2015 s
tým, že sa vedelo, že sa pre pracovné povinnosti nebudú môcť zúčastniť. Na tomto rokovaní, okrem
dátumu, nebol schválený žiadny program zasadnutia. Na rokovaní výboru konanom dňa 28.12.2015
bola predložená žiadosť poľovníckeho združenia o prenájom poľovného revíru na 15 rokov. S tým boliproblémy už v minulosti. Cca 15 rokov neboli rokovania valného zhromaždenia uznášaniaschopné.
Prezentáciu na zasadnutí robili ľudia p. A., oni sčítavali hlasy a odovzdali mu prezenčnú listinu spolu
so splnomocneniami. Takto bol zistený počet hlasov 60,64 %. Keď p. A. zistil pomerne vysokú účasť,

znervóznel a začal mu trhať hárky z rúk. Preto ich odovzdal notárke, aby sa s nimi nemanipulovalo.
Vzor splnomocnenia doručovaného spolu s pozvánkou nebol pri prezentácii účasti ani v jednom prípade
použitý. Problémy nastali po tom, čo mandátová komisia navrhnutá p. A.K. neprešla. Veľa ľudí kričalo.
Boli to však nečlenovia žalovaného, ktorí tam nemali čo robiť.

48. Podľa výpovede K. X., členky výboru spoločenstva a manželky predsedu poľovníckeho združenia,
úvodom zasadnutia sa debatovalo o rôznych veciach, vytvárali sa hlúčiky. Prezentácia účasti
však prebiehala v štandardnom režime, pretože ľudom záležalo na tom, aby zhromaždenie bolo
uznášaniaschopné. Na začiatku boli dve prezenčné listiny s rôznym počtom hlasov zodpovedajúcich
výmere. Nakoniec sa použila prezenčná listina vychádzajúca zo stavu v katastri podľa počtu hlasov
zodpovedajúcich výmerám tak, ako to bolo zaužívané aj v minulosti.

49. Podľa svedeckej výpovede V. K., člena spoločenstva, p. S. spochybnil pripravené prezenčné listiny,
pretože boli iné, ako v minulosti. Keď sa listiny vymenili, zaregistroval sa. Registrácia prebiehala dlho,
lebo tam bolo veľa ľudí. Zasadnutie otvoril predseda p. A.. Skonštatoval, že je tam niečo cez 60% hlasov,
a že zasadnutie je uznášaniaschopné. Keď neboli schválení p. A. navrhnutí členovia do mandátovej

komisie, p. A. zakričal do mikrofónu, že zasadnutie končí. Potom nastala „tŕma - vŕma“.

50. Podľa notárskej zápisnice, ako aj zápisnice, ktorých obsah vcelku vzájomne korešponduje, zhodne
s ostatnými dôkazmi vykonanými vo veci, po ukončení úvodnej prezentácie účasti na zasadnutí do
prezenčnej listiny na základe oboch plnomocenstiev, predseda spoločenstva Q. A. skonštatoval, že na

zhromaždení spoločenstva, ktoré spravuje pozemky podielových spoluvlastníkov celkom o výmere 16
526 000 m2 (1 652 ha), čomu zodpovedá 16 526 hlasov (100% hlasov), sú prítomní spoluvlastníci
pozemkov, ktorých podielom prislúcha 10 021 hlasov, čo je 60,64 % z celkovej výmery, a valné
zhromaždenie je tak uznášaniaschopné. Na to zasadnutie zhromaždenia predseda spoločenstva otvoril,
prítomných privítal a pristúpil k voľbe členov mandátovej komisie, ktorá jeho predbežnú správu o

účasti na zasadnutí mala overiť. Na základe predchádzajúceho návrhu výboru spoločenstva ako prvého
člena mandátovej komisie predseda navrhol V. K.. Pri hlasovaní o tomto návrhu „za“ bolo 135 hlasov,
„proti“ 8 345 hlasov, „zdržalo sa“ 244 hlasov. Zhromaždenie tak V. K. nechválilo do mandátovej
komisie. Za druhého člena mandátovej komisie predseda spoločenstva navrhol opäť výborom vopred
schváleného Q. W.. Pri hlasovaní o tomto návrhu „za“ bolo 1 200 hlasov, „proti“ 7 257 hlasov, „zdržalo

sa“ 60 hlasov. Zhromaždenie tak ani Q. W. neschválilo do mandátovej komisie. Ani návrh tretieho
člena J.. V. K. neprešiel. Podľa oboch listín „za“ bolo 986 hlasov, „proti“ 7 678 hlasov, „zdržalo sa“
60 hlasov. Zhromaždenie tak neschválilo do mandátovej komisie ani jedného z troch kandidátov
vopred schválených výborom spoločenstva. Následne člen spoločenstva Q. X. navrhol do mandátovej
komisie člena výboru Q. C.. Na to predseda spoločenstva Q. A. vyhlásením do mikrofónu zasadnutie

zhromaždenia ukončil a odišiel. Spolu s ním odišli aj niektorí ďalší členovia. V tomto štádiu zasadnutia
už aj podľa výpovedí Q. C., W. V., K. X., P. V. K., nastal chaos a zmätok. Následne sa riadenia zasadnutia
ujal podpredseda spoločenstva Q. C.. Došlo k hlasovaniu a zvoleniu mandátovej komisie v zložení Q.
C., W. V.Á., V. R., V. K. P. K. X.. Na hlasovaní o členoch tejto mandátovej komisie sa zúčastnili členovia s
celkovým počtom 8 487 hlasov. Tento počet hlasov bol dosiahnutý následne zhodne pri všetkých ďalších

hlasovaniach v celom priebehu zasadnutia zhromaždenia. Podľa uznesenia č. 4/2016, ktorého platnosť
žalobcovia spolu s ďalšími napádajú, za riadiaceho zasadnutia bol zhromaždením zvolený V. D., N..
XX.XX.XXXX, K. Č..X, ktorý v riadení zasadnutia po svojom zvolení pokračoval po Q. C.Y. až do jeho
ukončenia.

51. Podľa cit. § 15 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách aby bolo riadne valné zhromaždenie
uznášaniaschopné, musí byť na jeho zasadnutí zúčastnený taký počet členov, ktorí disponujú hlasmi
potrebnými na to, aby bolo možné vôbec prijímať rozhodnutia. Nie je teda dôležitý počet členov, ale počet
hlasov, ktorými disponujú. Podľa Zákona o pozemkových spoločenstvách sa na zasadnutí riadneho
valného zhromaždenia rozhoduje vždy nadpolovičnou väčšinou, ktorá sa nepočíta z prítomných hlasov,

ale zo všetkých hlasov. Uznášaniaschopnosť zhromaždenia pritom závisí od bodov programu, ktoré
sa majú riešiť. V danom prípade na to, aby valné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné a mohlo
vôbec prijímať rozhodnutia, vychádzajúc z jeho programu v pozvánke, bola potrebná nadpolovičná
väčšina hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo sktorými nenakladá Slovenský pozemkový fond. Podľa notárskej zápisnice, zápisnice a prezenčnej listiny
celkový počet hlasov, ktorými disponovali všetci členovia spoločenstva, ktorých podiely nespravoval
alebo s ktorými nenakladal fond, bol 16 526 hlasov. Tento počet hlasov prislúchajúcich všetkých

členov spoločenstva nebol medzi stranami v konaní sporný. Preto súd vychádzal z toho, predmetné
zhromaždenie bolo uznášaniaschopné, ak na jeho zasadnutí boli zúčastnení členovia s počtom hlasov
minimálne 8 264 hlasov.

52. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 329/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)

notárska zápisnica, ktorou notár osvedčuje právne významné skutočnosti, je verejnou listinou. Podľa
§ 205 Civilného sporového poriadku verejné listiny potvrdzujú pravdivosť toto, čo sa v nich osvedčuje,
ak nie je preukázaný opak. Základným predpokladom dôkaznej sily tejto verejnej listiny je však to, aby
spĺňala všeobecnú požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti, tzn. aby nebola zmätočná. Notárka JUDr.
Darina Sčensná v notárskej zápisnici overila jednak skutočnosť, že predseda spoločenstva Q. A. v úvode
zasadnutia na základe vykonanej prezentácie skonštatoval, že na zhromaždení sú prítomní členovia

s počtom celkom 10 021 hlasov, čo z celkového počtu hlasov 16 526 predstavuje cca 60,64%. Súčet
všetkých hlasov prislúchajúcim členom spoločenstva, pri ktorých v prezenčnej listine, ktorá je súčasťou
notárskejzápisnice,jevlastnoručnýpodpisčlenaspoločenstvaalebojehosplnomocnenca,tomutopočtu
vcelku aj zodpovedá. Notárka v notárskej zápisnici však súčasne osvedčila aj skutočnosť, že o prvých
návrhoch na členov mandátovej komisie, ktorá mala toto konštatovanie predsedu spoločenstva o účasti

na zasadnutí overiť, hlasovali členovia so značne nižším počtom hlasov. Súčet hlasov „za“, „proti“ a
„zdržal sa“ pri hlasovaní o V. K. bol len 8 724 hlasov, čo je o 1 297 hlasov menej. Pri hlasovaní o
Q. W. to bolo len 8 517 hlasov, čo je o 1 504 hlasov menej. Pri hlasovaní o J.. V. K. opäť 8 724
hlasov. Mandátová komisia počet hlasov tak, ako to skonštatoval predseda spoločenstva Q. A. v úvode
zasadnutia (10 021 hlasov), a ani tak, ako vyplýva z prvého hlasovania o členoch mandátovej komisii

(8 724, resp. 8 517 hlasov) neoverila. Následne časť prítomných po verejnom vyhlásení ukončenia
zasadnutia zhromaždenia predsedom spoločenstva spolu s ním odišla. V prezenčnej listine sú vyškrtnutí
členovia s počtom celkom 1.196 hlasov. Následne podľa notárskej zápisnice novozvolená mandátová
komisia mala overiť, že po odchode predsedu spoločenstva a niektorých členov ostali prítomní členovia
s počtom 8 487 hlasov. Správa tejto mandátovej komisie o účasti členov a o uznášaniaschopnosti

zhromaždenia má tvoriť prílohu notárskej zápisnice, avšak súdu ako listinný dôkaz nebola stranami
predložená. Počet 8 487 hlasov sa potom opakuje pri všetkých ďalších hlasovaniach počas celého
priebehu zasadnutia zhromaždenia.

53. Za situácie, kedy podľa notárskej zápisnice a podpisov v prezenčnej listine boli v úvode zasadnutia

prítomní členovia s počtom hlasov 10 021, a kedy notárka v notárskej zápisnici osvedčila, že hlasovania
o prvej mandátovej komisii sa hneď v úvode zasadnutia zúčastnilo len 8 724, resp. pri druhom členovi
dokonca len 8 517 hlasov, je otázne, prečo sa hlasovania už v úvode zasadnutia nezúčastnili členovia
s počtom hlasov 1 297, resp. 1 504 hlasov (rozdiel medzi 10 021 a 8 724, resp. 8 517). Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že niektorí členovia spoločenstva sa z prezenčnej listiny vyškrtli po vyhlásení

ukončenia zasadnutia predsedom spoločenstva, teda po úvodnom hlasovaní o mandátovej komisii.
Počet všetkých vyškrtnutých hlasov podľa prezenčnej listiny je 1 196 hlasov. Po odpočítaní týchto
hlasov z celkového počtu 10 021 hlasov podľa prezenčnej listiny rozdiel predstavuje 8 825 hlasov, nie
8 487 hlasov, ktoré sa dosiahli pri hlasovaní v priebehu celého ďalšieho zasadnutia zhromaždenia.
Tieto nezrovnalosti v notárskej zápisnici vo vnútornej logike s niektorými ďalšími dôkazmi vykonanými

vo veci navádzajú k záveru, že po odchode predsedu a ďalších členov spoločenstva bol pri prvom
hlasovaním o mandátovej komisii dosiahnutý menší počet hlasov ako bola nadpolovičná väčšina hlasov
všetkých členov spoločenstva tak, ako to zhodne uviedli v svojich výpovediach žalobcovia v 2., 3., 4. a 5
rade (vrátane predsedu dozornej rady spoločenstva). Nemožno preto vylúčiť, že už v úvode zasadnutia
zhromaždenia neboli v sále reálne prítomní členovia s počtom 10 021 hlasov, ale so značne nižším

počtom hlasov, a to len 8 724, resp. 8 517 hlasov tak, ako to vyplýva z prvého hlasovania o mandátovej
komisii. Po odpočítaní hlasov členov, ktorí sa z prezenčnej listiny vyškrtli (1 196 hlasov), tak v sále
mohli ostať členovia len s počtom 7 528 hlasov, resp. 7 321 hlasov, čo je menej ako nadpolovičná
väčšina hlasov všetkých členov spoločenstva (podľa výpovedi žalobcov v 2., 3., 4. a 5. rade pri prvom
hlasovaní po odchode predsedu a niektorých členov sa dosiahlo len 7 900 hlasov, čo je menej ako

polovica všetkých hlasov). Podľa výpovede žalobcu v 4. rade (predsedu dozornej rady spoločenstva)
notárka odmietla uviesť do notárskej zápisnice výsledok prvého hlasovania po obnovení zasadnutia,
podľa ktorého nebola najprv dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov. Z výpovedí žalobcov, členov
výboruspoločenstvaaniektorýchsvedkovtiežvyplýva,žežalobcoviaasvedkyňaV.T.K.savprezenčnejlistine vôbec nezaregistrovali, a niektorí žalobcovia nezaregistrovali ani plnomocenstvá, ktoré im boli
udelené. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či tieto osoby pri prvom hlasovaní o mandátovej
komisii hlasovali alebo nie. Podľa výpovede žalobkyne v 3. rade a čestného prehlásenia K. V. (čl. 22

spisu)priodchodezozasadnutiapojehoukončenípredsedomsaniektorýmčlenomnepodarilovyškrtnúť
z prezenčnej listiny, pretože W. V. zobral prezenčnú listinu po tom, čo zistil, že by nebolo dosť hlasov.
Ich hlasy však do kvóra pri ďalšom hlasovaní však boli zarátané.

54. Za danej dôkaznej situácie je dôvodné konštatovať, že zisťovanie účasti nie len v úvode zasadnutia,

ale v nadväznosti na uvedené nezrovnalosti v úvode zasadnutia aj po obnovení zasadnutia po jeho
ukončení predsedom spoločenstva prebiehalo spôsobom, kedy nebol riadne zisťovaný, spočítavaný a
zaznamenávaný počet členov alebo ich zástupcov prítomných v sále, počet členov alebo ich zástupcov
zúčastnených na hlasovaniach o oboch mandátnych komisiách a im zodpovedajúci počet hlasov.
Notárska zápisnica a zápisnica je v tomto smere nezrozumiteľná a zmätočná, a nespĺňa základné
náležitosti verejne listiny osvedčujúcej priebeh valného zhromaždenia spoločenstva.

55. Podľa notárskej zápisnice a zápisnice po verejnom vyhlásení predsedu spoločenstva, že zasadnutie
zhromaždenia ukončuje, predseda spoločenstva odišiel a spolu s ním aj niektorí ďalší prítomní členovia
spoločenstva. Riadenia zasadnutia sa ujal podpredseda spoločenstva Q. C., ktorý požiadal o overene
účasti „sčítaním hlasov prítomných podielnikov“. Sčítaním sa podľa zápisníc malo zistiť, že sú prítomní

podielnicispočtomhlasov8487,čozpočtuvšetkýchhlasov16526predstavuje51,36%,atedaževalné
zhromaždenie je uznášaniaschopné. Podľa notárskej zápisnice následne boli hlasovaním s rovnakým
počtomhlasovcelkom8427(8427„za“,60„protia „zdržalsa“0)zvolenívšetcipiatičlenoviamandátovej
komisie (Q. C., W. V., V. R., V. K. P. K.N. X.), ktorá predložila podpredsedovi spoločenstva riadiacemu
zasadnutie Q. C. správu o účasti členov a o uznášaniaschopnosti zhromaždenia, ktorá tvorí prílohu

notárskej zápisnice, a ktorá však súdu ako listinný dôkaz nebola stranami predložená.

56. Podľa výpovede žalobcu v 2. rade Q. T., ktorý po ukončení zasadnutia predsedom v sále ostal, v
sále po odchode predsedu a ďalších podielnikov ostalo cca 20 - 24 ľudí. Preto vyzval notárku, aby sa títo
ľudia preukázali, akými hlasmi disponujú, aby sa to nanovo prepočítalo. Na to notárka povedala, že nie

je skrutátorka, že robí len zápisnicu. Po prvom hlasovaní o členoch mandátovej komisie notárka vyzvala
p. K. X., aby oznámila výsledok hlasovania. Na to menovaná oznámila, že „za“ bolo 7 840 hlasov, „proti“
60 hlasov a „zdržal sa“ 0. Na to reagoval, že je to spolu 7 900 hlasov, a že do nadpolovičnej väčšiny ešte
niečo chýba. Potom sa hlasy prepočítali a dalo sa tam niečo viac ako 8 300 hlasov, čo je zhruba polovica.
To sa potom už opakovalo pri každom ďalšom hlasovaní. Namietal, že hlasy neboli dobré spočítané.

Trval na tom, aby notárka to do zápisnice uviedla, čo sa nestalo. Potom zo sály odišiel.

57.Podľavýpovedežalobkynev3.radeJ..Ž.T.,ktorápoukončenízasadnutiaodišlaspoluspredsedom,
nikdy sa nestretla so správaním notárky tak, ako sa správala JUDr. Sčensná. Sedela v rohu miestnosti
tak, že nevidela ani polovicu sály. Pani X. jej nosila lístky s tým, ako sa hlasovalo, a podľa tohto robila

zápisnicu. Už z nezvolenia členov mandátovej komisie, ktorých p. A. po otvorení zasadnutia navrhol v
súlade s návrhom výboru spoločenstva, bolo zrejmé, že je tu snaha zmanipulovať voľbu mandátovej
komisie a vybrať iných členov mandátovej komisie, než schválil výbor spoločenstva. Podielnici pískaním
a kričaním, že celé je to fraška, vyslovovali nespokojnosť. Väčšina predsedu p. A. vyzývala na ukončenie
zasadnutia. Pod týmto tlakom predsedovi neostávalo nič iné, iba väčšinu rešpektovať a zasadnutie

ukončiť. Podielnici priamo v sále podpisovali čestné prehlásenia a odchádzali. Väčšina podielnikov
odišla spolu s predsedom. Zostalo tam asi 20 ľudí. Pred odchodom odchádzajúcich podielnikov, ktorých
poznala, upozornila, aby sa z prezenčnej listiny vyškrtli, aby ich hlasy neboli zneužité inými podielnikmi.
Niektorým podielnikom sa to však nepodarilo, pretože p. V. zobral prezenčnú listinu po tom, čo zistil, že
by ďalej nebolo dosť hlasov. Ich hlasy napriek ich odchodu do kvóra pri hlasovaní v ďalšom priebehu

zasadnutia boli zarátané. Jej manžel (žalobca v 2. rade) a p. H. (žalobca v 4. rade) ostali v sále ďalej, aby
upozorňovali notárku na nezrovnalosti. Valné zhromaždenie už od začiatku nebolo uznášaniaschopné.

58. Podľa výpovede žalobcu v 4. rade V.. P. H., predsedu dozornej rady spoločenstva, po ukončení
zasadnutia p. A. sa verejne hovorilo, že zasadnutie sa skončilo. Niektorí podielnici sa dali vyškrtnúť zo

zoznamu a odišli s tým, že zasadnutie je ukončené a bude zvolané nové. Nevie, či všetci, ktorí odišli,
sa aj vyškrtli. Riadenia sa ujal Q. C. spolu s V. S.. Sám mal za to, že zasadnutie valného zhromaždenia
spoločenstva sa ukončilo a pokračuje už len schôdza poľovníckeho združenia. Po ukončení zasadnutia
a odchode predsedu a niektorých podielnikov sa hlasy neprepočítavali. Pri voľbe mandátovej komisiebolo dosiahnutých 7 840 hlasov, na čo notárka JUDr. Sčensná upozornila p. X., že nie je dosť hlasov,
čoho svedkom bol aj p. T.. Vtedy p. V., ktorý mal pri sebe prezenčné listiny a pero sa opýtal, koľko
hlasov potrebujú, aby boli uznášaniaschopní, na čo mu v dobrej viere povedali, že aspoň 8 300 hlasov.

Pri ďalšom hlasovaní sa kvórum nad tento počet už dosiahlo tak, že po tom, čo zo sály väčšina odišla
a ostali len verní novému vedeniu, hlasy sa už nesčítavali, resp. nesčítali správne. Keď ako predseda
dozornej rady sa chcel prihlásiť do diskusie a upozorniť, ako sa zasadnutie vedie, predsedajúcim V. D.
a jeho asistentom J.. Q. S. mu to nebolo umožnené. Preto zasadnutie opustil.

59. Podľa výpovede žalobcu v 5. rade Q. W. situácia bola napätá. P. A. sa opýtal, či má zasadnutie
ukončiť, s čím väčšina súhlasila a po ukončení odišla. Ostal tam v rohu hlúčik 20 - 25 ľudí. Všetko
členovia poľovníckeho združenia. Potom sa hlasy prepočítali, p. C. na to vyzval. Pri prvom a druhom
hlasovaní počty nesedeli. Pri treťom už to vyšlo a poľovníci boli spokojní. Nevie, odkiaľ mali lístky. Medzi
nimi však kolovala fixka a mohli kľudne dopisovať. Nehlasovalo sa verejne manifestačným spôsobom,
ale vytváral sa hlúčik ľudí. Chvíľu ešte ostal a potom odišiel.

60. Podľa výpovede Q. C. predseda zasadnutie ukončil a odišiel. S ním aj niektorí členovia, ktorí sa
vyškrtli. Predseda nemal právo zasadnutie ukončiť. Právo ukončiť zasadnutie malo po jeho otvorení už
len zhromaždenie. Hodnotí to ako chrapúnstvo. Ľudia prišli z celého Slovenska a chceli vedieť, ako sa
hospodáriachcelizmenu.Vzáujmetýchtoľudísaujalriadeniazasadnutia.Potom,čoniektoríprítomníz

protistrany namietali uznášaniaschopnosť zhromaždenia, dal p. X. a skrutátormi prepočítať hlasy, pričom
bola zistená prítomnosť 51,36 % hlasov, čo bolo oznámené notárke. Prepočítanie hlasov prebehlo tak,
že sa na jeho výzvu prítomní zdvihli nad hlavu tabuľky s číslami hlasov, ktoré im patria, a ktoré im boli
pridelené už pri počiatočnej prezentácii. Tak bolo zistených 51,36% hlasov. Čiže v sále ostali sedieť ľudia
s celkom 51,36 % hlasov. Iná prezentácia sa nerobila, pretože by to bolo zdĺhavé.

61. Podľa výpovede W. V. zasadnutie pokračovalo po vedením p. C.. Po odchode niektorých podielnikov
p. H. mal nejaké námietky k nedostatočnému počtu hlasov. Na to p. H. vyzval, aby to skontroloval a
prepočítal, na čo nereagoval a odišiel.

62. Podľa K. X. po tom, čo p. A. ukončil zasadnutie, vyzval prítomných, aby opustili sálu. Riadenia sa
ujal Q. C.. Vykonala sa kontrola uznášaniaschopnosti, a to tak, že každý dostal lístok s číslom hlasov,
ktoré mu patria, opatrený pečiatkou. Tak bolo zistené, že valné zhromaždenie je uznášaniaschopné. V
rokovaní sa pokračovalo tak, ako je uvedené v zápisnici. Hlasovalo sa tak, že lístky boli zdvíhané nad
hlavu a spočítané.

63. Podľa svedka V. K. spolu s p. V. a p. C. boli zvolení do mandátovej komisie. Keďže ľudia odchádzali
a odišli aj pracovníčky, čo mali na starosti spočítavať hlasy, niektorí v sále ostali zaregistrovaní, iní nie,
ako skrutátori začali hlasy počítať. Vyzvali, aby všetci zdvihli tabuľky a podľa tohto sa spočítalo, že ostalo
nad 50% hlasov. Tí, ktorí neboli zaregistrovaní a ostali v sále vykrikovali. Snažili sa narušiť priebeh

zasadnutia a vyzývali tých, ktorí ostali, aby sa z registrácie odhlásili.

64. Podľa svedka J.. Q. S. keď s pánom A. odišli niektorí podielnici, p. C. požiadal o kontrolnú
prezentáciu. Zdvihnutím hlasovacích lístkov prítomnými podielnikmi sa zistila nadpolovičná väčšina
hlasov, a to 51 %. Na základe tohto boli potom volení členovia mandátnej komisie a pokračovalo sa

podľa pozvánky.

65. Podľa svedka W. K. riadenia sa ujal p. C.. Začalo nové sčítanie hlasov. Bolo cca 8 600 hlasov. Tak
sa začalo zasadnutie, ktoré prebehlo podľa programu.

66. Notárka v notárskej zápisnice teda ďalej osvedčila, že podpredseda spoločenstva Q. C., ktorý
sa ujal riadenia zasadnutia, po odchode predsedu spoločenstva požiadal o overene účasti „sčítaním
hlasov prítomných podielnikov“, a že sčítaním hlasov sa zistilo, že sú prítomní podielnici s počtom
hlasov 8 487, čo z počtu všetkých hlasov 16 526 predstavuje 51,36 %, a že valné zhromaždenie je
tak uznášaniaschopné. Uznášaniaschopnosť zhromaždenia po odchode predsedu a niektorých členov

podľa notárskej zápisnice mala overiť mandátová komisia v zložení Q. C., W. V., V. R.K., V. K. P.
K. X.. Správa tejto mandátovej komisie o účasti a o uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia po
odchode predsedu, ktorá má tvoriť prílohu notárskej zápisnice, však súdu ako listinný dôkaz nebola
stranami predložená. Podľa zápisnice zhromaždenie za účelom spočítavania hlasov nezvolilo žiadnychskrutátorov. Podľa výpovede žalobcov v 1.,2., 3. a 4. rade a Q. C. hlasy sčítavala K. X.. Podľa svedka
V. K. hlasy sčítaval spolu s Q. C. P. W. V.. Z notárskej zápisnice pritom nie je jasné, kto a ako sčítaval
hlasy. Podľa K. X. kontrola uznášaniaschopnosti sa po odchode predsedu a niektorých členov vykonala

tak, že každý dostal lístok s číslom hlasov, ktoré mu patria, opatrený pečiatkou. Podľa svedka V. K. a
svedka J.. Q. S. po odchode pracovníčok, ktoré hlasy v úvode spočítavali spolu s predsedom, V. K.,
W. V. P. Q. C. ako skrutátori začali hlasy počítať. Vyzvali, aby všetci zdvihli tabuľky. Podľa tohto sa
spočítalo, že ostalo nad 50% hlasov. Iná prezentácia účasti by bola zdĺhavá. W. V. potvrdil, že žalobca v
4. rade mal k sčítaniu hlasov po odchode predsedu námietky, na čo ho vyzval, aby si hlasy skontroloval

a spočítal sám. Podľa výpovede žalobcov v 2., 4. a 5. rade, že pri voľbe členov mandátovej komisie bolo
dosiahnutých len 7 900 hlasov, „za“ bolo 7 840 hlasov, „proti“ 60 hlasov a „zdržal sa“ 0. O tom mala
vedomosť ako notárka, tak aj p. K. X., ktorú notárka na to upozornila. Hlasy teda neboli spočítané. Podľa
žalobcu v 2. rade, predsedu dozornej rady, keď vyzval notárku, aby sa ľudia po odchode predsedu a
niektorých členov preukázali, akými hlasmi disponujú, notárka povedala, že nie je skrutátorka, že robí
„len“ zápisnicu. Podľa žalobkyne v 3. rade notárka sedela v rohu miestnosti, p. X. jej nosila lístky s tým,

ako sa hlasovalo, a podľa tohto robila zápisnicu. Podľa žalobcu v 4. rade, predsedu dozornej rady,
W. V., ktorý mal pri sebe prezenčné listiny a pero, sa za prítomnosti aj žalobcu v 2. rade opýtal, koľko
hlasov potrebujú, aby boli uznášaniaschopní. Na to v dobrej viere povedali, že je potrebných aspoň 8
300 hlasov. Potom sa už dosiahlo niečo viac ako 8 300 hlasov, čo je zhruba polovica. To sa potom stále
už iba opakovalo, čo je zrejmé z notárskej zápisnice. Podľa žalobcu v 5. rade kolovala tam fixka a kľudne

sa mohlo čokoľvek dopisovať. Podľa svedkyne V. K. hneď na začiatku sa členom vydal farebný papier,
kde bol fixkou napísaný počet hlasov, ktorý zodpovedal počtu hektárov. Podielnik ho pri hlasovaní dvíhal
nad hlavu.

67. Podľa výpovedí žalobcov, členov výboru spoločenstva a svedkov teda „sčítanie hlasov prítomných

podielnikov“ sa po odchode predsedu nevykonalo prezentáciou účasti podľa prezenčnej listiny a
riadnym sčítaním hlasov prislúchajúci podielom členov, ktorí v sále ostali, ale len sčítaním hlasov podľa
hlasovacích lístkov, ktoré boli pridelené pri počiatočnej prezentácii. Nie je tiež jednoznačne zrejmé,
kto sčítanie hlasov vykonával. Overenie dosiahnutia v notárskej zápisnici uvedeného počtu hlasov
zúčastnených na hlasovaní po odchode predsedu nebolo súdu žiadnou správou mandátnej komisie

preukázané. Za situácie, že už v úvode zasadnutia prezentácia účasti prebiehala spôsobom, kedy nebol
riadne zisťovaný, spočítavaný a zaznamenávaný počet členov alebo ich zástupcov prítomných v sále,
počet členov alebo ich zástupcov zúčastnených na hlasovaniach o oboch mandátnych komisiách a im
zodpovedajúci počet hlasov, notárska zápisnica aj v časti osvedčenia uznášaniaschopnosti zasadnutia
po odchode predsedu sa k kontexte všetkých ostatných dôkazov vykonaných v konaní javí ako

nezrozumiteľná, neurčitá a zmätočná.

68. Na základe notárskej zápisnice a zápisnice nie je teda môže vyvodiť jednoznačný záver, či
zhromaždenie bolo v úvode zasadnutia alebo po odchode predsedu uznášaniaschopné tak, ako je to
v notárskej zápisnici, ktorá je zmätočná a nezrozumiteľná, osvedčené. Tu súd dáva do pozornosti, že

počet hlasov prislúchajúcich zosnulým osobám vedeným v prezenčnej listine, V. M. bol 88 hlasov, P.
Ž. 8 hlasov a V. F.Č. 5 hlasov, je 101 hlasov. Podľa výpovede svedkyne K. A.K., N.. XX.XX.XXXX, a
uznesenia povereného príslušníka OR PZ Kežmarok zo dňa 15.12.2016 sp.zn. ORP-220/SS-KK-2016,
ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením prokurátora OP Kežmarok zo dňa 25.01.2017
sp.zn. Pv 367/16/ 7703-15, vo veci stíhania pre prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1

Trestného zákona vedeného na podnet žalobcov (ďalej len „rozhodnutie polície“- čl. 870 a nasl. spisu),
svedkyňa nikdy neudelila plnomocenstvo J.. Q. S. nachádzajúce sa v spise, na základe ktorého je jej
účasť zaregistrovaná v prezenčnej listine. Podľa rozhodnutia polície plnomocenstvo podpísal Ľ. S. tak,
že oslovil manžela svedkyne Y. A., ktorý súhlasil s tým, že plnomocenstvo sám podpíše za manželku,
ktorá sa dlhodobo zdržiavala v Anglicku. Keďže nemal okuliare, plnomocenstvo sám podpísal. Podľa

prezenčnejlistinyK.A.prislúchalo19hlasov.Pokiaľbypodľanotárskejzápisniceazápisnicepoodchode
predseduspoločenstvaaniektorýchčlenovboliprítomníčlenoviaspočtom8487hlasov,platnýchhlasov
mohlo byť len o 120 hlasov menej, teda 8 397 hlasov, čo predstavuje len o 103 hlasov viac, než bola
potrebná nadpolovičná väčšina všetkých hlasov členov spoločenstva (8 264 hlasov).

69. Za rozhodujúce pre záver v otázke uznášaniaschopnosti zhromaždenia súd považoval posúdenie
otázky akceptovateľnosti plnomocenstiev poľovníckeho združenia, na základe ktorých bola účasť
členov na zasadnutí registrovaná v prezenčnej listine, z hľadiska ich obsahu a okolnosti ich udelenia
tak, ako vyšli v konaní najavo, tzn. otázku platnosti týchto plnomocenstiev, ktorú žalobcovia vkonaní namietali. Ust. § 14 Zákona o pozemkovom spoločenstve pripúšťa, aby sa člen spoločenstva
zúčastnil „...zasadnutia prostredníctvom zástupcu na základe splnomocnenia.“ (rovnako aj čl. VI. bod.
1 zmluvy o spoločenstve). Zákon o pozemkových spoločenstvách ani zmluva o spoločenstve pritom

neustanovujú žiadne obsahové náležitostí takéhoto „splnomocnenia„. Preto je potrebné vychádzať zo
všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka, nakoľko ani Obchodný zákonník takúto úpravu nemá. Ide
o hmotnoprávnu plnú moc oprávňujúcu splnomocnenca k výkonu práv člena spoločenstva, ktoré mu
na zasadnutí valného zhromaždenia prináležia. Keďže výkon práv člena spoločenstva nie je právnym
úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, nejedná sa o plnú moc k zastúpeniu pri právnom úkone

podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale o plnú moc k výkonu práva. Občiansky zákonník nemá
bližšiu právnu úpravu zastúpenia pri konaní, ktoré nie je právnym úkonom (okrem úplne všeobecného
ust. § 22). Preto je potrebné použiť právnu úpravu najbližšiu, a to ust. § 31 a nasl. Občianskeho
zákonníka s určitými modifikáciami. Plná moc k výkonu práva člena spoločenstva je špecifická plnú moc
obdobná ako napr. plná moc podľa § 184 ods. 1 Obchodného zákonníka na výkon hlasovacích práv pri
zastupovaníakcionárovnavalnomzhromaždení.Pretosúdzastávanázor,žetak,akoprizastupovanína

valnomzhromaždeníakciovejspoločnostiniejemožnépoužiťtzv.všeobecnú(generálnu)plnúmoc,plnú
moc udelenú na všetky právne úkony, tak to nie je možné ani pri zastupovaní na valnom zhromaždení
spoločenstva (porovnaj napr. MASLÁK, M., JAKUBÁČ, R., Zákon o pozemkových spoločenstvách,
KomentárPraha:WoltersKluwerČR,a.s.2019,204s,rozsudokNSČRzodňa27.11.2002sp.zn.29Odo
215/2002 a pod). Každé plnomocenstvo musí pritom vždy spĺňať požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti

z pohľadu primeranej aplikácie Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo udelené členom spoločenstva
aj z pohľadu právnej úpravy Zákona o pozemkových spoločenstvách.

70. Podľa cit. ust. § 14 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách v pozvánke na zasadnutie
zhromaždenia výbor uvedie názov a sídlo spoločenstva, miesto, dátum a hodinu zasadnutia

zhromaždenia, údaj, či ide o čiastkovú schôdzu alebo mimoriadne zasadnutie zhromaždenia, program
zasadnutia zhromaždenia a poučenie o možnosti zúčastniť sa zasadnutia prostredníctvom zástupcu
na základe splnomocnenia. Je zvykom spoločenstiev tak, ako to bolo aj v danej veci, že k pozvánke
sa priloží tlačivo plnomocenstva. Podľa § 14 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách ide
teda o splnomocnenie na zastupovanie na „zasadnutí“ valného zhromaždenia, nie na „zasadnutiach“

valného zhromaždenia, udelené v nadväznosti na konkrétnu pozvánku na konkrétne zasadnutie s jeho
konkrétnym programom, na základe ktorých sa člen spoločenstva má právo rozhodnúť, či niekoho na
svoje zastupovanie na tom ktorom konkrétnom zasadnutí splnomocní, v akom rozsahu, a či určí alebo
neurčí, ako má jeho zástupca na zasadnutí hlasovať o jednotlivých bodoch programu, resp. otázkach.
Plnomocenstvá poľovníckeho združenia sú z hľadiska rozsahu plnomocenstva plnomocenstvami na

zastupovanie člena spoločenstva a hlasovanie za neho na „všetkých zhromaždeniach“ (teda ako
riadnych, tak aj mimoriadnych) konaných v určitom období, a to od ich udelenia (prevažne január
2016) do 31.12.2016. Z obsahu plnomocenstiev poľovníckeho združenia nevyplýva, že by boli vôbec
udelené v priamej nadväznosti na doručenie pozvánky členom spoločenstva na predmetné zasadnutie
zhromaždenia zvolané na deň 07.02.2016, tzn. že by sa mali vzťahovať na zastupovanie a hlasovanie

na predmetnom zhromaždení s jeho konkrétnym programom uvedeným v pozvánke. Tento záver
nie je možné bez ďalšieho vyvodiť iba z dátumu ich vyhotovenia, ktorý predchádza dňu konania
predmetného zhromaždeniu. Splnomocnenia preto nespĺňajú požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti
z pohľadu primeranej aplikácie Občianskeho zákonníka. Tento záver má svoju oporu aj v čestných
vyhláseniach mnohých členov spoločenstva nachádzajúcich sa v spise a výpovediach mnohých členov

spoločenstva uvedených z rozhodnutí polície, podľa ktorých mnohí členovia spoločenstva sa pri ich
podpisovaní dokonca domnievali, že ide o súhlas s tým, aby na poľovných pozemkoch spoločenstva
mohli poľovať poľovníci z poľovníckeho združenia. Splnomocnenia súčasne obchádzajú ust. § 14 ods.
1 Zákona o pozemkových spoločenstvách, nakoľko v prípade ich akceptácie by pri zvolaní akéhokoľvek
valného zhromaždenia s akýmkoľvek programom v uvedenom období nebolo dôvodné ani zasielať

pozvánku na zasadnutie spolu s programom členovi spoločenstva, ale priamo jeho zástupcovi. Členovi
spoločenstva by tak bolo odňaté jedno z najdôležitejších práv člena spoločenstva zúčastniť sa a
hlasovať na valnom zhromaždení, ktoré rozhoduje o základných otázkach týkajúcich sa spoločenstva.
Súd sa preto stotožňuje s argumentáciou žalobcov, že splnomocnenia poľovníckeho združenia je
potrebné považovať za neplatné, a to z dôvodu, že svojim rozsahom obchádzajú Zákon o pozemkových

spoločenstvách, a z pohľadu primeranej aplikácie Občianskeho zákonníka sú neurčité a nezrozumiteľné.

71. Podľa prezenčnej listiny na základe plnomocenstiev poľovníckeho združenia boli zaregistrovaní
220 členovia spoločenstva s celkovým počtom hlasov 6 124. Preto bez ohľadu na záver v otázke, či vúvode zasadnutia boli prítomní členovia spoločenstva s počtom hlasov 10 021, alebo s počtom hlasov 8
724, resp. 8 517 hlasov, po odpočítaní hlasov zaregistrovaných na základe neplatných plnomocenstiev
poľovníckeho združenia možno jednoznačne konštatovať, že predmetné valné zhromaždenie konané

dňa 07.02.2016 nebolo uznášaniaschopné, nakoľko na ňom neboli prítomní členovia s nadpolovičnou
väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva. Preto všetky uznesenia prijaté na tomto zasadnutí je
potrebné považovať za neplatné.

72. Neplatnosť všetkých uznesení prijatých na predmetnom zasadnutí zhromaždenia žalobcovia

dôvodili ďalej tým, že uznesenia boli prijaté po tom, čo zasadnutie zhromaždenia bolo predsedom
spoločenstva riadne ukončené a zasadnutie „obnovil„ a pokračoval v ňom podpredseda spoločenstva
Q. C., ktorý k tomu podľa ich názoru nebol oprávnený. Súd sa nestotožňuje s procesnou obranou
žalovanej strany, ktorá poukazovala na ust. § 16 ods. 5 Zákona o pozemkových spoločenstvách, podľa
ktorého predsedu spoločenstva v čase jeho neprítomnosti zastupuje poverený člen výboru, a čl. VII.
bod 8 zmluvy o spoločenstve, podľa ktorého predsedu spoločenstva v prípade jeho neprítomnosti

zastupuje podpredseda spoločenstva, ktorý sa zapisuje do registra spoločenstva. V danom prípade sa
nejednalo o prípad neprítomnosti predsedu spoločenstva. Pod pojmom „neprítomnosť predsedu“ možno
rozumieť rôzne prechodné okolnosti znemožňujúce predsedovi spoločenstva konať (napr. zdravotné
problémy, odcestovanie, a pod.) Pokiaľ však predseda spoločenstva valné zhromaždenie riadne verejne
ukončí (čo nebolo sporné), aj keby členovia spoločenstva si v cit čl. VI. bod 4 zmluvy o spoločenstve

výslovne upravili, že do zvolenia člena riadiaceho zhromaždenia priebeh zhromaždenia môže riadiť
aj podpredseda (čo si neupravili), nejedná sa o prípad neprítomnosti predsedu, alebo o prípad,
kedy podpredseda spoločenstva konal v rozpore s rozhodnutím predsedu spoločenstva. Súd zastáva
názor, že v rámci oprávnenia riadiť valné zhromaždenie daného predsedovi spoločenstva zmluvou o
spoločenstve, predseda spoločenstva bol v danom prípade oprávnený rozhodnúť aj o tom, že valné

zhromaždenie ukončí, a podpredseda spoločenstva Q. C. nemal oprávnenie v zasadnutí zhromaždenia
v rozpore s rozhodnutím predsedu spoločenstva pokračovať. Ide tu preto o porušenie zmluvy o
spoločenstve, ktorá neoprávňovala podpredsedu spoločenstva viesť zasadnutie zhromaždenia. Súd vo
vzťahukobranežalovanejstrany,ženeexistovalvážnydôvod,prektorýpredsedaspoločenstvavdanom
prípade valné zhromaždenie ukončil, udáva, že bolo výlučným oprávnením predsedu spoločenstva, aby

zvážil všetky okolnosti a rozhodol. Vo vzťahu k obrane žalovanej strany, že opakovaným bezdôvodným
ukončovaním zasadnutí valného zhromaždenia by predseda spoločenstva mohol zámerne mariť
každé valné zhromaždenie, súd poukazuje na povinnosti, ktoré predsedovi Zákon o pozemkových
spoločenstvách ukladá, neplnenie ktorých môže byť sankcionované v rámci štátneho dozoru nad
spoločenstvami (napr. § 27 a nasl. Zákona o pozemkových spoločenstvách), prípadne môže mať za

následok zodpovednosť predsedu za škodu a trestnoprávnu zodpovednosť.

73. Za situácie, že predseda spoločenstva zasadnutie zhromaždenia verejným vyhlásením ukončil, čo
nebolo v konaní sporné, a podpredseda spoločenstva svojvoľne, v rozpore so zmluvou o spoločenstve,
v zasadnutí pokračoval, žalobcovia, ktorí zo zasadnutia po jeho riadnom ukončení odišli (žalobcovia v

1.,3. a 5 rade hneď, žalobcovia v 2. a 4 rade neskôr v jeho priebehu) boli týmto porušením zmluvy o
spoločenstve na svojich právach člena spoločenstva zúčastniť sa zhromaždenia a hlasovať ukrátení,
a to bez ohľadu na to, či by svojim hlasovaním mohli zabrániť prijatiu napadnutých uznesení. Ukrátení
boli aj všetci ostatní členovia, ktorí odišli s nimi v presvedčení, že zasadnutie zhromaždenia riadne
skončilo. Išlo pritom pravdepodobne o členov s 1 196 hlasmi, ktorí sú v prezenčnej listine vyškrtnutí.

Tu súd poukazuje na výpoveď žalobcu v 4. rade, predsedu dozornej rady spoločenstva, ktorý sám
mal za to, že zasadnutie valného zhromaždenia sa ukončilo a pokračuje už len schôdza poľovníckeho
združenia. Súd zastáva názor, že porušením zmluvy o spoločenstve podpredsedom spoločenstva
žalobcovia boli ukrátení na svojich právach a preto aj z tohto dôvodu všetky uznesenia prijaté na tomto
„obnovenom“ zasadnutí zhromaždenia sú neplatné. Súd opäť zdôrazňuje, že valné zhromaždenie je

najvyšším orgánom pozemkového spoločenstva. Členovia spoločenstva na jeho zasadnutiach prejavujú
svoju vôľu v základných najzásadnejších otázkach činnosti spoločenstva a určujú jeho ďalší osud.
Preto právo zúčastňovať sa na zasadnutí a hlasovať na ňom je jedno z najdôležitejších práv členov
spoločenstva. Vyššie uvedeným porušením zmluvy o spoločenstve podpredsedom spoločenstva bolo
žalobcom odňaté základné právo zúčastniť sa zasadnutia zhromaždenia a riadne na ňom hlasovať.

74. Za dôvod neplatnosti uznesení žalobcovia ďalej považujú tiež to, že rokovanie o otázkach, o
ktorých zhromaždenie spoločenstva rozhodlo uzneseniami č. 9/2016 a č. 10/2016, nebolo zaradené do
programu uvedeného v pozvánke na zasadnutie zhromaždenia. Podľa notárskej zápisnice a zápisniceuznesením č. 9/2016 zhromaždenie spoločenstva „schvaľuje výkon práv a povinnosti Poľovníckemu
združeniu Bystrá ...a súhlasí s tým, aby v súlade s § 11 ods. 2 a ustanoveniami § 13 ods. 1 písm. b)
Zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z.z. v znení zmien bolo právo poľovníctva a jeho výkonu postúpené

zmluvou o užívaní poľovného revíru Poľovníckemu združeniu Bystrá.....na zákonné pätnásťročné
obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2031 a poveruje zákonného zástupcu UaKPS v Y. vykonaním úkonov
v zmysle § 5 ods. 3 Zákona o poľovníctve č. 274/2009 v znení zmien najneskôr do 30.05.2016.“.
Uznesením č.10/2016 zhromaždenie spoločenstva „...schválilo ku dňu 7.2.2016 odvolanie predsedu
UaKPS Y. Q. A., N..XX.X.XXXX,...,členov výboru: V. X., N..XX.X.XXXX, ...,Q. X., N.. XX.X.XXXX,..., Q.

T., N.. XX.X.XXXX,..., predsedu dozornej rady V.. P. H., N.. X.X.XXXX...“. Medzi stranami nebolo sporné
a vykonaným dokazovaním spochybnené, že tieto otázky neboli uvedené v programe v pozvánke na
predmetné zasadnutie zhromaždenia. Na tomto závere nič nemení, že zaradenie otázky postúpenia
práva užívania poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír v Y. poľovníckemu združeniu do programu
zasadnutia bolo vopred schválené výborom spoločenstva. Pokiaľ to nebolo zaradené do programu
zasadnutia v pozvánke vo vzťahu k členom spoločenstva (vrátane členov výboru) pozvaným na

zasadnutie je táto skutočnosť bez právneho významu.

75. Zákon o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30.06.2018 nemal žiadne ustanovenia
týkajúce sa doplňovania bodov programu priamo na zasadnutí zhromaždenia. Novelou vykonanou
zákonom č.110/2018 Z.z. účinnou od 01.07.2018 zákonodarca v ust. § 14 od. 4 zakotvil, že ak v

pozvánke nie je uvedený bod programu zasadnutia podľa ods. 7 písm. i) a písm. j), nemožno taký bod
programu doplniť. Ide však o prípad rozhodovania o vstupe a podmienkach vstupu spoločenstva do
obchodnej spoločnosti alebo družstva (§ 14 ods. 7 písm. i) tohto zákona), a o zrušení spoločenstva (§
14 ods. 7 písm. j) tohto zákona). Toto nové ustanovenie vyvoláva nejasnosti, či v prípade rozhodovania
o iných otázkach patriacich do pôsobnosti zhromaždenia, ktoré neboli uvedené v pozvánke, nie je

už možné ich zaradiť do programu priamo na zasadnutí. Teda, či cieľom zákonodarcu pri zavedení
tohto nového ustanovenia bolo, aby všetky ostatné otázky patriace do pôsobnosti zhromaždenia už
nemohli byť do programu priamo na zasadnutí zhromaždenia zaradené. Použitím argumentácie „a
contrario“ je však možné prikloniť sa k záveru, že ak zákonodarca v ostatných otázkach ich zaradenie
priamo na zasadnutí zhromaždenia výslovne nezakázal, ich zaradenie je možné. Pri dopĺňaní programu

zasadnutia je však potrebné mať na zreteli, že pozvánka na zasadnutie slúži na to, aby členovia
spoločenstva boli oboznámení, kde, kedy a s akým programom sa zasadnutie zhromaždenia uskutoční,
a na základe toho sa mohli rozhodnúť, či sa zasadnutia zúčastnia alebo nie (pripraviť sa). Preto podľa
súdnejjudikatúryaodbornejliteratúryakjeprogramzasadnutiauvedenývpozvánkediametrálneodlišný
od skutočného programu zasadnutia, v zásade je možné uvažovať o neplatnosti rozhodnutí prijatých na

takomto zasadnutí zhromaždenia (porovnaj napr. porovnaj napr. MASLÁK, M., JAKUBÁČ, R., Zákon o
pozemkových spoločenstvách, Komentár Praha: Wolters Kluwer ČR, a.s. 2019, 206 s).

76. Podľa notárskej zápisnice a zápisnice otázka postúpenia práva užívania poľovných pozemkov
poľovníckemuzdruženiu,aaniotázkaodvolaniačlenovorgánovspoločenstva,nielenženeboliuvedené

ako bod programu v pozvánke na zasadnutie zhromaždenia, ale neboli do programu ani priamo na
zasadnutí zaradené zhromaždením. Podľa uznesenia č. 5/2016 zhromaždenie schválilo program svojho
zasadnutiatak,akoboluvedenývpozvánkenazhromaždenie.Ažvrámcidiskusie(bodprogramu11.)J..
Q.S.spoukazomnanezaradeniežiadostipoľovníckehozdruženiaosúhlaszhromaždeniaspostúpením
práva poľovníctva a jeho výkonu poľovníckemu združeniu navrhol zaradenie tohto bodu do programu

zasadnutia. Riadiaci zhromaždenia V. D. následne vyzval členov priamo na hlasovanie o súhlase s
postúpením práva poľovníctva a jeho výkonu poľovníckemu združeniu bez tohto, aby o zaradení tejto
otázky do programu zhromaždenie hlasovaním rozhodlo. Obdobne aj pri otázke odvolávania členov
orgánov spoločenstva riadiaci zhromaždenia po tom, čo v rámci diskusie odznela kritika na prácu
niektorých členov výboru a dozornej rady a zlé hospodárenie, po ktorej W. V. navrhol, aby boli niektorí

členovia výboru a dozornej rady odvolaní, bez tohto, aby zhromaždenie hlasovalo o zaradení tejto otázky
do programu zasadnutia, prítomných vyzval na hlasovanie o odvolaní členov výboru a člena dozornej
rady. Takýto postup v priebehu zasadnutia je v rozpore s logickým výkladom právnej úpravy Zákona o
pozemkových spoločenstvách, podľa ktorej na valnom zhromaždení možno prejednať len otázky, ktoré
ako body svojho programu zhromaždenie schválilo alebo o dodatočnom zaradení ktorých do svojho

programu zhromaždenie rozhodlo. Postup v priebehu zasadnutia, aký bol v danej veci, obchádza Zákon
o pozemkových spoločenstvách, a za situácie, že zhromaždenie riadne vopred nerozhodne o zaradení
určitej otázky do svojho programu, ale priamo o otázke hneď hlasuje, je pre prítomných členov zmätočný
a zavádzajúci. Aj v prípade riadneho hlasovania zhromaždenia o doplnení programu zasadnutia oobe otázky, súd zastáva názor, že v porovnaní s programom zasadnutia uvedeným v pozvánke ide
o diametrálne tak odlišné otázky, že ich nezaradenie vopred do programu zhromaždenia uvedeného
v pozvánke je takým porušením zákona, že plne odôvodňuje neplatnosť uznesení v oboch otázkach

prijatých na zasadnutí, teda uznesenia č. 9/2016 a č. 10/2016. Predovšetkým nezaradením odvolávania
členov orgánov spoločenstva do bodov programu pozvánky zhromaždenia bolo žalobcom, ktorí ako
členovia orgánov spoločenstva boli na zasadnutí odvolaní (okrem žalobkyne v 3. rade), nepochybne
odňatá možnosť sa na rokovanie o tak závažnej otázke, ktorá sa ich osobne dotýkala, pripraviť. Navyše,
rokovanie o otázke odvolania členov orgánov spoločenstva si podľa zmluvy o spoločenstve vyžaduje

zabezpečenie aj účasti notára na zhromaždení vopred pred jeho konaním.

77. Za ďalší dôvod neplatnosti uznesenia č. 9/2016 súd okrem vyššie uvedených dôvodov považoval
aj porušenie zmluvy o spoločenstve v časti upravujúcej kvórum potrebné pre rozhodnutie o otázke, o
ktorej zhromaždenie týmto uznesením rozhodlo. Spoločenstvo si v zmluve o spoločenstve môže upraviť
vyššiu potrebnú väčšinu hlasov na prijatie rozhodnutia v niektorých záležitostiach, než stanovuje zákon.

Podľa čl. VI. bodu 2 zmluvy o spoločenstve „...Zhromaždenie rozhoduje o čl. IV. písm. a), h), i ) a k)
dvojtretinovou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva“. Ide o rozhodovanie o schválení a zmene
zmluvy o spoločenstve, rozhodovanie o vstupe spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo družstva, o
zániku spoločenstva, a o „ k) nakladanie so spoločným nehnuteľným majetkom spoločenstva....“. Taktiež
podľa čl. VI. bod 6 zmluvy o spoločenstve: “O predaji a prenájme nehnuteľného majetku v akejkoľvek

hodnote (aj nižšej ako 3300 eur) rozhoduje výhradne valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou“.
Spoločenstvo je vlastníkom pozemkov, ktoré boli uznané ako poľovné pozemky spoločného Poľovného
revíru Osturňa. Ako vlastníci týchto spoločných poľovných pozemkov podľa § 12 zákona č.274/2009
Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o poľovníctve“) majú
členovia spoločenstva právo spoločný poľovný revír užívať sami alebo prostredníctvom nimi založenej

poľovníckej organizácie. Podľa § 13 Zákona o poľovníctve užívanie poľovného revíru môžu tiež postúpiť
písomnou zmluvou poľovníckej organizácií. Podľa § 14 ods. 3 písm. c) Zákona o poľovníctve zmluva
o postúpení užívania poľovného revíru musí o.i. obsahovať aj výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej
náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku. Podľa § 15 ods.
2 Zákona o poľovníctve ak nedôjde k inej dohode medzi vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkom

spoločnéhopoľovnéhorevíruabudúcimužívateľompoľovnéhorevíru,určísanáhradazaužívanierevíru
na základe sadzobníka na výpočet nájomného za poľovné pozemky pre hlavné druhy lovnej zveri, ktorý
je v prílohe č.2.

78. V prípade rozhodovania o postúpení užívania spoločného poľovného revíru členovia spoločenstva

teda rozhodovali o nakladaní so svojim nehnuteľným majetkom, a to poľovnými pozemkami, ktoré sú
súčasťou spoločného poľovného revíru, a to o postúpení práva užívať tieto pozemky tretej osobe,
poľovníckej organizácií, za náhradu, ktorá má povahu nájomného (§ 15 ods. 2 Zákona o poľovníctve).
Preto súd vychádzajúc zo zmluvy o spoločenstve zastáva názor, že o postúpení práva členov
spoločenstva užívať ich poľovné pozemky inému subjektu malo rozhodnúť zhromaždenie spoločenstva

dvojtretinovou väčšinou všetkých hlasov spoločenstva. Pri celkovom počte hlasov 16 526 hlasov to
predstavuje 11 017 hlasov, čo podľa oboch zápisníc nepochybne nebolo dosiahnuté.

79. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

80. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

81. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

82. Žalobcovia mali v konaní plný úspech. Preto im patrí voči žalovanému právo na náhradu trov tohto
konaniavplnomrozsahu.Ovýšketejtonáhradyvsúladescit.§262ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku

rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník samostatným uznesením.

83. Súčasne s rozhodnutím vo veci samej súd podľa § 335 Civilného sporového poriadku zrušil
neodkladné opatrenie vydané vo veci tak, ako je špecifikované vo výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti výrokom I. - III. toho rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.