Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 30, 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10Csp/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316215478
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2316215478.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: X. J., K..

XX.X.XXXX, K. XXX, zastúpený: Advokátka kancelária TIMAR & partners s.r.o., Štúrova 42, Šaľa, IČO:
36 866 296, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803,
zastúpený: Advokátska kancelária, Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739,
o určenie nevymáhateľnosti práva z dôvodu zániku záväzku podľa ust. § 578 OZ z dôvodu premlčania
pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vzniknutá z titulu uzatvorenej zmluvy
o poskytnutí stavebného úveru číslo zmluvy XXXXXXXXX/XXXX G. XX. X. XXXX uzavretá so

spoločnosťou ČSOB stavebná sporiteľňa a.s., IČO: 35 799 200, na základe ktorej bol žalobcovi
poskytnutý úver vo výške 150 000,-SK postúpená na žalovaného voči žalobcovi vo výške istiny a
príslušenstva, nie je vymáhateľná.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcažaloboupodanounatunajšísúd24.augusta2016prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu
žiadal určiť, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vzniknutá z pôvodného titulu zmluvy o poskytnutí
stavebného úveru, číslo zmluvy: XXXXXXXXX/XXXX G. XX. X. XXXX, uzavretou so spoločnosťou

ČSOB Stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 35 799 200, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver
v sume 150 000,00,-Sk / 4 979,09 eur /, postúpená na žalovaného, voči žalobcovi vo výške istiny a
príslušenstva, nie je vymáhateľná.
2. Žalobca žalobu skutkovo vymedzil tak, že na základe uzavretej zmluvy o poskytnutí stavebného
úveru vznikol medzi ním a veriteľom záväzkoprávny vzťah, na základe ktorého veriteľ žalobcovi poskytol
úver vo výške 150 000,00,-Sk s mesačnými splátkami 1 275,00 Sk. Žalovaný výzvami vyzýval žalobcu
na zaplatenie dlhu vo výške 7 927,12 eur. Následne žalobcovi oznámil, že pohľadávka žalovaného

bola postúpená na súdne vymáhanie, pričom aktuálna dlžná suma bola v sume 9 098,06 eur. Právny
zástupca žalobcu vyzval žalovaného, aby špecifikoval pohľadávku. Žalovaný špecifikoval pohľadávku,
a to: základná pohľadávka vo výške 2 425,90 eur, úroky z omeškania vo výške 5 827,24 eur, ostatné
príslušenstvovovýške149,37eur,súdneaexekučnétrovyvovýške0,00eur.Následneprávnyzástupca
žalobcu žiadal žalovaného o bližšiu špecifikáciu, pretože nebolo zrejmé, ako žalovaný dospel k výpočtu
úrokov z omeškania a žiadal o oznámenie, k akému dátumu bola pohľadávka zosplatnená, na čo
žalovaný oznámil, že pohľadávka bola zosplatnená 30. júna 2007. Právny zástupca žalobcu vzniesol

námietku premlčania v časti istiny aj úrokov z omeškania. Žalovaný odstúpil od dohody o splátkach,
pričom žalobca má za to, že túto dohodu nikdy nepodpísal a osobu U.P. O. nepozná a nikdy sa s
takoutoosobounestretol.Podľanázoružalobcunárokžalovanéhojepremlčaný,lebožalovanýzosplatnil
pohľadávku 30. júna 2007 a premlčacia doba uplynula 30. júna 2010. Okrem toho, keď podpis žalobcunie je opatrený na dohode o splátkovom kalendári a uznaní dlhu, ide o neplatný právny úkon. Žalobca
poukázal na naliehavý právny záujem na podaní žaloby, ktorý spočíva v tom, že bez zásahu súdu a
vydania meritórneho rozhodnutia vo veci je postavenie žalobcu ako spotrebiteľa neisté.

3. Po právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil podľa § 39 Občianskeho zákonníka / ďalej len OZ /, §
578 OZ, § 110 ods. 3 OZ, § 121 ods. 3 OZ, § 101 OZ § 52 ods. 1 OZ.
4. Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol vo veci rozsudkom 8. novembra 2018 č.
k.10Csp/92/2016-113 tak, že v I. výroku žalobu zamietol a II. výrokom žalovanému priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 % trov konania. Krajský súd v Trnave v rámci odvolacieho konania uznesením

z 25. septembra 2019 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28. októbra 2019. Krajský súd v uznesení sa
nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žaloba je žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle
§ 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku /ďalej len Csp /. V danom prípade sa jedná o žalobu podľa
§ 137 písm. c/ Csp. Takéhoto určenia sa možno domáhať len, ak je daný naliehavý právny záujem
žalobcu na podaní takejto žaloby. Právoplatný rozsudok kladný pre žalobcu vytvorí pevný základ medzi

stranami ohľadom otázky, či žalovaný túto pohľadávku môže alebo nemôže vymáhať. Za predpokladu,
že sa žalovaný podrobí účinkom rozsudku, možno vychádzať potom z toho, že svoju pohľadávku nebude
vymáhať, teda, že nepodá voči žalobcovi žalobu o plnenie, ktorou mu pred začatím konania hrozil. Tým
sa naplní preventívna funkcia určovacej žaloby, v dôsledku čoho na nej je daný naliehavý právny záujem.
Krajský súd vo svojom rozhodnutí sa vyporiadal naliehavým právnym záujmom na podaní žaloby a niet

dôvodu, aby sa prvostupňový súd odchýlil od tohto názoru, práve naopak prvostupňový súd je viazaný
vysloveným právnym názorom súdu vyššieho stupňa. Krajský súd uviedol vo svojom rozhodnutí, že
prvostupňový súd sa musí zaoberať otázkou, či pred 5. decembrom 2018 žalovaný nezačal konanie o
vymoženie sporného práva voči žalobcovi, čo by vylučovalo aplikáciu § 54a Občianskeho zákonníka /
ďalej len OZ /. Bude potrebné skúmať, či v prerokovanej veci došlo k predĺženiu premlčacej doby v

dôsledku uznania záväzku podľa § 110 OZ.
5. Súd vo veci vypočul právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, svedka, oboznámil
sa s podstatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav vo veci.
6. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný výzvami vyzýval žalobcu na zaplatenie dlhu. Právny
zástupcu žalobcu žiadal žalobe vyhovieť. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu na určení takéhoto

petitu poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky /ďalej len NS Slovenskej
republiky /, ktorá bola opakovane publikovaná v Zbierke súdnych rozhodnutí konkrétne č. 40/1996,
č. 3/1998, kde opakovane boli uvádzané rozhodnutia občianskoprávneho kolégia pod č. R 24/1995,
ktoré rieši práve túto otázku takéhoto petitu vo vzťahu k prekážke žaloby na plnenie, t. j. v tomto
prípade žaloby na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú by mohol realizovať žalovaný voči žalobcovi pričom od

roku 2007 teda od zosplatnenia úveru takúto žalobu nepodal. Poukázal na zjednocujúce stanovisko R
17/1972, ktoré rieši výlučne problematiku naliehavého právneho záujmu v prípade, ak veriteľ nepodá
žalobu o zaplatenie, ale inými praktikami najmä výzvami neustálym atakovaním, telefonátmi, osobnými
návštevami sa snaží vymôcť dlh. V tomto konaní v žalobe pripojil nespočetné množstvo listinných
dôkazov, z ktorých vyplýva, že žalovaný opakovane kontaktuje žalobcu spôsobmi, a to telefonicky,

výzvami, osobnými návštevami, predkladaním rôznych listín na uznanie dlhu a podobne, ktorými sa
snaží vymôcť pohľadávku resp. prerušiť plynutie premlčacej doby, avšak ako je z listín zrejmé, vždy
vypočítava pohľadávku a jej príslušenstvo v iných výškach teda v každej listine je vypočítaná inak.
Žalovaný do dnešného dňa žalobu na plnenie v akejkoľvek výške na príslušnom súd nepodal. Ďalej
poukázal vo vzťahu k skutočnosti, že ide o spor so slabšou stranou na aktuálne rozhodnutie NS

Slovenskej republiky z 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo 14/2014, ktoré vyriešilo problematiku ustanovenia
§ 52 ods. 2 OZ v takzvanom prednostnom ponímaní obchodnoprávnej právnej úpravy a uvedené
rozhodnutie NS Slovenskej republiky ide až tak ďaleko, že tam kde sa majú použiť normy obchodného
práva sa u spotrebiteľov musia použiť normy OZ, a to dokonca aj na právne vzťahy založené pred
účinnosťou predmetných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. Je to tak preto, že obe ustanovenia

nadobudli účinnosť 1.mája 2014 a nemajú samostatné prechodné ustanovenia, a preto sa musia
vzťahovať aj na právne vzťahy založené pred úpravou spotrebiteľského práva v obchodnom zákonníku.
Poukázal na to, že žalobca vyslovene popiera existenciu a verifikovateľnosť svojho podpisu.
7. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. mája 2013 sp. zn. 16Co/1/2013, ak
dohoda o uznaní dlhu je podpísaná spotrebiteľom na pretlačenom formulári, nemožno od spotrebiteľa

očakávať, aby postrehol a vnímal takéto takéto prehlásenia, ktoré podpisoval a takéto uznanie dlhu
vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je účinným právnym nástrojom na prerušenie premlčacej doby, keďže
nemohol vedieť o premlčaní dlhu. V druhom smere rovnako odvolací súd konkrétne Krajský súd v
Prešove sp. zn 9Co 35/2013 v zhode s rozhodnutím NS Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/197/2009a iné uviedol, že dohoda o uznaní dlhu má vždy charakter spotrebiteľskej zmluvy, nikdy nemôže byť
posudzovaná hmotnoprávne inak, pričom rovnako ako v tomto prípade aj v daných prípadoch musí
byť v prípade uvedeného formulárneho označenia takáto praktika súdmi posudzovaná ako nekalá

obchodná praktika a súčasne v zmysle rozhodnutia NS Slovenskej republiky, ktorý uviedol v rozhodnutí
sp. zn.1Cdo 197/2009 v prípade, ak je uvedené uznanie dlhu podpísané po skončení všeobecnej
trojročnej premlčacej doby, potom takýto uznávací prejav nemôže založiť plynutie novej premlčacej doby
u spotrebiteľa, nakoľko ide o spor so slabšou stranou a vždy musí byť v danej trojročnej lehote uznávací
prejav a súčasne musí byť poučený, ten ktorý prejav uznáva v zmysle § 34 OZ o následkoch premlčanej

pohľadávky.
Osobitná právna úprava ochrany spotrebiteľa v danom prípade v tomto spore musí byť použitá zo strany
súdu ex offo a v danom prípade mal za to, že ide o hmotno-právne posúdenie týchto skutočností, ktoré
ak súd posúdi nie je nutné vykonávať žiadne rozsiahle dokazovanie.
Na margo navrhovaného petitu o určenie uviedol, že súdna prax pripúšťa obdobné petity na určenie
nevymáhateľnosti pohľadávky vo vzťahu k spojeniu, že pohľadávka nie je vymáhateľná ale aj vo vzťahu

k rozšírenejšiemu petitu, že nie je vymáhateľná v súdnom, rozhodcovskom a inom vykonávacom konaní.
Toto posúdenie akým spôsobom súdy následne v danej veci rozhodnú, je v zmysle súdnej praxe
ponechávané na jednotlivé súdy, nakoľko nemenia vykonateľnosť petitu vo vzťahu k pohľadávke, ktorú
určujú za nevymáhateľné.
8. Právny zástupca žalovaného uviedol, že pohľadávka, ktorej nevymožiteľnosť žiada žalobca určiť

v tomto konaní je pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere žalobcu s právnym predchodcom žalovaného, predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho
medziúvere vo výške 4 709,09 eur. Táto pohľadávka bola na žalovaného postúpená od právneho
predchodcu pričom jej výška bola generovaná bankovým systémom a takúto pohľadávku si následne
žalovaný môže uplatňovať od žalobcu mimosúdne. Čo sa týka námietky premlčania, ktorú vzniesol

žalobca, žalovaný zastáva názor, že takúto námietku možno účinne uplatniť iba v rámci súdneho alebo
obdobného konania pred príslušným orgánom. Zároveň poukázal na to, že prípadné premlčanie, ktoré
žalobca namieta, nespôsobuje zánik vzniknutého nároku. Jeho vymáhateľnosť sa zo zákona oslabuje.
9. Svedok U. O. potvrdil, že asi pred 5-10 rokmi pracoval pre spoločnosť Credit Solution, ktorá
spolupracovala so žalovaným ako inkasný pracovník. Jeho práca spočívala v tom, že spoločnosť mu

dala meno a adresu, ktorú osobu navštívil, porozprávali sa , vysvetlil mu o čo ide a došlo k uzavretiu
zmluvy. S dlžníkmi sa stretával doma u dlžníka alebo s ním dohodol miesto, kde sa stretnú. Na otázku
právneho zástupcu žalovaného, či je jeho podpis na dohode o uznaní dlhu, svedok uviedol, že nie.
10. Žalobca podal 21. januára 2005 návrh na uzavretie zmluvy o stavebnom sporení. ČSOB stavebná
sporiteľňa, a.s. prijala návrh na uzavretie zmluvy o stavebnom sporení 19. januára 2005. 11. Právny

nástupcažalovaného14.januára2011zaslal žalobcoviSplátkovýkalendárnazákladeuzavretejdohody
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorú žalobca podpísal 8. decembra 2010. Žalovaný
oznámil žalobcovi pohľadávku vo výške 7 927,12 eur . Okrem toho žalovaný zaslal žalobcovi Upomienku
1. 30. septembra 2015, v ktorej oznámil žalovaný žalobcovi pohľadávku vo výške 8 379,77 eur. Žalovaný
odstúpil od dohody o splátkach 20. novembra 2015. Následne na to 15. decembra 2015 vyzval žalobcu

na označenie rozhodcovského súdu, pričom žalobca oznámil žalovanému, že odmieta rozhodcovské
konanie. Žalovaný 12. februára 2016 zaslal žalobcovi pokus o zmier, v ktorom ho vyzval na zaplatenie
6 367,53 eur. Právny zástupca žalobcu oznámil žalovanému, že dlh je premlčaný a žalobca vymáhanú
pohľadávkuneuznávazdôvodupremlčaniastým,žedohoduouznanízáväzkunepodpísal.Poukázalna
obdobný prípad Z. J. proti Intrum Justicia Slovakia, s.r.o., ktorá uzavrela prípad vymáhania pohľadávky

z dôvodu premlčania a spoločnosť odstúpila od vymáhania pohľadávky.
12. Vzhľadom na zistený skutkový stav vo veci súd právne uzatvára.
13. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 101 ods.1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §

101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
15. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa § 137 písm. a/, b/, c/, d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení

povinnosti, nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu,
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebourčení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
17. Podľa § 54a OZ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo

spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
18. V danom prípade predmetom konania je určovacia žaloba podľa § 137 písm. c/ CSP, ktorou sa
žalobca domáhal určenia, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vzniknutá uzavretím úverovej
zmluvy medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného vo výške istiny a príslušenstva, nie je

vymáhateľná. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca s právnym
predchodcom žalovaného uzavreli úverovú zmluvu vo výške istiny 150 000,-Sk s mesačnými splátkami
vo výške 1 275,-Sk. Žalobca si neplnil povinnosti v zmysle úverovej zmluvy, z ktorého dôvodu žalovaný
listami vyzýval žalobcu na zaplatenie dlhu bez špecifikácie pohľadávky. Žalovaný oznámil žalobcovi,
že pohľadávka bola zosplatnená 30. júna 2007, na základe ktorej skutočnosti právny zástupca žalobcu
listom vzniesol námietku premlčania voči vymáhanému nároku. Žalovaný neuznal námietku premlčania,

pretože žalobca podpísal dohodu o uznaní dlhu a dohodu o splátkach. Žalobca tvrdil, že takúto
dohodu nikdy nepodpísal. Vzhľadom na zosplatnenie úveru, žalobca mal za to, že nárok žalovaného je
premlčaný a premlčacia doba uplynula 30. júna 2010.
19. Žalobca v zmysle žaloby preukazoval naliehavý právny záujem na podaní žaloby spočívajúci v tom,
že bez zásahu súdu a vydania meritórneho rozhodnutia vo veci, je postavenie žalobcu ako spotrebiteľa,

neistým. Poukázal na rozhodovaciu činnosť NS Slovenskej republiky R 24/1995, R 17/1992. Právny
zástupca žalobcu do spisu založil rozhodnutie NS Slovenskej republiky z 20. júna 1994 sp. zn.
2Cdo/42/1994, v zmysle ktorého naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho
poriadku / ďalej len OSP / je daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie podľa §
80 písm. b/ OSP.

20. V danom prípade sa súd zaoberal terminológiou, aká pohľadávka je vymáhateľná. V súdnej praxi
a teórii prevláda názor, že za vymáhateľnú pohľadávku sa považuje pohľadávka vykonateľná, tzn.
opatrená exekučným titulom. V rozhodnutí NS Slovenskej republiky R 44/2001 najvyšší súd operuje
tým, že slovník slovenského jazyka rozlišuje medzi vymáhateľnosťou a vykonateľnosťou, a teda že
nejde o synonymá. Na druhej strane, ale súd uvádza, že nemožno poprieť, že v bežnom jazyku pod

vymáhateľnosť spadá aj vykonateľnosť. Predmetnú otázku riešil NS Slovenskej republiky v rozhodnutí
4Cdo/198/2010, kde uviedol: „ Hoci v právnej teórii a praxi nie je jednotný názor na to, aká pohľadávka
veriteľa zodpovedá zákonnému pojmu „ vymáhateľná pohľadávka „, podľa názoru dovolacieho súdu niet
dôvodu odkloniť sa od záverov vyslovených už v rozsudku NS Slovenskej republiky z 23. decembra
1999 sp. zn. 3Cdo/102/99 / R 44/2001. Ako je uvedené v citovanom rozhodnutí najvyššieho súdu

„ Vymáhateľnú pohľadávku môžeme .... charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej
sa možno domáhať na súde .... Na rozdiel od toho je vykonateľná pohľadávka, ktorú možno exekuovať,
ktorej majiteľovi .... teda svedčí vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iný exekučný titul. „ Vzhľadom na
uvedené, súd považoval žalobný nárok za správne označený a vykonateľný.
21. V zmysle § 137 písm. c/ CSP žalobou možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny

vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom určovacia žaloba má
spravidla preventívny charakter. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu musí súd
posúdiť, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu a či po
takomtorozhodnutíourčovacejžalobenebudemusieťnasledovaťajinékonanie.Určovaciažalobanieje
podstatná, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho

vzťahu, alebo práva. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení,
ideosamostatnýaprvoradýdôvodnazamietnutiežaloby.Naliehavýprávnyzáujemjespravidlavtedy,ak
určovacia žaloba vytvorí pevný základ medzi stranami a tak naplní preventívny charakter a cieľ zabrániť
ďalším prípadným sporom medzi stranami. V takom prípade súd žalobu zamietne bez meritórneho
posúdenia veci.

22. V prejednávanej veci sa súd zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby a
súd skúmal, či touto určovacou žalobou sa odstráni aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno iným
právnym prostriedkom odstrániť, či podaná žaloba je vhodným, účinným procesným nástrojom ochrany
práva žalobcu, či ním možno dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem na

podanej žalobe je možný len vtedy, ak vytvorí pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu a môže
predísť žalobe na plnenie. Naliehavý právny záujem na podaní žaloby vyriešil vo svojom rozhodnutí
Krajský súd v Trnave tak, ako to súd uviedol vyššie.23. KrajskýsúdvTrnavevosvojomrozhodnutívyslovilzáver,žeajvprerokúvanejvecisanapohľadávku
žalovaného zo zmluvy o stavebnom sporení z 21. januára 2005 môže vzťahovať ustanovenie § 54a
Obč. zák. Uviedol, že súd prvej inštancie sa však v dôsledku svojho nesprávneho právneho záveru o

nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vôbec vecne nezaoberal žalobou
žalobcu. O to menej sa potom mohol zaoberať otázkami, či pohľadávka žalovaného, ktorej zaplatenia
sa voči žalobcovi domáha, je skutočne premlčaná a či to spôsobuje nevymáhateľnosť tejto pohľadávky
v zmysle cit. § 54a Obč. zák. (ktorý v čase napadnutého rozsudku ani nebol účinný). Žalovaný totiž
za konania poukazoval na to, že žalobca v listine „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní

záväzku“ (jej fotokópia na č. l. 31) v čl. 2 uznal svoj záväzok z označenej zmluvy o stavebnom sporení.
Podľa § 110 ods. 1 Obč. zák. platí, že ak dlžník písomne uznal právo čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa
zadesaťrokovododňa,kedykuznaniudošlo,aakjevuznanílehotanaplnenie,dokoncaza10rokovod
jej uplynutia. Ak by žalobca skutočne podpísal označenú listinu, spĺňala by požiadavku písomnej formy
(§ 40 ods. 3 Obč. zák.) a mala by účinok začatia novej desaťročnej premlčacej doby. Žalobca však už v
žalobe namietol, že túto listinu nepodpísal. V dôsledku takéhoto popretia pravosti predloženej (fotokópie)

listiny je povinnosťou žalovaného dokázať, že podpis žalobcu pod touto listinou je pravý, pretože je to
žalovaný, kto z tejto listiny vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky (predĺženie premlčacej doby; porov.
v tomto smere napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009 a 5 Cdo 174/2013). Z uvedeného tak
treba vyvodiť, že aj v prerokúvanej veci sa na pohľadávku žalovaného zo zmluvy o stavebnom sporení
z 21. januára 2005 môže vzťahovať ustanovenie § 54a Obč. zák.

24. Právny zástupca žalovaného potvrdil, že pred dátumom 5. decembra 2018 nezačal konanie
voči žalobcovi o vymoženie sporného práva, to znamená, že v danom prípade je možné aplikovať
ustanovenie § 54a OZ. Podľa predmetného ustanovenia zákona premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať. V danom prípade nárok žalobcu je premlčaný z dôvodu, že pohľadávka bola
zosplatnená 30. júna 2007 a premlčacia doba uplynula 30. júna 2010. Súd skúmal či došlo k predĺženiu

premlčacej doby v dôsledku uznania záväzku podľa § 110 OZ. Na základe výsluch svedka U. O. dohodu
o uznaní dlhu svedok nepodpísal, z ktorého dôvodu súd považoval predmetný právny úkon za absolútne
neplatný, pretože nie je podpísaný oprávnenou osobou za spoločnosť. Na základe výsluchu svedka
právny zástupca žalobcu netrval na nariadení znaleckého dokazovania znalcom z odboru grafológie,
ktorý by mal potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenie žalobcu, že právny úkon neopatril svojim podpisom.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol.
26. Ďalšie argumenty strán súd považuje pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s
nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,
pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán /
porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a
pod. /. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak
nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech
v konaní priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.