Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/152/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116215729
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6116215729.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcu C., s. r. o., so sídlom H., C.
XX, V.: XX XXX XXX, proti žalovanej Y. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. H., G. XXXX/XX, o zaplatenie
5.140,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.
k. 8Csp/40/2016-236 zo dňa 14. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku o
náhrade trov konania, p o t v r d z u j e ;
vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.700,- €
s príslušenstvom, vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť
mu sumu 5.140,- € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 16. 12. 2010 poskytol žalovanej úver vo výške 3.500,- €, ktorý sa žalovaná
zaviazala splatiť spolu s poplatkami vo výške 1.640,- € v štyroch mesačných splátkach po 1.285,- €,

počnúc dňom 25. 01. 2011. Žalobca sa domáhal podanou žalobou náhrady škody z dôvodu, že Okresný
súd Banská Bystrica rozsudkom sp. zn. 6T/49/2012 zo dňa 02. 10. 2012 uznal žalovanú vinnou zo
spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1
Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobenej
škody na občianske súdne konanie. Trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
23. 01. 2013. Žalovaná však ani potom žiadnu platbu neuhradila.

2. Pôvodne o žalobe okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 8Csp/40/2016-162 zo dňa 29. 03. 2017,
ktorým žalobu zamietol, avšak Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 16Co/240/2017-188 zo
dňa 16. 09. 2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresnému
súdu uložil posúdiť otázku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ a vo veci znova rozhodnúť.

3. Okresný súd po doplnenom dokazovaní rozhodol teraz odvolaním napadnutým rozsudkom,
nepovažoval za sporné uzavretie úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX dňa 16. 12. 2010 a že žalobca

žalovanej poskytol finančné prostriedky vo forme úveru vo výške 3.500,- €, a nakoniec ani tú skutočnosť,
že žalovaná plnila žalobcovi na pohľadávku tak, že uhradila sumu 300,- € a potom 5-krát po 100,- €, a
teda celkovo mu uhradila sumu 800,- €. Nebola spornou ani tá skutočnosť, že žalovaná bola odsúdená
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 6T/49/2012 zo dňa 02.10. 2012, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu a že týmto
rozsudkom bol žalobca odkázaný so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne
konanie.

4. Okresný súd úverovú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu považoval za spotrebiteľskú zmluvu a
dospel k záveru, že úver nebol poskytnutý na účely podnikania žalovanej (bod 22. dôvodov napadnutého
rozsudku). Keďže žalobca nepreukázal účel poskytnutia úveru na výkon podnikania žalovanej, hoci toto
dôkazné bremeno zaťažovalo jeho, súd považoval poskytnutý úver za spotrebiteľský, ktorý podlieha

skúmaniu, či zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. a či bola dodržaná
jeho písomná forma. Okresný súd zistil, že predložená zmluva o úvere neobsahuje údaje o úrokovej
sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov, priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov
a ani výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho je poskytnutý
úver bez úrokov a bez poplatkov. Ak teda žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3.500,- €, nie je
žalovaná povinná vrátiť mu okrem tejto sumy žiadne ďalšie poplatky, úroky, či odmenu (vo výške 1.640,-

€). Súd ďalej skonštatoval, že ďalším predpokladom vzniku škody je aj jej existencia, samotné odkázanie
nároku na náhradu škody v trestnom konaní neznamená, že je splnený tento predpoklad. Voči žalovanej
prebieha exekučné konanie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 01275/12 zo dňa 29. 05. 2012, predmetom ktorého bolo uplatnenie nároku žalobcu na zaplatenie
sumy spolu so zmenkovým úrokom ako aj zákonným úrokom na základe zmenky, ktorá zabezpečovala

predmetnú zmluvu o úvere. Exekučné konanie bolo vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod
sp. zn. 1Er/598/2014 a súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktoré rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici. Rozhodcovský
rozsudok je tak nevykonateľným exekučným titulom, a teda žalobcom uplatnený nárok v civilnom konaní
je dovolený, nie je v rozpore so zákonom, čím je splnená aj podmienka existencie škody. Súd považoval

za splnený aj ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu, ktorým je príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a vznikom škody. Žalovaný porušil svoje povinnosti nielen neplatením dohodnutých
splátok poskytnutého úveru, ale poskytol veriteľovi také informácie, ktorými ho uviedol do omylu, čím
spáchal trestný čin a žalobcovi jeho konaním vznikla škoda v podobe nesplateného úveru. Tiež je
splnená podmienka existencie zavinenia žalovanej, čo vyplýva z trestného rozsudku.

5. Pokiaľ ide o výšku škody, súd opätovne poukázal na to, že predmetný úver je úver bez úrokov a bez
poplatkov a že žalovaná je tak povinná vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi poskytnutými finančnými a
vrátenými finančnými prostriedkami. Ak žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3.500,- €, ktorý bol
už splatený sumou vo výške 800,- €, je žalovaná povinná žalobcovi vrátiť len sumu 2.700,- € a úroky

z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.

6. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1, 2, § 420 ods. 1 OZ, podľa § 9 ods. 1, 2, § 11
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., o úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s §
3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., o náhrade trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu

vo veci podľa § 255 ods. 2 CSP.

7. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá
CSP) žalobca z dôvodu, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. b) CSP tým, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej podľa § 365 ods. 1 písm. d)
CSP konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a podľa §
365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a napokon z dôvodu vady uvedenej v § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalovaná bola

odsúdená za spáchanie prečinu úverového podvodu a žalobca bol v postavení poškodeného odkázaný
so svojim nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Jedným zo znakov skutkovej podstaty
trestného činu úverového podvodu je aj spôsobenie škody podľa § 380 Obchodného zákonníka, za
škodu sa tiež považuje ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v
dôsledku porušenia povinností druhej zmluvnej strany. Konanie žalovanej malo charakter úmyslu a

žalobca sa v konaní nedomáhal zaplatenia dlžnej sumy z titulu zmluvy, ale z titulu náhrady škoda. Súd
preto postupoval nesprávne, keď žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu posúdenia predmetnej
zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov. Žiadal rozhodnúť v súlade so žalobným návrhom žalobcu.8. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie prejednal viazaný jeho rozsahom a dôvodmi (§

379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a
rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, ako je uvedené vyššie, že je viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania, preto pokiaľ napadnutým rozsudkom okresný súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť

žalobkyni sumu 2.700,- € s príslušenstvom, v tomto výroku, keďže odvolaním napadnutý nebol, zostal
rozsudok okresného súdu nedotknutý.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd zamietol žalobu čiastočne ohľadom
nároku žalobcu na zaplatenie rozdielu medzi uplatňovanou sumou 5.140,- € s príslušenstvom a
žalobcovi priznanou sumou vo výške 2.700,- € s príslušenstvom. Keďže žalovanej bola uložená

povinnosť zaplatiť žalobcovi túto časť istiny spolu s príslušenstvom, čiastočne v tejto časti súd žalobu
zamietol z toho dôvodu, že zmluvu uzavretú medzi stranami sporu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.
12. 2010, aj keď to okresný súd výslovne neuviedol, ale považoval za platnú, ktorá skutočnosť vyplýva
z toho, že túto zmluvu podrobil kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok a kontrole, či predmetná
zmluva obsahuje obligatórne náležitosti vyžadované v ust. § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z.,

pričom dospel k záveru, že táto zmluva neobsahuje údaje o úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere
nákladov, priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov a ani výšku, počet a termíny splátok,
úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho je poskytnutý úver bez úrokov a bez poplatkov. Žalovanej
bol poskytnutý úver vo výške 3.500,- €, z ktorého zaplatila žalobcovi sumu 800,- €, a teda okresný súd
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.700,- € s príslušenstvom.

12.Nadruhejstranevšakokresnýsúduvedenúpovinnosťuložilztohodôvodu,žemalzato,ženastrane
žalobcu vznikla škoda z dôvodu spáchania úverového podvodu zo strany žalovanej, a pretože rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 01275/12 zo dňa 29. 05. 2012 je nevykonateľným exekučným
titulom, žalobcom uplatnený nárok v civilnom konaní je dovolený, nie je v rozpore so zákonom, „čím je

splnená aj podmienka existencie škody.“

13. Ak teda okresný súd žalovanej uložil povinnosť plnenia na základe platnej zmluvy (bezúročnej a
bezpoplatkovej), nemôže nárok žalobcu zároveň považovať aj za nárok na náhradu škody. Žalobca
nemôže mať zároveň nárok na plnenie podľa zmluvy a zároveň aj nárok na náhradu škody vo výške

nároku, ktorého by sa mohol domáhať titulom plnenia zo zmluvy.

14. Právne posúdenie veci prináleží súdu, a preto aj keď si žalobca uplatňuje pohľadávku titulom škody,
okresnému súdu nič nebráni nárok žalobcu posúdiť aj podľa iného právneho ustanovenia, konkrétne
podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení a naopak, prípadne nárok posúdiť ako nárok na plnenie zo

zmluvy. Pokiaľ žalobcovi prináleží právo na uplatňovanie si nárokov z existujúcej platnej zmluvy, tento
jeho nárok nie je možné zároveň posúdiť aj ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo nárok
na náhradu škody. O bezdôvodné obohatenie by mohlo ísť len v prípade zániku zmluvy, napr. v dôsledku
odstúpenia od nej žalobcom, v dôsledku ktorej skutočnosti by nárok žalobcu na plnenie zo zmluvy
zanikol. V súdenej veci však žalobca odstúpenie od zmluvy v konaní netvrdil. Na základe uvedeného

potom platí, že pokiaľ okresný súd mal za to, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaje o úrokovej
sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov, priemernej hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov
a ani výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho je poskytnutý úver
bez úrokov a poplatkov, správne žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi len rozdiel medzi výškou
žalobcom poskytnutého úveru a sumou žalovanou za účelom vrátenia poskytnutého úveru zaplatenou.

Žalobca v konaní nepreukázal, že mu vznikla akákoľvek škoda v súvislosti s uzavretím úverovej zmluvy
so žalobkyňou, prípadne v súvislosti s uplatňovaním a vymáhaním si nárokov z nej. Pokiaľ potom
okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol (v dôsledku čiastočného plnenia zo strany žalovanej a z dôvodu
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru), rozhodol správne, a preto krajský súd rozsudok v napadnutom
rozsahu ako vecne správny potvrdil, a to aj vo výroku o náhrade trov konania ako výroku závislom od

rozhodnutia vo veci samej.15. Žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, preto by mala nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, avšak v odvolacom konaní jej žiadne
trovy nevznikli, a preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).