Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817206497
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8817206497.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: COFIDIS SA, so sídlom Parc de la
HauteBorne,avenueHalley61,Villeneuve-d´AscqCEDEX59866,Francúzskarepublika,zapísanéhov
Obchodnom registri Obchodného súdu v Lille pod číslom 325 307 106, konajúceho na území Slovenskej
republiky prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, Einsteinova
11/3677, 851 01 Bratislava, IČO: 50 595 628, zastúpeného URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom
Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: O. I., U.. XX.XX.XXXX, R.
U. T. XXX, XXX XX U. T., o zaplatenie 3.513,92 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Vranov nad Topľou č.k. 10Csp/25/2017-44 z 13.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Zároveň vyslovil, že žalovaný nemá voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva, v zmysle

ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.882,- eur. Výška mesačnej splátky úveru bola
dohodnutá na 109,17 eur, pričom žalovaný mal úver uhradiť 72 splátkami a zároveň mal uhradiť
spracovateľský poplatok vo výške 1.281,06 eur. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 13,92
% a RPMN vo výške 23,66 %. Keďže žalovaný si túto svoju povinnosť neplnil, žalobca ku dňu 28.4.2017
zosplatnil celý úver a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Zmluvný vzťah medzi stranami
sporu súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že úver bol
žalovanému poskytnutý v sume 3.882,- eur, ktorý mal pozostávať z istiny úveru vo výške 2.600,94 eur

a jednorazového spracovateľského poplatku vo výške 1.281,06 eur, nakoľko spracovateľský poplatok
nie je úver, v zmluve ako výška úveru ani nie je uvedený. Žalovanému bol preto poskytnutý iba úver
vo výške 2.600,94 eur. Žalobcovi nárok na spracovateľský poplatok nevznikol a súd ho žalobcovi
nepriznal, nakoľko spracovateľský poplatok vo výške 1.281,06 eur považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, keďže dodávateľ vyžadoval od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré
mu po materiálnej stránke nebolo dodané. Pri poplatkoch spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné,
aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Možno len predpokladať, že poplatok

je za napísanie zmluvy a posúdenie bonity záujemcu o úver. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3.5.2010 č.k. AZ 17U192/2010, v ktorom sa konštatuje záver,
že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné. Tento záver si osvojil
aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku sp.zn. 18Co 109/2011.3. Ďalej súd prvej inštancie skúmal, či zmluva uzavretá medzi stranami sporu obsahovala podstatné
náležitosti obsiahnuté v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z § 9 ods. 2 písm. k/ zákona

o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že súčasťou spotrebiteľskej zmluvy musí byť ročná percentuálna
mieranákladov.VzmluvebolaRPMNuvedenávovýške23,66%.SúdvykonalprepočetuvedenejRPMN
prostredníctvom kalkulačky nachádzajúcej sa na internetovom portáli https://ekonomika.sme.sk, kde pri
výške úveru 2.600,94 eur, výške mesačne splátky 109,17 eur, počte splátok 72 a dodatočnom náklade
vo forme spracovateľského poplatku vo výške 1.281,06 eur, predstavovala 143,66 %. RPMN uvedená

v zmluve o úvere bola nesprávna a nepravdivá, v neprospech spotrebiteľa. Údaj o RPMN sa pritom
považuje za jeden z najdôležitejších údajov, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ
za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Keďže
zmluva o úvere neobsahuje správny údaj o výške RPMN, poskytnutý úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm.
b/ ZoSÚ považuje za bezúročný a bez poplatkov.

4. Nakoľko bolo nepochybné, že žalovanému bol poskytnutý úver v sume 2.600,94 eur, pričom žalovaný
celkovo uhradil sumu 3.275,10 eur, žalovaný úver preplatil, a preto z tohto dôvodu súd prvej inštancie
žalobu žalobcu zamietol.

5. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie zdôvodnil tým, že žalovaný bol síce v konaní v celom

rozsahu úspešný, avšak trovy konania mu nevznikli, preto mu ich náhrada priznaná nebola.

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil
tak, že žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov konania, alebo alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

8. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa nestotožnil, považuje ho za nesprávne, nespravodlivé a
vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona. Vo vzťahu k spracovateľskému poplatku uviedol,

že tento bol dojednaný medzi zmluvnými stranami, a na základe vzájomnej dohody bol započítaný
v jednotlivých mesačných splátkach, čo vyplýva z čl. II. Individuálnych podmienok úverovej zmluvy.
Súčasne je upravený v čl. 19. Všeobecných podmienok úverovej zmluvy, ktorý stanovuje aj spôsob jeho
určenia. Žalovaný tak už pri podpise zmluvy mal vedomosť o výške spracovateľského poplatku. Ide o
poplatok, na základe ktorého bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver, a teda zo strany žalobcu

bolo poskytnuté v tomto smere plnenie.

9. Čo sa týka správnosti výšky RPMN uvedenej v zmluve konštatoval, že súd sa obmedzil len na
tvrdenie, že výška RPMN je uvedená nesprávne, a to na základe výpočtu prostredníctvom internetovej
kalkulačky. Okresný súd však pri posudzovaní, či úverová zmluva obsahuje správny údaj o výške RPMN

úplne opomenul článok 5. Všeobecných podmienok a v odôvodnení rozhodnutia svoj výpočet bližšie
nešpecifikoval a taktiež neuviedol, ktoré všetky údaje pri výpočte použil, prípadne ktoré údaje zo zmluvy
pri svojom výpočte nezohľadnil. RPMN je v zmluve uvedená správne.

10. Podotkol, že žalovaný mal možnosť vyjadriť sa k zmluve a jej jednotlivým zmluvným podmienkam

v čase pred uzavretím zmluvy, kedy sa mal možnosť oboznámiť s podmienkami poskytnutia a čerpania
úveru. V rámci predzmluvnej fázy žalovaný disponoval zmluvou, resp. jej návrhom, ku ktorému sa mohol
vyjadriť a zmluvné podmienky individuálne dojednať alebo modifikovať.

11. Konajúci súd nevychádzal z objektívne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho nesprávne

právne posúdil predmetnú vec a bez relevantných dôvodov posúdil poskytnutý úver ako bezúročný a
bez poplatkov. Rozsudok okresného súdu je arbitrárny a nepreskúmateľný.

12. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.13. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

15. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku

koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce
a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobu

zamietol. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, prípadne ústavne
nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil
od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Iba skutočnosť, že odvolateľ sa s
právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti alebo
arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010).

16. Ako je zrejmé z obsahu spisu, medzi stranami sporu bola dňa 1.3.2014 uzatvorená zmluva o úvere č.
XXXXX, na základe ktorej podľa žalobcu bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.163,06 eur, ktorý
pozostával z istiny úveru 3.882,- eur a spracovateľského poplatku 1.281,06 eur. Žalovaný sa zaviazal

uhrádzať žalobcovi mesačné splátky vo výške 109,17 eur v počte 72, deň splatnosti prvej mesačnej
splátky bol 20.4.2014 a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru 20.3.2020. Ročná úroková
sadzba úveru bola dohodnutá 13,92 %, RPMN 28,90 %.

17. Z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako 3 mesiace, v súlade

s bodom 19 Všeobecných podmienok zmluvy o úvere, žalobca vyhlásil splatným celý poskytnutý úver
spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú k 28.4.2017 a vyzval
žalovaného k úhrade týchto pohľadávok v zmysle výzvu z 20.4.2017.

18. Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje

prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice Rady 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda zabránenie tomu, aby
jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného
v jej čl. 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu
používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebo

dodávateľov. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná preto, aby bola pre
spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho,
že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, ako aj Cofidis, C-473/00).

19. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie stav, keď sa v občianskom súdnom konaní
účastníkovi nepriznajú tie práva, ktoré mu zákon priznáva (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
6Cdo/140/2011 a sp.zn. 4Cdo/165/2011).

20. Nemusí ísť pritom o stav, keď sa účastníkovi postupom súdu zmarí nejaký procesný úkon, ktorý sa

viaže na jeho aktivitu, ale tiež o stav, keď súd má poskytnúť právam a právom chráneným záujmom
účastníka ochranu aj bez návrhu a neurobí tak.21. Na základe uvedeného bol preto správny postup súdu prvej inštancie, pokiaľ skúmal, či
spotrebiteľská zmluva, na ktorej spočíva uplatnený nárok žalobcu, neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky zaväzujúce spotrebiteľa na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo

odporujúce dobrým mravom.

22. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa
nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s

ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj
zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej
stránke dodané nie je a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Spracovateľský poplatok, ktorého
zaplatenia sa žalobca domáha odráža spracovanie a náklady veriteľa za poskytnutý úver. Z uvedeného
vyplýva, že tento poplatok nie je v záujme spotrebiteľa. Nemá rozumný ekonomický základ, ktorý by
opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom. Každý poplatok, ktorý by mal spotrebiteľ platiť, by mal

korešpondovať nejakému predmetu plnenia a je nevyhnutné, aby sa týmto poplatkom platilo skutočné
plnenie poskytnuté spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorej zodpovedá poplatok za spracovanie úveru, teda za vedľajšie plnenie, ktoré slúži výlučne v
prospech dodávateľa (rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu č. 7U/17/06).

23. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, pokiaľ spracovateľský poplatok posúdil ako neplatnú
zmluvnú podmienku pre neprijateľnosť a z uvedeného dôvodu nepriznal žalobcovi uvedené plnenie.

24. Vo vzťahu k nesprávne uvedenej výške RPMN, odvolací súd uvádza, že RPMN predstavuje jednu
z podstatných náležitostí spotrebiteľských zmlúv, pretože vyjadruje náklady na úver a spotrebiteľovi

pomáha aj poznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom, pričom uvedenie
nákladov v percentuálnych bodoch zjednodušuje spotrebiteľovi i porovnanie obdobných produktov na
finančnom trhu, a teda aj výberu konkrétneho úveru samotným spotrebiteľom. Neuvedenie tohto údaju
ale i jeho nesprávne uvedenie zo strany dodávateľa je tak klamaním spotrebiteľa a hľadí sa na neho,
akoby uvedené ani nebolo (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 20Co/230/2014 zo dňa

19.11.2015). Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že údaj o RPMN nie je
uvedený v správnej výške. Odvolací súd si overil výšku RPMN pri vstupných údajoch poskytnutého
úveru vo výške 2.600,94 eur a 72 mesačných splátok po 109,17 eur a dodatočnom náklade vo forme
spracovateľského poplatku vo výške 1.281,06 eur na dvoch rôznych internetových kalkulačkách (https://
ekonomika.sme.sk/kalkulacky/ spotrebitelsky-uver-rpmn-rpsn.php, http://ako-investovat.sk/index.php/

financna-gramotnost/ 80-uroky/163-rona-percentualna-miera-nakladov-rpmn) a oba tieto zdroje zhodne
vypočítali RPMN vo výške 143,66 %, pričom v zmluve je uvedená RPMN vo výške 28,90 %. Úver
sa v dôsledku nižšie uvedenej RPMN zdá byť pre spotrebiteľa výhodnejší, ako v skutočnosti je.
Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nesprávne uvedenie výšky RPMN
v neprospech spotrebiteľa predstavuje dôvod, s ktorým zákon spája následok v podobe bezúročnosti a

bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.

25. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru znamená, že žalovanému voči žalobcovi vznikla povinnosť
vrátiť to, čo mu bolo skutočne poskytnuté, t.j. sumu 2.600,94 eur. Zo skutkových zistení súdu prvého
stupňa, čo žiadna zo strán sporu nespochybnila, vyplýva, že doposiaľ žalovaný na plnenie úveru zaplatil

sumu 3.275,10 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný zaplatil žalobcovi viac, ako to, čo po práve plniť
mal. Žaloba je tak nedôvodná, čo sa muselo prejaviť jej zamietnutím.

26. Za tejto situácie, keď správny je aj výrok o trovách konania strán sporu, odvolací súd s poukazom na
uvedené dôvody rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny

potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trovtohtoštádiakonaniaprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspechnemal.Výškutýchtotrovustáli

postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).