Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Monday, July 6, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/202/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119214837
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8119214837.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: B. I., C. U. X, XXX

XX M. C. A., právne zastúpenej: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov
66, 08901 Svidník, proti žalovanému: Poštová banka a.s., IČO: 31340890, Dvořákovo nábrežie 4, 811
02 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 644,74 EUR s prísl. a
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia z a m i e t a.

II. U r č u je, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo
dňa 11.03.2010 od Obchodných podmienkach, v článku 4. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a
zabezpčenie - bod 4.6., v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu
na to, na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka,
(2) úrok z omeškania, (3) úrok z úveru, (4) splátka istiny úveru,“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Vo vzťahu k výroku I. p r i z n á v a žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

IV. Vo vzťahu k výroku II. p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 26.09.2019 žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie
644,74 EUR s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia a určiť neprijateľnosť zmluvnej
podmienky v článku 4 Obchodných podmienok v bode 4.6.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 11.03.2010 so žalovaným uzatvorila zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX,
v ktorej absentujú obligatórne náležitosti predpokladané ustanovením § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.,
a to ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa a priemerná hodnota RPMN.
Predmetná zmluva totižto neobsahuje správny údaj o výške RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške
26,82 %. Správna výška RPMN podľa internetovej kalkulačky vychádza 30,89 %. Súčasne zmluva
neobsahuje správny údaj o výške priemernej hodnoty RPMN,, ktorá je v zmluve uvedená vo výške 20,58
%, pričom správna výška podľa súhrnných informácií o údajoch a novoposkytnutých spotrebiteľských

úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok 2010 je vo výške 20,72 %.

3. Ďalej všeobecné obchodné podmienky obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku v čl. 4 bodu 4.6 s
tým, že uvedené zmluvné dojednanie zakladá nevyvážený vzťah medzi ňou a žalovaným, pokiaľ ide ozapočítavanie jej platieb na predmetný úver, keďže umožňuje žalovanému postupovať v tomto smere
nepredvídateľne a započítavanie jej platieb sa tak stáva pre ňu netransparentné.

4. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že rozdiel medzi údajom uvedeným
v zmluve a vypočítaným informatívnou kalkulačkou považuje za pochopiteľnú odchýlku, nakoľko
internetová kalkulačka je len informatívnym zdrojom a nie záväzným prostriedkom na overenie údajov.
Na podporu svojej argumentácie poukázal aj na rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej
republiky rozsudkom Okresného súdu Trebišov pod sp. zn. 20Csp/297/2017, Okresného súdu v Prešove

pod sp. zn. 9Csp/187/2018 ako aj Okresného súdu v Revúcej pod sp. zn. 8C/203/2015.

5. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa započítala do výpočtu RPMN aj poplatok za poistenie,
ktoré však nebolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru.

6. Podľa názoru žalovaného priamo z obchodných podmienok vyplýva dobrovoľnosť uzatvorenia

poisteniaanienevyhnutnosťakopredpokladuuzatvoreniazmluvyoúvere.Vdanomprípadenapodporu
svojej argumentácie poukázal na ustanovenie § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z.

7. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na nesprávne vyčíslenú priemernú hodnotu RPMN, podľa názoru
žalovanéhojepotrebnévychádzaťztabuľkyhodnôtprevšetkýchveriteľov.Vzmysleust.§1aNariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z., sa pre účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty použije priemerná
hodnota RPMN nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých
spotrebiteľských úverov.

8. K žalobe o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky uviedol, že spôsob započítania platieb na

poplatky, úroky a istinu vychádza z obchodnoprávneho charakteru zmluvy o úvere. Už pri uzatváraní
zmluvy o úvere totiž tento presne vie, aká bude celková výška nákladov, ak sa bude pridržiavať
ustanovení zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútnym obchodom a z toho vyplýva aj
aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove 20Co/181/2015 a 6Co/213/2015. Bez ohľadu na spotrebiteľský charakter

zmluvy nie je spornou otázkou, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, a preto žalobca pri
započítavaní úhrad postupoval v súlade s ustanovením § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zároveň
vočiuplatnenémunárokuvzniesolnámietkupremlčaniaspoukazomnauplynutiedvojročnejsubjektívnej
premlčacej doby, keďže poslednú splátku žalobkyňa uhradila dňa 20.06.2011. V tomto smere poukázal
na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky, a to rozhodnutie Krajského

súdu v Košiciach pod sp. zn. 2Co/109/2018, Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn.
17Co/163/2016, Najvyššieho súdu SR 5Cdo/291/2015 a 1Cdo/238/2017, Krajského súdu v Prešove
pod sp. zn. 21Co/193/2014, Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. 17Co/48/2018, Krajského súdu
v Žiline pod sp. zn. 5Co/98/2018 ako aj Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 11Co/175/2017. Zároveň
poukázal na nedôvodnosť aplikácie 10 ročnej objektívnej premlčacej doby z dôvodu nepreukázania

úmyslu žalovaného.

9. Súd na základe skutkových tvrdení žalobkyne, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením
zmluvy o úvere, obchodnými podmienkami, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

10. Žalobkyňa ako fyzická osoba - spotrebiteľ uzatvorila so žalovaným dňa 11.03.2010 zmluvu o úvere -
dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX s uvedením výšky úveru 2.000 EUR, výšky mesačnej splátky 67,29
EUR, dátumu prvej platby 11.04.2010, počtu mesačných splátok 50, celkovej výšky nákladov 1.175,02
EUR, dátumu konečnej splatnosti úveru 11.05.2014, priemernej hodnoty RPMN 20,58 %, RPMN 26,82
%, úrokovej sadzby 24 %, dátumu každej ďalšej platby k 11. dňu v mesiaci, ako aj doplnkovej služby,

a to základného súboru poistenia.

11. Žalobkyňa v prospech žalovaného poukázala úhrady titulom splátok úveru v celkovej výške 2.644,74
EUR s tým, že poslednú platbu realizovala dňa 16.06.2011.

12. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.13. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom
úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej

miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery

nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení
pred lehotou splatnosti podľa § 6
a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7 ,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .

14. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje

náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

15.Podľa§4ods.4zák.č.258/2001Z.z.,odspotrebiteľanemôževeriteľpožadovaťúrokalebopoplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.18. Podľa § 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných
knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

19. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

20. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

21. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

22. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa so žalovaným dňa
11.03.2010, teda za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z., uzatvorila zmluvu o úvere - dostupná pôžička č.
XXXXXXXXXX v predmete poskytnutia úveru vo výške 2.000 EUR s uvedením výšky mesačnej splátky,
termínov splatnosti splátok, počtu splátok, celkovej výšky nákladov, dátumu konečnej splatnosti úveru,

RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN, úrokovej sadzby, ako aj doplnkovej služby základného súboru
poistenia.

23. V danom prípade sa preto súd nestotožňuje s tvrdením žalobkyne o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
predmetného úveru s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. z dôvodu absencie

obligatórnej náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. j) a k) zák. č. 258/2001 Z.z.

24. Žalobkyňa absenciu uvedených obligatórnych náležitostí odôvodnila tým, že v zmluve je
uvedený nesprávny údaj o výške RPMN s poukazom na jej výpočet podľa internetovej kalkulačky
a zároveň nezahrnutím nákladov za poistenie úveru do celkových nákladov spotrebiteľa. Súčasne

je uvedený nesprávny údaj o výške priemernej hodnoty RPMN s poukazom na predložené súhrnné
informácie o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok roku 2010
zverejňovanýchMinisterstvomfinanciíSlovenskejrepubliky.Vpriebehusúdnehokonaniasúduopätovne
predložila výpočet RPMN podľa tvrdenia žalobkyne zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky
na základe interaktívnej kalkulačky.

25. Z predložených listín žalobkyne však nevyplýva, žeby pre účely výpočtu RPMN boli použité
interaktívne kalkulačky podľa vzorca platného za účinnosti zák. č. 258/2001 Z.z. Vzorec, podľa ktorého
sa RPMN vypočítava bol však podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. iný, ako jej
vzorec výpočtu RPMN podľa súčasnej platnej právnej úpravy zák. č. 129/2010 Z.z. Kalkulačky prístupné

na internete, ktoré umožňujú výpočet RPMN tento robia podľa vzorca platného v súčasnosti. V čase
uzavretia zmluvy preto mohol veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť len takú výšku RPMN,
ktorá bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý bol určený zákonom v čase uzavretia zmluvy a nie podľa
vzorca, ktorý je uvedený v zákone na základe neskoršej platnej právnej úpravy. Preto skutočnosť, že
podľa súčasného výpočtu je RPMN 30,89 % neznamená, že výška RPMN bola v zmluve uvedená

nesprávne.

26. Zároveň z ustanovenia § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. zároveň vyplýva, že spotrebiteľský úver
je bezúročný a bezpoplatkový iba za predpokladu absencie náležitosti zmluvy uvedených v § 2 písm.
a), b), d) až j), k) a l). Zo znenia uvedeného zákonného ustanovenia teda nevyplýva, že prípadné

nesprávne uvedenie hodnoty RPMN, priemernej RPMN, ako aj celkových nákladov by malo mať za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru uzatvoreného na základe zákona č.
258/2001 Z.z. Na podporu svojej argumentácie poukazuje aj na súčasnú právnu úpravu zák. č. 129/2010
Z.z., ktorá rozlišuje dôvody bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v prípade ročnej percentuálnej miery
nákladov, a to neuvedením RPMN a uvedením RPMN v neprospech spotrebiteľa.

27. Nakoľko predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje údaj o RPMN, priemernej hodnoty
RPMN, ako aj celkových nákladov, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť, potom súd prvej inštancie s poukazom
na znenie ustanovenia § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., nemohol dospieť k záveru o bezúročnostia bezpoplatkovosti predmetného úveru prípadným uvedením nesprávnej výšky týchto obligatórnych
náležitostí zmluvy v neprospech spotrebiteľa.

28. Podľa názoru súdu prvej inštancie aj v prípade zistenia dôvodov bezúročnosti a bezpoplatkovosti
predmetného úveru je nárok žalobkyne vzhľadom na poslednú úhradu realizovanú dňa 16.06.2011
premlčaný ako v subjektívnej, tak aj v objektívnej premlčacej dobe.

22.Zčl.2ods.2CSPnespornevyplýva,žekaždásporovástranamáprávo,abyjejsporbolrozhodnutýv

súlade s princípom právnej istoty, ktorý je definovaný ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;
ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý spravodlivo.

29. Každému teoretickému vymedzeniu má v pozitívnom práve spravidla zodpovedať právne pravidlo,

ktoré je reflexiou výkladu cez prizmu tohto teoretického vymedzenia. Inak povedané, z teoretického
postulátu má byť v ideálnom prípade v správnom texte odvoditeľné konkrétne právne pravidlo. V oblasti
explikovaných ako najvyššie súdne autority je potrebné čl. 2 vykladať vo funkčnej jednote s čl. 3. V tomto
zmysle je jednoznačné, že za najvyššie súdne autority možno sémanticky dosadiť:
a) ÚS SR

b) NS SR
c) v oblasti ich kompetenčného dosahu i Európsky súd pre ľudské práva a Súdny dvor EÚ (doc. JUDr.
Marek Števček a spol.: Komentár CSP).

30. Z uznesenia NS SR z 24.1.2018 pod sp. zn. 6Cdo/29/2017 nesporne vyplýva, že za ustálenú

rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a stanoviská
publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutia súdov SR, vydané NS SR
od 1.1.1993, ako aj rozhodnutia NS SR, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo
výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia NS SR názory obsiahnuté v
tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali (R 71/2018 - Zbierka

stanovísk a rozhodnutí NS SR 8/2018).

31. Podľa názoru súdu I. inštancie právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia, sa môže
premlčať tak v subjektívnej, ako aj objektívnej dobe. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno
oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň

jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej lehoty je stanovený odlišne a na
sebe nezávislý je aj priebeh plynutia, ako aj ich skončenie. Pre začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej
premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej
premlčacej doby je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. V

prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia
doba, t.j. subjektívna a objektívna. Subjektívna premlčacia doba je kratšia - 2-ročná a objektívna
premlčacia doba je buď 3-ročná v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo
10-ročná, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru súdu v posudzovanom prípade je
rozhodujúcou otázkou kedy začala plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia lehota. Za rozhodujúci pre

začiatok jej plynutia treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie
o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce,
že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. V danom prípade teda nie je
podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa žalobkyňa pri riadnej starostlivosti musela alebo mohla
dozvedieť, že na jej úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale je rozhodujúce kedy sa o tejto

okolnosti skutočne dozvedela.

32. V danom prípade tak pri posudzovaní vedomostí žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia
a o tom, v prospech koho k obohateniu došlo, treba z hľadiska § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vychádzať zo dňa (dní), kedy splatila žalovanému úver, z ktorého požadovala vydanie bezdôvodného

obohatenia pozostávajúceho zo splatených úrokov a poplatkov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či
skutočne vedela o prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru a o tom, že sa
bezdôvodne žalovaný obohacuje.33. Nie sú teda vôbec relevantné jej právne znalosti (platí zásada neznalosť zákona neospravedlňuje),
teda nie je podstatné či vedela o príslušnej právnej úprave alebo judikatúre súdov, a teda či
bola subjektívne schopná posúdiť uvedené skutkové okolnosti. Tieto závery vyplývajú z viacerých

rozsudkov NS ČR pod sp. zn. 26Cdo/785/2011 zo dňa 24.4.2012, 28Cdo/685/2011 zo dňa 28.3.2012,
28Cdo/3977/2007 zo dňa 18.3.2008, 33Odo/306/2005 zo dňa 25.3.2017, ale aj z rozsudku NS SR sp.
zn. 1Cdo/67/2011, nálezu ÚS SR III. ÚS 143/2016 zo dňa 15.3.2016, ako aj rozsudkov všeobecných
súdov SR - KS v Nitre 25Co/119/2015 zo dňa 27.7.2016 a 6Co/220/2015 zo dňa 27.1.2016.

34.Vdanomprípadesatedažalobkyňaoskutkovýchokolnostiachbezdôvodnéhoobohateniadozvedela
najneskôr 16.06.2011, kedy žalovanému zaplatila poslednú splátku úveru.

35. Tomuto zodpovedá aj ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.
zn. 4Cdo/116/2019, zo záverov, ktorého vyplýva, že pre posúdenie právnej otázky začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej doby, pri bezdôvodnom obohatení nie je rozhodujúca právna kvalifikácia, ale

zistenie skutkového stavu, teda zistenie znalosti tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť
zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie.

36. V predmetnej veci je zároveň vylúčená aplikácia desaťročnej objektívnej lehoty, pre úmyselné
bezdôvodné obohatenie, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.

1Cdo/238/2017 zo dňa 18.10.2018.

37. Z dôvodov uvedeného rozhodnutia vyplýva, že v uvedenej právnej veci odvolací súd konštatoval
nepriamy úmysel žalovaného získať majetkový prospech bez právneho dôvodu na úkor žalobkyne s
tým, že tento je daný určitými faktormi a okolnosťami, ktoré spočívajú v profesionálnosti a odbornosti

žalovaného a v jeho dlhoročnom pôsobení na finančnom trhu.

38. Tu dovolací súd konštatoval, že samotné všeobecné skutočnosti o profesionálnom podnikateľskom
postavení finančných subjektov v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa
ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať nepriamy

úmysel nebankového subjektu (veriteľa). V danom prípade je nutné dôsledne skúmať vôľovú a
vedomostnú zložku zavinenia aplikujúc analógiu podľa trestného práva hmotného pri právnom posúdení
formy zavinenia, a to s dôrazom na čas konania protiprávneho úkonu, resp. získania neoprávneného
majetkového prospechu. Pri bezdôvodnom obohatení je preto dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo
z objektívneho hľadiska a v tom čase preukázať úmysel veriteľa, resp. jeho zavinenie, aby bolo

možné jednoznačne posúdiť, či je potrebné aplikovať 3-ročnú alebo 10-ročnú premlčaciu lehotu. Z
uvedeného teda zákonite vyplýva, že v prvom rade je potrebné správne posúdiť, z akého dôvodu došlo
k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Iná situácia nastáva napr. pri
bezdôvodnom obohatení bez právneho dôvodu ako pri bezdôvodnom obohatení z neplatného právneho
úkonu z časového hľadiska, kedy k obohateniu reálne došlo.

39. Zároveň podotkol, že v prípade, ak nebankový subjekt koná nekorektne a neuvedie do úverovej
zmluvy všetky predpísané údaje, je toto jeho konanie zo zákona sankcionované tým, že zmluva sa
stáva bezúročnou a bezpoplatkovou, čo v podstate znamená, že spotrebiteľ je povinný zaplatiť veriteľovi
len samotnú istinu úveru. Táto skutočnosť má preto za následok automatickú neplatnosť tých častí

zmluvy, ktoré sa týkajú práva odplaty a úrokov sa poskytujú úver. Je preto dôležité správne posúdiť,
či zmluva je platná s výnimkou častí o úrokoch a odplate, alebo má ešte aj iné vady, pre ktoré je ako
celok neudržateľná, a preto v celosti neplatná. Z právneho záveru rozhodnutia NS SR potom vyplýva,
že samotný fakt, že bankový subjekt poskytujúci úver spotrebiteľovi je v postavení profesionálneho
podnikateľa vo všeobecnosti, bez ďalšieho nemôže zakladať úmysel tohto nebankového subjektu

bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa.

40. S poukazom na vyššie uvedený právny záver rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
spojenísčlánkom2ods.2CSParozhodnutímNajvyššiehosúduSRpodsp.zn.R/71/2018zverejnenom
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 8/2018, súd I. inštancie dospel k jednoznačnému

záveru o dôvodnosti uplatnenej námietky premlčania uplynutím subjektívnej premlčacej doby, ako aj
nemožnosti aplikácie objektívnej desaťročnej premlčacej lehoty, z dôvodu úmyselného bezdôvodného
obohatenia. Je nepochybné, že žalobkyňa poslednú splátku úveru v prospech žalovaného uhradila16.6.2011, a preto s poukazom na podanie žaloby 26.09.2019 si nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatnila po uplynutí dvojročnej subjektívnej, ako aj trojročnej objektívnej premlčacej doby.

41.SuvedenýmzáveromNSSRsastotožnilvosvojomrozhodnutíajKSvPrešovezodňa11.4.2019pod
sp. zn. 25Co/84/2018, zo záverov ktorého vyplýva, že na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať
bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní
spotrebiteľských zmlúv, resp. jeho vedomosť o tom, že viaceré jeho nároky uplatnené voči spotrebiteľom
boli v dôsledku súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv súdom vyhlásené za neplatné, prípadne úvery

poskytnuté spotrebiteľom považované za bezúročné a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych
zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pre možnosť súdu konštatovať vedomostnú
zložku úmyslu žalovaného bezdôvodne sa obohacovať, by bolo nutné v každom jednotlivom konkrétnom
prípade s poukazom na okolnosti uzavretej konkrétnej úverovej zmluvy s konkrétnymi zmluvnými
stranami preukázať, že žalovaný ako úverový veriteľ v čase uzatvorenia zmluvy a prijatia plnenia na
základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo bol aspoň uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne na úkor

dlžníka obohacuje.

42. Súčasne sa KS v Prešove v uvedenom rozhodnutí stotožnil so záverom NS SR o začiatku plynutia
subjektívnejpremlčacejdoby,ktorápodľajehonázoružalobcovizačalaplynúťúhradouposlednejsplátky
dodávateľovi, kedy nepochybne už tomuto boli známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie

žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda komu plnil a v akej výške.

43. Súdu prvej inštancie sú známe rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky III ÚS/43/2020
a I ÚS/51/2020, ktorým boli zrušené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Cdo/169/2017
a 8Cdo/163/2018, zo záverov, ktorých však nie je možné konštatovať, že v prípade posudzovania

subjektívnej premlčacej doby v spotrebiteľskom vzťahu sa má vychádzať z argumentácie uvedenej
žalobkyňou. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach poukázal na to, že Najvyšší súd
SR v uvedených rozhodnutiach vychádzal z právneho posúdenia plynutia subjektívnej premlčacej doby
v rozhodnutí 1Cdo/67/2011 a 5Cdo/121/2009, pričom predmetom týchto rozhodnutí nebol spotrebiteľský
spor, teda nešlo o prípad bezdôvodného obohatenia, ktorý nastáva v dôsledku existencie osobitnej

sankcie postihujúce jednu zo zmluvných strán upravenej priamo zo zákona. Uvedené rozhodnutia totižto
nedávajú odpoveď na otázku, či je namieste plynutie začiatku subjektívnej premlčacej doby odvíjať od
znalosti spotrebiteľa o právnej úprave zakotvujúcej bezúročnosť bezpoplatkovosť úveru, ani na otázku,
či za takéhoto stavu je moment, keď reálne dôjde k plneniu spotrebiteľa nad rámec istiny rozhodujúcim z
pohľadu záveru o nadobudnutí skutočnej vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia. Z

uvedených dôvodov napadnuté uznesenia Najvyššieho súdu SR porušujú základné právo sťažovateľov
na súdnu ochranu i ich právo na spravodlivé súdne konanie.

44. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných

zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

45. Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve

alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v

spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

46. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.47. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o

zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,

v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,
w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré

v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky
tretej osobe.

48. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.49.Podľa§566ods.2Občianskehozákonníka,pričiastočnomplnenípeňažnéhodlhusaplneniedlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

50. Žalobkyňa sa ďalej domáha určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 4.6 v čl. 4
Obchodných podmienok v predmete splácania úveru, započítania pohľadávok a zabezpečenia.

51. Podľa názoru súdu prvej inštancie žaloby upravené v ust. § 137 písm. c/ a d/ CSP nevylučujú žalobný
návrh o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu v zmysle ust. §

298 CSP. Zo samotného znenia ust. § 137 CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba
demonštratívny výpočet žalôb.

52. Aj zo znenia ust. § 298 CSP vyplýva, že súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu
určiť,žezmluvnápodmienkapoužívanádodávateľomvspotrebiteľskejzmluvejeneprijateľnouzmluvnou
podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj individuálnom

spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného
nároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania.

53. Okrem iného zo samotného zák. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem
žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky ktorá spôsobuje

nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

54. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

55. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie

vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej
podmienky za neprijateľnú.

56. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže
byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými

obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.

57. Aj z rozhodnutia NS SR pod sp. zn. 6Ndc/20/2016 z 23.1.2017 vyplýva, že právo súdu vysloviť
v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP
zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami

inter partes. Pokiaľ ide o predmetnú zmluvnú podmienku, obdobná zmluvná podmienka už bola
vyhlásená za neprijateľnú vo vzťahu k dodávateľovi rozsudkom OS Prešov zo dňa 21.2.2018 pod sp.
zn. 24C/182/2015 v spojení s rozsudkom KS v Prešove zo dňa 4.10.2018 pod sp. zn. 19Co/88/2018 s
dátumom právoplatnosti 2.11.2018.

58. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ustanovenia §3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež
naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s judikatúrou
Európskeho súdneho dvora na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

59. Na základe vyššie uvedených skutočností potom možno ustáliť, že žaloba o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky nie je vylúčená ani v individuálnom spotrebiteľskom spore.

60. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v bode 4.6 obchodných podmienok má súd I. inštancie
za to, že táto nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná, je hrubo nevyvážená, pretože nerešpektuje

nepochybný a oprávnený ekonomický záujem spotrebiteľa na tom, aby najskôr splatil istinu úveru, ktorá
je základom pre úročenie pohľadávky, ale pripúšťa v tak závažnej otázke, akou je rozhodnutie o účele
platby spotrebiteľa ľubovôľu dodávateľa, teda jeho svojvoľné rozhodnutie o výške nielen príslušenstva,
ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky. Vzťah sa tak v tejto otázke stáva prespotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa nepredvídateľným. V prípade nezaplatenia splátok
úveru môže veriteľ od zmluvy odstúpiť, prípadne úver predčasne zosplatniť, a tak udržiavať základ pre
narastanie úrokov z omeškania zo stále nezaplatenej istiny splátky.

61. NS SR viacerými rozhodnutiami okrem iného rozsudkom zo dňa 28.5.2014 pod sp. zn.
8MCdo/13/2014 konštatoval, že ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhoprávavzťahujeajnaprávnevzťahyzaložené

pred jeho účinnosťou. Z uvedeného dôvodu banka pri započítaní čiastkových úhrad žalobkyne titulom
splátok úveru mala postupovať podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo nesporne vyplýva z
ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Záverom teda možno konštatovať, že uvedená zmluvná
podmienka nielenže zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,
pretože nerešpektuje jeho vôľu a oprávnené záujmy a umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť
jeho ekonomické záujmy, ale aj odporuje ust. § 52 ods. 2 v spojení s ust. § 566 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

62. Rovnaká zmluvná podmienka už bola právoplatne určená za neprijateľnú rozsudkom Okresného
súdu v Prešove 29Csp/25/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov 6Co/71/2019 a
29Csp/6/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 7Co/61/2019.

63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania
úspešnému žalovanému voči neúspešnej žalobkyni a vo vzťahu určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky priznal nárok na náhradu trov konania úspešnej žalobkyni voči neúspešnému žalovanému.

66. O výške trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia súdu
vo veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.