Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. január 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/88/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202029
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8514202029.12

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa Mgr. Danka Majdáková v súkromnoprávnom spore žalobkyne:
1/ C.. H. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX G., zastúpená JUDr. Vladimírom
Komanom, advokátom so sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1/ W. Y.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX G., t.č. I. č. XXX, okr. C. J., ČR, 2/ G. Y., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, XXX XX G., t.č. I. č. XXX, okr. C. J., obaja zastúpení JUDr. Mariánom

Gelenekym, advokátom so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 2 270,21
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni
sumu 1 470,21 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 16.5.2014 do zaplatenia do troch dní
od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 29,52 %.

IV. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť trovy štátu v rozsahu 35,24 %.

V. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť trovy
štátu v rozsahu 64,76 % .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenousúdudňa7.4.2014žalobkyňažiadalazaviazaťžalovanýchspoločneanerozdielne
k náhrade škody v sume 1971,81 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne odo dňa podania žaloby a
k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou rodinného domu súp. číslo 261, ktorý

je postavený na parcele č. 530. Na susednej parcele 529 bola zriadená stavba - rodinný dom súp. č.
262/12, ktorý až do roku 2013 užívali žalovaní. Začiatkom roka 2013 došlo k požiaru stavby v užívaní
žalovaných. Dôvodom požiaru bola skutočnosť, že v blízkosti komína sa nachádzala drevená hrada.
Požiar sa rozšíril aj na rodinný dom žalobkyne a došlo k vážnemu poškodeniu strechy. V súvislosti so
vznikom požiaru došlo konaním žalovanej v 1.
2C/88/2014

- 2 -

rade k porušeniu § 14 ods. 1 písm. h/ zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi. Konaním
žalovaných jej vznikla škoda na rodinnom dome, keďže bola nútená vykonať rekonštrukciu poškodenej
strechy a to výmenou krovu a strešnej kritiny.

2. Žalobkyňa ako dôkazy označila výsluch strán sporu, svedkov I. Y., E. T. ml., W.. E. K. a doložila
listinné dôkazy a to: kúpne zmluvy o nadobudnutí vlastníctva k rodinnému domu, záznamy hliadky OOPZ Podolínec, správu o výsledku objasňovania priestupku, vyjadrenie k príčine vzniku požiaru, faktúry,
príjmové doklady, bločky, mailovú komunikáciu.

3. Súd za účinností Občianskeho súdneho poriadu poučil strany sporu o ich procesných právach a
povinnostiach, žalovaným doručil žalobu s prílohami.

4.Žalovaní sakžalobepísomnenevyjadrili.Vpriebehukonanianavrhlivykonaťdokazovanievýsluchom
svedkov S. V., I. V. a E. X..

5. Na návrh žalobkyne súd uznesením na pojednávaní dňa 24.5.2016 pripustil rozžírenie žalobného
navrhu tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielene zaplatiť žalobkyni sumu 2 270,21 eur s 8,75
% ročným úrokom z omeškania odo dňa podania žaloby.

6. Právny zástupca žalobcov na pojednávaniach na podanej žalobe trval uviedol, že je

preukázané kumulatívne splnenie všetkých troch zákonných podmienok, ktoré sú predpokladom vzniku
zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Obč. zák. Žalovaní nepreukázali , že si splnili povinnosti,
ktoré im ukladá zákon o ochrane pred požiarmi, škoda, ktorá bola žalobkyni spôsobená je v
príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaných, ktoré aj keď nebolo úmyselné, nezbavuje
ich zodpovednosti za spôsobenú škodu. Odhľadnúc od skutočnosti, že zavinené protiprávne konanie

žalovaných je preukázané rozhodnutím o uložení pokuty za priestupok na úseku ochrany pred požiarmi,
svedkovia Y. a T., ktorí vykonávali preventívne protipožiarne kontroly potvrdili, že žalovaní odmietli ich
pustiť do domu, čím žalovaní porušili ustanovenie § 14 ods. 1 písm. d/ Zákona o ochrane pred požiarmi.
Výška škody je dostatočne preukázaná a to jednak účtovnými dokladmi za nákup materiálu, na opravu
poškodenejstrechyavýškaškodyzaklampiarskeatesárskeprácejepreukázanávýpoveďousvedka J..

7. Právny zástupca žalovaných na pojednávaniach navrhol žalobu zamietnuť, poukázal na
nedostatok aktívnej legitimácie vzhľadom na tom, že svedok E. J. na pojednávaní dňa 13.10.2015
uviedol , že oprava strechy bola financovaná zo spoločných prostriedkov svedka a žalobkyne. Podľa
žalovaných žalobcom mal byť okrem žalobkyne a p. E. J.. Zároveň dom, v ktorom vznikol požiar

nie je vo výlučnom vlastníctve žalovaných, ale je v podielovom spoluvlastníctve viacerých vlastníkov
a títo nesú rovnakú zodpovednosť za vznik požiaru ako žalovaní a títo by mali byť označení ako
pasívnelegitimovaní. Vzhľadomnanedostatokaktívnejapasívnejlegitimácienavrholžalobuzamietnuť.
Zároveň poukázal na faktúry z roku
2C/88/2014

- 3 -

2013, z ktorých vyplýva, že na rezivo v množstve 4,9 m3 bolo vynaložených 970 eur, pričom z fa
priložených v žalobe vyplýva, že na rezivo v množstve 0,99 m3 bolo vynaložených cca 180 eur.

Nie je teda možné, aby na opravu strechy bolo vynaložené viac dreva ako na jej výstavbu a to 5x
násobne. Zároveňzdôraznil, že klampiarskeatesárskeprácespoluvovýške800eurneboližalobkyňou
podložené žiadnou fa, resp. pokladničným dokladom, preto výšku škody v tejto časti považuje
za nepreukázanú. Ďalej poukázal na skutočnosť, že škoda nebola uplatnená v rámci dvojročnej
subjektívnej lehoty, ktorá začala plynúť 9.1.2013 a uplynula 9.1.2015. Zmena petitu bola navrhnutá až

v júni 2015, teda po uplynutí subjektívnej lehoty. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie NS ČR
z 30.9.2003 sp. zn. 25Cdo/871/2015, ktorý ustanovuje, že pre začiatok plynutia subjektívne lehoty je
dôležitý okamih, kedy sa poškodený dozvie o osobe, ktorá zodpovedá za vzniknutú škodu, t.j. kedy
dostane informáciu , na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu.

8. Na pojednávaniach žalobkyňa uviedla, že ešte v roku 2011 upozorňovala žalovaných, ktorí boli jej
susedmi, aby si opravili komíny, keďže lietali iskry, všade sa dymilo, obrátila sa aj Krajské riaditeľstvo
hasičského a záchranného zboru v Prešove v dôsledku čoho mala byť u žalovaných vykonaná kontrola.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaní odmietli vpustiť protipožiarnu hliadku. Niekedy v decembri 2012
cítila v celom dome dym a 9.1.2013 došlo k požiaru, ktorého príčinou bolo teleso v komíne -

drevený trám. Podľa žalobkyne žalovaní porušili povinnosti a to tým, že komín neudržiavali, nemali ho
vyvložkovaný. K škode žalobkyňa uviedla, že jej zhorela strecha, mala zamočené plafóny, steny,
zariadenie domu. V konaní si však uplatňujem len škodu, ktorá jej vznikla v súvislosti so zhorením
strechy. Žaluje žalovaných preto, lebo v rodinnom dome bývali, aj keď jeho vlastníkmi neboli, v domežalovaní bývali už pred rokom 2009, kedy sa ona nasťahovala do svojho rodinného domu, žalovaní od
požiaru v rodinnom dome nebývajú, ich dom po požiare nie je opravený, chátra, čím na jej rodinnom
dome vzniká škoda. Žalobkyňa podotkla, že rodinný dom v ktorom bývali žalovaní je postavený na jej

pozemku.

9. Žalovaná v 1.rade W. Y., na pojednávaní potvrdila, že v rodinnom dome, v ktorom vznikol požiar
bývala so svojou rodinou (manžel a detí) asi 22 rokov, rodinný dom patril svokre a svokrovi, ktorí v
čase požiaru už nežili, dedičské konanie ešte neprebehlo, pričom svokra zomrela rok pred požiarom,

svokor asi štyri roky pred požiarom. Podľa žalovanej príčinou požiaru bola krokva, avšak ona nemali
vedomosť o tom, že krokva bola zamurovaná v komíne. Žalobkyňa ich upozornila len raz a to na komín,
ktorý viedol z kuchyne a nie z izby, z ktorej sa požiar rozšíril. Ďalej žalobkyňa priznala, že protipožiarnu
hliadku do domu nepustila, z dôvodu, že bola doma sama, hovorila im, aby prišli, keď bude manžel
doma. Vtedy bol v hliadke p. Y. a p. T.. Táto hliadka prišla na druhý deň, keď bol manžel doma. Podľa
žalovanej žalobkyni nezhorela celá strecha, im zhorel celý dom, za požiar nemôže nikto.

10. Žalovaný v 2. rade G. Y., na pojednávaní so žalobou nesúhlasil, uviedol, že v čase požiaru
vlastníkomrodinnéhodomubolijeho rodičia,ktorívšakužbolinebohí,oteczomrelasivroku2007-2008,
matka 3-4 roky po ňom. V čase požiaru
2C/88/2014

- 4 -

dedičské konanie nebolo skončené. Žalovaný v 2. rade potvrdil, že v čase požiaru v dome býval s
manželkou a deťmi. Rovnako potvrdil, že jeho manželka odmietla pustiť protipožiarnu hliadke, keďže
on nebol doma, avšak hliadka prišla na druhý deň, mohlo to byť niekedy v auguste 2012, hliadka pozrela

komín, nezistila žiadne nedostatky. Žalovaný ďalej uviedol, že v januári 2013 bol požiar, príčinou tohto
požiaru bola krokva v komíne, pričom takýmto spôsobom bol už dom postavený. Komín vyvložkovaný
nebol, ale takúto povinnosť, keďže nemal ústredné kúrenie, na takúto povinnosť ho ani protipožiarna
hliadka neupozornila. Niekedy topili na kachľové pece, potom si kúpil krb. Žalovaný priznal, že pri požiari
vznikla škoda na streche žalobkyne, avšak nie v takom rozsahu ako si ju uplatňuje. Mohol je obhorieť

akurát štít strechy a mohla vymeniť 3-4 pásy škridli. Žalovaný nevedel uviesť, kto zodpovedá za požiar,
rodičia v dome bývali dlhé roky a nič sa nestalo, a oni ako žalovaní tiež nemôžu byť vinní. V roku 2012
komín čistil sám, odborne zdatná osoba mu komín nečistila.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov I. V., S. V., I. Y., E. T., E. K., E. X.

a E. J., ako aj oboznámením sa s obsahom listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu na základe
čoho ustálil tento skutkový stav:

12. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu sp. č. 261 postaveného na parcele č. C-KN 530
zastavané plochy a nádvoria a jej vlastníctvo je k evidované na liste vlastníctva číslo XXX k.ú. G.

13. Žalovaný do januára 2013 obývali rodinný dom súp. č. 262/12 postavený na parcele č. C-KN 529
k.ú. G. ktorej vlastníčkou je žalovaná.

14. Mailovým podaním (čl. 95 spisu) sa žalobkyňa obrátila na Krajské riaditeľstvo HaZZ v Prešove so
žiadosťou o radu v ktorom uvádza, že komín susedov je v dezolátnom stave a bojí sa, že od susedov

vyhorí.

15. Listom zo dňa 5.10.2011 (čl. 92 spisu) OR HaZZ Stará Ľubovňa zaslalo Mestu Podolínec
podnet žalobkyne, ktorý obdržalo od Krajského riaditeľstva Hazz v Prešove so žiadosťou o vykonanie
preventívnej protipožiarnej kontroly.

16. Zo zápisnice z preventívnej protipožiarnej kontroly čl. 105 vyplýva, že dňa 10.11.2011 bola
preventívnou protipožiarnou hliadkou v zložení E. T. a I. Y. vykonávaná kontrola rodinného domu na ul.
J. XXX/XX, pričom p. W. Y. odmietla hliadku vpustiť a odmietla podpísať zápisnicu.

17. Dňa 9.1.2013 došlo k požiaru rodinného domu nachádzajúceho sa na ul. J. XX G., ktorého majiteľkou
je W. Y.. Podľa správy Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Starej Ľubovni
(čl. 12 spisu) pri požiari okrem iného bola zničená časť strechy susedného rodinného domu, boli
zničené povrchové úpravy stien, podlahy. Iniciátorom požiaru bol lokálny spotrebič na tuhé palivo -krb, umiestnený v priestore obývacej izby. Príčinou vzniku požiaru bola zamurovaná drevená hrada v
komínovom telese. Keďže zamurovaná hrada v komíne sa
2C/88/2014

- 5 -

nachádzala v blízkosti lokálneho spotrebiča na tuhé palivo, v dôsledku zvýšene teploty telesa komína
sa vznietila vysušená drevená hrada sedlovej konštrukcie krovu. V súvislosti so vznikom požiaru došlo
k porušeniu § 14 ods. 1 písm. h/ zákona č.

314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi a to tým, že fyzická osoba je povinná zabezpečovať pravidelné
čistenie a kontrolu komínov. Majiteľke p. Y. bola podľa § 61 ods.2 písm. g/ zákona č. 314/2001 Z.z. o
ochrane pred požiarmi uložená bloková pokuta v sume 10 eur.

18. Z obsahu Odborného posudku, ktorý je súčasťou pripojeného spisu - Dokumentácia o požiari OR
Hazz Stará Ľubovňa č.j.: ORHZ-SL2-16/2013 (čl. 102 spisu), mal súd preukázané, že požiar zachvátil

časť strechy susedného domu (dom žalobkyne), zničil povrchové úpravy stien a podlahy. Požiar vznikol
v povalovom priestore rodinného domu okolo komínového telesa s vykurovacím telesom krbom na
tuhé palivo umiestneným v obývacej izbe. Drevená hrada stropnej konštrukcie bola zamurovaná v
murovanom telese komína a požiar sa následne rozšíril na celú drevenú strešnú konštrukciu domu.
Iniciátorom vzniku požiaru bol lokálny spotrebič na tuhé palivo - krb, umiestnený v priestore obývacej

izby. Príčinou vzniku požiaru bola zamurovaná drevená hrada v komínovom telese. Keďže zamurovaná
hrada v komíne sa nachádzala v blízkosti lokálneho spotrebiča na tuhé palivo, v dôsledku zvýšenej
teploty telesa komína sa vznietila vysušená drevená hrada sedlovej konštrukcie krovu. V súvislosti
so vznikom požiaru došlo porušeniu §14 ods. 1 písm. h/ zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred
požiari v znení neskorších predpisov a to tým, že fyzická osoba je povinná zabezpečovať pravidelné

čistenie a kontrolu komínov (majiteľka rodinného domu nesplnila požiadavky protipožiarnej bezpečnosti
pri výstavbe a používaní komínov. Nedodržala bezpečné vzdialenosti telesa komína od stavených
konštrukcií triedy reakcie na oheň B,C,D alebo F a nezabezpečila pravidelné čistenie a kontrolu komína
v stanovených lehotách.). Majiteľke p. W. bola podľa §61 ods. 2 písm. g/ zákona č. 314/2001 Z.z. o
ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov uložená bloková pokuta v sume 10 eur, ktorú

uhradila a mieste.

19. Pri požiari vznikla na rodinnom dome žalobkyne škoda na streche, rozsah poškodenia strechy
vyplývazfotografietvoriacejobsah pripojenéhospisuORHaZZStaráĽubovňač.j.:ORHZ-SL2-16/2013.

20.Žalobkyňarozsahškodypodanoužalobou preukazovalafaktúrami č.10100461nasumu177,89eur
splatnú 30.6.2010 (čl. 15 spisu) a príjmovým pokladničným dokladom o úhrade čl. 17 eur, č. 20100101
na sumu 879,86 eur splatnú 9.6.2010 (čl. 16 spisu) a príjmovým pokladničným dokladom o úhrade čl.
17 spisu ako aj pokladničnými dokladmi na čl. 18 na sumy 28,06 eur, 48 eur, 20 eur a 30 eur.

21. Na pojednávaní dňa 25.6.2015 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že omylom k
žalobe priložili faktúry za opravu strechy ktorá bola realizovaná pred požiarom a následne doložil faktúry
za realizáciu opravy strechy po požiari faktúru č. 021/2013 na sumu 970, 08 eur splatnú 11.6.2013 (čl.
93 spisu) ako aj doklad o úhrade čl. 94 spisu, č. 20130026 na sumu 500,13 eur splatnú 19.7.2013 (čl.
96 spisu).

22. Na návrh strán sporu súd vypočul svedkov.
2C/88/2014
- 6 -

Svedkyňa I. V., sestra žalovaného v 2. rade uviedla, že v čase požiaru dňa 9.1.2013 v rodinnom dome
bývali žalovaní avšak vlastníkmi boli jej nebohí rodičia, ktorí rodinný dom kúpili v roku 1978 na dome
nerobili žiadne opravy či rekonštrukcie. K príčine požiaru sa svedkyňa nevedela vyjadriť, taktiež sa
nevedela vyjadriť, ku škode ktorá požiarom vznikla žalobkyni.

23. Svedkyňa S. V., sestra žalovaného v 2. rade uviedla, v čase požiaru v rodinnom dome bývali
žalovaní, avšak vlastníkom nebol nikto, k príčine požiaru sa nevedela vyjadriť. Svedkyňa potvrdila, že
pri požiari vznikla žalobkyni škoda na streche, ale nevznikla jej taká škoda ako žalovaným.24. Svedok I. Y., sused strán sporu uviedol, že zhruba mesiac pred požiarom bol u žalovaných na
protipožiarnu kontrolu s preventívarom p. T. , avšak p. Y. alebo jej manžel, či druh ich nepustili, boli tam
jeden deň , boli tam nasledujúci deň a situáciu sa zopakovala. Pred požiarom preventívna protipožiarna

kontrola u žalovaných vykonaná nebola, pretože hliadku nepustili. U žalovaných od roku 2010 od kedy
svedok bol členom protipožiarnej hliadky preventívna protipožiarna kontrola vykonaná nebola, pretože
nás nepustili.

25. Svedok E. T., uviedol, že bol na preventívnu protipožiarnu prehliadku u žalovaných, avšak výsledok

tejto prehliadky bol taký, že pani ich nechcela pustiť a pán sa nám vyhrážal doslova fyzickým útokom.

26. Svedok E. X. o okolnostiach týkajúcich sa požiaru rodinného domu žalovaných vedomosť nemal.

27. Svedok E. K., zamestnanec Mestského úradu v G. uviedol, niekedy koncom roku 2011
riešil sťažnosť žalobkyne na žalovaných ohľadne zadymenie jej domu od domu žalovaných. Svedok

bol s členom mestskej polície na ohliadke u žalovaných a zistil, že komín mal nízku výšku a z toho
dôvodu dochádzalo k zadymeniu domu a priľahlých pozemkov žalobkyni. Žalovaným bola uložená
povinnosť navýšiť komín, aby dochádzalo k rozptylu dymu, pri tejto ohliadke nič iné nepozeral, či práce
boli zrealizované svedok už nekontroloval, keďže prestal byť zamestnancom mestského úradu. Svedok
sa k rozsahu poškodenia rodinného domu žalobkyne požiarom nevedel vyjadriť.

28. Svedok E. J., manžel žalobkyne, uviedol, že v rodinnom dome na ktorom vznikla škoda býva spolu
so žalobkyňou od roku 2009. Svedok ako príčinu požiaru jednoznačne tvrdil, že požiar vznikol od
komína susedov (žalovaných), čomu potvrdili aj hasiči. Svedok zdôraznil, že už rok pred požiarom cítili
dym nielen na dvore ale aj na pôjde, na čo žalovaných upozorňovali, dokonca im ponúkli tehly, aby

si postavili vyšší komín. Žalovaní komín nadstavili rúrami. Pri požiari na rodinnom dome žalobkyne
došlo k poškodeniu strechy, pre zhorené, resp. obhorené drevo, poškodený plech, boli nútení vymeniť
strechu, tri metre po šírke od štítu a po celej dĺžke, menili trámy o rovnakej šírke a dĺžke, plech a stávali
nový fajermúr. Doklady

2C/88/2014
- 7 -

na materiál boli predložené súdu, pokiaľ ide o práve, tie si zabezpečovali svojpomocne a za tie dali spolu
so stravou viac ako 800 eur.

29. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

30. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

31. Podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa

poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

32. Podľa § 106 ods. 2 Obč. zák. najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide
o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

33. Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

34. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti.

35. Podľa § 420 ods. 3 Obč. zák. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.36. Podľa § 438 ods. 1 Obč. zák. ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a
nerozdielne.

37. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

38. Podľa § 442 ods. 3 Obč. zák. škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak
je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

39. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení účinnom k 9.1.2013
Fyzická osoba je povinná
b) konať tak, aby nedošlo k vzniku požiaru pri prevádzkovaní palivových spotrebičov, elektrotepelných
spotrebičov, zariadení ústredného vykurovania a iných spotrebičov, pri skladovaní, ukladaní a pri
používaní horľavých látok a pri manipulácii s otvoreným ohňom, a dodržiavať vyznačené zákazy a plniť
príkazy a pokyny týkajúce sa ochrany pred požiarmi,

d) umožniť kontrolným skupinám vykonávať v rodinných domoch okrem bytov a v iných stavbách okrem
bytov vo vlastníctve alebo užívaní fyzických osôb preventívne protipožiarne kontroly a odstrániť zistené
nedostatky,
h) zabezpečovať pravidelné čistenie a kontrolu komínov; zabezpečiť odborné preskúšanie komínov
osobami s odbornou spôsobilosťou5) pred pripojením

2C/88/2014
- 8 -

palivovéhospotrebičanakomín,zámenoulokálnehopalivovéhospotrebičanaústrednýzdrojteplaalebo

etážový zdroj tepla, zmenou druhu paliva a po stavebných úpravách na telese komína; podrobnosti
o čistení komínov a vykonávaní ich kontrol, o lehotách ich čistenia a vykonávania kontrol, ako aj o
vykonávaní odborného preskúšania komína a vzor potvrdenia o vykonaní čistenia komína a potvrdenia
o vykonaní odborného preskúšania komína ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo,

40. Podľa § 517 ods. l prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

41. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

42. Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

43. Podľa § 10d nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1.06.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov
účinných do 31.05.2014.

44. Podľa § 10c citovaného nariadenia vlády ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.02.2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013.

45. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013 je výška úrokov z omeškania
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

46. Právne posúdenie vecí:

47. Predmetom konania je nárok na náhradu škody v sume 2 270,21 eur, ktorá žalobkyni vznikla

poškodením strechy rodinného domu požiarom, preneseným z rodinného domu, ktorý obývali žalovaní.

48. V prvom rade sa súd zaoberal vecnou legitimácie strán sporu, keďže žalovaní v spore namietali
tak aktívnu ako aj pasívnu legitimáciu.49. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatnené právo (nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania
2C/88/2014
- 9 -

(viďrozsudokNSSRsp.Zn.2Cdo205/2009).Vecnálegitimáciasanazačiatkukonaniatvrdí.Súdnávrhu
vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené
v konaní. V opačnom prípade súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívne legitimácie žalobcu.

50. Súd je toho názoru, že v súdenom spore je daná tak aktívna legitimácia žalobkyne ako aj pasívna
legitimácia žalovaných.

51. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu na ktorom v dôsledku požiaru vznikla škoda -
zhorená časť strechy, (kúpna zmluva čl. 10 spisu), aj keby na opravu strechy rodinného domu boli

vznesené prostriedky jej manžela, žalobkyňa ako výlučná vlastníčka nehnuteľností je oprávnená si
hmotnoprávny nárok na náhradu škody, ktorá vznikla na nehnuteľností - rodinnom dome v jej výlučnom
vlastníctve si uplatňovať. Je vecou žalobkyne a jej manžela ako sa navzájom vyporiadajú, pokiaľ ide o
prostriedky vnesené manželom žalobkyne do majetku žalobkyne.

52. Súd má za to, že je daná aj pasívna legitimácia žalovaných. V čase požiaru výlučne žalovaní užívali
rodinný dom v ktorom vznikol požiar, ktorý sa následne rozšíril aj na strechu žalobkyne. Vlastníci tohto
rodinného domu - rodičia žalovaného v 2. rade v čase požiaru boli nebohí ( viac ako osem a štyri roky),
dedičské konanie nebolo skončené. Len žalovaní dom obývali, len oni kúrili krbom od ktorého v komíne
vznikol požiar. Len žalovaní minimálne štyri roky užívali rodinný dom sami, a len oni mali zabezpečiť

čistenie komínov. Až po požiari prebehlo dedičské konanie po neb. rodičoch žalovaného v 2. rade na
základe ktorého mal a dom pripadol do podielovo spoluvlastníctva viacerých spoluvlastníkov (dôkaz o
tejto skutočnosti zo strany žalovaných však súdu predložený nebol aj keď podaním z 7.4.2015 právny
zástupca žalovaných poukazuje na dedičské rozhodnutie, do spisu ho nepredložil).

53. Následne sa súd zaoberal otázkou premlčania vznesenou žalovanými, ktorú odôvodnili tým, že
zmena žalobyboladoručenásúduvjúni2015,pričomsubjektívna premlčacialehotauplynula 9.1.2015.

54. Premlčanie je spojené s plynutím času ako právne významnej skutočnosti. Plynutie času samé
osebe nemá právne účinky (quieta non movere), pokiaľ nie je spojené s výkonom subjektívneho práva.

Právna úprava premlčania má kogentnú povahu. To znamená, že účastníci občianskoprávnych vzťahov
nemôžu tieto ustanovenia zmluvne meniť. Práva na premlčanie sa žiadny účastník právneho vzťahu
nemôže vopred vzdať. Podstata premlčania spočíva v tom, že pokiaľ sa určité právo po zákonom
stanovenú dobu (premlčaciu dobu) nevykonáva alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde
či u príslušného orgánu, nemôže už byť po jej uplynutí veriteľovi priznané. To znamená, že dlžník

po uplynutí zákonom stanovenej doby sa môže úspešne brániť vymáhaniu práva s poukazom na to,
že toto právo bolo už premlčané. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej
miery sa oslabuje zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia. Pokiaľ dlžník pred súdom namietne
premlčania práva, nemôže byť veriteľovi premlčané právo priznané.

2C/88/2014
- 10 -

55. Ustanovenie § 106 Obč. zák.

je osobitným ustanovením vo vzťahu k všeobecnej úprave dĺžky premlčacej doby a k podmienkam
jej plynutia. Zákon tu navyše rozlišuje medzi dvoma druhmi premlčacích dôb, ktoré sa navzájom
prelínajú. Je to tzv. subjektívna premlčacia doba a tzv. objektívna premlčacia doba. Poškodený môže
nepriaznivým účinkom premlčania práva na náhradu škody zabrániť uplatnením nároku na súde, a tobuď v občianskom súdnom konaní, alebo v trestnom konaní (pripojenie sa k trestnému konaniu v rámci
tzv. adhézneho konania). Pri práve na náhradu škody je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia
doba, a to subjektívna a objektívna. Ich začiatok je stanovený samostatne; kým objektívna premlčacia

doba plynie od tzv. škodovej udalosti, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej
škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho
priebehu, jeho začiatku i konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na
druhú premlčaciu dobu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí pravidlo, že lehota so
subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom,

ale môže skončiť najneskoršie s ňou.

56. Súd má za to, že námietka premlčania je čiastočne dôvodná. Pôvodnou žalobou doručenou súdu
dňa 7.4.2014 si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody v sume 1 971,87 eur. Z obsahu spisu
vyplýva, že žalobkyňa o tom, kto zodpovedá za škodu, ktorá jej vznikla na rodinnom dome pri požiari
dňa 9.1.2013 mohla dozvedieť najneskôr v priebehu februára 2013, zo správy Obvodného oddelenia

Policajného zboru v Podolínci z 1.2.2013, ktorú priložila k žalobe (čl. 14 spisu), a aj vzhľadom na
skutočnosť, že už pred požiarom žalobkyňa upozorňovala na zadymenie od žalovaných súd má za to,
že žalobkyňa sa najneskôr k 1.3.2013 mohla dozvedieť kto za škodu zodpovedá a týmto dňom začala
žalobkyni plynúť subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 1.3.2015. Rozšírenie žaloby na sumu
2 270,21 eur bolo doručené súdu dňa 25.6.2015, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej

lehoty a preto súd je toho názoru, že nárok uplatnený žalobkyňou nad pôvodnú sumu 1 971,87 eur je
premlčaný. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných o tom, že je premlčaný celý nárok, keďže nárok
na náhradu škody, ktorá vznikla titulom požiaru dňa 9.1.2013 v sume 1 971,87 eur bol uplatnený v
lehote, napriek tomu, že k žalobe boli doložené doklady, nevzťahujúce sa k oprave strechy po požiari.

57. Ďalej sa súd zaoberal nárokom žalobkyne na náhradu škody.

58. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 420 a násl. Obč. zák. každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, pri tejto všeobecnej zodpovednosti za škodu je
potrebné, aby boli splnené určité predpoklady. Týmito základnými predpokladmi sú protiprávny úkon,

existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou (kauzálny nexus) a
zavinenie škodcu. Prvé tri predpoklady majú objektívny charakter a štvrtý subjektívny. Porušenie právnej
povinnosti spočíva v existencií takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Uskutočnený
úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k poručeniu právnej povinnosti. Škodou je ujma,
ktorá môže byť majetková

2C/88/2014
- 11 -

vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, alebo aj nemajetková, pričom rozoznávame

skutočnú škodu (zmenšenie majetku poškodeného) a ušlý zisk. Príčinná súvislosť znamená, že medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku.

59. V súdenej veci mal súd nepochybne preukázané, že žalovaní ako užívatelia rodinného domu súp.
č. 262/12 porušili právne povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi,

konkrétne ustanovenie § 14 ods. 1 písm. b), d) a h) - prvý predpoklad zodpovednosti za škodu. Tým,
že nekonali tak, aby nedošlo k vzniku požiaru pri prevádzkovaní palivových spotrebičov, neumožnili
kontrolným skupinám vykonať v rodinnom dome preventívnu protipožiarnu kontrolu a nezabezpečili
pravidelné čistenie a kontrolu komínov. Za porušenie ustanovenia § 14 ods. 1 písm. h) zákona č.
314/2011 Z.z. bola žalovaná v 1. rade ako vlastníčka rodinného domu potrestaná uložením blokovej

pokuty Okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Starej Ľubovni v sume 10 eur, ktorú
namieste uhradila. To, že žalovaní úmyselne neumožnili kontrolným skupinám vykonať v rodinnom
dome preventívnu protipožiarnu kontrolu, mal súd preukázané výsluchom svedkov E. T. a I. Y., ako aj
Zápisnicou o preventívnej protipožiarnej kontrole z 10.11.2011 (čl. 105 spisu).

60. Následkom porušenia právnych povinnosti žalovaných (nekonali tak, aby nedošlo k vzniku požiaru
pri prevádzkovaní palivových spotrebičov, neumožnili kontrolným skupinám vykonať v rodinnom dome
preventívnu protipožiarnu kontrolu a nezabezpečili pravidelné čistenie a kontrolu komínov ) vznikolpožiar rodinného domu v ktorom bývali žalovaní, požiar z rodinného žalovaných sa rozšíril na rodinný
dom žalobkyne, pri ktorom došlo k poškodeniu strechy - druhý predpoklad zodpovednosti za škodu.

61. Medzi porušením právnych povinností žalovaných a požiarom a následnou škodou na majetku
žalobkyne je príčinná súvislosť - tretí predpoklad zodpovednosti za škodu, pokiaľ by žalovaní dôsledne
plnili povinností vyplývajúce z citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b), d) a h) zákona o ochrane
pred požiarmi, k požiaru rodinného domu v ktorom bývali žalovaní by nedošlo, požiar by sa nerozšíril
na susednú stavbu - rodinný dom žalobkyne a nedošlo by k poškodeniu strechy na rodinnom dome

žalobkyne.

62. Žalobkyňa si uplatnila škodu v sume 2 270,21 eur, ktorú preukazovala faktúrou (čl. 93 spisu) v
sume 970, 08 eur, ktorou jej bol fakturovaný tesársky materiál (hranoly, fošne, laty, dosky) faktúrou (čl.
96 spisu) na sumu 500,13 eur, ktorou jej bola fakturovaná krytina. Ďalej si uplatnila sumu 600 eur za
tesárske práce a 200 eur za klampiarske práce, listinný dôkaz o hodnote týchto prác nedoložila, pričom

ich výšku oprela o výpoveď svedka - manžela .

63. Súd za preukázanú výšku škody považuje sumu 1 470,21 eur (500,13 eur a 970,08 eur) Pokiaľ ide
o hodnotu klampiarskych a tesárskych prác súd má za to, že žalobkyňa

2C/88/2014
- 12 -

hodnoverným spôsobom ich výšku nepreukázala, za dostatočný dôkaz o hodnote týchto prác súd

nepovažuje výpoveď svedka - manžela žalobkyne, keďže ide o osobu
blízku. Za nespochybniteľný dôkaz by súd považoval výpoveď osôb, ktoré klampiarske a tesárske
práce vykonávali.

64. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo

skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení
než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedosatočne plnila svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným
bremenom sa rozumie zodpovednosť strany sporu, za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z
navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení
reálneho uplatneniazákladnéhoprávanasúdnuochranu,ajvprípadoch,vktorýchsavykonávajúvšetky

navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základe pre svoje rozhodnutie. V
danom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad / neúspech v konaní/ pričíta
tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j.
zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadísk hmotného práva.

65. Pokiaľ ide o námietky žalovaných k rozsahu náhrady škody, ich tvrdenia o tom, že nebolo
potrebné vymeniť celú strechu, len časť súd uvádza, že taktiež žalovaní neuniesli dôkazné bremeno
na skutočností, ktoré tvrdia. Žalovaní navrhli na rozsah škody nariadiť znalecké dokazovanie, avšak
napriek tomu, že na pojednávaní súhlasili so zložením preddavku na trovy znaleckého dokazovanie,
preddavok ani na opakované výzvy súdu nezložili, preto súd v súlade s § 253 ods. 3 C.s.p. znalecké

dokazovanie nevykonal.

66. Súd má za to, že žalobkyňa na ktorej je dôkazné bremeno, nepreukázala rozsah škody nad sumu
1 470,21 eur a žalovaní nepreukázali, že žalobkyni vznikla škoda v nižšom rozsahu.

67. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne uhradiť žalobkyni sumu 1
470,21 eur a zvyšok žalobkyňou uplatneného nároku s časti pre premlčanie a sčasti pre neunesenie
dôkazného bremena zamietol ako nedôvodný.

68.Žalobkyňažiadalapriznaťajúrokzomeškaniazožalovanejsumy ododňapodaniažaloby(7.4.2014)

v sadzbe 8,75 % ročne.

69. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu, dňom
zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe však nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, aledeňpodoručenítejtožalobyžalovanému.Žalobcanijakonepreukázal,či dňompodaniažaloby7.4.2014
(ako si uplatňuje v žalobe sa žalovaní dostali do omeškania a úhradou žalovanej sumy), preto súd za
prvý deň omeškania považoval nasledujúci deň po obdŕžaní žaloby žalovanými - žalovaný v 2. rade

žalobu prevzal dňa 15.5.2014, právny zástupca žalovaných dňa 12.1.2015.

2C/88/2014
- 13 -

Nasledujúci deň po doručení žaloby žalovanému v 2. rade t.j. dňom 16.5.2014 sa žalovaní dostal do
omeškania.

70. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola k 16.5.2014 v sadzbe 0,75 %, keďže
záväzkovývzťahmedzistranamisporuvznikolpred01.02.2013,potomžalobkyni patríúrokzomeškania
v sadzbe 8,75 %.

71. Na základe uvedeného súd priznal žalobkyni úrok z omeškania v sadzbe 8,75 % ročne od 16.5.2014
do zaplatenia z priznanej sumy 1470,21 eur a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

72. Trovy konania

73. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

74. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

75. Podľa § 259 C.s.p. ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

76. Podľa Čl. 4 ods. 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej vecí.

77.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

78. Pri žalovanej sume 2 270,21 eur mala žalobkyňa úspech v sume 1 470,21 eur, čo je 64,76
% úspešnosť, žalovaní v sume 800 eur, čo 35,24 % úspešnosť, z uvedeného vyplýva, že úspech
žalobkyne prevyšovalúspechžalovanýcho29,52 %avtakompomeremážalobkyňa právonanáhradu
trov konania.

79. Súd súčasne za použitia analogie zaviazal strany sporu podľa pomeru úspechu k náhrade trov štátu
(štát platil svedočné svedkovi Štefanovi Kovaľovi v sume 26,72 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

2C/88/2014
- 14 -

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77.V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360

ods. 1, 2 C.s.p.).Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.