Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319201027
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4319201027.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa:
T. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, proti osobe povinnej z výživného: I. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Na X. XXXX, Y., Česká republika, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní osoby povinnej z
výživného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 25. septembra 2020 č. k. 17Pc/2/2019-260
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku (I.), ktorým bola stanovená
osobe povinnej z výživného vyživovacia povinnosť na navrhovateľa p o t v r d z u j e

s tým, že táto vyživovacia povinnosť trvá do 31. 08. 2020 a vo zvyšnom vyhovujúcom výroku rozsudok
súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh z a m i e t a .

M e n í výrok o zaostalom výživnom (III.) tak, že zaostalé výživné za obdobie od 12. 03. 2019
do 31. 08. 2020 vo výške 366,39 eura je matka povinná zaplatiť k rukám navrhovateľa v lehote 60 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie osobu výživou povinnú - matku zaviazal prispievať na
výživu navrhovateľa výživným vo výške 100 eur mesačne od 12. 09. 2019 do 31. 05. 2019 a od 01.
06. 2019 je matka povinná prispievať na výživu navrhovateľa zníženým výživným zo sumy 100 eur na
sumu 80 eur mesačne, ktoré je povinná platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa
(I.). Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol (II.). Zaostalé výživné za obdobie od 12. 03. 2019
do 25. 09. 2020 vo výške 467,74 eura je matka povinná zaplatiť k rukám navrhovateľa v lehote do 90
dní od právoplatnosti rozsudku (III.). Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (IV.).

Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona
o rodine, § 157 Civilného mimosporového poriadku, ako aj zistený skutkový stav.

1.1. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ pochádza z
mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť matky voči navrhovateľovi nebola
doposiaľ upravená rozhodnutím súdu. Matka na výživu navrhovateľa prispela od marca do augusta
2019 sumou 55 eur mesačne, v septembri sumou 50 eur, v októbri 55 eur, od novembra 2019 až do

času vyhlásenia rozsudku súdu vo výške 60 eur mesačne. Výživné v sume 60 eur naposledy uhradila v
septembri 2020. Iným spôsobom sa na výžive navrhovateľa nepodieľa.1.2. Navrhovateľ bol v čase podania návrhu na súd študentom druhého ročníka denného štúdia na
Strednom odbornom učilišti techniky, služieb a obchodu v P.. Výdavky súvisiace s návštevou školy
pozostávali z platby za ubytovanie 20 eur mesačne, stravu 84 eur mesačne a cestových nákladov vo

výške 20 eur mesačne. Od 01. 02. 2019 do augusta 2019 bol navrhovateľ poberateľom dávky v hmotnej
núdzi vo výške 12,70 eura, prídavkov na deti, ktoré mu boli za rok 2019 vyplácané v sume 24,34 eura
a príspevku na bývanie v sume 57eur mesačne. Počnúc dňom 01. 02. 2020 je poberateľom dávky v
hmotnej núdzi vo výške 71,50 eura mesačne, prídavky sú mu vyplácané v sume 24,95 eura. Žije v
rodinnom dome, ktorý v dedičskom konaní po starom otcovi navrhovateľa nadobudla jeho príbuzná.

Navrhovateľ, ako aj jeho matka boli starým otcom vydedení. Mesačne uhrádza platbu za plyn 17 eur
a mobil 18,96 eura. Výdavky na internet vo výške 13,30 eura uhrádza jeho príbuzný. Navrhovateľ je
nemajetný. Je zdravý, nemá osobitné záujmy, s ktorými by boli spojené zvýšené výdavky.

1.3. Osoba z výživného povinná je zamestnaná, za rok 2018 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem
vo výške 25.740,20 Kč, za rok 2019 vo výške 18.430,64 Kč. Matka bola, počnúc dňom 03. 06. 2019

práceneschopná, za mesiac jún 2019 jej boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 17.548 Kč, od
augusta 2019 do konca kalendárneho roku 2019 jej boli vyplatené nemocenské dávky v priemernej
výške 22.174 Kč. Od januára do júla roku 2020 boli matke vyplatené dávky nemocenského poistenia vo
výške v priemere 17.808,86 Kč mesačne. Je vlastníčkou bytu, v ktorom žije spolu s dcérou B.. Mesačne
uhrádza výdavky spojené s užívaním bytu 5.246 Kč, spláca úver 4.354 Kč, platbu za televíziu a internet

592 Kč, elektriku 800 Kč, sporenie 300 Kč, úrazové poistenie 686 Kč, mobil 650 Kč, cestovné do školy
pre dcéru 377 Kč na tri mesiace. Má vyživovaciu povinnosť k B. L., nar. XX. XX. XXXX, ktorá navštevuje
Strednú odbornú školu v S..

1.4. Navrhovateľ bol v čase podania návrhu študentom druhého ročníka strednej odbornej školy v

P.. Štúdium ukončil vykonanou záverečnou skúškou dňa 29. 05. 2020, získajúc zároveň výučný list
v učebnom odbore inštalatér. Od 01. 09. 2020 je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Za uvedené obdobie mu nebolo vyplácané sociálne, ani iné štipendium, jeho jediným príjmom boli:
dávka v hmotnej núdzi spolu s príspevkom na bývanie, od 01. 02. 2020 dávka v hmotnej núdzi v sume
71,50 eura a prídavky na dieťa. Všetky výdavky spojené tak s užívaním rodinného domu, ako aj s

návštevou školy, znášal sám. Aj napriek skutočnosti, že navrhovateľ získal v učebnom odbore výučný
list, rozhodol sa nepokračovať v ďalšom štúdiu, prejavuje snahu o zabezpečenie si zodpovedajúceho
zamestnania, ktoré sa mu však do času rozhodnutia súdu nepodarilo zabezpečiť, má súd za to, že
vyživovacia povinnosť matky trvá. Súd má za to, že pri posudzovaní trvania vyživovacej povinnosti
matky je potrebné prihliadnuť nielen na samotné ukončenie štúdia, ale aj na reálne možnosti oprávnenej

osoby zamestnať sa a tým samostatne uspokojovať svoje potreby. Poukazujúc na uvedené, súd pri
svojom rozhodovaní zohľadnil aj zdravotné znevýhodnenie navrhovateľa, spočívajúce v rečovej vade
spôsobujúcej mu ťažkosti aj v bežnej komunikácií, ktorá sa naplno prejavila aj na pojednávaní súdu.
Argument matky týkajúci sa výťažku zo zbierky uskutočnenej v prospech navrhovateľa alebo o jeho
možnosti si brigádnicky privyrobiť nezbavuje matku jej zákonnej vyživovacej povinnosti. Bez finančnej

pomoci zo zbierky by navrhovateľ celkom zjavne nebol schopný uhrádzať ani bežnú réžiu domu,
či výdavky spojené s návštevou školy. Matka sa pri určovaní výšky výživného odvolávala na svoje
zdravotné problémy, o ktorých súdu predložila potvrdenie všeobecného lekára, z ktorého vyplýva, že trpí
chronickým ochorením chrbtice a kožným ochorením, pre ktoré je práceneschopná, pričom nevylučuje
možnosť invalidity. Napriek preukázaným zdravotným problémom matky nebolo v konaní preukázané,

že by bola matka do času rozhodnutia súdu uznaná invalidnou alebo, že by jej zdravotné ťažkosti boli
takej intenzity, ktoré by jej úplne alebo výraznejšie znemožňovali výkon akejkoľvek pracovnej činnosti.

1.5. Súd, vychádzajúc z odôvodnených potrieb navrhovateľa, ako aj zárobkových a majetkových
pomerov osoby výživným povinnej - matky, určil výživné na navrhovateľa vo výške 100 eur mesačne od

12. 03. 2019 do 31. 05. 2019 a od 01. 06. 2019 vo výške 80 eur mesačne. Pristúpil k diferencovanému
určeniu vyživovacej povinnosti, a to v dôsledku objektívnych príčin na strane povinnej osoby pre jej
práceneschopnosť, v dôsledku čoho došlo k zníženiu jej príjmov. Vo zvyšnej časti súd navrhovanú výšku
výživného zamietol.

1.6. Osoba povinná výživným prispela na výživu navrhovateľa odo dňa začatia konania na súde
výživným v celkovej výške 1.095 eur. Odo dňa 12. 03. 2019, teda od začatia konania do rozhodnutia
súdu, vznikla matke na výživnom pre navrhovateľa po odpočítaní platieb realizovaných v prospech
výživného zaostalosť vo výške 467,74 eura, ktorú súd povinnú osobu zaviazal zaplatiť v lehote 90 dníod právoplatnosti rozsudku, keď zobral do úvahy výšku zaostalého výživného, príjmové a majetkové
pomery povinnej osoby.

1.7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním osoba povinná z výživného
(matka), ktorá sa domáhala zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a určenia, že nie je povinná
prispievaťnavýživunavrhovateľa,počnúcdňom01.06.2019.Dôvodilatým,ženesúhlasísostanovenou

výškou výživného na navrhovateľa v sume 80 eur. Uviedla, že je zamestnaná v spoločnosti Amazon
Česká republika, avšak od mája 2019 trpí chronickým ochorením a po dlhodobej pracovnej neschopnosti
nie je v jej možnostiach hradiť takto vysokú čiastku na výživnom. Je toho názoru, že navrhovateľ je
schopný sa o seba postarať, ukončil vzdelanie k 30. 08. 2020, kedy sa stal plne zamestnateľným a má
možnosť nájsť si vhodné zamestnanie na celom území Slovenskej republiky. Na výživu syna prispievala
pravidelne i v dobe, kedy nebolo právoplatne stanovené výživné a nebolo to povinnosťou. Uznáva

vyčíslený dlh od 12. 03. 2019, ale len do ukončenia štúdia navrhovateľa. Výživné vždy hradila a to v
rámci svojej aktuálnej životnej situácie do 31. 08. 2020. V súčasnej dobe stále spláca dlžné výživné v
čiastke 60 eur.

3. K podanému odvolaniu matky sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že navrhuje, aby mu

matka uhradila výživné do 30. 08. 2020, do kedy chodil do školy. Od 01. 09. 2020 už nie je študentom,
je v evidencii na úrade práce, a preto nežiada o ďalšie splácanie výživného od matky.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po
zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného

mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§
355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie osoby povinnej z
výživného (matky) je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil
tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

5. Predmetom tohto konania bol návrh navrhovateľa uplatnený na súde prvej inštancie dňa 12. 03. 2019
voči osobe povinnej z výživného (matke) o určenie vyživovacej povinnosti vo výške 150 eur mesačne.
Navrhovateľ dôvodil tým, že pochádza z mimomanželského vzťahu svojich rodičov, pričom starostlivosť
o neho od roku 2003 zabezpečoval starý otec (otec z matkinej strany), ktorý dňa XX. XX. XXXX zomrel.

Po smrti starého otca zostal bývať sám v rodinnom dome, pričom pre svoju nepriaznivú finančnú situáciu
nie je schopný uhrádzať faktúry spojené s užívaním domu, ako aj výdavky spojené so štúdiom na
Strednom odbornom učilišti techniky, služieb a obchodu v P., ktoré ukončil záverečnou skúškou dňa 29.
05. 2000 a získal výučný list v učebnom odbore inštalatér. Od 01. 09. 2020 je zaradený do evidencie
uchádzačov o zamestnanie. Od 01. 02. 2019 do augusta 2019 bol poberateľom dávok v hmotnej núdzi

vo výške 12,70 eura a prídavky na dieťa za rok 2019 mu boli vyplácané v sume 24,34 eura a príspevok
na bývanie 57 eur mesačne. Počnúc od 01. 02. 2020 je poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške
71,50 eura a prídavkov vo výške 24,95 eura.

5.1. Osoba povinná z výživného (matka) je zamestnaná a za rok 2018 dosiahla priemerný čistý mesačný

príjem 25.740,20 Kč, za rok 2019 vo výške 18.430,64 Kč. Počnúc dňom 03. 06. 2019 je práceneschopná
a za mesiac jún 2019 jej boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 17.548 Kč, od augusta do konca
kalendárneho roka 2019 jej boli vyplatené nemocenské dávky v priemernej výške 22.174 Kčs. Od
januára do júla 2020 boli matke vyplatené dávky nemocenského poistenia v priemernej výške 17.808,86
Kč. Matka býva v byte, kde žije so svojou dcérou B. a kde má výdavky spojené s užívaním bytu 5.246

Kč, úver 4.354 Kč, platba za televíziu a internet 592 Kč, elektrika 800 Kč, sporenie 300 Kč, úrazové
poistenie 686 Kč, mobil 650 Kč, cestovné do školy pre dcéru 377 Kč na tri mesiace.

6. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal osobu povinnú výživou - matku prispievať na
navrhovateľa výživným vo výške 100 eur od podania návrhu, t. j. od 12. 03. 2019 do 31. 05. 2019 a

od 01. 06. 2019 naďalej sumou vo výške 80 eur mesačne a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Zároveň
vyčíslil zaostalé výživné od 12. 03. 2019 do 25. 09. 2020 vo výške 467,74 eura, keď zohľadnil uhradené
výživné matkou v prospech navrhovateľa.6.1. Vzhľadom na podané odvolanie, v ktorom matka namietala aj stanovenú výšku výživného 80 eur,
ako aj skutočnosť, že k 31. 08. 2020 navrhovateľ má možnosť sa zamestnať a nie je odkázaný na
jej výživu, ako aj stanovisko samotného navrhovateľa, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 01. 2020

(č. l. 301) k podanému odvolaniu uviedol, že od 01. 09. 2020 už nie je študentom a je v evidencii na
úrade práce a nežiada o ďalšie platenie výživného od matky, sa odvolací súd zaoberal tým, či stanovenú
vyživovaciu povinnosť osoby povinnej z výživy, ako aj trvanie tejto vyživovacej povinnosti, stanovil súd
prvej inštancie správne.

7. Podľa § 2 odsek 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Vychádzajúc z ust. § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú
navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

9. Podľa § 62 odsek 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. (Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 65 odsek 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

12. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú schopné samé sa živiť. Veková
hranica 18 rokov má význam len z procesného hľadiska v tom zmysle, že do dosiahnutia plnoletosti

možno začať konanie vo veciach výživného aj bez návrhu, po dovŕšení plnoletosti iba na návrh. Kedy
nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory
nastranedieťaťapatríjehovek,zdravotnýstav,štúdium,schopnosťzamestnaťsa,schopnosťvykonávať
prácu, odôvodnené potreby a záujmy, majetkové pomery a pod. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa
živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné

náklady. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti je jednoznačnejšia situácia, keď dieťa
získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a podobne ako okolnosť, keď
trvá vyživovacia povinnosť rodičov sa akceptuje štúdium. Odvolací súd zvýrazňuje, že aplikačná prax
v súvislosti s touto otázkou v niektorých prípadoch vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti
samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením štúdia toho istého stupňa a z toho hľadiska

nepovažovala za relevantné napr. ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním
štúdia. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Na jednej strane je
potrebné brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam, danostiam, aby získalo lepšie
predpoklady pre svoje uplatnenie, na druhej strane je tu oprávnená požiadavka včasnej realizácie
uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu

negatívneho postoja k práci. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj
so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy
na povolanie a neuplatnenie sa na trhu práce. V tomto zmysle ide skôr o potenciálne nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť.

13. V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ
v čase podania návrhu (12. 03. 2019) bol žiakom Stredného odborného učilišťa techniky, služieb a
obchodu v P., ktoré štúdium ukončil záverečnou skúškou dňa 29. 05. 2020, kedy získal výučný list v
odbore inštalatér. Od 01. 09. 2020 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a vznikol mu
nárok aj na poberanie sociálnych dávok. Rovnako bolo nesporné, že navrhovateľ po získaní výučného

listu sa rozhodol ďalej nepokračovať v ďalšom štúdiu, avšak získal ukončením odborného učilišťa všetky
predpoklady pre výkon svojho povolania. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd bol toho názoru, že
navrhovateľ nadobudol schopnosť samostatne sa živiť aj napriek tomu, že sa mu doposiaľ nepodarilo
uplatniť sa na trhu práce, avšak od 01. 09. 2020 je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnaniea je poberateľom dávok zo sociálneho systému. Týmto dňom zanikla aj vyživovacia povinnosť osoby
povinnej z výživného (matky), pričom odvolací súd zohľadnil aj samotné stanovisko matky, ktorá v
podanom odvolaní uviedla, že uznáva vyčíslený dlh na výživnom do skončenia štúdia, resp. do 31.

08. 2020, kedy následne už navrhovateľ nadobudol možnosť sa zamestnať a zabezpečiť si sám svoju
výživu. Uvedenú skutočnosť nespochybňoval ani navrhovateľ, ktorý vo svojom vyjadrení o dňa 04. 01.
2020 sám uviedol, že od 01. 09. 2020 už nie je študentom, je evidovaný na úrade práce, a preto nežiada
výživné od svojej matky. Stanovenú výšku výživného súdom prvej inštancie v sume 100 eur mesačne od
12. 03. 2019 do 31. 05. 2019 a od 01. 06. 2019 do 31. 08. 2020 vo výške 80 eur považoval odvolací súd

za odôvodnenú zárobkovým možnostiam, ako aj možnostiam a schopnostiam matky, pričom samotná
matka, napriek podanému odvolaniu vo svojom odvolaní uznala vyčíslený dlh od 12. 03. 2019 do 31.
08. 2020, pričom uviedla, že výživné naďalej spláca vo výške 60 eur.

14. Vzhľadomnato,žeodvolacísúdzmenilrozsudoksúduprvejinštancievčastizaostaléhovýživného,
toto vyčíslil od 12. 03. 2019 do 31. 08. 2019 na sumu 1.461,39 eura (marec 2019 - 100 eur : 31 dní

= 3,23 eura x 19 dní = 61,39 eura; apríl 100 eur, máj 100 eur, jún až december 7 x 80 eur = 560 eur
a január až august 2020 8 x 80 eur = 640 eur) a matka na výživnom uhradila od začatia konania do
septembra 2020 1.095 eur, tak zaostalé výživné k 31. 08. 2020 predstavuje sumu 366,39 eura, ktoré
odvolací súd povolil matke naďalej splácať v splátkach po 60 eur tak, ako spláca zaostalé výživné aj
po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Uhradené splátky matkou po 31. 08. 2020 sa budú započítavať do

vyčísleného zaostalého výživného, ktorú výšku matka navrhovateľa uznala, avšak odvolací súd nemal
v čase svojho rozhodovania vedomosť o počte a výške zaplatených splátok na zročnom výživnom.

15. O trovách konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko nebol daný postup na rozhodnutie v zmysle ust. § 55 CMP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).