Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, July 19, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Csp/247/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417217525
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4417217525.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobkyne : O. H., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. J. XXXX/XX, XXX XX R., zast. E.. J. Q., advokátka, W. XXXX/XX, XXX XX H.
T., proti žalovanému : H. B. J., s.r.o., H. XX, XXX XX T. XX, O.: XX XXX XXX, zastúpený: I. kancelária
D.. I. B., s.r.o., P. XX, XXX XX T., o zaplatenie 1.112,31 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.112,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.112,31 eur od 24.1.2018 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyni súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.12.2017 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy
1.112,31 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 18.2.2016 do zaplatenia a to titulom
bezdôvodného obohatenia. Svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zdôvodnila tým, že úver
ktorý jej bol poskytnutý zo strany žalovaného na základe Žiadosti o poskytnutie úveru/ zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8400042178 zo dňa 28.10.2011 považuje za bezúročný a bez poplatkov
a plnenie odplaty za služby podľa bodu VIII. Žiadosti/zmluvy považuje za neplatný právny úkon.

Bezdôvodné obohatenie si uplatnila podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že vyššie uvedená zmluva , na základe ktorej bol
žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver je v súlade so zákonom a obsahuje všetky náležitosti podľa
zákonač.129/2010Z.z.. Ďalejvzniesolnámietkupremlčaniavočičastižalobkyňouuplatnenémunároku.
Má za to, že úhrady ktoré boli vykonané zo strany žalobkyne v období pred 22.12.2014 sú premlčané. V
tejto veci si súd zo spisu Okresného súdu Nové Zámky 5C/173/2016 prefotil rozsudok Okresného súdu

zo dňa 15.11.2016 a rozsudok Krajského súdu č.k. 9Co/126/2017-86.

3. Na nariadenie pojednávanie, ktoré sa vo veci uskutočnilo dňa 19.7.2018, sa dostavila právna
zástupkyňa žalobkyne. Neprítomná bola žalobkyňa, žalovaný a právna zástupkyňa žalovaného. Právna
zástupkyňa žalovaného ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasila s prejednaním veci v ich
neprítomnosti.

4. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti účastníkov konania a to aj z dôvodu
hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..5. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v

tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, o všetkom, čo bolo v Zbierke
zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka;
domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise.

7. Žalobkyňa sa teda v konaní domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia. Mala
zato, že úver, ktorý jej bol poskytnutý bol bezúročný a bez poplatkov. Súdu predložila listiny z ktorých
vyplýva, že jej bol zo strany žalovaného na základe vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.

8400042178 poskytnutý úver vo výške 719,42 eur a revolving vo výške 380,26 eur. Podľa uvedenej
úverovej zmluvy jej teda žalovaný poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1.099,68 eur. Žalobkyňa
zaplatila na základe tejto zmluvy za obdobie od 15.12.2011 do 17.2.2016 žalovanému sumu 2.211,99
eur. Uvedené, t.j. to, že žalobkyni bol poskytnutý na základe vyššie uvedenej zmluvy úver vo
výške 1.099,68 eur a že na základe tejto zmluvy zaplatila žalovanému sumu 2.211,99 eur sporné

nebolo. Ako bolo uvedené žalobkyňa mala za to, že rozdiel medzi ňou zaplatenou sumou 2.211,99
eur a poskytnutým úverom vo výške 1.099,68 eur, predstavuje bezdôvodné obohatenie. To že úver
poskytnutý na základe uvedenej zmluvy č. 8400042178 zo dňa 28.10.2011 je bezúročný a bez poplatkov
súd za sporené nepovažoval a to s poukazom na konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn.
5C/173/2016-54. V predmetnom konaní totiž tunajší súd rozsudkom zo dňa 15.11.2016 okrem iného

určil, že vyššie uvedený úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Krajský súd Nitra
svojim rozhodnutím č.k. 9Co/126/2017-86 zo dňa 1.2.2018 potvrdil uvedený rozsudok okresného súdu
v časti, v ktorej bolo rozhodnuté, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy č. 8400042178
zo dňa 28.10.2011 je bezúročný a bez poplatkov. Keďže je potrebné úver poskytnutý na základe zmluvy
č. 8400042178 zo dňa 28.10.2011 považovať za bezúročný a bez poplatkov, povinnosťou žalobkyne

bolo vrátiť žalovanému len to, čo jej žalovaný ako úver na základe uvedenej zmluvy poskytol. Žalobkyňa
bola teda povinná žalovanému vrátiť 1.099,68 eur a všetko čo zaplatila nad túto sumu zaplatila
žalovanému bez právneho dôvodu. Je nepochybné, že žalobkyňa zaplatila žalovanému 2.211,99 eur.
Keďže na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy mala žalovanému vrátiť len ním poskytnutý úver
1.099,68 eur, žalovaný prijal od žalobkyne sumu 1.112,31 eur bez právneho dôvodu a o túto sumu

sa na úkor žalobkyne obohatil / § 451 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka/. Podľa § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka je žalovaný ako osoba, ktorá sa bezdôvodne na úkor žalobkyne obohatila,
toto bezdôvodného obohatenie vo výške 1.112,31 eur žalobkyni vydať.
8. Je pravda, že žalovaný vzniesol v tomto konaní námietku premlčania a mal za to, že všetko čo bolo
zo strany žalobkyne uhradené pred dátumom 22.12.2014 je už s poukazom na trojročnú premlčaciu

lehotu premlčané.
9. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že nárok žalobkyne je v časti premlčaný. Ako bolo
uvedené, bezdôvodné obohatenie v tejto veci je potrebné posudzovať v zmysle § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka.
10. Súd má za to, že v danej veci je potrebné na dĺžku objektívnej premlčacej lehoty aplikovať

ustanovenie § 107 odsek 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle príslušného ustanovenie sa najneskôr
právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčaní za tri roky a ak ide o úmyselne
bezdôvodné obohatenie tak za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Subjektívna premlčacia lehota vzmysle § 107 odsek 2 Občianskeho zákonníka je v tomto prípade dvojročná a začína plynúť odo dňa
keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úrok obohatil.
11. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia

subjektívnedozvedelaažvčase,keďprestalasplácaťúver,t.j.17.2.2016/kedybolazostranyžalobkyne
vykonaná posledná úhrada/. Uvedeným dňom, t.j. 17.2.2016 sa žalobkyňa subjektívne dozvedela
koľko zaplatila žalovanému na základe zmluvy, t.j. týmto dňom zistila / mohla zistiť/, o koľko úver,
ktorý bol bez poplatkov a úrokov, žalovanému preplatila. A od uvedeného dňa /17.2.2016 / dvojročná
premlčacia lehota do dňa podania žaloby / 22.12.2017/ neuplynula. Okrem uvedeného, vzhľadom na

vznesenú námietku premlčania, súd skúmal, či si žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia aj v zákonnej lehote podľa ods. 2 cit. § 107 Občianskeho zákonníka. Z prehľadu úhrad
vykonaných žalobkyňou na základe vyššie uvedenej úverovej zmluvy súd zistil, že táto všetky platby,
ktoré vykonala, vykonala v období od 15.12.2011 do 17.2.2016. V tomto období teda uhradila
žalovanému sumu 2.211,99 eur, pričom z tejto sumy žalovaný prijal bez právneho dôvodu 1.112,31
eur. Podľa súdu túto sumu, ktorú žalovaný prijal, prijal s úmyslom bezdôvodne sa na úkor žalobkyne

obohatiť. Žalovaný ako podnikateľský subjekt poskytujúci nebankové úvery si aj vzhľadom na viaceré
rozhodnutia súdov SR, ktoré sa týkali spotrebiteľských úverových zmlúv a to aj takých , ktoré uzatváral
žalovaný ako poskytovateľ úveru, musel byť vedomí toho, že zmluvy, ktoré mali charakter formulárových
vopred ním predtlačených zmlúv, obsahujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a nespĺňajú
všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd tu poukazuje

aj na tú skutočnosť, že v čase, kedy žalovaný uzatváral zmluvu o spotrebiteľskom úvere, zákon o
spotrebiteľských úveroch jednoznačne upravoval, čo všetko musí zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať a takisto upravoval zákonné následky nedodržania tejto zákonnej podmienky. T.j. v prípade
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala zákonné náležitosti, úver na základ nej poskytnutý
sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný napriek uvedenému naďalej v svojich

zmluvách používal neprijateľné zmluvné podmienky a pri uzatváraní zmlúv používal ním vopred
pripravené zmluvy formulárového typu, ktoré neobsahovali zákonné náležitosti, požadované podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný napriek v tom čase rozsiahlej rozhodovacej činnosti
súdov SR / zaoberajúcej sa dodržiavaním zákonných náležitostí poskytovateľmi spotrebiteľských
úverov a používaním nekalých praktík a neprijateľných zmluvných pod podmienok a to aj žalovaným,

pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľskom úvere/ podľa súdu teda vedome pripravil typ formulárovej
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá neobsahovala zákonné náležitosti / zdôvodnené
v rozsudku č.k. 5C /173/2016-54 zo dňa 15.11.2016/. Tu súd podotýka, že žalovaný je a v čase
uzavretia spotrebiteľských zmlúv so žalobkyňou bol podnikateľský subjekt, poskytujúci nebankové
úvery. Pri podnikateľských subjektoch, vstupujúcich do obchodných vzťahov so spotrebiteľmi, sa s

poukazom na bohatú právnu úpravu spotrebiteľských vzťahov a ich ochrany, oprávnene predpokladá,
že budú k uzatváraniu spotrebiteľských zmluvných vzťahov pristupovať s odbornou starostlivosťou.
Základnými predpismi upravujúcimi poskytovanie spotrebiteľských úverov , ktoré nepochybne tvoria
dôležitú a rozsiahlu skupinu produktov, ktoré žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje,
predstavuje už spomínaný zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Občiansky zákonník.

Ako už bolo uvedené, žalovanému, ako podnikateľskému subjektu a to aj s poukazom na rozhodovaciu
činnosť súdov, museli byť známe uvedené právne predpisy, t.j. musel si byť vedomí, že v prípade
nedodržania určitých zákonných predpokladov, sa zo zákona považuje spotrebiteľský úver za bezúročný
a bez poplatkov. Súd opätovne uvádzam, že žalovaný napriek uvedenému, pripravoval v rozhodnom
období / kedy uzavrel zmluvy so žalobkyňou / formulárové návrhy zmlúv, ktorých obsah spotrebitelia v

tom čase ovplyvniť nevedeli a ktoré vykazovali také nedostatky, ktoré máli za následok, že zo zákona
sa spotrebiteľské úvery na ich základe poskytnuté považovali za úvery bez úrokov a poplatkov. Keby
išlo o jednorazové pochybení zo strany žalovaného, bolo by možné o jeho určitom úmysle polemizovať.
Žalovaný však v tom čase so spotrebiteľmi bežne uzatváral zmluvy vykazujúce vyššie uvedené
nedostatky. Veď len v prípade samotnej žalobkyne boli v konaní 5C/173/2016 vyhodnotené naraz dva

úvery, poskytnuté na základe dvoch zmlúv za bezúročné a bez poplatkov. Zo strany žalovaného nešlo
o jednorazové pochybenie, ale v tom čase bežne používané praktiky, na základe ktorých dochádzalo k
obohateniu žalovaného sa na úkor spotrebiteľa. Ako už bolo uvedené, pri jeho podnikateľskej činnosti
podľa súdu musel mať žalovaný vedomosť o tom, aké náležitosti má mať zmluva o spotrebiteľskom
úvere, prípadne čo je považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. za nekalú praktiku, veď

predsa spotrebiteľské úvery poskytoval. Napriek tomu do zmlúv zákonom požadované náležitosti
opakovane neuvádzal, čím on spôsobil, že úvery je potrebné zo zákona považovať za bezúročné a bez
poplatkov, t.j. v prípade ak spotrebiteľ na základe takejto zmluvy plnil viac, ako mu bol poskytnutý úver,
automaticky vzniklo na strane poskytovateľa úveru bezdôvodné obohatenie. Podľa súdu sa žalovanýnemôže tváriť, že toto bezdôvodné obohatenie nebolo úmyselné, keď celé jeho konanie a to príprava
návrhu zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a nespĺňa náležitosti o spotrebiteľských
úveroch, uzavretie takejto zmluvy so spotrebiteľom a následné prijatie plnenia nad rámec zákona na

základe tejto zmluvy, t.j. prijatie aj poplatkov a úrokov na základe takejto zmluvy, podľa ktorej je potrebné
považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, je úmyselným konaním. Preto má súd za
to, že žalovaný sa úmyselne bezdôvodne obohatil, keď ako subjekt podnikajúci v danom obore, vo
vzťahu k spotrebiteľovi v nepochybne silnejšom postavení, vopred pripravil znenie formulárovej zmluvy
v rozpore s jej právnou úpravou. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenie § 2 zákona

č. 1/1993 Z.z., t.j. platí tu nevyvratiteľná právna domnienka, že žalovaný poznal právne predpisy v
čase uzatvárania zmluvy, ako podnikateľský subjekt ktorý podniká v tejto oblasti bol preto povinný
pripraviť návrhy zmlúv, ktoré by obsahovali všetky zákonné náležitosti a keďže tak neurobil, resp. obsah
formulárových zmlúv nedal do súladu so zákonmi, a naďalej opakovane takéto neperfektné zmluvy /
ktorých obsah on pripravoval/ so spotrebiteľmi uzatváral, má súd za to, že tak urobil úmyselne, t.j.
bezdôvodné obohatenie ktoré takto získal , je bezdôvodným obohatením, ktoré získal úmyselne. A v

zmysle § 107 ods. 2 sa v prípade ak ide o úmyselné obohatenie, právo na jeho vydanie premlčí za desať
rokov odo dňa keď k nemu došlo. Ako už bolo uvedené, žaloba bola podaná na súde 22.12.2017 a
žalobkyňa nazákladetejtoúverovejzmluvyzačalažalovanémuplniťdňa15.12.2011.Všetkočozaplatila
na základe uvedenej zmluvy, t.j. aj sumu ktorú súd považuje za bezdôvodné obohatenie, zaplatila teda
v rámci desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty, pretože od 1.12.2011 do podania žaloby uplynulo

len cca šesť rokov. Keďže v tejto veci žalobkyni neuplynula ani dvojročná subjektívna lehota a ani
desaťročná premlčacia lehota podľa § 107 Občianskeho zákonníka má súd za to, že nárok žalobkyne
na zaplatenie bezdôvodného obohatenia 1.112,31 eur premlčaný nie je. Preto súd zaviazal žalovaného
na úhradu žalovanej sumy, na ktorú vznikol žalobkyni nárok titulom bezdôvodného obohatenia.

12. Okrem žalovanej istiny si žalobkyňa uplatnila aj úroky z omeškania a to od 18.2.2016 do zaplatenia.
Súd jej ich priznal a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom na Nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z. v znení noviel vo výške 5 % ročne s tým, že žalovaný je v omeškaní s peňažným
plnenímavšaknieod18.2.2016/akositouplatnilažalobkyňavžalobe/,aleažododňanasledujúcehopo
doručení žaloby žalovanému,t.j.od24.1.2018.Vzmysle§563Občianskehozákonníkaakčassplnenia

nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.Súdnemalnadvšetkupochybnosťpreukázané,kedy
konkrétne a či vôbec žalobkyňa pred podaním žaloby vyzvala žalovaného na úhradu jej nároku, preto
malsúdzato,ženajneskôrdoručenímžalobysažalovaný ojejnárokudozvedel.Pretoodnasledujúceho
dňa po doručení žaloby je žalovaný v omeškaní s peňažným plnením a od nasledujúceho dňa bol

žalobkyni priznaný aj úrok z omeškania a to vo výške 5 % ročne. Vo zvyšku uplatneného úroku / za
obdobie pred 24.1.2018 / súd žalobu zamietol.

13. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa bola plne úspešná

v časti o zaplatenie žalovanej istiny a v časti o zaplatenie úroku z omeškania bola neúspešná len v
nepatrnej časti. Preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 % voči v
konaní neúspešnému žalovanému. O konkrétnej výške trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.