Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 13, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoE/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815203509
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8815203509.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: X. M., O.. X.X.XXXX, V. M. XXX, XXX XX M., o
vymoženie 104,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov

nad Topľou č.k. 3Er/337/2015-42 zo dňa 16.7.2019, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku II., t.j. o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) výrokom I.
napadnutého uznesenia nevylúčil súdneho exekútora L. z vykonávania exekučného konania vedeného

pod sp.zn. 3Er/337/2015 a výrokom II. napadnutého uznesenia zamietol žiadosť o udelenie poverenia.

2. V odôvodnení uviedol, že súdny exekútor si splnil povinnosti podľa § 30 ods. 3 Exekučného
poriadku a oznámil súdu skutočnosti, pre ktoré by mohol byť vylúčený z vykonania exekúcie. Súd prvej
inštancie po preskúmaní veci dospel k záveru, že exekútorom uvedené skutočnosti nie sú dôvodmi
na vylúčenie súdneho exekútora z exekúcie, nakoľko samotná skutočnosť, že súdny exekútor bol

niekedy v pracovnom pomere u oprávneného a poberal od neho pôžitky zo závislej činnosti, nemôže
vzbudiť pochybnosť o tom, či exekútor postupuje vo veci nestranne a nezaujato, nakoľko exekútor
môže postupovať len v zmysle platných právnych predpisov a nemá možnosť ísť nad rámec exekúcie
ani nemôže ovplyvňovať exekúcie vo výhodnejšom smere pre oprávneného. Na základe uvedených
skutočností súd uzavrel, že dôvodom na vylúčenie exekútora z dôvodu zaujatosti nie je tvrdenie,
že exekútor je bývalým zamestnancom oprávneného. Čo sa týka výroku II. napadnutého uznesenia,

týkajúceho sa zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd
prvej inštancie konštatoval, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnému vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovskéhosúduzriadenýmSlovenskározhodcovská,a.s.,sp.zn.F.zodňa3.9.2014.Právnyvzťah
medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.1.2012, ktorá
má spotrebiteľský charakter. V tej istý deň bola medzi účastníkmi zmluvy uzavretá aj Rozhodcovská

zmluva, ktorá bola vo formulárovej podobe. Exekučný súd posúdil obsah znenia rozhodcovskej zmluvy
a dospel k záveru, že táto síce zdanlivo dáva povinnému možnosť výberu medzi všeobecným súdom a
rozhodcovským súdom predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, avšak v prípade, ak by
dodávateľ podal žalobu na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd,
je spotrebiteľ nútený sa podrobiť začatému rozhodcovskému konaniu. Exekučný súd taktiež konštatoval,
že predmetná rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku

sporu ale ešte na začiatku zmluvného vzťahu, teda popri uzatváraní úverovej zmluvy, pričom oprávnený
si vybral rozhodcovský súd, ktorý je vzdialený približne 500 km od bydliska povinného. Na základeuvedeného dospel exekučný súd k záveru, že predmetná rozhodcovská zmluva nedáva spotrebiteľovi
možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, čím došlo k obmedzeniu práva
slabšej zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde Slovenskej republiky. Uvedené

ustanovenie vyhodnotil exekučný súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na uvedené
rozhodcovský súd založil svoju právomoc na neplatnej zmluve, teda samotný exekučný titul je postihnutý
nedostatkom jeho materiálnej vykonateľnosti. Z týchto dôvodov súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku II. o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia.
Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný
poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd nesprávne aplikoval
ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a

návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne
preskúmavanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu.
Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd nemôže skúmať
samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu.

Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov
exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený
namietal tiež neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že
rozhodcovská zmluva bola uzatvorená podľa § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že v zmysle

§ 2 ods. 2 druhá veta predmetnej zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli, že v prípade akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o
platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť
za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinnému nebola odňatá možnosť konať pred
všeobecným súdom. Oprávnený poukázal na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,

v zmysle ktorého je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ak v rámci rozhodcovskej doložky dodávateľ
od spotrebiteľa požaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom v
zmysle dôvodovej správy bolo úmyslom predmetnej úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde
uplatnia svoje práva. Oprávnený mal za to, že exekučný súd rozhodol nad rámec zákonných ustanovení.
Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
CSP) prejednal odvolanie oprávneného v zmysle ustanovení § 379 a nasl. CSP v rozsahu odvolacích
dôvodov, bez nariadenia pojednávania, s tým, že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok,
prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Odvolací súd pritom dospel k

záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Čo sa týka veci samej rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvoinštančný súd aj bez
návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd SR už vo viacerých
rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy.

Vo veci sp.zn. 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal

rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.
Obdobne pre porovnanie aj uznesenie NS SR vo veci sp.zn. 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia

Ústavného súdu SR vo veciach sp.zn. IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a Nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.6. Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť,
že rozhodcovská zmluva, uzatvorená v rovnaký deň ako zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
27.01.2012, nebola platne uzavretá.

7. Zmluva o úvere č. 802700051 zo dňa 27.1.2012, uzavretá medzi oprávneným a povinným, je z
hľadiska svojho obsahu úverovou spotrebiteľskou zmluvnou vzhľadom na obsah zmluvného vzťahu ako
aj subjekty zmluvného vzťahu a najmä povinného, ktorá spĺňa podmienky pre označenie spotrebiteľ, čo
napokon ani v predmetnom konaní nie je sporné.

8. Platnosť rozhodcovskej zmluvy je potrebné posudzovať podľa ustanovení § 3, 4 a 5 Zákona o
rozhodcovskom konaní a podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku
dňu uzavretia spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva, nesmie zhoršovať postavenie
spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými právami v súdnom konaní.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy (ďalej len OZ), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že predložená spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nebola individuálne dojednaná, a preto je
neplatná a rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť o spore zo zmluvy a vydať spôsobilý exekučný
titul.

15. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre
záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je zväčša forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému ako spotrebiteľovi v podobe formulárovej zmluvy,

bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Takto to bolo aj
v prípade preskúmanej rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na notoricky známu metódu uzatvárania
spotrebiteľských zmlúv predkladaním viacerých formulárov na vyplnenie niekoľko málo údajov o osobe
dlžníka - spotrebiteľa, pričom na zakladanie viacerých rôznych právnych vzťahov v tom istom čase so
spotrebiteľom používa rôzne formuláre (napr. zmluva o úvere, dohoda o uznaní záväzku, rozhodcovská

zmluva), vyššie uvedený záver (že nejde o individuálne uzavretú zmluvu) musí dodávateľ vyvrátiť
(§53 ods. 3 OZ), avšak inak, ako len poukazom na to, že použil formulár legitimizovaný zákonom. Pri
nezmenenej metodike uzatvárania spotrebiteľských zmlúv, ani v tomto prípade odvolací súd nezistil
odklon od dlhoročne používanej formy („predloženia listiny na podpis“), a preto nezistil v predmetnej veci
individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy.

16. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktickánerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

17. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k totožnému záveru ako súd prvej inštancie a to, že
rozhodcovskú zmluvu v predmetnom prípade nemožno považovať za individuálne dojednanú. Následne
sa odvolací súd zaoberal otázkou, či takto naformulovaná zmluva nespôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

18. K nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa odvolací
súd poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského
súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej
zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do
takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby

spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh

na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne
aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ Odvolací súd nezistil žiadny dôvod na
odklon od vyššie citovaného spoločného stanoviska.

19. Stanovenie rozhodcovského súdu a prioritné určenie rozhodcovského konania v prípadných sporoch

medzi účastníkmi tak, ako je to naformulované v rozhodcovskej zmluve, ktorá je typizovaným tlačivom
pochádzajúcim od oprávneného, obchádzajúc možnosti zabezpečenia náležitej ochrany práv povinného
a potláčajúc základné procesné postupy súdneho konania, stavia povinného do situácie vzdania sa
vopred práv, ktoré priznáva zákon, jednoznačne bez uvedomenia si dôsledkov a závažnosti možného
stavu do tej miery, aby venoval rozhodcovskej zmluve zvýšenú pozornosť. Aj z uvedených dôvodov

je nevyhnutné posúdiť predmetnú zmluvu ako neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Uvedená rozhodcovská zmluva
nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu prejednať spor medzi účastníkmi konania a
vydať rozhodnutie vo veci samej, ktoré by bolo spôsobilé byť exekučným titulom.

20. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za
rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Súd prvej inštancie preto
postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po preskúmaní

predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

21. Z vyššie uvedených dôvodov napokon odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nerozhodol
nad rámec zverenej právomoci, že svojím postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom
a vec vecne správne právne posúdil. Preto odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie podľa

§ 387 CSP ako vecne správne.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).

23. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).