Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. apríl 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/141/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313221989
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4313221989.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobkyne: Z.
D., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., R. 8, zast. JUDr. Romanom Foltínom, advokátom, so sídlom Nitra,
Školská 3, proti žalovanej: T. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., Z. XX, t. č. H., U. XX, o zaplatenie 362,30
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 8. novembra
2018 č. k. 11C/284/2015-155 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o
trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
362,30 eura a úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 362,30 eura od 08. 12. 2015 do zaplatenia,
do troch dní od dňa právoplatnosti rozsudku. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania 0,5
promile za každý deň omeškania zo sumy 150,60 eura od 23. 08. 2013 až do zaplatenia zastavil. Súd
žalobu vo zvyšnej časti zamietol a rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti
žalovanej v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 223 ods. 1, 2, 5, § 224 ods. 2,

§ 228a ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce, § 39, § 41, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 vyhl.
č. 87/1995 Z. z., § 144, § 145 ods. 2 CSP a súd mal preukázané, že žalobkyňa a žalovaná písomne
uzavreli dohodu o pracovnej činnosti dňa 18. 06. 2013. Vzhľadom na obsah dohodnutej práce, ide o
výkon opakujúcej sa pracovnej činnosti, nie o jednorazovú pracovnú úlohu. Dohodnutá bola výroba a
predaj bagiet, upratovanie prevádzky ako opakujúca pracovná činnosť. V dohode o pracovnej činnosti,
bola dohodnutá práca, výroba a predaj bagiet, upratovanie prevádzky, dohodnutá odmena za vykonanú
prácu 2 eur/hod a dohodnutý predpokladaný rozsah práce maximálne do celkovej výšky 350,00 eur.

Dohoda o pracovnej činnosti je neplatná v časti, v ktorej rozsah pracovnej činnosti je dohodnutý nad
rámec rozsahu pracovného času stanoveného v § 228a ods.1 Zákonníka práce, t. j. nad rámec 10 hodín
týždenne. Súd mal preukázané, že žalobkyňa odpracovala u žalovanej v mesiaci júl 2013 nasledovný
počet hodín: v týždni od 01. 07. 2013 do 07. 07. 2013 spolu 50 hodín (2.7. - 14,5 hod., 3.7. - 14,5 hod.,
6.7. - 13 hod., 7.7. - 8 hodín), v týždni od 08. 07. 2013 - 14. 07. 2013 spolu 22,5 hodín (10.7. - 14,5
hod., 14.7. - 8 hod.). V týždni od 15. 07. 2013 - 21. 07. 2013 spolu 43,5 hodín (15.7. - 14,5 hod., 18.7. -
14,5 hod., 19.7. - 14,5 hod.). V týždni od 22.7. - 28.7. spolu 56,50 hodín (22.7. - 14,5 hod., 23.7. - 14,5

hod., 26.7. - 14,5 hod., 27.7. - 13 hod.), v týždni od 29. 07. 2013 do 04. 08. 2013 spolu 44 hodín (30.7. -
14,5 hod., 31.7.2013 - 14,5 hod., 3.8. - 13 hod., 4.8. - 2 hod.). V týždni od 05. 08. 2013 do 11. 08. 2013
žalobkyňa neodpracovala žiadne pracovné hodiny, v týždni od 12. 08. 2013 do 18. 08. 2013 žalobkyňa
odpracovala spolu 79 hodín (13.8. - 14,5 hod., 14.8. - 14,5 hod., 15.8. - 14,5 hod., 16.8. - 14,5 hod.,17.8. - 13 hod., 18.8. - 8 hod.), v týždni od 19. 08. 2013 do 22. 08. 2013 žalobkyňa odpracovala spolu
29 hodín (21.8. - 14,5 hod., 22.8. - 14,5 hod.). Súd z výsluchu žalovanej, ako aj z výsluchu svedkyne
G. R. mal preukázané, že na predmetnej prevádzke sa striedali a odpracovali pracovné hodiny tak,

ako to uviedli vo svojej výpovedi. Obidve si viedli svoju evidenciu dochádzky. Vzhľadom na výpovede
žalovanej, výpovede svedkyne G. R. evidencia o dochádzke evidovaná na dochádzkových listoch, ktoré
viedla žalovaná (predložené Inšpektorátu práce), nezodpovedá skutočnosti. Sama žalovaná uviedla, že
pokiaľ ide o dochádzku, bolo to na základe vzájomnej dohody a že na základe ústnej dohody ako to bolo
predtým zaužívané, pracovali tam dva dni jedna, dva dni druhá pracovníčka. Uviedla, že dochádzka,

ktorá bola potom vystavená, kde bola pracovná doba uvedená inak, teda napr. od 10.00 hod. do 11.00
hod., tak sa to robilo kvôli tomu, aby to bolo v súlade so Zákonníkom práce. Inú evidenciu o dochádzke
žalovaná nepredložila, i keď je zrejmé, že údaje o dochádzke si vpisovali pracovníčky, teda aj žalobkyňa
na tzv. dochádzkové lístky a vpisovali si tam aj iné údaje napr. o tržbe a nepredložila ani iné doklady, z
ktorých by bolo možné zistiť, kedy bola žalobkyňa na prevádzke, kedy mala začiatok a koniec pracovnej
doby. Nemožno preto vychádzať z listín, ktoré má k dispozícii žalovaná (ktoré poskytla Inšpektorátu

práce),t.j.zúdajovnavýplatnýchlístkoch,anizúdajovvmzdovomlisteotom,žežalobkyňaodpracovala
za mesiac júl 2013 len 22 hodín a že žalobkyňa odpracovala za mesiac august 2013 len 17 hodín. S
poukazom na to, že podľa § 228 a ods. 1 Zákonníka práce, v znení platnom a účinnom v roku 2013,
možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne, súd zohľadnil, že žalobkyni
prislúcha, aby jej bola vyplatená odmena za vykonanú prácu za obdobie od 01. 07. 2013 do 22. 08. 2013

za 70 odpracovaných hodín - v jednotlivých týždňoch ako je uvedené vyššie, okrem týždňa od 05. 08.
2013 do 11. 08. 2013, keď žalobkyňa neodpracovala žiadne hodiny (7 týždňov po 10 hodín). V júli 2013
celkove mohla odpracovať na základe dohody o pracovnej činnosti a v súlade s § 228 a ods. 1 Zákonníka
práce 5 x 10 hodín (po 10 hodín v týždni od 1.7. - 7.7., 8.7. - 14.7, 15.7. - 21.7., 22.7 - 28.7. a 29.7 - 31.7.).
V auguste 2013 celkove mohla odpracovať na základe dohody o pracovnej činnosti a v súlade s § 228a

ods. 1 Zákonníka práce 2 x 10 hodín (po 10 hod. v týždni 12.8. - 18.8., 19.8. - 22.8.). V týždni od 29. 07.
2013 do 04. 08. 2013 prislúcha odmena len za 10 hodín odpracovaných v tomto týždni už 29. 07. 2013.
V týždni od 05. 08. 2013 do 11. 08. 2013 odmena neprislúcha, pretože žalobkyňa neodpracovala v tomto
týždni žiadne pracovné hodiny. Na základe toho, že dohodnutá odmena predstavuje podľa písomnej
dohody o pracovnej činnosti 2 eurá za odpracovanú hodinu, za mesiac júl 2013 žalobkyni prislúcha

odmena 100 eur brutto (po 10 hodín v 5 týždňoch x 2 eurá) a za mesiac august 2013 žalobkyni prislúcha
odmena 40 eur brutto (po 10 hodín v 2 týždňoch x 2 eurá). Súd prihliadol na to, že odmena podlieha
odvodom na starobné poistenie (SP) 4%, invalidné poistenie (IP) 3%, nemocenské poistenie (NP) 1,40
%, poistenie v nezamestnanosti 1 % (PvN), na zdravotné poistenie (ZP) 4%. Odmena, ktorú je povinná
žalovaná zaplatiť žalobkyni na základe dohody o pracovnej činnosti a v súlade s § 228a ods. 1 Zákonníka

práce, predstavuje za júl 2013 sumu 86,60 eura - 100 eur odmena v hrubom, mínus odvody 13,40 eura -
a to SP 4 eur (4 % zo 100 Eur), IP 3 eur (3 % zo 100 eur), NP 1,40 eura (1,40% zo 100 eur), PvN 1 euro
(1% zo 100 eur), ZP 4 eur (4% zo 100 eur) a za mesiac august 2013 predstavuje sumu 34,64 eura - 40
eur odmena v hrubom, mínus odvody 5,36 eura - a to SP 1,60 eura (4 % zo 40 eur), IP 1,20 eura (3 % zo
40 eur), NP 0,56 eura (1,40 % zo 40 eur), PvN 0,40 eura (1% zo 40 eur), ZP 1,60 eura (4% zo 40 eur).

Celkove prislúcha žalobkyni odmena na základe dohody o pracovnej činnosti a v súlade s § 228a ods.
1 Zákonníka práce 121,24 eura (86,60 eura plus 34,64 eura). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
žalobkyňa odpracovala v mesiaci júl 2013 okrem 50 hodín, ešte ďalších 151,50 hodín (celkom v júli 2013
odpracovala 201,50 hodín). V mesiaci august 2013 žalobkyňa odpracovala okrem 20 hodín, ešte ďalších
103 hodín (celkove v auguste 2013 odpracovala 123 hodín). Keďže Zákonník práce v § 228a ods.1

Zákonníka práce umožňuje na základe dohody o pracovnej činnosti odpracovať maximálne 10 hodín
v týždni, odpracovanie ďalších 151,50 hodín a 103 hodín predstavuje plnenie zo strany žalobkyne v
prospech žalovanej bez právneho dôvodu. Na strane žalovanej došlo tým k bezdôvodnému obohateniu,
ktoré je žalovaná povinná žalobkyni vydať. Výška bezdôvodného obohatenia predstavuje výšku odmeny,
ktorá by inak žalobkyni prislúchala ako odmena za vykonanú prácu, za rovnakých podmienok, keď

odmena za vykonanú prácu by bola dohodnutá vo výške 2 eurá za hodinu. Žalobkyňa odpracovala bez
právneho dôvodu: v mesiaci júl 2013 151,50 hodín, za ktoré by prislúchala žalobkyni odmena 262,52
eura - 303 eur brutto (151,50 hodín x 2 eur) mínus odvody, a to SP 12,12 eura (4 % z 303 eur), IP
9,09 eura (3%z 303 eur), NP 4,24 eura (1,40 % z 303 eur), PvN 3,03 eura (1 % z 303 eur), ZP 12 eur
(4 % z 303 eur), v mesiaci august 2013 103 hodín, za ktoré by prislúchala žalobkyni odmena 178,40

eura - 206 eur brutto (103 hodín x 2 eur), a to SP 8,24 eura (4% z 206 eur), IP 6,18 eura (3% zo 206
eur), NP 2,88 eura (1,40% z 206 eur), PvN 2,06 eura (1% z 206 eur), ZP 8,24 eura (4% z 206 eur).
Výška bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinná žalobkyňa vydať, predstavuje celkove sumu 440,92
eura. Žalobkyni vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie 121,24 eura z titulu zaplatenia odmeny nazáklade dohody o pracovnej činnosti a nárok na zaplatenie 440,92 eura z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia, t. j. celkove nárok na zaplatenie sumy 562,16 eura.
Súd mal preukázané, že žalovaná zaplatila žalobkyni 160 eur. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná jej

zaplatila 14. 08. 2013 30,00 eur, 15. 08. 2013 50,00 eur, 17. 08. 2013 30,00 eur a 21. 08. 2013
50,00 eur, celkove 160 eur. Žalovaná nepredložila žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že žalobkyni
zaplatila vyššiu sumu. Celkove tak pohľadávka žalobkyne proti žalovanej predstavuje sumu 402,16
eura. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na zaplatenie nižšej sumy, 362,30 eura. Súd preto stanovil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 362,30 eura. Žalovaná sa dostala do omeškania so

zaplatením sumy 362,30 eura od 08. 12. 2015, t.j. od nasledujúceho dňa po doručení jej žaloby, keď
žalobkyňa nepreukázala doručenie výzvy na zaplatenie žalovanej pred týmto termínom. Žalobkyňa síce
súdu predložila doklad o odoslaní výzvy žalovanej 05. 09. 2013, avšak nepredložila doklad o prevzatí,
o doručení výzvy žalovanej. Žalobu vo zvyšnej časti, čo do úroku z omeškania, súd zamietol, pretože
žalovaná sa preukázateľne nedostala do omeškania so zaplatením sumy 362,30 eura od 22. 08. 2013 do
07. 12. 2015. Súd zamietol žalobu aj v časti úroku z omeškania, nad priznanú sumu úroku z omeškania

vo výroku rozsudku, nakoľko žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania zo sumy 362,30 eura vo vyššej
než zákonom prípustnej výške. Žalovaná si splnila povinnosť zaplatiť odmenu za vykonanú prácu z titulu
dohody o pracovnej činnosti vo výške 121,24 eura už do 21. 08. 2013. Povinnosť žalovanej zaplatiť
žalobkyni 362,30 eura z titulu bezdôvodného obohatenia vznikla až nasledujúcim dňom po doručení jej
žaloby (výzvy na zaplatenie tejto sumy). Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania 0,5 promile

za každý deň omeškania zo sumy 150,60 eura od 23. 08. 2013 až do zaplatenia zastavil, pretože v tejto
časti vzala žalobkyňa žalobu späť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a keďže
žalobkyňa bola v konaní čiastočne procesne úspešná, ale procesne neúspešná bola len v nepatrnej
časti, čiastočne v časti uplatneného úroku z omeškania. Súd preto rozhodol, že žalobkyňa má nárok na
náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná,
odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, hoci tieto boli dostatočne podložené a odôvodnené Inšpektorátom práce v Nitre
a aj PZ Levice, kde bola vykonaná dôkladná kontrola nielen žalobkyne, ale všetkých zamestnancov v

danom období. Nie je spokojná s výpoveďou zaujatej svedkyne, ktorá bola tiež preverovaná a všetko
bolo v poriadku, čo sa týka tohto prípadu. Verí, že súd sa nenechá ovplyvniť klebetami a výmyslami
tejto zohratej dvojice a kadejakými papiermi, ktoré sa dajú vytvoriť na počítači. Žiadny neobsahoval jej
razítko, ani jej podpis. Požiadala o zastúpenie na ochranu jej práv a slobôd podľa zák. č 327/2005
Z. z. a podľa § 95 CSP. Svoju živnosť zo zdravotných dôvodov ukončila 01. 10. 2018 a momentálne je

nezamestnaná a evidovaná na UP Levice. Po výzve súdu na doplnenie odvolania uviedla, že napáda
výrok I. a IV. rozsudku a navrhuje, aby odvolací súd žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu
trov konania. Dôvodom odvolania je nedostatočné právne a skutkové posúdenie veci, pričom dôvody
odvolania uviedla v odvolaní.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje
po formálnej a aj materiálnej stránke za vecne správny, preto ho navrhuje potvrdiť a žalobkyni priznať
náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku - ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalovanou,
v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu (§
379 CSP) a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako

ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti
a vecnej správnosti napadnutého rozsudku dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovanej zaplatenia odmeny za vykonanú prácu za
mesiacjúlvsume312,70euraaodmenyzavykonanúprácuzamesiacaugust2013 vsume209,60eura
na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorú pre žalovanú vykonala. Celkovo sa domáhala zaplatenia
sumy 362,30 eura s úrokom z omeškania od 22. 08. 2013 do zaplatenia. Napadnutým rozsudkom súdprvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 362,30 eura a úrok z omeškania 5,05
%ročnezosumy362,30euraod08.12.2015dozaplatenia,dotrochdníoddňaprávoplatnostirozsudku.
Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy

150,60 eura od 23. 08. 2013 až do zaplatenia zastavil. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a rozhodol,
že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%. V dôsledku odvolania
žalovanej je predmetom odvolacieho konania vyhovujúci výrok (I.) a výrok o trovách konania (IV.) a
zastavujúci výrok (II.) a zamietajúci výrok (III.) sú už právoplatné.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (okrem prípadov

uvedených v § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník
môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím
dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
strany sporu. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-
ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného

práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

10. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch je vecne správne, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne
právne posúdil v otázkach rozhodujúcich pre danú vec a rozsudok aj v dostatočnom rozsahu odôvodnil
a dal odpovede na všetky pre rozhodnutie veci podstatné právne otázky. Z odvolania žalovanej je zrejmý
rozsah, v akom rozsudok súdu prvej inštancie napáda, avšak napriek výzve súdu na doplnenie odvolania

žalovaná neuviedla, v čom považuje skutkový stav za nesprávne zistený a z akého dôvodu považuje
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie za nesprávne. Súd prvej inštancie v rámci hodnotenia
dôkazov zohľadnil aj závery Inšpektorátu práce v Nitre, ktorého spis mal v konaní pripojený (č. l. 81),
aj uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor poriadkovej polície, OO PZ Levice zo
dňa 10. 10. 2013 (č. l. 5), výpovede všetkých v konaní vypočutých svedkov (vrátane svedkyne, ktorú

považovala žalovaná za zaujatú) a tiež listinné dôkazy, predložené stranami, pričom vychádzajúc z
celého dokazovania dospel k záveru, ktorý v napadnutom rozsudku riadne odôvodnil. Len skutočnosť,
že napadnutý rozsudok vyznel v neprospech žalovanej, bez jej riadnej argumentácie, neznamená, že
je nesprávny. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387

ods. 1 CSP potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody
v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a
vzhľadom k tomu, že žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal jej nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).