Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 28, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 30Pc/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120205260
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mária Košťálová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2120205260.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Máriou Košťálovou v právnej veci navrhovateľky - matky: W.

B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, Z., t.č. bytom Z. Z. X, Z., zastúpenej Centrom
právnej pomoci, Pekárska 11, Trnava, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: L. X., narodený
XX.XX.XXXX,trvalebytomE.XXX,ourčenieotcovstvaaúpravuprávapovinnostírodičovkmaloletému:
Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený procesným opatrovníkom Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že L. X., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, j e o t c o m maloletého Z. B.,
narodeného dňa XX.XX.XXXX v Z., rodné číslo XXXXXX/XXXX, z matky W. B., narodenej XX.XX.XXXX,

rodnéčísloXXXXXX/XXXX,ktorénarodeniejezapísanévknihenarodenímatričnéhoúraduZ.vozväzku
XXX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXXX.

II.MaloletýZ.sazverujedoosobnejstarostlivostimatky.Obajarodičiasúoprávneníapovinnímaloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Z. výživným vo výške 100,- eur mesačne počnúc od

30.06.2020 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

IV.Zročnévýživnézaobdobieod30.06.2020do31.03.202vovýške1.003,33eurjeotecpovinnýzaplatiť
v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením ktorejkoľvek splátky
riadne a včas sa stáva splatným celý dlh.

V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú párnu nedeľu od 14:00 hod. do 16:00 hod. za
prítomnosti matky.

VI. Súd návrh otca na zmenu priezviska maloletého zamieta.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 30.06.2020 domáhala určenia otcovstva k
maloletému,zvereniamaloletéhodoosobnejstarostlivostimatkyazaviazanieotcanaplatenievýživného
vo výške 130,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené

(ďalej aj „domnelý otec“) tvorili pár približne 1,5 roka, žili v spoločnej domácnosti v B. a udržiavali spolu
intímny vzťah. Navrhovateľka v januári 2017 otehotnela, o čom informovala aj domnelého otca. V lete
2017, cca v 8.mesiaci tehotenstva navrhovateľky, domnelého otca odsúdili na trest odňatia slobody,
po čom sa navrhovateľka odsťahovala ku svojej matke. Narodenie maloletého oznámila domnelémuotcovi listom, na čo domnelý otec navrhovateľke oznámil, že nesúhlasí, aby mal maloletý priezvisko
navrhovateľky. Záujem o maloletého však do podania návrhu neprejavil ani ho nevidel. Centrum právnej
pomoci vyzvalo domnelého otca na určenie otcovstva súhlasným vyjadrením, domnelý otec na výzvu

neregoval. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka sama, príležitostne jej vypomáha jej matka
(starámatkamaloletého).Pravidelnénákladynamaloletéhomatkavyčíslilavovýške100,-eurmesačne,
okrem toho vynakladá na maloletého nepravidelné výdavky cca vo výške 50,- eur mesačne. Svojej
matke prispieva na bývanie matky a maloletého sumou 100,- eur mesačne. Po nástupe do materskej
školy matka očakáva zvýšenie výdavkov na materskú školu cca o 50,- eur mesačne. Navrhovateľka je

na rodičovskej dovolenke, jej príjem tvorí rodičovský príspevok vo výške 270,- eur mesačne, poberá
prídavky na dieťa vo výške 49,90 eur mesačne. K návrhu pripojila rodný list maloletého, výzvu na
určenie otcovstva súhlasným vyhlásením, čestné prehlásenie p. P., potvrdenie o poberaní rodičovského
príspevku a prídavku na dieťa.

2. Domnelý otec na pojednávaní v neprítomnosti matky uviedol, že súhlasí s tvrdeniami navrhovateľky o

vzájomnom spolužití a uznáva, že je otcom maloletého. Pokúšal sa s matkou maloletého skontaktovať
po prepustení z výkonu trestu, žila vtedy na východe, aj mu hovorila, aby prišiel pre ňu, ale nemal ako.
Po tom, ako sa navrhovateľka presťahovala do Z., sa mu neozvala. Syna ešte nikdy nevidel. Je ochotný
platiť výživné 100,- eur mesačne. Požaduje určiť styk otca s maloletým, najskôr vo forme návštev, potom,
ako si maloletý na otca zvykne, by chcel mať styk určený na celý víkend. Má ešte 5 nezaopatrených detí,

pracuje príležitostne, príjem má cca 600-700,- eur v čistom. Nehnuteľnosti, auto, ani iné veci výraznejšej
hodnoty nevlastní. Požaduje, aby mal maloletý priezvisko X..

3. Navrhovateľka sa k vyjadreniam domnelého otca vyjadrila a uviedla, že súhlasí s výživným vo
výške 100,- eur mesačne, ktoré navrhol domnelý otec. Vzhľadom na to, že maloletého nikdy nevidel a

neprejavoval oňho záujem, nesúhlasí s požiadavkou domnelého otca na styk s maloletým.

4. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti domnelého otca, ktorý svoju neprítomnosť
neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania. Na pojednávaní matka uviedla, že súhlasí s
určením styku otca s maloletým každú druhú nedeľu od 14:00 hod. do 16:00 hod. za jej prítomnosti.

Nesúhlasí so zmenou priezviska maloletého. Procesný opatrovník uviedol, že odporúča súdu vyhovieť
návrhu, o výživnom rozhodnúť tak, ako to navrhoval domnelý otec, upraviť styk tak, ako to navrhla matka,
každú druhú nedeľu za prítomnosti matky. Návrh otca na zmenu priezviska sa mu javí ako nedôvodný.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi doručenými

do spisu a lustráciou domnelého otca v registri obyvateľov, pričom z vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav: Navrhovateľka a domnelý otec udržovali intímnu známosť cca 1,5 roka v
období rokov 2016 a 2017. V lete 2017 odsúdili odporcu na trest odňatia slobody. Dňa XX.XX.XXXX
sa matke narodil syn Z., matka oznámila jeho narodenie domnelému otcovi. V rodnom liste maloletého
je otec neuvedený. Domnelý otec uznáva, že je otcom maloletého, maloletého nikdy nevidel, prejavil

záujem o stretávanie s maloletým. Domnelý otec žiadal, aby mal maloletý priezvisko X.. Otec má 5
nezaopatrených detí (bez maloletého Z.a), príjem v čistom uvádza 600-700,- eur, pričom uvádza, že je
ochotný a schopný platiť na maloletého výživné 100,- eur mesačne.

6. Podľa § 90 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), ak nie je otcovstvo určené

podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 94 ods.2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodeniu dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

7.Pretožekurčeniuotcovstvakmaloletémudieťaťunedošlosúhlasnýmvyhlásenímrodičovspoukazom
na § 90 Zákona o rodine, podľa § 94 ods.2 Zákona o rodine, za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorý
s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodeniu dieťaťa menej ako 180 a viac ako
300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Zhodnými výpoveďami účastníkov konania

bolo zistené, že títo sa spolu intímne stýkali v dobe rozhodnej pre počatie dieťaťa (od 08.11.2016 do
08.03.2017). Muž, ktorého otcovstvo má byť určené, súhlasil s určením, že je otcom dieťaťa a súd s
poukazom na ustanovenie § 94 ods. 2 zákona o rodine určil, že je otcom maloletého.8. Podľa § 110 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) S konaním
o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive
maloletého.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §25 a 26 sa použijú
primerane.

Podľa § 24 ods. 1 a 4 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (1) Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného

prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi. (4)

Podľa§62ods.1,2,4a5zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (1) Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. (2) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. (4) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (5)

Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 25 ods. 1 až 3 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (1) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s
maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (2) Ak je to potrebné v záujme maloletého

dieťaťa,súdobmedzístykmaloletéhodieťaťasrodičomalebozakážestykmaloletéhodieťaťasrodičom,
akniejemožnézabezpečiťzáujemmaloletéhodieťaťaobmedzenímstykumaloletéhodieťaťasrodičom.
(3)9. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vzhľadom k osobnej starostlivosti o maloletú
matkou od jej narodenia, ktorú starostlivosť táto riadne vykonáva, ako aj vzhľadom nato, že
navrhovateľka, matka maloletého dieťaťa a muž, ktorého otcovstvo má byť určené, nie sú manželia,

nežijú v spoločnej domácnosti, muž, ktorého otcovstvo má byť určené maloletého ešte nikdy nevidel, je
v záujme maloletého, aby bol zverená do osobnej starostlivosti matky.

10. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj
na možnosti, schopnosti a majetkové pomery navrhovateľky a muža, ktorého otcovstvo má byť určené.

Domnelého otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 eur mesačne,
uvedenú sumu súd považuje za primeranú jeho možnostiam a schopnostiam. Navrhovateľka poberá
rodičovský príspevok a prídavky na deti. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej prispieva
na bývanie sumou 100,- eur mesačne. Výdavky na maloletého uvádzala pravidelné výdavky 100 eur
(počiatočné mlieko cca 13,- eur, hygiena 30,- eur, strava 50,- eur) a nepravidelné výdavky cca 50,- eur
mesačne (zdravotná starostlivosť, oblečenie, obuv, hračky, voľnočasové aktivity). Matka predpokladá

zvýšenie výdavkov na predškolské zariadenie cca 50,- eur mesačne. Výdavky matky na bývanie (za
matku a 2 deti) sú 100,- eur mesačne, t.j. alikvotna časť nákladov na bývanie na maloletého Z.a je vo
výške 33,33 eur. Súd posúdil výšku výdavkov ako oprávnenú. Výdavky na maloletého Z.a sú teda vo
výške 183,33 eur, resp. 233,33 eur po nástupe maloletého do predškolského zariadenia. Domnelý otec
pracuje príležitostne, čistý mesačný príjem má cca 600-700 eur. Má vyživovaciu povinnosť k ďalším

5 deťom. Súd pri určení výšky výživného vzal do úvahy skutočnosť, že o maloletého sa stará výlučne
matka. Domnelý otec nijako nezabezpečuje starostlivosť o maloletého, preto je odôvodnené, aby znášal
vyšší podiel na nákladoch na maloletého, a to minimálne vo výške 2/3 nákladov, čo predstavuje cca 122,-
eur. Keďže však domnelý otec má ďalších 5 vyživovacích povinností, a je zrejmé, že z príjmu 600-700,-
eur mesačne nedokáže zabezpečiť pre každé výživné minimálne v danej výške (keďže ostatné deti sú

staršie, súd predpokladá, že náklady na ich výživu sú vo vyššej výške), súd zaviazal domnelého otca na
platenie výživného vo výške 100,- eur, keď tento sám vyhlásil, že výživné v tejto výške je schopný plniť.

11. Súd rozhodol aj o zaplatení zročného výživného, a to od podania návrhu do 30.04.2021, keď domnelý
otec si od podania návrhu žiadnym spôsobom vyživovaciu povinnosť neplnil. Súd povolil domnelému

otcovi zaplatiť zročné výživné v splátkach po 50,- eur mesačne, a to z dôvodu, aby neohrozil platenie
bežného výživného na maloletého Z.a a tiež výživu ostatných detí domnelého otca.

12. Súd rozhodol aj o úprave styku domnelého otca s maloletým dieťaťom, kedy domnelý otec prejavil
záujem o stretávanie sa s maloletým, spočiatku formou návštev, neskôr na víkend. Matka spočiatku so

stretávaním domnelého otca s maloletým nesúhlasila, napokon súhlasila s úpravou styku tak, ako je
uvedená vo výroku rozhodnutia. Súd má za to, že takáto úprava je v najlepšom záujme maloletého, keď
domnelý otec maloletého ešte nikdy nevidel, ale má záujem o vytvorenie vzťahu s maloletým, vytvorenie
takéhoto vzťahu je zároveň v najlepšom záujme maloletého, keďže poznať svojich rodičov a budovanie
si vzťahu s rodičmi predstavuje základnú potrebu dieťaťa. Súd nerozhodoval o rozšírenej úprave styku

po uskutočnení prvých stretnutí domnelého otca s maloletým, keďže takáto úprava sa súdu javí ako
predčasná a nie je možné predpokladať, ako sa bude vzťah domnelého otca s maloletým vyvíjať.

13. Súd zamietol návrh domnelého otca na zmenu priezviska maloletého. Domnelý otec maloletého ešte
nikdy nevidel, nie je zrejmé, či sa bude realizovať jeho styk s maloletým v zmysle tohto rozhodnutia, hoci

oň prejavil záujem a domnelý otec sa o maloletého nijakým spôsobom nestará ani si neplní vyživovaciu
povinnosť, a preto má súd za to, že zmena priezviska nie je v najlepšom záujme maloletého.

14. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákonne ustanovuje
inak.

Podľa § 53 CMP V konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov
môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí
úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.15. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok
na náhradu trov konania, navrhovateľka náhradu trov konania nežiadala, ani jej podľa obsahu spisu

žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.