Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/251/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118203604
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118203604.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobcu Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, proti
žalovanému A.. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. 7, L. L., o zaplatenie 6.476,36 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 19Csp/3/2018-41 zo dňa

19.02.2018 v spojení s uznesením o oprave, č.k. 19Csp/3/2018-95 zo dňa 24.07.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd uznesenie súdu prvej inštancie v II. a III. výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zrušil platobný rozkaz, č.k. 19Csp/3/2018-30 zo

dňa 24.01.2018 (prvý výrok), konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 6.476,36 Eur zastavil pre
prekážku veci začatej - litispendencie (druhý výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný v
časti o zaplatenie istiny vo výške 6.476,36 Eur nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi (tretí
výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzal z ustanovení §159 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej v texte aj len „C.s.p.“), pretože žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy

6.476,36 Eur s príslušenstvom titulom neoprávneného odberu elektrickej energie na odbernom mieste
Staré Hory 364, ktorá suma istiny mu bola priznaná v adhéznom konaní trestným rozkazom Okresného
súdu Banská Bystrica sp.zn. 4T 3/2018 zo dňa 11.01.2018; obžalovaný síce voči trestnému rozkazu
podal odpor, avšak samosudca ho uznesením sp.zn. 4T 3/2018 zo dňa 19.02.2018 odmietol ako
oneskorene podaný.
Okresný súd vzhľadom na prekážku litispendencie ako neodstrániteľnej vady konanie v časti istiny

zastavil, pretože nárok na náhradu škody voči žalovanému z toho istého titulu a v tej istej výške bol
žalobcomuplatnenývtrestnomkonaní(vtzv.adhéznomkonaní),ktorézačaloskôrakoobčianskoprávne
konanie. Žalobca si v civilnom konaní uplatnil aj nárok na príslušenstvo, t.j. úroky z omeškania, ktoré
neboli predmetom adhézneho konania, preto o tomto nároku musí rozhodnúť súd v civilnom konaní, v
ktorom bude pokračovať (predmetom konania bude zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 6.476,36 Eur od 23.05.2017 do zaplatenia.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa §256 ods. 1 C.s.p. s prihliadnutím na zásadu procesnej
zodpovednosti, podľa ktorej je trovy povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom
využitia tejto zásady je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli,
uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu
na meritórny výsledok sporu. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska.
Zavinenie je možné interpretovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom je príčinou správanie sa

strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúcej napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom toho je vzniktrov protistrany. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie trov konania, ktoré by inak
neboli vznikli, súd prizná ich náhradu protistrane.
Zastavenie konania zavinil žalobca, pretože si uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní a aj

ďalšou žalobou v civilnom konaní a svojím správaním tak spôsobil vedenie dvoch, síce rôznych konaní o
tomistomnároku(bezpríslušenstva).Žalovanémuvšaktrovyvprvoinštančnomkonanínevznikli,apreto
okresný súd s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Cdo 544/2015 zo dňa 26.10.2016
mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Preto aj o výške trov žalovaného už nebude rozhodovať
samostatným uznesením (§262 ods. 2 C.s.p.).

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastavenie konania v občianskoprávnom konaní je
predčasné, pretože žalobca si musel svoj nárok uplatniť riadne a včas z dôvodu možného premlčania.

Trestné konanie v čase podania žaloby nebolo ešte právoplatne skočené a zo súdnej praxe možno
uviesť, že málokedy v takýchto prípadoch, kde sa uplatňuje škoda za neoprávnený odber, príslušný súd
prizná celkový nárok, ale práve naopak, ak príslušný súd rozhoduje o vine a treste, poškodenú stranu
zvyčajne odkáže so svojím nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie. Preto nesúhlasil
so zastavením konania, v ktorom už bolo vykonané aj dokazovanie počas súdneho pojednávania,

čo predstavuje výpoveď svedka a predloženie listinných dôkazov. Zastavenie tohto konania by bolo
nehospodárne a neefektívne. V trestnom konaní si neuplatňoval úrok z omeškania, ak okresný súd
uznesením konanie zastavil, tak z tohto dôvodu by žalobca musel opätovne podať žalobný návrh v
občianskoprávnom konaní, čo by bolo nehospodárne a predĺžilo by to celkové konanie.
Preto navrhol, aby konanie bolo prerušené, prípadne aby sa pokračovalo v predmetnej veci, pretože

v trestnom konaní sa rozhoduje o vine a treste, a preto žiadal, aby krajský súd uznesenie okresného
súdu zmenil a konanie nezastavil, eventuálne aby konanie prerušil do právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia trestného konania sp.zn. 4T 3/2018.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1, 2 C.s.p.,
bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1,
2 C.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

5. Podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd je v zmysle §380 C.s.p. rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný; pri posudzovaní veci
preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj procesný postup súdu prvej inštancie,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by
mali za následok nesprávne rozhodnutie (§380 ods. 2 C.s.p.). Dospel k záveru, že okresný súd rozhodol
vecne správne a svoje rozhodnutie aj dostatočne a riadne právne odôvodnil.

7. Odvolanie nie je dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou, podanou na okresnom súde 11.01.2018, domáhal
vydania platobného rozkazu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 6.476,36 Eur s
príslušenstvom titulom neoprávneného odberu elektrickej energie na odbernom mieste Staré Hory 364.

Dňa 08.01.2018 podal prokurátor na okresný súd obžalobu pre prečin krádeže podľa §212 ods. 2 písm.
e), ods. 3 Trestného zákona; vo veci bol vydaný trestný rozkaz sp.zn. 4T 3/2018 zo dňa 11.01.2018,
ktorým okrem trestu bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému žalobcovi škodu vo
výške 6.476,36 Eur. Odpor žalovaného (obžalovaného) proti trestnému rozkazu bol odmietnutý ako
oneskorene podaný a sťažnosť obvineného proti uzneseniu o odmietnutí odporu Krajský súd v Banskej

Bystrici sp.zn. 4Tos 32/2018 zo dňa 22.03.2018 zamietol a zamietol aj žiadosť obvineného o navrátenie
lehoty na podanie odporu proti trestnému rozkazu.
Podľa §194 ods. 2 C.s.p. (prejudicialita), ak bolo o otázke, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán
verejnej moci ako orgán podľa §193 - viazanosť súdu inými rozhodnutiami - môže súd posúdiť sám,nemôže však o nej rozhodnúť; súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení
rozhodnutia. Súdna prax je ustálená v tom, že uplatnenie náhrady škody v adhéznom konaní v priebehu
trestnéhokonanianajneskôrdoukončeniadokazovaniavtrestnomkonaní,dávapoškodenémumožnosť

získať škodu bez toho, aby si jej nárok uplatňoval v občianskoprávnom konaní. Uplatnenie tohto nároku
súčasne v občianskoprávnom konaní a v trestnom konaní zakladá prekážku veci začatej.
Odvolacia námietka žalobcu smeruje k nesprávnosti zastavenia konania vzhľadom na existenciu
prekážky prv začatého súdneho konania (litispendencia). Okresný súd správne konštatoval, že táto
prekážkazabraňuje,abynasúdeprebiehaloinékonanievtejistejveci;jedaná,aknaktoromkoľveksúde

v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a
rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo i len jeden znak, nejde
o tú istú vec. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku, uplatneného z rovnakého skutkového
základu, či skutkového deja. O tých istých účastníkov ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv
z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní
vystupujú právni nástupcovia účastníkov už skončeného konania. Totožnosť predmetu konania je daná

vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových
tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a
rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti účastníkov konania a totožnosti predmetu konania
musia byť splnené súčasne (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5Cdo 280/2010 zo dňa
20.10.2011 alebo 3Cdo 85/2018 zo dňa 23.05.2019).

8. Táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Krajský súd sa v tomto smere stotožňuje s konštatovaním
okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje (§387 ods. 2 C.s.p.). Tvrdenie žalobcu, že sa nejedná
o totožný nárok, pretože v občianskoprávnom konaní si uplatnil aj príslušenstvo, je bez významu;
odvolateľovej pozornosti zrejme ušlo zdôraznenie okresného súdu, že zastavuje konanie len v časti o

zaplatenie istiny vo výške 6.476,36 Eur (bod 13) a že v konaní bude ďalej pokračovať a rozhodovať o
príslušenstve istiny.

9. Krajský súd preto považoval uznesenie súdu prvej inštancie za vecne a právne správne, a preto ho
v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. v plnom rozsahu potvrdil, nezistiac dôvody na jeho zrušenie v zmysle

§389 C.s.p. ani na zmenu (§388 C.s.p.).

10. O trovách konania úspešného žalovaného pred odvolacím súdom krajský súd rozhodol tak, že v
zmysle §255 ods. 2 a §262 ods. 1 C.s.p. žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi vzhľadom na to, že mu zo spisu nevyplývajú a ani si žiadne neuplatnil (viď

uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Cdo 544/2015 zo dňa 26.10.2016).

11. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie
výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde
prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).