Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 13, 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219201394
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2219201394.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobkyne: C.. C. S., L..
XX.XX.XXXX, P. J. E. K., Y. XX/XX, zastúpenej Mgr. Tomášom Michnicom, advokátom, Žilina, Na
Priekope 174/13, proti žalovanému: Slovenská republika, v zast. Ministerstvom spravodlivosti SR,
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 08.04.2019 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by žalovaného
zaviazal k zaplateniu 35.650 eur titulom náhrady škody (5.650 eur) a nemajetkovej ujmy
(30.000 eur) spôsobenej jej neoprávneným trestným stíhaním. Žalobu odôvodnila tým, že uznesením
o vznesení obvinenia z 13.05.2014 bola obvinená za zločin neodvedenia dane a poistného, uznesenie
napadla sťažnosťou, ktorá bola zamietnutá. Dňa 17.07.2014 bola na žalobkyňu podaná obžaloba pre

zločin nezaplatenia dane a poistného a následne trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa
29.07.2014 bola uznaná za vinnú a bol jej uložený podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou
dobou a probačným dohľadom s povinnosťou nahradiť škodu pre Sociálnu poisťovňu. Na základe
príkazu na zatknutie bola žalobkyňa nezákonne predvedená pred tunajší súd za účelom doručenia
jej trestného rozkazu a opisu obžaloby. Proti trestnému rozkazu podala žalobkyňa odpor a následne
návrh na odňatie a prikázanie veci inému súdu, ktorému návrhu najvyšší súd vyhovel. Najvyšší súd

vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v danej veci došlo zo strany konajúcich súdov k nedostatku
nestrannosti a objektívnosti a z obsahu spisu vyplývajú viaceré pochybenia konajúcich orgánov. V
obžalobe aj v trestnom rozkaze bola uvedená nesprávna adresa obvinenej (C. K. ...). Najvyšší súd
poukázal tiež na to, že v prípade rozhodoval o odňatí veci (pôvodne) nepríslušný (krajský) súd.
Najvyššiemu súdu bola predložená vec na rozhodnutie v máji 2015, hoci tak mal tunajší urobiť už
v októbri 2014. Táto séria nezákonných rozhodnutí - postupov tunajšieho súdu, tunajšej prokuratúry
a Krajského súdu v Trnave svedčí o zaujatosti týchto orgánov voči obvinenej (tu žalobkyne), resp.

vzbudzuje pochybnosti o ich nezaujatosti. Na najvyšším súdom určenom súde (Okresný súd Spišská
Nová Ves) k prejednaniu veci sa uskutočnilo päť súdnych pojednávaní a rozsudkom zo dňa
08.03.2017 bola žalobkyňa spod obžaloby v celom rozsahu oslobodená. Nárok si uplatnila s poukazom
na § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, § 420 Občianskeho zákonníka a § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. Žalobkyni preukázateľne vznikla škoda (skutočná škoda alebo ušlý zisk) spôsobená nezákonným
rozhodnutím tunajšieho súdu. Z dôvodu, že bola preukázaná nevina žalobkyne v uvedenom trestnom

konaní, podala žalobkyňa dňa 28.08.2017 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. V čase podania obžaloby a následnom
priebehu trestného konania vykonávala žalobkyňa funkciu konateľa obchodnej spoločnosti. Žalobkyňavynaložila reálne náklady v trestnej veci v sume 500 eur na trovách právneho zastúpenia, 500 eur na
cestovnom Bratislava - Dunajská Streda a späť, 2.000 eur v spojení s presťahovaním sa do iného mesta
z dôvodu šikanózneho konania okolia a 2.650 euro - 5-krát cestovné a 5-krát ubytovanie v súvislosti

s vedením konania na Okresnom súde Spišská Nová Ves, spolu 5.650 eur. Náhradu nemajetkovej
ujmy si uplatnila vo výške 30.000 eur z dôvodov spôsobenej psychickej traumy z dôvodu trestného
stíhania (uznesením o vznesení obvinenia) s tým, že trestné konanie hrubo poškodilo profesionálnu
osobnú povesť žalobkyne v mieste jej pobytu a podnikania, keďže žalobkyňa bola v mieste pobytu
a podnikania všeobecne známa osoba, trestné konanie ponižujúcim spôsobom znehodnotilo jej roky

budovanú profesionálnu povesť a zasiahlo do jej osobnostných práv, pretože významným spôsobom za
zhoršili rodinné pomery žalobkyne, malo negatívne dopady na zdravotný stav jej rodičov a manžela, na
najbližšiu rodinu žalobkyne, nevyhnutnosť presťahovania sa do iného mesta z dôvodu ochrany súkromia
a integrity svojej rodiny, znížilo dôveryhodnosť a kredit žalobkyne medzi známymi, priateľmi, rodinou
a obchodnými partnermi, malo za následok úbytok klientov jej firmy, nemohla sa zúčastniť výberového
konania na funkciu riaditeľky kultúrneho strediska a kina v meste Š.. Na základe uvedeného má za to,

že sú dané splnené predpoklady pre morálnu a relutárnu satisfakciu, pretože iný spôsob ochrany proti
takému spôsobu neoprávneného zásahu do osobnostných práv iná právna norma neobsahuje. K žalobe
pripojila uznesenie OR PZ v Dunajskej Strede zo dňa 13.05.2014 o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia, sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu zo dňa 21.05.2014, uznesenie Okresnej prokuratúry
Dunajská Streda zo dňa 10.06.2014 o zamietnutí sťažnosti žalobkyne, obžalobu zo dňa 17.07.2014,

trestný rozkaz vydaný tunajším súdom dňa 29.07.2014, zápisnicu o predvedení žalobkyne zo dňa
29.09.2014, odpor žalobkyne proti trestnému rozkazu, návrh na odňatie veci a prikázanie veci inému
súdu zo dňa 17.10.2014, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.06.2015, rozsudok Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 08.03.2017, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím zo dňa 28.08.2017 adresovanú označenému zástupcovi

žalovaného.

(2) K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním z 07.05.2019 (č. listu 45 v spise), v ktorom navrhol
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. Uviedol, že žalobkyňa
ako titul nároku označuje „sériu nezákonných rozhodnutí - postupov Okresného súdu Dunajská Streda,

Okresnej prokuratúry Dunajská Streda a Krajského súdu v Trnave“. Z ustanovenia § 6
zákona č. 514/2003 Z. z. možno vyvodiť, aké znaky má niesť právny akt, označený ako rozhodnutie,
aby ho bolo možné považovať za titul uplatneného nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej
ujmy. Predpokladá právoplatnosť rozhodnutia a následné zrušenie tohto rozhodnutia príslušným
orgánom, podanie opravného prostriedku a nakoniec predpokladá vykonateľnosť rozhodnutia. Pod

pojem nesprávny úradný postup možno zaradiť takmer akejkoľvek konanie orgánu verejnej moci, ktoré
odporuje platným právnym predpisom. S poukazom na právnu teóriu a závery rozhodovacej praxe
súdov ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou štátnych orgánov ako činnosťou
rozhodovacou. Vydanie rozhodnutia, resp. jeho obsah či výrok, nemôžu byť hodnotené ako nesprávny
úradný postup. V znení ustanovenia § 6 trestný rozkaz nie je spôsobilým titulom pre uplatnenie nároku

na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, pretože nenadobudol právoplatnosť (odkaz na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Cdo/166/2017 zo dňa 29.01.2018) súdna prax dospela k záveru,
že pokiaľ došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti
nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje

ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Keďže žalobkyňa v žalobe výslovne
nešpecifikuje, čo presne považuje za súčasť série nezákonných rozhodnutí a nesprávnych úradných
postupov, z obsahu predloženej žaloby a pri aplikácii ustanovení zákona číslo 514/2003 Z. z. možno za
jediný spôsobilý zákonný titul pre uplatnenie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy považovať
len uznesenie o vznesení obvinenia. S poukazom na § 4 zákona č. 514/2003 Z. z. je za zákonnosť

prípravného konania primárne zodpovedný prokurátor a vyšetrovateľ, nakoľko v trestnej veci žalobkyne
nebolo súdom vydané rozhodnutie, ktoré by bolo možné považovať za nezákonné a zároveň nebolo
preukázané, že sa súd dopustil konania, ktoré by bolo možné označiť ako nesprávny úradný postup,
je oprávnenie Ministerstva spravodlivosti SR konať v mene žalovanej vylúčené. Nedostatok oprávnenia
ministerstva spravodlivosti je podporený aj ďalšími osobitnými okolnosťami veci. Nárok žalobkyne na

náhraduškodynebolpredbežneprerokovanýministerstvomspravodlivosti,nakoľkopodoručenížiadosti
a jej doplnení bola táto aj na základe vyjadrenia žalobkyne postúpená Generálnej prokuratúre SR.
Aj sama žalobkyňa vo svojom vyjadrení na výzvu orgánu trvala na náhrade škody titulom vznesenia
obvinenia a titulom podania obžaloby. V prejednávanom prípade má súd pokračovať ako s orgánomoprávneným konať v mene Slovenskej republiky s generálnou prokuratúrou. K samotnému
nároku na náhradu škody uviedol, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené súčasne
tri základné všeobecné podmienky a v súdnom konaní musia byť náležite preukázané. Žalobkyňa

nijakým spôsobom nepreukázala vznik škody v reálnej výške v majetkovej sfére žalobkyne
(absolútna absencia akéhokoľvek dôkazu). Rovnako žalobkyňa nepredložila a nenavrhla vykonať žiadny
dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností po vzniku nemajetkovej ujmy, ani dôvodnosť vyčíslenej
sumy, príp. spôsob jej vyčíslenia. S poukazom na § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. v
spojení so zákonom č. 215/2006 Z. z. celková suma odškodnenia nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok

minimálnej mzdy, čo znamená v danom prípade pri minimálnej mzde v roku 2014 (kedy došlo k zásahu)
maximálnu prípustnú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 17.600 eur. Žalobkyňou požadovaná výška
náhrady nemajetkovej ujmy je maximálne neprimeraná a žiadny spôsobom nepreukázaná, rovnako ako
vznik samotného nároku. K existencii príčinnej súvislosti (ako tretej podmienky vzniku zodpovednosti
štátu) medzi nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou neuviedla
žalobkyňa nič.

(3) Replikou zo dňa 26.07.2019 (č. l. 75) - žalobkyňa uviedla, že žalovaný vo svojom vyjadrení nesprávne
interpretuje obsah žaloby, nakoľko proti žalobkyni bola podaná aj obžaloba. Nie je ani pravda, že
žalobkyňa na podporu svojich tvrdení nepredložila žiadny dôkaz - rozhodnutia orgánov činných v
trestnom konaní a súdov a podanie žalobkyne (v počte 10 príloh). Vznik samotného nároku na náhradu

škody bolo žalobe opakovane uvádzaný a presne špecifikovaný a v žalobe jednoznačne a presne
špecifikovaná príčinná súvislosť medzi konkrétnym zásahom a konkrétnou ujmou, ktorá bola žalobkyni
spôsobená.

(4) Duplikou zo dňa 31.10.2019 žalovaný uviedol, že v plnom rozsahu trvá na svojej argumentácii

obsiahnutej v písomnom vyjadrení. Ani podanie obžaloby nezakladá nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy a nie je spôsobilým titulom na uplatnenie si nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. Žalobkyňa ani v replike neuviedla žiadny iný relevantný titul, na základe ktorého jej mohla vzniknúť
škoda a nemajetková ujma. Otázku orgánu oprávneného konať v mene žalovanej je žiaduce vyriešiť
prednostne, aby procesnú obranu žalovanej formuloval zákonom povolaný orgán a nevznikali zbytočné

trovy konania na strane orgánu, ktorému takéto oprávnenie zo zákona neprináleží. Žalobkyňa v replike
nevymedzuje presne, či dôkazy (vymenovaná séria listín súvisiacich s príslušným trestným konaním)
uvádza v súvislosti s preukázaním vzniku majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Vznik
majetkovej škody vo vyčíslenej výške nebol žiadnym spôsobom preukázaný. Žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno ani pri majetkovej ujme, nepredložila žiadny právne relevantný dôkaz na preukázanie

ňou tvrdených skutočností. Navrhol na prípadné ďalšie tvrdenia, ktoré doteraz žalobkyňa neuviedla a
nové predložené dôkazy zo strany žalobkyne neprihliadať s poukazom na to, že žalobkyni splneniu
procesnej povinnosti tvrdiť a predkladať dôkazy nebránila žiadna prekážka.

(5) Súd vo veci nariadil pojednávanie, neprizval naň do úvahy prichádzajúci ďalší orgán štátu, oprávnený

zastupovať štát, nakoľko žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného (resp. žalobou označeného zástupcu
štátu) v tomto smere vo svojej replike nijakým spôsobom nereagovala, navyše ani nekonkretizovala
a nedoplnila, čo je základom uplatnenia jej nároku, k výške nároku nedoložila, ani nenavrhla žiadne
dôkazy.

(6) Podľa § 153 („Sudcovská koncentrácia konania“) ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa ods. 2 na prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to

vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa ods. 3 ak
súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
(7) Na pojednávaní nariadenom na 13.01.2020 žalobkyňa cestou advokáta poukázala na trestný rozkaz
a postup krajského súdu, ktorý nebol oprávnený vo veci konať, na základe ktorých skutočností mala

vzniknúť žalobkyni škoda a nemajetková ujma.

(8) Žalobkyňa dôkazy k uplatnenému nároku nepredložila včas, dokumenty pripojené k žalobe nie sú
dostatočné k preukázaniu nároku uplatneného žalobou, do nariadenia pojednávania mala dostatokčasového priestoru na predloženie dôkazov o výške škody a na navrhnutie dôkazov o vzniku
nemajetkovej ujmy a preto v zmysle cit. ustanovenia § 153 CSP neumožnil na pojednávaní predkladať
a navrhovať dôkazy (ktoré mali byť súčasťou už podanej žaloby). Súd preto žalobu zamietol.

(9) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(10) Súd priznal nárok na náhradu trov žalovanému ako úspešnej strane sporu voči žalobkyni v plnom
rozsahu.

(11)Podľa§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).