Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/284/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313221989
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4313221989.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v spore žalobkyne: Z. D., H.. XX.XX.XXXX, C.

F., R. X, zast. JUDr. Romanom Foltínom, advokátom, so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, proti žalovanej:
T. Z., H.. X.X.XXXX, (S. T. Z. - O. L., P.: XX XXX XXX), C. F., Z. XX, R.. Č.. Č. XX, XXX XX H., o zaplatenie
362,30 eur s prísl.,

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 362,30 eur a úrok z omeškania 5,05 % ročne zo
sumy 362,30 eur od 8.12.2015 do zaplatenia, do troch dní od dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy

150,60 eur od 23.8.2013 až do zaplatenia, z a s t a v u j e .

III. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

IV. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala žalobu, v ktorej žiadala, aby súd stanovil žalovanej povinnosť zaplatiť jej 362,30
eur a úroky z omeškania za čas od 22.8.2013 až do zaplatenia. Žalobkyňa svoj nárok upresnila v časti
úrokov z omeškania podaním zo dňa 17.8.2015 tak, že úroky z omeškania si uplatňuje vo výške 0,5

promile za každý deň omeškania zo sumy 512,90 eur dňom 23.8.2013. Žalobkyňa na pojednávaní
žiadala, aby súd stanovil povinnosť žalovanej zaplatiť jej 362,30 eur a úrok z omeškania vo výške 0,5
promile za každý deň omeškania zo sumy 362,30 eur od 23.8.2012 až do zaplatenia. Žalobu v časti
o uplatnenie úroku z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 150,60 eur
vzala späť. Žalobkyňa uviedla, že pracovala u žalovanej na základe dohody o pracovnej činnosti v
období od 19.6.2013 až do 22.8.2013. Pracovala ako pracovníčka v rýchlom občerstvení v dvojzmennej
prevádzke. V mesiaci júl 2013 odpracovala 201,5 hodín a v mesiaci august 123 hodín. V dohode o

pracovnej činnosti bola dohodnutá odmena za prácu 2,00 eurá/hodina. Za mesiac júl 2013 mala dostať
312,70 eur a dostala 160,00 eur. Za mesiac august 2013 mala dostať 209,60 eur a nedostala žiadnu
odmenu. Zvyšok odmeny podľa Zákonníka práce mala dostať v posledný odpracovaný deň, resp. v
termíne dohodnutom so zamestnávateľom, ktorý však žiadny iný termín s ňou nedohodol. Celkove
jej žalovaná dlhuje 362,30 eur. Na uvedenej prevádzke, kde žalobkyňa pracovala, striedali sa ešte s
jednou pracovníčkou, G.. Striedali sa tak, že napríklad žalobkyňa odpracovala 3 dni po sebe a ďalšie dni
potom odpracovala ona. Nikdy nebolo tak, že by sa striedali v priebehu pracovného dňa na prevádzke.

Pokiaľ ide o otváracie a zatváracie hodiny prevádzky, cez pracovný deň išlo o dobu od 8.30 hod. do
23.00 hod. V sobotu od 10.00 hod. do 23.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 23.00 hod. Čo sa
týka odpracovaných hodín, tak tieto vždy písali na papier, ktorý bol na nástenke. Na ten papier sa
vpisovali údaje o začiatku pracovnej doby, o konci pracovnej doby, o počte odpracovaných hodín ataktiež sa tam vpisovala tržba. Osobitne sa údaje vpisovali za každý mesiac zvlášť a vpisovali sa každý
deň. Každá z pracovníčok mala osobitný list o týchto údajoch. Žalobkyňa si popritom osobitne viedla
svoj zošit, kde si uvádzala údaje, nakoľko jej to poradila E., ktorá ju zaúčala, nakoľko nedostávala

peniaze včas. Čo sa týka vyplatenej mzdy za mesiac júl 2013, suma 160,00 eur jej bola vyplatená
nasledovne: 14.8. 30,00 eur, 15.8. 50,00 eur, 17.8. 30,00 eur a 21.8. 50,00 eur. Tieto peniaze jej
boli vyplatené tak, že vždy večer po skončení pracovnej doby zavolala majiteľke, ktorá súhlasila s
tým, aby si vybrala z kasy peniaze. To, že si peniaze zobrala z kasy, napísala na ten lístok, kde sa
písala dochádzka. Písal sa tam dátum, záloha a vždy suma. Sumy, ktoré si takto vybrala z pokladne v

uvedených dňoch, v auguste 2013, išlo vlastne o mzdu za mesiac júl 2013. Za mesiac jún 2013 jej bolo
vyplatených naraz 89,10 eur a to v júli 2013. Uviedla, že naposledy pracovala u žalovanej 22.8.2013.
Žalobkyňa uviedla, že nedostala žiadnu výplatnú listinu, vždy koncom mesiaca podpisovala ten papier,
čo sa vyvesoval na nástenku ohľadne dochádzky, nič iné nepodpisovala. Uviedla, že žalovaná sa
vyhla vedeniu dokumentácie ohľadne pracovnej činnosti. Žalobkyňa na preukázanie svojich skutkových
tvrdení súdu predložila dohodu o pracovnej činnosti, výpoveď dohody o pracovnej činnosti, rozpis

odpracovaných hodín, uznesenie ORPZ, písomné upozornenie o vyplatenie mzdy, podací lístok o
doručení písomného upozornenia, fotokópiu dochádzkového lístka za mesiac august 2013. Žalobkyňa
navrhla ako svedkyňu vypočuť F., na preukázanie toho, že išlo o ten istý prípad ako je prípad žalobkyne,
keďže si od žalobkyne prišla pýtať výplatu, keďže zrejme nevedela, od koho ju má pýtať. Pracovala tam
predtým, než tam nastúpila pracovať žalobkyňa. Žalobkyňa navrhla vypočuť ako svedka Ľ. D.. Navrhla

ako svedkyňu vypočuť E. A., ktorá pracovala u žalovaného v predchádzajúcom období. Žiadala vyžiadať
zoznamľudí,ktorípodalitrestnéoznámenienažalovanú,čímmožnopreukázať,žeideopodobnýprípad
ako je jej prípad a navrhla ich potom vypočuť. Žiadala, aby bolo overené, či podpis na dochádzkových
listinách za júl a august 2013 je podpisom žalobkyne. Žalobkyňa navrhla konfrontáciu svedkov B.Á. Z.
a Ľ. D..

2.Žalovanáspodanoužalobounesúhlasila.Uviedla,ženiejeochotnázaplatiťžalobkynižiadnufinančnú
čiastku. Žalobkyňa pracovala na dohodu o pracovnej činnosti u nej. Bola dohoda, že za odpracovanú
hodinu dostane mzdu 2,00 eurá. To bolo však v hrubom. Čo sa týka dochádzky, bol zaužívaný taký
spôsob, že dochádzka sa písala na papier, konkrétne na dochádzkový list, kde bol uvedený príchod,

odchod z práce a podpis pracovníka. Niekedy sa tam písali tržby, niekedy nie. Ku koncu sa už písali,
nakoľko chýbali peniaze v kase a toto potom kontrolovali. Nemá k dispozícii žiadnu dokumentáciu
ohľadne pracovného vzťahu so žalobkyňou, nakoľko táto bola odovzdaná Inšpektorátu práce a tieto
doklady sa tam nachádzajú. Inšpektorát práce preveroval nielen pracovný vzťah so žalobkyňou, ale aj s
inými zamestnancami a neboli zistené žiadne nedostatky. Čo sa týka vyplatenej mzdy žalobkyni, táto jej

bola vyplatená podľa dochádzky. Ak dostala žalobkyňa nejaké peniaze naviac, tak dostala ich za to, že
v niektorých prípadoch zostala dlhšie v práci. Je pravdou to, že vyplácanie mzdy bolo tak, že v telefóne
oznámila žalobkyni, koľko si môže z tržby zobrať, keď bola dlhšie v práci a keď sa jej za to vyplácalo
v hotovosti. Čo sa týka vyplácania mzdy, tak sa vyplácala podľa toho, ako to spracoval účtovník a ako
to malo byť v zmysle dohody o pracovnej činnosti a tak sa vyplácala naraz. Nepamätá si presne, aké

boli otváracie hodiny na predmetnej prevádzke. Na prevádzke vždy pracovali dve pracovníčky, ktoré sa
striedali. Striedali sa tak, ako to vychádzalo podľa toho, koľko mohli odpracovať hodín podľa dohody o
pracovnej činnosti a v ostatné hodiny potom sa striedala žalovaná s manželom. Čo sa týka výplatnej
listiny, táto sa dávala podpisovať pracovníkom. Čo sa týka odsúhlasenia dochádzky, tak vždy, na konci
mesiaca spolu so zamestnancom odsúhlasovali dochádzku a zamestnanec to podpisoval. Čo sa týka

tých tabuliek, ktoré žalobkyňa súdu predložila, čo je nejaký výstup z počítača, nejde o originálny výkaz
odpracovaných hodín. Tento ňou predložený výkaz nemôže akceptovať. Žalovaná na svoje skutkové
tvrdenia navrhla vyslúchnuť svedka B. Z..

3. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

X. T. Z., O. L., Z. XXXX/XX F. ako zamestnávateľ a žalobkyňa ako zamestnankyňa uzavreli dňa
18.6.2013 dohodu o pracovnej činnosti. V dohode sa uvádza, že sa uzatvára podľa § 226a a nasl.
Zákonníka práce. Zamestnanec sa zaväzuje pre zamestnávateľa vykonať nasledovnú pracovnú úlohu:
výroba a predaj bagiet, upratovanie prevádzky. Miesto vykonanej práce: E. H. D., F.. Doba, v ktorej sa má

pracovná úloha podľa tejto dohody vykonať, je nasledovná: od 19.6.2013 do 31.12.2013. Predpokladaný
rozsah prác je maximálne do celkovej výšky 350 hodín. Dohodnutá odmena za riadne vykonanie
pracovnej úlohy je 2,00 eurá/hodina. Odmena je splatná po riadnom vykonaní a odovzdaní dohodnutej
práce. Splatnosť odmeny je do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,v ktorom bola práca vykonaná. Zamestnávateľ sa zaväzuje okrem iného poskytnúť zamestnancovi
za vykonanú prácu dohodnutú odmenu a dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky. Zamestnanec sa
zaväzuje okrem iného vykonať práce zodpovedne a riadne a dodržiavať podmienky dohodnuté v tejto

dohode. Dohoda môže skončiť písomnou dohodou účastníkov k dohodnutému dňu alebo jednostranne
výpoveďou zamestnávateľa alebo zamestnanca bez uvedenia dôvodu s výpovednou dobou. Výpovedná
doba je určená dĺžkou 10 dní odo dňa, v ktorom sa písomná výpoveď doručila druhému účastníkovi.

5. Žalobkyňa súdu predložila výpoveď dohody o pracovnej činnosti zo dňa 13.8.2013 adresovanú

žalovanej. Vo výpovedi uvádza, že prácu vykonáva v dvojdňových zmenách podľa otváracích hodín
bagetérie. Z tejto dohody o pracovnej činnosti dáva výpoveď kvôli inej pracovnej ponuke. Uzatvorená
dohoda o pracovnej činnosti skončí dátumom 22.8.2013.

6. Žalobkyňa si viedla (v osobitnom zošite) pre vlastnú potrebu evidenciu počtu odpracovaných hodín,
z ktorej vyplýva, že pracovala v dňoch 2.7.2013, 3.7.2013, 10.7.2013, 15.7.2013, 18.7.2013, 19.7.2013,

22.7.2013, 23.7.2013, 26.7.2013, 30.7.2013, 31.7.2013 v čase od 8.30 hod. do 23.00 hod. po 14,5 hodín.
Dňa 7.7.2013, 14.7.2013 pracovala od 15.00 hod. do 23.00 hod. po 8,00 hodín. 27.7.2013 pracovala
od 10.00 hod. do 23.00 hod. 13.00 hodín. V mesiaci august 2013 odpracovala 3.8.2013 a 17.8.2013
od 10.00 hod. do 23.00 hod. po 13,00 hodín. 4.8.2013 odpracovala od 15.00 hod. do 17.00 hod. 2,00
hodiny. V dňoch 13.8.2013, 14.8.2013, 15.8.2013, 16.8.2013, 21.8.2013, 22.8.2013 odpracovala od 8.00

hod. do 23.00 hod. po 14,5 hodín a 18.8.2013 odpracovala od 15.00 hod. do 23.00 hod. 8,00 hodín. V
júli 2013 tak odpracovala spolu 201,5 hodín a v auguste 2013 odpracovala spolu 123 hodín. Zárobok,
ktorý jej mal byť vyplatený súhrnom za júl 2013 má uvedený v celkovej sume 312,70 eur (2.7.2013-tržba
81,30 eur- zárobok 21,75 eur, 3.7.2013 tržba 92,80 eur - zárobok 21,75 eur, 6.7.2013 tržba 73,50 eur -
zárobok 19,50 eur, 7.7.2013 tržba 64 eur -zárobok 12 eur, 10.7.2013 tržba 106,80 eur - zárobok 26,10

eur, 14.7.2013 tržba 100,40 eur - zárobok 14,40 eur, 15.7.2013 tržba 101,50 eur- zárobok 26,10 eur,
18.7.2013 tržba 91 eur - zárobok 21,75 eur, 19.7.2013 tržba 112,60 eur - zárobok 26,10 eur, 22.7.2013
tržba 84 eur -zárobok 21,75 eur, 23.7.2013 tržba 73,20 eur - zárobok 21,75 eur, 26.7.2013 tržba 92,60
eur - zárobok 21,75 eur, 27.7.2013 tržba 33,10 eur - zárobok 14,50 eur,30.7.2013 tržba 64,10 eur -
zárobok 21,75 eur, 31.7.2013 tržba 93,40 eur - zárobok 21,75 eur). Vyplatené mala 14.8.2013 30 eur,

15.8.2013 50 eur, 17.8.2013 30 eur, 21.8.2013 50 eur. K úhrade zostáva suma 152,70 eur. Zárobok,
ktorý jej mal byť vyplatený súhrnom za august 2013 má uvedený v celkovej sume 209,60 eur (3.8.2013
tržba 57,70 eur, -zárobok 19,50 eur, 4.8.2013 tržba 4,50 eur - zárobok 2 eurá, 13.8.2013 tržba 116,30
eur - zárobok 26,10 eur, 14.8.2013 tržba 102,40 eur zárobok 26,10 eur, 16.8.2013 tržba 135,60 eur -
zárobok 26,10 eur, 17.8.2013 tržba 77,10 eur zárobok 19,50 eur, 18.8.2013 tržba 71,80 eur - zárobok

26,10 eur, 22.8.2013 tržba 118,60 eur - zárobok 26,10 eur).
Žalobkyňa si v tomto súdnom konaní uplatňuje voči žalovanej pohľadávku v sume 362,30 eur z dôvodu,
že v tejto výške jej nebola vyplatená odmena za vykonanú prácu za mesiac júl 2013 (152,70 eur) a
odmena za vykonanú prácu za mesiac august 2013 (209,60 eur).

7. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie
Policajného zboru Levice zo dňa 10.10.2013 pod č. Č.:X.-XXX/LV-F.-XXXX vyplýva, že podľa § 197 ods.
1 písm. d) Trestného poriadku vec podozrenia z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214
ods. 1 Trestného zákona, ktorého skutku sa mala dopustiť T. Z., H.. X.X.XXXX, C. Z. V. Č.. XX, F., tým, že
nevyplatila mzdu svojej pracovníčke Z. D., H.. X.X.XXXX, C. R. Č.. X, F., s ktorou mala spísanú dohodu

o pracovnej činnosti, ktorá spočívala vo výrobe a predaji rýchleho občerstvenia v predajni O. L., K. K.
F., V.. E. C. a za to mesiac júl, kde jej nevyplatila sumu vo výške 152,70 eur a za mesiac august, kde
jej nevyplatila sumu vo výške 209,60 eur, čím poškodenej Z. D., H.. X.X.XXXX, bytom R. V. Č.. X, F.,
bola spôsobená celková škoda vo výške 362,30 eur, bola odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na začatie
trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

8. Z dochádzkového lístka (mesačného) za mesiac august 2013 na meno a priezvisko žalobkyne
vyplýva, že žalobkyňa má evidovanú dochádzku v dňoch 3.8.2013 od 10.00 hod. do 23.00 hod.,
celkove 13 odpracovaných hodín, dňa 4.8.2013 od 15.00 hod. do 17.00 hod., odpracované 2 hodiny,
13.8.2013 od 8.30 hod. do 23.00 hod.14,5 hodín odpracovaných, 14.8.2013 od 8.30 hod. do 23.00

hod., 14,5 odpracovaných hodín, 15.8.2013 od 8.30 hod. do 23.00 hod., odpracovaných 14,5 hodín,
16.8.2013 od 8.30 hod. do 23.00 hod., odpracovaných 14,5 hodín, 17.8.2013 od 10.00 hod. do 23.00
hod., odpracovaných 13 hodín, 18.8.2013 od 15.00 hod. do 23.00 hod., odpracovaných 8 hodín,
21.8.2013 od 8.00 hod. do 23.00 hod., odpracovaných 13,5 hodín, 22.8.2013 od 8.30 hod. do 23.00 hod.,odpracovaných 14,5 hodín. Na uvedenom dochádzkovom lístku je uvedená tržba 3.8.2013 57,70 eur,
4.8.2013 4,50 eur, 13.8.2013 116,30 eur, 14.8.2013 102,40 eur, 15.8.2013 121,60 eur, 16.8.2013 135,60
eur, 17.8.2013 77,10 eur, 18.8.2013 71,80 eur. Tento dochádzkový lístok je ten, ktorý visel na nástenke a

do ktorého vpisovala údaje. Žalobkyňa si ho odfotila, aby mala o tom doklad. To, že takýto dochádzkový
doklad viedli, potvrdila aj svedkyňa G. R.. Údaj o mene a priezvisku naň napísala svedkyňa, ostatné
údaje už nevyplňovala ona.

9. Z ukončenia dohody o pracovnej činnosti z 23.8.2013 vyplýva, že žalovaná oznamuje žalobkyni

rozhodnutie o ukončení dohody o pracovnej činnosti (z dôvodu plytvania zvereným materiálom,
neplnenia pracovných receptúr podľa pokynov majiteľky, ktorá spôsobila stratu zákazníkov po mnohých
sťažnostiach na kvalitu a akosť konečného výrobku, po spracovaní, sústavné nezrovnalosti v pokladni
ako aj chýbajúci tovar). Ďalej nedodržanie 10 dňovej výpovednej doby, keď dňa 23.8.2013 mala
žalobkyňa ešte robiť. Prevádzka musela byť zatvorená, čím utrpela žalovaná škodu na ušlých ziskoch
cca 130,00 eur aj napriek tomu, že upozornila žalobkyňu na tento fakt, kde sa dohodli, že tento

odpracuje, avšak sa tak nestalo, ktorá trvala od 19.6.2013 do 23.8.2013. Žalovaná prepúšťa žalobkyňu
za ohováranie, vyhrážanie a poškodzovanie dobrého mena jej firmy.

10. Z výmenného listu z 8.6.2016 vyplýva, že od 5.8.2013 bola žalobkyňa v ambulancii liečená. Od
12.8.2013 bola na odbere krvi. Dátum od 5. do 12.8.2013.

11. Inšpektorát práce Nitra zaslal súdu fotokópie listín, ktoré tvoria súčasť spisu číslo P.-XX-XX-X,X/
P-G.,B.-XX v súvislosti s výkonom inšpekcie práce v roku 2013 u živnostníčky T. Z.Q. - O. L., Z. XX,
XXX XX F.. Súčasťou tohto spisu okrem iného je aj vedená dochádzka žalobkyne za júl 2013, kde je
vykazovaná pracovná doba od 10.00 hod do 11.00 hod. v dňoch 1.-4.7., 8.-12.7., 15.-19.7., 22.-26.7.,

29.-31.7. Za mesiac august je vykazovaná dochádzka v čase od 10.00 hod. do 11.00 hod. v dňoch
1.-2.8.2013, 5.-9.8.2013, 12.-16.8.2013, 19.-23.8.2013. Pri dátume a uvedenej pracovnej dobe dňa
23.8.2013 je poznámka ukončenie dohody. Pokiaľ ide o podpísanie tejto dochádzky za mesiac júl a
august 2013 žalobkyňa po nahliadnutí do dochádzkových listín za júl a august 2013 uviedla, že podpis
na týchto dochádzkových listinách nie je jej podpisom. Uviedla, že tieto dochádzkové listiny nevidela.

Žalovaná uvádzala, že dochádzkové listiny nechávala na stole v práci, aby to podpísali zamestnanci,
aby ich mohla zobrať účtovníkovi, ktorý doklady spracúval. Nevie sa vyjadriť kto, ako to podpisoval.
Za jej prítomnosti tieto dochádzkové listiny neboli podpísané. Čo sa týka pracovnej doby, ktorá je na
dochádzkových listinách uvedená, pracovnú dobu žalovaná nevypĺňala. Väčšinou tieto listiny dávala
dokopy G.P. B.. Súčasťou spisu sú aj výplatné listiny za mesiac júl 2013, august 2013. Podľa výplatnej

listiny žalobkyni bola vyplatená suma 38,11 eur za júl 2013, 29,45 eur za august 2013. Žalobkyňa po
nahliadnutí do výplatných listín za júl a august 2013 uviedla, že ich nepodpisovala.

12. Z protokolu zo dňa 11.9.2013 vydaného Inšpektorátom práce Nitre, Jilemnická 49, 950 38, vyplýva,
že výkon inšpekcie práce v kontrolovanom subjekte u žalovanej na prevádzke E. C., F., bol zameraný

na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov a kontrolu dodržiavania zákazu
nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonom. Predmetom hlavnej činnosti
kontrolovaného subjektu je poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na
priamu konzumáciu. Nedostatky uvedené v tomto protokole boli zistené na základe tam uvedených

predložených dokladov. Kontrolovaným obdobím bol rok 2013. Pod B) novozistené nedostatky, je
uvedené, že zamestnávateľ neskončil dohodu o pracovnej činnosti uzatvorenú so žalobkyňou v
zmysle § 228a ods. 3 Zákonníka práce a to okamžitým skončením, dohodou alebo jednostranne
výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15 dennou výpovednou dobou, ale zamestnávateľ skončil dohodu o
pracovnej činnosti uzatvorenú so žalobkyňou jednostranne oznámením rozhodnutia o skončení dohody

opracovnejčinnostizodňa23.8.2013,čojevrozpores§228aods.3zákonač.211/2001Z.z.Zákonníka
práce v znení neskorších predpisov.

13. Z výplatného lístka za mesiac júl 2013 vyplýva, že žalobkyňa odpracovala 22 hodín, 22 dní, čistá
mzda predstavovala 38,11 eur. Z výplatného lístka za august 2013 vyplýva, že žalobkyňa odpracovala

17 hodín, 17 dní, čistá mzda predstavovala 36,38 eur.

14. Z výpovede svedka Ľ. D. vyplýva, že o predmete tohto sporu vie povedať toľko, že jeho dcéra
pracovala u žalovanej v mesiacoch júl, august 2013 a za tieto mesiace nebola jej vyplatená mzda v celejvýške. Dostala len veľmi malé čiastky. Čo sa týka toho, či pracovala žalobkyňa tam každý deň od 7.30
hod. do 23.00 hod., k tomu uviedol, že nechodila do práce každý deň, striedali sa tam v určitých cykloch
zamestnankyne žalovanej. Chodili po dvoch alebo po troch dňoch. Keď pracovala žalobkyňa v zmene,

pracovalatamsama.Čosatýkadohodyomzdevie,žemalidohodu2,00eurázahodinu.Zakaždým,keď
robila žalobkyňa, tak jej chodil pomôcť manipulovať s plechom. Išlo o nadrozmerné plechové zábrany,
ktoré na začiatku zmeny bolo treba dať dole, boli ťažké a na konci zmeny bolo ich treba dať hore. Išlo
o bufet, alebo kiosk. Cez prázdninové obdobie sa tam zastavili a snažili sa o to, aby mala vyššiu tržbu
tým, že si niečo zakúpili, keďže bolo žalobkyni povedané, že keď bude mať tržbu nad 150,00 eur, tak

vtedy dostane dohodnutú mzdu za hodinu 2,00 eurá. Keď sa svedok pýtal manžela žalovanej, kedy
bude žalobkyni vyplatený zvyšok mzdy, povedal, že v najbližšom termíne výplaty. Keďže jej vyplatený
nebol, svedok telefonoval žalovanej, či bude žalobkyni mzda vyplatená, ona mu však povedala, že nie
je zamestnancom, že sa nemá čo s ňou baviť.

15. Z výpovede svedka B. Z. vyplýva, že pracoval ako zásobovač pre túto prevádzku. Na prevádzke, kde

pracovala žalobkyňa, sa pracovníčky striedali, avšak nevedel uviesť, ktoré to boli pracovníčky. Striedali
sa tak, že dva dni pracovala jedna, dva dni druhá. Nevie sa presne k tomu vyjadriť a nechce uvádzať
nepravdu, ako tam pracovali. Približne jedna robila od 7.00 hod. do 14.00 hod., ďalšia od 14.00 hod. do
19.00 hod., ale ako to bolo presne, sa nepamätal. Žalovaná viedla účtovníctvo a predkladala dochádzku
Inšpektorátu práce. Mala účtovníka, aby viedol evidenciu, robil výplaty. Otec žalobkyne chodieval na

prevádzku stále. To, či je všetko v poriadku, vyšetrovali policajti a taktiež vyšetrovali to z Inšpektorátu
práce. Podľa svedka žalobkyňa ostala dlžná, kradla, peniaze jej chýbali, niekedy 14,00 eur, niekedy
22,00 eur, niekedy 18,00 eur. Zálohu si zobrala ako chcela, neprišla do práce. Ušlé zisky tam boli a
povedala, že za to nemôže. Na evidenciu dochádzky boli dochádzkové listy.

16. Svedkyňa G. R. uviedla, že sa pamätá na žalobkyňu. Pracovali s ňou pri supermarkete na Q.
a išlo o prevádzku rýchleho občerstvenia. Svedkyňa pracovala na dohodu. V tej prevádzke sa so
žalobkyňou striedali, dva dni pracovala svedkyňa a dva dni pracovala žalobkyňa. Žalobkyňa sa chcela
riadne zamestnať, ale žalovanej to lepšie vyhovovalo tak, že pracovala na dohodu. Dvakrát sa stalo, že
žalobkyni prišlo zle a svedkyňa ju musela prísť zastúpiť. Peniaze tam nikdy nechýbali. Ak by boli vyššie

vykazované tržby, ako boli v skutočnosti v pokladni, tak by tam museli peniaze doplácať. Tržbu museli
nechať na prevádzke. Čo sa týka rozpisu dochádzky, ten bol v kalendári, kedy ktorá pracovníčka robí.
Nepamätá sa, či sa zapisovali. Nevie sa presne rozpamätať, či bol vedený nejaký zošit. Pokiaľ ide o
denné tržby, tieto sa zakladali do zošita, aj bloky, čo sa doniesol tovar, ktorý museli z tržby vyplatiť. Boli
to koncodenné pokladničné výpisy. Tieto sa pripli do zošita a do tohto zošita vždy zapisovali, koľko si

z tržby zobrali, pričom vždy to bolo s dovolením žalovanej, aj keď si napríklad niečo kúpili, tak to tam
zapisovali. Bolo im povedané, že si môžu vždy za 2,00 eurá zobrať nejakú malinovku alebo bagetu,
keďže žalovaná im nebude vyplácať obedy. Tiež tam zapisovali, ako vyplácali tovar z tržby. Výplatné
pásky svedkyňa nedostávala, ani nikto výplatné pásky nedostával. Dochádzka sa neodsúhlasovala, ale
z pokladničných dokladov bolo možné zistiť, kedy došlo k zahájeniu prevádzky a kedy sa prevádzka

skončila. Dochádzkové listy dávali žalovanej, aby vedela, koľko im má dávať peňazí. Oni si to tiež vedeli
vypočítať. Keď bola tržba do 50,00 eur, tak to bolo 1,00 euro na hodinu, keď bola od 50,00 do 100,00 eur,
bolo to 1,50 eur, keď bola tržba do 150,00 eur, bolo to 1,80 eur, do 200,00 eur boli 2,00 eurá a nad 200,00
eur tržby bolo 2,50 eur, ale nikdy sa nestalo, že by bola tržba taká veľká nad 200,00 eur. Svedkyňa,
podľa toho, čo si ona viedla evidenciu, odpracovala nasledovne: v auguste 2013 odpracovala dni 1., 2.,

4., 5., 6., 9., 10., 11., 12., 19., 20., 23., 25., 26., 27., 28., 31. Dňa 4.8.2013 má uvedené, že odpracovala
tam 6 hodín. V júli 2013 odpracovala 1., 4., 5., 8., 9., 11., 12., 13., 16., 17., 20., 21., 24., 25., 28., 29.. Čo
sa týka počtu hodín, ktoré odpracovala v období od 1. do 12.7. odpracovala denne 14,5 hodiny, 13.7.
13 hod., 16. a 17.7. po 14,5 hod., 20.7 13 hod., 21.7. 8 hod., 24. a 25. 7 14,5 hod., 28.7. 8 hod., 29.7.
14,5 hod.. V auguste odpracovala 1., 2., po 14,5 hod., 4.8. 6 hod., 5. 6. 9.8 po 14,5 hod., 10.8. 13 hod.,

11.8. 8 hod., 12., 19., 20. a 23.8 po 14,5 hod., 25.8. 8hod., 26., 27., 28.8 po 14,5 hod. a 31.8. 13hod..

17. K tomu, čo uviedla svedkyňa, žalovaná uviedla, že tak to bolo na základe vzájomnej dohody. Na
základe ústnej dohody tak, ako to bolo predtým zaužívané, pracovali tam dva dni jedna a dva dni druhá
pracovníčka. Ráno sa zapla pokladňa, večer sa porovnala páska, teda denná uzávierka. Každodenne si

pracovníčky sami vykonávali kontrolu, inventúru, keď preberali jedna od druhej službu, keď sa striedali.
Tiež bol taký zvyk, že keď jej zavolali, že potrebujú nejakú finančnú čiastku, tak s jej súhlasom si to
zapísali na inventúrny list, kde sa robila inventúra. Aj keď prišiel nejaký tovar, položili tam účtenku, keď
to z tržby platili, takže to bolo v poriadku. Boli aj také prípady, že keď prišla a chcela vyplatiť z tržby tovar,v pokladni neboli žiadne finančné prostriedky, aj keď vždy tam bol minimálne 20,00 eur vklad. To, u koho
to bolo, to teraz nebude hovoriť. Keď vyplácala peniaze pracovníčkam, bolo to na pokladničný doklad
príjmový, výdavkový list. Na tie inventúrne záznamy si pracovníčky písali, koľko z tržby oni zobrali. Pri

výplate sa to potom každý mesiac sumarizovalo a porovnávalo a potom sa to odčítavalo z výplaty. Čo sa
týka peňazí, určitá suma žalovanou bola poskytnutá pre pracovníčky, i keď nebola povinná poskytovať
im stravné lístky a zabezpečovať im stravu, tak bola určitá suma im uvedená, ktorú môžu na stravu
minúť. Žalovaná uviedla, že dávala účtovníkovi tie dochádzkové lístky a on robil výplatné pásky a všetky
papiere. Dochádzka, ktorá bola potom vystavená, kde bola uvedená pracovná doba inak, teda napr. od

10.00 hod. do 11.00 hod., tak sa to robilo kvôli tomu, aby to bolo v súlade so Zákonníkom práce a po
vzájomnej dohode s pracovníčkami, čo robili navyše, zaplatilo sa im to naraz v hotovosti. Pokiaľ ide o
to, či žalovaná môže predložiť inventúrne listy, kde by boli údaje o tom, koľko z tržby prevzala žalobkyňa
v skutočnosti a tiež pokladničné doklady, ak boli vyplácané žalobkyňou žalovanej, žalovaná uviedla, že
už nemieni dokladať žiadne listiny.

18. Súd nevykonal výsluch svedkov pracovníčky F., ktorej priezvisko žalobkyňa ani neuviedla a
pracovníčky E. A., nakoľko ide o pracovníčky, ktoré nepracovali na prevádzke v tom istom období
ako žalobkyňa, ale v období predchádzajúcom, preto by ich výpoveď nemohla objasniť okolnosti, za
ktorých vykonávala práce počas trvania dohody o pracovnej činnosti žalobkyňa. Súd nepovažoval za
dôvodné vykonať konfrontáciu svedkov B. Z. B. Ľ. D., keď za postačujúce považoval výsluch svedkov.

Súd nevykonal dokazovanie za tým účelom, aby súd overoval, či podpis na dochádzkových listinách
za júl a august 2013 je podpisom žalobkyne, keď žalobkyňa popierala, že listiny podpísala a žalovaná
netvrdila, že sú to podpisy žalobkyne. Súd nepovažoval za dôvodné zisťovať zoznam ľudí, ktorí podali
trestné oznámenie na žalobkyňu, čím sa malo preukázať, že u nich išlo o podobný prípad ako u nej,
nakoľko súd mal preukázané, že žalovaná sa v predmetnom období na prevádzke striedala len s jednou

pracovníčkou G. R., ktorej výsluch v konaní súd uskutočnil. Nie je predpoklad, že by iné osoby mohli
objasniť okolnosti, dôležité pre posúdenie predmetného sporu.

19. Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce, v znení platnom a účinnom k 18.6.2013 (ďalej len Zákonník
práce), zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne

uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu
o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o
prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť
vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

20. Podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce, na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods.
10, § 91 až 95, § 98, § 119 ods. 1 a šiestej časti. Pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu
na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, v priebehu 24 hodín nesmie
presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín.

Zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru, nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas. Ak ide o dôvody
neprítomnosti zamestnanca v práci uvedené v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g), ktoré zasiahli do času,
na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť
zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí.

21. Podľa § 223 ods. 5 Zákonníka práce, spory vyplývajúce z tejto dohody sa prejednávajú rovnako ako
spory z pracovného pomeru.

22. Podľa § 224 ods.2 Zákonníka práce, na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 je zamestnávateľ

povinný najmä
c)poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu dohodnutú odmenu a dodržiavať ostatné dohodnuté
podmienky; nároky zamestnanca alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno dohodnúť pre
zamestnanca priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru,
e)viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o

brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti, tak, aby bol zaznamenaný začiatok a
koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, a viesť evidenciu vykonanej práce
u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce, tak, aby v jednotlivých
dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala.23. Podľa § 228a ods.1 Zákonníka práce, na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať
pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.

24. Podľa § 228a ods. 2 Zákonníka práce, dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný
uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca,
dohodnutá odmena za vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa
dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať

zamestnancovi.

25. Podľa § 228a ods. 3 Zákonníka práce, dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu alebo
na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno
dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia
nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a

jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína
dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.
26. Podľa § 39 O. z., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 41 O. z., ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len
táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu
došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

28. Podľa § 517 ods. 2 O. z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 vyhl. č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

30. Podľa § 144 ods. CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

31.Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

32. Súd mal preukázané, že žalobkyňa a žalovaná písomne uzavreli dohodu o pracovnej činnosti dňa
18.6.2013. Išlo o dohodu o pracovnej činnosti, nie dohodu o vykonaní práce. Vzhľadom na obsah
dohodnutej práce, ide o výkon opakujúcej sa pracovnej činnosti, nie o jednorazovú pracovnú úlohu.

Dohodnutá bola výroba a predaj bagiet, upratovanie prevádzky ako opakujúca pracovná činnosť.

33. V Dohode o pracovnej činnosti, bola dohodnutá práca, výroba a predaj bagiet, upratovanie
prevádzky, dohodnutá odmena za vykonanú prácu 2 eurá/hodina a dohodnutý predpokladaný rozsah
práce maximálne do celkovej výške 350,00 eur. Dohoda o pracovnej činnosti je neplatná v časti, v ktorej

rozsah pracovnej činnosti je dohodnutý nad rámec rozsahu pracovného času stanoveného v § 228a
ods.1 Zákonníka práce, t.j. nad rámec 10 hodín týždenne.

34. Súd mal preukázané, že žalobkyňa odpracovala u žalovanej v mesiaci júl 2013 nasledovný počet
hodín: V týždni od 1.7.2013 do 7.7.2013 spolu 50 hodín (2.7. - 14,5 hod., 3.7. - 14,5 hod., 6.7. - 13

hod., 7.7. - 8 hodín), v týždni od 8.7.2013 - 14.7.2013 spolu 22,5 hodín (10.7. - 14,5 hod., 14.7. - 8
hod.). V týždni od 15.7.2013 - 21.7.2013 spolu 43,5 hodín (15.7. - 14,5 hod., 18.7. - 14,5 hod., 19.7. -
14,5 hod.). V týždni od 22.7. - 28.7. spolu 56,50 hodín (22.7. - 14,5 hod., 23.7. - 14,5 hod., 26.7. - 14,5
hod., 27.7. - 13 hod.), v týždni od 29.7.2013 do 4.8.2013 spolu 44 hodín (30.7. - 14,5 hod., 31.7.2013
- 14,5 hod., 3.8. - 13 hod., 4.8. - 2 hod.). V týždni od 5.8.2013 do 11.8.2013 žalobkyňa neodpracovala

žiadne pracovné hodiny, v týždni od 12.8.2013 do 18.8.2013 žalobkyňa odpracovala spolu 79 hodín
(13.8. - 14,5 hod., 14.8. - 14,5 hod., 15.8. - 14,5 hod., 16.8. - 14,5 hod., 17.8. - 13 hod., 18.8. - 8
hod.), v týždni od 19.8.2013 do 22.8.2013 žalobkyňa odpracovala spolu 29 hodín (21.8. - 14,5 hod.,
22.8. - 14,5 hod.). Súd z výsluchu žalovanej, ako aj z výsluchu svedkyne G. R. mal preukázané, že napredmetnej prevádzke sa striedali a odpracovali pracovné hodiny tak, ako to uviedli vo svojej výpovedi.
Obidve si viedli svoju evidenciu dochádzky. Vzhľadom na výpovede žalovanej, výpovede svedkyne
G. R. evidencia o dochádzke evidovaná na dochádzkových listoch, ktoré viedla žalovaná (predložené

Inšpektorátu práce), nezodpovedá skutočnosti. Sama žalovaná uviedla, že pokiaľ ide o dochádzku, bolo
to na základe vzájomnej dohody a že na základe ústnej dohody ako to bolo predtým zaužívané, pracovali
tam dva dni jedna, dva dni druhá pracovníčka. Uviedla, že dochádzka, ktorá bola potom vystavená, kde
bola pracovná doba uvedená inak, teda napr. od 10.00 hod. do 11.00 hod., tak sa to robilo kvôli tomu,
aby to bolo v súlade so Zákonníkom práce. Inú evidenciu o dochádzke žalovaná nepredložila, i keď je

zrejmé, že údaje o dochádzke si vpisovali pracovníčky, teda aj žalobkyňa na tzv. dochádzkové lístky
a vpisovali si tam aj iné údaje napr. o tržbe a nepredložila ani iné doklady, z ktorých by bolo možné
zistiť, kedy bola žalobkyňa na prevádzke, kedy mala začiatok a koniec pracovnej doby. Nemožno preto
vychádzať z listín, ktoré má k dispozícii žalovaná (ktoré poskytla Inšpektorátu práce), t.j. z údajov na
výplatných lístkoch ani z údajov v mzdovom liste o tom, že žalobkyňa odpracovala za mesiac júl 2013
len 22 hodín a že žalobkyňa odpracovala za mesiac august 2013 len 17 hodín.

35. S poukazom na to, že podľa § 228 a ods. 1 Zákonníka práce, v znení platnom a účinnom v roku 2013
možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne, súd zohľadnil, že žalobkyni
prislúcha, aby jej bola vyplatená odmena za vykonanú prácu za obdobie od 1.7.2013 do 22.8.2013 za
70 odpracovaných hodín - v jednotlivých týždňoch ako je uvedené vyššie okrem týždňa od 5.8.2013 do

11.8.2013, keď žalobkyňa neodpracovala žiadne hodiny, (7 týždňov po 10 hodín). V júli 2013 celkove
mohla odpracovať na základe dohody o pracovnej činnosti a v súlade s § 228 a ods. 1 Zákonníka práce
5 x 10 hodín (po 10 hodín v týždni od 1.7. - 7.7., 8.7. - 14.7, 15.7. - 21.7., 22.7 - 28.7. a 29.7 - 31.7.). V
auguste 2013 celkove mohla odpracovať na základe dohody o pracovnej činnosti a v súlade s § 228a
ods.1 Zákonníka práce 2x10 hodín (po 10 hod. v týždni 12.8. - 18.8., 19.8. - 22.8.). V týždni od 29.7.2013

do 4.8.2013 prislúcha odmena len za 10 hodín odpracovaných v tomto týždni už 29.7.2013. V týždni
od 5.8.2013 do 11.8.2013 odmena neprislúcha, pretože žalobkyňa neodpracovala v tomto týždni žiadne
pracovné hodiny.

36. Na základe toho, že dohodnutá odmena predstavuje podľa písomnej dohody o pracovnej činnosti

2 eurá za odpracovanú hodinu, za mesiac júl 2013 žalobkyni prislúcha odmena 100 eur brutto. (po 10
hodín v 5 týždňoch x 2 eurá) a za mesiac august 2013 žalobkyni prislúcha odmena 40 eur brutto (po
10 hodín v 2 týždňoch x 2 eurá).

37. Súd prihliadol na to, že odmena podlieha odvodom na starobné poistenie (SP) 4%, invalidné

poistenie (IP) 3 %, nemocenské poistenie (NP) 1,40 %, poistenie v nezamestnanosti 1 % (PvN), na
zdravotné poistenie (ZP) 4% . Odmena, ktorú je povinná žalovaná zaplatiť žalobkyni na základe dohody
o pracovnej činnosti a v súlade s § 228a ods. 1 Zákonníka práce, predstavuje za júl 2013 sumu 86,60
eur - 100 Eur odmena v hrubom, mínus odvody 13,40 Eur - a to SP 4 eurá (4 % zo 100 Eur), IP 3 eurá
(3 % zo 100 eur), NP 1,40 eura (1,40% zo 100 eur), PvN 1 euro (1% zo 100 eur), ZP 4 eurá (4% zo 100

Eur) a za mesiac august 2013 predstavuje sumu 34,64 eura - 40 eur odmena v hrubom, mínus odvody
5,36 eur - a to SP 1,60 eur (4 % zo 40 eur), IP 1,20 eur (3 % zo 40 eur), NP 0,56 eur (1,40 % zo 40 eur),
PvN 0,40 eur (1% zo 40 eur), ZP 1,60 eur (4% zo 40 eur).

38. Celkove prislúcha žalobkyni odmena na základe dohody o pracovnej činnosti a v súlade s § 228a

ods. 1 Zákonníka práce 121,24 eur (86,60 eur plus 34,64 eur).

39. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa odpracovala v mesiaci júl 2013 okrem 50 hodín,
ešte ďalších 151,50 hodín (celkom v júli 2013 odpracovala 201,50 hodín). V mesiaci august 2013
žalobkyňa odpracovala okrem 20 hodín, ešte ďalších 103 hodín (celkove v auguste 2013 odpracovala

123 hodín).

40. Keďže Zákonník práce v § 228a ods.1 Zákonníka práce umožňuje na základe dohody o pracovnej
činnosti odpracovať maximálne 10 hodín v týždni, odpracovanie ďalších 151,50 hodín a 103 hodín
predstavuje plnenie zo strany žalobkyne v prospech žalovanej bez právneho dôvodu. Na strane

žalovanej došlo tým k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je žalovaná povinná žalobkyni vydať.41. Výška bezdôvodného obohatenia predstavuje výšku odmeny, ktorá by inak žalobkyni prislúchala
ako odmena za vykonanú prácu, za rovnakých podmienok, keď odmena za vykonanú prácu by bola
dohodnutá vo výške 2 eurá za hodinu.

42. Žalobkyňa odpracovala bez právneho dôvodu:
v mesiaci júl 2013 151,50 hodín, za ktoré by prislúchala žalobkyni odmena 262,52 eur - 303 eur brutto
(151,50 hodín x 2 eurá ) mínus odvody, a to SP 12,12 eur (4 % z 303 eur), IP 9,09 eur (3%z 303 eur),
NP 4,24 eur (1,40 % z 303 eur), PvN 3,03 eur (1 % z 303 eur), ZP 12 eur (4 % z 303 eur),

v mesiaci august 2013 103 hodín, za ktoré by prislúchala žalobkyni odmena 178,40 eur -206 eur brutto
(103 hodín x 2 eurá), a to SP 8,24 eur (4% z 206 eur), IP 6,18 eur (3% zo 206 eur), NP 2,88 eur (1,40%
z 206 eur), PvN 2,06 eur (1% z 206 eur), ZP 8,24 eur (4% z 206 eur). Výška bezdôvodného obohatenia,
ktoré je povinná žalobkyňa vydať, predstavuje celkove sumu 440,92 eur.

43. Žalobkyni vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie 121,24 eur z titulu zaplatenia odmeny na

základe dohody o pracovnej činnosti a nárok na zaplatenie 440,92 eur z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia, t. j. celkove nárok na zaplatenie sumy 562,16 eur.

44. Súd mal preukázané, že žalovaná zaplatila žalobkyni 160 eur. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná jej
zaplatila 14.8.2013 30,00 eur, 15.8.2013 50,00 eur, 17.8.2013 30,00 eur a 21.8.2013 50,00 eur, celkove

160 eur. Žalovaná nepredložila žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že žalobkyni zaplatila vyššiu sumu.
Celkove tak pohľadávka žalobkyne proti žalovanej predstavuje sumu 402,16 eur. Žalobkyňa si v konaní
uplatnila nárok na zaplatenie nižšej sumy, 362,30 eur. Súd preto stanovil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 362,30 eur.

45. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením sumy 362,30 eur od 8.12.2015, t.j. od
nasledujúceho dňa po doručení jej žaloby, keď žalobkyňa nepreukázala doručenie výzvy na zaplatenie
žalovanej pred týmto termínom. Žalobkyňa síce súdu predložila doklad o odoslaní výzvy žalovanej
5.9.2013, avšak nepredložila doklad o prevzatí, o doručení výzvy žalovanej. Žalobu vo zvyšnej časti
čo do úroku z omeškania súd zamietol, pretože žalovaná sa preukázateľne nedostala do omeškania

so zaplatením sumy 362,30 eur od 22.8.2013 do 7.12.2015. Súd zamietol žalobu aj v časti úroku z
omeškania, nad priznanú sumu úroku z omeškania vo výroku rozsudku, nakoľko žalobkyňa si uplatnila
úrok z omeškania zo sumy 362,30 eur vo vyššej než zákonom prípustnej výške. Žalovaná si splnila
povinnosť zaplatiť odmenu za vykonanú prácu z titulu dohody o pracovnej činnosti vo výške 121,24 eur
už do 21.8.2013. Povinnosť žalovanej, zaplatiť žalobkyni 362,30 eur z titulu bezdôvodného obohatenia,

vznikla až nasledujúcim dňom po doručení jej žaloby (výzvy na zaplatenie tejto sumy).

46. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy
150,60 eur od 23.8.2013 až do zaplatenia zastavil, pretože v tejto časti vzala žalobkyňa žalobu späť.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Žalobkyňa bola v konaní čiastočne procesne úspešná, ale procesne neúspešná bola len v nepatrnej
časti, čiastočne v časti uplatneného úroku z omeškania. Súd preto rozhodol, že žalobkyňa má nárok na
náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa
doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných
vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.