Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 21, 2018

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 9C/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416201712
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2018:8416201712.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok- sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcov 1./ Q.N. A., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.. K.P. XXXX/XX, XXX XX W. - V., 2./ Q. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
V. XXXX/X, XXX XX W., 3./ J.. Ž. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/X, XXX XX W., 4./ V.. P. H.,
nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomV.XXXX/X,XXXXXW.a5./Q.W.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomT.XX,
XXX XX W., všetci žalobcovia právne zastúpení JUDr. Ľubou Berezňaninovou, advokátkou so sídlom
Hlavná 45, 080 01 Prešov proti žalovanému: Urbárske a komposesorátne pozemkové spoločenstvo
Osturňa, so sídlom Osturňa 295, 059 79 Osturňa, IČO: 17 085 829, právne zastúpenému JUDr. Tiborom
Bašistom, advokátom so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, o určenie neplatnosti uznesení valného

zhromaždenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e neplatnosť uznesení č.1/2016, 2/2016, 3/2016, 4/2016, 5/2016, 6/2016, 7/2016, 8/2016,
9/2016, 10/2016 a 11/2016, ktoré boli prijaté na Valnom zhromaždení žalovaného dňa 7.2.2016.

II. Žalobcovia m a j ú voči žalovanému n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia zastúpení svojou právnou zástupkyňou žiadali podanou žaloby, aby súd určil neplatnosť
uznesení číslo 1-11/2016, ktoré boli prijaté na valnom zhromaždení žalovaného dňa 7.2.2016 a aby

zaviazal žalovaného zaplatiť im trovy konania.
2. V žalobe uviedli, že dňa 7. 2. 2016 sa v K. F. M. Y. konalo riadne valné zhromaždenie (ďalej len v VZ )
podielnikov Urbárskeho a komposesorátneho pozemkového spoločenstva Osturňa. Na tomto VZ došlo
k niekoľkým pochybeniam, ktoré podľa názoru žalobcov zakladajú nezákonnosť akýchkoľvek uznesení,
ktoré boli na ňom prijaté a tiež uznesení, ktoré budú prijaté ďalších VZ žalovaného, ktoré sa budú konať
po 7.2. 2016.
3.Pri prezentácii vlastníkov prítomných na VZ vznikla situácia, že zástupcovia Poľovného združenia

Bystrá odmietli akceptovať zoznam podielnikov , členov Urbáru, ktorý bol oficiálnou formou predložený
z Okresného úradu Kežmarok, katastrálny odbor. Predložili svoj vlastný zoznam bez toho, aby bola
vzájomne odsúhlasená výška podielov jednotlivých členov Urbáru. Nakoľko tento zoznam nebol
odsúhlasený a vzájomne porovnaný so zoznamom podielnikov podľa zoznamu vedeného na Okresnom
úrade Kežmarok, existuje dôvodné podozrenie z manipulácie s hlasmi podielnikov. Zo strany zástupcov
Poľovného združenia Bystrá, ktorí sú zároveň členmi Urbáru, neboli predkladané očíslované vzory
splnomocnenia vydané výborom Urbáru, ale predkladali odlišné, nimi pripravené splnomocnenia.

Jednalo sa o formulárové generálne plné moci, t. j. na konanie vo všetkých veciach, na všetkých valných
zhromaždeniach Urbáru, ktoré sa uskutočnia do 31. 12. 2016. V tejto súvislosti vzniklo podozrenie
z falšovania podpisov na predmetných splnomocneniach, a to v momente, keď pán V. D. D. C. R.,
stojaci v rade na podpísanie prezentácie, začul ako poľovník pán D. registruje so splnomocnenímudeleným poľovníckym združením Bystrá jeho účasť na valnom zhromaždení. Na to pán D.M. pred
všetkými vyhlásil, že pánovi D., ani nikomu inému, nedal splnomocnenie na zastupovanie na tomto
valnom zhromaždení. Pán D. splnomocnenie zničil po tomto vyhlásení a pokračoval v registrácii ďalších

splnomocnení.Podobnúskúsenosťakop.D.maliajďalšípodielnici,ktorísaosobnezúčastnilinavalnom
zhromaždení dňa 7. 2. 2016. Mnohí z podielnikov, ktorí poľovníkom splnomocnenia podpísali vyhlásili,
že boli oklamaní, pretože poľovníci a nimi poverené osoby im tvrdili, že splnomocnenie sa vzťahuje
iba na udelenie súhlasu na výkon poľovného práva pre obyvateľov obce Osturňa na pozemkoch, ktoré
spravuje Urbár. Niektorí udelené plné moci neskôr vzali späť. Navyše vo viacerých prípadoch boli na

registráciu predložené splnomocnenia na tú istú osobu, čiže jednu osobu mali zastupovať 2 rôzne osoby.
Pri registrácii sa prezentoval aj splnomocnenec za podielnika V. M. ,ktorý zomrel dňa XX. X. XXXX. Tiež
bolo vystavené splnomocnenie, na zosnulú P. Ž., ktorá zomrela dňa XX. X.XXXX. Splnomocnenie na
oboch zosnulých predložili členovia poľovného združenia Bystrá.
4.Keďže v miestnosti, kde sa uskutočnilo predmetné valné zhromaždenie nastala už v štádiu registrácie
prítomných podielnikov neprehľadná situácia a podozrenie na manipuláciu s hlasmi prítomných

aj neprítomných podielnikov, predseda výboru a predseda valného zhromaždenia Q. A. valné
zhromaždenie ukončil a rozpustil. Nepoveril žiadneho iného člena výboru, aby viedol ďalší priebeh
VZ. Táto skutočnosť je zapísaná aj v notárskej zápisnici z VZ zostavenej dňa 10. 2. 2016 notárkou
JUDr. Darinou Sčensnou, a to na strane 3 posledný odsek. Napriek tomu však VZ pokračovalo ďalej.
Žalobcovia poukázali na článok V. bod 3 Zmluvy o založení pozemkového spoločenstva s právnou

subjektivitou vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti zo dňa 22. 6. 2014 (ďalej len zmluva). Valné
zhromaždenie zo dňa 7. 2. 2016 bolo riadne zvolané. Bolo z uvedených dôvodov predčasne ukončené,
na to oprávnenou osobou - predsedom výboru ktorý je zároveň žalobcom v 1. rade. Vzhľadom na túto
skutočnosť bolo vylúčené, aby sa vo VZ ďalej pokračovalo. Za okolností, za ktorých sa pokračovalo vo
VZ dňa 7. 2. 2016 po jeho ukončení, išlo o situáciu upravenú v čl. V. bod 4 zmluvy. Pokračovať v riadne

ukončenom VZ bolo možné len vtedy, ak by toto valné zhromaždenie zvolal okresný úrad - pozemkový
a lesný odbor, v prejednávanej veci Okresný úrad Kežmarok, pozemkový a lesný odbor. Z notárskej
zápisnice vyplýva, že k takému zvolaniu nedošlo, a preto akékoľvek uznesenia prijaté na tomto VZ po
jeho riadnom ukončení sú nezákonné a teda právne neúčinné.
5.Po ukončení VZ predsedom Q. A. sa jeho vedenia ujal podpredseda výboru Q. C.. Na „obnovenom“

VZ došlo k odvolaniu štyroch členov výboru žalovaného. Pritom hlasovanie o odvolaní členov výboru
nebolo súčasťou programu VZ zo dňa 7. 2. 2016. Z notárskej zápisnice vyplýva, že došlo k odvolaniu Q.
A., predsedu výboru a ďalších troch členov výboru - V. X., Q. X. a Q.Á. T.. Bol tiež odvolaný predseda
dozornej rady V.. P. H.. Podľa notárskej zápisnice boli odvolaní na základe ničím nepodložených tvrdí
prítomných členov žalovaného o nespokojnosti s ich činnosťou. Takýto postup odvolania členov orgánov

je protiprávny. K odvolaniu týchto členov došlo iba na základe ničím návrhov vyslovených niektorými
z prítomných podielnikov, ktorí sú zhodou okolností zároveň členmi Poľovného združenia Bystrá, čo
je zrejmé zo strany 11 a 12 notárskej zápisnice. Odvolanie predsedu dozornej rady je na strane 14
v notárskej zápisnici, rozhodovanie o jeho odvolaní je však zapísané zmätočne. Na jednej strane po
oboznámení výsledkov hlasovania sa konštatuje, že V.. P. H. bol schválený za predsedu dozornej rady

žalovaného. Podľa uznesenia číslo 10/2016 je medzi odvolanými členmi orgánov žalovaného uvedený
aj V.. P. H..
6.V notárskej zápisnici sú nezrovnalosti aj ohľadne počtu prítomných podielnikov. Podľa zápisnice boli
na VZ dňa 7. 2. 2016 od začiatku prítomní podielnici s počtom hlasov 10 021, čo je 60,64 % z celkovej
výmery 16 526 ha lesných pozemkov. Táto skutočnosť však nikdy nebola overená. Zmätky v počtoch

hlasov sa prejavili aj na výsledku hlasovania číslo 1, z ktorého vyplýva, že je za 135 hlasov, proti 8345
hlasov a zdržalo sa 244 hlasov. Po sčítaní týchto hlasov je to spolu 8724 hlasov, čo je v očividnom
rozporescelkovýmpočtomprítomných10021hlasov.PosčítaníhlasovZa,Proti,Zdržalisa,privýsledku
hlasovania číslo 2 dostaneme spolu 8517 hlasov a pri výsledku hlasovania číslo 3 - 8724 hlasov. Táto
skutočnosť spôsobuje minimálne zmätočnosť takéhoto hlasovania.

7.Na tzv. obnovenom VZ došlo aj k odsúhlasenie žiadosti o schválenie výkonu práv a povinností
poľovného združenia Bystrá tak, že právo poľovníctva a jeho výkon budú postúpené zmluvou o užívaní
poľovného revíru na Poľovné združenie Bystrá, a to na zákonné 15 ročné obdobie od 1. 1. 2017 do
31. 12. 2031. Za hlasovali všetci prítomní podielnici v počte 8487 hlasov. Pritom medzi podielníkmi,
a to ani tým, ktorí boli na hlasovaní prítomní, neplánuje taká výnimočná zhoda v tom, aby výkon

poľovného práva mal byť postúpený na poľovné združenie na tak dlhú dobu. Žalobcovia poukázali na
článok IV písm. k) zmluvy, podľa ktorého valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločenstva. Do
jeho pôsobnosti patrí nakladanie so spoločným majetkom spoločenstva. Valné zhromaždenie v tomto
prípade rozhoduje 2/3 väčšinou hlasov všetkých vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti UaKPS v Osturni.Keďže podľa notárskej zápisnice bolo postúpenie výkonu poľovného práva Poľovnému združenie Bystrá
schválené jednoduchou nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných podielnikov, išlo o postup v rozpore
so zmluvou.

8. Tzv. obnovené VZ dňa 7. 2. 2016 bolo ukončené s tým, že bol určený termín ďalšieho valného
zhromaždenia na deň 17.4.2016 o 10 00 hod s uvedeným programom. Podielnikom boli rozposielané
pozvánky, spolu s nimi aj list a vzor splnomocnenia. V predmetnom liste boli uvedené veľmi všeobecné
a zavádzajúce a ničím nepodložené tvrdenia, ktoré očierňujú činnosť odvolaných členov výboru a
predsedu dozornej rady. Veta zdôraznená veľkým písmom: „IDE O VÁŠ MAJETOK!!!!“, má u podielnikov

vzbudiť dôveru, aby títo zverili svoje hlasovacie práva na valnom zhromaždení dňa 17. 4. 2016 do
rúk nových členov výboru, ktorí sú jediný, ktorým ide o dobro všetkých. K činnosti výboru v zložení
pred 7.2.2016 žalobcovia uviedli, že v roku 2015 prebehla kontrola Okresným úradom Prešov, odbor
opravných prostriedkov, ktorou sa zisťovali a overovali skutočnosti a údaje o hospodárení v lese, so
zameraním na plnenie predpisov programu starostlivosti o lesy po jeho skončení a dodržiavanie zákona
č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Kontrola bola vykonaná dňa 22. 10. 2015 a neboli zistené žiadne pochybenia

žalovaného pri obhospodarovaní lesov. Činnosť žalovaného je viazaná na dotácie z eurofondov, ktoré
tento počas predsedníctva odvolaného Q. A. riadne čerpal. V čase od 14. 5. 2013 do 27. 5. 2013 bola
ex post kontrola číslo K096 - P, ktorou sa zisťovalo, či žalovaný ako prijímateľ finančných prostriedkov z
eurofondov, dodržiava ustanovenie článku 72 odsek1 nariadenia rady (ES) číslo 1698/2005. Výsledkom
kontroly bolo, že dodržiava. Z týchto skutočnosti vyplýva, že neexistovali a neexistujú žiadne dôvody na

odvolanie štyroch členov výboru a predsedu dozornej rady žalovaného.
9.VpozvánkenaVZ,ktorésamalokonať7.2.2016niejeakoprogramuvedenéodvolaniečlenovvýboru
a predsedu dozornej rady. Preto k hlasovaniu o týchto skutočnostiach na tomto valnom zhromaždení
ani nemohlo dôjsť. K uvedenej skutočnosti nemohlo dôjsť najmä preto, že toto VZ bolo ukončené, a
to ešte pred zvolením mandátovej komisie a zahájením akéhokoľvek hlasovania o bodoch programu

VZ. K obnoveniu VZ zo 7. 2. 2016 žalobcovia tiež uviedli, že podľa zmluvy zásadne nie je potrebná
na platnosť hlasovania prítomnosť notára. Zmluva o založení pozemkového spoločenstva s právnou
subjektivitou vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti zo dňa 22. 6. 2014 pozná v tomto smere
jedinú výnimku upravenú v článku VI bod 5 zmluvy, podľa ktorého o voľbe členov orgánov spoločenstva
sa vyhotoví notárska zápisnica. Keďže v pozvánke na toto valné zhromaždenie nebol bod program

odvolanie členov výboru a predsedu dozornej rady, je viac ako isté, že to, že k odvolaniu dôjde, vedeli
zvyšní 5. členovia výboru už pred valným zhromaždením zo 7. 2. 2016 ,inak by prítomnosť notárky na
ňom bola bezpredmetná.
10. Na pojednávaní dňa 20. 1. 2017 právna zástupkyňa žalobcu trvala v plnom rozsahu na podanej
žalobe.

11. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, Žalobcovia
uvádzajú, že program sa zmenil, čo však nie je pravda a dôkaz o tom je notárska zápisnica NZ
1016/2016, ktorá je súčasťou spisu. To znamená, program valného zhromaždenia bol striktne dodržaný.
V žalobe je uvádzané, že schôdza bola ukončená predsedajúcim, ktorý mal na to oprávnenie. Takéto

oprávnenie predsedovi výboru urbáru jednak zakladateľskou zmluvou ani zákonom neprislúcha a takéto
oprávnenie predseda výboru urbáru ani nemá. Teda predseda urbáru nemôže ani po konštatovaní o tom,
že schôdza je uznášaniaschopná, nemôže tento predčasne a bezdôvodne ukončiť riadne zhromaždenie
vlastníkov. Túto schôdzu už môže ukončiť len valné zhromaždenie podielnikov ako najvyšší orgán
spoločenstva hlasovaním o ukončení zhromaždenia. Predseda spoločenstva a žalobca v 1. rade napáda

uznášania schopnosť zhromaždenie, ktoré v bode 1/ zápisnice pred svojim opustením zhromaždenia
sám vyhlásil za uznášaniaschopné v pomere 60,64 % celkovej výmere spoločných pozemkov a
zhromaždenie riadne otvoril. Potom, čo predseda výboru p. A. opustil zhromaždenie, keďže sa mu
nepáčilo, že ním navrhnutí ľudia neboli zvolení do mandátovej komisie, ujal sa vedenia zhromaždenia
jeho podpredseda tak, ako to predpokladá zákon ako aj zmluva o založení spoločenstva podielnikov.

Je to § 16 zákon č.97/2013 o pozemkových spoločenstvách. Takéto ustanovenie sa nachádza
aj v zmluve o založení pozemkového spoločenstva v bode 7 odstavec 8. predsedu spoločenstva
v prípade neprítomnosti zastupuje podpredseda spoločenstva. Predseda nemal zákonnú možnosť
zhromaždenie ukončiť, keďže ho riadne otvorila konštatoval jeho uznášaniaschopnosť. Čo sa týka
ďalšieho postupu, keď opustil zhromaždenie, využil predseda spoločenstva len svoje právo člena

spoločenstva nezúčastniť sa zhromaždenia. Tým sa sám pripravil o možnosť argumentovať proti svojmu
odvolaniu a odvolaniu ďalších členov výboru. Čo sa týka priebehu zhromaždenie, toto je podrobne
a detailne zadokumentované v notárskej zápisnici a toto deklaruje správnosť a zákonnosť postupu
v zmysle programu, ktorý sa nachádzal na pozvánke. Právo voliť a odvolávať členov výboru patrívalnému zhromaždeniu spoločenstva. Každý člen spoločenstva má právo byť do orgánov spoločenstva
volený, to ale neznamená, že má byť zvolený do tejto funkcie, by som to povedal doživotne. Spôsob
voľby členov upravuje zákon za účasti notára, ktorý vyhotoví notársku zápisnicu, spôsob odvolávania

členov výboru nie je v zákone ani v zmluve o založení pozemkového spoločenstva nijako upravené.
Čo sa týka plných mocí, každý má právo sa nechať zastupovať, spôsob a rozsahu zastupovania určuje
splnomocniteľ. Obmedzenie splnomocniteľa v zmluve o založení pozemkového spoločenstva na členov
spoločenstva alebo blízkej osoby je nezákonné. Títo podielnici, ktorí opustili valnú hromadu sa vlastne
ani nezaregistrovali do prezenčnej listiny, chceli od úvodu zmariť túto valnú hromadu, aby nebola

uznášaniaschopná, no napriek ich neregistrácii sa, pričom v pozvánke sa striktne uvádza, že každý je
povinný doniesť plné moci a v záujme zveľaďovania vlastníctva urbáru doložiť plné moci, ktoré vlastne
získali od nezúčastnených podielnikov, títo napriek tomu, že sami k tomu vyzývali ostatných podielnikov,
tak to sami neurobili. To znamená, predseda výboru napriek tomu, že bol predseda výboru a mal mať
záujem na fungovaní urbáru a výboru a celej činnosti sa sám nezaregistroval ako zúčastnená osoba
a k tomu naviedol aj ostatných, aby sa nezaregistrovali. Táto skutočnosť však bola konštatovaná až

po kontrole prezenčnej listiny, lebo nebolo možné pred zahájením valnej hromady zisťovať stav, kto
vlastne je zaregistrovaný v prezenčnej listine a kto nie. Ale toto samotné svedčí o tom, že predseda
výboru konal tak, aby mohol manipulovať s valnou hromadou a napriek svojim hlasom, ktoré boli
určite tiež v značnej výške sa nezaregistroval, aby valná hromada nebola uznášaniaschopná. Toto je
jednoznačne preukázané listinnými dôkazmi a aj keby hocikto čo hoc iné tvrdil, nebude to pravda, lebo

je to v notárskej zápisnici a nedá sa to poprieť. Všetky ostatné dôvody, ktoré sú uvádzané v žalobnom
návrhu, sú irelevantné, pretože valná hromada bola riadne zvolaná, čo nepopierajú, riadne otvorená, čo
nepopierajú, akurát, že predseda ju mohol zrušiť. No to nie je pravda, je to nezákonné. Zrušiť otvorenú
valnú hromadu môže len valné zhromaždenie a preto všetky tieto ďalšie čestné prehlásenia a späťvzatie
splnomocnenia po konaní valnej hromady, sú len obštrukciami a spôsobom ako zvrátiť stav, ktorý je

zákonný a v súlade so zmluvou zriadením spoločenstva ako aj v súlade so zákonom o pozemkových
spoločenstvách. Bližšie k priebehu schôdze sa takisto vyjadria členovia výboru, ktorí sa zúčastnili ako
aj nami navrhovaní svedkovia, ktorí sa zúčastnili dnešného pojednávania.

12. Právna zástupkyňa žalobcov vo vzťahu k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného uviedla, že

predsedajúci schôdze pán A. má právo zrušenia takejto schôdze, žiadna zmluva ani zákon neupravuje
otázku priebehu schôdze vo vzťahu k jej zrušeniu, takže dokiaľ je predsedom a predsedajúcim schôdze
takéto právo má. Čo sa týka zmeny programu, nie je pravda, že by k zmene programu nedošlo . Z
obsahu pozvánky je zrejmé, že predmetom schôdze nemalo byť odvolávanie a členov výboru a dozornej
rady. V tejto súvislosti predložila notársku zápisnicu zo zasadania žalovaného, síce z roku 2014, ale

je z nej zrejmé, že súčasťou vtedajšieho programu bolo prevedenie volieb predsedu výboru a členov
výboru, teda v tomto čase to bolo v pozvánke na schôdzi, avšak v tejto pozvánke to dané nebolo. Určite
žalovaní vedeli o tomto programe, keďže v zmysle zmluvy sa vyžaduje prítomnosť notára na valnom
zhromaždení len v prípade odvolávania alebo menovania členov štatutárneho orgánu a dozornej rady
a tým, že bola prítomná notárka, vopred si toto poistili, takže určite sa nejednalo o to, že to vyplynulo

z nejakej diskusie, ale bolo to vopred pripravené. Ak by to členovia urbáru vedeli, určite by bola účasť
vyššia a zároveň by trvali na osobnej účasti a nebolo by účasť prostredníctvom splnomocnení.

13. Žalobca v 1. rade Q. A.Á. uviedol, že pri zvolávaní valného zhromaždenia bol dodržaný jednak zákon
97/2013 a jednak zakladateľská zmluva v znení z r. 2015. Valné zhromaždenie bolo riadne zvolané

výborom s programom, ktorý bol uvedený v pozvánke a spolu s pozvánkou boli aj všetky listiny v zmysle
zákona, napr. správa o hospodárení a ďalšie zákonné listiny. Miesto konania bolo v kultúrnom dome v
Y.. Hneď ako prišiel do sály bola tam trma - vrma, už vtedy tam boli určité nepokoje. Súčasné vedenie,
teda druhá strana mi predstavili notárku, ktorú nepoznal a o jej účasti na výbore nebola ani reč keď
sa zvolávalo valné zhromaždenie. Na výbore hovorili, že je potrebné na valné zhromaždenie nejakého

zapisovateľa, ktorý by bol právnik a jeden z členov sa tomu podujal ale nakoniec ten právnik na výbor ani
neprišiel. Už pri prezentácii prebiehala ostrá výmena názorov. Bol z toho trošku nervózny, pretože vedel,
že valné zhromaždenie má rozhodovať o preklenovacom úveru v súvislosti s projektom z eurofondov na
sumu 1 500 000 Eur. Bola tam výmena názorov, štuchanie, pán V. zobral prezenčné listiny a odmietol mu
ich dať. Ako náhle nebola zvolená mandátová komisia, ktorá má povinnosť overiť hlasy, pretože žalobca

v 1.rade iba konštatujem, že je uznášaniaschopné, ale potvrdiť to musí mandátová komisia, ľudia naňho
kričali aby to ukončil, tak schôdzu ukončil a odišiel zo sály aj spolu s niektorými členmi urbáru. Čo sa
týka splnomocnení, na výbore schválili splnomocnenia vo vzore ako boli predložené spolu so žalobou.
Zákon nevyžaduje, aby podpis na splnomocnení musel byť overený, ale pretože sa jednalo o dôležitérozhodnutia, o majetok urbárnikov, každé toto splnomocnenie bolo očíslované, tieto splnomocnenia
vytlačili a zaslali spolu s pozvánkou urbárnikom. Splnomocnenie takouto formou nerobili prvý krát ale
toto robili už aj v minulosti takto.

14.žalobkyňa v 3.rade J.. , uviedla, že prišla na rokovanie s predsedom p. Q. A. a keď vošli do sály,
kde sa rokovanie konalo, už tam bolo veľa ľudí, bol tam nejaký nepokoj. Zisťovali, čo sa stalo a
pracovníčky, ktoré mali overovať prítomnosť a zapisovanie do prezenčných listín nám povedali, že sa
nevedia dovolať pánovi A., pretože mali tam určité pochybnosti a nezrovnalosti. Podľa jej názoru tam

bola nejaká rušička mobilných telefónov, pretože v čase konania valného zhromaždenia sa vôbec nedalo
dovolať z ani do Obce Osturňa. V minulosti prax výboru bola taká, že pri valných zhromaždeniach
sa očíslovávali jednotlivé splnomocnenia, tak aby bolo zrejmé, že toto splnomocnenie, ktoré bolo
predložené je splnomocnenie vo vzťahu k urbáru a bolo vydané urbárom. Tu sa však členovia poľovného
združenia Bystré predkladali svoje splnomocnenia, ktoré neboli schválené výborom a kde sa konštatuje,
že splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na zastupovanie vo všetkých veciach a na všetkých

valných zhromaždeniach do 31.12.2016. Pracovníčky, ktoré realizovali zapisovanie do prezenčnej listiny
sa tomuto pokúšali zabrániť, ale zo strany pána C., pána V., pani X. a V. R., ktorý je zároveň aj členom
Poľovného združenia bol na nich vyvíjaný nátlak, aby tieto splnomocnenia akceptovali a zapisovali. Za
ňou prišiel v priebehu prezentácie V. D., člen urbáru, ktorý jej povedal, že sa mu stalo to, že stal v rade pri
zapisovaní prezencií, pričom počul ako pán D., ktorý je členom poľovného združenia Bystrá sa zapisuje

na základe jeho splnomocnenia, avšak on žiadne splnomocnenie nikomu neudelil, čo mu povedal a
následne bolo toto splnomocnenie pánom D. roztrhané, preto vznikli pochybnosti ohľadom charakteru
týchto splnomocnení, ktorých bolo predkladané veľké množstvo. Už pri prezentácii teda dochádzalo k
nejakým pochybeniam, napríklad p. V. zaregistroval pána M., ktorý bol už v tom čase nebohý, takisto
sa dozvedeli ľudia, že bola zaregistrovaná aj p. Ž., ktorá takisto už bola v tom čase nebohá, takisto

neboli prijímané tie splnomocnenia, ktoré schválil výbor. W. V. a pán C. prišli za predsedom, že to
pravdepodobne vyzerá na to, že schôdza bude uznášaniaschopná a tak sa pán A. ujal vedenia s chôdze.
Prišla aj pani notárka, na čo jej A. povedal, že sa nemôže zúčastňovať valného zhromaždenia, pretože
nebola jej účasť schválená výborom. Výbor schválil účasť právnika, ktorého zabezpečil pán D., notárka
hovorila, že kto jej to teraz zaplatí. Na začiatku schôdze bola veľká nespokojnosť zo strany členov

urbáru, ktorí v skupinkách rozprávali o tom, ako táto schôdza prebiehala, ktorí vyslovovali nespokojnosť
po otvorení schôdze, to písaním a výzvami na predsedajúceho schôdze a predsedu výboru p. A.,
aby túto schôdzu ukončil. Pod tlakom týchto vlastníkov pozemkov, ktorí vykonávajú právo na valnom
zhromaždení predsedajúci schôdze pán A. schôdzu ukončil a nepoveril nikoho iného ďalším konaním
tejto schôdze. Potom sa väčšina ľudí zo sály zdvihla a odišla spolu s pánom A.. Zostalo tam asi 20

ľudí. Ona pred odchodom upozornila, aby neboli ich hlasy zneužité inými členmi združenia a zároveň
som ich upozornila, aby sa z prezenčných listín vyškrtli, aby sa ich hlasy nezarátavali do kvóra na
uznášaniaschopnosť.Niektorýmčlenomurbárusanepodarilovyškrtnúťztejtoprezenčnejlistiny,pretože
pán V. zobral túto prezenčnú listinu, lebo zistil, že by nemali dosť hlasov a preto aj napriek tomu, že
odišli zo sály, boli ich hlasy zarátavané do kvóra, pretože tam už pri hlasovaní sa spočítavajú už len

hlasy reálne prítomných ale nespočítava sa podiel týchto hlasov. Voľba členov mandátovej komisie bola
v návrhu, ktorý predložil výbor, resp. predsedajúci schôdze, ale už z voľby bolo zrejmé, že táto voľba bola
zmanipulovaná tým, že boli vybraní iní členovia mandátnej komisie, o čom svedčí hlasovanie. Žalobkyňa
bola pri tom, keď sa v roku 1996 urbár zakladal a bola v minulosti predsedníčkou dozornej rady a teda sa
zúčastňovala na väčšine valných zhromaždení na ktorých boli prítomní aj notári keď sa menili členovia

štatutárnych alebo dozorných orgánov, ale nikdy sa nestretla s takým správaním ako v prípade notárky
JUDr. Sčensnej, ktorá sa posadila do rohu miestnosti a tak nevidela ani polovicu sály, čo sa deje, ako
sa hlasuje a p. X. jej len nosila lístky s tým, ako sa hlasovalo a podľa toho robila zápisnicu. Pokiaľ ide
o splnomocnenia, okrem tých zomrelých, napríklad bol na prezenčnej listine, ktorú pozerali po valnom
zhromaždení uvedený ako podpísaný pán V. F., ktorý v tom čase už bol mŕtvy a preto dali podnet na

prokuratúru na prešetrenie falšovania podpisu, pretože tam jednoznačne je uvedené podpis F.Č.. Okrem
toho tam boli aj ďalšie falšovania podpisov na plnomocenstvách, ktoré potom dali do prezenčnej listiny,
v tejto veci sa vedie vyšetrovanie a okrem toho dali súdu aj späťvzatia splnomocnení, ku ktorým došlo z
toho dôvodu, že ľudia podpísali tieto splnomocnenia v domnení, že dávajú súhlas na užívanie poľovného
práva a nevedeli a nečítali tieto splnomocnenia, dôverovali tým, ktorí tieto splnomocnenia predkladali.

15. Žalobca v 4. rade Mgr. P. H. vypovedal, že už v r. 2014 boli snahy o odvolanie p. Q.N. A. z postu
predsedu spoločenstva. Ako člen dozornej rady, resp. predseda dozornej rady sa vždy zúčastňoval na
schôdzach výboru, nemal hlasovacie právo a jeho hlas mal iba poradný charakter ale zdôraznil , ževedenie výboru pod p. A. vykazoval značné nekvality v konaní a postupe, na čo on, ale aj ďalší členovia
dozornej rady v minulosti upovedomovali. Už na začiatku predmetného VZ keď vošiel do sály, myslel ,
že odtiaľ odíde, boli tam hádky, nervozita, odstrkovanie, jeden z členov mu povedal, že vieš, že som

sa dozvedel dnes ráno, že idú odvolávať členov výboru a dozornej rady ? , že došlo k dohode medzi
pánom C. a pánom V. a p. X. a p. R., na tejto skutočnosti. P. A. urobil dobre, že ukončil túto schôdzu,
pretože na tejto schôdzi by mohlo dôjsť k iným nebezpečným veciam, mal na mysli fyzické napádanie
medzi jednotlivými členmi a členmi urbariátu, ktorí boli tam prítomní. Podľa neho sa tam jednalo o 2
zásadné veci, jednak o odvolanie p. A. z funkcie a jednak o postúpenie poľovného práva poľovnému

združeniu. Potom, čo pán A. schôdzu ukončil, niektorí z podielnikov sa dali vyškrtnúť zo zoznamu a
odišli s tým, že je schôdza ukončená, bude zvolané ďalšie valné zhromaždenie, schôdze sa ujal p.
Q.Á. C. spolu s V. D., ktorý je predsedajúci schôdze a ďalej už program valného zhromaždenia bežal
tak ako si podľa názoru žalobcu naplánovali. Hlasy po odchode niektorých členov spoločenstva sa
neprepočítavali , že pri druhej voľbe členov mandátnej komisie bolo dosiahnutých 7840 hlasov, na čo
pani Sčensná, pani notárka upozornila pani X., že nemáte dosť hlasov, čoho svedkov je aj pán Q. T..

W. V., ktorý mal pri sebe prezenčné listiny mal pero a ceruzku sa opýtal, koľko hlasov potrebujeme,
aby sme boli uznášaniaschopní, na čo mu v dobrej viere povedali, že aspoň 8 300, pričom pri ďalších
hlasovaniach sa už toto kvórum podarilo dosiahnuť. Potom čo žalobcovi odmietli možnosť vystúpiť
pred hlasovaním o odvolávaní členov výboru, opustil rokovania valného zhromaždenia. Do prezenčnej
listiny sa nezaregistroval, pretože mu to žiaden zákon neukladá. Chcel dodatočne zaregistrovať do

prezenčnej listiny. Neregistroval sa preto, lebo to jednoducho nebolo možné. Po príchode bola taký
chaos a také napätie, že bol presvedčený, že sa valné zhromaždenie ani nezačne, zo všetkých strán
naňho útočili s rôznymi dotazmi ako na predsedu dozornej rady, takže zaregistrovať sa nebolo možné,
resp. to vzhľadom na to, že predpokladal ukončenie valného zhromaždenie, vzhľadom na tento chaos
ani nepovažoval za potrebné.

16. Q.N. C., podpredseda výboru žalovaného vypovedal, k priebehu VZ, že dohoda bola taká, že
sa bude schôdza výboru konať vždy v posledný piatok v mesiaci. Toto sa narušilo dňa 26.11.2015,
kedy bolo zvolané rokovanie výboru predsedom, na ktorom sa nemohol zúčastniť on, p. V. R.L.,
pani X.. Nemohli sa zúčastniť tejto schôdze výboru z časovej tiesne. Na tieto schôdze výboru bol

schválený termín valného zhromaždenia a program valného zhromaždenia. Na 28.12.2015 sa už na
výbore zúčastnili zástupcovia poľovníkov, kde podali žiadosť o schválenie poľovného práva. Výbor toto
odsúhlasil, avšak keď prišli pozvánky na rokovanie valného zhromaždenie, toto v pozvánke nebolo
a preto mali podozrenie z manipulácie programu. Nakoľko mali podozrenie s manipulácie valného
zhromaždenia, dňa 04.02.2016 prišli do kancelárie urbáru, kde od prítomnej pracovníčky žiadali zoznam

podielnikov na valné zhromaždenie, ktorý bude pri registrácii. Toto im bolo odmietnuté s tým, že na
to nemajú právo a že na to má právo len predseda. Došlo medzi k ostrej výmene, ktorá sa skončila
tak, že na nich p. K. zavolala políciu. Vo vzťahu k priebehu valného zhromaždenia uviedol, že hoci sa
prezentácia mala v zmysle pozvánky konať od 8,00 do 9,45 hod., konala sa až o 10,15 hod. z dôvodu
oneskorenia, nedochvíľnosti niektorých urbárnikov. Keď prišiel do sály Ing. Q. S., zistil, že prezenčné

listiny sú zmätočné. Prax bola taká, že za 25 rokov existencie fungovania urbáru sa za 1 HA prideľoval
10 hlas. Keď sa tento prezentoval, zistil že nemá toľko hlasov, koľko by mu podľa jeho výmery patrilo
a že sa upierajú práva niektorých podielnikov. Napríklad ak niekto mal 0,5 HA nemal ani 1 hlas, ak
mal niekto napr. 1,23 HA, tak sa mu to zaokrúhľovalo smerom nadol. O tom oboznámil p. H., zistili, že
tieto prezenčné listiny nie sú v poriadku a predložili prezenčné listiny, ktoré predtým vyžiadali z katastra,

kde už boli tieto podiely vo vzťahu k hlasom dané tak, ako bola 25.ročná prax tohto urbáru. Prezenčná
listina, ktorá je predložená k notárskej zápisnici v uvedenom spise Okresného úradu je tá prezenčná
listina, ktorú priniesli z katastra. K ďalšiemu priebehu konania valného zhromaždenia uviedol, že nie
je pravda, to čo sa uvádza, že tá registrácia neprebehla v poriadku, registrovali prítomných ľudia p.
A.Á., ktorí mali pomocné hárky, kde si zapisovali, koľko hlasov kto má a podľa toho mu vydávali tieto

hlasovacie lístky. Keď boli zistené presné počty, to bolo 60,64 %, toto oznámili predsedovi, ktorý otvoril
schôdzu. Napriek dohode neboli do mandátovej schôdze schválený na návrh jeho ľudia, a to z toho
dôvodu, že táto jeho strana sa neprezentovala do hárkov a teda nemali hlasovacie právo. Keď vedeli,
že toto je zmätočné, predseda schôdzu ukončil, valné zhromaždenie, načo nemal právo, pretože po
otvorení valného zhromaždenia má na to mandát iba valné zhromaždenie. Predseda následne odišiel,

pričom odišli aj niektorí členovia urbáru, títo sa vyškrtli, čo vidno na prezenčnej listine, ktorá je prílohou
notárskej zápisnice, kde niektorí sú vyškrtnutí len perom, u niektorých sú vyčiernené podpisy. Potom sa
ujal vedenia schôdze on. K spočítavaniu hlasov, uviedol, že spočítavali hlasy nielen p. X., ale spočítavali
hlasy skrutátori, ktorí mali k dispozícii prezenčné listiny a mali rozdelené jednotlivé sektory sály a taktospočítavali hlasy, hlásili p. X., ktorá to hlásila pani notárke. Tá sedela na kraji stola, ale pódiu a výhľad
mala na celú sálu. Po odchode časti podielnikov vychádzali samozrejme z prezenčnej listiny, ktorá je
prílohou notárskej zápisnice, ktorú aj predkladali na registráciu Okresnému úradu. Reálne v skutočnosti

tá prezentácia vyzerala tak, že keď niektorí odišli zo sály po ukončení schôdze predsedajúcim pánom A.
a niektorí, ktorí tam zostali namietali, že nie sú uznášaniaschopní. Preto on, ako predsedajúci schôdze
vyzval aby zdvihli ľudia nad hlavy tabuľky, na ktorých bolo už pri počiatočnej prezentácii im pridelené,
na ktorých bolo číslo hlasov, ktorý im patrí. Tieto hlasy sa spočítali a takto dospeli k číslu 51,36 %. Čiže
reálne v tom čase bolo v sále ľudia držiaci tabuľky s celkovým počtom hlasov 51,36 % z celkového počtu

podielnikov.

17. W. V., člen výboru žalovaného nebol pri zostavovaní pozvánky na rokovanie dotknutého valného
zhromaždenia, pretože dohoda bola taká, že sa schôdza výboru zvoláva vždy posledný piatok v mesiaci.
Tu sa schôdza konala narýchlo 26.11.2015 s tým, že vedeli, že sa nebudú môcť zúčastniť tejto schôdze.
Bolo to vo štvrtok a každý mal pracovné povinnosti. Na schôdzi výboru 28.12.2015 v programe bola

žiadosť poľovníckeho združenia Bystré o prenájom poľovného revíru na dobu 15 rokov. K priebehu
valného zhromaždenia uviedol, že od 8,00 hod. prebehla prezentácia, ten čas sa samozrejme predĺžil,
pretoženiektoríprichádzalineskôrdo10,15hod.-do10,30hod.,niktonesledovalpresnýčas.Zapisovali
do prezenčnej listiny ľudia pána A., oni sčítavali hlasy, dávali sumár hlasov priebežne a keď sa tieto
hlasy spočítali, odovzdali p. V. prezenčnú listinu aj so splnomocneniami. On keď s tým prišiel za pánom

A. a ten zistil, že je pomerne vysoká účasť, začal byť nejaký nervózny, začal mu trhať hárky z ruky, na
čo mu ja povedal, že mu ich nedá a odovzdal ich iba notárke ako zástupkyni štátu, tak aby sa s nimi
nemohlo manipulovať. Vzor splnomocnení, ktorý bol predložený pánom A. k pozvánke, nebolo ani v
jednom prípade použitý pri prezentácii. Okrem toho mandát predsedu je 5 rokov a pán A.K. ho vykonával
15 rokov až do roku 2014, kedy bol opäť zvolený, ale dovtedy boli rokovania valného zhromaždenia

neuznášaniaschopné. Takto zistili počet hlasov 60,67 %. Problémy nastali, keď pán A. navrhol mandátnu
komisiu, ktorá pri hlasovaní neprešla, čo je zachytené v zápisnici. Veľa ľudí tam kričalo, ale to boli práve
ľudia, ktorí neboli členmi urbáru, teda tam nemali čo robiť. Pán A. schôdzu predčasne ukončil svojvoľne,
lebo videl, že jeho návrhy neprešli a pán A. nemá toto právo, pretože on je len jeden z podielnikov a
zastupuje 650 ďalších podielnikov, ktorí o tomto môžu rozhodnúť. Vo vzťahu k ďalšiemu priebehu , ako

uviedol vo svojej výpovedi pán C., schôdza ďalej pokračovala pod jeho vedením, pretože sa schôdze ujal
onakopodpredsedaadruhýštatutárurbáru,ktorýhozastupujevprípadeneprítomnostipredsedu.Čosa
týka spočítavania hlasov nového prepočítania po opustení časti podielnikov, odchodu časti podielnikov
zo sály, p. V. vyzval pána H., aby to skontroloval, on prepočítaval, na čo on nereagoval a odišiel. Po
zistení prezentácie a voľbe mandátnej komisie bola prednesená správa, ktorú ako členovia výboru

musia predniesť, kde boli konštatované viaceré pochybenia, ktoré zistil aj on počas dvoch rokov svojho
pôsobenia ako člena výboru. V ďalšom potvrdzujem priebeh valného zhromaždenia tak ako je zachytený
v zápisnici, s tým, že dali schôdzu na 17.04.2016, ďalšie valné zhromaždenie však bolo už zmarené.
Odvolaní boli aj ďalší členovia výboru, pretože tam boli aj z ich strany rôzne mnohé pochybenia. Ale boli
to pochybenia, ktoré boli v neprospech urbáru. Napríklad pán H. predložil ako predseda dozornej rady

správu o činnosti výboru za rok 2015, kde vykázal stratu 100 000 Eur.

18.Na pojednávaní dňa 31. 3. 2017 právna zástupkyňa žalobcov trvala na žalobe a predchádzajúcich
vyjadreniach. Uviedla, že pán Q.N. A. a zároveň žalobca v 1.rade, keďže valné zhromaždenie rozpustil
ešte predtým, ako vôbec došlo k zvoleniu predsedajúceho valného zhromaždenia a vôbec mandátovej

komisie, teda členov mandátovej komisie, tak toto bol platný právny úkon z jeho strany, v súlade so
zmluvou.Čosatýkaďalšiehopriebehupretomalazato,žeďalšípriebehtohtovalnéhozhromaždeniabol
nezákonný a neplatný. Akékoľvek uznesenie, ktoré bolo na ňom prijaté nemôže mať žiadnu záväznosť.
Zmätočným dôkazom je zápisnica z valného zhromaždenia 07.02.2016, ktorá nie je vo forme notárskej
zápisnice, ale jedná sa iba o tzv. obyčajnú zápisnicu, ktorú spísala pani zapisovateľka zvolená na valnom

zhromaždení. Táto zápisnica nie je totožná textom a obsahom zápisnice notárskej. Minimálne čo tam
chýba je, že teda bola schválená prítomnosť notárky na valnom zhromaždení a táto skutočnosť, resp. aj
samotná skutočnosť, že sú vlastne dve zápisnice, nie totožné o tom istom, taktiež zakladá zmätočnosť
akýchkoľvek uznesení na ňom prijatých.

19.Právny zástupca žalovaného takisto trval na svojich vyjadreniach.

20.Žalobca v 2.rade Q. T., ktorý bol členom výboru žalovaného vypovedal, že prišiel na miesto konania
valného zhromaždenia asi o 9,15 hod. a už v tom čase tam vládol pomerne veľký chaos. Členoviapoľovníckeho združenia sa združili okolo pracovníčok, ktoré mali vykonávať registráciu, predkladali plné
moci a aj zoznamy určujúce podiely, kto má koľko podielov. Výbor predtým schválil postup ako sa bude
na valnom zhromaždení postupovať a zo strany tohto nového vedenia neboli na výbore vznesené žiadne

rozhodujúce námietky alebo pripomienky. Pracovníčky sa pýtali, čo majú s tým robiť a nikto vlastne
nevedel, čo sa má diať, pretože nefungovali telefóny ani pevná ani mobilná sieť. Po ukončení registrácie
predseda výboru ukončil túto schôdzu, pretože tam nebol schválený ani program, nebola schválená ani
mandátovákomisia,takžetentobolveľmisprávny,takistoprogramnebolschválenývýborom.Navalnom
zhromaždení tak ako prebehlo, neboli dodržané všetky náležitosti. Potom, čo predsedajúci schôdze

ukončil túto schôdzu, ja žalobca v 2.rade ostal v sále ďalej, pretože mu nebolo jedno ako bude táto
schôdzaprebiehať.Prišlanotárka,tátonebolanikýmpozvaná.Pýtalsajej,čotamrobí,onazostalaticho.
Pán C. na to povedal, že ju pozval on. Notárka povedala, že ona je objektívna, bude zapisovať to, čo
sa v skutočnosti deje, keď na pódiu za predsedníckym stolom stáli okolo notárky členovia poľovníckeho
združenia, žalobca k nim prišiel, počul ako notárka hovorí pánovi S., že veď ja som vám poslala ten
program do mailu, na čo pán S. sklopil oči a povedal, že nemal čas si to preštudovať. Keď sa začala voliť

mandátova komisia, žalobca vzniesol námietku, že nie sú spočítané hlasy, na čo mu bolo povedané,
že na začiatku pán A. oznámil, že je dosť dostatok hlasov, ale toto neodobrila mandátová komisia, aké
čísla v skutočnosti tam v sále boli. Notárka vyzvala pani X.K. na to, aby uviedla, koľko hlasov je pri voľbe
pri prvom hlasovaní o členov mandátovej komisie, ona oznámila, že za 7840 hlasov, zdržal sa 0 a proti
60 hlasov. Žalobca uviedol, že to je 7900 hlasov a že do nadpolovičnej väčšiny ešte niečo chýba. Preto

sa potom hlasy prepočítali, dalo sa tam 8300 aj dačo hlasov a toto sa už potom opakovalo pri každom
hlasovaní. Z toho dôvodu namietal, že tieto hlasy neboli dobre spočítané a následne odišiel zo sály.
Zostalo 20 - 24 ľudí a preto vyzval pani notárku, aby títo ľudia predložili akými hlasmi disponujú, aby sa to
nanovo spočítalo, na čo táto reagovala, že ona nie je skrutátorka, že ona robí len zápisnicu. Na námietku
žalobcu v 2. rade sa hlasy prepočítavali, pani X. doniesla nový lístok a tam už boli uvedené také hlasy,

ako boli potom v celom priebehu valného zhromaždenia. Tiež žiadal o zaprotokolovanie svojej námietky
ohľadom tých hlasov 7840 notárka to sľúbila, že to tam bude, ale napokon to tam nie je. Ohľadom
splnomocnení uviedol, že splnomocnenie s hviezdičkou a číslom je to ktoré bolo schvaľované výborom
a ktoré bolo zasielané spolu s pozvánkou. On na valnom zhromaždení registrovaný ako podielnik nebol,
na začiatku tam bol chaos, tak sa neregistroval, pretože to bolo divadlo, pretože sa neakceptovali veci,

ktoré boli vopred dohodnuté.

21.Žalobca v 5. rade Q. W. je podielnikom žalovaného. Uviedol, že prišiel na VZ asi o 10,10 hod. do
sály. Vo vestibule bolo veľa ľudí, hluk, všimol si , že okolo každej pracovníčky, ktorá mala na starosti
registráciu, boli traja alebo štyria členovia poľovníckeho združenia. Keď pristúpil ku stolu, zistil, že

je tam množstvo listín aj iných vecí, ktoré boli rôzneho charakteru - výtlačky, splnomocnenia. Potom
sa dozvedel, že tam boli nejaké výtlačky splnomocnenia, ktoré predkladalo poľovné združenie a nie
splnomocnenia schválené výborom. Dlho váhal, či sa zaregistrovať alebo nezaregistrovať, nakoniec sa
nezaregistroval. O 10,00 hod. títo chlapci z poľovníckeho združenia vytrhli týmto pracovníčkam zoznamy
a odbehli do útrob obecného úradu. Ostal zaskočený, prišiel pán A. a poprosil ho, aby išiel čakať ich

právnehozástupcu,ktorýbolnatotozhromaždeniepozvaný.Vonku stáli chlapcizpoľovnéhozdruženia,
ktorí mu povedali, že môžeme robiť čo chceme, oni aj tak tu budú poľovať, a my aj tak prídeme o
pozemky. Keď čakal právnika, prišlo biele auto so staroľubovnianskou značkou, sedela žena, navigoval
ju, vošiel s ňou do sály, kde si ju pán V. s pánom C. prevzali, odviedli na pódium, len počul, to čo tu
uviedol pán T., že na konci pódia, kde sedel pán S., táto pani mu povedala, že ja som vám tie materiálny

preposlala“ a p. S. na to povedal, že nemal čas si to preštudovať, lebo bolo veľa inej roboty. Pán A. na
pódiu vyzýval, aby sa situácia ukľudnila, aby si sadli. Pán S. vytýkal pánovi A., že nedal do programu
výkon poľovného práva. On mu povedal, že to sa dá dodatočne doložiť, ale teraz aby sa venovali tomu,
čomu sa venovať majú, pretože tu cestovali ľudia aj z ďaleka. Vzhľadom na napätú situáciu sa pán A.
opýtal, či má takúto schôdzu ukončiť, s tým, že väčšina ľudí, ktorí tam boli, s tým súhlasili, pretože sa

chceli dozvedieť o hospodárení urbáru a nie o práve poľovníkov, čiže oni s týmto ukončením schôdze
súhlasili a väčšina ľudí po ukončení schôdze zo sály odišla. Ostalo tam asi 20-25 ľudí v rohu, taký hlúčik
ľudí, všimol si, že sú to všetko členovia poľovného združenia. Potom sa hlasy prepočítavali, pán C. na
to vyzval. Pri prvom hlasovaní počty nesedeli, pri druhom hlasovaní počty nesedeli a pri tom treťom
hlasovaní už to vyšlo a poľovníci boli spokojní. Žalobca v 5.rade nevedel, odkiaľ mali lístky, ale vedel, že

medzi nimi kolovala fixka, kde sa mohli kľudne dopisovať a pričom nehlasovali verejne, manifestačným
spôsobom, ale vytvárali hlúčik ľudí. Chvíľu ešte v sále ostal, ale už to bolo také, nezáujem, boli tam
úškrny, posmešky. Preto odišiel a už sa potom nezaujímal o to, čo sa tam ďalej dialo. Pokiaľ ide o
splnomocnenie, bolo mu doručené s hviezdičkou a číslom.22. Svedkyňa K.N. X., podielnička a členka výboru žalovaného od roku 2014 uviedla, že v roku 2015
sa valné zhromaždenie nekonalo, hoci bola povinnosťou, aby sa konalo raz ročne a konalo sa až

v roku 2016 inkriminované valné zhromaždenie. Pokiaľ sa týka prezentácie, riadne sa po príchode
zaprezentovala. Na prezentáciu bol vyčlenený pomerne dlhý čas, pretože bol veľký záujem o takúto
prezentáciu. Vytvárali sa hlúčiky ľudí, debatovalo sa o rôznych veciach, ale prebiehalo to v nejakom
štandardnom režime, pretože ľuďom záležalo na tom, aby valné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné.
Potom pán A. vystúpil na pódium, prehlásil, že je prítomných viac ako 60 % hlasov a predložil návrh na

voľbu mandátovej komisie. O tejto mandátovej komisii sa hlasovalo a títo nimi navrhnutí členovia neboli
zvolení.Potompán.A.ukončilvalnézhromaždenieavyzval,abyprítomníopustilisálu.Potomsavedenia
schôdze ujal podpredseda výboru pán Q. C. vyzval, aby sa opäť vykonala prezentácia, čo sa aj stalo
a podľa účasti, ktorá bola zistená, bolo konštatované, že valné zhromaždenie je uznášaniaschopné a
pokračovalo sa v rokovaní podľa programu, tak ako je uvedený v zápisnici. Poľovnícke združenie Bystrá
podalo žiadosť žalovanému o výkon poľovného práva a žiadosť o účasť na výbore. Výbor bol zvolaný

v decembri v roku 2015 a poľovníci na tento výbor neboli prizvaní, avšak dostavili sa na výbor, aby sa
výbor zaoberal ich požiadavkou na výkon poľovného práva. Výbor toto schválil, bolo prijaté uznesenie,
s tým, že tento výkon bude musieť schváliť valné zhromaždenie a bude to ako bod programu valného
zhromaždenia. Napriek tomu to uzneseniu výboru a snahe poľovníkov prezentovanom na tomto výbore
sa tento bod programu do pozvánky na valné zhromaždenie nedostal. Preto poľovníci uviedli, že im

bude záležať na tom, aby valné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné a aby sa tieto ich požiadavky
dostali aj na rokovanie valného zhromaždenia. Po tom, čo pán A.K. ukončil VZ sa uznášaniaschopnosť
kontrolovala tak , že každý podielnik, ktorý bol zaregistrovaný dostal lístok s číslom označujúcim počet
hlasov, ktorý mu vo vzťahu k jeho podielu patrí, tento lístok bol opatrený pečiatkou a hlasovalo sa tak,
že jednoducho sa zdvihli tieto lístky nad hlavu a bola veľmi dobrá možnosť spočítať tieto hlasy, ktoré

tam zostali v sále.

23.Svedkyňa K. A., podielnička žalovaného vypovedala, že nikomu v živote žiadne splnomocnenie
neudelila a pána S. nevidela dobrých 30 rokov. Na splnomocnení, ktoré mala údajne podpísať, nie je jej
podpis, ale falošný. Dňa 21.01.2016, v čase keď bolo udelené toto splnomocnenie, bola už 3,5 roka v

Anglicku, kde pracovala. O schôdzi VZ 07.02.2016 vedela, pretože jej manžel jej to povedal. Manžel
jej povedal, že predtým prišiel k nim domov pán S., podpísať nejaké papiere na poľovačku, manžel to
odmietol na jej pokyn a za ňu nič nepodpísal. Po skončení schôdze opäť prišiel pán S., keďže sa viedlo
v súvislosti s jej podpisom trestné stíhanie a jej povedal, aby to stiahla späť, pretože sa nechce dostať
do basy. Od brata, ktorý bol na tejto schôdzi, vedela, že sa tam použilo jej splnomocnenie.

24.Svedkyňa V. K., podielnička a od 26.02.2015 účtovníčka, ekonómka žalovaného vypovedala, že
keďže bola poverená technickou prípravou VZ, tak už bola ako prvá z pracovníčok v sídle urbáru
7,15-7,30 h., pripravovala pomôcky pre ďalšie pracovníčky, ktoré mali v tom čase vykonávať prezentáciu
účastníkov VZ. V tomto rannom čase sa tam schádzali skupinky poľovníkov, čo jej bolo dosť divné,

takisto sa svietilo u p. X. a pomyslela si, že sa tam pripravujú nejaké veci, alebo majú nejaké rokovania.
Okolo 8,00 hod, kedy sa mala začať prezentácia, išla do kultúrneho domu, boli pripravené tri stoly, kde
boli dané prezenčné listiny podľa jednotlivých mien. Zabudla si kalkulačku, na čo ju kolegyňa upozornila
a keď išla do úradu z kultúrneho domu, pán D. z poľovníkov ju začal urážať. Keď sa o chvíľu vrátila,
kolegyne, ktoré sedeli pri týchto stolíkoch a mali na starosti prezentáciu jej hovorili, že prišiel napr. pán

Q. S. a iní poľovníci, ktorí začali predkladať vlastné splnomocnenia, ktoré neboli schválené výborom
a ktoré nevydal urbár. Svedkyňa vydala pokyn, že tieto splnomocnenia akceptované nebudú, tak ako
sa to robilo v minulosti a budú akceptované iba splnomocnenia, ktoré schválil urbár. Pán S. s týmto
nesúhlasil, povedal, že čo si to dovoľuje, nevedela sa dovolať pánovi A. , ani iným členom. V tom čase
nefungovali vôbec mobilné telefóny. Sledovala to kvôli tomu, že mala v tom čase dcéru v nemocnici.

Napriek jej pokynu však pracovníčky plné moci predkladané poľovníkmi zaregistrovali, pretože bol na
nich vyvíjaný nátlak. Pán X. jej napr. hovoril, že konečne možno už aj odvolajú predsedu, čomu
nerozumela, ale tušila ,že sa niečo chystá. Pán X., ktorý je predseda poľovného združenia jej povedal,
že čosi to dovoľuje, zaútočil na ňu v tomto zmysle, že prečo nie je ochotná akceptovať nimi predložené
plné moci. Pracovníčky ju totiž upozornili práve na problém s tým, že by sa mohli predložiť dve rôzne

plné moci u jedného podielnika. K tým poľovníkom a skupinke patril pán V., pán C., pán R. a pani X.. Keď
prišiel pán H., potom okolo 9,30 aj p. A. spolu na aute s pani T., tiež povedal, že v žiadnom prípade sa
nemôžu tieto splnomocnenia registrovať, že to je podvod. Ona sama sa neregistrovala, lebo vedela, že
toto nie je v poriadku. Čo sa týka prezenčných listín, tak vychádzala z údajov katastra, ale keďže tam bolinámietky vo vzťahu k obsahu, tak pán H. a aj pán S. išli do kancelárie urbáru a vytlačili nové prezenčné
listiny z katastra a tieto sa potom používali. Uviedla tiež, že na 26.11.2015 bola zvolaná výborová
schôdza ale bola netradične zvolaná na štvrtok, pretože dvaja členovia na piatok nemohli. Ona osobne

dala starostke vedieť, že bude výborová schôdza, pretože v minulosti s tým boli problémy. Pán R. bol v
tom čase PN. Pánovi V. to dala vedieť, ale ten povedal, že nemôže prísť. Pán C.K. prisľúbil, že príde, ale
v deň keď jej konania neprišiel, vypol si telefón a nevedela sa dovolať ani jeho manželke, ktorá tiež mala
vypnutý telefón. Na tejto výborovej schôdzi sa prerokovala výročná správa, prerokovalo sa aj zvolanie
valného zhromaždenia, program valného zhromaždenia. 11.12.2015 pán X. ako predseda poľovného

združenia podal žiadosť o výkon poľovného práva a takisto aj žiadosť o to, aby bol informovaný o
vybavení o tejto jeho žiadosti. Svedkyňa v tom čase už pozvánky, keďže túto agendu vybavovala sama,
mala vytlačené, pretože sú tam lehoty na zvolanie valného zhromaždenia 30 dní, boli sviatky, Pamätala
si, že pán X. jej povedal, aby boli pozvánky dané včas, že oni sa postarajú o účasť. Toto som v kontexte
tohto sporu uvedomila až neskôr, myslela si, že toto celé bolo zo strany poľovníkov pripravené. Vo
vzťahu k prezenčným listinám uviedla, že pán D. doviezol niekedy v decembri CD z katastra, kde mali

byť prezenčné listiny. Ona ich vytlačila a pred VZ ich dala jednotlivým pracovníčkam podľa abecedy,
aby ich používali. Pán J.. Q. S. ich obvinil, že majú nezrovnalosti, že to chceli nafingovať, čo odmietla.
Keď dodatočne pozerala prezenčné listiny, ktoré potom doniesol pán S. s p. H.Á. z katastra rozdiel bol
iba v hektároch pri podielnikoch, pri urbáre a pri komposesoráte, kde sú podielnici aj pri zaokrúhľovaní
počtu hlasov. Podstatné ale je, že ak sa toto tie hlasy sčítali, výsledný počet hlasov, výsledný podiel,

výmera a od toho sa odvíjajúci počet hlasov bol rovnaký aj na jednej aj na druhej prezenčnej listine. Vo
vzťahu k prezenčným listinám ešte uviedla, že 04.02.2016 za ňou do kancelárie prišiel p. V. a p. C.
a dožadovali sa, aby im dala prezenčnú listinu. Odmietla to a telefonicky žiadala pána A. o súhlas, on
povedal, že v žiadnom prípade, že sú tam osobné údaje, ako dátum narodenia a teda na základe tohto
pokynu ja im to nedala. Na to sa jej začali vyhrážať. Pán V. dokonca, že jej rozbije hlavu a podobne.

To sa riešilo napokon aj v priestupkovom konaní. Neskôr sa dozvedela, že 05. 02., teda deň na to, si
oni vyžiadali prezenčnú listinu z katastra. Celý rok sa nezaujímali o chod výboru, o chod urbáru, prečo
zrazu potrebovali prezenčné listiny, ktoré si deň na to pokojne vyžiadali z katastra.

25.Svedok V. D., podielnik žalovaného vypovedal, že sa zúčastnil valného zhromaždenia 7.2.2016,

ale len pri prezentácii, na ďalšom rokovaní valného zhromaždenia nebol. Stál v rade pred stolíkom na
prezentáciuasitretíaleboštvrtý,kedypočulsvojemenoamenojehobrataatakistoajichúdaje,povedal,
že nikomu splnomocnenie nedal. Pán D. povedal, ktorý stál v tom čase pred pracovníčkou pri prezentácii
prepáčte a pokrčil splnomocnenie. Pána D. pozná iba z videnia a splnomocnenie ani pánovi D. ani inej
osobe nedával. Svedok mal na VZ splnomocnenie od svojho brata s hviezdičku a číslom.

26.Svedok V. K., podielnik žalovaného vypovedal, že na VZ prišiel asi o 8,00 hod. medzi prvými. Pán S.,
ktorý tam tiež bol spochybnil tlačivá, resp. prezenčné listiny, pretože tie neboli také ako bývali v minulosti,
napr. svedok mal oproti 44 hlasom ako v minulosti len 3 hlasy, takže potom sa šli tlačivá vymeniť. Na
základe týchto vymenených tlačív sa zaregistroval, registrácia prebiehala pomerne dlho, lebo tam bolo

veľa ľudí. Následne otvoril schôdzu pán A., konštatoval, že je tam niečo cez 60 % hlasov, a teda schôdza
je uznášaniaschopná. Navrhol za člena mandátovej komisie pána K., hlasovalo sa, ten neprešiel, potom
asi pána W., ten takisto neprešiel. Následne pán A. zakričal do mikrofónu, že schôdzu končí. Ostali
ostatní v pomykove, napr. pani K. začala ľudí ťahať za ruky, aby odišli a nastala tam riadna trma - vrma.
Potom sa schôdze ujal pán C., ktorý ju ďalej viedol. Pokračovalo sa vo voľbe mandátovej komisie, kde

bol zvolený pán C., pán V. a svedok. Okrem toho pani X. a pán R.K.. Pán X. ich navrhli aj do návrhovej
komisie, kde boli zvolení. Keďže ľudia odchádzali, aj tie panie, ktoré mali na starosti prezentáciu hlasov,
tak ako skrutátori začali spočítavať hlasy po odchode časti urbárnikov.

27.Na pojednávaní dňa 25. 4. 2018 bol vypočutý svedok Ing. Q. S., W. K. a boli prednesené záverečné

návrhy. Svedok Ing. Q. S.. podielnik žalovaného a zároveň členom poľovníckeho združenia, štatutárom,
tajomníkom sa valného zhromaždenia 7.2.2016 zúčastnil. Polovníckemu združeniu k 31.12.2016 končilo
užívanie poľovného revíru. a preto v zmysle nového zákona o poľovníctve poľovnícke združenie vyvíjali
maximálne úsilie, aby v dostatočnom časovom predstihu mohli uzavrieť novú Zmluvu o postúpení práva
poľovníctva. Ten postup je v zmysle nového zákona o poľovníctve viacvrstvový, preto bolo potrebné na

užívanie časti poľovného revíru, ktorý je v správe a užívaní urbárskej spoločnosti získať súhlas valného
zhromaždenia. Na stretnutí výboru poľovníckeho združenia a výboru urbárskej spoločnosti 28.12.2015,
sa dohodli o niekoľkých veciach, že výbor urbárskej spoločnosti doporučí VZ schválenie výkonu práva
poľovníctva PoľovníckehozdruženiaBystrávOsturni,žetátootázkabudezaradenádoprogramuVZ,žez toho zasadnutia sa vyhotoví a doručí im zápisnicu a že termín na VZ 7.2. nie je najvhodnejší z hľadiska
klimatických podmienok a hrozí, tak ako niekoľkokrát nízka účasť a neuznášaniaschopnosť. Obe strany
mali vyvinúť maximálne úsilie, aby oslovili podielnikov, aby získali účasť alebo splnomocnenia. Zápisnica

im doručená nebola a otázka postúpenia výkonu práva poľovníctva sa nedostala do programu VZ.
Dátum na pozvánkach je ten istý ako bolo predmetné stretnutie 28.12, a pokiaľ by už boli pozvánky
v tlači, tak by to niekto z členov urbárskeho spoločenstva povedal, pretože boli prítomní všetci. Z
toho vyplýva, že nezaradenie toho bodu do programu valného zhromaždenia bolo urobené úmyselne.
Prezenčné listiny, ktoré boli na VZ predložené, boli podvodné, pretože odporovali dovtedy 15-18 rokov

používanému systému prideľovania hlasov, ktorý spočíval v tom, že za každý hektár bolo podielníkovi,
pridelených 10 hlasov a v týchto prezenčných listinách to bolo tak, že na každý hektár bol pridelený
1 hlas, pričom tí vlastníci ktorí mali menej ak o pol hektára nemali pridelené žiadne hlasy a boli v
podstate vylúčení z účasti aj z hlasovania na valnom zhromaždení. Na tento vážny nedostatok niektorí
podielnici upozornili a následne boli na prezentačné stoly doručené opravené prezenčné listiny, ktoré
zodpovedali schválenému a zaužívanému spôsobu hlasov 1 hektár 10 hlasov. Po prezentácii bývalý

predsedom výboru Urbárskej spoločnosti p. A. otvorenie VZ, konštatoval, že je prítomných 60 %
všetkých podielnikov a teda že valné zhromaždenie uznášaniaschopné a pokračoval bodom programu,
ktorýmbolavoľbamandátovejkomisie.Nímnavrhnutí3členoviakomisienebolischváleníakeďvzmysle
rokovacieho poriadku bol navrhnutý z pléna 1 člen, tak p. A. VZ ukončil a fyzicky z neho odišiel a s ním
odišlo aj niekoľko ďalších podielnikov a ďalšieho rokovania valného zhromaždenia sa ujal podpredseda

výboru urbárskej spoločnosti p. C., pod ktorého vedením pokračovalo jednanie valného zhromaždenia v
zmysle programu a pozvánky a prebiehalo tak ako je uvedené v notárskej zápisnici. Svedok vystúpil na
VZ, výbor urbárskej spoločnosti súhlasil s postúpením výkonu práva poľovníctva v prospech Poľovného
združenia Bystrá a odporučil VZ to schváliť po tom, ako vo vystúpení navrhol tento bod zaradiť do
programu VZ.

28.Svedok W. K., podielnik žalovaného bol 3 v poradí keď sa išli registrovať a nastal tam problém, lebo
registračné tlačivá neboli v poriadku. Ing. Q. S. zistil, že kto mal menej ako hektár nemal právo hlasovať.
Doniesli nové listiny. Začali sa registrovať a všimol si, že niektorí podielnici sa neregistrovali a takisto boli
v sále. Po ukončení registrácie predseda A. otvoril schôdzu a začalo sa voliť do mandátovej komisie.

Nezvolili sa navrhnutí členovia a on schôdzu ukončil. Keďže sa nezvolilo tak vyhlásil, že ukončuje
schôdzu. Potom sa ujal p. C. Q. slova a začal viesť schôdzu on. Začalo sa nové sčítavanie hlasov, že či
bude uznášaniaschopná zistilo sa, že je uznášania schopná tak viedol schôdzu on. P. A. odišiel z pódia
a odišiel aj s niektorými členmi. Schôdza prebehla podľa programu, ktorý dostal spolu s pozvánkou.

29. Právna zástupkyňa žalobcov v záverečnom návrhu uviedla, že trvá na všetkých doterajších ústnych
prednesoch a písomných podaniach. Zdôraznila platnosť zmluvy o pozemkovom spoločenstve. Uviedla,
že VZ až do zvolenia jeho predsedajúceho riadi predseda spoločenstva, ktorým v čase, teda 7.2.2016
bol žalobca v 1. rade, teda Q. A., preto ak tento rozpustil toto valné zhromaždenie predtým, ako bol
zvolený jeho predsedajúci mal nato mandát a konal oprávnene a zároveň protiprávne a neoprávnené

bolo konanie ostatných podielnikov a členov výboru, ktorí pokračovali v tomto valnom zhromaždení
a nezákonne si sami schválili program, ktorý navyše bol aj mimo programu, ktorý bol súčasťou
pozvánky, ktorá bola rozosielaná podľa zákona 97/2013, to znamená v 30 dňovej lehote pred konaním
valného zhromaždenia. 30 dňová lehota je zákonnou lehotou a je uvedená aj v Zmluve o pozemkovom
spoločenstve a aby bola dodržaná, tak 28.2.2015 na výbore keď sa povedalo, že pozvánky boli v

tlači bolo pravdivé tvrdenie, pretože museli sa doručiť tak, aby bola zachovaná aj s ohľadom na čas,
ktorý je potrebný na doručovanie písomností. Pokiaľ ide o konštatovanie, že ustanovenie Zmluvy, ktoré
predpokladá 2/3 väčšinu podielnikov alebo hlasujúcich na VZ za účelom nie nájmu, ale nakladania
so spoločnou nehnuteľnosťou , je ustanovenie platné, nie je ani v rozpore so zákonom 97/2013 o
pozemkových spoločenstvách, pretože zákon sám umožňuje urbáru, aby si určité práva a povinností

špecificky upravilo v zmluve podľa toho ako uzná za vhodné, čo sa v tomto prípade stalo. Preto pokiaľ
išlo o otázku postúpenia výkonu poľovného práva na Poľovné združenie Bystrá v Osturni , musela byť
schválená 2/3 väčšinou, a ani odvolávanie členov výboru, ani odvolávanie predsedu dozornej rady a
ani otázka postúpenia výkonu poľovného práva nebola uvedená v pozvánke na VZ 7.2.2016, a teda
nebolo to ani súčasťou programu, ktorý je povinnou náležitosťou pozvánky. Program VZ schvaľuje výbor.

Po legálnom rozpustení a ukončení VZ oprávnenou osobou sa nezákonne v ňom pokračovalo, a teda
všetky uznesenia, ktoré na ňom boli prijaté sú nezákonné.30. Právny zástupca žalovaných v záverečnom návrhu trval na všetkých prednesoch a vyjadreniach.
Navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žalobcovia flagrantným spôsobom
porušovali práva podielnikov. Jednoznačne vyplýva z priebehu schôdze, ako aj z toho, aj z toho, čo bolo

prezentované na pojednávaní, že nemali záujem na tom, aby sa valná hromada vôbec uskutočnila. Ani
jeden zo žalobcov, ani predseda urbáru sa neregistrovali nato, aby tá schôdza mohla, či už prebiehať
alebo aby bola uznášaniaschopná. Nemali záujem na tom, aby podielnici vedeli o tom ako urbár
hospodári, ako sa nakladá s majetkom podielnikov. VZ bolo riadne zvolané, bola dodržaná 30 dňová
lehota a bola zaslaná pozvánka, v ktorej bol určitý program. Predseda urbáru, ktorý riadne otvoril

schôdzu zistil uznášaniaschopnosť VZ, a potom čo nebola zvolená mandátová komisia videl, že sa mu
to vymyká z rúk sa rozhodol svojvoľne ukončiť schôdzu VZ, ale toto mu už neprislúcha. VZ potom, čo
bolo riadne zvolané, skontrolovaná účasť a vyslovené, že je uznášaniaschopná môže rozpustiť už len
VZ. Uznášaniaschopnosť bola prezentovaná 60,64% k celkovej výmere spoločných pozemkov a čo sa
týka programu program, nebol schválený výborom, môže sa upraviť a zvoliť valnou hromadou . Po
odchode predsedu, sa ujal vedenia schôdze podpredseda Urbáru, došlo k zvoleniu všetkých orgánov,

ktoré zákon vyžaduje, došlo k riadnemu hlasovaniu, notárska zápisnica to osvedčila, obvodný lesný úrad
schválil, skontroloval, a teda všetky uznesenia sú zákonné a platné.

31. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na VZ, ktoré sa konalo dňa 7.2.2016
došlo k viacerým pochybeniam, a preto uznesenia, ktoré na ňom boli prijaté sú nezákonné.

32.Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách zákon
upravuje:

a) vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev (ďalej len
"spoločenstvo"),

b)práva,povinnostiavzájomnévzťahyčlenovspoločenstvaaSlovenskéhopozemkovéhofondu1)(ďalej
len "fond") a správcu, 1a)

c) podmienky nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou a s jej podielmi,

d)konanieozápisespoločenstievdoregistrapozemkovýchspoločenstiev(ďalejlen"register")aozápise
zmien ich údajov,

e) pôsobnosť okresných úradov pri výkone štátneho dozoru nad spoločenstvami,

f) správne delikty a sankcie.

Zákon upravuje aj nakladanie so spoločnou nehnuteľnosťou vo vlastníctve spoluvlastníkov, ktorých
spoločenstvo zaniklo./ ods. 2 / .

33.Podľa § 2 ods. 1 cit. zák., ) Spoločenstvom sa rozumie : a) lesné a pasienkové spoločenstvo
vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali osobitné predpisy2) a ktoré
vzniklo podľa osobitných predpisov, b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo
pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov, c) spoločenstvo vlastníkov spoločnej

nehnuteľnosti, d) spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností;
spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok,
ktorého vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s cieľom ich
spoločného obhospodarovania a užívania.

(2) Na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných
nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 7 až
12, § 10 ods. 4 a § 15 ods. 2 až 5 neustanovujú inak.

(3) Pri prevode a prechode podielu na spoločnej nehnuteľnosti nesmie vzniknúť spoluvlastnícky podiel

na spoločnej nehnuteľnosti, ktorému zodpovedá výmera menšia ako 2 000 m2; zlúčením podielov môže
vzniknúť podiel, ktorému zodpovedá výmera menšia než 2 000 m2.

34.Podľa § 5 ods. 1 cit. zák., Zmluva o spoločenstve musí byť písomná a musí obsahovať :a) názov spoločenstva,

b) adresu sídla spoločenstva,

c) údaj, či ide o spoločenstvo vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností podľa § 2 ods. 1
písm. d),

d) orgány spoločenstva, ich oprávnenia a povinnosti,

e) spôsob voľby, odvolávania a volebné obdobie orgánov spoločenstva,

f) práva a povinnosti členov spoločenstva,

g) druh činnosti spoločenstva podľa § 19 ods. 1,

h) údaj, či spoločenstvo bude vykonávať podnikateľskú činnosť podľa § 19 ods. 3,

i) počet podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá fond podľa § 10 ods.

1 a 2 alebo ktoré spravuje právnická osoba podľa § 10 ods. 6,

j) ďalšie skutočnosti podľa odseku 2, § 13 ods. 1 písm. d), § 13 ods. 4 a 5, § 15 ods. 1, 3 a 4,

k) dôvody vypovedania alebo odstúpenia od zmluvy o spoločenstve, ak ide o vlastníka spoločne

obhospodarovanej nehnuteľnosti, a spôsob a rozsah úhrady alebo vyrovnania nákladov skutočne a
účelne vynaložených na obhospodarovanie spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti počas trvania
spoločného obhospodarovania.

(2) Spoločenstvo vydá stanovy, ktoré podrobnejšie upravia najmä práva a povinnosti členov

spoločenstva, vnútornú organizáciu spoločenstva, pôsobnosť jeho orgánov, spôsob zvolávania
a organizáciu zasadnutia valného zhromaždenia (ďalej len "zhromaždenie"), hlasovací poriadok
zhromaždenia a zásady hospodárenia spoločenstva, ak tieto skutočnosti neupravuje zmluva o
spoločenstve.

(3) Súčasťou zmluvy o spoločenstve je aj

a) zoznam členov spoločenstva (ďalej len "zoznam členov"),

b) zoznam údajov o spoločnej nehnuteľnosti alebo o spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach vo

vlastníctve členov spoločenstva (ďalej len "zoznam nehnuteľností") podľa § 18 ods. 2.

(4) Spoločenstvo vydá na požiadanie členovi spoločenstva jedno vyhotovenie zmluvy o spoločenstve
a jedno vyhotovenie stanov, ak ich spoločenstvo vydalo; vyhotovenie zmluvy o spoločenstve alebo
vyhotovenie stanov možno členovi spoločenstva vydať v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

35.Podľa § 13 ods. 1 Cit. zák., Orgánmi spoločenstva sú: a) zhromaždenie, b) výbor, c) dozorná rada,
d) iné orgány spoločenstva zriadené zmluvou o spoločenstve.

(2) Do orgánov spoločenstva podľa odseku 1 písm. b) až d) môžu byť volené fyzické osoby staršie

ako 18 rokov alebo právnické osoby, ktoré sú členmi spoločenstva, a najneskôr v deň voľby písomne
oznámili spoločenstvu svoju kandidatúru. Členom dozornej rady môže byť aj fyzická osoba, ktorá nie je
členom spoločenstva. Členstvo v orgánoch spoločenstva podľa odseku 1 písm. b) až d) zaniká uplynutím
funkčného obdobia orgánu spoločenstva, odvolaním, smrťou fyzickej osoby, zánikom právnickej osoby
alebo písomným oznámením o vzdaní sa členstva.

(3) Ak je členom orgánu spoločenstva podľa odseku 1 písm. b) až d) právnická osoba, práva a povinnosti
člena orgánu spoločenstva vykonáva jej zástupca; výmena zástupcu právnickej osoby nie je zmenoučlena orgánu spoločenstva. Právnická osoba, ktorá je členom orgánu spoločenstva podľa odseku 1
písm. b) až d), je povinná bezodkladne oznámiť spoločenstvu výmenu svojho zástupcu.

(4) Volebné obdobie orgánov spoločenstva je najviac päť rokov; dĺžka volebného obdobia orgánov
spoločenstva je určená v zmluve o spoločenstve alebo stanovách. Funkčné obdobie orgánu
spoločenstva podľa odseku 1 písm. b) až d) sa začína najskôr v deň nasledujúci po zvolení orgánu
spoločenstva; zmluva o spoločenstve, stanovy alebo zhromaždenie môže určiť neskorší deň začiatku
funkčného obdobia. Dĺžka funkčného obdobia orgánu spoločenstva podľa odseku 1 písm. b) až d)

nesmie presiahnuť dĺžku jeho volebného obdobia. Ak na uvoľnené miesto v orgáne spoločenstva
nastupuje náhradník alebo je zvolený nový člen orgánu spoločenstva, jeho funkčné obdobie trvá do
konca funkčného obdobia orgánu spoločenstva.

(5) Podrobnosti o orgánoch spoločenstva, spôsobe ich ustanovenia, vzniku a zániku členstva v týchto
orgánoch, nastupovaní náhradníkov členov týchto orgánov a o ich činnosti upraví zmluva o spoločenstve

alebo stanovy.

36.Podľa § 14 ods. 1 cit. zák. najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie. Zhromaždenie sa
skladá zo všetkých členov spoločenstva.

(2) Zasadnutie zhromaždenia zvoláva výbor najmenej raz za rok. Výbor je povinný pozvať na zasadnutie
zhromaždenia najmenej 30 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia všetkých členov spoločenstva,
fond, ak fond spravuje podiely na spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej
nehnuteľnosti alebo s nimi nakladá, a správcu, ak správca vykonáva práva vlastníka k podielom
na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Výbor najmenej 25 dní pred termínom zasadnutia

zhromaždenia uverejní oznámenie o zasadnutí zhromaždenia (ďalej len "oznámenie") na obvyklom
miesteuverejnenia,nasvojomwebovomsídlealebovmédiusceloštátnoupôsobnosťou;obvyklémiesto
uverejnenia určí spoločenstvo v stanovách. Výbor je povinný informovať okresný úrad o zasadnutí
zhromaždenia do 30 dní odo dňa jeho konania.

(3) Výbor v oznámení a pozvánke na zasadnutie zhromaždenia (ďalej len "pozvánka") uvedie názov a
sídlo spoločenstva, miesto, dátum a hodinu zasadnutia zhromaždenia, údaj, či ide o čiastkovú schôdzu
alebo mimoriadne zasadnutie zhromaždenia, program zasadnutia zhromaždenia a poučenie o možnosti
zúčastniť sa zasadnutia prostredníctvom zástupcu na základe splnomocnenia. Výbor môže v pozvánke
uviesť, že ak na zasadnutí zhromaždenia nebude dostatočná účasť na to, aby sa dosiahlo rozhodnutie

podľa § 15 ods. 2, považuje sa toto zasadnutie za prvú čiastkovú schôdzu; zároveň uvedie miesto, dátum
a hodinu konania ďalších čiastkových schôdzí. Ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti ponúka
svoj podiel prostredníctvom výboru podľa § 9 ods. 8 alebo ak fond prevádza podiel vo vlastníctve štátu
podľa § 11 ods. 2, výbor to uvedie v programe zasadnutia zhromaždenia.

(4) Ak v pozvánke a v oznámení nie je uvedený bod programu zasadnutia zhromaždenia podľa odseku
7 písm. i) alebo j), nemožno taký bod programu doplniť na zasadnutí zhromaždenia.

(5) Výbor je povinný zvolať zasadnutie zhromaždenia, ak ho o to písomne požiadajú členovia
spoločenstva, ktorých hlasy predstavujú aspoň štvrtinu hlasov všetkých členov spoločenstva, v termíne,

ktorý navrhnú členovia spoločenstva. Ak výbor nezvolá zasadnutie zhromaždenia alebo ak ho zvolá
v inom termíne, na ktorom sa nedohodol s členmi spoločenstva, ktorí ho o zvolanie zasadnutia
zhromaždenia požiadali, zasadnutie zhromaždenia zvolá splnomocnený zástupca členov spoločenstva
alebo dozorná rada; splnomocnený zástupca členov spoločenstva alebo dozorná rada má práva a
povinnosti výboru podľa odsekov 2 až 4 a odseku 6.

(6) Výbor môže rozhodnúť o uskutočnení zasadnutia zhromaždenia formou korešpondenčného
hlasovania, ak to vyplýva zo zmluvy o spoločenstve alebo zo stanov. Výbor pripojí k pozvánke
materiály, o ktorých má zhromaždenie rokovať, hlasovacie lístky a návratovú obálku a v pozvánke
uvedie dátum, do ktorého má byť odoslaná návratová obálka s hlasovacím lístkom, a poučenie

o spôsobe hlasovania a úprave hlasovacieho lístka. Na zvolanie zasadnutia zhromaždenia formou
korešpondenčného hlasovania sa primerane vzťahujú odseky 2 až 4.

(7) Do pôsobnosti zhromaždenia patrí:a) schvaľovať zmluvu o spoločenstve a jej zmeny okrem zmien v zozname členov a zozname
nehnuteľností,

b) schvaľovať stanovy a ich zmeny,

c) voliť a odvolávať členov a náhradníkov členov orgánov spoločenstva uvedených v § 13 ods. 1 písm.
b) až d),

d) rozhodovať o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 2,

e) rozhodovať o poverení spoločenstva konať vo veci nadobudnutia vlastníctva podielu na spoločnej
nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10,

f) rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne
obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva,

g) schvaľovať účtovnú závierku,

h) rozhodovať o rozdelení zisku a majetku spoločenstva určenom na rozdelenie medzi členov
spoločenstva a spôsobe úhrady straty,

i) rozhodovať o vstupe a podmienkach vstupu spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo do družstva,

j) rozhodovať o zrušení spoločenstva,

k) rozhodovať o ďalších záležitostiach spoločenstva, ak rozhodovanie o nich nie je zverené iným
orgánom spoločenstva.

(8) Nedodržaním lehoty na uverejnenie oznámenia alebo lehoty na zaslanie pozvánky podľa odseku 2
nie je dotknutá platnosť rozhodnutia zhromaždenia, ak rozhodlo podľa § 15 ods. 1 až 3.

37.Podľa§15ods.1cit.zák.,Každýčlenspoločenstvamáprirozhodovanízhromaždeniarovnakýpomer
hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností podľa § 9

ods. 4. Spoločenstvo, ktoré je členom seba samého, nemá pri rozhodovaní zhromaždenia žiadne hlasy.

(2) Zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 písm. a), b), i) a j) nadpolovičnou väčšinou hlasov
všetkýchčlenovspoločenstva;oveciachpodľa§14ods.7písm.c),f),g),h)ak)zhromaždenierozhoduje
nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti

nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2 a ktorých podiely na spoločne
obhospodarovanej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá správca. O veciach podľa § 14
ods. 7 písm. d) a e) rozhodujú len vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou všetkých
hlasov. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti
rozhodnutia zhromaždenia.

(3) Hlas člena spoločenstva, ktorý nie je známy a ktorého podiel nespravuje a s ktorým nenakladá fond
ani správca, sa pri rozhodovaní zhromaždenia nezohľadňuje.

(4)Zhromaždeniemôžezasadaťformoučiastkovýchschôdzí,akotomrozhodnevýbor,pričomčiastkové

schôdze sú súčasťou jedného zasadnutia zhromaždenia. Program čiastkových schôdzí musí byť
rovnaký. Každý člen spoločenstva môže hlasovať len na jednej z čiastkových schôdzí. Pri rozhodovaní
sa sčítavajú hlasy odovzdané na všetkých čiastkových schôdzach. Na zvolávanie čiastkovej schôdze
sa primerane vzťahuje § 14 ods. 2 až 4 a 6.

(5) Výbor môže zvolať mimoriadne zasadnutie zhromaždenia, ak sa hlasovania na zhromaždení
nezúčastnia členovia spoločenstva, ktorí disponujú nadpolovičnou väčšinou hlasov podľa odseku 2.
Na zvolanie mimoriadneho zasadnutia zhromaždenia sa primerane vzťahuje § 14 ods. 2 až 4 a 6.
Na mimoriadnom zasadnutí zhromaždenia zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasovprítomných členov spoločenstva. Zhromaždenie nemôže na mimoriadnom zasadnutí rozhodovať o
veciach podľa § 14 ods. 7 písm. a), b), d), e), i) a j).

38.Podľa § 18 ods. 1 cit. zák., spoločenstvo vedie zoznam členov podľa údajov katastra nehnuteľností.
Do zoznamu členov sa zapisuje meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia fyzickej osoby, názov,
sídloaidentifikačnéčísloprávnickejosoby,pomerúčastičlenaspoločenstvanavýkoneprávapovinností
vyplývajúcich z členstva v spoločenstve, dátum vzniku členstva v spoločenstve, právny predchodca
člena spoločenstva a dátum zápisu do zoznamu členov. Do zoznamu členov možno zapisovať aj právny

dôvod vzniku členstva a spôsob vyplatenia podielu na zisku a majetku určenom na rozdelenie medzi
členov spoločenstva, ak to vyplýva zo zmluvy o spoločenstve.

(2) Spoločenstvo vedie zoznam nehnuteľností. Do zoznamu nehnuteľností sa zapisuje katastrálne
územie,číslalistovvlastníctvaaleboinýchlistín,naktorýchjevkatastrinehnuteľnostízapísanáspoločná
nehnuteľnosť alebo spoločne obhospodarované nehnuteľnosti, parcelné čísla, druh a výmera pozemkov

patriacich do spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovaných nehnuteľností.

(3) Do zoznamu členov a do zoznamu nehnuteľností sa zapisujú zmeny evidovaných skutočností
vrátane zmien v členstve spoločenstva a zmien údajov o spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne
obhospodarovaných nehnuteľnostiach. Členovia spoločenstva, fond a správca sú povinní všetky zmeny

evidovaných skutočností nahlásiť spoločenstvu do dvoch mesiacov odo dňa ich vzniku. Spoločenstvo
je povinné zapísať do zoznamu členov a do zoznamu nehnuteľností zmeny evidovaných skutočností do
piatich dní odo dňa ich nahlásenia.

(4) Člen spoločenstva, fond a správca majú právo nahliadnuť do zoznamu členov a do zoznamu

nehnuteľností, žiadať o výpisy z nich a robiť si z nich výpisy. Orgán spoločenstva, ktorý vedie zoznam
členov a zoznam nehnuteľností, je povinný

a) umožniť každému, kto osvedčí právny záujem, nahliadnuť do zoznamu členov a zoznamu
nehnuteľností,

b) vydať členovi spoločenstva, ktorý o to písomne požiada, potvrdenie o členstve v spoločenstve a výpis
zo zoznamu členov a zo zoznamu nehnuteľností.

39.Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý

na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

40.Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

41.Podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce
z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ
neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa
o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

42.Podľa § 49 a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

43.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

44.Podľa článku 5 Civilného sporového poriadku - základných zásad - Zjavné zneužitie práva nepožíva

právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné
úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie
alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.45.Súdvyhodnotilvýsledkyvykonanéhodokazovaniaaajzapoužitiacitovanýchzákonnýchustanovení,
dospel k záveru, že návrh žalobcov je opodstatnený, preto mu vyhovel, rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku , a to z nasledovných dôvodov:

46.Vzhľadom k tomu, že žalobcovia sa v tomto konaní domáhali svojich práv prostredníctvom podania
určovacej žaloby podľa § 137 písm. d) CSP, súd preto nemusel ani skúmať z hľadiska ustanovenia
zákona existenciu naliehavého právneho záujmu na podaní takejto žaloby.

47.Napriektomusúdkonštatuje,že vdanomprípadepodľanázorusúduvzhľadomktomu,žežalobcovia
sú spoluvlastníkom a členmi urbárskeho pozemkového spoločenstva , je na ich strane nepochybne
existencia naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti uznesení Valného zhromaždenia, pokiaľ
sa ako spoločníci domnievajú, že toto je absolútne neplatným právnym úkonom, že neboli splnené
podmienky pre to, aby dotknuté valné zhromaždenie mohlo vo veci prijímať akékoľvek rozhodnutia,
ktoré sa nepochybne ako spoločníka a člena spoločenstva môžu dotýkať aj samotných žalobcov. Keďže

podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné, tak aj v súlade s ustanovením § 137
ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nesprávny postup žalovaného mohol týkať porušenia práv žalobcov,
resp. ostatných spoluvlastníkov. O preukázaní naliehavosti právneho záujmu svedčí aj to, že na
predmetnom valnom zhromaždení boli schvaľované o.i. aj zmluvy k majetku patriacemu spoločenstvu,
preto rozhodnutia sa tak dotýkali aj právneho postavenia žalobcov, ako sa aj mohli prejaviť v majetkovej

sfére žalobcov. Nesporné je, že na valnom zhromaždení sa prijímali v rámci uznesenia aj rozhodnutia
dotýkajúce sa majetku spoločenstva, a teda v konečnom dôsledku aj majetkových práv samotných
žalobcov, ktorí majú v zmysle svojich podielov vo vzťahu k majetku spoločenstva. Boli dotknuté teda aj
ich práva. Ak im teda postupom žalovaného boli odopreté ich práva, hlasovanie bolo manipulované,
tak nesporne došlo k porušeniu práv žalobcov vo vzťahu k žalovanému, preto majú žalobcovia naliehavý

právny záujem na takom postupe.

48.Článok46ods.1,4ÚstavySRuvádza,žekaždýsamôžedomáhaťzákonomustanovenýmpostupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
SR. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu

povinnosť súdu vo veci konať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade so zákonom, ustanovenými
podmienkami,orgánysúdnejmocimajúpovinnosťumožniťkaždému,abysauplatnenímprávaurčeného
článkom 46 Ústavy SR stal účastníkom súdneho konania.

49.Pokiaľ sa týka dotknutého valného zhromaždenia zo dňa 7.2.2016, súd sa pri dokazovaní sústredil

na primárnu otázku, a to skutočnosť, či toto valné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné, pretože len v
takom prípade mohlo prijímať akékoľvek rozhodnutie. Vychádzajúc z počtu veľkosti podielov v prepočte
na hlasy celkový počet hlasov by mal byť 16529 / podľa výmery/ 8265 je polovica. Na to, aby v súlade so
Zmluvou o založení spoločenstva bolo akékoľvek valné zhromaždenie uznášaniaschopné, to znamená,
aby mohlo prijímať akékoľvek rozhodnutia, musia sa na ňom zúčastniť členovia s nadpolovičným počtom

podielov. V tomto prípade síce v zápisnici z valného zhromaždenia sa uvádza, že sa ho zúčastnili
členovia s počtom podielov predstavujúci za daného stavu skutočne nadpolovičnú väčšinu, a z tohto
pohľadu by sa mohlo javiť, že valné zhromaždenie bolo uznášania schopné.

50.Vykonaným dokazovaním v konaní však bolo bez akejkoľvek pochybnosti zistené, že množstvo

hlasov bolo falošne získaných či v rozpore s príkazom splnomocniteľa a tiež bolo zistené, že pri ich
sčítaní došlo k manipuláciám v snahe navýšiť počet hlasov. Ak by sa odpočítali hlasy takto získané
a hlasy, ktoré nebolo možné vyškrtnúť z prezentácie, a ak by sa odpočítali aj hlasy na základe
splnomocnení, ktoré neboli schválené výborom a nemali náležitosti plnej moci, tak jednoznačne valné
zhromaždenie nebolo uznášania schopné, a teda nemohlo platne prijímať žiadne rozhodnutia. Pokiaľ

sa za tohto stavu žalobca domáha určenia neplatnosti uznesení, ktoré predmetné valné zhromaždenie
prijalo, je návrh v celom opodstatnený, a to už len z pohľadu súdom konštatovanej skutočnosti, že
predmetné valné zhromaždenie vzhľadom k zistenej skutočnosti nespĺňalo základný predpoklad pre to,
aby bolo uznášaniaschopné, t.j. nezúčastnili sa ho členovia s nadpolovičným počtom podielov.
51.S ohľadom na vyššie uvedené zistenie a z neho plynúci záver súdu vo veci neuznášania schopnosti

dotknutého valného zhromaždenia súd by ani nemusel považovať za potrebné viesť ďalej dokazovanie
a zaoberať sa prípadnými ďalšími žalobcami tvrdenými skutočnosťami týkajúcimi sa ďalších sporných
vecí.52.Porušenie práv žalobcov súd vidí aj v tom, že žalovaný podľa veľkosti vlastnených podielov spoločnej
nehnuteľnosti, neviedol riadne zoznam svojich členov so zodpovedajúcou veľkosťou vlastníckych
podielov spoločnej nehnuteľnosti tak, ako to mal robiť v zmysle zákona ,v čase konania valného

zhromaždenia nemal riadne zistený reálny počet a mená svojich členov a výšku ich spoluvlastníckych
podielov . Už samotná táto okolnosť objektívne znemožňuje zistenie, či dané urbárske spoločenstvo
bolo v čase konania valného zhromaždenia vôbec uznášaniaschopné, ak si žalovaný nesplnil svoje
povinnosti v zmysle citovaného zákona a nemal riadne zistený reálny počet svojich členov a výšku ich
spoluvlastníckych podielov.

53.Zadanýchokolnostípretolensúdmoholposúdiť,čipriprípravevalnéhozhromaždenia,jehopriebehu
a prijatí rozhodnutia, neboli porušené práva žalobcov ako členov tohto urbárskeho spoločenstva, resp.
tak aj ostatných členov.
54.Súd na pojednávaní na 20. 1. 2017 po prednesoch právnej zástupkyne žalobcu ako aj po prednese
zástupcu žalovaného poskytol stranám sporu predbežné právne posúdenie danej veci s tým, že

nesporným je proces zvolania valného zhromaždenia, ktoré bolo zvolané včas a riadne a v súlade so
zmluvou o založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou ako i zákonom č. 97/2013 Z. z.
Dokazovanie súdom sa preto zameralo na sporné otázky ohľadom priebehu valného zhromaždenia, k
čomu súd na návrh sporových strán vykonal aj ďalšie dokazovanie.
55.Súd najprv vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to splnomocnením na čísle listu 11, na lícnej a

rubovej strane číslo listu 12, čestnými prehláseniami na čísle listu 13 ,14, späť vzatiami splnomocnení
na čísle listu 15 , 16, čestným prehlásením na čísle listu 17, vyhlásením na číslo listu 18, čestným
prehlásením na rube čísla listu 18 a čísla listu 19 ,číslo listu 20, 21, 22, 23, 24, 25, pozvánkou na
valné zhromaždenie vlastníkov pozemkov dňa 17. 4. 2016 na čísle listu 26, listom žalovaného a člena
výboru žalovaného adresovaným podielnikom na čísle listu 27, zápisnicou Okresného úradu Prešov,

odboru opravných prostriedkov č.18/7/2015 z kontroly programu starostlivosti o lesy na čísle listu 28,
notárskou zápisnicou spísanou dňa 8. 2. 2016 notárkou JUDr. Darinou Sčensnou, N28/2016, záznamom
o výsledku ex post kontroly na čísle listu 39 až 50, pozvánkou žalovaného na valného zhromaždenie
dňa 7. 2. 2016 na čísle listu 51, zmluvou o založení pozemkového spoločenstva na čísle listu 52 až 57,
s registrom pozemkových spoločenstiev Okresného úradu v Kežmarku.

56.Tietovšetkylistinnédôkazybolipredloženéadoručenéžalovanému,ktorývočiichobsahunevzniesol
žiadne námietky či pripomienky a tým boli splnené podmienky ustanovenia § 214 CSP, preto súd
nevykonal dokazovanie čítaním tých dôkazov.
57.Súd ďalej vykonal dokazovanie čítaním zoznamu podielníkov podľa stavu v katastri nehnuteľností k
31. 12. 2015 na čísle listu 88 až 102, s obsahom spisu Okresného úradu Kežmarok odbor pozemkový

a lesný, s 1. stranou notárskej zápisnice N32/2014 JUDr. Jána Hamaru, zápisnice z výborovej schôdze
urbárskeho a komposesorátneho spoločenstva Osturňa z 28. 12. 2015, prezenčnej listiny z tohto
zasadnutia a žiadosť poľovníckeho združenia Bystrá o užívanie časti poľovného revíru.
58.Súd tiež v rámci dokazovania vypočul účastníkov, sporové strany na strane žalobcu i žalovaného i
vypočul viacerých svedkov. Išlo tak o Q. A.,, Ing. Ž. T.,, Mgr. P. H., Q. C., W. V., Q. T., Q. W., K.N. X.,

K. A., V. K., V. D.S., V. K. J.. Q. S. , W. K..
59.Rovnako súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to uznesením Okresnej prokuratúry
Kežmarok Pv 367/16,z výročnej správy výboru žalovaného, personálnym zabezpečením činnosti
žalovaného, stavom majetku žalovaného, všetko na čísle listu 164 až 171, potvrdeniami o zápise zmeny
do registra pozemkových spoločenstiev zo dňa 10. 7. 2014, 10.2. 2016, zápisnicou z výborovej schôdze

zo dňa 26. 11. 2015 spoločnou listinou na číslo listu 181, zápisnicou z riadneho valného zhromaždenia
konaného dňa 7. 2. 2016 ,prezenčnou listinou / prvou, zmätočnou / členov spoločenstva na čísle listu
191 až 209, úmrtným listom V. F., úmrtným listom V. M., úmrtným listom P. Ž., faktúrou na čísle listu
264, plnomocenstvami na čísle liste 278 až 390 súdneho spisu.
60.Súd sa síce v ďalšom zaoberal aj dôkazmi predloženými v súvislosti s návrhmi na žalobcami

navrhované neodkladné opatrenia, ktoré však priamo nesúviseli s dokazovaním skutočností rozhodnými
pre vynesenie meritórneho rozhodnutia.
61.Súd mal z takto vykonaného dokazovania za to, že zástupcovia Poľovného združenia Bystrá, ktorý
boli aj podieľnikmi Urbárskeho a komposesorátneho pozemkového spoločenstva Osturňa, ako nakoniec
jasne potvrdil aj svedok Q. S. pripravili a zorganizovali za účelom zachovania si poľovného práva i

ovládnutia spoločenstva vlastný plán, ktorý ignoroval program valného zhromaždenia, mienili odvolávať
orgányspoločenstva,načomsaužskôrdohodli,čomunasvedčujeajprivolaniesinotárkynaosvedčenie
priebehu zhromaždenia, / tiež viacerými svedkami tvrdenú prítomnosť rušičky mobilného GSM signálu
- nedalo možné nájsť siete operátorov a telefonovať / ktorej účasť je potrebná práve v tomto prípadea za tým účelom oslovovali členov urbáru, aby im poskytli plné moci, ktorým ale nepovedali , čo
skutočne zamýšľajú, ale ich iba utvrdzovali , že je to len na účely poľovného práva a na hlasovanie
podľa programu / neuviedli im, že program zmenia a odvolajú orgány, čo v programe nebolo/. Tak

uvádzali do omylu minimálne tú časť podielnikov, ktorí vydali čestné prehlásenia a čo odvolali predmetné
plnomocenstvá, či úkony z nich plynúce.
62.Ako súd zistil, pre tento zámer táto skupina / ktorá neskôr aj ovládla na zhromaždení orgány
spoločenstva/, či niektorí z nich, sa neštítila ani falšovať či predkladať falošné plnomocenstvá, ako bez
pochýb preukázalo dokazovanie, a nešlo o ojedinelé, ale priam mnohonásobné konanie. Kto dokáže

takto konať, toho aj svedecká výpoveď nepôsobí vierohodne.
63.Súd má za to, že spoločenstvo upravilo úkony podielnikov v prípade, ak sa nemôžu zúčastniť
zasadnutia valného zhromaždenia osobne tak, aby boli náležite chránené ich práva, a to tým, že
každému z nich zaslalo číslovanú plnú moc, podľa čoho, pretože plné moci nie je potrebné overovať,
bolo možné zistiť, že skutočne plnomocenstvo udelila oprávnená osoba, teda podielnik. Z výpovedí
svedkov ako i z celého dokazovania súd mal za to, že takáto prax bola dlhodobo zaužívaná a tým sa

zabránilo možným manipuláciám. Na valnom zhromaždení však takýchto plnomocenstiev bolo zrejme
len 140, súd ich spočítal, ostatné z tých , ktoré mu zaslala notárka, teda 150, boli plnomocenstvá
vyhotovené poľovníckym združením a osoby registrujúce účasť na valnom zasadnutí boli nútené členmi
poľovníckeho združenia tieto plnomocenstvá akceptovať. Podľa súdu tieto plné moci tak nemohli byť
aspoň takto overiteľné / chránené / a ako vyplynulo aj z dokazovania ,viacero takýchto plných moci bolo

falošných a to tým spôsobom, že splnomocniteľ ich vôbec neudelil a jeho podpis bol falošný, alebo boli
preukázateľne vystavené na už mŕtve osoby.
64.Množstvo týchto plných moci nebolo vypísaných ani rukou splnomocniteľa, vypisovali ich
vlastnoručne splnomocnenci rovnakým písmom, u niektorých sa nápadne podobali podpisy, niektoré
nemali celé meno alebo bolo použité viacero druhov písma, čo nevzbudzuje ich dôveryhodnosť. V silách

ani cieľom súdu však nebolo vypočuť všetky tieto osoby, z toho, čo sa zistilo v rámci dokazovania, pre
jeho závery je postačujúcim.
65.Súd má tiež za to, že tieto plnomocenstvá nespĺňali ani predpoklady vyžadované článkom V bodom
3 Zmluvy o založení spoločenstva, podľa ktorého ten, kto sa nezúčastní zhromaždenia, môže poveriť len
iného spoluvlastníka spoločnej nehnuteľnosti , príbuzného v priamom rade, manžela alebo súrodenca.

Z plných mocí to nemožno totiž zistiť.
66.Súd konštatuje, že ako to sám počítal z listín, podľa zoznamu podieľnikov by združenie malo mať
652 známych podielnikov z radov fyzických osôb, ďalej Slovenskú republiku ako vlastníka štátnych
pozemkov a 160 neznámych vlastníkov, za týchto vystupuje Slovenský pozemkový fond.
67.Z prezenčnej listiny zas vyplýva, že jej zoznam obsahuje len 553 členov, pričom v zozname chýba

napr. Slovenská republika, resp. Slovenský pozemkový fond.
68.Podľa čísiel plnomocenstiev, ktoré boli súdu známe zo spisu zas plynie, že plnomocenstiev bolo
zaslaných zrejme minimálne 587 / to je najvyššie číslo na plnej moci v spise / to zas nekorešponduje
s počtom osôb podľa prezenčnej listiny...
69.Z vyjadrenia notárky plynie, že celkom registrovala na valnom zhromaždení 300 plných moci /číslo

listu 238 / a zaslala ich súdu. Súd tieto plnomocenstvá prepočítal a zistil, že nie je ich 300, ale len 290
a že z tohto počtu, ako už súd uvádza, číslovaných plnomocenstiev je 140 a 150 plnomocenstiev bolo
tých, ktoré vypracovalo poľovnícke združenie. Desať plných mocí zrejme chýba.
70.Súd má evidentne preukázané, že bolo sfalšované plnomocenstvo V. D. z Tatranskej Lomnice , ten
splnomocnenie nikomu nedal , ale registrované bolo prvotne poľovníkom D., ďalej poľovník V. registroval

poverenie za V. M. z Osturne, ktorý v tom čase už bol mŕtvy / obaja bývali v tej istej obci pomerne podľa
popisného čísla neďaleko seba /, či poľovník K. registroval plnomocenstvo D. P. Ž. z Košíc, hoci tá
už zomrela v januári 2015 a teda v žiadnom prípade mu dňa 17. 1. 2016, ako vyplýva z plnej moci,
plnomocenstvo nemohla podpísať. Takisto mal byť podpísaný ako účastník zhromaždenia / no plná moc
chýba! / aj V. F.Á., nar. v roku 1941, hoci ten už je mŕtvy od roku 2013...Rovnako pani K. A.K. nikoho

nesplnomocnila, ale jej plnomocenstvo predložil rovnako poľovník J.. S..
71.Viaceré osoby ako Q. X., B. R.K., Q. V., Q. C., Y. W., V. Y., V. F., F. J., K. S., V. F., J. Š., K. T., Y.
R.L., J.. Q. T., K. V., Q. A., V. D., K. R., V. T., V. V., V. Q., Q. M., P. X., V.T. X. vyhlásili, že pri udeľovaní
splnomocnenia členom poľovníckeho združenia Bystrá boli uvedení do omylu, pretože ho dali iba na
užívanie pozemku za účelom poľovania a nie na odvolávanie členov výboru, ktoré nakoniec nebolo ani

v programe a žiadajú pre zneužitie plnej moci o neakceptovanie splnomocnenia a o nezarátanie do
prezentácie pre zneužitie plnej moci už v prebehnuvšom hlasovaní , či / niektorí z nich /ako aj v budúcich
prípadných hlasovaniach..72.V. K. to potvrdila, že boli zneužité plné moci niektorých osôb na iné účely, nielen na hlasovanie za
výkon poľovného práva, ako bolo dohodnuté.
73.Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 14. mája 2014 sp. zn. 7 MCdo 6/2013 zrušil rozsudok a

uznesenie všeobecného súdu v konaní o neplatnosť dražby pre procesnú vadu konania, konkrétne
pre nesprávne udelené plnomocenstvo. Účelom zastúpenia je umožniť, aby z rôznych dôvodov robil
právne úkony za zastúpeného jeho zástupca. Právny vzťah zastúpenia vzniká na základe dohody o
zastúpení. Dohoda o zastúpení je dvojstranný právny úkon medzi zástupcom a zastúpeným, ktorým sa
zakladá právny vzťah zastúpenia a spravidla určuje aj obsah tohto právneho vzťahu. Plnomocenstvo je

jednostranný úkon zastúpeného, ktorý preukazuje existenciu právneho vzťahu zastúpenia, oprávnenie
zástupcu konať za zastúpeného a tiež rozsah zastúpenia. Pokiaľ plnomocenstvo preukazuje oprávnenie
zástupcuurobiťlenurčitéúkony,ideotzv.jednoduchéplnomocenstvo.Plnomocenstvo,ktorépreukazuje
oprávnenie zástupcu konať za zastúpeného v celom konaní, je tzv. procesné plnomocenstvo. O
procesné plnomocenstvo ide tiež vtedy, ak sa v plnomocenstve výslovne neuvádza, že platí len pre určité
úkony ( aj R 56/1969). Je vždy vecou zastúpeného, či v každej veci alebo ku každému právnemu úkonu,

ktorý má byť urobený v jeho zastúpení, vystaví zástupcovi zvláštnu plnú moc, alebo či mu udelí takúto
všeobecnú plnú moc. Určujúcim je v každom prípade iba to, či je z obsahu plnomocenstva dostatočne
zrejmý rozsah oprávnenia zástupcu konať za zastúpeného. Z uvedeného vyplýva, že nevyhnutnou
obsahovou náležitosťou plnomocenstva je jeho rozsah a vôľa plnomocenstvo splnomocnencom prijať,
inak je plnomocenstvo neplatné. O takéto ide napríklad v prípade, ak ani výkladom nie je možné sa

dopátrať jeho rozsahu.„Z obsahu takto udeleného plnomocenstva totiž nie je zrejmý rozsah oprávnenia
zástupcu konať za zastúpených (jednoduché plnomocenstvo, všeobecné procesné plnomocenstvo) ani
to, či splnomocnenec plnomocenstvo (v rozsahu poverenia) prijíma. V tomto prípade je nutné zdôrazniť,
že ak nie je zrejmý rozsah plnomocenstva, nemôže byť určitý ani prejav, ktorým sa plnomocenstvo
prijíma, lebo v takom prípade chýba nespornosť dohody o plnomocenstve, ako základnej náležitosti jej

platnosti.

74.Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti treba plnomocenstvá zhotovené poľovníckym združením
považovať za všetky neplatné.

75.Z čestných prehlásení napr. V. R. z Osturne či V. F. tiež z Osturne ďalej vyplýva, že opakovane boli
na registráciu predkladané viaceré splnomocnenia jednej osoby pre dvoch rôznych splnomocnencov.
76.Súd tiež zistil, že napr. plnomocenstvá totožného č. 536 boli dve, podpísali ho tak V. R. a druhé P.
Q., hoci muselo byť zaslané iba jednej z nich.
77.Že evidencia podielnikov nie je vedená riadne, čo má podľa súdu vplyv na evidovanie účasti pri

valnom zhromaždení , vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného , ten totiž neviedol / a zrejme ani nevedie /
dlhodobo zoznam členov , ktorý by spĺňal náležitosti podľa § 18 zákona 97/2013 Z. z., najmä chýba v
ňom pomer účasti na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve, dátum vzniku
členstva právneho predchodcu člena spoločenstva a dátum zápisu do zoznamu členov, pričom do tohto
zoznamu členov sa zapisujú aj zmeny v členstve.

78.Dokazovaním sa súdu nepodarilo zistiť presnú formu prezentácie účastníkov, pretože žalovaný
počas celého konania nepredložil prezenčnú listinu valného zhromaždenia a nepredložil ani zoznam
podielnikov spoločenstva, ktorý by obsahoval náležitosti vyžadované zákonom. Nebolo možné preto
overiť správnosť toho , či v súlade s ním a akým systémom sa prideľovali k jednotlivým menám
podľa výmery hlasy a ich počet / iba to, že 10 hlasov za 1 ha / ako sa sčítavali konkrétne hlasy

podielníkov, akým spôsobom, koľko bolo skrutátorov a ich sektory a akým systémom a kto konkrétne
sektory sčítal a rozhodol, koľko hlasov bolo dosiahnutých. Volebný poriadok totiž nebol rovnako súdu
predložený , zrejme nebol vyhotovený / pri poslednom valnom zhromaždení ale taký dokument bol /. V
zápisnici notárky i spoločenstva sa tiež ale uvádza, že prílohou je aj rokovací poriadok, podľa ktorého sa
postupovalo na valnom zhromaždení. No ten súdu predložený nebol! Nebolo preto možné overiť, ako

žalovaný podľa neho postupoval.
79.Pre súd plynie záver, že po tom, čo predseda A. ukončil pre vážne podozrenia z manipulácie s hlasmi
a ich sčítavaním valné zhromaždenie , po odchode podieľnikov ostalo v sále najviac 25 osôb, zrejme
poľovníkov a niektorí si naozaj mohli myslieť, že ide o schôdzu poľovníckeho združenia. Niektorí sa
ani neodhlásili z prezencie / prezenčnej listiny/ , či niektorým, ako to vyplýva z dokazovania, nebolo

umožnené sa vyškrtnúť ,lebo prezenčnú listinu mal u seba neoprávnene pán V. a nechcel ju poskytnúť.
Podľa dokazovania malo odísť toľko podielníkov, čo mali aspoň 2000 hlasov, čo potvrdila aj vo vyhlásení
napr. K. V.. Ak k tomu započítame falošné plné moci a moci, ktoré možno považovať vzhľadom naustanovenia §§ 22 ods. 2 Obč. Zák., § 33 Obč. Zák., § 49 a Občianskeho zákonníka za neplatné, v
nijakom prípade nemohlo dôjsť k tomu, aby bolo valné zhromaždenie uznášania schopné.
80.Súd vzal do úvahy aj tvrdenia, že skutočne pri voľbe členov mandátnej komisie hlasovalo len cca

7900 hlasov. Poľovník V.. ktorý mal pri sebe prezenčné listiny bez oprávnenia sa opýtal, koľko hlasov
potrebuje, aby boli uznášaniaschopní, keď zistil, že aspoň 8300 , protokoláciou náhle sa zistilo, že
sa dosiahlo predsa 8400 hlasov. Potvrdzuje to okrem svedkov aj Q. T., Mgr. P. H., ,V. X. svojimi
vyhláseniami .
81.Že to s hlasovaním nebolo v poriadku, a so sčítavaním hlasov, potvrdzujú prvé hlasovania aj podľa

notárskej zápisnice. Hoci malo byť hlasov 10021, pri sčítaniach pri hlasovaní 1, 2, 3, tento počet sa
nedosiahol, súčtom to bolo v dvoch prípadoch 8724 hlasov či v jednom prípade 8517 hlasov.
82.V tejto súvislosti je dôležité aj to, že žalovaný počas celého konania nepredložil prezenčnú
listinu valného zhromaždenia a nepredložil ani menný zoznam podielnikov spoločenstva, ktorý by
obsahoval náležitosti vyžadované zákonom. Nepredložil ani rokovací poriadok. A ani stanovy / tie zrejme
združenie nemá /. Pritom zákon mu ukladá povinnosť ich vydať, podrobnejšie upravia najmä práva a

povinnosti členov spoločenstva, vnútornú organizáciu spoločenstva, pôsobnosť jeho orgánov, spôsob
zvolávania a organizáciu zasadnutia valného zhromaždenia, hlasovací poriadok zhromaždenia a zásady
hospodáreniaspoločenstva,aktietoskutočnostineupravujezmluvaospoločenstve./§5ods.2zákona/.
Aj samotná zmluva predložená súdu neobsahuje zákonné prílohy podľa § 5 ods. 3 cit. zák.

83.Za daných okolností sú potom veľmi otázne údaje o tom, či predmetné urbárske spoločenstvo a
jeho valné zhromaždenie bolo v čase konania vôbec uznášaniaschopné. Sám žalovaný takto spochybnil
správnosť údajov uvedených v zápisnici z valného zhromaždenia. Pokiaľ teda uvedené okolnosti
nebolo možné riadnym spôsobom preveriť, nebolo možné preto dospieť ani k záveru o tom, že valné
zhromaždenie urbárskeho spoločenstva Osturňa bolo v čase jeho konania uznášania schopné.

84.Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v rámci konania na neho prešlo a ktorým mal
oponovať žalobe a jej tvrdeniam, ktoré aj zväčša preukázala.
85.Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť

označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého
by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí
tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti

hovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkaznéhobremena
medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna
norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. (rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).
86.Z uvedených skutočnosti je zrejmé, že prezentácia bola evidentne nejasná, nie preukázateľná a

spochybniteľná. Z takto vykonaného dokazovania súd mal za to, že prezentácia, ako bola vykonaná
a následný postup nepreukázal, že zhromaždenie bolo vôbec uznášaniaschopné. A hoci priebeh
zaznamenávala notárka, tá len zapisovala to, čo jej bolo oznámené, sama nevykonávala kontrolu
oznamovaných údajov.
87.Ďalej v priebehu konania bol zistený aj celý rad ďalších sporných skutočností.

88.O tom, že bude prizvaná vykonať zápis notárka sa rozhodlo až hlasovaním v bode 5, preto nie
je zrejmé, prečo a ako a z akého titulu / ak nebola prizvaná štatutárom / potom dovtedajší priebeh
zhromaždenia zapisovala. Inak, údajná súbežná zápisnica spoločenstva záznam o hlasovaní o tom, že
bude zaznamenávať priebeh zasadnutia notár, neobsahuje, zapisovateľa a overovateľa zápisnice určili

až v bode7. ani to, že sa zabránilo diskutovať p. H., hoci to zmluva umožňuje...

89.Tvrdenia, že skutočne pri voľbe členov mandátnej komisie hlasovalo už len cca 7900 hlasov, sú
rovnako súdom vzaté do úvahy. Poľovník V.. ktorý mal pri sebe prezenčné listiny bez oprávnenia sa mal ,keď mal zistiť neschopnosť sa uznášať, opýtať, koľko hlasov potrebujú, aby boli uznášaniaschopní, keď
zistil, že aspoň 8300 , náhle sa dosiahlo z protokolu o účasti cez 8400 hlasov. Potvrdzuje to okrem
svedkov aj Q. T., Mgr. P. H., ,V. X. svojimi vyhláseniami.

90.Súd poznamenáva, že podľa obvyklej praxe sa zväčša zistí pri prezentácii, či je pravdepodobne
dosť hlasov na rokovanie, ale tieto - ich počet sa verifikujú až rozhodnutím mandátovej komisie, a tá by
nemala byť jednoliata či vedená jedným zámerom, ako v tomto prípade. Až potom môže kvalifikovane
rozhodovať valné zhromaždenie.
91.Okrem toho, pri nakladaní so spoločným nehnuteľným majetkom spoločenstva, čím poskytnutie

lesov, pasienkov či iných pozemkov poľovníckemu združeniu na výkon poľovníctva na tomto území
nepochybne je / s týmto právom sa spája ďalších niekoľko práv obmedzujúcich vlastníkov lesa a pod. /
sa vyžaduje rozhodnutie valného zhromaždenia dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov
spoločných nehnuteľností, a tá jednoznačne dodržaná nebola / čl. IV, písm. k) Zmluvy o spoločenstve./
92.Súd vzhľadom na tieto závery neriešil ďalej už to, či dočasný riadiaci môže ukončiť valné
zhromaždenie, ale ak to zákon nezakazuje, tak zrejme môže. Nejde o štátny orgán, takže môže konať

všetko, čo zákon nezakazuje. Taký prípad by mali riešiť vnútorné dokumenty spoločenstva, to ich
však doposiaľ neprijalo. Ak schôdza nebola zrejme uznášania schopná či hrozilo ohrozenie verejného
poriadku, zdravia a pod., tak zrejme mal a mohol. Ak ju ukončil, nemalo sa v nej už pokračovať, odporuje
to zneniu a výkladu uvádzaného zákona.
93.Každopádne, podľa teórie ovocia z otráveného stromu, žalovaný otrávil strom a preto plody z neho

už nemôžu byť zdravé, čo inak aj znamená, že z nepráva nemôže vzniknúť právo .
94.Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho
konania sa táto ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie
príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a aj najmä právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Tomuto základnému právu zodpovedá uplatňovanie zásady prednosti ústavne
konformného výkladu, ktorý ústavný súd uplatňuje aj v konaniach o návrhoch fyzických osôb alebo
právnickýchosôb,pričomvždyajzdôrazňuje,žeztejtozásadyvyplývatiežpožiadavka,abyvprípadoch,
ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych
noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu

ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú
povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými
zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (II. ÚS 148/06, IV. ÚS 96/07).

95.Súd poukazuje aj na ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv

vyplývajúci z občianskych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
96.Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria
základ fundamentálneho hodnotového poriadku.(uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, č. k. IV.
ÚS 55/2011-19)
97.Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho

práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu
uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva
vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva,
ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť,

vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu
noriem základných.
98.Z takého postupu je pre žalovaného zrejmá prevažujúca motivácia poškodiť či znevýhodniť inú osobu
(tzv. šikanózny výkon práva) , tu spoluvlastníkov, či aj samotných žalobcov a získať z transakcie aj
prospech Takýto výkon práv odporuje dobrým mravom a vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim

sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. Korektív dobrých
mravov však nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne
práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem.
99.Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania

a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.100.Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax
však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú
fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich

pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne
pravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie
zmluvných strán, ani nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi,
alebo nie. (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008)
101.Termín „dobré mravy“ nachádzame napríklad v ustanoveniach § 3, § 39, § 148, § 424, § 469a, §

482 Občianskeho zákonníka a iných.
102.Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak
odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných
noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,
sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných ( napr. rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. 6. 1997, sp. zn. 3 Cdon 69/96).

103.Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu - čl. 5 Civilného sporového poriadku.
104.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
105.Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah (bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento
obsah stanoviť, na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, a na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy

bola v dobrej viere) ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch
medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania, aby bolo v súlade so základnými zásadami
mravnéhoporiadkudemokratickejspoločnosti.Jepravidlom,žesúladobsahuprávnehoúkonusdobrými
mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či bol výsledkom slobodného dojednania medzi
účastníkmi zmluvy. (nález Ústavného súdu ČR zo 7. mája 2009, sp. zn. I. ÚS 523/07)

106.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
107.O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, ods.2 a § 255 ods.1 Civilného sporového
poriadku.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).