Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. apríl 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/72/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217217319
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2217217319.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., so sídlom Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 proti žalovanému: I. N., nar.
XX.XX.XXXX, X. H. XX, H. H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Leopoldove, o zaplatenie 567,94
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
14C/53/2017-247 zo dňa 26. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 14C/53/2017-127 zo dňa 12.07.2019 uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 567,94 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. rozhodol, že
žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to vo výške 34 eur na
trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, ktorú má žalovaný povinnosť zaplatiť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.

2. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 24Co/202/2019-159 zo dňa

12.02.2020 vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolacísúdvytýkalsúduprvejinštanciepredovšetkýmnedostatkyodôvodneniarozsudku
súdu prvej inštancie vo vzťahu k navrhovaným dôkazom a zmätočne hodnotil neúčasť žalovaného na
pojednávaní, nedal odpoveď na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého kvalifikoval celý
nárok uplatňovaný žalobcom ako dôvodný.

3. Následne súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalovanému uložil povinný zaplatiť

žalobcovi 567,94 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. rozhodol o nároku na náhradu
trov konania tak, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to
vo výške 34 eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, ktorú má žalovaný povinnosť
zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.

4. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 185 Civilného sporového poriadku,
§ 788 ods. 1, § 795 ods. 1, § 796 ods. 1, ods. 2, § 801 ods. 1 a 2 a § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

5. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Z
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili poistnú zmluvu, týkajúcu sa
havarijného poistenia motorového vozidla, na základe ktorej vznikla žalovanému povinnosť zaplatiťpoistné. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a k jej ukončeniu došlo v zmysle ustanovenia článku
VIII bodu 3/ všeobecných poistných podmienok okamihom zápisu prevodu držby vozidla na inú osobu
v evidencii vozidiel, a to dňom 03.02.2015. Žalobca si právo na poistné za obdobie od 13.11.2014 -

03.02.2015 uplatnil vo výške 567,94 eur, ako pomernú časť štvrťročného poistného zo sumy 629,52 eur.
Naopak žalovaný svoje tvrdenie nepreukázal, že jeho záväzky, mali prejsť na leasingovú spoločnosť,
ani nenavrhol taký dôkazný prostriedok, ktorý by to mal preukázať. Navyše sama žalovaným označená
leasingová spoločnosť odmietla akékoľvek tvrdenie žalovaného o prevzatí jeho záväzku, vyplývajúce z
titulu havarijného poistenia. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených

skutočností,súdouplatnenomnárokužalobcurozhodoltak,akojetopodrobnešpecifikovanéauvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Žalovaný navrhol výsluch pánov z leasingovej spoločnosti, ohľadom odovzdania motorového vozidla
dňa 26.11.2014 a na ozrejmenie, či prevzali na seba všetky záväzky vyplývajúce z titulu užívania
motorového vozidla. Súd takýto návrh na doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko výsluchom by sa
neozrejmil viac už zistený skutkový stav medzi poistníkom - žalovaným a poisťovňou žalobcom. V

žiadnom prípade sa nemohli dohodnúť na prevzatí záväzku žalovaného bez účasti samotnej poisťovne.
Pokiaľ sa žalovaný domnieva, že tak učinil, potom si bude musieť uplatniť takýto nárok, avšak
zo záväzkového vzťahu vyplývajúceho medzi ním a leasingovou spoločnosťou. Navyše vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že predmetný žalobný nárok, ktorý si uplatnil žalobca voči žalovanému,
plynie zo záväzkového vzťahu z titulu poistnej zmluvy, a teda žalobca si dôvodne uplatnil nárok voči

žalovanému.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu v
súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania vo výške 100%. O ich výške

súd rozhodol podľa § 262 ods. 2 CSP s prihliadnutím na čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s
princípom rýchlosti a hospodárnosti konania. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania vo výške 34 eur,
a to na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu. A keďže bol žalobca
úspešný v rozsahu 100%, súd uložil povinnosť žalovanému uhradiť žalobcovi náhradu trov konania vo
výške 34 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám žalobcu.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Dôvodil, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonávaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Súd opakovane nerešpektoval návrhy žalovaného na svedkov z leasingovej spoločnosti, tieto
zamietol. Nebolo splnené dokazovanie, ktoré boli opakovane navrhnuté pred súdom prvej inštancie
a to aj napriek nariadeniu v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie zamietol vypočuť svedkov
leasingovej spoločnosti, ktorí auto predali, súd si nevyžiadal potvrdenie o poistení vozidla počas doby

od predčasného ukončenia až do jeho predaja inému subjektu. Zo strany žalovaného boli písomne
navrhnuté pred súdom prvej inštancie. Žiada, aby odvolací súd túto nezákonnosť napravil.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca svoj nárok riadne preukázal a navrhoval súdu,
aby si vyžiadal vyjadrenie leasingovej spoločnosti. Z písomného vyjadrenia spoločnosti ČSOB Leasing,

a.s. jednoznačne vyplynulo, že k prevodu držby motorového vozidla došlo až dňa 04.02.2015 a žalovaný
si havarijné poistenie uzatváral individuálne - poistné neuhrádzal v leasingových splátkach a žiadna
dohoda medzi leasingovou spoločnosťou a žalovaným ohľadom havarijného poistenia po predčasnom
ukončení leasingu uzatvorená nebola.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - zároveň
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanievčasejehopodaniapripúšťa(§355ods.
1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127

a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. b), e), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktorénezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového

poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli
a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového
poriadku),adospelkzáveru,žeodvolaniužalovanéhoniejemožnépriznaťúspech,nakoľkorozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne a je potrebné ho v zmysle ust. § 387 ods.1,2 Civilného sporového
poriadku potvrdiť.

10. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh žalobcu, ktorým sa domáha od žalovaného
zaplatenia sumy 567,94 eur z titulu nezaplateného poistného.

11. Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaného, posúdenie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd vyhovel žalobe žalobcu.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania mu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

13. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobou uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery
súduprvejinštancievoveci,ktorýnavecaplikovalsprávnehmotnoprávneustanoveniaatietovsúvislosti
s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s

poukazom na ust. § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho
dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani
s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu žalovanému. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

14.Žalovanývodvolanínamietal,žesúdprvejinštancienaprieknávrhužalovanéhonevykonalnavrhnutý
dôkaz a to výsluch svedkov z leasingovej spoločnosti. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
uviedol, že takýto návrh na doplnenie dokazovania zamietol, nakoľko výsluchom by sa neozrejmil viac
už zistený skutkový stav medzi poistníkom - žalovaným a poisťovňou žalobcom. Tiež súd uviedol,

že v žiadnom prípade sa nemohli dohodnúť na prevzatí záväzku žalovaného bez účasti samotnej
poisťovne. Pokiaľ sa žalovaný domnieva, že tak učinil, potom si bude musieť uplatniť takýto nárok, avšak
zo záväzkového vzťahu vyplývajúceho medzi ním a leasingovou spoločnosťou. Navyše vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že predmetný žalobný nárok, ktorý si uplatnil žalobca voči žalovanému,
plynie zo záväzkového vzťahu z titulu poistnej zmluvy, a teda žalobca si dôvodne uplatnil nárok voči

žalovanému.

15. Podstata odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového
poriadku spočíva v takej skutočnosti, že ak strana sporu navrhla vykonanie dôkazov, ktoré boli spôsobilé
preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ich nevykonal, vzniká

nedostatok v skutkových zisteniach, ktoré treba odstrániť.

16. Podľa Článku 8 Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

17. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného, v ktorej namietal okolnosť, že súd prvej inštancie
nevykonal ním navrhnutý dôkaz výsluchom svedkov, považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé
uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie
poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné

prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im bola všeobecne uložená v ustanoveniach
§ 132 ods. 1 v spojení s § 185 Civilného sporového poriadku. Ide o povinnosť tej zo strán, ktorá tvrdí
skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti v
sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždyna konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla bremeno
tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti
strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť

strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o
veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre
nečinnosť strany preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy výsledky zhodnotenia
dôkazovneumožňujúsúduprijaťzáveraniopravdivostitejtoskutočnosti,aniotom,žebytátoskutočnosť

bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorá z
jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí.

18. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis
strane priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi

strán na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie
všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane odňatie možnosti konať pred súdom.
Súd prvej inštancie správne nevyhovel návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov z
leasingovej spoločnosti. Odvolací súd preskúmaním odvolacej námietky žalovaného dospel v zhode
so súdom prvej inštancie k záveru, že výsluch navrhnutých svedkov nemohol žiadnym spôsobom

ovplyvniť zistený skutkový stav vyplývajúci z dovtedy vykonaných dôkazov, nakoľko nebol spôsobilý
preukázať právne významné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej, keďže z písomného vyjadrenia
ČSOB Leasing a.s. z 09.07.2019 vyplýva jednoznačné vyjadrenie o tom, že havarijné poistenie si
uzatváral žalovaný individuálne a žiadna dohoda po predčasnom ukončení zmluvy s leasingovým
nájomcom-sožalovanýmnebolauzatvorená.Uvedenépísomnéstanoviskobolodostatočnýmdôkazom

o zodpovednostnom vzťahu žalovaného z predmetného poistného vzťahu, žalovaný neuviedol žiadne
vecné argumenty, že by navrhnutí svedkovia, pracovníci leasingovej spoločnosti vypovedali v rozpore
s písomným stanoviskom samotnej leasingovej spoločnosti. Súd prvej inštancie preto svojim postupom
žalovaného nevylúčil z realizácie procesného práva navrhovať dôkazy, ktoré im procesný predpis
priznáva a správne tento návrh na doplnenie dokazovania ako neúčelný zamietol. Odvolacia námietka

žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich
skutočností, je tak neopodstatnená.

19. V tejto súvislosti odvolací súd ešte uvádza, že zo znenia ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e)
Civilného sporového poriadku vyplýva, že citovaný dôvod na odvolanie nie je daný v prípade každého

opomenutia vykonania navrhnutého dôkazu, ale len v prípade, pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal
dôkazy navrhované stranou sporu s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré majú byť preukázané a sú
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne
významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej. O takýto prípad však v preskúmavanom prípade
nešlo, a preto nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalovaného vo vzťahu k pochybeniu

súdu prvej inštancie v skutkových zisteniach za opodstatnenú.

20. Pokiaľ ide o ďalšie uvedené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného sporové
poriadku k týmto žalovaný neuviedol žiadne zdôvodnenie, žalovaný zdôvodnil iba odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporové poriadku, preto ich odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené.

21. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne
konkrétne odvolacie námietky. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny, keď žalovaný žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o nároku
na náhradu trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu

nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie
je jeho odvolanie opodstatnené.

22. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vplnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).