Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. apríl 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719205904
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6719205904.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobcu: Pozemkové spoločenstvo
obce Očová, IČO: 37 958 461, so sídlom SNP 329/59, 962 23 Očová zast. J.. S. X., V.. XX.XX.XXXX,
B. P. T. XXX, Y., XXX XX K. X., proti žalovanému: I.) J. Ď., V.. XX.XX.XXXX, B. P. X. XXXX/XX, XXX XX
T. a žalovanému II.) TOPFOREST SLOVAKIA s. r.o., so sídlom Janka Kráľa 1023/86, 965 17 Solčany,

IČO: 47 698 268, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 13C/38/2019-129 zo dňa 22.06.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol žalobu žalobcu,

ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným v I./
rade a žalovaným II./ rade, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom
Zvolen, katastrálny odbor, dňa 30.11.2018 pod V3865/2018 na LV č. XXXX pre katastrálne územie
N. v podiele 512/200928-in k celku je neplatná, z dôvodu porušenia predkupného práva vlastníkov
podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalobca je povinný
nahradiť žalovanému v I./ rade aj žalovanému II./ rade trovy konania v rozsahu 100%. Právne svoje

rozhodnutie odôvodnil poukazom na relevantné ustanovenia zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových
spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ustanovenia Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), najmä § 40a, § 140 a § 605. Žalobu súd
zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ohľadne skutočností, že žalovaný v I./ rade
porušil predkupné právo, ktoré vyplýva z ust. § 9 ods. 8 zák. č. 97/2013 Z.z., keďže žalovaní I./ aj II./
preukázali, že žalovaný I./ ponúkol žalobcovi na odpredaj predmetné nehnuteľnosti, a to ohlásením

všetkých podmienok, pričom ak ide o nehnuteľnosť musí byť ponuka písomná, tak ako to upravuje
ust. § 605 Občianskeho zákonníka. Súd tiež vychádzal z toho, že z pripojenej notárskej zápisnice č.
N32/2020 zo dňa 13.02.2020 jednoznačne vyplynulo, že žalovaný I./ splnil svoju povinnosť ponúknuť
svoj spoluvlastnícky podiel ostatným vlastníkom podielu na spoločnej nehnuteľnosti, pričom podiel
možnoponúknuťprostredníctvomvýboru.Keďžeztohtolistinnéhodôkazuapripojenýchmailovaprílohy
vyplynulo, že žalovaný I./ dňa 21.08.2018 mailom, to znamená elektronickým prostriedkom v zmysle §

40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ponúkol na odpredaj predmetné nehnuteľnosti, pričom v maily bola
špecifikovaná aj kúpna cena, ktorá začínala na 0,33 Eur/m2 s tým, že súčasťou tohto mailu bola aj
pripojená žiadosť o odpredaj lesnej pôdy zo dňa 21.08.2018 adresovaná Pozemkovému spoločenstvu
obce N., kde bolo uvedené, že žalovaný I./ žiada žalobcu o odpredaj lesných pozemkov vedených na
LV č. XXXX, a to jednotlivých podielov vedených na meno žalovaného I./, v zmysle § 605 Občianskeho
zákonníka, žalobca od 21.08.2018 mal lehotu dvoch mesiacov, aby predmetnú ponuku akceptoval a keď

tak neurobil, žalovaný I./ bez porušenia ustanovení o predkupnom práve mohol odpredať predmetné
nehnuteľnosti tretej osobe. Súd dospel k záveru, že predmetná zmluva, ktorá bola predmetom tohtokonania bola zavkladovaná dňa 30.11.2018, teda po uplynutí lehoty dvoch mesiacov po urobenej
ponuke, z tohto dôvodu žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP
(zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) vzhľadom na úspech žalovaných I./,

II./ vo veci.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že súdom nebola
vyhodnotená skutočnosť, že pri odoslaní ponuky predaja spoluvlastníckych podielov na spoločnom
majetku žalobcovi I./ - žalovaným v I./ rade dňa 21.08.2018 a uzatvorení kúpnej zmluvy so žalovaným
II./ dňa 26.10.2018 uplynulo 65 dní, a teda ktorá lehota a pre ktorého spoluvlastníka sa na spoločnom

majetku počíta. Zároveň namietol, že výbor pozemkového spoločenstva - žalobca, nie je adresátom
ponuky v rámci predkupného práva, pretože výbor nie je z predkupného práva oprávnený. Výbor
pozemkového spoločenstva - žalobca sa v zmysle § 9 ods. 8 zák. č. 97/2013 Z.z. stal iba prostredníkom
ponuky, nie subjektom oprávneným sa k ponuke vyjadriť. Zákon neustanovuje v žiadnom ustanovení
právnu fikciu z ktorej by vyplývalo, že ponuka doručená výboru pozemkového spoločenstva - žalobcovi,
sa považuje za ponuku doručenú ostatným spoluvlastníkom. Podľa názoru žalobcu súd sa v rozsudku

tiež nezaoberal tým, akým spôsobom je výbor pozemkového spoločenstva povinný naložiť ďalej s
doručenou ponukou. Podľa § 14 ods. 3 poslednej vety zák. č. 97/2013 Z.z. je výbor pozemkového
spoločenstva povinný doručenú ponuku na prevod podielov zahrnúť do programu v pozvánke na
zasadnutie spoločného majetku. Táto skutočnosť súdu bola preukázaná. Až tento úkon (doručenie
pozvánky s ponukou v predkupnom práve) môže byť považovaný za skutočné doručenie ponuky

prevádzajúceho spoluvlastníka ostatným spoluvlastníkom, ak obsahuje podstatné náležitosti. Súd sa
v tejto súvislosti nezaoberal ani tým, či ponuka prevádzajúceho - žalovaného I./ obsahovala všetky
náležitosti, ktoré má mať na to, aby oslovení spoluvlastníci mohli riadne a včas na ňu reagovať. Ak má
byť ponuka v rámci predkupného práva perfektným návrhom, musí obsahovať určenie prevádzajúceho,
určenie adresáta, predmetu prevodu, teda podielu, cenu prevádzaného podielu alebo aspoň spôsob

určenia ceny a dátum, do ktorého ponúkajúci očakáva akceptovanie návrhu oslovených spoluvlastníkov.
Žalovaný v I./ rade o uvedených právnych skutočnostiach prevodu spoluvlastníckych podielov na
spoločnom majetku vedel, nakoľko stanovy aj zmluva o pozemkovom spoločenstve sú zverejnené na
webovej stránke žalobcu. Pretože žalovaný v I./ rade si zvolil spôsob oslovenia ponuky predaja svojich
spoluvlastníckych podielov cestou výboru pozemkového spoločenstva, teda dal súhlas, že jeho ponuka

sa bude prejednávať na zhromaždení spoluvlastníkov, tým sa začína lehota počítať až prerokovaním
ponuky na zhromaždení spoluvlastníkov. Nakoľko žalovaný I./ nedal na prerokovanie zhromaždeniu
vlastníkov podľa § 14 ods. 3 posledná veta zák. č. 97/2013 Z.z., porušil predkupné právo ostatných
spoluvlastníkov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaný I./ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ako vlastník pozemkov dňa 21.08.2018 odoslal
žiadosť o odpredaj pozemkov vedených na LV č. XXXX na jeho meno v súlade s platnými stanovami
Pozemkového spoločenstva N. schválenými v roku 2017 pre rok 2018. Písomná žiadosť v elektronickej
podobe bola notifikovaná na konkrétnom mobilnom čísle. V žiadosti boli uvedené všetky relevantné
informácie podľa stanov a zároveň obsahoval mail aj upresnenie minimálnej ceny za m2 pre prípadného

záujemcu zo strany pozemkového spoločenstva. Konštatovanie žalobcu, že keby sa počkalo na konanie
zhromaždenia spoluvlastníkov, bola by sa ponuka prejednala, je rýdza špekulácia. Je síce pravdou,
že v zmysle vtedy platných stanov výbor zverejnil na svojej webovej stránke túto žiadosť, ale to bolo
všetko. Nevyužil svoje právo zvolať čiastkovú schôdzu zhromaždenia alebo mimoriadne zhromaždenie.
Pokiaľ žalobca argumentuje, že mal vôľu odkúpiť pozemky žalovaného I./ mal to doložiť pred súdom.

Žalovaný I./ nikdy nemal problém odpredať svoj podiel komukoľvek zákonným spôsobom za zverejnenú
cenu. Jediný a skutočný dôvod podania veci na súd bol, že súčasný vlastník žalovaný II./ na jar 2019
začal skupovať pozemky v pozemkovom spoločenstve. Dovtedy pozemkové spoločenstvo akceptovalo
kúpno-predajnú zmluvu a aj spôsob doručenia.
4. Žalovaný II./ vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že výzva žalovaného I./ bola prostredníctvom výboru

ostatným vlastníkom doručená, hoci si prípadne žalobca nesplnil svoju povinnosť spoluvlastníkom túto
výzvu doručiť. Zároveň poukázal na ust. § 40a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatnosti sa
nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný I./ nevyzval ostatných
spoluvlastníkov na uplatnenie zákonného predkupného práva, bolo listinnými dôkazmi vyvrátené.
Rovnako tak ako tvrdenie žalobcu, že výzva nespĺňala zákonné náležitosti. Odlišné plynutie lehoty na

uplatnenie predkupného práva tak, ako to uvádza žalobca vo svojom odvolaní, nemá oporu v zákone
ani v žiadnom odbornom výklade. Výkladom žalobcu by účastníci boli uvedení do právnej neistoty s
tým, že by nevedeli žiadnym spôsobom ovplyvniť, kedy bude ich ponuka prerokovaná. Žalovaný II./ na
základe uvedených skutočností navrhol zamietavý rozsudok potvrdiť.5. Žalovaný I./ k vyjadreniu žalovaného II./ reagoval písomne. Poukázal už na uvádzané skutočnosti,
kde zdôraznil, že jeho žiadosť bola zaslaná v zmysle zákona, pričom podiel možno ponúknuť na predaj
prostredníctvom výboru, čo výbor prijal a následne zverejnil prostredníctvom svojej webovej stránky.

Výbor pozemkového spoločenstva mohol a mal konať v zmysle platných ustanovení zák. č. 97/2013
Z.z. Napadnutý rozsudok okresného súdu preto vychádza zo správneho posúdenia.
6. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniam žalovaných v I./ a II./ rade uviedol, že žalovaný v I./ rade si
doteraz neosvojil právne skutočnosti zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách vo vzťahu
k prevodu vlastníckych práv k spoluvlastníckym podielom podľa § 9 ods. 8. V ponukovom konaní,

ktoré predložil žalobca v I./ rade má za to, že v zmysle uvedeného ustanovenia je výbor pozemkového
spoločenstva adresátom, čo v skutočnosti je jeho fikciou, pretože výbor pozemkového spoločenstva
je iba prostredníkom ponuky, nie subjektom oprávneným sa k ponuke vyjadriť. Preto plynutie lehoty
oznámenia o uplatnení predkupného práva výboru pozemkového spoločenstva nemôže byť počítané
jeho doručením - oznámením na pozemkové spoločenstvo. Na základe týchto skutočností boli už v roku
2016 upravované stanovy, že o ponuke spoluvlastníckych podielov sa bude rokovať na zhromaždení

spoluvlastníkov, ktorá skutočnosť bola vždy oznamovaná v pozvánke na zhromaždenie spoluvlastníkov
podielov. Podľa názoru žalobcu, až vtedy začína plynúť lehota 60 dní na odkúpenie spoluvlastníckych
podielov žalobcovi. Konštatovanie súdu, že postačuje zverejnenie v elektronickej podobe, nemá právnu
oporu v právnych skutočnostiach. Žalobca zvýraznil, že pokiaľ by žalovaný v I./ rade sledoval mailovú
stránku žalobcu od vzniku jeho členstva v pozemkovom spoločenstve, s istotou by vedel postup a lehoty

prevodov spoluvlastníckych podielov. Na základe uvedených skutočností opätovne žiadal rozsudok
okresného súdu zrušiť a vrátiť na nové prejednanie.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP),
viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (a
contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom.

9. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie použiteľný pre civilné konanie, je obsiahnutý
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto právo je podľa judikatúry
ÚstavnéhosúduSRimplikovanévčl.46ods.1ÚstavySR.Jednotlivéčiastkovépráva,ktorétvoriaobsah
práva na spravodlivý proces je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu
pre ľudské práva. Patrí sem, napr. právo na prístup súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo

na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé
prejednanie veci. Práve v rámci práva na spravodlivé prejednanie veci je potrebné zdôrazniť princíp
rovnosti strán, rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Rozhodnutie okresného súdu bolo potrebné zrušiť práve z dôvodu nedostatočného
odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

10. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným
v I./ rade a žalovaným v II./ rade ohľadne spoluvlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti,
z dôvodu nedodržania právnych predpisov pri prevode spoluvlastníckych podielov a porušenia
predkupného práva ostatných vlastníkov podielov na spoločnej nehnuteľnosti.
11. Podmienky nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou a jej podielmi upravuje zák. č. 97/2013 Z.z. o

pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (§ 1 ods. 1 písm. c/).
12. Všeobecne na prevod spoluvlastníckeho podielu sa vzťahuje ustanovenie § 140 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo,
ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného
práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

13. Predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka má vecno-právny charakter, ktoré však
vzhľadom na to, že ide o zákonné predkupné právo sa nezapisuje do katastra. Vecno-právny charakter
predkupnéhoprávasaprejavujevjehospojenísvecou,pôsobívočivšetkýmnadobúdateľomveci,ateda
prechádza na prípadného nadobúdateľa veci. Pri realizácii predkupného práva sa neuplatňuje princíp
majority platiaci pri správe spoločnej veci. Porušenie zákonného predkupného práva má za následok

relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Predkupné právo vzniká priamo zo zákona. Predpokladom jeho
vzniku je iba existencia spoluvlastníckeho vzťahu.14. V prípade spoločnej nehnuteľnosti podmienky nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou a s jej
podielmi upravuje zák. č. 97/2013 Z.z., ktorý osobitne upravuje aj prevod spoluvlastníckeho podielu na
tretiu osobu v nadväznosti na predkupné právo.

15. Podľa § 9 ods. 8 zák. č. 97/2013 Z.z. ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza
spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na
spoločnej nehnuteľnosti; podiel možno ponúknuť prostredníctvom výboru. Ak o podiel neprejavia záujem
ostatní vlastníci podielov alebo v ich mene spoločenstvo podľa odseku 10, možno ho previesť tretej
osobe.

16. Zákonné predkupné právo v prípade spoločnej nehnuteľnosti má za následok vznik povinnosti
vlastníka podielu (spoluvlastníka) ktorý hodlá svoj podiel na spoločnej nehnuteľnosti (spoluvlastnícky
podiel) previesť na inú, tretiu osobu. Nesplnenie zákonom daných povinností má za následok relatívnu
neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka, teda právo spoluvlastníka,
ktorého právo bolo porušené v lehote troch rokov od porušenia predkupného práva dovolať sa relatívnej
neplatnosti.

17. Z citovaného ustanovenia § 9 ods. 8 zák. č. 97/2013 Z.z. jednoznačne vyplýva, že ak vlastník podielu
na spoločnej nehnuteľnosti má záujem previesť spoluvlastnícky podiel na inú osobu, ponuku na prevod
spoluvlastníckeho podielu má možnosť urobiť dvomi spôsobmi, a to a) spoluvlastnícky podiel ponúknuť
všetkým ostatným vlastníkom podielov (spoluvlastníkom) priamo alebo b) ponúknuť spoluvlastnícky
podiel všetkým ostatným vlastníkom podielov (spoluvlastníkom) prostredníctvom výboru.

18. Výbor v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 97/2013 Z.z. je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva.
Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon,
zmluva o spoločenstve alebo stanovy, alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené
týmto zákonom iným orgánom spoločenstva.
19. Výbor je tak len výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva, pričom najvyšším orgánom

spoločenstva je zhromaždenie a práve zhromaždenie sa skladá so všetkých členov spoločenstva (§ 14
ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách).
20. Rozsah právomoci výboru vymedzuje § 16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách, pričom
okrem iného výbor je tým orgánom spoločenstva, ktorý uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej
nehnuteľnosti zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods.

10, ak tak rozhodlo zhromaždenie. Ak výbor v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti uzatvorí
zmluvu o prevode vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti, nadobúdateľom podielu sa stávajú
všetci vlastníci spoločnej nehnuteľnosti pomerne podľa veľkosti podielov a cenu platí spoločenstvo.
21. Pokiaľ sa vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti rozhodol ponúknuť svoj podiel prostredníctvom
výboru podľa § 9 ods. 8, a nie priamo všetkým ostatným vlastníkom podielov, musí tento vlastník podielu

vziaťdoúvahyvšetkyšpecifikáaosobitnýpostup,ktorýjespojenýsprevodomspoluvlastníckehopodielu
na tretiu osobu v prípade tejto zvolenej ponukovej možnosti. Z ust. § 14 ods. 3 posledná veta Zákona o
pozemkových spoločenstvách jednoznačne vyplýva, že ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti
ponúka svoj podiel prostredníctvom výboru podľa § 9 ods. 8, výbor to uvedie v programe zasadnutia
zhromaždenia.

22. Prevod spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu je vždy spojený s
povinnosťou ponuky všetkým ostatným vlastníkom podielov, a to či už priamo alebo prostredníctvom
výboru. Pokiaľ sa vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti rozhodne previesť spoluvlastnícky podiel
na tretiu osobu formou ponuky prostredníctvom výboru, prenáša tým povinnosť ponúknuť uvedený
podiel ostatným spoluvlastníkom podielov na výbor, čo je pre neho výhodné, pretože nemusí ponukovú

povinnosť realizovať sám voči všetkým ostatným vlastníkom podielu. Výbor v takomto prípade túto
ponukovú povinnosť musí realizovať spôsobom zvolania zhromaždenia (v zmysle § 14 ods. 2 Zákona
o pozemkových spoločenstvách zasadnutie zhromaždenia zvoláva výbor najmenej raz za rok), pričom
ponuku prevodu spoluvlastníckeho podielu musí výbor uviesť v programe zasadnutia zhromaždenia.
23. Zo strany vlastníka podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý má záujem previesť spoluvlastnícky

podiel na tretiu osobu, ponuková povinnosť nie je splnená len tým, že podiel ponúkne prostredníctvom
výboru, pretože v tomto prípade ponuka sa ešte nedostala do dispozičnej sféry všetkých ostatných
vlastníkov podielov (spoluvlastníkov) na spoločnej nehnuteľnosti. Ponuková povinnosť vo vzťahu
ku všetkým ostatným vlastníkom podielov tak bude splnená až dátumom konania sa zasadnutia
zhromaždenia, pretože až zasadnutím zhromaždenia sa všetci ostatní vlastníci podielov na spoločnej

nehnuteľnosti dozvedia o ponuke prevodu spoluvlastníckeho podielu. Až dňom konania zasadnutia
zhromaždenia začína plynúť dvojmesačná lehota v zmysle § 605 Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej
ostatní vlastníci podielov majú možnosť akceptovať ponuku a vyplatiť nehnuteľnosť, pretože až dňom
konania zasadnutia zhromaždenia bola splnená povinnosť ponuky prevodu spoluvlastníckeho podieluvšetkým ostatným vlastníkom podielov, pokiaľ nedošlo k ponuke prevodu priamo týmto spoluvlastníkom,
ale bola zvolená možnosť ponuky prevodu prostredníctvom výboru. Predkupné právo zanikne, ak táto
dvojmesačná doba uplynie márne, teda do dvoch mesiacov od zasadnutia zhromaždenia nedôjde k

akceptovaniu ponuky na prevod spoluvlastníckeho podielu a k vyplateniu prevádzanej nehnuteľnosti.
24. Z hľadiska podaného odvolania žalobcom odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou,
že okresný súd sa nezaoberal tým, akým spôsobom bol výbor pozemkového spoločenstva povinný
naložiť ďalej s doručenou ponukou, nezaoberal sa povinnosťou postupu výboru v zmysle Zákona o
pozemkových spoločenstvách, pričom okresný súd sa nezaoberal ani tým, či ponuka žalovaného I./

obsahovala všetky náležitosti, ktoré má mať na to, aby oslovení spoluvlastníci mohli riadne a včas
na ňu reagovať. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom žalobcu v odvolaní, že pokiaľ žalovaný I./
rade si zvolil spôsob oslovenia ponuky predaja svojich spoluvlastníckych podielov cestou výboru
pozemkového spoločenstva, teda dal súhlas, že jeho ponuka sa bude prejednávať na zhromaždení
spoluvlastníkov, lehota v zmysle § 605 Občianskeho zákonníka sa začína počítať až prerokovaním
ponuky na zhromaždení spoluvlastníkov. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný I./ sa nemôže

ani brániť tým, že výbor zvolal zasadnutie zhromaždenia neskoro, pretože pokiaľ došlo k ponuke
prevodu spoluvlastníckeho podielu prostredníctvom výboru, vždy ide o rýchlejší a jednoduchší spôsob
realizáciepredkupnéhoprávaakovprípade,akbyspoluvlastníckypodielmalponúkaťvšetkýmostatným
vlastníkom podielov samostatne, každému zvlášť.
25. Nakoľko okresný súd nepostupoval pri vyhodnotení ponukovej povinnosti v súlade s relevantnými

ustanoveniami zák. č. 97/2013 o pozemkových spoločenstvách, odvolaciemu súdu nezostala iná
možnosť, než zrušiť rozhodnutie okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Okresný súd bude musieť opätovne v ďalšom konaní vypočuť účastníkov konania, zopakovať vykonanie
dôkazovnavrhnutýchúčastníkmi,najmävovzťahu kponukežalovanéhoI./naprevodspoluvlastníckeho
podielu a vyhodnotiť akým spôsobom došlo k tejto ponuke, voči ktorému orgánu spoločenstva, či ponuka

obsahovalavšetkyrelevantnénáležitostianazákladetohosiujasniťzáver,čidošlovovzťahukostatným
vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti k porušeniu predkupného práva. Zároveň v zmysle §
396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania v novom rozhodnutí o veci.
26. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).