Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. február 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 15C/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117222339
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4117222339.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNitra,sudcomJUDr.FilipomDemom,vsporežalobcu:Bytkomfort-BA,a.s.,Železničiarska

13, 811 04 Bratislava, IČO: 35736275, zastúpený: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s. r. o.,
Mliekarenská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 36662291, proti žalovanému: G.. F. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom U. X/XXX, XXX XX A. - O., zastúpený: MÚDRY & MINÁRIKOVÁ, advokátska kancelária, s. r. o.,
Palackého 6403, 911 01 Trenčín, IČO: 52418219, o zaplatenie 11 600,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu 19.06.2017, domáhal

od žalovaného zaplatenia peňažnej sumy vo výške 11 600,00 eur s príslušenstvom z dôvodu,
že žalovaný vykonával u žalobcu funkciu člena predstavenstva, pričom dňa 30.09.2013 žalobca,
prostredníctvom žalovaného, ukončil pracovný pomer so zamestnancom, pánom H. M. (ďalej len
„prepustený zamestnanec“), a to formou okamžitého skončenia pracovného pomeru. Prepustený
zamestnanec sa proti ukončeniu pracovného pomeru bránil na súde, pričom OS BA I. medzitýmnym
rozsudkom vo veci 20Cpr/10/2013 z 10.07.2015 konštatoval neplatnosť skončenia pracovného pomeru
prepusteného zamestnanca a taktiež, že pracovný pomer naďalej trvá. Žalobca má teda za to, že

žalovaný, ako člen predstavenstva žalobcu, preukázateľne skončil pracovný pomer prepusteného
zamestnanca neplatne. Vzhľadom na to, že žalobca bol v súdnych konaniach neúspešný, vznikla mu
povinnosť nahradiť prepustenému zamestnancovi mzdu, ako aj trovy právneho zastúpenia. Žalobca, v
snahe minimalizovať škodu, uzavrel s prepusteným zamestnancom mimosúdnu dohodu z 29.09.2016,
na základe ktorej mu bola vyplatená suma v celkovej výške 11 600,00 eur. Žalobca na základe toho
navrhol žalovanému, aby bola celá záležitosť riešená likvidáciou poistnej udalosti z poistky žalobcu,
avšak vzhľadom na to, že žalovaný nepodpísal potrebné formuláre a odmietol poskytnúť akúkoľvek

súčinnosť, nemohla byť poistná udalosť do dnešného dňa uzavretá a vyriešená. Žalobca poukázal na
ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) a nasl.

2. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalobca v prvom
rade nijako nepopísal a nepreukázal základné podmienky vzniku zodpovednostného nároku na
náhradu škody, ktorými sú porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Taktiež
nešpecifikoval ani nepreukázal, k porušeniu akej povinnosti malo konaním žalovaného dôjsť. Zároveň

mal za to, že žalobca poukázal na nesprávne ustanovenia § 373 ObZ a nasl., upravujúce všeobecnú
zodpovednosť za škodu, pričom podľa jeho názoru je úprava zodpovednosti štatutárnych orgánov
podľa § 194 ods. 5 ObZ lex specialis k úprave náhrady škody podľa § 373 ObZ, čo znamená, že
právna úprava podľa § 194 ObZ má prednosť a žaloba je čo do právneho dôvodu v plnom rozsahunedôvodná. Ďalej uviedol, že ako žalovaný vždy konal a postupoval v súlade s § 194 ods. 5 ObZ,
a teda s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, a tak tomu bolo aj v prípade
prepustenéhozamestnanca,sktorýmbolipreukázateľnéproblémy,ktorévyústilivupozornenianamenej

závažné porušenia pracovnej disciplíny a s jeho prácou bola vyslovovaná opakovaná nespokojnosť
nielen vo vnútri spoločnosti, ale predovšetkým zo strany samotných vlastníkov bytov. Zároveň, okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo odkonzultované a pripravené za asistencie advokátskej kancelárie,
s ktorou mal v tom čase žalobca uzatvorenú zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Žalovaný uviedol,
že aj keby žalobca preukázal porušenie povinnosti žalovaného, čo neurobil, je zrejmé, že žalovaný

postupoval pri výkone svojich kompetencií s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v
záujme spoločnosti a nemohol by v zmysle § 194 ods. 7 ObZ zodpovedať za škodu. Žalovaný ďalej
argumentoval, že pôsobenie člena štatutárneho orgánu u žalobcu ukončil k 31.05.2014 a rozsudok
KS BA, na ktorý sa odvoláva žalobca je z 30.06.2016 čo znamená, že žalovaný objektívne nemohol
ovplyvniť predmetné konanie a taktiež nemohol ovplyvniť mimosúdnu dohodu o urovnaní žalobcu s
prepusteným zamestnancom, pričom čo sa výšky škody, ktorú žalobca uplatnil, týka, nie je zrejmé, prečo

je výška sumy taká, aká je, absentuje zdôvodnenie sporných nárokov, výpočet sumy a taktiež nie je
správny výpočet sumy za právne služby, ktorý nie je v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z.
Suma 3 600,00 eur za právne služby nie je škodou pre žalobcu a už vôbec nie je v príčinnej súvislosti s
údajným porušením povinností žalovaného. V neposlednom rade uvádza, že ku škode v skutočnosti ani
nedošlo,pretožesúdlenkonštatovaltrvaniepracovnéhopomeruprepustenéhozamestnancaaonároku

na náhradu mzdy nerozhodol, nestanovil aká je jej výška a táto vychádza iba z mimosúdnej dohody o
urovnaní. Preto má za to, že žalobca nepreukázal vznik škody, jej výšku a teda ani príčinnú súvislosť
medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Taktiež uvádza, že v čase ukončenia pracovného pomeru
boli členmi štatutárneho orgánu aj ďalší dvaja členovia a pýta sa, prečo po tom, ako žalovaný prestal u
žalobcu pôsobiť, nekonali, keď boli presvedčení, že skončenie pracovného pomeru je neplatné.

3. Replikou k odporu sa žalobca vyjadril, že upriamuje pozornosť na druhý samostatný skutok
žalovaného, ktorú mu spôsobil škodu a teda to, že žaloba sa zameriava na spôsobenie škody po
skončení výkonu funkcie okamihom, kedy žalovaný bezdôvodne odmietol podpísať tlačivo na hlásenie
poistnej udalosti, čím odmietol poskytnúť žalobcovi súčinnosť a poistná udalosť nemohla byť uzavretá

a vyriešená a žalovaný týmto porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzať škodám v zmysle §
415 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

4. Žalovaný sa vyjadril duplikou tak, že žalobca opäť žiadnym spôsobom nepreukázal porušenie
zákonnej ani zmluvnej povinnosti, čo je imanentnou súčasťou vzniku prípadnej zodpovednosti za škodu.

Uviedol, že žiaden zákonný ani zmluvný predpis neprikazuje žalovanému podpísať tlačivo na hlásenie
škodovej udalosti a de facto uznať svoju zodpovednosť za údajnú škodu. Ak by aj žalovaný tlačivo
podpísal, príslušná poisťovňa by mohla regresom vymáhať od žalovaného poskytnuté plnenie. Žalovaný
uvádza, že nie je zrejmé, na základe akého titulu sa žalobca náhrady škody domáha, keďže vo svojej
replike poukazuje už iba na § 415 OZ, pričom rozhodnutie žalovaného nepodpísať hlásenie o škodovej

udalosti a neuznať tak svoju zodpovednosť nemôže byť porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti
a už vôbec nemôže zakladať prípadnú zodpovednosť za škodu.

5. Súd, po prednesoch strán na pojednávaní dňa 01.02.2021, vykonal dokazovanie oznámením
podstatnéhoobsahunasledovnýchlistín:Zmluvaovýkonefunkciečlenapredstavenstvač.l.5,Okamžité

skončenie pracovného pomeru zamestnávateľa z 30.09.2013 č. l. 9, Rozsudok OS BA I sp. zn.
20Cpr/10/2013 č. l. 10, Rozsudok KS BA III sp. zn. Copr/2/2016 č. l. 15, Dohoda o urovnaní z 29.09.2016
č. l. 19, Faktúra odmien a výdavkov z 01.10.2016 č. l. 22, Stanovisko ku škodovej udalosti z 02.06.2017
č. l. 28, Hlásenie škodovej udalosti č. l. 29, Výpis z OR OS BA I č. l. 47, Pracovná zmluva zo 16.01.2021
č. l. 52, Dohoda o skončení pracovného pomeru z 29.05.2014 č. l. 53, Prehlásenie Bytkomfort - BA,

a. s. č. l. 65, Vyjadrenie žalovaného k uplatneniu náhrady škody č. l. 66, Uznesenie OS BA I sp. zn.
20Cpr/10/2013 č. l. 24.

6.Podľa§1ods.2VyhláškyMSSRč.24z22.01.2021ovykonávanípojednávaní,hlavnýchpojednávaní
a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, okrem vecí podľa odseku 1

možno v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vykonať pojednávanie, hlavné pojednávanie
a verejné zasadnutie aj vtedy, ak ide o vec, ktorá neznesie odklad; túto skutočnosť konajúci súd v
predvolaní zdôrazní.7. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.

8. Podľa § 215 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd rozhodne na základe
zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Súd vykonal pojednávanie a rozhodol vo veci v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 Vyhlášky MS SR
č. 24 z 22.01.2021 z dôvodu, že výkladom tohto ustanovenia dospel k záveru, že vzhľadom na to, že
ide o reštančnú vec, táto neznesie ďalší odklad a túto skutočnosť písomne oznámil stranám sporu v
dostatočnom časovom predstihu pred pojednávaním.

11. V predmetnom prípade súd zistil, že žalovaný skutočne bol členom predstavenstva žalobcu, ktorý

ako zástupca žalobcu podpísal prepustenému zamestnancovi dňa 30.09.2013 okamžité skončenie
pracovného pomeru, pričom tento sa obrátil so žalobou na OS BA I, ktorý dňa 10.07.2015 rozhodol,
o tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a tento pomer naďalej trvá. Taktiež
bolo zistené, že žalobca podpísal s prepusteným zamestnancom dňa 29.09.2016 dohodu o urovnaní,
v zmysle ktorej mu bola kompenzáciou uhradená suma 8 000,00 eur plus trovy právneho zastúpenia,

ktoré vyhotovenou faktúrou z 01.10.2016 predstavovali výšku 3 600,00 eur. Ako reakcia na túto dohodu
bola žaloba prepusteného zamestnanca na OS BA I vzatá späť a medzi žalobcom a žalovaným prebehla
komunikácia ohľadom predmetného nároku žalobcu voči nemu, pričom táto smerovala k vyriešeniu
veci formou hlásenia škodovej udalosti (poistná zmluva žalobcu č. 411018649). Prišlo aj k vyplneniu
formulára, avšak už nedošlo k jeho podpisu zo strany žalovaného.

12. Na základe návrhu, vyjadrení strán, ako aj všetkých predložených a vykonaných listinných dôkazov
dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Tak, ako to už súd vyjadril vo
svojom predbežnom právnom posúdení na pojednávaní, stotožnil sa v podstate s každým písomným
vyjadrením žalovaného, respektíve jeho zástupcu. Súd upozorňuje v prvom rade na nekonzistentnosť

podanej žaloby a následných, či už písomných alebo ústnych, vyjadrení žalobcu, čo sa právnej
kvalifikácie sporu týka a z toho vychádzajúceho zodpovednostného vzťahu žalovaného. Súd poukazuje
na to, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol založený na zodpovednosti podľa § 373 ObZ a
nasl. a až po odpore žalovaného prišlo k tomu, že žalobca začal svoj nárok opierať o všeobecnú
prevenčnú povinnosť žalovaného podľa § 415 OZ. Je síce pravdou, že právne posúdenie sporu (na

základe skutkových tvrdení strán) je povinnosťou súdu, avšak nesprávne priradenie konania pod právnu
normu, podmienilo v tomto prípade aj dôkaznú núdzu zo strany žalobcu. Súd sa najskôr stotožnil s
argumentáciou žalovaného obsiahnutou v odpore, kedy tento namietal jednak už vyššie spomínanú
nesprávnu aplikáciu zákonnej normy, ako aj absenciu preukázania podmienok vzniku zodpovednosti na
náhradu škody (porušenie povinnosti, vznik škody, kauzálny nexus) a následne sa súd stotožnil aj s

replikou žalovaného, z ktorej opäť vyplývalo nesplnenie povinnosti preukázania tvrdených skutočností.

13. Súd nie je názoru, že nepristúpenie žalovaného k nahláseniu škodovej udalosti a nepodpísanie
k tomu prislúchajúceho tlačiva, je porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti tak, ako ju upravuje
§ 415 OZ. Súd vo všeobecnosti k § 415 OZ uvádza, že v zásade je možné od každého očakávať,

že sa bude správať ako priemerne rozumná osoba, avšak nie je možné vychádzať z domnienky, že
nikdy nespôsobí inému škodu. Nie každé spôsobenie škody vedie k povinnosti nahradiť ju. Na vznik
zodpovednosti sa vyžaduje protiprávnosť konania, výnimočne môže protiprávnosť nahradiť nepozornosť
alebo neopatrnosť. Čo je však v predmetnom prípade dôležité, prevenčná povinnosť a posúdenie
následkov jej porušenia prichádza do úvahy iba vtedy, ak konaním alebo opomenutím konania nebola

porušená iná zákonná norma. Prevenčná povinnosť prichádza do úvahy iba v prípade, že niet inej
povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy alebo zo zákona. Ak by aj v tomto prípade bola daná zodpovednosť
žalovaného, nebol by jej základ vo všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ, ale v špeciálnych
ustanoveniach Obchodného zákonníka, upravujúcich zodpovednosť štatutárneho orgánu spoločnosti (§
194 ObZ) tak, ako na to žalovaný v odpore správne poukázal.

14. Akokoľvek však, ide o sporové konanie a bolo by na žalobcovi takéto tvrdenia preukázať. Súčasne,
žalovanýpoukázalna§194ods.7ObZ,nazákladektoréhočlenpredstavenstvanezodpovedázaškodu,ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že
koná v záujme spoločnosti, na čo bol žalovaný pripravený svojou procesnou aktivitou reflektovať.

15. Podľa názoru súdu je postup žalobcu vo vzťahu k prejednávanej veci otázny už od počiatku, čím
má súd na mysli uzatvorenie dohody o urovnaní po vydaní medzitýmneho rozsudku zo strany OS BA
I, a to najmä vo vzťahu k výške vyplatenej kompenzácie a náhrady za právne služby prepustenému
zamestnancovi, ktoré obe nie sú zrejmé, z čoho vychádzajú. Ak sa súd navyše pozrie na vec v kontexte
absencie takého výroku súdu, ktorým by bola priznaná akákoľvek finančná náhrada prepustenému

zamestnancovi, je podľa názoru súdu otázne, či k deklarovanej škode na strane žalobcu vôbec prišlo.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené
v I. výrokovej vete tohto rozsudku a žalobu zamietol.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovanému, ako v

plnom rozsahu úspešnej strane sporu, vzniklo plné právo na náhradu trov konania, o ktorých výške
rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre, ktorá podľa § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých

mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a
v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v čase odo dňa účinnosti tohto zákona, t. j. od
19.1.2021 do 28.2.2021, neplynie.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie

nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.