Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, December 14, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8Csp/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116215729
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6116215729.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci žalobcu

C., G.. M.. B.., G. G. C. XX, H., V.: XX XXX XXX, D. Y. F. N.. H. Y., Z., G. G. G. XXX/X, I., Z. T. S.: C.,
G.. M.. B.., N.. H. Y., Z., C. XX, H., proti žalovanému Y. Y., T.. XX. XX. XXXX, H. G. XXXX/XX, H. H., o
zaplatenie 5 140,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 700,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 2 700,00 Eur od 04. 12. 2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23. 08. 2016 domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na
zaplatenie sumy 5 140,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 140,00 Eur
od 03. 12. 2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že na základe zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 16. 12. 2010 poskytol žalovanému úver vo výške 3 500,00 Eur, ktorý sa zaviazal
splatiť spolu s poplatkov vo výške 1 640,00 Eur (t. j. celkom 5 140,00 Eur) v štyroch mesačných splátkach

po 1 285,00 Eur, počnúc dňom 25. 01. 2011. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou. Keďže žalovaný svoje povinnosti riadne a včas nesplnil, stratil
výhodu splátok a dňa 03. 12. 2011 sa stal dlh splatným. Žalobca podal na žalovaného trestné oznámenie
pre podozrenie zo spáchania prečinu úverového podvodu, nakoľko mal podozrenie, že žalovaný uzavrel
zmluvu v úmysle úver vôbec nesplácať. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. XT/XX/XXXX

F. S. XX. XX. XXXX uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222
ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného
so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23. 01. 2013. Žalovaný však ani potom žiadnu platbu neuhradil. K
žalobe pripojil listinné dôkazy: rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT/XX/XXXX F. S. XX.
XX. XXXX, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a zmluvu o úvere.

2. Na výzvu súdu žalobca reagoval vyjadrením doručeným dňa 28. 10. 2016, v ktorom uviedol, že
žalovanému bol úver poskytnutý na výkon podnikania. Žalovaný v zmluve uviedol a aj osobitne podpísal,
že poskytované finančné prostriedky sú na tento účel, a preto treba brániť dobrú veriteľa (žalobcu),
pretože žalovaný bol povinný poskytnúť pravdivé informácie. Zákon o spotrebiteľských úveroch pretonemožno aplikovať v tomto prípade. Avšak ani zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov, ani zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 129/2010
Z. z.“) neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo
povolaniemusíbyťpodnikateľomalebozamestnaný.Jeúplnepostačujúciprejavvôleuvedenývzmluve.
Žalovanému nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, pretože zmluvu o úvere uzavrel za účelom
výkonu jeho podnikania, preto je v zmluve žalovaný identifikovaný ako fyzická osoba - podnikateľ

obchodným menom a identifikačným číslom osoby (IČO). Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá
strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa takáto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa.
Žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky v hotovosti, ktoré prevzal pri podpise zmluvy o úvere
a neuhradil žiadnu splátku. Preto aj naďalej trvá na zaplatení sumy vo výške 33 875,51 Eur ku dňu 27.
10. 2016.

3.Žalovanýsožalobounesúhlasil.Vovyjadreníuviedol,žeobchodnýzástupcapripodpisezmluvysisám
vpisoval potrebné údaje do zmluvy. Vôbec sa ho nepýtal, či chce úver na účel podnikania alebo nie. On
ho oslovil, lebo potreboval úver bez konkrétneho účelu. Oslovil ho ako bežný občan, spotrebiteľ. Zmluvu,
dohodu o zmenke a rozhodcovskú zmluvu podpísal ako spotrebiteľ. Úver nie je zahrnutý ani do majetku
v daňovom priznaní. Pri podpise zmluvy skontroloval svoje osobné údaje, sumu a splátku, čo bolo pre

neho dôležité v tom čase. Obchodný zástupca žalobcu ho ani neinformoval o následkoch podpísania
dohody o zmenke a rozhodcovskej zmluvy. Možnosť, že úver je poskytnutý na výkon povolania, je v
celej zmluve jediná. Nie je v nej uvedená žiadna iná alternatíva (účel), pre ktorú by mohol byť úver
poskytnutý. Je to účelovo predtlačené. Ak by bol úver poskytnutý na podnikanie, na čo by sa v zmluve
uvádzalo aj rodné číslo. Potom nie je jednoznačné, na aký účel bol úver poskytnutý. Nie je pravdou ani

to, že by žalobcovi nič neuhradil. Uhradil mu sumu vo výške 300,00 Eur podľa údajov, ktoré mu poskytol
obchodný zástupca žalobcu (pán Š.). Doteraz však nevie, či finančné prostriedky žalobca dostal. Začali
mu byť doručované listy o súdneho exekútora JUDr. Y., ktorý mu zablokoval aj účet v G. G., Z.. G.. do
výšky vymáhanej sumy 38 731,53 Eur (vyčíslená ku dňu 20. 11. 2016), a to práve zo zmluvy o úvere,
na základe ktorej mu žalobca poskytol úver vo výške 3 500,00 Eur. Zároveň sú mu doručované aj ďalšie

listy od rôznych „vymáhačských“ spoločností zastupujúcich žalobcu, ktoré tiež od neho vymáhajú sumu
z tej istej úverovej zmluvy avšak v rôznej výške. Aj v rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
XT/XX/XXXX F. S. XX. XX. XXXX je výslovne uvedené, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o výške
úrokovej sadzby ani ročnú percentuálnu mieru nákladov, v dôsledku čoho ide v zmysle § 11 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. o poskytnutie bezúročného úveru, bez poplatkov. Žalobca v konaní (zrejme vie

prečo) ani nepredložil rozhodcovskú zmluvu, ktorú podpísal. Žalobca totiž uprednostňuje jeho súd, nie
občiansky. Je si vedomý toho, že mu žalobca poskytol sumu vo výške 3 500,00 Eur, avšak už mu zaplatil
300,00 Eur, preto mu je dlžná len sumu 3 200,00 Eur. So zvyšnými uplatňovanými poplatkami, ktoré
si žalobca účtuje, nesúhlasí a považuje ich za protizákonné. K vyjadreniu predložil zmluvu o úvere so
všeobecnými podmienkami, rozhodcovskú zmluvu, email adresovaný žalobcovi, pokus o zmier, detail

príkazu z banky o zaplatení sumy 300,00 Eur, výpis z účtu, čestné prehlásenie, rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. XT/XX/XXXX F. S. XX. XX. XXXX a rozhodnutia súdov v exekučných
veciach.

4. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval vyjadrením doručeným súdu dňa 14. 12. 2016 (tzv.

replika), kde znova uviedol, že žalovaný nie je spotrebiteľom a úver bol poskytnutý na výkon podnikania.
Žalovaný v zmluve uviedol a aj osobitne podpísal, že finančné prostriedky sú poskytnuté na tento účel,
je preto potrebné chrániť dobrú vieru veriteľa. Zmluvu nie je možné posudzovať z hľadiska obligatórnych
náležitostí v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je
postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Samotná zmluva je dôkazom toho, na aký účel bol úver

poskytnutý. Žalovan uhradila len jednu splátku vo výške 300,00 Eur po splatnosti daného úveru.

5. Žalovaný v tzv. duplike (vyjadrenie k vyjadrenou žalobcu) doručenej súdu dňa 17. 01. 2017 uviedol,
že úver skutočne nebol použitý na výkon podnikania a ani neboli na tento účel žiadané. Už aj v
prebiehajúcom exekučnom konaní sp. zn. XEr/XXX/XXXX Okresný súd Banská Bystrica exekúciu

zastavil. Ide pri tom o tú istú zmluvu o úvere a v exekúcii mu bolo priznané postavenie spotrebiteľa.

6. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. XCsp/XX/X´XXXX - XXX F. S. XX. XX. XXXX žalobu zamietol a
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Voči rozsudku saodvolal žalobca, o ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol uznesením č. k. XXCo/XXX/XXXX -
XXX F. S. XX. XX. XXXX. V odôvodnení uviedol, že rozsudok prvej inštancie bol v čase jeho vyhlásenia
predčasný, pretože žalobca si síce nemôže uplatniť tú istú pohľadávku dvoma rôznymi spôsobmi,

avšak rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského rozsudku sp. zn. G. XXXXX/XX F. S.Z. XX. XX.
XXXX ako aj právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone,
a teda rozhodcovský rozsudok nemohol byť spôsobilým exekučným titulom. Úlohou súdu bude preto
znova posúdiť otázku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka a vo veci znova
rozhodnúť.

7. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 C. s. p. nariadil vo
veci pojednávanie. Postupom podľa § 180 C. s. p. súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju
neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil, aby sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti. Súd vykonal
dokazovanie a zistil:

8. Skutkový stav týkajúci sa uzavretia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dňa 16. 12. 2010 je nesporný.
Žalovaný tiež nepoprel, že žalobca mu poskytol finančné prostriedky vo forme úveru v sume 3 500,00
Eur. Za nesporné súd považoval aj to, že žalovaný plnil žalobcovi na pohľadávku tak, že uhradil sumu
vo výške 300,00 Eur a potom päťkrát po 100,00 Eur, t. j. celkom mu uhradil sumu vo výške 800,00 Eur.

9. Žalobca sa však v konaní nedomáhal zaplatenia dlžnej sumy z titulu neplnenia povinnosti zo zmluvy o
úvere, ale domáhal sa náhrady škody, ktorá mu vznikla protiprávnym konaním žalovanej. Žalovaný bol
rozsudkom uznaný vinným zo spáchania zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 16. 12. 2010 v čase o 13.00 h v Banskej Bystrici
na ulicu G.Á. XX uzatvoril so spoločnosťou C., G.. M.. B.., G. G. C. XX, H. F. B. Ú.D. Č.. XXXXXXXXX,

na finančnú hotovosť vo výške 3 500,00 Eur, ktorá zmluva však neobsahuje údaj o výške úrokovej
sadzby ani ročnú percentuálnu mieru nákladov, v dôsledku čoho ide v zmysle § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. o poskytnutie bezúročného úveru, bez poplatkov, pričom pri uzatváraní zmluvy neuviedol
pravdivé skutočnosti ohľadom príjmu a možností splácania úveru, pričom uviedol, že jeho čistý mesačný
príjem je 3 500,00 Eur, čo bol nepravdivý údaj, v čase uzatvorenia zmluvy mal nedoplatky voči G. C.,

S., F. C. Z. C. Y., z poskytnutého úveru neuhradil ani jednu z dohodnutých 4 mesačných splátok, čím
uviedol C., G.. M.. B., C. XX, H. do omylu a spôsobil jej škodu vo výške 3 500,00 Eur. Podľa § 288
ods. 1 však predseda senátu odkázal žalobcu na občianske súdne konanie. V odôvodnení rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT/XX/XXXX F. S. XX. XX. XXXX je uvedené, že vzhľadom
na rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. G. XXXXX/XX a bezúročnú zmluvu o úvere mal súd

za to, že neboli splnené podmienky pre rozhodovanie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu
škody. Žalobca aj napriek týmto skutočnostiam (a aj napriek námietke žalovaného) naďalej tvrdil, že úver
poskytol žalovanému na výkon podnikania, pretože je to výslovne uvedené v zmluve.

10. Za sporné skutočnosti súd považuje:

a) účel poskytnutia úveru a postavenie žalovanej v zmluvnom vzťahu,
b) vznik škody a
c) prípadná výška škody.

11. Žalovaný vo výpovedi trval na tom, že úver nebral za účelom výkonu podnikania. Mal viac úverov

a snažil sa ich splácať. Stále nie je presvedčený o svojej vine, hoci bol odsúdený. Po jeho odsúdení
si žalobca uplatnil nárok z tej istej úverovej zmluvy, ktorá je ako dôkaz použitá aj v tomto konaní,
v rozhodcovskom konaní a bol vydaný aj rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého bola začatá
exekúcia. Namietal neprijateľnosť zmluvných podmienok. Úver si vzal, lebo potreboval financie na
prežitie. Žalovaný uviedol, že si je vedomý svojho dlhu, ale nesúhlasí s výškou uplatnenou touto žalobou.

Žalobcoviuhradilsumuvovýške300,00Eurdňa26.04.2012apotomuhradilpo100,00Eurvmesiacoch
november a december roku 2017 a v mesiacoch január, február a marec roku 2018, t. j. celkom sumu
vo výške 800,00 Eur. Podľa jeho názoru by mal žalobcovi vrátiť už len sumu vo výške 2 700,00 Eur. O
vykonaných platbách súdu predložil výpisy z účtov.

12. Podľa § 193 C. s. p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutímpríslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

17. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

18. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti

podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

19. Súd je viazaný rozsudkom vydaným v trestnom konaní len do takej miery, že nie je oprávnený

skúmať, či bol spáchaný trestný čin, preto ani v tomto prípade súd nespochybňuje spáchanie trestného
činu úverového podvodu žalovaným. V občianskom súdnom konaní je však oprávnený skúmať, či
poškodenému vznikla škoda.

20. Pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené súčasne nasledujúce

predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia príčinnej
súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a (v prípade subjektívnej zodpovednosti)
d) zavinenie.21. Žalobca si nárok na náhradu škodu uplatňuje z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne
a včas mesačné splátky úveru vo výške 3 500,00 Eur. Tento predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu
bol v konaní preukázaný, pretože ani nebol sporný. Žalovaný potvrdil, že žalobca mu úver poskytol a

on ho nesplatil riadne a včas.

22. Súd musel ako predbežnú otázku riešiť, či úver poskytol žalobca žalovanému na výkon podnikania
alebo má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Samotné uvedenie skutočnosti v úverovej zmluve, že
žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky na výkon podnikania, nestačí na to, aby mu bolo

odopreté postavenie spotrebiteľa a tým aj odopretá ochrana, ktorá mu prislúcha podľa právneho
poriadku. V zmysle ustálenej judikatúry súdov dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol
poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí
takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver
majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), teda veriteľa. Bezpečným
preukázaním tejto skutočnosti pritom nemôže byť len dvojaké označenie dlžníka (rodným číslom a

identifikačným číslom osoby), dokonca ani všeobecný údaj o uzavretí zmluvy, o poskytnutí úveru na
výkon podnikania (ktorý žalobca bežne používa vo svojich zmluvách), ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aké je zamestnanie, povolanie dlžníka a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním,
povolaním, či predmetom činnosti dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. (viď napr. rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XSžo XX/XXXX zo dňa 19. 08. 2015, sp. zn. XSžo XX/

XXXX zo dňa 27. 01. 2015 či rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. XCoE/XX/XXXX zo dňa 12.
08. 2014). Žalovaný opakovane v konaní tvrdil, že úver nebral pre účely podnikania a spotreboval ho na
vedenie „normálneho života“ a úver neviedol v účtovníctve. K záveru, že úver nebol poskytnutý na účely
jeho podnikania dospel nielen súd v trestnom konaní, ale aj v exekučnom konaní. Súd tiež uvádza, že
žalobca v konaní dvakrát predložil nečitateľnú zmluvu o úvere a až zo zmluvy predloženej žalovaným

ako aj zo zmluvy, ktorá sa nachádzala v exekučnom spise, súd dokázal prečítať prehlásenie dlžníka, že
finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania.

23. Ochrana spotrebiteľa nie je bezhraničná a má svoje limity. Na druhej strane súdu sú známe
obchodné praktiky žalobcu, ktorý uzatvára s dlžníkmi vopred pripravené, predtlačené, formulárové

zmluvy o úvere a poskytuje úver na výkon povolania či podnikania aj dôchodcom alebo preukázateľne
nepracujúcim dlžníkom. Súd súhlasí s tvrdením, že má byť chránená aj dobrá viera veriteľa, že dlžník
mu poskytol pravdivé údaje, avšak žalobca v tomto konkrétnom prípade žiadnym spôsobom neskúmal
bonitu žalovaného, t. j. jeho schopnosť splácať poskytnutý úver. O tejto skutočnosti svedčí aj skutková
veta trestného činu, ktorý žalovaný spáchal a z ktorej vyplýva, že žalovaný v čase poskytnutia úveru

mal viacero dlhov voči tretím osobám a nedosahoval tvrdený mesačný príjem. Ak žalovaný porušil
svoje povinnosti uviesť pravdivé údaje, žalobca mal možnosť si tieto údaje overiť a je nelogické, aby
veriteľ poskytoval úvery vo vyššej sume pri krátkej lehote splatnosti dlžníkovi, ktorý nie je spôsobilý
dlh uhradiť. Žalobca potom tiež nekonal v dobrej viere a obozretne, keď poskytol úver žalovanému a
až následne vykonával opatrenia (podanie trestného oznámenia, uplatnenie nároku na rozhodcovskom

súde) smerujúce k vymoženiu celej dlžnej sumy. Za konanie v dobrej viere súd nepovažuje ani to, že
žalobca napriek preukázateľnej úhrade žalovaným vo výške 300,00 Eur (a napriek tomu, že to sám
tvrdil), neurobil žiadny procesný úkon smerujúci k čiastočnému zastaveniu konania, čo by v konečnom
dôsledku mohlo ovplyvniť aj jeho prípadný úspech v spore.

24. Keďže žalobca nepreukázal účel poskytnutia úveru na výkon podnikania žalovaného, hoci toto
dôkazné bremeno zaťažovalo jeho, súd považoval poskytnutý úver zo zmluvy č. 602200099 zo dňa
16.12. 2010 za spotrebiteľský a podlieha tak skúmaniu, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje
všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. a či bola dodržaná písomná forma. Súd konštatuje,
že predložená zmluva o úvere neobsahuje údaje o úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere

nákladov, priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov a ani výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho je poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov. Ak teda
žalovanému poskytol úver vo výške 3 500,00 Eur, nie je žalovaná povinná vrátiť mu okrem tejto sumy
žiadne ďalšie poplatky, úroky či odmenu (vo výške 1 640,00 Eur).

25. Ďalším predpokladom vzniku škody je aj jej existencia. Samotné odkázanie nároku na náhradu
škody v trestnom konaní neznamená, že je splnený tento predpoklad. V konaní súd zistil, že voči
žalovanej prebieha exekučné konanie, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. G. XXXXX/XX zo S. XX. XX. XXXX, predmetom ktorého bolouplatnenie nároku žalobcu na zaplatenie sumy spolu so zmenkovým úrokom ako aj zákonným úrokom
nazákladezmenky,ktorázabezpečovalazmluvuoúvereč.XXXXXXXXXzodňa16.12.2010.Exekučné
konaniebolovedenéOkresnýmsúdomBanskáBystricapodsp.zn.XEr/XXX/XXXXasúdprvejinštancie

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré rozhodnutie
potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. XCoE/XX/XXXX F. S. XX. XX. XXXX.
Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/XX F. S. XX. XX. XXXX je tak
nevykonateľným exekučným titulom, a teda žalobcom uplatnený nárok v civilnom konaní je dovolený,
nie je v rozpore so zákonom (nejedná sa o dvakrát uplatnený nárok), čím je splnená aj podmienka

existencie škody.

26. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody, čo tiež bolo v tomto konaní preukázané, nakoľko žalovaný porušil svoje
povinnosti (nielen neplatením dohodnutých splátok poskytnutého úveru) ale poskytol veriteľovi aj také
informácie, ktorými ho uviedol do omylu, čím svojím konaním spáchal trestný čin a žalobcovi takým

jeho konaním vznikla škoda v podobe nesplateného úveru. Tiež je splnená podmienka existencie
zavinenia žalovaného, čo vyplýva z trestného rozsudku. Sú tak splnené všetky podmienky smerujúce
ku konštatovaniu vzniku a aj existencie škody, ktorá vznikla žalobcovi.

27. Pokiaľ ide o výšku škody, súd opätovne konštatuje (viď trestný rozsudok ako aj body 21. - 24.

odôvodnenia), že zmluva o úvere neobsahuje údaje o úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere
nákladov, priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov a ani výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho je poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov.
Žalovaný je tak žalobcovi povinný vrátiť len rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a
vrátenými finančnými prostriedkami. Ak žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3 500,00 Eur, ktorý

bol už splatený sumou vo výške 800,00 Eur, je žalovaný povinný žalobcovi vrátiť len sumu vo výške
2 700,00 Eur. Okrem toho je žalovaný s plnením v omeškaní, v dôsledku čoho v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok
z omeškania v ním uplatnenej výške 5 % ročne z dlžnej sumy. Oproti žalobe súd však upravil prvý deň

omeškania ku termínu 04. 12. 2011. Keďže k zosplatneniu dlhu došlo 03. 12. 2011, nemohol sa žalovaný
zároveň tým istým dňom dostať do omeškania.

28. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v časti vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 2 700,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 04. 12.

2011 do zaplatenia a vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C. s. p., ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol úspešný v rozsahu 52,53 %, pretože z uplatneného

nároku vo výške 5 140,00 Eur mu bol priznaný len nárok vo výške 2 700,00 Eur. Žalovaný bol úspešný v
časti 47,47 %. Vzhľadom na uvedený pomer úspechu strán súd rozhodol tak, že žiadnej nepriznal nárok
na náhradu trov konania. O výške trov konania už súd nebude v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodovať
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších zákonov.

Banská Bystrica 14. 12. 2018