Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119269109
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:6119269109.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

ErikyZajacovejaJUDr.MárieVrtochovejvsporežalobcuSetCarsk,a.s.,sosídlomSučany,Priemyselná
10, IČO: 50 387 189, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom Martin, Kuzmányho
4 proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava,
Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom
Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 150,67 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza č.k. 7C/3/2020-77 zo dňa 22. mája 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 150,67
eur, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal proti žalovanému právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na odôvodnenie tohto rozsudku uviedol, že žalobca sa
podanou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia 150,67 eur, čo odôvodnil tým, že na základe
škodovej udalosti evidovanej u žalovaného, došlo ku škode na motorovom vozidle poškodeného, ktorá
škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V

jej dôsledku bol poškodený nútený za účelom zabezpečenia svojich potrieb, užívať náhradné motorové
vozidlo, ktoré si prenajal od žalobcu. Žalovaný pri šetrení poistnej udalosti výdavky poškodeného na
nájomnom neuznal. Poškodený so žalobcom uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom
ktorej bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených
nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla. Uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky,
poškodený oznámil žalovanému.

2. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 21.12.2018, o 10.15 hod. na Bojnickej
ceste v Prievidzi došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo spoločnosti
TOBTRANS, s.r.o., so sídlom Ľ. Štúra 12, Prievidza, IČO 46 085 459 a to MULTIVAN HL 2,0 BITDI
4 MOT DSG EU6, identifikačné číslo vozidla (VIN): E EČV: M Podľa bodu 15. záznamu, dopravnú
nehodu zavinil vodič motorového vozidla A: Škoda Felícia, EČV: M ktorého ako poistiteľ zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je v bode 8. záznamu, označený žalovaný. Dňa
27.12.2018 si poškodená spoločnosť TOBTRANS, s.r.o. uplatnila podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001

Z.z. u žalovaného nárok na poistné plnenie za škodovú udalosť zo dňa 21.12.2018. V zákazkovom
liste pre zákazku č. W282330, vystavenom prevádzkou AUTOKOMPLEXX, spol. s r.o., so sídlom A.
Hlinku 483, Nováky, IČO 36 302 074 je uvedené, že zákazka a to vozidlo MULTIVAN HL 2,0 BITDI
4 MOT DSG EU6, identifikačné číslo vozidla (VIN): E EČV: M bolo do servisu prijaté dňa 29.1.2019,ako predbežný termín dokončenia je označený dátum 1.2.2019. Z popisu prác vyplýva nasledovné:
výmena predných posuvných dverí plus lak, zalištenie prednej bočnice. V kalkulácii nákladov na opravu
poškodeného motorového vozidla v nezmluvnom servise, žalovaný uviedol sumu 1.223,41 eur bez DPH.

V Zmluve o prenájme vozidla č. 55/38 zo dňa 29.1.2019, sú ako zmluvné strany označené prenajímateľ:
žalobca a nájomca: spoločnosť TOBTRANS, s.r.o.. Podľa zmluvy prenajímateľ prenajíma nájomcovi
vozidlo (náhradné vozidlo) typ: Nissan Qashqai, VIN: O EČV: S za dennú sadzbu prenájmu: 64,80 eur
vrátane DPH, v dohodnutej dobe prenájmu je dátum: do 1.2.2019. V časti zmluvy o účele zapožičania
náhradného vozidla je uvedené: pracovné účely okres Prievidza, že nájomca vlastní iné vozidlo, ktoré

ale nemôže využívať, pretože ho využívajú iní užívatelia na iné účely. V časti zmluvy o ukončení
prenájmu, je uvedený stav tachometra: 32750 km, denná sadzba prenájmu: 52,80 eur vrátane DPH
(ponížená podľa počtu dní prenájmu v zmysle platného cenníka). V čase zmluvy o prehlásení nájomcu
o rozsahu využívania náhradného vozidla, je uvedené: dňa 8.2.2019 je moje vozidlo stále v servise. V
bode 1. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu pre prenájom osobných automobilov je uvedené,
že predmet a doba prenájmu sú dohodnuté vždy priamo v zmluve o prenájme. V Cenníku prenájmu

náhradných vozidiel žalobcu pre rok 2018, je u bežného SUV Nissan Qashqai pri dĺžke prenájmu od
1 do 10 dní uvedená cena 64,80 eur denne a nad 10 dní 52,80 eur denne, vrátane DPH. V Prehľade
maximálnych akceptovateľných sadzieb náhradných vozidiel spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s., so sídlom na území Českej republiky, je u SUV Nissan Qashqai pri dĺžke prenájmu od 1 do 10 dní
uvedená cena 1.200,- Kč denne a nad 10 dní 1.000,- Kč denne, bez DPH. Žalobca vystavil spoločnosti

TOBTRANS, s.r.o. faktúru č. 190060 s dátumom splatnosti dňa 22.2.2019, s dátumom dodania tovaru/
služby dňa 8.2.2019, a to za prenájom náhradného vozidla podľa Zmluvy o prenájme vozidla č. 55/38
Nissan Qashqai, EČV: S za 11 dní od 29.1.2019 do 8.2.2019, po 44,- eur, celkovo 484,- eur plus 20%
DPH 96,80 eur. Z faktúry vyplýva počiatočný stav km: 32392, koncový stav: 32750, rozdiel 358 km.
Dňa 8.2.2019 medzi spoločnosťou TOBTRANS, s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom,

bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky. Podľa čl. 1. zmluvy, postupca má peňažnú pohľadávku
voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, ktorá rieši škodu spôsobenú vozidlom
Škoda Felícia, EČV: M vo výške 484,- eur, z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č.
381/2001 Z.z.. Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného
vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 21.12.2018 na vozidle Volkswagen Multivan, EČV: M

Podľa čl. 2. zmluvy, postupca touto zmluvou v zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka postupuje
SetCar sk, a.s. pohľadávku uvedenú v bode 1., a SetCar sk, a.s. sa zaväzuje uhradiť za postúpenie
pohľadávky odplatu podľa bodu 4. a 5. Podľa čl. 3. zmluvy, postupca súčasne postupuje s postúpenou
pohľadávkou SetCar sk, a.s. všetko príslušenstvo a všetky práva súvisiace s touto pohľadávkou.
Zmluvné strany sa dohodli, že o postúpení pohľadávky bude poisťovňu informovať postupca a to tak,

že SetCar sk, a.s. v mene postupcu doručí oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky poisťovni.
Postupca je povinný odovzdať SetCar sk, a.s. ním podpísané oznámenie o postúpení pohľadávky spolu
s touto zmluvou v dvoch originálnych vyhotoveniach. Podľa čl. 4. zmluvy, zmluvné strany sa dohodli,
že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1. je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je
vo výške 484,- eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 190060, vystavenej SetCar sk, a.s. ako prenajímateľom

postupcovi, ako nájomcovi náhradného motorového vozidla Nissan Qashqai, EČV: S Podľa čl. 5. zmluvy,
zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a
na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom SetCar sk,
a.s. si bude pohľadávku podľa bodu 1. vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Dňa 8.2.2019
postupca TOBTRANS, s.r.o. písomne oznámil žalovanému, že svoju pohľadávku spočívajúcu v nároku

na poistné plnenie (náhradu škody), vyplývajúcu z poistnej udalosti č. 9851093015 zo dňa 21.12.2018
z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 484,- eur
spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými, postúpil na spoločnosť SetCar sk, a.s.. Dňa
21.2.2019 spoločnosť AUTOKOMPLEXX, spol. s r.o. spoločnosti TOBTRANS, s.r.o. vystavila faktúru
č. 019510395 s dátumom splatnosti dňa 28.2.2019, s dátumom dodania tovaru/služby dňa 21.2.2019

na sumu 1.780,19 eur. Dňa 27.2.2019 žalovaný v podaní označenom: Oznámenie o poistnom plnení,
oznámilžalobcovi,žedňa25.2.2019ukončilšetreniepoistnej udalosti,nazákladektoréhomupredkladá
výpočet výšky plnenia. Uviedol, že vyjadrenie likvidátora k osobitnostiam likvidácie je nasledovné:
„Vzhľadom na rozsah poškodenia, práce na oprave (stanovené výrobcom), zapožičanie náhradného
vozidla priznané maximálne 8 dní. Zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času

vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla. Neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné
vozidlo, vzhľadom na typ požičaného vozidla upravená na 50,- eur s DPH/deň“. Žalobcovi oznámil, že
na jeho účet mu poukazuje sumu 333,33 eur. Vo výpočte výšky plnenia zo dňa 26.2.2019 je uvedené:
faktúra za prenájom náhradného vozidla 190060: 580,80 eur, neprimerané náklady na náhradné vozidlo:mínus 180,80 eur, spolu priznané: 400,- eur, odpočet DPH: 66,67 eur, výška škody bez DPH: 333,33
eur, poistné plnenie: 333,33 eur.
3. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 788 ods. 1. § 442 ods. 1, § 524 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., § 3 ods.
4 zákona č. 307/2016 Z.z. a podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, a dospel k záveru, že
žaloba bola podaná dôvodne. Uviedol, že poistný pomer v súkromnom poistení vzniká predovšetkým
na základe poistnej zmluvy. Občiansky zákonník však pripúšťa, aby poistný pomer vznikol priamo zo
zákona (ex lege). Povinné zmluvné poistenie vychádza z toho, že na základe osobitného všeobecne

záväzného právneho predpisu je určitým osobám uložená povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu a v tomto
poistení zotrvať po celú dobu výkonu určitej činnosti. Základným reprezentantom povinného zmluvného
poistenia je zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Poškodení z dopravnej nehody, ktorú nezavinili, majú priamy zákonný
nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú
motorovým vozidlom. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 21.12.2018 došlo na

Bojnickej ceste v Prievidzi ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle
VW Multivan, EČ: M poškodeného TOBTRANS, s.r.o.. Škoda bola spôsobená prevádzkou motorového
vozidla Škoda Felícia, EČ: M ktoré v čase predmetnej škodovej udalosti bolo povinne zmluvne poistené
u žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti, si poškodený dal vozidlo opraviť, pričom do servisu bolo
prijaté dňa 29.1.2019. Pred škodovou udalosťou, uvedené motorové vozidlo využíval na pracovné účely.

Preto dňa 29.1.2019 uzavrel so žalobcom Zmluvu o prenájme vozidla č. 55/38, predmetom ktorej bol
nájom vozidla (náhradné vozidlo) typ: Nissan Qashqai, EČV: S Žalobca za prenájom náhradného vozidla
vystavil poškodenému faktúru č. 190060, a to za 11 dní prenájmu od 29.1.2019 do 8.2.2019, po 44,- eur,
celkovo 484,- eur (11 krát 44,- eur) plus 20% DPH, s dátumom splatnosti dňa 22.2.2019. Žalovaný znížil
náklady za prenájom náhradného motorového vozidla, o sumu 150,67 eur. Tieto skutkové tvrdenia medzi

stranami sporu, neboli sporné. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu namietal aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu.
Strana, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je žalobcom) má aktívnu
vecnú legitimáciu. Strana, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu vecnú
legitimáciu. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho

záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa.
Táto zmena sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzkov, a preto sa pre
platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Predmetom postúpenia môže byť iba právo, nie
povinnosť. Postupiteľným právom je pohľadávka, ktorú má veriteľ voči dlžníkovi, pričom podmienkou
platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je okrem iného spôsobilý predmet postúpenia, t.j. aby išlo

o pohľadávku spôsobilú na postúpenie. Takými pohľadávkami sú predovšetkým pohľadávky, ktorých
obsahom je majetkové právo (i pohľadávka na náhradu škody). Započítanie (kompenzácia), je spôsob
zániku záväzku nahradzujúci splnenie. Je však splneniu veľmi podobný, lebo dochádza k uspokojeniu
veriteľa. Význam započítania spočíva v tom, že dôjde k splneniu jednoduchým spôsobom v zmysle,
že vzájomné pohľadávky netreba plniť dvakrát. Jednostranná kompenzácia, je podmienená právnym

úkonom jednej zo strán záväzkového vzťahu. Započítanie pohľadávok dohodou, sa uskutočňuje
zmluvou medzi dlžníkom a veriteľom, ktorou si vyrovnajú pohľadávky a to za podmienok, na ktorých
sa dohodnú. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu tvrdil, že Zmluva o postúpení pohľadávky
zo dňa 8.2.2019 je neplatným právnym úkonom, nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu.
Uviedol, že predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávky, nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky

na žalobcu, pretože nevznikla. V tomto prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, resp. k
postúpeniu pohľadávky žalobcu. K úhrade faktúry č. 190060, nemohlo dôjsť na základe dohody o
započítaní. Prejav vôle účastníkov Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.2.2019, najskôr smeroval
k cedovaniu pohľadávky (podľa jeho názoru neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne
vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda, poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči

žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu. Podľa súdu škoda
na hmotnom majetku vznikne už momentom jeho poškodenia, čo v prejednávanej veci predstavovalo
poškodenie motorového vozidla. Táto škoda, však nie je predmetom sporu. Ďalšou škodou, a ktorá
už je predmetom sporu, sú náklady za prenájom motorového vozidla. Je nesporné, že poškodenému
vznikne škoda až úhradou nájomného za prenajaté náhradné motorové vozidlo. V tomto smere je

právna argumentácia žalovaného správna. Rovnako je správne tvrdenie, že nájomné za náhradné
motorové vozidlo, ktoré je poškodený ako nájomca povinný zaplatiť, predstavuje na jeho strane
záväzok, a že veriteľom tejto pohľadávky je prenajímateľ. Poškodený má právo na náhradu škody
voči žalovanému, ktorá mu vznikne tým, že v dôsledku poistnej udalosti je nútený používať náhradnémotorové vozidlo. Kým poškodený nezaplatí nájomné za používanie náhradného motorového vozidla,
ide len o budúcu pohľadávku. Súd poukázal na rozhodnutie: Váž. 4740, podľa ktorého cedovať je možné
tiež tú pohľadávku, ktorá ešte nevznikla a má vzniknúť až v budúcnosti. Podmienkou je však to, že

musí ísť o pohľadávku, ktorú je možné určiť aspoň čo do právneho dôvodu jej vzniku a čo do osoby
dlžníka, aj keď jej konkrétny rozsah ešte nie je známy. S poukazom na § uvedené a § 524 Občianskeho
zákonníka a čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky súd uviedol, že ak poškodený postúpil budúcu
pohľadávku na náhradu škody voči žalovanému za odplatu, stal sa veriteľom žalobcu (prenajímateľa
náhradného motorového vozidla), a to veriteľom s pohľadávkou na zaplatenie odplaty za postúpenú

pohľadávku. V dôsledku postúpenia budúcej pohľadávky, prešla na žalobcu pohľadávka z titulu práva na
náhradu škody voči žalovanému. Poškodený však bol zároveň dlžníkom žalobcu, čo bolo predpokladom
pre kompenzáciu pohľadávok, pretože bol povinný zaplatiť mu nájomné za náhradné motorové vozidlo.
Tieto vzájomné, proti sebe stojace pohľadávky: a) odplata za postúpenie budúcej pohľadávky a b)
nájomné za nájom náhradného motorového vozidla, bolo možné započítať. Po započítaní pohľadávok,
zaniklo poškodenému právo na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a žalobcovi zaniklo

právo na nájomné a žalobca sa stal veriteľom pohľadávky: práva na náhradu škody voči žalovanému.
Zánikom pohľadávky z titulu nájomného za prenájom náhradného vozidla v dôsledku kompenzácie, sa
aktivovala postúpením nadobudnutá pohľadávka na náhradu škody. Zmluva o postúpení pohľadávok
zo dňa 8.2.2019 je platným právnym úkonom a žalobca je v spore aktívne legitimovaným subjektom.
Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil Všeobecné obchodné podmienky pre prenájom osobných

automobilov. Tento listinný dôkaz však je prílohou žaloby a bol zaslaný žalovanému spolu s platobným
rozkazom, s návrhom na vydanie platobného rozkazu a s ďalšími jeho prílohami. Žalovaný ďalej
namietal, že zo Zmluvy o prenájme vozidla č. 55/38 zo dňa 29.1.2019 nie je zrejmý počet najazdených
kilometrov náhradného motorového vozidla. Uvedená námietka žalovaného je neopodstatnená, pretože
v Zmluve o prenájme vozidla č. 55/38 zo dňa 29.1.2019, v časti o predmete nájmu, je okrem iného

uvedený stav tachometra: 32392 km a v časti o ukončení nájmu, je okrem iného uvedený stav
tachometra: 32750 km (rozdiel medzi týmito údajmi je 358 km). Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca
nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting,
či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok,
a že na základe jeho (žalovaného) vedomostí o existencii ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z

iných súdnych konaní, má za to, že takúto činnosť možno považovať za neoprávnené podnikanie.
Námietka žalovaného o činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok, je neopodstatnená.
Žalobca za týmto účelom nepodniká. V prejednávanej veci, ide o štandardné postúpenie pohľadávky
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 8.2.2019. Ako to už bolo uvedené, poškodený z dopravnej
nehody, ktorú nezavinil, má priamy nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Poškodený je tiež oprávnený
tento nárok postúpiť. V prejednávanej veci ho postúpil na žalobcu. Žalovaný namietal, že rozsahu
poistného plnenia, uplatnená škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom vozidla, nezodpovedá.
Svoje tvrdenia však bližšie nešpecifikoval. Pri dočasnom poškodení motorového vozidla, s rentabilnou
opravou, je oprávnenou náhradou cena opravy a uvedenie poškodeného motorového vozidla do

pôvodného stavu, a tiež súvisiace náklady, ktoré nevyhnutne vznikajú v priamej príčinnej súvislosti s
poškodením veci. Nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov vyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
a tiež z Občianskeho zákonníka. Poškodené motorové vozidlo VW Multivan, EČ: M bolo poškodeným
TOBTRANS, s.r.o. využívané na podnikateľské účely (absolvovanie pracovných ciest) a po škodovej

udalosti zo dňa 21.12.2018, bola jeho oprava nevyhnutná. Pri absencii, resp. nedostatku vlastných
motorových vozidiel (iné vozidlo vo vlastníctve poškodeného bolo využívané na iné účely) vznikajú
náklady na zabezpečenie plynulého chodu podnikateľskej činnosti na takej úrovni, akoby ku poškodeniu
nedošlo, a to zabezpečením náhradného motorového vozidla. Zákon z tohto dôvodu hovorí nie o
„škode na veci“, ale o „škode vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci“. Rozdiel

spočíva v rozsahu krytej škody, t. j. nielen zníženie majetkovej hodnoty samotnej poškodenej veci
(motorového vozidla), ale aj zníženie majetku poškodeného v súvislosti s poškodením veci. Škoda
spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla, bola spôsobená porušením
pravidiel cestnej premávky. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by ku
škodovej udalosti a teda by nebol nájom náhradného motorového vozidla nevyhnutným. Súd poukázal

aj na to, že možnosť využiť náhradné motorové vozidlo počas opravy poškodeného motorového vozidla,
má byť aj formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži
aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Zároveň neexistuje zákonná ani
zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. realizoval výbermedzi požičovňami podľa ponúkaných podmienok. V opačnom prípade, by sa jednalo o neprimerané
zaťažovanie poškodeného, pretože už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou
ako poistnou udalosťou, je výrazne obmedzujúcim stavom. Nájomná zmluva je zmluva, ktorou jedna

strana prenecháva druhej strane určitú vec, aby ju dočasne užívala alebo brala z nej úžitky, a to za
odplatu (nájomné). Nájomná zmluva upravená v § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, sa považuje za
neobchodnú zmluvu. Nájomná zmluva uzavretá medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, sa
riadi aj všeobecnými ustanoveniami o obchodných záväzkových vzťahoch, upravených v Obchodnom
zákonníku. V ustanovení § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka je upravená možnosť obnovy, resp.

predĺženia nájmu na základe nevyvrátiteľnej domnienky konkludentného obnovenia nájomného vzťahu.
Pokračovaním nájmu, je tiché pokračovanie v užívaní prenajatej veci, čomu prenajímateľ nebráni. V
prípade, že nájomca užíva vec i po skončení nájmu a prenajímateľ do 30 dní proti tomu nezakročí
podaním žaloby na súde, nájomná zmluva sa obnovila bezprostredne po zániku pôvodného nájomného
vzťahu, za pôvodne dohodnutých podmienok. Nie je pritom vylúčené, aby za podmienok uvedených
v § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka došlo k predĺženiu (k obnove) nájmu opakovane (porovnaj s.

1763 Občanský zákoník II., Veľké Komentáre, C. H. Beck, 2008, Šveska-Spáčil -Škárová-Hulmák a
spol.). Zmluvu o prenájme vozidla č. 55/38 zo dňa 29.1.2019, predmetom ktorej bol nájom náhradného
motorového vozidla uzavreli žalobca a poškodený pri ich podnikateľskej činnosti. Keďže však nájomná
zmluva nie je upravená ako zmluvný typ v Obchodnom zákonníku, spravuje sa ustanoveniami § 663
a nasl. Občianskeho zákonníka a podporne všeobecnými ustanoveniami o obchodných záväzkových

vzťahoch v Obchodnom zákonníku (§ 261 ods. 9). V Zmluve o prenájme vozidla č. 55/38 zo dňa
29.1.2019, je uvedená doba prenájmu od 29.1.2019 do 1.2.2019. V časti zmluvy: Pri ukončení prenájmu,
je uvedený dátum 8.2.2019, z čoho je možné vyvodiť, že poškodený náhradné motorové vozidlo užíval
aj po dátume 1.2.2019, čomu nasvedčuje aj jeho prehlásenie, že dňa 8.2.2019 bolo jeho vozidlo
ešte stále v servise. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by po dátume 1.2.2019 žalobca ako

prenajímateľ bránil poškodenému ako nájomcovi v užívaní veci. Po dátume 1.2.2019 sa tak nájomná
zmluva opakovane obnovila za pôvodne dohodnutých podmienok, a to aj ku dňu 8.2.2019. Žalovaný v
Prílohe k Oznámeniu o poistnom plnení zo dňa 27.2.2019, zo sumy 580,80 eur fakturovanej vo faktúre
č. 190060 odpočítal 180,80 eur s tým, že sú to neprimerané náklady na náhradné motorové vozidlo a
zo sumy 400,- eur (580,80 eur mínus 180,80 eur) odpočítal DPH 66,67 eur a poistné plnenie 333,33

eur poukázal žalobcovi. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný nevysvetlil (povinnosť
tvrdenia) zníženie plnenia. V Oznámení o poistnom plnení žalovaný uviedol, že vzhľadom na rozsah
poškodenia, prácu na oprave (stanovenú výrobcom), priznáva za zapožičanie náhradného motorového
vozidla náhradu za maximálne 8 dní po 50,- eur, že zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť opravy
nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla. Žalovaný nepreukázal, napríklad

výsluchom svedkov - zamestnancov servisu (udržanie dôkazného bremena), že poškodené motorové
vozidlo malo byť opravené do 8 dní. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že poškodený pritom
nemohol dĺžku opravy ovplyvniť. Spornou zostáva sadzba za prenájom náhradného motorového vozidla.
Z Cenníka prenájmu náhradných motorových vozidiel vyplýva, že žalobca mal v rozhodnom čase k
dispozícii vozidlá rôzneho typu a parametrov, so zodpovedajúcou výškou nájomného. Najlacnejším

ponúkaným motorovým vozidlom bol Fiat Punto s nájomným (pri prenájme nad 10 dní) 30,- eur na deň
s DPH. Približne strednú úroveň ponuky predstavovala Škoda Octavia s nájomným (pri prenájme nad
10 dní) 44,40 eur na deň s DPH a Peugeot Partner či Dacia Lodgy s nájomným (pri prenájme nad 10
dní) 48,- eur na deň s DPH. Bežné SUV boli ponúkané za nájomné (pri prenájme nad 10 dní) denne
s DPH: 64,80 eur Kia Sportage, 68,40 eur Kia Sportage 2,0 CRDI 4x4, 52,80 eur Nissan Qashqai,

110,40 eur Škoda Kodiaq. Najvyššiu kategóriu predstavoval Land Rover Discovery Sport s nájomným
(pri prenájme nad 10 dní) 132,- eur na deň s DPH. Súd pri posudzovaní tohto nákladu (čo do výšky)
vychádzal z kritéria primeranosti. Primeranou je pre podnikateľský subjekt taká náhrada, ktorá nahradí
dočasnú stratu vozidla tak, aby bola zachovaná nielen základná možnosť prepravy, ale aj parametre:
od výkonu, vybavenia, technických vymožeností, cez úžitkové vymoženosti až po celkový stupeň

výbavy a komfortu, ktorý zodpovedá sociálnemu statusu podnikateľa. Ako to už bolo uvedené, žalovaný
potreboval náhradné motorové vozidlo na pracovné účely. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že
predmetom jeho podnikateľskej činnosti boli: prípravné práce k realizácii stavby, sprostredkovateľská
činnosť v oblasti služieb, medzinárodná nákladná cestná doprava. Z ponuky žalobcu (z cenníka) si tak
mohol vybrať náhradné motorové vozidlo, ktoré možno využiť na prepravu osôb z miesta podnikania na

konkrétnu stavbu, resp. k zákazníkovi, čomu by zodpovedala najlacnejšia ponuka, a to motorové vozidlo
Fiat Punto. Uvedené vozidlo však patrí do kategórie: malé. Preto mohol i z hľadiska prepravy väčšieho
počtu osôb, vyššieho výkonu, komfortu trvať na prenájme bežného SUV, medzi ktoré patrí i Nissan
Qashqai. Okrem toho, bolo síce zvolené náhradné motorové vozidlo z vyššej ponuky, avšak zníženímceny(na44,-eur)dohodousadostalodokategórienižšej,atostrednýchvozidiel.Žalovanýnepreukázal,
žesuma44,-eurbezDPHdenne,jecenouneobvyklouvdanommiesteačase.Sámusúdil,bezreálneho
prieskumu trhu, že primeranou je sadzba 50,- eur s DPH, čo je 40,- eur bez DPH. Rozdiel medzi sumou

44,-eura40,-eurje4,-eur,čonemožnopovažovaťzaneprimeranénadhodnotenie.Žalobca,akoprávny
nástupca poškodeného má nárok na náhradu škody, a to za dobu užívania náhradného motorového
vozidla z titulu odplaty za jeho prenájom, t. j. od 29.1.2019 do 8.2.2019, teda za 11 dní. Poškodený na
vozidle Nissan Qashqai najazdil 358 km, z čoho je zrejmé, že ho aktívne využíval. Fakturovaná suma
nájomného predstavovala 484,- eur (11 dní krát 44,- eur) bez DPH, pričom žalovaný vyplatil poistné

plnenie 333,33 eur. Nárok o zaplatenie 150,67 eur bol opodstatnený.
4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku /ďalej len CSP/ s ohľadom na skutočnosť, že žalobca bol v spore plne úspešný.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Podľa neho súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Tiež uviedol, že považuje rozsudok prvoinštančného súdu

za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny. Má za to, že súd prvej inštancie sa v prvom rade
nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s namietanou aktívnou vecnou legitimáciou
žalobcu vo vedenom spore. Má za to, že žalobca nebol vo vedenom súdnom konaní aktívne vecne
legitimovaný. Zo súdom uvádzaného zisteného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne ho
potvrdzujú aj dôkazy predložené žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý

spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý
bol dlžníkom žalobcu. Poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol preto so žalobcom platne
uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku
poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami,

uvedeným postúpením došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Občianskeho
zákonníka. K úhrade faktúry žalobcu pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na
základe vzájomného zápočtu realizovaného v zmluve o postúpení. Vychádzajúc zo zmluvy o postúpení
totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až
následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený

nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na
žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie
odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom
vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v
predmetnom súdnom konaní. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vráti na ďalšie konanie.
6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považujeme
v celom rozsahu za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Súd vzhľadom na skutkové
okolnosti a vykonané dokazovanie mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú z predloženej
zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky

z poškodeného na žalobcu. Právne posúdenie a odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu v otázke
namietanej aktívnej legitimácie žalobcu považuje žalobca za zrozumiteľné a správne. To, že žalovaný
akceptovalpostúpeniepohľadávkyjenapokonzrejméajztoho,žečiastočnépoistnéplneniepoukázalna
účet žalobcu, ako postupníka. Uvedené potvrdzuje predložené oznámenie o poistnom plnení, z ktorého
nepochybne vyplýva, že žalovaný svojim konaním sám potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu

už v rámci likvidácie poistnej udalosti. V čase pred podaním žaloby tak žalovaný nemal najmenšiu
pochybnosť o postúpení pohľadávky. Keďže zo strany žalovaného bolo poskytnuté čiastočné poistné
plnenie, nemôže byť sporné ani to, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených
nákladov za nájom náhradného vozidla. Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou
považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu

veci do predošlého stavu. Túto skutočnosť napokon obsahuje aj samotné usmernenie členov SKP č.
17/2002, z ktorého žalovaný vychádza pri šetrení poistných udalostí. Pokiaľ ide o namietanú absolútnu
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom
a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry nespôsobuje rozpor s ustanovením § 524
Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového

vozidla. Uvedené zastrešuje jeden dokument a to predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle
ktorého došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov
účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila
sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Je nevyhnutné poznamenať,že poškodený má v zmysle zákona o PZP nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla od žalovaného a nie od žalobcu (prenajímateľa vozidla). Dlžníkom tak v tomto prípade je
práve žalovaný a nie poškodený. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade

faktúry, a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej praxe všeobecných
súdov neodporuje zákonu. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky máme za nesprávne
a zavádzajúce, nakoľko ide odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému
zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za
postúpenie a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený.

Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne
k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považujeme za ničím nepodložené a
zjavne účelové. Podotýkame, že v zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v
rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu
svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Na
základe uvedeného nie je možné hľadieť na skutočnosť vzniku škody tak formalisticky, že poškodený

neuhradil predmetnú faktúru, dokým nedošlo k fyzickému prevodu finančných prostriedkov z majetkovej
sféry poškodeného do majetkovej sféry žalobcu (prenajímateľa). Neexistuje predsa rozdiel v tom, či
poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu
za postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto zrealizuje vzájomným zápočtom. Všetky
odvolacie námietky žalovaného považuje žalobca za neopodstatnené a preto navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z
dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru,žerozsudoksúduprvejinštanciejepotrebnépodľa§387ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdiť.
8. Odvolací súd preskúmaním veci v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd

prvej inštancie pri rozhodnutí vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny
právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa

preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd
aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2
CSP a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné:
9. Žalovaný v priebehu sporu ako aj v podanom odvolaní opakovane spochybňoval aktívnu legitimáciu
žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z poškodeného na žalobcu.

Súd prvej inštancie správne posúdil, že v dôsledku zmluvy o postúpení pohľadávky je daná aktívna
legitimácia žalobcu, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň
k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Je
nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia
bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody, pričom

postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne
úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávky nepochybne vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 484 eur voči
žalovanému, pričom postúpenie je odplatné za odplatu vo výške 484 eur, ktorá zodpovedá faktúre č.
190060.V bode č. 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty za

postúpenie pohľadávky a úhrada nájomného za náhradné vozidlo, započítavajú.
10. Postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ
je určitá, identifikovateľná. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II ÚS 165/2017
vyplýva, že "podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku". S
poukazom na uvedené preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že postúpenie pohľadávky medzi

žalobcom a poškodeným bolo platné a vyplýva z neho aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore.
11. Pokiaľ ide o poskytnuté poistné plnenie, toto má byť v takom rozsahu, aby poškodenému bola
nahradená škoda v rozsahu, ktorý je preukázaný. Občiansky zákonník určuje rozsah škody § 442
Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník pritom nedefinuje pojem "skutočná škoda". Podľa
ustálenej judikatúry sa pod skutočnou škodou rozumie ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku

poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide o určenie rozdielu v hodnote poškodeného
majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody (R 55/1971); inak sa škoda definuje aj
ako ujma (vyjadriteľná v peniazoch), spočívajúca v zničení, strate, zmenšení alebo znehodnotení veci
a predstavujúca majetkové hodnoty, potrebné na uvedenie do predchádzajúceho stavu. Za skutočnúškodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu
jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebné na uvedenie do
pôvodného stavu alebo aj náklady, ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní so stavom, ktorý tu bol

bez škodnej udalosti.
12. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané a v konaní medzi stranami nebolo sporné,
že dňa 21.12.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle
značky VW Multivan, EČV: M ktoré motorové vozidlo v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému
TOBTRANS, s.r.o.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v čase

dopravnej nehody povinne zmluvné poistené u žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený
nútený dať svoje motorové vozidlo opraviť, pričom oprava poškodeného vozidla bola vykonaná v
období od 29.1.2019 do 8.2.2019. Poškodený používal svoje motorové vozidlo na pracovné účely,
preto dňa 29.1.2019 uzatvoril so žalobcom Zmluvu o prenájme vozidla č. 55/38, ktorej predmetom bol
nájom náhradného motorového vozidla značky Nissan Qashqai, EČV: S a to v období do 1.2.2019,
pričom poškodený vozidlo preukázane využíval až do 8.2.2019. Po ukončení doby trvania nájmu

náhradného vozidla, vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 190060 za prenájom motorového vozidla
počas 11 dní pri dohodnutom zmluvnom nájomnom 44 eur, teda spolu sumu 484 eur (bez DPH). V
Oznámení o poistnom plnení zo dňa 27.2.2019 žalovaný žalobcovi oznámil, že ukončil šetrenie poistnej
udalosti. Zároveň žalobcovi zaslal na jeho účet poistné plnenie vo výške 333,33 eur. Z oznámenia
žalovaného vyplýva, že neuznal nárok žalobcu na úhradu nákladov za prenájom motorového v celej

výške nájomného za deň, ani za všetky dni prenájmu a priznal mu túto náhradu len vo výške 50 eur
za deň za obdobie 8 dní.
13. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je
jehozapožičanienevyhnutnepotrebnéazároveň,ženákladynatakétozapožičaniesúvynaloženénutne
aúčelne.Vdanomprípadevšakpredsúdomprvejinštanciebolopreukázané,ženastranepoškodeného

sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní
11 dní, pričom k zapožičaniu náhradného motorového vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou zo dňa 21.12.2018. Odvolací súd zdôrazňuje, že poškodený si náhradné vozidlo prenajal iba
na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise a dĺžku opravy ovplyvniť nemohol.
Náhradné vozidlo bolo vrátené bezodkladne po skončení opravy, preto je účelnosť jeho prenájmu

jednoznačná.
14. Taktiež bolo preukázané, že žalovaný priznal poškodenému poistné plnenie 333,33 eur, teda len vo
výške 50 eur/deň za 8 dní prenájmu. Odvolací súd však považuje v danom prípade cenu prenájmu
52,80 eur/deň, ktorá bola poškodenému zo strany žalobcu vyfaktúrovaná za prenájom náhradného
vozidla za primeranú. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla vyjadril žalovaný aj tým,

že časť týchto nákladov poškodenému preplatil.
15. Nakoniec odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k predmetnému rozsudku nie je možné prijať ani
odvolaciu námietku žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP, ale za tzv. inú vadu konania, (viď R 111/1998). Výkladom toho, či

nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti účastníkovi
konať pred súdom, následkom zistenia ktorej je zrušujúce rozhodnutie, resp. či ide len o tzv. inú
vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na
zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré je publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktorého právna veta znie:

"Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku", vychádzajúc z ktorého teda len výnimočne,
keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre

rozhodnutiesúdu,môžeísťoskutočnosť,ktorázakladádôvodnaodvolaniespočívajúcivporušenípráva
naspravodlivýproces(predtýmvodňatímožnostiúčastníkovikonaťpredsúdom)uvedenýmv§365ods.
1 písm. b) CSP, inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), v súvislosti s čím je potrebné
vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí účastníka konania na jeho
ústavných právach, teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno

nepreskúmateľnosť rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať
ho ako odňatie možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.
16. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je teda nesporne súčasťou práva na spravodlivý súdny proces
v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky, avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre
ktoré bolo (ne)vyhovené uplatnenému nároku, čím je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto
rozhodnutie, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť,

akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto
rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť
náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.
17. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnenej odvolacej námietky žalovaného. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť

totožné s očakávaniami a predstavami toho - ktorého účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia
musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS
115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu.
Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva a pripomína, že

právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument
prednesený v súdnom konaní, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, preto len ak by
súd v odôvodnení nereagoval na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany
prednesenú v konkrétnostiach účastníkom, bolo by potrebné tento nedostatok považovať za prejav

arbitrárnosti. Stačí teda, aby reagoval súd na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku
súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a
Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).
18. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky
zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej.

Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa vyššie uvedené
požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom
odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom
súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, či
arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,
2 CSP ako vecne správny potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal a preto mu

odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).