Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/202/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217217319
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217217319.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a. s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad č. 4, Bratislava, proti žalovanému: I.
N., nar. XX.XX.XXXX, X. H. XX, H. H., t.č. ÚVTOS, Leopoldov, Gucmanova 19/670, o zaplatenie 567,94
Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.

14C/53/2017-127 zo dňa 12.júla 2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 567,94 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. rozhodol o náhrade trov

konania, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to vo výške
34 Eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, ktorú má žalovaný povinnosť zaplatiť
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 788 ods.1, § 795 ods.1 a, § 796 ods.1 a ods.2, § 801 ods.1
a 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení. Vecne dôvodil, že

žalobca sa žalobou domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy
567,94 Eur z titulu nezaplateného poistného.
Strany sporu sa nezúčastnili pojednávania, pričom žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil a nežiadal
odročiť pojednávanie. Žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil a nežiadal odročiť pojednávanie.
Súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto s odkazom na ustanovenie §
180 CSP realizoval pojednávanie v ich neprítomnosti. Pričom vykonal dokazovanie rešpektujúc aj

ustanovenie § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného
návrhu, poistnou zmluvou, výzvou na úhradu dlhu, oznámením o zániku zmluvy, ako aj písomným
vyjadrením žalovaného, záverečným finančným vysporiadaním leasingovej zmluvy, stanoviskom
žalobcu, oznámením leasingovej spoločnosti, leasingovou zmluvou, všeobecnými leasingovými
podmienkami, splátkovým kalendárom, protokolom o prevzatí predmetu leasingu, potvrdením o zriadení
vinkulácie poistného plnenie, predčasným ukončením leasingovej zmluvy a zistil tento skutkový stav:

3. Dňa 13.08.2014 žalovaný so žalobcom uzatvoril poistnú zmluvu, č. 700652923, predmetom ktorej
bolo havarijné poistenie motorového vozidla BMW X6 ev. č. DS813DX s účinnosťou od 13.08.2014 na
dobu nEurčitú so štvrťročným poistným obdobím, vždy k 13.08., 13.11., 13.02. a 13.05., poistné vo výške
629,52 Eur. Žalovaný zaplatil poistné do 12.11.2014, ďalšie poistné už neuhradil. Následne bol vyzvaný
dňa 14.01.2015 na zaplatenie nedoplatku na poistnom s upozornením, že ak nebude poistné uhradené

do 1 mesiaca odo dňa doručenia výzvy, poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty. Žalobca z vlastnej
iniciatívy zistil, že dňa 03.02.2015 bola prevedená držba vozidla BMW X6 ev. č. DS813DX na inú osobu.Preto v zmysle ustanovenia článku VIII bodu 3/ všeobecných poistných podmienok (čl. 74) poistenie
zaniklo okamihom zápisu prevodu držby vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel, a to dňom 03.02.2015.
Žalobca si právo na poistné za obdobie od 13.11.2014 - 03.02.2015 uplatnil vo výške 567,94 Eur, ako

pomernú časť štvrťročného poistného zo sumy 629,52 Eur.

4. Žalovaný poprel nárok žalobcu bez toho, že by v konaní predložil akýkoľvek dôkaz o jeho tvrdení, že
poistné mala platiť leasingová spoločnosť.

5. Žalobca uvádzal, že zo záverečného finančného vysporiadania leasingovej zmluvy zo dňa
20.02.2015 nevyplýva, kedy bolo motorové vozidlo leasingovej spoločnosti vrátené. Žalovaný si
dojednal havarijné poistenie motorového vozidla individuálne. Poistná zmluva nebola uzatvorená
prostredníctvom leasingovej spoločnosti, havarijné poistenie nebolo súčasťou leasingovej zmluvy a
poistné za havarijné poistenie nebolo súčasťou leasingových splátok. Žalovaný žalobcovi neoznámil a
nepreukázal skutočnosť, že došlo k vráteniu vozidla; nie je zrejmé či vrátením vozidla došlo k zmene jeho

držiteľa. Žalovaný poistnú zmluvu nevypovedal a ani nenavrhol ukončenie poistnej zmluvy dohodou.
Poukázal na článok VIII. Všeobecných poistných podmienok, ktorým sa upravujú dôvody zániku poistnej
zmluvy a zatiaľ nebol preukázaný iný dôvod ako zápis prevodu držby vozidla na inú osobu v evidencii
vozidiel dňa 03.02.2015. Leasingová spoločnosť listom z 11.07.2019 uviedla, že predmetná leasingová
zmluva bola predčasne ukončená dňa 30.11.2014, z dôvodu neplatenia splátok. Predmet leasingu

bol spoločnosti vrátený dňa 26.11.2014. Po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy, bol predmet
leasingu prostredníctvom spoločnosti prefinancovaný novou leasingovou zmluvou inému subjektu a
k prevodu držby došlo ku dňu 04.02.2015. Keďže havarijné poistenie klient uzatváral individuálne,
s vinkuláciou poistného plnenia v prospech našej spoločnosti (poistné neuhrádzal v leasingových
splátkach), po predčasnom ukončení zmluvy bol proces nastavený tak, že spoločnosť si odobraté

predmety (počas doby od predčasného ukončenia až do predaja /prefinancovania inému subjektu),
poisťovala sama. Žiadna dohoda ohľadom havarijného poistenia po predčasnom ukončení zmluvy
s leasingovým nájomcom uzatvorená nebola - pokiaľ mal klient dojednané individuálne poistenie,
ukončenie poistenia mal riešiť taktiež individuálne.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Strany
sporu uzatvorili poistnú zmluvu, týkajúcu sa havarijného poistenia motorového vozidla, na základe
ktorej vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť poistné. Zmluva bola uzatvorená na dobu nEurčitú a k jej
ukončeniudošlovzmysleustanoveniačlánkuVIIIbodu3/všeobecnýchpoistnýchpodmienokokamihom
zápisu prevodu držby vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel, a to dňom 03.02.2015. Žalobca si právo

na poistné za obdobie od 13.11.2014 - 03.02.2015 uplatnil vo výške 567,94 Eur, ako pomernú časť
štvrťročného poistného zo sumy 629,52 Eur.

Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o
uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v
súlade s § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu v súlade
s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O ich výške súd

rozhodol podľa § 262 ods. 2 CSP s prihliadnutím na čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s
princípom rýchlosti a hospodárnosti konania. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania vo výške 34 Eur,
a to na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu. A keďže bol žalobca
úspešný v rozsahu 100%, súd uložil povinnosť žalovanému uhradiť žalobcovi náhradu trov konania vo
výške 34 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám žalobcu.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval
názor Krajského súdu v Trnave, vyslovený uznesením sp.zn. 23Co/121/2018-50 a že sudkyňa konajúca
v danej veci porušila jeho základné právo na obhajobu tým, že mu neumožnila zúčastniť sa na
hlavnom pojednávaní aj napriek tomu, že ju listom na toto vyzval a žiadal o zabezpečenie jeho

predvedenia na súd (dôkazom je jeho list v spise zo dňa 03.05.2019). Taktiež mu neumožnila predložiť
dôkazy - vypočuť navrhnutých svedkov, tých, ktorí auto leasingovej spoločnosti odovzdali, ako aj
tých, ktorých označil a ktorí to auto prebrali, to znamená zamestnancov leasingovej spoločnosti. To,
čo je pre neho ako žalovaného najviac zarážajúce je to, že sudkyňa tvrdí, že svoju neprítomnosťna pojednávaní neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania. Tieto tvrdenia jednoznačne
nasvedčujú tomu, že sudkyňa vôbec nemala naštudovaný spisový materiál. Ďalej poukázal na jeho
list zo dňa 03.05.2009, ktorý adresoval Okresnému súdu Dunajská Streda, sudkyňa nerešpektovala.

Odignorovala ním navrhnuté dôkazy jeho žiadosťou výsluch na hlavnom pojednávaní a iné ním
navrhnuté dôkazy ako aj rozhodnutie Krajského súdu zo dňa 27.03.2019, čo považuje za podstatné
porušenie jeho práva. Preto navrhol, aby odvolací súd túto nezákonnosť napravil, prípadne rozhodol
podľa § 389 ods. 2 a § 390, § 376 CSP.

8. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca s tým, že rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za vecne správny a zodpovedajúci vykonanému dokazovaniu. Žalovaný v rámci svojej obrany
tvrdil, že všetky jeho práva a záväzky týkajúce sa motorového vozidla evidenčného čísla : DS 813DX
zanikli dňa 24.11.2014, kedy odovzdal motorové vozidlo leasingovej spoločnosti. Na preukázanie
svojich tvrdení navrhol vypočuť majiteľa vozidla a člena leasingovej spoločnosti, ktorý zodpovedá za
záverečné finančné vyúčtovanie. Žalobca však svoj nárok riadne preukázal svojimi listinnými dôkazmi.

Navrholsúdu,abysivyžiadalvyjadrenieleasingovejspoločnosti.ZpísomnéhovyjadreniaČSOBleasing,
a.s. jednoznačne vyplynulo, že k prevodu držby motorového vozidla došlo až dňa 04.02.2015 a že
žalovaný si havarijné poistenie uzatváral individuálne (poistné neuhrádzal v leasingových splátkach)
a žiadna dohoda medzi leasingovou spoločnosťou a žalovaným ohľadom havarijného poistenia po
predčasnom ukončení leasingu uzatvorená nebola. Žalovaný poistnú zmluvu nevypovedal a zanikla

v súlade so Všeobecnými poistnými podmienkami poistnej zmluvy okamihom zápisu prevodu držby
motorového vozidla na inú osobu v evidencii motorových vozidiel. Po vyjadrení leasingovej spoločnosti
by vykonávanie ďalšieho dokazovania navrhnutého žalovaným a to výsluch majiteľa vozidla a člena
leasingovej spoločnosti by bolo nadbytočné a nehospodárne, preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej
inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

10. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie prejednal vec po zrušení platobného rozkazu
v dôsledku podaného odporu žalovaným na pojednávaní dňa 12.7.2019, na ktoré pojednávania
účastníkov predvolal. Žalovaný po doručení mu predvolania, konajúcemu súdu dňa 09.05.2019 doručil
písomné vyjadrenia, v ktorom zopakoval dôvody, pre ktoré nárok žalovaného neuznáva, uviedol svoju
obranu proti žalobe a navrhol konanie zastaviť. V prípade, že žalobca jeho argumenty neuzná, žiadal,

aby súd prvej inštancie mu zabezpečil eskortu, umožnil mu účasť na pojednávaní, navrhol predvolať
svedkov: majiteľa BMW X6 EČV: DS 813 DX, člena leasingovej spoločnosti, ktorý zodpovedá za
záverečné finančné vysporiadanie (ZPV)Leasingovej zmluvy č. LZC/11/00754 a ako listinný dôkaz
pripojil od VB Leasing záverečné finančné vysporiadanie leasingovej zmluvy č. LZC/ 11/00/754 zo
dňa 20.02.2015.

11. Aktuálne platný civilný sporový poriadok zvýšil procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a
obmedzil aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj vykonávaní dôkazov. S dokazovaním však imanentne
súvisiaajpovinnosti,ktorémusiastranysplniťeštepredtýmakosúdzačnedokazovanieatojepovinnosť
strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Civilný sporový poriadok dáva súdu

oprávnenie požadovať doplňujúce informácie a ukladanie povinnosti stranám za účelom zistenia týchto
informácií. Ide o nástroje, ktoré majú súdu zabezpečiť dostatočné, určité, zrozumiteľné a najmä včasné
informácie o skutkovom stave, t.j. podklad pre dokazovanie. Na jeho tvorbe sa má podieľať najmä
účastník s čím je spojené splnenie dôkazného bremena, ktoré možno charakterizovať ako procesnúzodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.
V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadne svojho
tvrdenia, tzn. že kto tvrdí, ten dokazuje, inak povedané účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom

môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Žalobca teda musí preukázať skutočnosti,
nazákladektorýchmu uplatnenéprávopatríažalovanývrámcisvojejobranytiežmusínavrhnúťdôkazy,
aby preukázal svoje tvrdenia. V rámci dokazovania súd potom nemusí vykonať všetky účastníkmi
navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde (§
185 ods. 1 CSP). Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný

skutkovýpoznatoktvrdenýúčastníkom,aktentoskutkovýpoznatoknebudepreukazovaťinýmdôkazom.

12.Vdanomprípademedziúčastníkmikonaniaideoklasickýobčianskoprávnyspor,vktoromsúdnemal
povinnosť vykonávať dôkazy mimo návrhu účastníkov, ale sa musí vysporiadať s návrhmi účastníkov.

13. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom súd

skonštatoval,žedokazovanievobčianskomsúdnomkonaníprebiehavoviacerýchfázach;odnavrhnutia
dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je
právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených
(navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu
korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh

konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch
predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je
relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou
povinnosťouvodôvodnenírozhodnutiauviesť,prečonevykonalďalšienavrhnutédôkazy.2Nevykonanie
všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti konať pred

súdom, pretože je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, pričom prečo
nevykonal ten-ktorý navrhnutý dôkaz musí v rozhodnutí odôvodniť.

14. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a
dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku
v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane

druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé.
Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002,
II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený

treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk,
ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
154/2005 z 28. februára 2006).

15. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad

(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby
súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce
(napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla
1993, seria A č. 254-B, s. 49).

16. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť oskutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti
konať pred súdom).

17. Súd prvej inštancie v rozpore s obsahom spisu odôvodnil rozhodnutie, majúc za to, že žalovaný
svoju neprítomnosť neospravedlnil a nežiadal odročiť pojednávanie, hoci je nesporné, že žalovaný je vo
výkone trestu odňatia slobody, o účasť na pojednávaní mal záujem, žiadal súd o eskortu, čo súd prvej
inštancie vôbec neakceptoval a s touto žiadosťou sa ani žiadnym spôsobom nevysporiadal. Obdobne
nevzal do úvahy návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania a v rozhodnutí nevykonanie navrhnutých

dôkazov neodôvodnil, tým mu odňal možnosť konať pred súdom.

18.Odňatímmožnostikonaťpredsúdomsarozumiepostupsúdu,ktorýmznemožnilúčastníkovikonania
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa
pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje
práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť

skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia,
právo na spravodlivé súdne konanie a pod.). Podľa názoru dovolacieho súdu konanie súdom prvej
inštancie je takouto vadou vyplývajúcou z uvedeného ustanovenia postihnuté. Táto vada je daná
skutočnosťou, že odvolací súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, bez toho, že by odmietnutie
navrhnutého dôkazu odôvodnil.

19. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, v zmysle ktorého, jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania
veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Táto zásada zabezpečuje, aby v súdnom konaní mali
jeho účastníci rovnaké postavenie. „Rovnosť zbraní“ spočívajúca v rovnakom postavení účastníkov

súdneho konania sa prejavuje v procesnoprávnom postavení účastníkov konania, v spôsobe a rozsahu
dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním práva. Zachovanie „rovnosti
zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj oprávnenia účastníkov
konania navrhovať dôkazy. Možnosť navrhovania dôkazov je spojená s princípom dôkazného bremena,
ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania, no o tom, ktoré z
navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy.

20. Vyššie vytknuté nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý považoval nárok
žalobcu za dôvodný, bez posúdenia všetkých podstatných okolností trvania a zániku zmluvného

vzťahu,rozporné odôvodnenie neprítomnosti žalovaného na poednávaní ako aj neodôvodnenie
nevykonania žalovaným navrhnutých dôkazov , mali za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňalo
požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 220 Civilného sporového poriadku na riadne odôvodnenie
rozsudku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

21. Súd prvej inštancie tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil k navrhnutým dôkazom a zmätočne
hodnotil neúčasť žalovaného na pojednávaní, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na
základe ktorého kvalifikoval celý nárok uplatňovaný žalobcom ako dôvodný.

22. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vo veci opätovne rozhodnúť, po tom čo sa vysporiada s
návrhmi žalovaného na zabezpečenie jeho účasti na pojednávaní a návrhmi na dokazovanie, v prípade
potreby doplniť dokazovanie, jeho výsledky riadne vyhodnotiť, náležite sa vysporiadať s relevantnou

právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu.

24. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami
strán sporu.25. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okremskutočnostía dôkazovnapreukázanieprípustnostia včasnostipodanéhodovolania(§435CSP).