Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 20, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/86/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119254439
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:6119254439.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnave,vsenátezloženomzpredsedusenátu:JUDr.DanielIlavskýasudcov:JUDr.Ľubica
Spálová a JUDr. Peter Duman, v spore žalobcu: Stavebné bytové družstvo, IČO: 00 170 747, adresa
sídla Šaľa, Horná 926/1, zast. splnomocnencom: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o.,
IČO: 47 234 679, adresa sídla Trenčín, 1. mája 173/11, proti žalovanému: X. D., nar. XX.X.XXXX, adresa
trvalého pobytu A., W. XXXX/XX, zast. advokátom: Mgr. Diana Šiagyová, adresa sídla Šaľa, Jánošíkova

2, o zaplatenie 4.288,21 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta
zo 4. augusta 2020 č.k. 35C 8/2020-219 - v časti o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu druhej výrokovej vety o náhrade
trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

II.Žalobcovi priznáva nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavočižalovanémuvplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Odvolaním napadnutým uznesením súd konanie o žalobe žalobcu zastavil (výrok I. uznesenia).

1.2.1 V konaní mal za preukázané, že žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 4.288,21 eur s príslušenstvom.

1.2.2 Podaniami doručenými súdu dňa 6.7.2020 a 13.7.2020 žalobca zobral svoju žalobu v celom
rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil. Ako dôvod späťvzatia uviedol, že žalovaný svoj dlh
uhradil žalobcovi dňa 18.5.2020 a 7.7.2020, čo preukázal aj sumárnou analýzou platieb za obdobie od
1.1.2015 do 31.7.2020.

1.3 Procesné úkony žalobcu zo 6.7.2020 a 13.7.2020 právne posúdil ako späťvzatie žaloby v celom

rozsahu podľa § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadokvzneníneskoršíchpredpisov) akeďžekspäťvzatiužalobydošloskôr,nežsazačalopredbežné
prejednanie sporu podľa § 168 C.s.p. alebo pojednávanie, konanie vo veci bez vyžiadania súhlasu
žalovaného zastavil.

1.4 O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov

konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením
(výroky II. uznesenia). Zároveň žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 121,80 eur, prostredníctvom
prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., po právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok III.
uznesenia).

1.5 Nárok procesných strán na náhradu trov zastaveného konania posúdil právne podľa § 256 ods. 1 a

§ 262 ods. 1 a 2 C.s.p. a dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na priznanie mu plnej náhrady trov
konania z dôvodu, že žalovaný svoj dlh splnil až po podaní žaloby a zavinil tak zastavenie konania.1.6 V ďalšej časti odôvodnenia preskúmavaného uznesenia súd prvej inštancie s poukazom na § 11 ods.
3, 4, 6, 11 zák. č. 71/1992 Zb., odôvodnil tretiu výrokovú vetu o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi.

2.1 Uznesenie v časti rozhodnutia o trovách konania (výrok II. uznesenia) napadol riadnym a včasným
odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zmenu nepriznaním žalobcovi nároku na náhradu trov konania
postupom podľa § 257 C.s.p..

2.2Svojeodvolanieodôvodniltým, žetvrdeniežalobcuouznanípohľadávkyžalovanýmsanezakladána
pravdeavčasevykonaniaúhradyužžalovanýnebolvlastníkombytuvbytovomdome.Kuhradeniuistiny
došlo zo strany žalovaného výlučne z dôvodu neeskalovania problémov v bytovom dome. S poukazom
na záujem komplexného posúdenia veci pripojil rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 133/2018 v inej
obdobnej právnej veci (z odvolania ale nie je zrejmé, na čo konkrétne vo vzťahu k náhrade trov konania
v pripojenom rozsudku poukazujú). Odvolateľ priznanie náhrady trov konania považuje za rozporné s

dobrými mravmi, vzhľadom na okolnosti sporu a skutočnosť, že sa jedná o spor medzi správcom, ktorý
brojí voči vlastným vlastníkom, v záujme a v prospech ktorých má konať. Má za to, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p. a to tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na
strane účastníkov a ich vzťahu. V súvislosti s prebehnutým sporom o platnosť výpovede vlastníkov zo
zmluvy o výkone správy poukázal na rozhodnutie II.ÚS 563/2001, ÚS 226/2001 (opätovne bez bližšej

konkretizácie, na ktoré zo záverov Ústavného súdu SR v poukázaných rozhodnutiach sa odvoláva). V
ďalšom odvolateľ uviedol, že ust. § 257 C.s.p. slúži k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby
ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránené záujmy získal (?)
náhradu trov konania (uznesenie NS SR 6MCdo 5/2011). Rozhodovanie o trovách konania nesmie byť
iba mechanickým posudzovaním výsledku sporu, ale má byť zrejmým a logickým ukončením súdneho

konania. Preto podľa názoru odvolateľa súd nesprávne rozhodol vo výroku o trovách konania.

3.1 Žalobca odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného predložil prostredníctvom svojho
právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby odvolací súd odvolanie odmietol ako
nedôvodné, pričom si zároveň uplatnil voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100%.

3.2 V ďalšej časti vyjadrenia k odvolaniu žalobca uviedol, že žalovaný uhradil istinu svojho dlhu až
po podaní žaloby. Jedine podanie žaloby a oprávnenosť pohľadávky žalobcu primäli žalovaného, aby
uhradil istinu žalovanej pohľadávky. Žalobca podal žalobu 26.3.2019 po tom, čo žalovaný nereagoval

na písomnú výzvu zo dňa 13.3.2019 na dobrovoľné splnenie dlhu. Bol to žalovaný, ktorý spôsobil
podanie žaloby, nakoľko sa nechcel mimosúdne dohodnúť. Podľa žalobcu by bolo nespravodlivé žiadať
od žalobcu, aby znášal trovy konania. Žalobca súdu preukázal, že v rozhodujúcom období podanej
žaloby bol oprávneným správcom bytového domu, kde sa nachádza i byt žalovaného. O prebiehajúcom
súdnom spore na OS Galanta pod sp. zn. 15Cb/18/2015 bol žalovaný informovaný. Žalobca bol názoru,

že v podanom odvolaní nie sú uvedené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
nepriznať žalobcovi náhradu jeho trov. Nestačí pritom iba konštatovať zákonné ustanovenie, ale je
potrebné, aby ho žalovaný preukázal. Žalobca v konaní preukázal, že súdny spor o správu bytového
domu, kde sa nachádza aj byt žalovaného vyvolala spoločnosť TOP REAL Šaľa, s.r.o., kde jediným
konateľom a spoločníkom je Mgr. Diana Šiagyová. Žalobca sa snažil dlhoročne mimosúdne dohodnúť

so spoločnosťou TOP REAL Šaľa, s.r.o. Súdny spor o správu bytového domu rozhodol až NS SR,
ktorý dovolanie spoločnosti TOP REAL Šaľa, s.r.o. v konaní OS Galanta pod sp. zn. 15Cb/18/2015
odmietol. K vyjadreniu žalobca predložil súdu niektoré oznámenia, ktoré doručoval počas súdneho sporu
vlastníkom bytov a aj žalovanému. Žalobca vyzýval vlastníkov, aby naďalej platili za služby spojené
s užívaním ich bytov na účet vedený žalobcom ako správcom a nie na účet spoločnosti TOP REAL

Šaľa, s.r.o.. Rovnako vlastníkom bytov oznámil, že NS SR odmietol dovolanie v konaní OS Galanta
sp. zn. 15Cb/18/2015 a súdny spor je ukončený. Výsledkom týchto oznámení bolo, že niektorí vlastníci
začali platiť na účet žalobcu. Bolo na rozhodnutí žalovaného, aby sa vyhol súdnemu sporu o zaplatenie
pohľadávok spojených s užívaním jeho bytu. Žalovaný bol v konaní vždy právne zastúpený a bol teda
oboznámený o povinnosti znášať trovy konania v prípade neúspechu. Ako dôkazy k podaniu žalobca

pripojil oznámenie vlastníkov bytov v dotknutom dome zo dňa 15.4.2015, 11.10.2018 a 13.8.2018.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. m) C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365

ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesnýchpodmienok,ktoréalenezistil(§380ods.2C.s.p.),súcpritomviazanýskutkovýmstavomako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), po preskúmaní zákonnosti a

vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech,
keďže uznesenie v napadnutej časti o náhrade trov konania je vo výroku vecne správne, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 C.s.p.).

5.1 Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

5.2 Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

5.3 Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

5.4 Podľa § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

5.5 Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov konania civilného sporového procesu
je zásada úspechu vo veci vyjadrená v cit. § 255 ods. 1 C.s.p.. V tejto zásade sa premieta myšlienka,
že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne právo, alebo právom chránený záujem, by mal mať právo

na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti procesnej strane,
ktorá do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahovala. Právo úspešnej procesnej strane voči neúspešnej
strane konania na náhradu trov vychádza zo základného štrukturálneho princípu, ktorý sa v civilnom
sporovom procese uplatňuje, t.j. zo systému dvoch strán v kontradiktórnom postavení, ktorého v
rámci strany vystupujú ako vzájomní odporcovia uplatňujúci v konaní protichodné záujmy. Úspech

jednej procesnej strany je tak zároveň neúspechom jej procesného odporcu, pričom každá strana sa
v medziach daných Civilným sporovým poriadkom snaží pomocou prostriedkov procesného útoku a
obrany docieliť vlastného víťazstva a prehry protistrany. Ak je procesná strana úspešná, mala by jej
protistrana nahradiť trovy, ktoré pritom účelne vynaložila, lebo by bolo v rozpore s ochrannou funkciou
civilného práva procesného, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej sféry

strany spôsobené len tým, že bola nútená dôvodne hájiť svoje práva, do ktorých niekto iný nedôvodne
zasahoval. Také poňatie civilného procesu by bolo v rozpore s požiadavkou plnej a efektívnej súdnej
ochrany a teda aj v rozpore s čl. 46 Ústavy SR.

5.6 Úspech v spore sa pritom zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo

vo veci samej. Žalobca má plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje
so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, teda ak sa jeho žalobe vyhovelo v
celom rozsahu.

6. V danom prípade zobral žalobca svoju žalobu späť z dôvodu, že žalovaný žalovanú istinu v priebehu

prvoinštančného konania, ktoré začalo 26.3.2019, v celom žalovanom rozsahu zaplatil dňa 18.5.2020
a 7.7.2020, čo žalovaný potvrdil.

7. Pre rozhodnutie o náhrade trov konania strán pri jeho zastavení, či už čiastočnom alebo úplnom, je v
zmysle citovaného § 256 ods. 1 C.s.p. rozhodujúce zistenie, ktorá strana procesne zavinila zastavenie

a následné priznanie náhrady trov konania protistrane. Zavinenie podľa citovaného ustanovenia ale
nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu
SR č. I.ÚS 196/09 alebo II.ÚS 469/04). Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byťzastavené, v dôsledku čoho o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či žaloba bola
podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem
„procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Za osobu, ktorá zavinila

zastavenie konania je preto napr. potrebné považovať aj žalovaného, ktorý nárok uplatnený žalobou
splnil po začatí sporu a vyvolal tým nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Platí teda, že
ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný
nahradiť trovy konania.

8. Výnimočné uplatnenie cit. § 257 C.s.p. je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade
trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych
noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Cit. ust. § 257 C.s.p. teda predstavuje odchýlku zo
zásadyzodpovednostizavýsledokajzozásadyzodpovednostizazavinenieanáhodu.Znamená,žesúd
nemusízaviazaťneúspešnústranunahradiťtrovykonaniaúspešnejstrane.Existenciudôvodovhodných

osobitnéhozreteľamusítvrdiťapreukázaťstranainakpovinnázaplatiťnáhradutrovkonania.Predmetné
zákonné ust. tak rozširuje prvky, ktoré majú strany viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za
výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia
musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Ustanovenie § 257 C.s.p. pritom
nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade

trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý
musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. V
tomto ustanovení je fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich

náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol
celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné
podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej
normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa
a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom

vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o
zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

9. Citované ustanovenie dopadá na tú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania.
Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady

trov inak úspešnej strane a existencia výnimočnosti daného prípadu. Ust. § 257 C.s.p. neslúži k
zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi procesnými stranami, ale k riešeniu situácie, v ktorej je
nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne hájil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené
záujmy, nedostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil.

10. S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská, s prihliadnutím na okolnosti daného
prípadu, odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom je toho názoru, že v danom prípade zavinil
zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalovaný, keďže až viac ako rok po začatí konania
(hoci pred prvým pojednávaním) žalobou uplatnenú istinu žalobcovi v celom rozsahu uhradil (a žalobca
netrval na zaplatení jej príslušenstva). Vychádzajúc z uvedeného žalobcovi teda zásadne vznikol nárok

nanáhradutrovkonaniavočižalovanémuvzmyslecit.ust.§256ods.1C.s.p.,keďžežalovanýnesporne
procesne zavinil zastavenie konania.

11.1 Následnou otázkou nastolenou odvolateľom bolo, či v danom prípade boli splnené zákonné
podmienky pre to, aby súd podľa cit. § 257 C.s.p. výnimočne náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.

Ako bolo uvedené vyššie, základnými zákonnými podmienkami pre nepriznanie náhrady trov konania
strane, ktorej by inak nárok na ich náhradu vznikol, sú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné
okolnosti, ktoré v danom prípade mala tvrdiť a preukázať strana žalovaných. Žalovaný v tejto súvislosti v
podanom odvolaní v podstate tvrdil, že so žalobcom nebol v žiadnom právnom vzťahu, ktorý by zakladal
práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy, pričom k uhradeniu istiny došlo výlučne z

dôvodu neeskalovania problému o bytovom dome a bolo by nespravodlivé, aby žalovaný, ktorý dôvodne
bránil svoje porušené alebo ohrozené právo, či právom chránené záujmy nezískal náhradu trov.11.2 Z obsahu spisu je zrejmé, že v dlhoročnom súdnom spore o správu bytového domu, v
ktorom sa nachádza aj byt žalovaného, medzi spoločnosťou TOP REAL Šaľa, s.r.o. (kde jediným
konateľom a spoločníkom je Mgr. Diana Šiagyová - advokátka žalovaného), bol ukončený právoplatnými

rozhodnutiami, keď Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudkom č.k. 21Cob/57/2017-418 zo dňa
26.6.2018 potvrdil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 15Cb/18/2015 zo dňa 2.3.2017,
ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu spoločnosti TOP REAL Šaľa, s.r.o., proti Stavebnému
bytovému družstvu Šaľa o zaplatenie peňažnej sumy so záverom, že žalobca v prejednávanom spore
nebol aktívne legitimovaný, pretože svoje právo na uplatnené finančné plnenie nemohol odvodzovať od

platnej zmluvy o výkone správy, keď zmluva o výkone správy zo dňa 16.9.2013 nemôže byť zmluvou
platnou z dôvodu, že nedošlo k platenému vypovedaniu zmluvy s dovtedajším správcom Stavebným
bytovým družstvom Šaľa. Platnosti zmluvy teda bráni zákonná prekážka spočívajúca v existencii inej
zmluvy o výkone správy bytového domu, ktorá nebola vypovedaná zákonným spôsobom. O dovolaní
spoločnosti TOP REAL Šaľa, s.r.o., proti predmetnému rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave rozhodol
NS SR uznesením sp. zn. 4Obdo/99/2018 zo dňa 31.1.2020 tak, že dovolanie odmietol. Z obsahu spisu

je tiež zrejmé, že žalobca vlastníkov bytov a teda aj žalovaného opakovane informoval o predmetnom
súdnom spore a vyzýval, aby platili za služby spojené s užívaním bytu na účet vedený žalobcom
ako správcom a nie na účet spoločnosti TOP REAL Šaľa, s.r.o. Žalovaný ale tieto výzvy dlhodobo
nerešpektoval a istinu žalovanej pohľadávky zaplatil žalobcovi až viac ako rok po doručení predmetnej
žaloby.

11.3 Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade nejde o
žiaden výnimočný prípad, v ktorom by boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa vedúce k nepriznaniu
náhrady trov konania inak na trovy oprávnenému žalobcovi. Žalovaný podľa vyššie uvedených záverov
súdov z platnej zmluvy o výkone správy bol povinný uhrádzať platby spojené s užívaním jeho bytu,

ktoré boli predmetom žaloby, práve žalobcovi. To, že sa nesprávne domnieval, že nie a že platby mal
uhrádzať spoločnosti TOP REAL Šaľa, s.r.o. a teda, že sa vo svojom právnom úsudku mýlil, nezakladá
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. V priebehu celého konania bol žalovaný zastúpený
advokátkou, popri tom bol žalobcom priebežne informovaný o stave konania na Okresnom súde Galanta
15Cb/18/2015 a opakovane vyzývaný na úhradu platieb žalobcovi. Žalovaný si preto musel byť vedomý

vysokého rizika neúspechu v konaní a s tým spojenej povinnosti uhradiť protistrane náhradu trov.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené uzatvára, že v danom prípade povinnosť žalovaného
zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi nepredstavuje neprimeranú tvrdosť voči žalovanému, ani nie
je v rozpore s dobrými mravmi. Naopak nespravodlivým za daných okolností by bolo nepriznanie
náhrady trov konania žalobcovi, ktorý podal žalobu dôvodne a zastavenie konania nezavinil. Neboli

teda preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by výnimočne zakladali dôvod pre
nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi.

12. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsahu výroku o náhrade trov prvoinštančného konania (v druhej výrokovej vete), ako

vo výroku vecne správny s použitím ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

13. V tomto odvolacom konaní bol fakticky plne úspešný žalobca a preto podľa cit. § 255 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. vzniklo žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči
v odvolaní neúspešnému žalovanému. Odvolací súd preto vo výroku II. vyslovil, že žalobcovi priznáva

nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

14. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).