Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. august 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619202165
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5619202165.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu T.. K. P., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom C., A. XXX/XX, proti žalovaným: 1) M. A., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Z.,
B. I. XXX a 2) M. A., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom Z., B. I. XXX, obaja zastúpení JUDr. Ing. Marcelou
Martinkovičovou, advokátkou so sídlom Poprad, Nám. Sv. Egídia 95, v spore o zaplatenie 25000 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný 1) je povinný zaplatiť žalobcovi 12500 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 12500 eur od 1. 1. 2016 do zaplatenia, do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný 2) je povinný zaplatiť žalobcovi 12262,50 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 12262,50 eura od 1. 1. 2016 do zaplatenia, do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba voči žalovanému 2) zamieta.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému 1) nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému 2) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,2 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 29. 7. 2019, sa žalobca domáhal voči
žalovanému 1) zaplatenia 12500 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 1. 1. 2016
do zaplatenia a voči žalovanému 2) zaplatenia 12500 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 1. 1. 2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že má voči dlžníkovi
M. A. neuhradenú pohľadávku, ktorá ku dňu 26. 9. 2015 predstavovala 33732,71 eura, z ktorých istina
predstavuje 25000 eur. Žalovaní nadobudli po dlžníčke dedičstvo každý v 1-ici, čím prešiel na nich
aj uvedený záväzok. Pohľadávka bola zabezpečená zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach

zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš pre katastrálne územie Z. na
liste vlastníctva č. X, ktoré žalovaní dedením nadobudli. Pohľadávka bola prihlásená v dedičskom konaní
po M. A., vedenom pod sp. zn. 5D/813/2016. Keďže M. A. mu dlžnú sumu nevrátila, vyzval na úhradu
dlhu dedičov, ktorým zaslal pokus o pokonávku. Žalovaní mu oznámili, že dlh budú splácať v splátkach,
každý vo výške 100 eur mesačne. Následne im oznámil, že ich návrh akceptuje, na čo však už žalovaní
nereagovali a prestali s ním komunikovať. Dlžníčka mu v prehlásení o uznaní dlhu prisľúbila zaplatiť dlh
do 31. 12. 2015, preto sa dňom 1. 1. 2016 dostala do omeškania.

2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 3. 3. 2020, uviedli, že dlh v dedičskom konaní
po svojej matke neuznali, preto aj na výzvu žalobcu nereagovali. Spochybnili podpis svojej matky na
zmluve o pôžičke zo dňa 1. 1. 2011. Taktiež spochybnili podpis na listine „Prehlásenie o uznaní dlhu“ zodňa 26. 9. 2015. Poukázali na skutočnosť, že ich matka sa vždy podpisovala celým priezviskom, nie len
nečitateľným podpisom. Spochybnili aj odovzdanie peňazí, keďže zmluva o pôžičke bola podpísaná 1. 1.
2011, t. j. na Silvestra, kedy boli obaja prítomní v dome, trávili Nový rok spolu so svojou matkou a babkou.

Ich mama mala účet, na ktorý by pôžička mohla byť poukázaná. Poukázali tiež na skutočnosť, že zmluva
o pôžičke je reálny kontrakt, preto pre vznik záväzku nepostačuje len uzavretie dohody, potrebné je aj
odovzdanie peňazí. Žalobca však nepreukázal odovzdanie peňazí, ani skutočnosť, že takouto sumou
disponoval. Napriek tomu, že poručiteľkou nebola vykonaná žiadna splátka, žalobca po prehlásení o
uznaní dlhu nevykonal žiadne úkony na vymoženie dlhu, hoci mal uzatvorenú s poručiteľkou záložnú

zmluvu. V dedičskom konaní boli prihlásené pohľadávky od rôznych exekútorov, ktoré vznikli v čase,
kedy mala poručiteľka dostať pôžičku. Ak by pôžičku dostala, neboli by vznikli dlhy, ktoré sú v súčasnosti
vymáhané exekútormi. Právny úkon zmluvy o pôžičke považujú za fiktívny a žalobcom uplatnený nárok
za neoprávnený. Podľa ich názoru poručiteľka v čase prehlásenia o uznaní dlhu nevedela o premlčaní,
keďže listinu nepripravovala a text, týkajúci sa premlčania, je všeobecným textom. Ak by poručiteľka o
premlčaní vedela, neuznala by celý dlh. Ku dňu podpisu prehlásenia bolo premlčaných 56 splátok, čo

činí viac ako 12000 eur. Poukázali tiež na to, že na prehlásení o uznaní dlhu je uvedený dátum 26. 9.
2015, avšak k overeniu podpisu došlo až 30. 9. 2015.

3. Žalobca vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovaných (replike), doručenom súdu dňa 6. 4. 2020, uviedol, že
s matkou žalovaných mal vzťah a plánovali spoločnú budúcnosť. Mal vedomosť, že matka žalovaných

mala dlhy, avšak nevedel o všetkých dlhoch. V mesiaci december 2010 matku žalovaných navštívil
pracovník nebankovej spoločnosti, v ktorej mala úver, a ktorá mala zapísaný na liste vlastníctva rodinný
dom vo Z. súpisné číslo XXX. Vtedy ho požiadala o finančnú pomoc, aby mohla pôžičku splatiť a dom
späť odkúpiť. Súhlasil s tým, že jej požičia peniaze na vyplatenie dlhov. Uvedené peniaze boli určené
na dostavbu jeho rodinného domu. Dohodli sa, že peniaze bude postupne splácať. Po predbežnom

vyčíslení dlhov matky žalovaných sa jednalo o sumu 25000 eur, ktorú jej na základe zmluvy o pôžičke
požičal. Úver z nebankovej spoločnosti matka žalovaných čerpala na rekonštrukciu, opravy rodinného
domu, mala neuhradené faktúry za materiál a už vykonané stavebné práce. Matka žalovaných kupovala
aj zariadenie v dome na splátky, mala pôžičky z viacerých nebankových spoločností, exekúcie, bola
opakovane odpojená od dodávok elektriny a vody. Uvedené záväzky sa hradili z poskytnutej pôžičky a

k ich úhrade dochádzalo v priebehu roku 2011. Pôžička nemohla byť poskytnutá matke žalovaných na
účet, nakoľko v tom čase mala bankový účet blokovaný súdnym exekútorom, a preto by boli blokované
aj finančné prostriedky z pôžičky. Tvrdenie žalovaných, že k poskytnutiu pôžičky nedošlo a podpis
na zmluve o pôžičke nie je podpisom ich matky, je vyvrátené spisom katastrálneho odboru sp. zn. V
1884/2011, kde matka žalovaných úradne overila svoj podpis na zmluve o zriadení záložného práva

na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke. V čase poskytnutia pôžičky žalovaní študovali a
financovanie mala na starosti ich matka. Vzhľadom k veku žalovaných v tom čase, aj vzhľadom k
okolnostiam, v akých v tom čase fungovala ich rodina, nemali vedomosť o tom, v akej katastrofálnej
finančnej situácii sa ich matka nachádzala, ako sa naďalej zadlžovala, že mala zlú platobnú disciplínu,
neplnila svoje záväzky, čo nakoniec viedlo aj k ukončeniu ich vzťahu. Exekúcie, na ktoré žalovaní

poukázali, vznikli až v čase, keď už s ich matkou nemal žiaden pomer. Z dôvodu vzťahu s matkou
žalovaných nechal plynúť dobu, nakoľko mu povedala, že peniaze mu vráti, preto na ňu netlačil ohľadne
vrátenia pôžičky. Vedomosť o tom, že z pôžičky bol vyplatený dom matky žalovaných a iné pôžičky, mala
stará matka žalovaných. S odstupom rokov mu peniaze začali chýbať, preto začal matku žalovaných
kontaktovať, ktorá mu však neustále sľubovala, že mu peniaze vráti. Keďže sa nič nedialo, v roku 2014

doručil matke žalovaných výzvu na zaplatenie, na ktorú ona žiadnym spôsobom nereagovala, preto
ju opakovane kontaktoval telefonicky a aj osobne. Následne jej povedal, že pohľadávku bude musieť
riešiť, aby nedošlo k premlčaniu, na čo mu matka žalovaných povedala, že mu podpíše uznanie dlhu,
keď je premlčacia doba dlhšia. Matka žalovaných podľa neho mala o takýchto postupoch vedomosť,
keďže mala veľa pôžičiek a záväzkov. Podpis na prehlásení o uznaní dlhu je úradne overený. Na

nehnuteľnostiach, ktoré sú založené na zabezpečenie jeho záväzku, je zriadené vecné bremeno, čo
by obmedzilo priebeh dražby a jej samotnú realizáciu a speňaženie zálohu. Navyše, žalovaný 1) mu
prisľúbil uspokojenie pohľadávky mimosúdnou cestou.

4. Žalovaní v písomnom vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu (duplike), doručenom súdu dňa 18. 5. 2020,

uviedli, že ich matka v čase, keď mala byť pôžička poskytnutá, bola nezamestnaná, preto by nemala
pôžičku z čoho splácať. Žalobca teda vedel, že ich matka má dlhy, ktoré je potrebné uhradiť a vedel, že
je nezamestnaná a napriek tomu jej pôžičku údajne poskytol. Dlhy, ktoré vznikli za trvania manželstva
ich rodičov, boli vyplatené ich otcom a jeho sestrou V. A.. Nie je pravdivé tvrdenie, že by boli odpojeníod vody, od elektriny odpojení boli niekoľkokrát. Ak by bola pôžička zo strany žalobcu poskytnutá, tak
by k takémuto kroku zo strany dodávateľa elektriny nedošlo.

5. Žalobca na pojednávaní na podanej žalobe trval v celom rozsahu.

6. Advokátka žalovaných v plnom rozsahu odkázala na obsah vyjadrenia k žalobe a dupliku. V
záverečnej reči navrhla podanú žalobu zamietnuť, poukazujúc na charakter zmluvy o pôžičke ako
reálneho kontraktu. Vykonaným dokazovaním žalobca nepreukázal, že mal k dispozícii finančné

prostriedky a poskytol ich M. A.U.. M. A. nevedela o premlčaní dlhu v čase prehlásenia o jeho uznaní.
Pôžička bola poskytnutá v čase trvania manželstva, preto mala byť vyporiadaná v rámci bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, a preto namietla pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných.

7. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že s matkou žalovaných sa zoznámil koncom roka
2010. Počas mesiaca december navštívil matku žalovaných pracovník nebankovej spoločnosti, nakoľko

vlastníctvo k domu bolo v tom čase napísané na nebankovú spoločnosť. M. A. nemala prostriedky na
to, aby dlh nebankovke zaplatila. Požiadala ho, či by jej nevedel poskytnúť pôžičku, aby mohol byť dom
napísaný na ňu, s čím súhlasil. 1. alebo 2. januára 2011 ho poprosila, aby ju zaviezol do Bratislavy, do
advokátskej kancelárie, kde chcela riešiť veci ohľadne rozvodu. V advokátskej kancelárii ho požiadala o
konečnú sumu 25000 eur na splnenie dlhu. Zmluva o pôžičke bola vypracovaná v advokátskej kancelárii,

všetko prebiehalo na základe mailovej komunikácie. Pôžičku poskytol M. A. v hotovosti v kancelárii vo
Svite. Zmluvu podpísali vo Važci, prítomní boli len oni dvaja. O podpísaní zmluvy o pôžičke vedela aj
matka M. A.. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo bol na zmluve o pôžičke uvedený dátum 1. 1. 2011.
Zmluva určite bola podpísaná neskôr, M. A. však vravela, že 1. 1. mení svoj život, že aby to nechali
od toho 1. 1. 2011. Časť pôžičky dal v hotovosti, časť vybral z účtu, nevedel však uviesť, koľko mal v

hotovostiakoľkovybralzbankomatu,resp.napobočke.Prostriedkynaposkytnutiepôžičkymal,nakoľko
od roku 2002 je živnostník, podnikal v Bratislave a okolí, popri živnosti mal aj niekoľko zamestnaní.
Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo sa podpisy na zmluve o pôžičke neoverili, M. A. dôveroval. V januári
vyplatila M. A. dom, ktorý bol o 1-2 mesiace zapísaný na list vlastníctva na ňu. Na vyplatenie rodinného
domu nebankovke bolo použitých okolo 20000 eur. Z pôžičky bola zaplatená niekoľkokrát elektrika. Z

pôžičky bola splatená aj jedna pôžička za matku M. A., ďalšia pôžička cez 1000 eur. Z pôžičky sa žilo
od rozvodu, nakoľko v tom čase už M. A. nemala príjem a výživné bolo 35 eur. Na splatení v tom čase
netrval, nakoľko si myslel, že budú spolu žiť ako partneri. Po dvoch rokoch ju žiadal, aby mu peniaze
vrátila aspoň po splátkach. Hovorila mu, že ak by predala dom, vyšlo by to ešte na byt, v ktorom by mohla
bývať spolu so svojou matkou. Potom mu zas vravela, že pokiaľ chodí M. do školy, tak by sa situácia

skomplikovala kvôli dochádzaniu. M. potom školu skončil, nič sa však nezmenilo, do Važca stále chodil,
stále mu vravela, že to nerieši, že má aj iné pôžičky. Preto jej napísal výzvu, aby videla, že to myslí
vážne. Potom sa mu už aj vyhýbala. V roku 2015 ju náhodou stretol vo Važci, povedala mu, že peniaze
mu vráti, aby na ňu netlačil, že mu podpíše prehlásenie. Doniesla vytlačené uznanie dlhu a v pondelok
išli na obecný úrad overiť podpisy. Pri príprave prehlásenia účastný nebol, M. A. si ho koncipovala sama.

Následne sa dozvedel, že zomrela. Pohľadávku si uplatnil v dedičskom konaní a prebehla komunikácia
so žalovanými, avšak bezvýsledne.

8. Žalovaný 1) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že o peniazoch nevedeli, nikto ich nevidel. O pôžičke
vedomosť nemali. Je nepravdepodobné, že ak v roku 2015 žalobca stretol náhodne ich mamu, tak

mala pripravené vyhlásenie o uznaní dlhu. Má vedomosť, že mama si požičiavala peniaze, dodnes ho
ľudia vo Važci žiadajú o vrátenie peňazí, nevie preto, prečo by si požičiavala od žalobcu. Mama si stále
od niekoho požičiavala peniaze. O dome nevedeli nič, o to sa starala mama s otcom. Keď sa začala
robiť nadstavba domu, brali sa pôžičky ešte v slovenských korunách. Otec o zmluve vedel, nakoľko
s ním mama komunikovala. Mama otcovi povedala, že si požičala od žalobcu, aj mu ukázala zmluvu.

Nevedel sa vyjadriť, prečo by tak robila, pokiaľ by si peniaze od žalobcu nepožičala. Mama si požičiavala
peniaze od rôznych ľudí v stovkách eur, neboli to tisíce. Riešil vec mimosúdne so žalobcom, potom
mu však v centre právnej pomoci povedali, aby nič nepodpisoval, keďže sa môže jednať o pozemkovú
mafiu. V decembri 2010 už žalobca mamu navštevoval, v roku 2011 chodil ku mame rôzne, niekedy
to bolo na týždeň, niekedy na 2 týždne. Trvalo vo Važci nebýval. Vzťah medzi ním a jeho mamou

trval minimálne 2 roky. Stály príjem do rodiny tvoril len babkin dôchodok, s ktorým hospodárila mama.
Ohľadne financovania potrieb rodiny sa s mamou vôbec nerozprávali. Veľkú rolu vo veciach zohral aj
alkohol, pre ktorý aj mama prišla o zamestnanie.9. Žalovaný 2) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že o peniazoch nevedel, dozvedel sa to až vtedy,
keď prišli listy od žalobcu. Žalobca k nim chodieval od roku 2010, prišiel aj pred Vianocami v roku 2010.
Žalobca k ním chodil cez víkendy, cez týždeň, vzťah s ich mamou trval roky. Nevedel, prečo žalobca

požičal mame peniaze, keď vedel, že pije. Mama s nimi neriešila, keď bolo treba niečo vyplatiť. Nemá
vedomosť, či stará mama vedela o pôžičke, vždy však hovorila, že existuje papier, podľa ktorého v
prípade smrti jeho mamy alebo žalobcu pôžička padá.

10. Svedkyňa T.. V. A., teta žalovaných, pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že jej švagriná mala vzťah

so žalobcom. Jej švagriná mala veľké problémy s alkoholom, mali problémy, finančne im pomáhala ona
aj jej mama. So žalobcom komunikovala len jeden krát telefonicky. Nevedela sa vyjadriť, či k pôžičke
došlo alebo nedošlo. Rodičia žalovaných rekonštruovali dom a brali pôžičky zo A. A., na ktorých bola ona
ručiteľom. Keď sa niečo neplatilo, chodili jej upomienky. Veľa peňazí na tento dlh uhradila. Po rozvode
veľa vecí uhradil aj jej brat. Za rodičov žalovaných plnila len dlh voči A. A.. Jej rodičia si vzali úver v O.
A. A. vo výške 400000 Sk, ktoré dali rodičom žalovaných na rekonštrukciu domu. Iné dlhy za rodičov

žalovaných neplatila. Jej mama finančne podporovala rodičov žalovaných, každý piatok urobila veľký
nákup, poskytovala im menšie sumy, a to 500 Sk, 1000 Sk.

11. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

12. Žalobca ako veriteľ a M. A.Š. ako dlžník uzatvorili zmluvu o pôžičke, datovanú dňom 1. 1. 2011,
v ktorej sa veriteľ zaviazal požičať dlžníkovi pôžičku vo výške 25000 eur a dlžník sa zaviazal pôžičku
vrátiť, spolu s dojednaným úrokom vo výške 5 % ročne. V článku II. zmluvy dlžník potvrdil prijatie
sumy 25000 eur v hotovosti od veriteľa a zaviazal sa vrátiť pôžičku na základe splátkového kalendára,

ktorý je súčasťou zmluvy. Podľa splátkového kalendára mala byť pôžička splatená v 167 splátkach, so
splatnosťou prvej splátky 1. 2. 2011 a poslednej splátky 1. 12. 2024.

13. Dňa 25. 4. 2014 žalobca vyzval M. A. na úhradu dlžnej sumy zo zmluvy o pôžičke a súčasne jej
oznámil, že vyhlasuje predčasnú splatnosť pôžičky z dôvodu, že hrubo porušila podmienky zmluvy o

pôžičke tým, že neuhrádza dohodnuté mesačné splátky od 1. 2. 2011.

14. Dňa 30. 9. 2015 podpísala M. A. listinu, označenú ako „Prehlásenie o uznaní dlhu“, datovanú dňom
26. 9. 2015, v ktorej uviedla, že v plnom rozsahu čo do dôvodu vzniku dlhu, ako aj výšky dlžnej sumy,
uznáva svoj dlh voči žalobcovi z titulu nezaplatenia pôžičky, ktorá jej bola poskytnutá v sume istiny

25000 eur, ktorú mala vrátiť, spolu s úrokom 5 % ročne, ktorý vznikol zo zmluvy o pôžičke uzavretej
dňa 1. 1. 2011, pričom medzičasom sa dohodli s veriteľom na predčasnej splatnosti dlhu, nakoľko
neuhradila ani jednu z dojednaných splátok dlhu. Prehlásila, že svoj dlh z titulu nevrátenej pôžičky s
dojednaným úrokom, spolu vo výške 33732,71 eura, uznáva a zaväzuje sa ju uhradiť najneskôr do
31. 12. 2015. Súčasne uviedla, že prehlásenie podala aj s vedomím plynutia premlčacej doby splátok

dlhu a premlčania v časti splátok dlhu, ako aj s vedomím, že prehlásením a uznaním dlhu vzniká nová
premlčacia doba v trvaní 10 rokov.

15. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území
Z., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste

vlastníctva číslo X ako pozemok parc. č. KN-C 1117, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 371 m2, parc. č. KN-C 1118, druh pozemku: záhrada o výmere 400 m2 a stavby súpisné číslo
XXX,postavenejnapozemkuzapísanomakoparc.č.KN-C1117,právnymdôvodomdedenianazáklade
uznesenia o dedičstve, sp. zn. 5D/813/2016, a to každý v 1-ici. V časti C/ listu vlastníctva (Ťarchy) je
zapísané vecné bremeno - právo doživotného užívania nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva v

prospech M. T., záložné právo v prospech žalobcu na základe zmluvy o zriadení záložného práva na
zabezpečenie pôžičky, ktorého vklad bol povolený pod V 1884/2011 a exekučný príkaz na zriadenie
exekučného záložného práva na nehnuteľnosť pod EX 15316/13.

16. Dňa 13. 2. 2018 vyzval žalobca žalovaných na úhradu žalovanej sumy a súčasne im navrhol

splácanie dlhu formou splátok vo výške 200 eur. Dňa 6. 3. 2018 žalovaný 1) oznámil žalobcovi, že
súhlasia so splácaním dlhu po 200 eur mesačne. Požiadal ho o zaslanie dohody, aby dlh začali splácať
od apríla 2018. Dňa 13. 4. 2018 žalobca oznámil žalovaným, že súhlasí so splácaním dlhu po 200 eur
mesačne od apríla 2018.17. Podľa správy Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, zo dňa 9. 7. 2020, prvý zápis
na list vlastníctva číslo X pre katastrálne územie Z. bol z roku 1964. Pred uvedeným zápisom pozemky

neboli zapísané na inom liste vlastníctva. Z fotokópie originálu listu vlastníctva číslo X pre katastrálne
územie Z. mal súd preukázané, že ako vlastníci nehnuteľností tam zapísaných boli evidovaní B. T. a
M. T., následne M. A., následne, na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 4693/08,
obchodná spoločnosť EX CREDIT, a. s. a následne, na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený
pod V 393/11, M. A. a po nej žalovaní v podielovom spoluvlastníctve každý v 1 -ici.

18. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 5D/813/2016, mal súd
preukázané, že M. A.Š. dňa 4. 11. 2016 zomrela. Žalobca si prihlásil do dedičského konania prihláškou
zo dňa 23. 1. 2017 pohľadávku v celkovej výške 33732,71 eura právnym dôvodom poskytnutej pôžičky
na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 1. 1. 2011. Súčasťou spisu je aj výpis z listu vlastníctva číslo X
pre katastrálne územie Z., na ktorom sú v časti C/ zapísané exekučné príkazy pod sp. zn. EX 15316/13,

EX 3531/2015, EX 2925/2011, EX 27/2016. Podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 14. 7. 2017 dedičia
(žalovaní) pohľadávku žalobcu neuznali, z dôvodu, že nemajú vedomosť, že by pôžička bola poskytnutá.
Podľauzneseniaodedičstvezodňa2.8.2017,sp.zn.5D/813/2016,D/not/235/2016,bolzistenýmajetok
poručiteľky M. A. v celkovej výške 56067,45 eura, dlhy poručiteľky v celkovej výške 5804,40 eura a čistá
hodnota dedičstva 50263,41 eura. Podľa čl. III. uznesenia o dedičstve bola schválená dohoda dedičov

o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej žalovaný 1) nadobudol majetok po poručiteľke v celkovej hodnote
28567,53 eura a žalovaný 2) v celkovej hodnote 27499,93 eura.

19. Z obsahu pripojeného spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, sp. zn. V
1884/2011, mal súd preukázané, že žalobca ako záložný veriteľ a M. A. ako záložca uzatvorili dňa

4. 7. 2011 záložnú zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území Z., zapísaným v katastri nehnuteľností Okresného úradu
Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo X ako pozemok parc. č. KN-C 1117,
pozemok parc. č. KN-C 1118 a stavba rodinného domu súpisné číslo XXX postavená na pozemku parc.
č. KN-C 1117, na zabezpečenie záväzku záložcu zo zmluvy o pôžičke, uzavretej dňa 1. 1. 2011, na

základe ktorej poskytol záložný veriteľ záložcovi pôžičku vo výške 25000 eur, ktorú sa záložca zaviazal
vrátiť, spolu s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 5 % ročne, do 1. 12. 2024, pričom záložné právo
bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky do výšky 33732,71 eura. Vklad záložného práva na základe
uvedenej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 11. 8. 2011.

20. Z obsahu pripojeného spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, sp. zn. V
393/2011, mal súd preukázané, že obchodná spoločnosť EX CREDIT, a. s. ako predávajúci a M.
A. ako kupujúci uzatvorili dňa 15. 2. 2011 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území Z., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu
Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo X ako pozemok parc. č. KN-C 1117,

pozemok parc. č. KN-C 1118 a stavba rodinného domu súpisné číslo XXX postavená na pozemku parc.
č. KN-C 1117, za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 16802,78 eura, ktorá bola vyplatená predávajúcemu
pred podpisom zmluvy, a ktorej prevzatie predávajúci potvrdil podpisom na zmluve. Vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností na základe uvedenej zmluvy bol povolený pod V 393/11 dňa 15. 3. 2011.

XX. M. T. ako oprávnený z vecného bremena a M. A. ako povinný z vecného bremena uzatvorili dňa
23. 5. 2011 zmluvu o zriadení vecného bremena, predmetom ktorej bolo zriadenie vecného bremena
- práva doživotného užívania nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Z., zapísaných v
katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo X
ako pozemok parc. č. KN-C 1117, pozemok parc. č. KN-C 1118 a stavba rodinného domu súpisné číslo

XXX postavená na pozemku parc. č. KN-C 1117. Vklad vecného bremena na základe uvedenej zmluvy
bol povolený rozhodnutím zo dňa 10. 8. 2011.

22. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

23. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.24. Podľa § 558 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo
do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

25. Podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu
i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená
lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

26. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.

27. Podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady
poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

29.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba N. R. K. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

30. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, vyhodnotiac vykonané dokazovanie, súd žalobe
žalobcu voči žalovanému 1) v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej úplnú dôvodnosť.
Žalobe žalobcu voči žalovanému 2) súd vyhovel čiastočne, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú
dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom vrátenia pôžičky, ktorú poskytol

právnej predchodkyni žalovaných, ich matke M. A.. Medzi stranami sporu bolo sporné uzavretie zmluvy o
pôžičke medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovaných, ako aj poskytnutie pôžičky (peňažných
prostriedkov) žalobcom právnej predchodkyni žalovaných. Žalovaní rovnako spochybnili, že ich právna
predchodkyňa podpísala uznanie dlhu z 26. 9. 2015, resp. že v čase podpísania uvedenej listiny mala
vedomosť o premlčaní časti záväzku. Žalobca v spore uniesol dôkazné bremeno a preukázal všetky

skutočnosti nevyhnutné pre priznanie nároku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke. Zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke má reálnu povahu, preto na vznik záväzkového vzťahu zo
zmluvy o pôžičke sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Vznik pôžičky predpokladá dohodu
účastníkov zmluvy o podstatných náležitostiach zmluvy, teda dohodu o záväzku veriteľa poskytnúť

dlžníkovi dočasne druhovo určenú vec a o záväzku dlžníka vrátiť vec rovnakého druhu. Samotná pôžička
však vzniká až reálnym úkonom, a to odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. V prípade uplatnenia
nároku na vrátenie pôžičky je preto žalobca povinný preukázať uzavretie zmluvy o pôžičke, poskytnutie
pôžičky a nevrátenie pôžičky riadne a včas.

31. Žalobca v spore preukázal, že s právnou predchodkyňou žalovaných uzavrel zmluvu o pôžičke.
Žalobca predložil listinu, označenú ako zmluva o pôžičke, datovanú dňa 1. 1. 2011, v ktorej sa s právnou
predchodkyňou žalovaných dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, a to záväzku
žalobcu poskytnúť právnej predchodkyni žalovaných peňažné prostriedky (pôžičku) vo výške 25000 eur
a záväzku právnej predchodkyne žalovaných vrátiť poskytnutú pôžičku, spolu s dojednaným úrokom, v

mesačných splátkach, dojednaných v splátkovom kalendári, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Okrem samotnej listiny (písomného vyhotovenia zmluvy o pôžičke) mal súd preukázané uzavretie
zmluvy o pôžičke aj z pripojeného spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, sp. zn. V
1884/2011, vo veci povolenia vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva
číslo X pre katastrálne územie Z., ktorým bol zabezpečený práve záväzok zo zmluvy o pôžičke. Pokiaľ

aj teda žalovaní spochybňovali, že ich právna predchodkyňa zmluvu o pôžičke podpísala, v zmluve o
zriadení záložného práva, v ktorej bol jej podpis úradne overený, potvrdila, že so žalobcom uzatvorili
zmluvu o pôžičke, vrátane potvrdenia výšky pôžičky. Napokon aj žalovaní vo svojich výpovediach uviedli,
že o zmluve o pôžičke sa v ich rodine vedelo. Žalovaný 1) uviedol, že jeho otec (bývalý manžel právnejpredchodkyne žalovaných) vedel o zmluve, nakoľko mama s ním komunikovala, povedala mu, že si
požičala peniaze od žalobcu, aj mu zmluvu ukázala. Žalovaný 2) uviedol, že ich stará mama (matka
ich právnej predchodkyne) hovorieva, že existuje papier, že v prípade smrti žalobcu alebo ich právnej

predchodkyne pôžička padá. Uvedené tvrdenia žalovaných boli preto v rozpore s ich tvrdeniami, že o
pôžičke nevedeli a že ich právna predchodkyňa zmluvu o pôžičke neuzavrela. Naopak, z ich tvrdení
vyplynulo, že v rodine vedomosť o zmluve o pôžičke mali, a to minimálne otec žalovaných ako manžel
ich právnej predchodkyne a jej matka. Pokiaľ aj žalovaní v čase uzavretia zmluvy o pôžičke vedomosť o
zmluve nemali, bolo to spôsobené tým, že finančné záležitosti rodiny riešila ich právna predchodkyňa, s

ktorou sa o financovaní potrieb rodiny nerozprávali, čo potvrdili vo svojich výpovediach. Už len okrajom
súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ je v písomnom vyhotovení zmluvy o pôžičke uvedený dátum
1. 1. 2011, žalobca nespochybnil, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo v iný deň, až po 1. 1. 2011.
Žalobca odôvodnil uvedenú skutočnosť tým, že zmluva o pôžičke bola zrejme vyhotovená (vytlačená)
právnou predchodkyňou žalovaných dňa 1. 1. 2011, ktorá mu vysvetlila, že od 1. 1. 2011 hodlá učiniť
zmeny vo svojom živote, a preto aj pôžičku datovala uvedeným dňom. Uvedenie nesprávneho dátumu

v zmluve o pôžičke je však bez vplyvu na jej platnosť. V zmysle zákonného ustanovenia § 37 ods. 3
Občianskeho zákonníka, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam
nepochybný. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia mal súd za to, že z dôvodu nesprávneho
uvedenia dátumu podpisu zmluvy v zmluve o pôžičke nebolo možné vyhodnotiť uzavretú zmluvu ako
neplatnú, nakoľko význam samotného právneho úkonu je nepochybný. Z vykonaného dokazovania

vyplynulo, že zmluva o pôžičke bola uzavretá v mesiaci január 2011 (po 1. 1. 2011), prihliadajúc na
časovú postupnosť následných úkonov, najmä vyplatenie kúpnej ceny z poskytnutej pôžičky právnou
predchodkyňou žalovaných na základe kúpnej zmluvy z 15. 2. 2011 a prihliadajúc na skutočnosť,
že splatnosť prvej splátky pôžičky bola dojednaná na 1. 2. 2011, teda poskytnutie pôžičky muselo
predchádzať začiatku jej splácania

32. Súd mal taktiež z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca poskytol právnej predchodkyni
žalovaných pôžičku vo výške 25000 eur. Uvedená skutočnosť vyplynula priamo z čl. II. zmluvy o
pôžičke, v ktorom právna predchodkyňa žalovaných ako dlžníčka vyhlásila, že potvrdzuje prijatie
pôžičky vo výške 25000 eur v hotovosti od žalobcu ako veriteľa. Žalobca riadne odôvodnil žalovanými

spochybnenú skutočnosť, či peňažnými prostriedkami v sume 25000 eur v čase poskytnutia pôžičky
disponoval, uviedol, že pred poskytnutím pôžičky dlhšie obdobie podnikal a súčasne pracoval aj v
pracovnom pomere. Žalobca tiež popísal, na aký účel boli peniaze z poskytnutej pôžičky použité.
Uviedol, že rozhodujúca časť sumy bola použitá na odkúpenie rodinného domu a pozemkov zapísaných
na liste vlastníctva číslo X v katastrálnom území Z., ktoré boli v tom čase vo vlastníctve nebankovej

spoločnosti, od ktorej právna predchodkyňa žalovaných čerpala úver. Právna predchodkyňa žalovaných
si so žalobcom dojednala pôžičku práve za účelom odkúpenia uvedených nehnuteľností do svojho
výlučného vlastníctva. Uvedená skutočnosť je preukázaná aj z obsahu pripojeného spisu Okresného
úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, sp. zn. V 393/2011, vo veci povolenia vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou

EX CREDIT, a. s. ako predávajúcim a právnou predchodkyňou žalovaných ako kupujúcou dňa
15. 2. 2011. Kúpna cena, ktorú právna predchodkyňa žalovaných podľa kúpnej zmluvy vyplatila
predávajúcemu, bola vo výške 16802,78 eura. K uzavretiu kúpnej zmluvy a vyplateniu kúpnej ceny
došlo v bezprostrednej časovej nadväznosti na uzavretie zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a právnou
predchodkyňou žalovaných. Žalovaní sa nevyjadrili ku skutočnosti, ako mohla ich matka uvedenou

sumou disponovať, hoci vo svojich vyjadreniach a výpovediach poukazovali na to, že v čase uzavretia
zmluvy o pôžičke bola nezamestnaná, požičiavala si peniaze od mnohých ľudí, mala mnohé dlhy,
žili v skromných podmienkach, niekoľkokrát boli aj odpojení od dodávky elektrickej energie. Za
uvedenej situácie je logickým vysvetlením skutočnosti, že mohla vyplatiť kúpnu cenu vo výške
16802,78 eura, práve poskytnutie pôžičky žalobcom. Skutočnosť, že kúpna cena bola zaplatená z

poskytnutej pôžičky, nevyvrátila ani výpoveď svedkyne V. A., ktorá uviedla, že za právnu predchodkyňu
žalovaných a jej manžela uhrádzala len dlh voči A. A., a. s. Pokiaľ žalovaní tvrdili, že v prípade, ak
by ich právnej predchodkyni bola poskytnutá pôžička, neboli by jej vznikli dlhy, vymáhané v exekúcii,
ktoré boli uplatnené v dedičskom konaní, súd dôvodnosť uvedenej argumentácie preukázanú nemal.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že rozhodujúca časť poskytnutej pôžičky bola použitá na vyplatenie

kúpnej ceny z kúpnej zmluvy zo dňa 15. 2. 2011. Exekúcie, zapísané na liste vlastníctva číslo X pre
katastrálne územie Z., začali po poskytnutí pôžičky právnej predchodkyni žalovaných, v roku 2011,
2013, 2015, 2016. Pohľadávka z platobného rozkazu Okresného súdu Poprad, č. k. 12Ro/987/2012-7,
na ktorú poukazovali žalovaní vo vyjadrení k žalobe, bola priznaná až 5. 11. 2012, t. j takmer 2 rokypo poskytnutí pôžičky, pohľadávka Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. bola vymáhaná na základe
výkazu nedoplatkov zo dňa 13. 7. 2011, teda vydaného až po poskytnutí pôžičky. Súd nemal preukázanú
ani dôvodnosť argumentácie žalovaných, že ak by bola ich matke pôžička poskytnutá, nebol by ich

dodávateľ odpojil od dodávky elektriny. Žalobca uviedol, že práve na úhradu nedoplatkov za dodávku
elektrinybolačasťpôžičkypoužitá,keďžedomácnosťžalovanýchaichmatkybolaoddodávkyodpojená.
Ak teda došlo k opätovnému pripojeniu k dodávke elektriny, stalo sa tak v dôsledku úhrady nedoplatku za
spotrebu. Pohľadávka Stredoslovenskej energetiky, a. s., prihlásená v dedičskom konaní, bola priznaná
rozhodnutím súdu až z 6. 3. 2014, t. j. viac ako 3 roky po poskytnutí pôžičky. Už len okrajom súd

uvádza, že bez vplyvu na právne posúdenie veci bola aj argumentácia žalovaných o nevykonaní úkonov
žalobcu smerujúcich k uplatneniu, resp. vymoženiu žalovanej pohľadávky, najmä možnosti výkonu
záložného práva k nehnuteľnostiam. Určenie času uplatnenia pohľadávky a rozhodnutie o pristúpení k
výkonu záložného práva prislúcha výlučne veriteľovi. Zo skutočnosti, že žalobca nepristúpil už za života
právnej predchodkyne žalovaných k uplatneniu žalovanej pohľadávky, resp. k výkonu záložného práva
nemožno vyvodzovať, že pohľadávka nevznikla, resp. zanikla. Žalobca, navyše, dostatočným a logicky

akceptovateľným spôsobom vysvetlil, prečo si uplatnil pohľadávku až po smrti právnej predchodkyne
žalovaných, a to najmä prihliadajúc na jej správanie a vyhýbanie sa splácaniu dlhu poukazovaním na
rôzne dôvody jej platobnej neschopnosti. Rovnako objasnil, že k výkonu záložného práva nepristúpil
najmä s ohľadom na zaťaženie založených nehnuteľností vecným bremenom.

33. Žalovaní nerozporovali, že ich právna predchodkyňa žalobcovi žiadnu sumu na úhradu pôžičky
nezaplatila. Rovnako nerozporovali, že žalobca a ich právna predchodkyňa sa dohodli na predčasnej
splatnosti pôžičky z dôvodu nesplácania dojednaných splátok, čo vyplynulo aj z prehlásenia o uznaní
dlhu podpísaného dňa 30. 9. 2015. Nakoľko žalobca v spore preukázal, že s právnou predchodkyňou
žalovaných uzavrel zmluvu o pôžičke, ktorá obsahovala podstatné náležitosti, reálne jej poskytol

peňažné prostriedky v sume 25000 eur (pôžičku), ktorú mu právna predchodkyňa žalovaných ani sčasti
nevrátila, vzniklo mu právo na vrátenie poskytnutej pôžičky. Medzi stranami sporu nebolo sporné,
že žalovaní sú dedičia po M. A., čo bolo preukázané aj obsahom pripojeného spisu Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 5D/813/2016. V zmysle zákonného ustanovenia § 470 Občianskeho
zákonníka preto zodpovedajú do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za jej dlhy, a to podľa pomeru

toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu. Z obsahu pripojeného dedičského spisu mal súd
preukázané, že žalovaný 1) nadobudol dedičstvo v hodnote 28567,53 eura, čo činí 50,95 % z celkovej
hodnoty dedičstva (56067,45 eura), žalovaný 2) nadobudol dedičstvo v celkovej hodnote 27499,93
eura, čo činí 49,05 % z celkovej hodnoty dedičstva. Žalovaný 1) preto zodpovedá za dlh poručiteľky
v sume 12737,50 eura (50,59 % z 25000 eur), žalovaný 2) v sume 12262,50 eura (49,05 % z 25000

eur). Nakoľko súd nemohol rozhodnúť nad rámec uplatnený žalobcom v žalobe, uložil žalovanému 1)
povinnosť zaplatiť žalobcovi 12500 eur (tak, ako bolo uplatnené v žalobe) a žalovanému 2) povinnosť
zaplatiť žalobcovi 12262,50 eura. V zostávajúcej časti súd podanú žalobu žalobcu voči žalovanému 2)
zamietol.Vtejtosúvislostisúduvádza,ženaaplikáciuzákonnéhoustanovenia§470ods.2Občianskeho
zákonníka pri zodpovednosti za dlhy poručiteľa pri viacerých dedičoch, vrátane uvedenia pomeru,

akým sa žalovaní podieľajú na dlhoch svojej právnej predchodkyne podľa rozhodnutia v konaní o
dedičstve, boli strany sporu upozornené pri predbežnom právnom posúdení veci učinenom súdom na
pojednávaní dňa 1. 7. 2020. Už len okrajom súd poukazuje na skutočnosť, že celková výška dlhov
poručiteľky bola 5804,40 eura a čistá hodnota dedičstva 50263,41 eura. Z uvedeného dôvodu preto
žalovaní zodpovedajú za žalovaný dlh poručiteľky v plnom rozsahu, nakoľko čistá hodnota dedičstva

(po odpočítaní dlhov poručiteľky) je vyššia ako výška žalovanej sumy.

34. Nakoľko právna predchodkyňa žalovaných sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do
omeškania, prislúchalo žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré si uplatnil od 1. 1.
2016, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, do ktorého sa zaviazala právna predchodkyňa žalovaných dlh

uhradiť. Počiatok uplatnených úrokov z omeškania nebol medzi stranami sporu sporný. Súd preto priznal
žalobcovi voči žalovaným nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne, zodpovedajúcej
výške úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, a to vzťahu ku žalovanému 1) zo sumy
12500 eur a vo vzťahu ku žalovanému 2) zo sumy 12262,50 eura. Vo vzťahu ku žalovanému 2) bol nárok
v zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania ako nedôvodný zamietnutý.

35. Súd nemal preukázanú dôvodnosť námietky premlčania vznesenej žalovanými. Žalovaní
odôvodňovali vznesenú námietku premlčania voči časti žalovanej pohľadávky neplatnosťou uznania
dlhu z dôvodu jeho nepodpísania ich právnou predchodkyňou a súčasne jej nevedomosťou o premlčaníčasti dlhu v čase podpisu uznania dlhu. Z originálu listiny označenej ako „Prehlásenie o uznaní
dlhu“ mal súd preukázané, že podpis právnej predchodkyne žalovaných bol na listine úradne overený
Obcou Važec dňa 30. 9. 2015. Z uvedeného dôvodu súd nemal dôvod pochybnosť o pravosti podpisu

listiny právnou predchodkyňou žalovaných. Žalovaní síce vo vyjadrení k žalobe navrhli vykonať na
overenie pravosti podpisu ich právnej predchodkyne na listine znalecké dokazovanie, následne však
od uvedeného dôkazného návrhu upustili. Pokiaľ poukazovali žalovaní na rozpor medzi dátumom
vyhotovenia listiny (26. 9. 2015) a dátumom overenia podpisu ich právnej predchodkyne na listine (30. 9.
2015), nemala uvedená skutočnosť vplyv na platnosť vyhlásenia o uznaní dlhu. Je totiž nepochybné, že

právna predchodkyňa žalovaných listinu podpísala dňa 30. 9. 2015, kedy bol jej podpis na listine úradne
overený. Súd nemal preukázanú ani skutočnosť, že právna predchodkyňa žalovaných o premlčaní časti
dlhu v čase podpisu uznania dlhu nevedela. Žalobca popísal, akým spôsobom k vyhotoveniu uvedenej
listiny, ktorú, podľa jeho tvrdení, vyhotovila sama právna predchodkyňa žalovaných, došlo. Súd mal za
to, že vzhľadom na skutočnosť, že právna predchodkyňa žalovaných mala viac dlhov voči viacerým
subjektom,vrátanenebankovýchspoločností,bolaspôsobilápripraviťtext listinysuznávacímprejavom,

vrátane časti o vedomosti o premlčaní časti dlhu a tiež bola spôsobilá pochopiť jeho zmysel a právne
následky, ktoré, navyše, boli v listine výslovne vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby uvedené. Samotný
text listiny bol formulovaný jednoznačne, jasne, určito a zrozumiteľne a nespôsobuje žiadne pochybnosti
o tom, čo bolo obsahom listiny, aký úkon mienila právna predchodkyňa žalovaných vykonať a s akými
právnymi následkami. Rovnako jasný, určitý a zrozumiteľný bol prejav vôle právnej predchodkyne

žalovaných vo vzťahu k vedomosti o premlčaní časti dlhu. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon
zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má uznanie
uvedený právny následok len vtedy, ak osoba, ktorá dlh uznala, vedela o jeho premlčaní. Na nastúpenie
právnych účinkov uznania dlhu je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo
do dôvodu a výšky. Podľa zákonného ustanovenia § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka

má uznanie dlhu účinky aj na plynutie premlčacej doby, nakoľko ak záväzok dlžník písomne uzná čo
do dôvodu i výšky, začína vo vzťahu k uznanému záväzku plynúť nová desaťročná premlčacia doba.
Na nastúpenie účinkov zákonného ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. plynutia
desaťročnej premlčacej doby, sa vo vzťahu k premlčanému dlhu, na rozdiel od účinkov uznania podľa
§ 558 Občianskeho zákonníka, t. j. vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o existencii dlhu, nevyžaduje

vedomosť o premlčaní dlhu v čase uznania. V dôsledku platného uznania dlhu právnou predchodkyňou
žalovaných došlo ku založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky, že žalovaný dlh voči žalobcovi ku dňu
uznania, t. j. k 30. 9. 2015, trval a súčasne, keďže v uznaní dlhu bola uvedená lehota na plnenie do 31.
12. 2015, začala uplynutím uvedenej lehoty na plnenie plynúť nová desaťročná premlčacia doba, a to
aj vo vzťahu k tej časti dlhu, ktorá bola ku dňu uznania dlhu v dôsledku uplynutia všeobecnej trojročnej

premlčacej doby premlčaná. Žaloba, podaná žalobcom na súde dňa 29. 7. 2019, preto bola podaná
včas.

36. Súd nemal preukázanú ani dôvodnosť právnej argumentácie žalovaných o nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie v spore z dôvodu, že dlh ich právnej predchodkyne vznikol za trvania jej manželstva,

a preto mal byť vyporiadaný v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa ustálenej
judikatúry, ak za trvania manželstva uzavrie zmluvu o pôžičke iba jeden z manželov, nepotrebuje na to
súhlas druhého manžela a je zo zmluvy zaviazaný ako samostatný dlžník (teda nie solidárne s druhým
manželom). Nakoľko právna predchodkyňa žalovaných uzatvorila zmluvu vo vlastnom mene ako jediný
dlžník, predstavoval jej záväzok zo zmluvy výlučný záväzok, nie spoločný záväzok manželov, ktorý by

bolo možné vyporiadať v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

37. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

38. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd určil žalovaným na splnenie priznaného plnenia
dlhšiu ako zákonnú trojdňovú lehotu, prihliadajúc k výške priznaného plnenia. Súd mal za to, že uloženie
povinnosti zaplatiť priznané plnenie v trojdňovej lehote by mohlo ohroziť uspokojovanie základných
potrieb žalovaných. Za primeranú lehotu, vzhľadom na výšku priznaného plnenia, ako aj čas uplynutý
od začatia konania, súd považoval lehotu 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.40. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

41. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd priznal žalobcovi

voči žalovanému 1), vo vzťahu ku ktorému bol v spore v celom rozsahu úspešný, náhradu trov konania
v plnom rozsahu. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd
priznal žalobcovi voči žalovanému 2) pomernú časť náhrady trov konania, nakoľko mal vo vzťahu k nemu
v spore čiastočný úspech. Úspech žalobcu v spore predstavoval 12262,50 eura, čo v percentuálnom
vyjadrení činí 98,1 %, jeho neúspech 237,50 eura, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 1,9 %.
Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval 96,2 % (98,1 % - 1,9 %). Súd preto priznal

žalobcovi voči žalovanému 2) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,2 %. V súlade so zákonným
ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak:a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.