Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 23, 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819201627
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:8819201627.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: Ľ. J., C..

XX.X.XXXX, S. L. XX/X, A. C. D., D. A. A. D. L. O. A. Ú. X. Ú. I.. C. X, M. proti žalovanej: X. U., U.. V.,
C.. XX.X.XXXX, A. XXX/XX, L.. A. C. D., o zaplatenie 500 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 500,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05%ročneztejtosumyod5.8.2015dozaplatenia,atovšetko do3dníodnadobudnutiaprávoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 100,- € súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania. O výške tohto nároku rozhodne súd
prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaviazania žalovanej zaplatiť sumu 500 eur s ročným
zákonným úrokom, zmluvnou pokutou vo výške 100 eur a náhrady trov konania a to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.2.2015 požičal žalovanej čiastku vo výške 500 eur so zákonným

ročnýmúrokomzosumy500eurnadobuod4.2.2015do 4.8.2015bezuvedeniaúčelu.Prevzatiepeňazí
z pôžičky potvrdila žalovaná svojím vlastnoručným podpisom na výdavkovom pokladničnom doklade
zo dňa 4.2.2015 sa zaviazala vrátiť pôžičku do 4.8.2015. V prípade nesplatenia pôžičky do 4.8.2015,
si strany sporu dohodli zmluvnú pokutu v sume 100 eur. Žalovaná aj napriek telefonickým, ústnym aj
písomným výzvam pôžičku vo výške 500 eur s príslušenstvom ku dňu podania žaloby neuhradila.

3. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 500 eur s prísl. S poukazom k uvedenému

súd dňa 23.3.2021 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“)
vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 11.3.2021.

4. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu

bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

5.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránkepríslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

7. Žalovaná sa v súdom určenej lehote k žalobe nevyjadrila a žiadne prostriedky procesnej obrany
nepoužila.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pôžičke
zo dňa 4.2.2015 a výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 4.2.2015.

9. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:

10. Zo žalobcom predloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 4.2.2015 vyplýva, že žalobca a žalovaná mali
uzavrieť zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa žalobca zaviazal, že dňom podpísania zmluvy požičia
žalovanej sumu 500 eur na dobu od 4.2.2015 do 4.8.2015, s tým, že žalovaná sa zaviazala vrátiť
požičanú sumu v lehote do 4.8.2015. Zmluvu žalovaná podpísala.

11. Z výdavkového pokladničného dokladu vyplýva, že žalovaná si prevzala dňa 4.2.2015 sumu 500 eur.

12. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.

13. Podľa ust. § 658 ods. 1,2 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke
možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti,
spravidla toho istého druhu.

14. Podľa ust. § 36 OZ, na vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie
podmienky.

15. Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa ust. § 517 ods. 1,2 OZ, účinného v rozhodnom období, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17. Podľa ust. § 3 ods. 1,2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného v čase omeškania výška úrokov

z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Podľa ust. § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,

len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

19. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

20. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.21. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

22. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.

23. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

24. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a

vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom
spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

25. V zmysle citovaných ustanovení OZ je zmluva o pôžičke, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníkom je zmluvou reálnou, čo znamená, že medzi podstatné náležitosti
tejto zmluvy, t.j. právneho úkonu patrí prenechanie veci, t.j. jej reálne odovzdanie, druhove určenie veci,
povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu, a určenie času vrátenia.

26. V zmysle uvedeného jednou z podstatných náležitosti tejto zmluvy o pôžičke je to, že reálne
dôjde k odovzdaniu vecí, ktoré sú predmetom pôžičky, čiže v danom prípade, malo dôjsť reálne k
odovzdaniu sumy 500 eur t.j. predmetu pôžičky žalovanej, čo sa v danom prípade stalo, ako to vyplýva
z pokladničného dokladu.

27. Žalovaná zmluvu o pôžičke podpísala, jej podpis je overený, z obsahu ktorej vyplýva že žalovanú
sumu prevzala a v priebehu konania to žiadnym spôsobom nespochybnila.

28. Súd žalobe vyhovel v sume čistej istiny pôžičky 500 eur, ktorá vyplýva zo žalobcom tvrdených

skutočnosti a predložených listinných dôkazov, ktoré žalovaná žiadnym spôsobom nerozporovala, sumu
500 eur pôžičky prevzala a nevrátila z nej žiadnu časť.

29. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 100 eur súd žalobu zamietol, nakoľko výška tejto zmluvnej
pokuty je v rozpore s dobrými mravmi, a to z dôvodu, že táto zmluvná pokuta nebola kalkulovaná ako

riadny úrok. Je zrejmé, že táto zmluvná pokuta mala predstavovať ďalšie umelé navýšenie odmeny
žalobcu za požičanie peňazí, ktorý po prepočte dohodnutej doby splácania, teda od 4.2.2015 do
4.8.2015, išlo o pôžičku na 6 mesiacov, predstavovala úrok 40 % ročne. Súd takému nečestnému
konaniu nemôže poskytnúť právnu ochranu.

30. Okrem toho, sankciu, ktorú si žalobca žalobou aj uplatnil za omeškanie sa so splácaním žalovanej
s požičanou sumou, je úrok z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil v súlade so zákonom a súd mu ho
priznal. V prípade priznania aj zmluvnej pokuty z titulu toho istého nároku by išlo o duplicitné priznanie
toho istého nároku, čomu súd rovnako nemôže poskytnúť právnu ochranu.

31. Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení § 544 a 545 OZ, je donútiť dlžníka hrozbou
majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje
hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť
pre tento prípad dojednané plnenie t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť
porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná) lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná

funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu),
lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia
povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré
predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia §544OZ,ktorépovinnosťhradiťzmluvnúpokutučinínezávislounavznikuškody.Inýmislovamipovedané,
zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju
zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vzniká

veriteľovi škoda.

32. Vzhľadom na dohodnutú výšku zmluvnej pokuty bolo treba posúdiť, či nie je neplatná zmluva
uzavretá medzi stranami sporu v časti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty pre rozpor s dobrými mravmi
z dôvodu jej neprimeranosti. Podľa ust.§ 39 OZ, právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho

obsah ocitne v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy netvoria spoločensky normatívny systém, vo
všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v spoločnosti,
v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Ide o
uznávané pravidlo slušnosti a poctivého správania.

33. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a právnych noriem. Pri skúmaní

platnosti dohody o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je potrebné zvážiť funkciu zmluvnej
pokuty, ktoré sú preventívne, uhradzovacie a sankčné.

34. V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno
rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením očakávať. Musí mať dostatočnú, ale nie však

premrštenú výšku. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody je
neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Pri posudzovaní primeranosti dohodnutej výšky
zmluvnej pokuty je treba prihliadať k celkovým okolnostiam právneho úkonu, jeho pohnútkam a účelu,
ktorý sledoval. Do úvahy treba tiež brať aj výšku úroku z omeškania, ktorá tiež predstavuje sankciu za
porušenie povinností.

35. V tejto časti súd návrh žalobcu čo do zmluvnej pokuty nepovažoval za dôvodný, nakoľko dohodnutá
výška zmluvnej pokuty nebola v súlade s ustanovením § 3 OZ. Súd mal za to, že sa dohodnutá výška
zmluvnej pokuty prieči dobrým mravom.

36. Z úradnej činnosti súdu je známe, že žalobca opakovane v množstve prípadov takýmto spôsobom
poskytuje nebankovým spôsobom pôžičky a ich úhradu pri nezaplatení dlžníkmi vymáha súdnou cestou.
Aj keď je označený v zmluve a v iných zmluvách ako fyzická osoba, prevádzkuje podnikateľskú činnosť,
vlastní záložňu (vyplýva to z obsahu pokladničného dokladu na čl. 5) a týmto spôsobom sa snaží pri
poskytovaní úverov de facto obchádzať zákon a to zákon o spotrebiteľských úveroch. Žalobcovi pritom

nič nebráni a ani nebránilo, aby si dohodol primeraná úroky z pôžičky, ktoré zákon pripúšťa ako určitý
druh odmeny za požičanie peňazí. Navyše celý text zmluvy ako to z neho vyplýva bol vypracovaný
samotným žalobcom. V prípade porušenia zmluvnej povinnosti v zmysle zákona ako ďalšia sankcia za
nedodržanie termínu vrátenia peňazí nastupujú úroky z omeškania a zmluvná pokuta, ktoré si žalobca
uplatnil.

37. Preto súd zmluvu uzavretú medzi stranami sporu v časti dohody účastníkov o zmluvnej pokute bolo
potrebné posudzovať z hľadiska § 39 OZ v rozpore s dobrými mravmi a túto časť zmluvy o dohode o
zmluvnej pokute súd považoval za neplatnú s poukazom na ustanovenie § 41 OZ. Jej neplatnosť nemá
vplyv na platnosť zvyšnej časti zmluvy o pôžičke.

38.Vzmysle§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto
vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. a úrok z omeškania predstavuje výšku

5,05 % ročne.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40 Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Keďže súd žalobe žalobe vyhovel len čiastočne, žalobca bol však v konaní úspešnejší ako žalovaná,
preto má nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.