Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/170/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107230760
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7107230760.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.
Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice - Mestská
polícia Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, IČO : 00 691 135, proti povinnému : L.. V. D.,
nar. X.X.XXXX, naposledy bytom v T., G. XXX/X, vedenej u súdnej exekútorky JUDr. Viery Uhríkovej,
Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Letná 40, pod sp. zn. EX 984/2007, o vymoženie 9,96 € s

príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 28.4.2014,
č. k. 34Er/299/2007-10

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil a
oprávneného zaviazal nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 39,40 €.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 11.9.2013 doručila súdna exekútorka súdu prvej inštancie podnet na
zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov a zároveň si vyčíslila trovy exekúcie. Súd prvej

inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi v ňom založenými zistil, že povinný
zomrel dňa 1.11.2009 bez zanechania závetu, pričom po poručiteľovi - povinnom nebol zistený žiaden
hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bol predmetom dedičského konania a dedičské konanie bolo
uznesenímOkresnéhosúduKošiceI č.k.24D/515/2009-20,Dnot205/2009zodňa18.3.2010zastavené
pre jeho nemajetnosť. Súd prvej inštancie následne exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku.

3. Na náhradu trov exekúcie v sume 39,40 € zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku. Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny určenej podľa počtu hodín účelne vynaložených na
exekúciu v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky MS SR odmenách a náhradách súdnych
exekútorov (ďalej len „vyhl.“) za 1 začatú hodinu po 6,64 €, t. j. celkom 6,64 € +20 % DPH vo výške
1,32 € za úkony exekučnej činnosti : spísanie výzvy povinnému v trvaní 10 min., ďalej pozostávajú z

odmeny určenej paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1 písm.
b) a ods. 3 vyhl., t. j. 7 x 3,32 € (spolu 23,24 €) za taxatívne úkony: získanie poverenia, 3x zisťovanie
bydliskapovinného,2xzisťovanieplatiteľamzdypovinného,každéďalšiezisťovaniemajetkupovinného;
z náhrady hotových výdavkov za poštovné vo výške 3,25 €, 20% DPH vo výške 6,27 € v zmysle ust. § 22
ods. 1 vyhl. Súd však nepriznal súdnej exekútorke odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhl. za
úkony preštudovanie, spracovanie a zaregistrovanie návrhu na vykonanie exekúcie a spísanie podnetu

na zastavenie exekúcie a taktiež nepriznal súdnej exekútorke výdavky za kancelársky materiál v ňouuplatnenej výške 1 € z dôvodu, že v zmysle ust. § 25 vyhl. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj
náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal exekúciu zastaviť podľa
ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a trovy exekúcie súdnej exekútorke nepriznať.

5. Namietal zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda pre
nemajetnosť povinného. Uviedol, že súd prvej inštancie mal zastaviť exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1

písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Uviedol, že
súdna exekútorka podala návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku
len z dôvodu, aby dosiahla trovy konania. Mal za to, že keďže povinný v priebehu exekúcie zomrel,
túto skutočnosť nemohol ani predpokladať ani ovplyvniť, preto nevidí dôvod na úhradu trov exekúcie
súdnej exekútorke. Trval tiež na tom, že nie je daný ani žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastavenej
exekúcie znášal oprávnený v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku. Účelom Exekučného poriadku

je predovšetkým zabezpečiť oprávnenému možnosť núteného výkonu právoplatných a vykonateľných
rozhodnutí. Je nutné prihliadať na skutočnosť, že súdny exekútor má status verejného činiteľa, pričom
na túto činnosť ho splnomocnil štát. Zároveň však túto činnosť vykonáva ako slobodné povolanie.
Oprávnený poukázal na to, že v exekučných konaniach môže nastať stav, že nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora pri výkone exekúcie. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej

miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Mal za to, že hoci
súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy
aj v každom prípade reálne vymôže. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 27/2008. Odvolanie oprávnený uzavrel tým, že ak by súd aplikoval
správne ustanovenie právneho predpisu, rozhodol by o zastavení exekúcie z dôvodu uvedeného v § 57

ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pričom by súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznal.

6. Krajský súd ako odvolací súd (podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinného
od 1.júla 2016; ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal
uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

7. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10.Akporučiteľnezanechalmajetok,súdkonaniezastaví(§175hods.1Občianskehosúdnehoporiadku
účinného do 30.6.2016, ďalej len „O.s.p.“); dedičov upovedomuje o dedičskom práve len v prípade,
že dedičské konanie nebolo zastavené podľa § 175h O.s.p. (§ 175i ods. 1 O.s.p.). V posudzovanom
prípade povinný zomrel v priebehu exekučného konania. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov

však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov,
ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a povinností; veritelia môžu od nich
žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však
poručiteľ žiadny majetok nezanechal a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Košice I č.k.
24D/515/2009-20, Dnot 205/2009 zo dňa 18.3.2010 zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho

nemajetnosť.

11. Súd prvej inštancie preto správne konanie zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie. Dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný,
a preto oprávneným navrhované použitie ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie

exekúcie nie je správne (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.mája 2011
sp.zn. 7M Cdo 5/2011).12. Z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov ktoré uviedol súd prvej inštancie, odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým exekúciu zastavil, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

13. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách exekúcie, ak zaviazal oprávneného na
náhradu trov súdnej exekútorky, keďže súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku). Trovy súdnej exekútorky boli
súdom prvej inštancie priznané v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách

súdnych exekútorov a boli vyčíslené v správnej výške. Preto odvolací súd uznesenie potvrdil aj vo výroku
o trovách exekúcie.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
v odvolacom konaní nebol úspešný.

15.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).